Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32P/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201405
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3120201405.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 32P/28/2020

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa A. B., štátneho
občana Slovenskej republiky, trvale bytom C. XXX, zastúpeného v konaní Mgr. Jozefom Gáplovským,

advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum II 88 a manželky navrhovateľa D. B., E. F.,
štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom G. H., F. X, zastúpenej v konaní Mgr. Pavlom Dudíkom,
advokátom so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 532/2, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného
konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému G. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpenémukolíznymaprocesnýmopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyKošice,takto

r o z h o d o l :

2 32P/28/2020

I. Manželstvo účastníkov A. B. a D. B., E. F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev
A. I. G., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, s a r o z v á d z a .

II. Maloletý G. B., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky.

III. Právo zastupovať maloletého G. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

IV. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. sumou vo výške 300,- Eur mesačne,
ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva.

V. Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým G. :
- počas bežného školského roka v každom párnom týždni v roku od piatku od 14:00 hod. do nedele
do 12:00 hod.
- počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom párnom roku od 22.12. od 14:00 hod. do
30.12. do 12:00 hod. a v každom nepárnom roku od 30.12. od 14:00 hod. do 07.01. nasledujúceho roka
do 12:00 hod.

- počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od prvého dňa prázdnin určených vyhláškou
Ministerstva školstva SR od 14:00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 12:00 hod.
- počas Veľkonočných sviatkov v každom párnom roku od Zeleného štvrtka od 14:00 hod. do utorka po
Veľkonočnom pondelku do 12:00 hod.
- počas letných prázdnin v každom roku od 01.07. od 14:00 hod. do 16.07. do 12:00 hod. a od 01.08.
od 14:00 hod. do 16.08. do 12:00 hod.Matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne od matky
v určenom čase na J. K. v H. a odovzdá matke v určenom čase na J. K. v F..

VI. Otec j e o p r á v n e n ý komunikovať s maloletým G. online so zapnutým zvukom a kamerou
v každú stredu v každom týždni a v každú nedeľu v nepárnom týždni v roku v dobe medzi 19:00 hod.
až 20:00 hod., pričom uvedené dni a čas online komunikácie platia pre každého z rodičov a budú sa
realizovať počas bežných týždňov, ako aj prázdnin. Nad uvedený rámec je každý rodič o p r á v n e n
ý takto komunikovať s maloletým G. online aj v deň menín a narodenín maloletého G., na Štedrý deň,

na Silvestra a na Medzinárodný deň detí, pokiaľ je dieťa u druhého rodiča.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

2 32P/28/2020

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 12.2.2020 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva
s jeho manželkou a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G.. K manželstvu uviedol,
že manželstvo s manželkou uzavreli dňa 22.6.2019, a že z ich vzťahu pochádza maloletý G., ktorý
sa narodil pred uzavretím ich manželstva. Uviedol, že sa zoznámili v r.XXXX v L., kde obaja pracovali

a manželstvo uzavreli po 5-ročnej známosti a ich vzťah bol založený na vzájomnej láske a porozumení.
Ešte v tom L. sa im narodil syn G., potom sa vrátili na K., kúpili nedokončený rodinný dom, do ktorého
domusasosynomnasťahovaliasvojpomocnehodokončovali.Navrhovateľichmanželstvovzačiatkoch
hodnotil ako harmonické, ich nezhody začali postupne a z jeho pohľadu neboli zásadné problémy, on
si ich ani neuvedomoval. On veľa pracoval a všetko podriadil tomu, aby čo najskôr bývali v kompletne

dokončenom dome. Manželka sa starala o domácnosť a syna a on o všetko ostatné. Podľa neho
problémy v manželstve nastali po 15.8.2019, po návšteve jeho matky v ich dome. Manželka mu vyčítala
časté návštevy jeho rodičov u nich doma, čo vyústilo takmer do zákazu jeho styku a ich syna s jeho
rodičmi, čo ho trápilo, pretože má s rodičmi veľmi dobrý vzťah a oni majú radi ich syna. Chcel od
manželky, aby bola viac tolerantná k jeho rodičom, ktorí chceli byť nápomocní. Žiaľ, jeho manželka to

vnímala inak a výsledkom bolo, že od 08/2019 sa už viac s nimi nestretla a nedovolila mu ísť so synom
ani na oslavu narodenín jeho matky 6.10.2019, privolila až keď jej povedal o možnosti rozvodu. Dňa
27.9.2019 navštívili manželskú poradňu, avšak pohovor nepriniesol očakávaný výsledok, vraj manželka
neakceptovala odporúčania psychologičky a nebola ochotná tam viac ísť. On jej navrhol aj návštevu inej
poradne, čo manželka odmietla a manželka nie je ochotná si priznať svoj podiel viny na ich nezhodách.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 30.9.2019 sa manželka bez jeho vedomia odsťahovala aj so synom
k svojej matke do G. H. a tam stále bývajú a on ich navštevoval 2x mesačne, čo bolo finančne aj
fyzicky náročné. Robil to v záujme urovnania nezhôd, a aby bol so synom, ale manželka nemala
záujem riešiť ich nezhody a jeho návštevy sa preto obmedzili len na styk so synom, ktorý mu vraj
manželka obmedzuje. V písomnom návrhu uviedol, že on jej dobrovoľne prispieva 350,-Eur mesačne.

