Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117214741
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7117214741.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľov: 1/ Q. X., J..
XX.XX.XXXX, 2/ D. X., J.. XX.XX.XXXX, obaja bývajúci v H., G. X, obaja zastúpení advokátkou JUDr.
Ivetou Rajtákovou so sídlom Košice, Štúrova 20, proti osobe povinnej z platenia výživného: K. X., J..
XX.XX.XXXX, G. G. X, H., právne zastúpený JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom Košice,
Štúrova 20, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu
Košice I (teraz Mestský súd Košice) č.k. 21P/74/2017-744 zo dňa 12.01.2023 v spojení s opravným
uznesením č.k. 21P/74/2017-844 zo dňa 04.07.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že
zvyšuje výživné zo strany povinného pre D. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za
obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2020 a na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2020 do budúcna, ktoré
je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zvyšuje výživné zo strany povinného pre Q. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za
obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2018 a na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2018 do budúcna, ktoré

je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

II. Dlžné výživné za obdobie od 24.05.2017 do 31.01.2023 zo strany povinného pre navrhovateľku vo
výške 6084,84 eur je otec povinný uhradiť v troch splátkach k rukám navrhovateľky, a to prvú splátku v
sume 2028,28 eur najneskôr ku dňu 31.10.2024, druhú splátku v sume 2028,28 eur najneskôr ku dňu
31.03.2025, tretiu splátku v sume 2028,28 eur najneskôr ku dňu 31.08.2025.

Dlžné výživné za obdobie od 24.05.2017 do 31.01.2023 zo strany povinného pre navrhovateľa vo

výške 9280,33 eur je otec povinný uhradiť v troch splátkach k rukám navrhovateľa, a to prvú splátku v
sume 3093,44 eur najneskôr ku dňu 31.10.2024, druhú splátku v sume 3093,44 eur najneskôr ku dňu
31.03.2025, tretiu splátku v sume 3093,44 eur najneskôr ku dňu 31.08.2025.

III. V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Pôvodne sa matka navrhovateľov podaným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.05.2017
domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na syna Q. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 200 eurmesačne a na dcéru D. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne. Poslednýkrát bolo o
výživnom pre vtedy maloleté deti rozhodované rozsudkom, ktorým bolo manželstvo matky a otca detí
rozvedené a zároveň bola určená vyživovacia povinnosť zo strany otca pre maloleté deti. V priebehu

konania matka návrh pozmeňovala viackrát, a to tak, že na výživu v tom čase mal. Q. žiadala zvýšiť
výživné na sumu 350 eur mesačne, a to, od kedy začal navštevovať N. K. Š. D. I. H. od septembra
2019. Počas konania aj mal. D. začala navštevovať N. L. Š. J. H. W. I. H. a matka v priebehu konania
žiadala, aby od júla 2020 bolo zvýšené výživné aj na mal. D. na sumu 350 eur mesačne do budúcna.
V priebehu konania nadobudol navrhovateľ plnoletosť, pripojil sa k návrhu matky a vzhľadom na to, že

od 01.09.2022 začal navštevovať vysokú školu, žiadal zvýšiť výživné dňom 01.09.2022 do budúcna na
sumu 450 eur mesačne. V priebehu konania nadobudla plnoletosť aj navrhovateľka. Odvolacím súdom
bola navrhovateľka vyzvaná, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadrila, či sa pripája k
návrhu matky na zvýšenie výživného. Zároveň bola poučená, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí,
odvolací súd bude mať za to, že proti podanému návrhu matky o zvýšenie výživného nemá námietky.
Navrhovateľka sa v uvedenej lehote nevyjadrila.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice I. ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú D. X., J.. XX.X.XXXX zo sumy 60,- € na sumu 110,- €
mesačne za obdobie od 24.5.2017 do 31.8.2020 a na sumu 140,- € mesačne od 1.9.2020 do budúcna,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Z v y š u j e výživné zo strany povinného otca na oprávneného Q. X., J.. XX.X.XXXX zo sumy 80,- €
mesačne na sumu 110,- € mesačne počnúc dňom 24.5.2017 do 31.8.2018, na sumu 140,- € mesačne
počnúc dňom 1.9.2018 do 31.8.2022 a na sumu 170,- € mesačne počnúc dňom 1.9.2022 do budúcna,
ktoré je otec povinný platiť k rukám oprávneného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Dlžné výživné, ktoré vzniklo na maloletú D. X., J.. XX.X.XXXX zo strany otca za obdobie od 24.5.2017
do 31.1.2023 vo výške 541,27 € j e otec p o v i n n ý uhradiť do 15. dní od právoplatnosti tohto
rozsudku k rukám matky.

