Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/138/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209928
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8123209928.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti

súduomaloletédieťa:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/XX,XXXXXD.,zastúpenékolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará
Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX D., matka:
E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/7/2017 zo dňa 18.07.2017 v I. výroku v
časti výživného tak, že výživné zo strany otca E. B., nar. XX.XX.XXXX pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX

z v y š u j e zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný
platiť vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky E. G., počnúc dňom 26.10.2023.

II. Dlžné výživne za obdobie od 26.10.2023 do 31.01.2024 v sume 319,35 eur sa otcovi dieťaťa p o
v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným, pod
hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) sa návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa
26.10.2023 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 100 eur na sumu 300 eur odo dňa podania návrhu.
Návrh odôvodnila tým, že otec za posledných 6 rokov nepodnikol žiadne kroky za účelom nadviazania
osobnéhokontaktusdcérou,čoodôvodnil,žesamunechce cestovaťanemá nadieťačas,lebosistavia
dom a všetok čas a peniaze investuje do svojho bývania, dcére mimo stanoveného výživného ničím

neprispieva. Ďalej uviedla, že maloletá nastúpila na strednú školu s čím sú spojené zvýšené náklady na
cestovne, učebné pomôcky, internát a pod. Poukázala na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery
akoaj špecifikovala zvýšenévýdajenastarostlivosťodcéru. Zdôraznila,žedoposiaľstanovenévýživné
nepostačuje pokryť potreby maloletej. K návrhu pripojila rodný list dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy,
čestné vyhlásenie a doklady preukazujúce úhradu nákladov súvisiacich so starostlivosťou o maloletú.

2. Uznesením č.k. 38P/259/2023-14 zo dňa 03.11.2023 Okresný súd Prešov preniesol príslušnosť na

tunajší súd. Spis bol tunajšiemu súdu doručený 15.11.2023.

3. Súd uznesením č.k. 2P/138/2023-22 zo dňa 20.1.2023 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho
opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.4. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otca a kolízneho
opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil vyjadrili a nariadil informatívne stretnutie

v rámci programu cochem.

5. Na informatívnom stretnutí v rámci projektu cochem, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2023 sa rodičia
na zvýšení výživného nedohodli.

6. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na zvýšení výživného, neprejavila ochotu dohodnúť sa na
inom rozsahu výživného ako navrhla. Opísala zmenu pomerov tak na svoje strane ako aj na strane mal.
dieťaťa. Uviedla, že sa vydala, pribudli jej dve vyživovacie povinnosti k H. nar. XX.XX.XXXX a I. nar.
XX.XX.XXXX. Je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 10 000 Kč, čo je cca 400 eur
a rodinné prídavky. Od poslednej úpravy výživného spolu s dcérou zmenila bývanie, býva v obci Plaveč
v 3 - izbovom byte, ktorý nadobudla s manželom. Mal. A. nastúpila do 1. ročníka Strednej pedagogickej

školy v Levoči. Býva na internáte, náklady na jej starostlivosť má v sume cca 750 eur mesačne. A. je
zdravá. Zdôraznila, že otec nevyvíja žiadnu iniciatívu, aby sa kontaktoval s dcérou, výživne platí, avšak
nad rámec výživného neprispieva žiadnou formou.

7. Otec dieťaťa kategorický odmietol dcére prispievať na výživu vyššou sumou. Uviedol, že od poslednej

úpravy výživného zmenil bývanie, predtým býval u rodičov teraz v mobilnom dome, ktorý je v jeho
vlastníctve, nadobudol ho v roku 2022 za sumu 13 900 eur, na čo si zobral pôžičku v sume 14 500 eur,
mesačne spláca 310 eur. Náklady na bývanie má v sume do 200 eur mesačne (elektrina, voda, plyn) a
daňplatím45eurročne.Tiežzmenilzamestnanie, predtýmpracovalvspoločnostiMirads.r.o.,spríjmom
cca 800 – 900 eur v čistom, od mája 2023 pracuje v spoločnosti Tesco ako skladník kde poslednú

výplatu mal v sume 794 eur, keďže vo firme sa už nepracuje na nočné smeny. Zamestnávateľa zmenil,
pretože to potreboval a vyhovovala mu pracovná doba. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Má problém s
tlakom a cukrovku, na ktorú berie inzulín, mesačne na lieky minie 20 – 30 eur, choroba ho v zamestnaní
nijakým spôsobom neobmedzuje. Ďalej uviedol, že okrem mobilného domu nevlastní žiaden majetok.
Otec dieťaťa potvrdil, že nad rámec výživného dcére ničím neprispieva, dcéru nenavštevuje.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky
v starostlivosti o mal. dieťa. Navrhol výživné pre mal. dieťa zvýšiť podľa návrhu matky. Poukázal na
výšku nákladov vyčíslených matkou, na tú skutočnosť, že dieťa nastúpilo na strednú školu s čím sú
spojené zvýšené náklady na jeho starostlivosť ako aj na skutočnosť, že otec sa o dieťa nezaujíma a nad

rámec stanovaného výživného ničím neprispieva.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.
27P/7/2017, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav:

10. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27/P/7/2017-40 zo dňa 18.07.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.09.2017 bolo zvýšené výživné pre mal. A. zo strany otca na sumu 100 eur
mesačne, počnúc dňom 24.11.2016.