Navrhovateľ po celý čas konania trval na rozvode manželstva a s návrhom na rozvod navrhoval upraviť
aj rodičovské práva a povinnosti k maloletému G. na čas po rozvode. V priebehu konania navrhovateľ
a otec dieťaťa opakovane menil svoje predstavy o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému
G.. Najprv v písomnom návrhu zo dňa 12.2.2020 navrhoval zveriť maloletého G. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch vždy v nedeľu o 12.00 hod. Potom

v jeho podaní zo dňa 6.10.2020 (č.l.53) informoval súd o zmene jeho postoja ohľadom ním pôvodne
navrhovanej striedavej starostlivosti s tým, že dospel k záveru, že uvedená forma (SOS) nebude
vzhľadom na okolností vhodná a mal za to, že v najlepšom záujme syna bude jeho zverenie matke
(vzájomná dohoda) a nastavenie čo najširšieho styku s otcom, ktorý návrh predloží na pojednávaní.
Na pojednávaní dňa 24.9.2021 (č.l.216) navrhovateľ zmenil svoj postoj s tým, že opäť zotrváva na

svojom pôvodnom stanovisku a navrhoval zveriť maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch vždy v nedeľu, a to aj napriek veľkej vzdialenosti
medzi bydliskami rodičov. V závere pojednávania navrhovateľ žiadal odročiť pojednávanie na neurčito
s odôvodnením, že žiadali poskytnúť priestor na možnosť mimosúdnej dohody. Na opakované dopyty
súdu o stave ich mimosúdnych jednaní neodpovedal. Následne na pojednávaní dňa 28.6.2023 (č.l.503)

navrhovateľ uviedol, že už nenavrhuje tú striedavú starostlivosť o maloletého, že si nemyslí, že bybolo v najlepšom záujme dieťaťa jeho zverenie do starostlivosti matky a navrhol zveriť maloletého G.
do jeho osobnej starostlivosti ako otca a matke určiť výživné vo výške stanovenej súdom. Na otázku
súdu, že s akou sumou výživného by otec súhlasil pre prípad, že by dieťa nebolo zverené do jeho

starostlivosti, ale do starostlivosti matky, otec uviedol, že momentálne platí na základe neprávoplatného
rozsudku A. K. H. výživné 230,-Eur mesačne, ale že uvedená suma presahuje jeho možnosti a potreby
dieťaťa a súhlasil by s výživným maximálne 200,-Eur mesačne a pokiaľ by išlo o jeho úpravu styku
s maloletým, tam by navrhoval rozšírený styk každý druhý víkend + letné a jarné prázdniny + vianočné
a veľkonočné sviatky s tým, že miestom odovzdávania dieťaťa by v piatok (na začiatku styku) bola J. K.

v H. a v nedeľu (po ukončení styku) J. K. v F.. Nesúhlasil s matkou navrhovaným miestom odovzdávania
dieťaťa v M. A. z rôznych praktických dôvodov. Na poslednom pojednávaní dňa 29.9.2023 (č.l.551)
navrhovateľ a otec dieťaťa uviedol, že od posledného pojednávania nedošlo k zmene jeho postoja,
navrhol zveriť maloletého G. do jeho osobnej starostlivosti ako otca a matku zaviazať výživným podľa
uváženia súdu, ale ak on má uviesť konkrétnu sumu, tak navrhol výživné 200,-Eur mesačne. V deň
pojednávania otec prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručil súdu jeho písomné vyjadrenie,

v ktorom opísal nezhodu medzi rodičmi ohľadom ústne dohodnutého styku na dovolenku z obdobia
letných prázdnin a problematické odovzdanie dieťaťa dňa 10.9.2023 ohľadom chaotického miesta
odovzdania dieťaťa, či v M. A. alebo v H. a v závere svojho vyjadrenia žiadal doplniť dokazovanie
o posúdenie schopností rodičov sa riadne starať o dieťa, zohľadniť jeho potreby a pod. prostredníctvom
kvalifikovanéhoodborníkaaajnapojednávaníotecžiadaldoplniťdokazovanieznaleckýmdokazovaním,

a to z akej oblasti, ponechal na zvážení súdu.

2. Manželka navrhovateľa súhlasila s rozvodom manželstva. Uviedla, že nezhody a hádky začali hneť
po ich nasťahovaní sa do domu v r.2017, navrhovateľ nerešpektoval biologické potreby 2-mesačného
dieťaťa a jeho denného režimu, nerešpektoval ju ako čerstvú matku, ktorá potrebovala kľudné prostredie

pri starostlivosti o dieťa. Nútil ju k ťažkej fyzickej práci okolo domu, hoci bola vyčerpaná. Navrhovateľove
úsilie bývať čo najskôr v dokončenom dome bolo nadradené pred rodinou a dieťaťom. Krátko po ich
nasťahovaní mával navrhovateľ výkyvy nálad, bol nervózny, agresívny, užíval alkohol, zakazoval jej
stretávať sa s jej rodinou, ponižoval ju, neustále ju kontroloval, mal rozhodujúce slovo, obmedzoval
ju finančne, bránil jej používať osobný automobil, peniaze si nechával pre vlastnú potrebu, vyčítal jej

banality, vyhrážal sa jej rozvodom, citovo ju vydieral, a z toho dôvodu často dochádzalo ku hádkam, a to
aj za prítomnosti syna. Manželka navrhovateľa ďalej uviedla, že navrhovateľ bol agresívny, používal
vulgarizmy, nadávky a nevhodné slová na ňu, a to aj v prítomnosti ich syna. A také správanie mal
počas celého spolužitia až do jej odchodu z domácnosti dňa 30.10.2019, pričom si neuvedomil vážnosť
situácie. Následne deň po jej odchode navrhovateľ vymenil všetky zámky na ich spoločnom dome

a ona nemá prístup do domu a k osobným veciam. Je sebecký, sústreďuje sa len na svoje záujmy.
Manželka navrhovateľa doplnila, že problémom boli aj návštevy rodičov v ich domácnosti. Návštevy
jej matky boli dopredu plánované a navrhovateľ nemal voči nim výhrady. Jej mama k nim cestovala
320 km a zotrvala pár dní, kedy im pomáhala. Naopak, bezdôvodné návštevy navrhovateľových
rodičov v ich domácnosti aj niekoľkokrát za deň a bez ohlásenia považoval navrhovateľ za normálne.