IV. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zo strany povinného otca na oprávneného Q. X., J.. XX.X.XXXX za

obdobie od 24.5.2017 do 31.1.2023 vo výške 486,80 € j e otec p o v i n n ý zaplatiť do 15. dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám oprávneného.

V. V prevyšujúcej časti čo do výšky výživného návrh oprávneného súd z a m i e t a.

VI. Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/83/2010 z 27.2.2014 v časti
výšky výživného.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 65 ods. 1-5, § 75 ods. 1,
2, § 76 ods. 1, § 78 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 121 CMP.

4. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že návrhy navrhovateľov na zvýšenie výživného zo strany otca sú oprávnené, avšak nie až

do takej výšky, v akej požadovali zvýšiť výživné. Odôvodnené potreby vtedy maloletých detí oproti
predchádzajúcej úprave vzrástli, nakoľko boli v čase predchádzajúcej úpravy obe deti ešte žiakmi
základnej školy, Q. bol žiakom X. ročníka základnej školy, D. žiačkou X. ročníka základnej školy. V tom
čase bol príjem matky cca 1.047 eur netto a príjem otca 737 netto. Súd zistil, že otec je stabilne v tom
istom zamestnaní, kde pôsobil už aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného od roku 2012 s tým,

že jeho príjem sa primerane zvyšoval každý rok u zamestnávateľa. Od poslednej úpravy vzrástol jeho
príjem o cca 300 eur. Toho času je príjem otca už vo výške 1.044 eur v priemere netto. Otec má príjem
bežný, ktorý je bežný na trhu práce, preto súd v danom prípade nevychádzal z potencionality príjmu
otca, ale z jeho reálneho príjmu, pretože nemal za to, že by sa otec vyhýbal výhodnejšiemu zamestnaniuči zanechal výhodnejšie zamestnanie. Otec spláca pôžičku vo výške 50 eur, ktorú si vzal za účelom
zariadenia bývania. Matka počas tohto konania spočiatku pracovala v M. U., jej príjem dosahoval len
okolo 500 eur mesačne, resp. menej, následne sa zamestnala v spoločnosti X., N..V..Q.. H., neskôr v

spoločnosti X. N. V. I..Q..N.., potom znovu v spoločnosti X., N..V..Q.. H. a jej príjem je toho času už okolo
900 eur mesačne netto. Matka spláca hypotéku vo výške 285 eur mesačne. Tvrdenia matky, že zisk z
predaja bytu bola nútená použiť na úhradu dlhov a bežných potrieb rodiny a že stále spláca hypotéku,
považoval za opodstatnené. Príjem matky v čase podania návrhu, i nejaký čas predtým, bol minimálny.
Otec sa podieľal na výžive detí iba sumou 140 eur mesačne. Preto súd tvrdenia matky, že hypotéku,

ktorú si vzala, resp. byt predala, aj za tým účelom, že mala iné dlhy, ktoré musela už skoršie splatiť a
musela z toho uhrádzať aj bežné potreby rodiny, považoval za opodstatnené a reálne. Otec je vlastníkom
3-izbového bytu, ktorý zdedil po rodičoch a v ktorom aj býva. Súd sa však nestotožnil s tvrdeniami
matky, že otec by mal tento byt predať za účelom, aby mohol platiť vyššie výživné pre navrhovateľov,
nakoľko ide o klasický 3-izbový byt, v ktorom síce otec býva sám, nie je nadštandardný, náklady spojené
s užívaním bytu nie sú neprimerane vysoké, byt nie je zaťažený záložným právom. Súd mal za to, že

hodnota väčšieho bytu je vždy vyššia ako hodnota menšieho bytu.

5. Súd dospel k záveru, že potreby navrhovateľov v priebehu konania vzrástli, od kedy bolo určené
posledné výživné. Navrhovateľka v priebehu tohto konania ukončila základnú školu, momentálne
navštevuje X. ročník strednej školy, v nasledujúcom školskom roku bude už v maturitnom ročníku,

absolvovala vodičský kurz. Súd mal za to, že zvýšenie výživného pre navrhovateľku z pôvodnej sumy
60 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne za obdobie od 24.05.2017, t.j. od podania tohto návrhu,
do 31.08.2020, do kedy navštevovala základnú školu, o sumu 50 eur mesačne oproti predchádzajúcej
úprave aj s prihliadnutím na reálny nárast cien, infláciu, je absolútne opodstatnené. Matka nedeklarovala
žiadne mimoriadne výdavky, ktoré sú neprimerané k bežným potrebám detí. Aj výdavky, pokiaľ ide o

stravu každého dieťaťa, už v čase podania návrhu museli byť minimálne vo výške 100 eur mesačne
plus stravné v škole. Sám otec uviedol, že na stravu míňa 180 eur mesačne, neskôr tvrdil, že až 250 eur
mesačne. Je zrejmé, že maloleté deti sa s otcom nestýkali, prevažnú časť výdavkov uhrádzala matka
zo svojho príjmu. Od 01.09.2020 do budúcna súd zvýšil výživné pre navrhovateľku na sumu 140 eur
mesačne s poukazom na jej nástup na strednú školu.

Pokiaľ ide o navrhovateľa, rovnako za obdobie, kedy ešte v tom čase navštevoval základnú školu, už
bolo potrebné zvýšiť výživné zo sumy 80 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, a to za obdobie od
24.05.2017 do 31.08.2018. Od 01.09.2018 do 31.08.2022 súd zvýšil výživné pre navrhovateľa na sumu
140 eur mesačne, nakoľko navštevoval strednú školu; od 01.09.2022 nastúpil na vysokú školu, preto
súd mal za to, že je opodstatnené zvýšenie výživného od 01.09.2022 o 30 eur, čiže na sumu 170 eur

mesačne.
Počas konania matka navrhovateľom zaplatila vodičský kurz, absolvovali rôzne školské výlety počas
strednej školy, Súd zdôraznil, že matka zabezpečuje všetky potreby navrhovateľov, vrátane potrieb
súvisiacich s bývaním.
V bode 22. rozhodnutia súd vyrátal výšku dlžného výživného na základe toho, akým spôsobom sa otec

podieľal na úhradách výživného za rôzne obdobia. Sumu dlžného výživného pre navrhovateľku súd
vyčíslil vo výroku III. napadnutého rozhodnutia a sumu dlžného výživného pre navrhovateľa zo strany
otca vyčíslil vo výroku IV. napadnutého rozhodnutia. Dlžné výživné bol otec povinný zaplatiť do 15-
tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľov. Navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné
až na sumu 450 eur od 01.09.2023 do budúcna, súd však považoval tento návrh navrhovateľa už za

neopodstatnený, preto ho výrokom V. zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Obsah odvolaní matky a navrhovateľa a vyjadrenia k odvolaniam

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka za vtedy ešte mal. D. a
navrhovateľa. Namietali, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vada v konaní spočíva v tom, že napriek skutočnosti, že na strane navrhovateľov vystupuje mal. D.
X., zastúpená matkou, a Q. X., ktorý v priebehu konania nadobudol plnoletosť, súd prvej inštancie vo
výroku V. uviedol: „V prevyšujúcej časti čo do výšky výživného návrh oprávneného súd zamieta.“ Čímje uvedený výrok nezrozumiteľný, keďže v ďalšom texte slovo oprávnený súd spája s Q. X. a o návrhu
matky mal. D., ktorému súd nevyhovel v ňom navrhovanom rozsahu súd nerozhodol.
Ďalej odvolatelia poukázali, že v súčasnosti má povinný otec mesačný príjem vo výške 1.100 eur, býva

sám v 3-izbovom byte, za ktorý platí 260 eur mesačne, za stravu minie 250 eur mesačne, jeho ostatné
výdavky na seba sú vo výške 75 eur mesačne a spláca pôžičku vo výške 50 eur mesačne, ktorú si
zobral vo výške 15.000 eur pre vlastnú potrebu. Aj služobné motorové vozidlo používa na súkromné
účely. Matkin mesačný príjem v súčasnosti je vo výške 900 eur, býva spolu s oboma deťmi rovnako ako
otec v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platí cca 320 eur a ostatné mesačné výdavky pre ňu a obidve

deti (mobilné telefóny, pohonné hmoty, náklady na bežnú prevádzku auta, drogériu, lieky, mesačníky)
sú približne vo výške 280 eur mesačne, na oblečenie minú 400 eur, na stravu 700 eur, teda spolu na 3
osoby sumu 1.380 eur. Ďalej matka platí opravy vozidla, vodičské kurzy pre deti, počítačový kurz pre Q.,
študijné potreby pre deti, vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu a pod. Matka musela predať
byt v lukratívnejšej časti H. a kúpiť iný na N. Ť., aby mohla z rozdielu čiastočne splatiť dlhy, ktoré jej
vznikli v čase, keď bola nezamestnaná a jej príjem nebol dostatočný na pokrytie jej potrieb a potrieb

detí, keďže otec na obe deti prispieval spolu sumou 140 eur mesačne. Z rovnakých dôvodov musela
predať byt, ktorý zdedila po svojich rodičoch, zobrať hypotekárny úver na úpravu bytu, v ktorom býva aj
s deťmi, a ktorý doposiaľ spláca sumou 285 eur mesačne.
Z porovnania príjmov oboch rodičov vyplýva, že od poslednej úpravy výšky výživného, kedy D. bola
žiačkou X. ročníka základnej školy a Q. žiakom X. ročníka základnej školy, stúpol príjem otca približne