Z jej pohľadu to bolo narušovanie ich súkromia. Problémom bol aj pobyt maloletého v nevhodnom
prostredí domu navrhovateľových rodičov (pleseň v dome, neporiadok, choré mačky, voľne pustený pes,
lieky bez dozoru, nezaslepené elektrické zástrčky a pod.). Napriek tomu navrhovateľ ich domácnosť
navštevoval, čím vystavoval syna nevhodnému prostrediu a ona ako matka musela viackrát zasiahnuť.
Manželka ďalej uviedla, že na základe narušeného spolužitia prvýkrát odišla zo spoločnej domácnosti

už v 08/2019, čomu predchádzalo navrhovateľove neustále osočovanie, výbuchy zlosti, vyhrážanie,
obmedzovanie styku s rodinou, ekonomické vydieranie, nadávky, ponižovanie. Vtedy jej navrhovateľ
neustále vyvolával, písal, zastrašoval, aby sa vrátila. Ona iniciovala stretnutie u psychologičky pri
riešení ich problémov, ktoré navrhovateľ odmietal. Stretnutie sa uskutočnilo 27.9.2019, kde riešili
nezhody. Z navrhovateľovej strany nedochádzalo k rešpektovaniu odporúčania psychologičky. Ďalšie

sedenie malo byť 5.11.2019, kedy sa ona už v mieste trvalého pobytu nezdržiavala. Poukázala na
to, že pokiaľ by ich manželstvo bolo harmonické, opustenie spoločnej domácnosti s dieťaťom bez
materiálneho a finančného zabezpečenia by nebolo logické. Domácnosť bola nútená opakovane opustiť
po neustálom psychickom týraní, zastrašovaní a ekonomickom vydieraní. Manželka navrhovateľa
poprela navrhovateľove tvrdenie o bezdôvodnom obmedzovaní kontaktu so synom. Poukázala na to, že

navrhovateľ nedodržiaval ústne dohodnuté podmienky pri stretávaní, z čoho vznikali konflikty. Pre hrubé
správanie navrhovateľa podala na neho aj trestné oznámenie, ktoré bolo potom prekvalifikované ako
priestupok. Tvrdenia otca dieťaťa označila za zavádzajúce a uviedla, že od jej odchodu z domácnosti
dňa 30.10.2019 otcovi maloletého umožňovala pravidelný styk so synom každý druhý víkend. Spočiatkuo každom plánovanom stretnutí informovali aj I. H. (H.), chodili aj k mediátorke. Stretnutia otca
s maloletým najprv prebiehali v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00
hod., 2x mesačne, počas pandémie Covid-19 kontakt otca so synom prebiehal videohovorom 1-2 –

krát do týždňa a v súčasnosti chodieva maloletý k otcovi každý druhý víkend od piatku do nedele.
Manželka navrhovateľa a matka maloletého nesúhlasila ani so zverením maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, ani so zverením maloletého do starostlivosti otca a navrhovala
zveriť maloletého G. do jej osobnej starostlivosti ako matky dieťaťa a otca maloletého zaviazať výživným.
Poukázala na to, že maloletý je ešte v útlom veku, je viac naviazaný na ňu ako matku, vyžaduje si

jej prítomnosť. Maloletý žil v spoločnej domácnosti oboch rodičov do jeho 2 rokov veku, výhradne ona
sama sa o neho starala a napĺňala jeho potreby, otec dieťaťa sa vtedy o jeho starostlivosť nezaujímal
a pred starostlivosťou o syna uprednostňoval svoje potreby a venoval sa svojim záľubám. Za tie dva
roky života otec dieťa ani raz nekúpal, neprebaľoval, nekŕmil, nevstával v noci, nenavštevoval s ním
lekáraanadieťanemaltrpezlivosť.Prenevhodnosťpôvodneotcompožadovanejstriedavejstarostlivosti
matka poukázala na vzdialenosť ich bydlísk 320 km. Poukázala na to, že maloletý dlhodobo býva s ňou

v domácnosti v H., kde má rodinné zázemie a vytvorené podmienky, tam chodil do A. a teraz tam chodí
na N.. Matka maloletého sa domnieva, že striedavou starostlivosťou sa otec dieťaťa chcel aj vyhnúť
plateniu výživného. Ďalej vo svojom vyjadrení zo dňa 29.10.2020 matka dieťaťa uviedla, že starostlivosť
otca o dieťa by bola aj v rozpore s jeho pracovnou dobou, ktorý pracuje v dvojzmennej prevádzke.
Matka trvala na zverení dieťaťa na čas po rozvode do jej starostlivosti, teda totožne ako rozhodol aj

O. K. H. - O. rozsudkom zo dňa 18.1.2023 a žiadala rozhodnúť o úprave vyživovacej povinnosti otca
k maloletému. Na pojednávaní dňa 24.9.2021 matka navrhla otca dieťaťa zaviazať výživným vo výške
250,-Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 28.6.2023 už navrhovala otcovi určiť výživné na syna vo výške
350,-Eur mesačne, pričom poukazovala najmä na výdavky maloletého v súvislosti s jeho zdravotným
stavom, ako sú C. D., P. dieťaťa, výdavky na lieky a ďalšie výdavky maloletého s tým, že pomery

otca umožňujú platiť navrhované výživné. Vo svojom vyjadrení zo dňa 29.10.2020 uviedla, že spočiatku
v r.2019 otec začal platiť výživné na syna 316,90 Eur, potom po 350,-Eur mesačne a potom od r.2020
začal výživné bezdôvodne znižovať, najprv na sumu 150,-Eur mesačne a neskôr na sumu 85,-Eur
mesačne. Na pojednávaní dňa 28.6.2023 matka uviedla, že aktuálne jej otec platí výživné na syna 230,-
Eurmesačne.Stykotcasmaloletýmnačasporozvodenavrhlatak,akojeupravenýdoposiaľrozsudkom

O. K. H. - okolie, teda každý párny víkend od piatku od 14.00 hod. do nedele do 12.00 hod. Súhlasila
aj s úpravou styku počas sviatkov a prázdnin tak, ako bolo upravené aj rozsudkom O. K. H. - okolie.
Matka navrhovala, aby miesto odovzdávania dieťaťa bola J. stanica v M. A., ktoré považuje za vhodné,
lebo je na polceste pre oboch a dá sa tam docestovať aj autom aj vlakom, vždy je čas na prestupy,
keď sa naplánujú spoje a dieťa tam má prirodzenú prestávku. Prípadne by otec pristúpil do toho istého

vlaku v M. A., ona by mu oznámila, v ktorom vagóne sú a syn by ani nemusel vystúpiť a išiel by súvisle.
Tiež uviedla, že sa realizuje aj tá upravená online komunikácia otca s maloletým, súhlasí s jej súdnou
úpravou aj na čas po rozvode, ale s tým, že by navrhla upraviť online komunikáciu otca s maloletým
v nedeľu každý nepárny týždeň, pretože online komunikácia každú nedeľu sa nedá realizovať, pretože
vtedy ona cestuje so synom zo styku. V podaní zo dňa 26.9.2023 matka poukázala na problém pri

odovzdaní maloletého od otca dňa 10.9.2023, ktorý ignoroval jej správy ohľadom miesta odovzdania
dieťaťa, v súvislosti s čím podala na otca trestné oznámenie.