o 360 eur mesačne, a naopak, u matky tento príjem klesol približne o 150 eur mesačne. Zároveň súd
prvej inštancie skonštatoval, že potreby detí od posledného určenia výšky výživného podstatne vzrástli.
Napriek tomu súd prvej inštancie neprizeral na najlepší záujem detí, ale nad ich záujmom uprednostnil
záujmy ich otca. Súd určil sumu výživného pre obe deti spolu vo výške 310 eur mesačne (140 eur
maloletej D., ktorá je takmer vo veku XX rokov a 170 eur pre Q., ktorý je vo veku XX rokov) a ktoré má

zabezpečiť väčšinu potrieb týchto detí, keďže matka im poskytuje bývanie a osobnú starostlivosť, a je
len o niečo vyššia ako suma 250 eur, ktorú si otec dopraje mesačne iba na stravu.
Matka zdôraznila, že sa snažila postupnou zmenou zamestnaní zabezpečiť vyšší príjem, aby mohla
zabezpečiť potreby vtedy ešte maloletých detí a otec stále prispieval iba sumou 140 eur mesačne.
Matka bola nútená sa zadĺžiť, následne sa zbavovať majetku, aby tieto dlhy splatila. Súd prvej inštancie

nezohľadnil výrazne vyššiu životnú úroveň povinného otca spočívajúcu v tom, že ten sám pre seba užíva
3-izbový byt za situácie, keď navrhovatelia spolu s ich matkou užívajú všetci traja rovnako 3-izbový byt,
pričom súd v zákone stanovené právo detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov úplne ignoroval
a odôvodnil hypotetickými úvahami o akýchsi budúcich profitoch či neprofitoch oprávnených z dedičstva
po smrti povinného. Životná úroveň detí ani zďaleka nedosahuje životnú úroveň otca v zmysle § 62 ods.

2, 4 Zákona o rodine, keď traja užívajú byt vo veľkosti ako otec užíva sám. Otec, ktorý v priebehu konania
tvrdil, že nemá žiadne úspory, zrejme svoj mesačný plat vo výške 1.100 eur s výnimkou výživného na
deti, ktoré do vynesenia rozsudku platil spolu vo výške 140 eur mesačne, teda sumu vo výške 950
eur mesačne minie len pre seba. Súd pri takýchto otcových výdavkoch len na seba určil výživné pre
deti vo veku takmer XX a XX rokov spolu vo výške 310 eur. Súd svojím rozhodnutím núti matku, ktorá

deťom poskytuje aj každodennú osobnú starostlivosť, ktorú súdu vo svojom rozhodnutí pri stanovení
výšky výživného zo strany otca mal zohľadniť, ale nijako nezohľadnil, aby všetky náklady spojené s
výživou a potrebami detí, ktoré sú vo výške približne 1.200 eur mesačne na obe deti, nerátajúc pri tom
mimoriadne výdavky, zabezpečovala ona, hoci vykonaným dokazovaním bolo zistené, že jej príjem je
podstatne nižší ako otcov.

Na základe týchto skutočností odvolatelia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že zvýši výživné zo strany otca pre D. X. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 350 eur
od 24.05.2017 do budúcna, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a pre Q. X. zo sumy
80 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne od 24.05.2017 do 31.08.2022 a na sumu 450 eur mesačne
od 01.09.2022 do budúcna, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnených a primerane

zvýšeniu zaviazať otca na zaplatenie dlžného výživného pre obe deti.

8. K vyjadreniu odvolateľov sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý v odvolacom konaní odporučil
rozhodnúť na základe dostupných materiálov s poukazom na potreby detí, ako aj príjmov a majetkových
pomerov na strane oboch rodičov.

9. K odvolaniu navrhovateľov zaslal písomné vyjadrenie otec. Zdôraznil, že v byte, v ktorom aj v súčasnej
dobe býva, býval od svojho narodenia, vyrastal v ňom a dostal ho darom od svojich rodičov, jedná sa o
obyčajný 3-izbový byt, pražského typu o výmere 70 m2, ktorý bol postavený okolo roku 1968, nejednása o nadštandardný byt. Poukázal, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov nie je možné pri určovaní
výšky výživného nútiť povinného rodiča predať nehnuteľnosť, v ktorej býva. Uviedol, že finančné
rozdiely medzi výdavkami na bývanie v 3-izbovom byte a napr. 2-izbovom byte, sú zanedbateľné,

cca 20 eur mesačne. Otec uviedol, že zo svojho príjmu je schopný hradiť len tie najzákladnejšie
potreby, ako je strava, ubytovanie, oblečenie, hygienické potreby. Naopak, v konaní bolo preukázané,
že životná úroveň navrhovateľov a ich matky je výrazne vyššia ako jeho životná úroveň. Poukázal, že
má ukončené len stredoškolské vzdelanie s maturitou, matka má vyššie vzdelanie, a to vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa, aj napriek tomu v súčasnosti dosahuje nižší príjem ako on pri svojom

dosiahnutom stredoškolskom vzdelaní. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/236/2018, z
ktorého vyplýva, že vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania
a zameranie, jeho prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, jeho príjem zodpovedá aj výške príjmu.
Zdôraznil, že v zmysle § 62 a § 75 Zákona o rodine uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je
limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú
rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané

nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Zároveň otec poukázal, že matka v roku 2016 predala
byt svojich rodičov za sumu 50.000 eur a v roku 2015 predala svoj pôvodný byt za sumu 79.000 eur
a nový byt kúpila za sumu 63.000 eur, z čoho teda mala príjem 16.000 eur, takže v žiadnom prípade
nebola nútená si peniaze požičiavať a zobrať si pôžičku v roku 2017 vo výške 22.000 eur a v roku 2018

vo výške 5.000 eur, ktorých splátky v konečnom dôsledku tvorili podstatnú časť výdavkov uvádzaných
matkou, keďže matka už v roku 2016 disponovala celkovo sumou vo výške 66.000 eur, ktorá musela
byť bez akýchkoľvek pochybností dostačujúca, tak na prípadnú rekonštrukciu bytu na Ť. kúpeného v
novembri 2015, na splatenie prípadných pôžičiek a úverov matky, ako aj na ďalšie jej výdavky. V žiadnom
prípade ani nemohla byť, ani nebola v hmotnej núdzi a nebola nútená si požičiavať peniaze, ako sa

to snaží v tomto konaní účelovo tvrdiť. Odvolanie navrhovateľov otec považuje v celom rozsahu za
nedôvodné. Prípadným ďalším zvýšením výživného bude nútený sa rozhodovať, či bude uhrádzať svoje
výdavky spojené s bývaním a jeho ďalšie najzákladnejšie výdavky na život alebo výživné na deti, čo však
nie je mysliteľné, a zároveň by ho to vystavilo prípadnej exekúcii a trestnému stíhaniu pre zanedbanie
vyživovacej povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania(§66CMP);beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že je potrebné
zmeniť výroky napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zvýšenia výživného zo strany
povinného otca pre navrhovateľov a tým súvisiaceho dlžného výživného za obdobie od 24.05.2017 do

31.01.2023 (§ 388 CSP) a v prevyšujúcej časti rozsudok potvrdiť (387 ods. 1 CSP).

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného v zmysle návrhu navrhovateľov. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam navrhovateľov, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetkyotázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé
súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral
a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho
vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj

napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

14. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v
zmysle § 111 až § 122 CMP. Okruh účastníkov tohto konania treba posúdiť podľa § 7 ods. 2 CSP, podľa
ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach
samákonať.Navrhovateliaboliúčastníkmipredmetnéhokonaniaajpreddovŕšením18-tehorokusvojho

veku. V priebehu konania nadobudli procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môžu konať samostatne v
celom rozsahu, v akom majú spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti
(§ 67 CSP). Od tohto obdobia navrhovatelia získali spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že
predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca v čase,
keď boli navrhovatelia maloletí. Navrhovatelia sa pripojili k podanému návrhu matky. Ak bol návrh na

určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd v starostlivosti
o maloletých aj po ich plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní
samostatné procesné postavenie.

15. Navrhovatelia sú stále osobami oprávnenými z výživného, sú odkázaní na plnenie vyživovacej

povinnosti zo strany rodičov. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej
predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i
ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi,

keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu
rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti

v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuťnavšetkyokolnosti,ktorébymohliodôvodniťzmenuvýživného.Lenvtedymôžubyťdôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o

podanomnávrhunazvýšenievýživnéhojenielento,čisavýrazne,trvalo,niekrátkodobo,alebonepatrne
zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom
pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

17. Navrhovatelia v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietali výšku zvýšeného výživného a

tým súvisiaceho aj dlžného výživného s poukazom na príjem povinného otca, na mesačný príjem matky,
u ktorej bývajú obidvaja navrhovatelia a s poukazom na osobnú starostlivosť matky o navrhovateľov
doposiaľ. Zdôraznili, že otec svoj príjem užíva okrem nízkeho výživného pre navrhovateľov len pre
svoje potreby. Preukázali, že ich výdavky, s poukazom na zmenené pomery oproti pôvodnému určeniu
výživného, podstatne vzrástli, keďže nastúpili na stredné školy a následne navrhovateľ už aj na vysokú

školu.