3. Kolízny opatrovník priebežne počas konania predkladal súdu správy zo šetrenia pomerov
a konzistentne odporúčal zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné

podľa jeho možností a schopností a oprávnených potrieb maloletého. Konštatoval, že maloletý má
v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre jeho pokojný spánok, hry a záľuby. Kolízny
opatrovník v správe zo dňa 10.12.2020 uviedol, že dňa 18.4.2020 sa rodičia spolu s maloletým stretli
s mediátorom, kedy sa dohodli na dočasnej úprave styku otca s maloletým od 20.4. do 10.5.2020 a na
videohovoroch otca s maloletým. V tom čase ešte počas realizácie styku v Košiciach prespával maloletý

počas poobedňajšieho spánku s otcom v hotelovej izbe a neskôr v 12/2020 sa otec so synom stretával
každý druhý víkend v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod., kedy
otec v tom čase býval v H. v penzióne alebo v prenajatom 2-izbovom byte. Kolízny opatrovník poukázal
na to, že bolo navrhnuté aj nadviazanie spolupráce s Referátom poradensko-psychologických služieb.
V ďalšej správe kolízneho opatrovníka zo dňa 15.10.2021 (č.l.229) kolízny opatrovník navrhol súdu,

s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, aby zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti
matky, ktorá starostlivosť o maloletého G. riadne zabezpečuje. Kolízny opatrovník totožne s vysloveným
predbežným názorom súdu mal za to, že pre vtedy otcom navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť
nie sú dané podmienky, a to najmä z dôvodu absencie komunikácie medzi rodičmi a s prihliadnutím naďalší vývoj maloletého. Poukázal na to, že rodičia aj realizovali psychologické konzultácie na Referáte
poradensko - psychologických služieb v H. a predložil súdu aj niektoré rozhodnutia O. K. H. – okolie
o návrhoch na neodkladné opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o maloletého G. vedených na

tamojšom súde na čas do rozvodu. V správe zo dňa 1.2.2023 (č.l.301) kolízny opatrovník opäť navrhol
zveriťmaloletéhoG.doosobnejstarostlivostimatky,ktorástarostlivosťomaloletéhoriadnezabezpečuje,
otcovi navrhol určiť výživné a upraviť styk otca s maloletým súladne s rozsudkom O. K. H. – O..
Predložil súdu rodičovskú dohodu zo dňa 7.11.2022 spísanú pred mediátorom, ako aj ostatné správy
KO, rozhodnutia O. K. H. – okolie o neodkladných opatreniach a zápisnicu z pojednávania pred O. K.

H. – okolie zo dňa 18.1.2023, kedy bolo rozsudkom tamojšieho súdu rozhodnuté o zverení maloletého
G. do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého za obdobie
od 28.2.2020 do 31.8.2020 sumou 150,-Eur mesačne, od 1.9.2020 do 31.12.2021 sumou 180,-Eur
mesačne a za obdobie od 1.1.2022 sumou 230,-Eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým.
Aj na poslednom pojednávaní v rozvodovom konaní kolízny opatrovník zotrval na svojom odporučení.
Prostredníctvom splnomocneného ÚPSVaR poukázal na to, že rodičia aj kedysi uzavreli rodičovskú

dohodupredmediátoromozverenídieťaťadostarostlivostimatky.VtomzmyslebolorozhodnutéajO.K.
H. – okolie. Poukázal na to, že z vyjadrení a správ kolízneho opatrovníka je evidentné, že medzi rodičmi
sú komunikačné problémy, preto kolízny opatrovník apeloval na rodičov, aby sa snažili o zlepšenie
komunikácie. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, kolízny opatrovník
odporučil prevziať úpravu starostlivosti z rozsudku O. K. H. – okolie, teda zveriť dieťa do osobnej

starostlivosti matky, otca zaviazať výživným a prevziať tiež úpravu styku z toho rozsudku. K výške
výživného uviedol, že medzičasom však maloletý nastúpil na ZŠ, čím sa mu zvýšili výdavky, na ktorých
sa otec nepodieľal a výživné odporučil vo výške 250,-Eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, SL, RL, potvrdenie

o pobyte, lustrácie v RO, lustrácie v SP, výpis zo ŽR otca, uznesenie XXX/XX/XXXX-XX, uznesenie z č.l.
30, DP otca za rok 2018, DP otca za rok 2019, zmenu návrhu otca z č.l. 53, vyjadrenie manželky z č.l.
60, uznesenie z č.l. 67, správu KO z č.l. 68, komunikáciu rodičov s KO, lekársku správu, lustrácie v SP,
rozsudok z č.l. 82, komunikáciu rodičov s KO, správu KO z č.l. 98, zápisnicu z č.l. 101, správy od KO,
SMS komunikáciu medzi rodičmi, potvrdenie o príjme otca z č.l. 131, potvrdenie o príjme otca z č.l. 137,

výpis zo ŽR z č.l. 142, výpis zo ŽR z č.l. 143, DP matky za rok 2020, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme
otca z č.l. 168, PPD, potvrdenia o transakciách, výzvu na poistné, faktúry, potvrdenia o transakciách,
Zmluvu o obchodnej spolupráci matky, faktúry matky, doklady SIPO, lekársku správu, súhlas MŠ z č.l.
203, DP matky za rok 2020, zápisnicu z pojednávania z č.l. 216, uznesenie O. H. z č.l. 123, správu KO
z č.l. 229, NO z č.l. 237, lustrácie v RO a v SP, výpis zo ŽR, výpis zo ŽR z č.l. 264, DP otca za rok 2020,