18. Matka v priebehu konania, kedy navrhovatelia boli ešte maloletými deťmi, vyčíslila výdavky pre
seba aj obe deti, nakoľko doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti. Zdôraznila, že otec okrem mesačného
výživného žiadnym spôsobom na potreby navrhovateľov neprispieval. Pri žiadnej z položiek nevzhliadol

odvolací súd zjavnú neprimeranosť s ohľadom na vtedajší vek navrhovateľov. Z obsahu spisu súdu prvej
inštancie vyplýva, že v čase poslednej úpravy výživného mal. Q. navštevoval X. ročník L. Š. J. W. W.
I. H., otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Q. sumou 80 eur do 15-teho dňa vopred k rukám
matky od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, mal. D. navštevovala X. ročník tej istej základnejškoly, ich zdravotný stav bol v poriadku a na výživu mal. D. bol otec zaviazaný prispievať sumou 60
eur mesačne do 15-teho dňa vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
V tom čase matka bola zamestnaná v spoločnosti T. Y. &. U. N. N..V..Q.. s príjmom v priemere 1.078

eur mesačne netto. Otec detí v tom čase pracoval v spoločnosti M. P. N..V..Q.. s mesačným príjmom
v priemere 737 eur mesačne.

19. Súd prvej inštancie v bode 8. napadnutého rozsudku podrobne uviedol zamestnávateľov matky a
jej príjem za roky 2017 až 2022 s podrobným rozpisom výdavkov na domácnosť a na potreby vtedy

maloletých navrhovateľov. Q. v školskom roku 2018/19 nastúpil na N. K. Š. D. I. H., od 01.09.2022 je
študentom I. Š. P. D. M. F. Y. W. I. H., v akademickom roku 2022/23 študent X. ročníka G.H. štúdia v
dennej forme. Dňa XX.XX.XXXX nadobudol plnoletosť, avšak sústavne sa pripravuje na svoje povolanie,
študuje na vysokej škole, je toho času bez príjmu odkázaný na výživu svojich rodičov. V auguste 2022
absolvoval vodičský kurz, za ktorý mu matka zaplatila sumu 550 eur, ďalej matka uhradila 150,08 eur za
počítačový kurz a sumu 649 eur za notebook X.. V čase podania návrhu D. bola žiačkou X. ročníka na

základnej škole v H., od 01.09.2020 sa stala žiačkou N. L. Š. I. H., v školskom roku 2022/23 je žiačkou
X. ročníka tejto školy. V júni 2022 matka D. zaplatila vodičský kurz vo výške 864 eur spolu s kurzom
prvej pomoci, uhradila tiež prvú platbu na stužkovú vo výške 250 eur.

20. Otec v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol zamestnaný v spoločnosti M. N., N..V..Q.. ako

Q.S..Vtejtospoločnostijezamestnanýdoposiaľ.Príjemotcavroku2017bolvpriemerevovýške742,17
eur netto. Jeho práca je spojená s cestovaním, má pridelené služobné vozidlo, ktoré môže používať aj
na súkromné účely, avšak musí platiť aj kompenzáciu za používanie tohto vozidla, čo mu je odrátavané
z čistého príjmu. V roku 2018 mal príjem vo výške 880 eur, v roku 2019 v priemere mesačne 920 eur,
v roku 2020 z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že čistý mesačný príjem otca bol 1.066 eur, v roku

2021 vo výške 1.100 eur a od 1/2022 do 11/2022 mal otec čistý mesačný príjem 1.199,75 eur. Otec v
priebehu konania preukazoval výdavky na viackrát vzhľadom na to, že toto konanie prebiehalo dlhší čas.
Je vlastníkom bytu č. XX na G. X I. H., ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov.
Iné nehnuteľnosti nevlastní, ani motorové vozidlo, ani žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty, nemá žiadne
úspory. Pravidelné mesačné výdavky, ktoré otec uhrádza, súd prvej inštancie podrobne uviedol v bode

12. a 13. napadnutého rozhodnutia.

21. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a pod., ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a pod. Ak sú reálne možnosti oprávnených

rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom
na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného
ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať
až v budúcnosti.

22. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a
absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca
pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením
výživnéhovozvýšenejmiere.Obligatórnymzákonnýmhľadiskompriurčovanívýškyvýživnéhojeosobný
výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu

výživy (porovnaj uznesenie ÚS SR zo dňa 10.11.20211 sp. zn. IV.ÚS 489/2011).

23. Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o maloleté deti nastolená situácia medzi
rodičmisaužterazpriečizásadnerovnocennémuvýkonurodičovskýchprávapovinností,atovdôsledku
prihliadania na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť

rodiča o maloleté dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú
odchýlku v neprospech matky smie racionálne odôvodniť ustanovenie § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine. Rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

24. Odvolací súd zvlášť poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výživné predstavuje prednostnú pohľadávku pred všetkými ostatnými výdavkami. Každý rodič má tedapovinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy tak nemajú povinnosť konkrétne skúmať

otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie
výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak
nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu
povinnosť k svojmu dieťaťu.

25. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmena pomerov nastala na strane
navrhovateľov (vtedy ešte maloletých detí) dňom podania návrhu matky, dňom 24.05.2017. V tomto čase
navrhovatelia navštevovali X. N. L. školy a náklady, ktoré matka súdu uviedla, sa nijakým spôsobom
nevymykajú z bežných mesačných nákladov detí v danom veku. Výdavky sú na stravu, oblečenie,
hygienu, mimoškolské aktivity, školské aktivity. Odvolací súd poukazuje, že výživné má zabezpečiť také
materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo

v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Odvolací súd prihliadal na to, že v tomto období
matka sama zabezpečovala celodennú osobnú starostlivosť a uhrádzala všetky výdavky navrhovateľov.
Otec platil len mesačné výživné spolu v sume 140 eur, z toho 60 eur na vtedy mal. D. a 80 eur na vtedy
mal. Q..

26. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každého dieťaťa. Ministerstvo spravodlivosti SR na svojej stránke https://www.justice.gov.sk/agenda-
ministerstva/rodinnopravna-agenda/ po schválení ministrom spravodlivosti uverejnilo 3 metodiky, ktoré
majú odporúčací charakter, avšak ich zámerom je zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax

súdov v rodinnoprávnej agende. Z metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom - tzv. tabuľkové
výživné vyplýva percentuálne rozpätie výživného.

27. Pre daný prípad odvolací súd vzal do úvahy tzv. tabuľkové výživné a zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením tak, že zvýšil výživné zo strany povinného pre D. zo sumy 60

eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za obdobie od 24.05.2017 (deň podania návrhu) do 31.08.2020
(ukončenie základnej školy). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v roku 2017 otec mal priemerný
mesačný príjem 740 eur a v zmysle metodického usmernenia percentuálne rozpätie výživného pre dve
maloleté deti na 2. stupni základnej školy predstavuje 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, t.j. 118 eur
mesačne. V roku 2018 bol príjem povinného otca 888 eur z toho výživné 16 % z čistého príjmu rodiča

t.j. 140 eur mesačne; v roku 2019 mal povinný otec mesačný príjem 920 eur z toho výživné predstavuje
tiež 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, t.j. 147 eur mesačne. Odvolací súd vzal v úvahu osobnú
starostlivosť matky o vtedy mal. D. a zvýšil výživné zo strany povinného otca pre D. zo sumy 60 eur
mesačne na sumu 170 eur mesačne za obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2020. Navrhovateľka (D.) od
01.09.2020 nastúpila na strednú školu, pričom percentuálne rozpätie výživného pre dve maloleté deti

predstavuje 18 % z čistého príjmu povinného rodiča. Povinný otec v roku 2020 mal priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 1.066 eur, z toho 18 % je výživné v sume 191 eur mesačne; v roku 2021 mal
povinný otec mesačný príjem 1.100 eur, z toho 18 % výživné v sume 198 eur mesačne a v roku 2022 mal
povinný otec príjem 1.199 eur mesačne, z toho 18 % výživné v sume 216 eur mesačne. Odvolací súd
tiež vzal v úvahu osobnú starostlivosť matky, aj keď už D. sa stala plnoletou, avšak naďalej je odkázaná

na výživu svojich rodičov a zvýšil výživné zo strany povinného otca pre D. na sumu 250 eur mesačne
od 01.09.2020 do budúcna.

28. Navrhovateľ v čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal XX rokov, do 31.08.2018 navštevoval
2. stupeň základnej školy. Pri príjme povinného otca vo výške 740 eur v roku 2017 percentuálne rozpätie

výživného pre dve maloleté deti, 2. stupeň základnej školy predstavuje výživné 16 % z čistého príjmu
povinnéhorodiča,t.j.118eurmesačne,vroku2018malpovinnýotecpríjem888eur,výživnépredstavuje
18 % z čistého príjmu povinného rodiča, t.j. vo výške 158 eur mesačne, preto odvolací súd zvýšil výživné
zo strany otca pre navrhovateľa (Q.) zo sumy 80 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za obdobie od
24.05.2017 do 31.08.2018. Navrhovateľ od 01.09.2018 nastúpil na strednú školu, pričom percentuálne

rozpätie výživného pre dve maloleté deti z príjmu povinného otca v roku 2019, ktorý bol 920 eur, u
navrhovateľa predstavuje 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, t.j. sumu 165 eur; v roku 2020 z
príjmu povinného otca vo výške 1.066 eur 18 % predstavuje sumu 191 eur mesačne výživné; v roku
2021 z príjmu povinného otca vo výške 1.100 eur výživné pre navrhovateľa predstavuje 18 %, t.j. 198eur mesačne výživné a v roku 2022 z priemerného čistého mesačného príjmu povinného otca vo výške
1.199 eur predstavuje 20 % sumu 240 eur výživné. Preto odvolací súd zvýšil výživné od 01.09.2018
do budúcna na sumu 250 eur mesačne zo strany povinného pre navrhovateľa. Odvolací súd tu vzal v

úvahu, že miera osobnej starostlivosti matky o navrhovateľa je menšia ako u navrhovateľky.