DP otca za rok 2021, DP matky za rok 2021, potvrdenie o príjme otca z č.l. 300, správu KO z č.l. 301,
mediátorsku rodičovskú dohodu, uznesenie z č.l. 307, uznesenie z č.l. 310, uznesenie O. H. XXX/XXX/
XXXX,správyKOzč.l.315-317,zápisnicuzpojednávaniapredO.H.zč.l.318,zápisnicuzpojednávania
pred O. H. z č.l. 330, záznam KO zo šetrenia pomerov, rozsudok O. H. sp.zn.XXX/XXX/XXXX z č.l. 352,
faktúry, rozsudok z č.l. 364, DP matky za rok 2021, DP matky za rok 2022, lekársku správu, žiadosť

o donášku vlastnej stravy, lekársku správu, rozpis výdavkov matky, faktúry, videohovory, pokladničné
bločky, odvolanie matky z č.l. 435, odvolanie otca voči rozsudku O. H. z č.l. 438, čestné prehlásenie,
pokladničné bločky, DP matky za rok 2022 a 2021, oznámenie DÚ z č.l. 467, faktúry matky, oznámenie
oskutočnostiachnasvedčujúcichspáchanietrestnéhočinu,oznámenieovýmenezámkovejvložky,SMS
komunikáciu,rozhodnutieoprijatídieťaťadoZŠ,výpisOR,DPotcazarok2022,e-mailovúkomunikáciu,

rozpis výdavkov otca, pokladničné bločky, oznámenie Mestského súdu KO z č.l. 511, vyjadrenie matky
zč.l.512,výplatnépásky,zápisnicuotrestnomoznámení,faktúryotca,nahrávkuDVDnosiča,vyjadrenie
otca z 29.09.2023, komunikáciu s KO, komunikáciu medzi rodičmi, obsah pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp.zn.XXXX/X/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 22.06.2019, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev A.
I. G. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č.XX. U oboch manželov sa jedná o ich prvé
manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode
tunajšieho súdu. Zo vzťahu účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa, G. B., ktorý sa narodil dňa
XX.X.XXXX v L., kde účastníci predtým žili.

6. Účastníci uzavreli manželstvo približne po päťročnej známosti. Zoznámili sa v r. 2014 v L., kde sa im aj
dňa 22.7.2017 narodil syn G.. Potom sa vrátili na Slovensko, nasťahovali sa do novopostaveného domu
a manželstvo uzavreli dňa 22.6.2019, teda po narodení ich syna. Ich manželstvo nebolo harmonické,keďže vážne problémy v manželstve nastali už v 08/2019 a dňa 30.10.2019, teda krátko po uzavretí
sobáša, sa manželka definitívne aj so synom odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľ
považoval za príčinu rozvratu ich manželstva to, že manželka nesúhlasila s návštevami jeho rodičov

v ich domácnosti, ktorý konflikt sa v 08/2019 vystupňoval. Navrhovateľka opisovala ich nezhody už
od roku 2017, kedy sa nasťahovali do domu ešte pred uzavretím manželstva a poukazovala na
agresívne a nevhodné správanie navrhovateľa voči nej, ako aj na veľmi časté bezdôvodné návštevy
navrhovateľových rodičov v ich domácnosti aj niekoľkokrát za deň a bez ohlásenia, čo bolo pre ňu
narušovanie ich súkromia a po jej odsťahovaní podala manželka na navrhovateľa dokonca trestné

oznámenie,ktorépotomboloprekvalifikovanénapriestupok.Od30.10.2019užtedamanželiadefinitívne
nežijú spolu, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú a ich komunikácia
je výrazne narušená. Obaja manželia žiadali o rozvod manželstva, už nemali záujem o záchranu
manželstva a obnovenie manželského spolužitia.

7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

8. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne

prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si
vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia

vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch
(§ 22 Zákona o rodine).

12. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané,

že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky
citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Vážny rozvrat manželstva nastal
už veľmi krátko po jeho uzavretí a dňa 30.10.2019 sa manželka aj so synom definitívne odsťahovala
zo spoločnej domácnosti. Teda už takmer 4 roky účastníci spolu definitívne nežijú, nehospodária spolu,

nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľ žiadal
o rozvod manželstva a manželka s rozvodom tiež súhlasí. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý
rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo
účastníkov je rozvrátené a je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti.

13. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa § 24 ods. 1 až 6 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení, v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia
so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa
a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa

práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 ods.1- 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas

trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

17. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti

majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade,
ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských
práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na
právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je

spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

18. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletému G. na čas po rozvode.

19. Zákon o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností
k ich maloletému dieťaťu a taká dohoda, pokiaľ je v súlade so zákonom a v záujme maloletého dieťaťa,
by mala mať prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu a podlieha schváleniu súdu. V danej vecivšak medzi rodičmi nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému G. na čas po rozvode. Matka dieťaťa v priebehu celého konania navrhovala zveriť
maloletého do jej osobnej starostlivosti. Navrhovateľ a otec dieťaťa v priebehu konania opakovane

menil svoje predstavy o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému G.. Najprv v písomnom
návrhu zo dňa 12.2.2020 navrhoval zveriť maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov so striedaním v týždenných intervaloch vždy v nedeľu o 12.00 hod. Potom v jeho podaní zo dňa
6.10.2020 (č.l.53) informoval súd o zmene jeho postoja ohľadom ním pôvodne navrhovanej striedavej
starostlivosti s tým, že dospel k záveru, že uvedená forma (SOS) nebude vzhľadom na okolností vhodná

a mal za to, že v najlepšom záujme syna bude jeho zverenie matke (vzájomná dohoda) a nastavenie
čo najširšieho styku s otcom, ktorý návrh predloží na pojednávaní. Paralelne s týmto rozvodovým
konaním sa na O. K. H. - okolie (teraz A. K. H.) viedlo pod sp.zn. XXX/XXX/XXXX konanie o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému G.. V uvedenom konaní otec maloletého na pojednávaní
dňa 3.2.2021 (č.l.101) prezentoval ochotu uzavrieť s matkou dieťaťa rodičovskú dohodu v časti zverenia
dieťaťa do starostlivosti matky a úpravy jeho styku s maloletým, len nesúhlasil s matkou požadovaným

výživným, nakoľko on súhlasil s výživným 70,-Eur mesačne. Potom na pojednávaní v tomto rozvodovom
konaní dňa 24.9.2021 (č.l.216) navrhovateľ a otec dieťaťa zmenil svoj postoj s tým, že opäť zotrváva
na svojom pôvodnom stanovisku a navrhoval zveriť maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch vždy v nedeľu, a to aj napriek veľkej vzdialenosti
medzi bydliskami rodičov. V závere pojednávania navrhovateľ žiadal odročiť pojednávanie na neurčito

s odôvodnením, že žiadali poskytnúť priestor na možnosť mimosúdnej dohody. Na opakované dopyty
súdu o stave ich mimosúdnych jednaní otec dieťaťa neodpovedal. Medzičasom v tom paralelnom konaní
vedenom na O. K. H. – okolie pod sp.zn. XXX/XXX/XXXX otec na pojednávaní dňa 18.1.2023 pred
tamojším súdom uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletého do starostlivosti matky a žiadal zveriť
maloletého do svojej osobnej starostlivosti a matke dieťaťa určiť výživné. V uvedenom konaní bolo

neprávoplatným rozsudkom O. K. H. – okolie zo dňa 18.1.2023 č.k.XXX/XXX/XXXX (č.l.364) rozhodnuté
o zverení maloletého G. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého
a bol upravený styk otca s maloletým. Uvedený rozsudok sa nestal právoplatným, nakoľko matka dieťaťa
podalaodvolaniedovýrokovovýživnomaúpravestykuaotecdieťaťapodalodvolanievočivšetkýmjeho

výrokom a žiadal zmeniť rozhodnutie a zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať
výživným. Následne na pojednávaní v tomto rozvodovom konaní dňa 28.6.2023 (č.l.503) navrhovateľ
a otec dieťaťa uviedol, že už nenavrhuje tú striedavú starostlivosť o maloletého, že si nemyslí, že by
bolo v najlepšom záujme dieťaťa jeho zverenie do starostlivosti matky a navrhol zveriť maloletého G.
na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti ako otca a matke určiť výživné vo výške stanovenej

súdom. Rovnako na poslednom pojednávaní v tomto rozvodovom konaní dňa 29.9.2023 navrhoval otec
zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať výživným 200,-Eur mesačne.

20. Keďže medzi rodičmi nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody o úprave rodičovských práv
a povinností k maloletému G. na čas po rozvode, rozhodol o tejto úprave súd tak, aby úprava

rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode bola za daného skutkového stavu
rozpadu rodiny v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V danej veci neprichádzala do úvahy ani
striedavá starostlivosť o maloletého, ktorú pôvodne otec navrhoval, keďže bydliská rodičov sú od seba
vzdialené 320 km, čo by vylučovalo kontinuálne vzdelávanie dieťaťa v jednej škole a naviac komunikácia
rodičov dieťaťa nie je bezproblémová, pričom možno konštatovať, že je až veľmi problematická, o čom

svedčí aj opakované podávanie oznámení orgánom činným v trestnom konaní, nadmerné množstvo
zbytočných oznámení adresovaných I. H., pričom fungujúca rodičovská komunikácia je tiež jednou
z podmienok riadneho fungovania striedavej starostlivosti. Teda keďže rodičia dieťaťa nežijú spolu a ich
bydliská sú od seba vzdialené 320 km, bolo potrebné rozhodnúť o zverení dieťaťa do starostlivosti
jedného rodiča, pričom obaja žiadali o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti. S poukazom na doterajší

skutkový stav súd rozhodol o zverení maloletého G. do osobnej starostlivosti matky. Maloletý žil
v spoločnej domácnosti oboch rodičov do 30.10.2019, teda len do svojich X rokov. A aj v tom čase
pred prerušením spolužitia jeho rodičov vykonávala prevažnú časť starostlivosti o maloletého matka,
ktorá s ním bola na rodičovskej dovolenke a celodenne sa o neho starala. Dňa 30.10.2019 sa matka
spolu s maloletým G. odsťahovala zo spoločnej domácnosti a presťahovala sa s maloletým do G.

H. v okrese H. – O. a odvtedy sa o maloletého stará výlučne matka dieťaťa, ktorá zabezpečuje
všetky jeho potreby a otec sa s ním stretáva každý párny víkend. Maloletý G. má v súčasnosti X
rokov. Od svojich 2 rokov býva v domácnosti s matkou v blízkosti H., kde navštevoval materskú školu
a teraz tam navštevuje základnú školu. Teda väčšiu časť svojho života žije maloletý len s matkouv blízkosti H., kde má svoj domov, svoje rodinné zázemie, svoj sociálny život, školu, kamarátov, krúžky
a pod. Maloletý je teda spätý so sociálnym životom v blízkosti Košíc a vzhľadom na dlhodobú faktickú
výhradnú starostlivosť matky o neho je zrejmé, že je na ňu citovo naviazaný. Tým súd nepopiera citové

väzby otca s maloletým, naopak uznáva existenciu a dôležitosť aj citových väzieb otca a dieťaťa, ale
keďže rodičia dieťaťa od jeho útleho detstva nežijú spolu a maloletý býva s matkou, je prirodzené, že
silnejšie citové väzby má vytvorené s matkou, ktorá sa o neho od narodenia osobne stará, s ktorou
zostal bývať aj po prerušení spolužitia rodičov, a ktorá riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého.
Z opakovaných správ kolízneho opatrovníka vyplynulo, že ten opakovane vykonával šetrenia pomerov

a opakovane konzistentne odporúčal zveriť maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá podľa
šetrení riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého a voči jej osobnej starostlivosti o dieťa nemal ani
kolízny opatrovník žiadne výhrady. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku
a aj zhodne s neprávoplatným rozhodnutím O. K. H. – okolie zo dňa 18.1.2023 mal tiež za to, že
v najlepšom záujme dieťaťa je za daného skutkového stavu jeho zverenie aj na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky.