29. Vo výroku II. svojho rozhodnutia odvolací súd určil dlžné výživné za obdobie od 24.05.2017 do
31.01.2023 zo strany povinného pre navrhovateľku vo výške 6.084,84 eur, pri odpočítaní mesačných
platieb vo výške 60 eur, pričom určil otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné v troch splátkach k rukám

navrhovateľky, a to prvú splátku v sume 2.028,28 eur najneskôr ku dňu 31.10.2024, druhú splátku v
sume 2.028,28 eur najneskôr ku dňu 31.03.2025 a tretiu splátku v sume 2.028,28 eur najneskôr ku dňu
31.08.2025. Dlžné výživné za rovnaké obdobie od 24.05.2017 do 31.01.2023 zo strany povinného otca
pre navrhovateľa vo výške 9.280,33 eur pri odpočítaní mesačných splátok 80 eurového výživného a
určil otcovi povinnosť túto sumu tiež uhradiť v troch splátkach k rukám navrhovateľa, a to prvú splátku v
sume 3.093,44 eur najneskôr ku dňu 31.10.2024, druhú splátku v sume 3.093,44 eur najneskôr ku dňu

31.03.2025 a tretiu splátku v sume 3.093,44 eur najneskôr ku dňu 31.08.2025. Vzhľadom k charakteru
predmetu konania a tiež dĺžku konania, ktoré začalo 24.05.2017 a celkovú sumu dlžného by nebolo
spravodlivé, aby otec splácal dlžné výživné v mesačných splátkach. Odvolací súd uvádza, že matka
pri uspokojovaní potrieb navrhovateľov nebola zvýhodnená splátkami, ale musela potreby vtedy ešte
maloletých detí uspokojovať postupne tak ako vznikali. Odvolací súd postupoval v súlade s § 232 ods.

3 CSP a určil otcovi dlhšiu lehotu na zaplatenie dlžného výživného v troch splátkach v rozsahu 15
mesiacov pre každého navrhovateľa.

30. Odvolacia námietka, pôvodne vznesená matkou navrhovateľky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), nakoľko súd prvej inštancie

výrokom V. v prevyšujúcej časti čo do výšky výživného návrh oprávneného súd zamietol, ale nerozhodol
o prevyšujúcom návrhu matky ohľadom výživného vtedy mal. D., je nedôvodná.

31. Odvolací súd konštatuje, že konanie o výživnom sa začína na návrh a, ak zákon neustanovuje inak,
možno ho začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 1 a 2 CMP ). Ak je aj konanie začaté na základe návrhu,

nie je súd viazaný tým, čoho sa navrhovateľ domáha. V konaniach, ktoré je možné začať aj ex offo, je
prelomená významná procesná zásada ne ultra petitum partium (§ 40 CMP). Nie je dôvodné, aby súd,
ak návrhu vo veci výživného nevyhovie v celom rozsahu, vo zvyšku návrh zamietal, keďže sa jedná
o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, pričom v takýchto konaniach v zmysle čl. 5 Civilného
mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové konanie. Platí

teda, že v konaniach podľa CMP, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom
účastníkov, teda nie je vo veciach starostlivosti súdu o maloletých viazaný ani navrhovanou výškou
výživného. Výrok preto nemá obsahovať zamietajúci výrok, keďže z výroku samotného rozhodnutia je
zrejmé, či súd rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania. Výrok o zamietnutí
návrhu je preto nadbytočný, nesprávny.

32. Odvolací súd dáva povinnému otcovi do pozornosti skutočnosť, že na portáli profesia.sk boli
zverejnené v mesiaci 6/2024 ponuky práce vyžadujúce cestovanie v H. kraji - v tej istej pracovnej pozícii,
ktorú otec vykonáva - V. S. s mesačným príjmom brutto od 1.800-2.000 eur (1.262-1.400 eur netto) a
naviac s ponúkanými benefitmi od zamestnávateľa, napr. ročná prémia, 13. plat, príspevok do III. piliera

DSS, služobné auto, laptop, diéty, jazykové vzdelávanie a pod. Je teda na rodičovskej zodpovednosti
povinného otca, či v záujme podieľania sa na úhrade zvýšených výdavkoch svojich už plnoletých detí,
zmení svojho dlhoročného zamestnávateľa a zamestná sa síce na tej istej pracovnej pozícii, ale u
zamestnávateľa, ktorý mu ponúkne vyšší mesačný príjem a prípadné benefity k tomu.

33. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).