21. V súlade s § 28 Zákona o rodine súd vyslovil, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetok budú vykonávať obaja rodičia, keďže obaja sú nositeľmi rodičovských práv a povinností.

22. Keďže medzi rodičmi nedošlo ani k dohode o výživnom, túto úpravu urobil súd. Matka dieťaťa

na pojednávaní dňa 24.9.2021 uviedla, že za normálnych okolností by navrhovala otcovi dieťaťa určiť
výživné vo výške 250,-Eur mesačne, pričom na výške výživného by bola ochotná sa dohodnúť podľa
vozenia syna na styk. Na pojednávaní dňa 28.6.2023 už matka navrhla otcovi určiť výživné vo výške
350,-Eur mesačne. Otec dieťaťa nesúhlasil s matkou navrhovaným výživným. V tom paralelnom konaní
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas do rozvodu vedenom O. K. H. – O.

sp.zn. XXX/XXX/XXXX otec na pojednávaní dňa 3.2.2021 navrhol určiť mu výživné na syna vo výške
70,-Eur mesačne, pričom poukazoval na svoje ďalšie výdaje, že platí výživné na manželku 200,-Eur
mesačne a má výdavky v súvislosti s cestovaním za maloletým v sume 200,-Eur mesačne. Potom na
pojednávaní dňa 18.1.2023 pred tamojším O. K. H. – okolie uviedol, že v prípade zverenia maloletého do
starostlivosti matky navrhuje mu určiť výživné vo výške 150,-Eur mesačne. Neprávoplatným Rozsudkom

O. K. H. – O. zo dňa 18.1.2023, č.k.XXX/XXX/XXXX, súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na
výživu maloletého G. za obdobie od 28.2.2020 do 31.8.2020 sumou 150,-Eur mesačne, za obdobie
od 1.9.2020 do 31.12.2021 sumou 180,-Eur mesačne a za obdobie od 1.1.2022 do budúcna sumou
230,-Eur mesačne, pričom v tom čase bol maloletý žiakom A.. Voči uvedenému rozsudku podali obaja
rodičia odvolanie. V tomto rozvodovom konaní otec na pojednávaní dňa 28.6.2023 síce žiadal zveriť

maloletého do jeho osobnej starostlivosti, ale na otázku súdu, že s akou sumou výživného by súhlasil
v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti matky, otec uviedol, že suma 230,-Eur mesačne určená
vyššie uvedeným neprávoplatným rozsudkom O. K. H. – okolie presahuje jeho možnosti a súhlasil by
s výživným maximálne 200,-Eur mesačne. Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode o výške výživného,
o vyživovacej povinnosti otca k maloletému na čas po rozvode rozhodol súd.

23. Pre účely rozhodnutia súdu o určení výživného na maloleté dieťa súd zistil tento skutkový a skutočný
stav veci :

24. Maloletý G. má v súčasnosti X rokov a od 09/2023 je žiakom X. ročníka N. v H.. Navštevuje školský

klub s poplatkom 15,-Eur mesačne, poplatok ZRŠ predstavuje 30,-Eur ročne + 30,-Eur triedny fond.
Maloletý aktuálne na začiatku školského roka ešte nenavštevuje záujmové krúžky, predtým navštevoval
gymnastický krúžok s poplatkom 5,-Eur/hod. a krúžok ANJ s poplatkom 55,-Eur polročne. Maloletý býva
častejšie chorý a má zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom, nakoľko pre P. Q. musí
dodržiavať D. K. a K. mu pripravuje do školy matka. Výdavky na lieky a vitamíny pre maloletého vyčíslila

matka sumou v priemere 50,-Eur mesačne. Maloletý pre plochy nohy nosí ortopedickú obuv. Má ďalšie
bežné výdavky primerané jeho veku.

25. Matka maloletého spolu so synom býva v spoločnej domácnosti s jej matkou, sestrou a starou
matkou. Bývajú v 5-izbovom viacgeneračnom rodinnom dome, kde má matka so synom samostatnú

domácnosť. Na náklady bývania matka prispieva 100,-Eur mesačne + internet a TV 20,-Eur mesačne.
Matka maloletého donedávna pracovala na živnosť ako kaderníčka so zárobkom podľa jej udania vo
výške X.XXX,- až X.XXX,-XXX mesačne brutto, z ktorej si ako J. platila zákonné odvody na zdravotné
a sociálne poistenie 280,-Eur mesačne a cestovné. Podľa jej daňového priznania za rok 2022 dosiahlamatka príjem zo živnosti XX.XXX,XX Eur, jej výdavky predstavovali XX.XXX,XX Eur, čiastkový základ
dane predstavoval X.XXX,XX Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval X.XXX,XX
Eur. Nedávno si matka dieťaťa založila spoločnosť N. K., kde je matka jediným spoločníkom a uvedená

spoločnosť bude vykonávať kadernícke služby. Okrem maloletého G. nemá matka iné vyživovacie
povinnosti. Je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 rodinného domu, v ktorom býva otec dieťaťa, iný
majetok väčšej hodnoty nevlastní. K dispozícii má požičané od jej matky na používanie auto zn. P. XXX.

26. Otec maloletého býva sám v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom a jeho náklady

bývania predstavujú elektrika 119,-Eur mesačne + voda 23,70 Eur mesačne + internet a TV 32,62 Eur
mesačne. Spláca hypotekárny úver po 329,-Eur mesačne a poistku domu 12,-Eur mesačne. Od 01/2022
otec maloletého opäť pracuje na živnosť v oblasti kovoobrábania a takto podľa vlastného udania zarába
v priemere X.XXX,-XXX mesačne netto. Podľa jeho daňového priznania za rok 2022 dosiahol otec príjmy
zo živnosti XX.XXX,-XXX (t.j. v priemere X.XXX,XX Eur mesačne), výdavky predstavovali XX.XXX,XX
Eur, jeho čiastkový základ dane predstavoval XX.XXX,XX Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné

časti predstavoval X.XXX,XX Eur. Otcom predložených faktúr za vykonané práce vyplynulo, že za
obdobie od 01/2023 do 08/2023 otec vyfakturoval odberateľovi jeho prác sumu spolu XX.XXX,-XXX, t.j.
v priemere X.XXX,XX Eur mesačne brutto, z ktorej si ako živnostník platí zákonné odvody do poisťovní
a pod. Okrem maloletého G. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1 na rodinnom dome, v ktorom býva a má auto zn. H. R. r.v.XXXX.

27. Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode o výške výživného, o vyživovacej povinnosti otca
k maloletému na čas po rozvode rozhodol súd. Súd sa stotožnil s názorom O. K. H. – okolie, ktorý
neprávoplatným rozsudkom zo dňa 18.1.2023 určil otcovi výživné na maloletého G., ktorý bol v tom
čase žiakom A., vo výške 230,-Eur mesačne. Tunajší rozvodový súd pri určovaní výživného na čas po

rozvode zaviazal otca výživným vo výške 300,-Eur mesačne, pretože pri určovaní výživného prihliadol
na ďalšiu zmenu pomerov na strane dieťaťa, ktorá medzičasom nastala v tom, že od 09/2023 maloletý
nastúpil na základnú školu, čím sa jeho výdavky prirodzene zvýšili. Súd má za to, že uvedená suma
zodpovedáodôvodnenýmpotrebámmaloletéhodieťaťazodpovedajúcichjehovekuakoajschopnostiam
a možnostiam rodičov. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca dieťaťa, že by suma presahujúca 200,-Eur

mesačne, s ktorou by on súhlasil, presahovala jeho možnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
otecdieťaťavosvojomprvotnompísomnomnávrhuzodňa12.2.2020sámuviedol,ževtedyporozchode
rodičov on dobrovoľne prispieval k rukám matky dieťaťa sumou 350,-Eur mesačne, pričom aj vtedy
bol živnostníkom v oblasti kovoobrábania a podľa jeho daňového priznania za r.2019 vtedy dosiahol
príjem zo živnosti XX.XXX,XX Eur, výdavky mal XX.XXX,XX Eur, čiastkový základ dane 10.236,62

a základ dane X.XXX,XX Eur. Je teda zrejmé, že už v tom čase uvedená suma bola v schopnostiach
a možnostiach otca, pričom v tom čase mal maloletý G. len 2 roky. Odvtedy je maloletý vekovo starší
a jeho nároky na výživu sa zvyšujú a porovnaním daňových priznaní otca možno konštatovať, že na
jeho strane tiež došlo k čiastočnému zvýšeniu jeho zárobkových pomerov. Preto možno konštatovať, že
pokiaľ bolo vtedy v jeho možnostiach dobrovoľne platiť 350,-Eur mesačne, určite je v jeho súčasných

schopnostiach a možnostiach platiť 300,-Eur mesačne, na ktorú sumu ho súd teraz zaviazal, a to aj
s prihliadnutím na jeho ďalšie výdavky. Súd tiež poukazuje na to, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
5.5.2022 č.k.XXXX/XX/XXXX bola zrušená aj vyživovacia povinnosť navrhovateľa k manželke, preto
otec dieťaťa už nemusí platiť ani manželské výživné, ktoré mu bolo predtým určené a okrem maloletého
G. už otec nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. V tejto súvislosti súd ešte zdôrazňuje, že výživné

pre maloleté dieťa má vždy prednosť pred inými ako nevyhnutnými výdavkami povinného rodiča.

28. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému
G. na čas po rozvode tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

29. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, rodičia sa v podstate dohodli na úprave styku otca
s maloletým v každom párnom týždni od piatku od 14.00 hod. do nedele do 12.00 hod. a tak sa aj
styk dlhodobo realizuje a tak bol upravený aj styk neprávoplatným rozsudkom O. K. H. – okolie zo dňa
18.1.2023. Rodičia sa stotožnili aj s úpravou styku počas sviatkov a prázdnin v zmysle vyššie uvedeného
rozsudku. Rodičia sa však nevedeli dohodnúť len na mieste odovzdávania dieťaťa na styk, kedy matka

navrhovala upraviť ako miesto odovzdávania dieťaťa na polceste J. K. v M. A. a otec navrhoval, že on si
vpiatokvyzdvihnemaloletéhovdohodnutomčasenaJ.K.vH.amatkasivyzdvihnemaloletéhovnedeľu
v dohodnutom čase na J. K. v F.. V danej veci mal súd za to, že praktickejšia a vhodnejšia je varianta
navrhovaná otcom dieťaťa. Jednak lepšie prihliada na školské povinnosti dieťaťa, keďže je asi nereálne,aby dieťa pri dodržaní školskej dochádzky v H. bolo odovzdané otcovi v piatok o 14.00 hod v M. A..
A tiež by taký spôsob s prestupmi a čakaním bol časovo náročnejší pre všetkých zúčastnených. Rovnako
matkou uvádzaná varianta pristúpenia druhého rodiča do vlaku v M. A. a následného hľadania sa vo

vlaku sa javí ako problematická a je tiež otázne, na ktorej ďalšej zástavke by druhý rodič vystúpil, kedy
by mu išiel ďalší spoj a pod. O nevhodnosti odovzdávania dieťaťa na polceste v M. A. v neposlednom
rade svedčí aj posledné nedorozumenie medzi rodičmi pri odovzdávaní dňa 10.9.2023, ktoré vyústilo až
do podania trestného oznámenia. Preto je potrebné, aby miesto odovzdávania bolo jasne zadefinované
a časovo najvhodnejšie pre maloleté dieťa. Úpravu styku súd v prevažnej miere prevzal z úpravy

neprávoplatného rozsudku O. K. H. – okolie zo dňa 18.1.2023 č.k.XXX/XXX/XXXX, ktorú považoval za
najvhodnejšiu za daného skutkového stavu, s prihliadnutím na menšie výhrady zo strany matky ohľadom
nerealizovateľnej online komunikácie otca s maloletým aj v nedeľu, v ktorú má on styk s maloletým.

30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

31. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

32. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

Poučenie:

2 32P/28/2020

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín

(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa

manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP)

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletýchje miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).