11. V čase poslednej úpravy výživného matka nepracovala, bola na rizikovom tehotenstve, nepoberala
žiadne dávky. Spolu s maloletou a snúbencom bývala v byte jej otca, platila inkaso 120 eur mesačne.
V čase rozhodovania súdu sa presťahovali do obce Vislanka. Snúbenec pracoval ako majster na stavbe
v Prahe s príjmom cca 400 eur. Nemala žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

12. Matka dieťaťa v súčasnosti je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá z ČR v sume cca 400 eur
mesačne, vydala sa, pribudli jej dve vyživovacie povinnosti k synovi H. a dcére I.. Zmenila bývanie,
spolu s manželom a deťmi býva v 3 - izbovom byte, ktorý nadobudla s manželom. Mesačné náklady
predstavujú sumu cca 1350 eur ( bytové družstvo 75 eur mesačne, elektrina 71,79 eur mesačne, plyn 75
eur mesačne, strava doma 640 eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 125 eur mesačne, internet

35 eur mesačne, TV 4,64 eur mesačne, telefón 63 eur mesačne, hypotéka na 30 rokov 116 eur mesačne,
pohonné hmoty 120 eur mesačne, TKO 110 eur ročne, voda 87,44 eur ročne, daň z nehnuteľností 6,56
eur, diaľničná známka na 10 dní 12 eur podľa potreby). Manžel pracuje v ČR ako majster na stavbe
s príjmom cca 1500 eur mesačne.13. Otec mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného pracoval v spoločnosti MIRAD s.r.o.
s príjmom 620 eur mesačne. Býval v byte priateľky, len cez víkendy chodil k rodičom. Jeho náklady

pozostávalizosplátokpôžičkyvsume66euraexekúcie81eur,ďalšienákladybolinatelefón,oblečenie.
Nemal inú vyživovaciu povinnosť.

14. Od mája 2023 otec pracuje ako skladník v spoločnosti Tesco kde v období od 06/2023 do 11/2023
dosahoval čistý mesačný príjem 895 eur, podľa jeho tvrdenia od januára sa mu zníži príjem v dôsledku

toho, že firma prešla na 8 hodinový pracovný čas, nebude mať príplatok za nočné, pričom v januári 2024
mu dosiahol čistý príjem 794 eur. Do mája 2023 pracoval v spoločnosti Mirad s.r.o., kde dosahoval čistý
príjem cca 800 – 900 eur. Ako dôvod zmeny zamestnávateľa uviedol skutočnosť, že potreboval zmenu
a vyhovovala mu pracovná doba. Od poslednej úpravy výživného zmenil aj bývanie, býva v mobilnom
rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, nadobudol ho v roku 2022 na kúpu si zobral pôžičku, mesačne
spláca 310eur. Mázdravotnéproblémy(tlakacukrovka),ktoréhovšakvzamestnaníneobmedzujú.Inú

vyživovaciu povinnosť nemá. Mesačné náklady špecifikoval sumou 700 eur (pôžička 310 eur mesačne,
náklady na bývanie 200 eur mesačne, výživné 100 eur mesačne, mobil 30-40 eur mesačne, MHD 30
eur mesačne, bežné výdavky na stravu, hygienu cca 20 eur mesačne).

15. V čase poslednej úpravy mal. A. navštevovala 3. ročník základnej školy, nosila okuliare.

16. V súčasnosti dieťa navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy pedagogickej v Levoči, taktiež
navštevuje ZUŠ v Levoči. Náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou cca 750 – 780 eur mesačne
(strava doma 160 eur, hygienické potreby 35 eur, strava v škole 109 eur, cestovné 25 eur, vreckové 120
eur, internát 48 eur, bývanie 45 eur, lieky 20 – 40 eur, telefón 40 eur, sporenie 15 eur, triedne sporenie na

stužkovú slávnosť 15 eur, ošatenie 100 eur podľa potreby, školské potreby 30 – 100 eur podľa potreby,
ZUŠ s krúžkom 40 eur polročne od januára 50 eur, ZRPŠ 40 eur ročne, školské výlety s vreckovým 50
eur ročne, aktivity vo voľnom čase 300 eur ročne, okuliare 496 eur raz za dva roky, bicykel 619 eur
jednorazovo).

17. Otec výživné pravidelne platí, dlh na výživnom nemá o dcéru neprejavuje záujem, nestretávajú sa,
nad rámec výživného na jej výživu ničím neprispieva.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi

osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

22. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.24. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý
čas, spotrebované výživné sa nevracia.

27. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28.Podľa§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlenC.m.p.)nakonaniepodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

30. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

31. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých

a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Právne posúdenie vecí:

32. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. A. z doterajšej sumy
výživného 100 eur na sumu 300 eur mesačne odo dňa podania návrhu.

33. Naposledy bolo o výživnom pre maloletú právoplatne rozhodnuté v septembri 2017 teda pred
viac ako 5 rokmi.

34. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch

základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je
zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami
sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné
samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa

stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá
zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

35. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má
vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne

zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv.
princíppotencionality(§75ods.1,2ZoR),ktorýmáprednosťpredprincípomfakticity.Vpraxitoznamená,
žesúdneprihliadalennaskutočnépríjmyosobypovinnejplatiťvýživné,ktorédosahujevčasevyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na

svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018).36. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol
o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.

Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

37. Matka mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času tým, že dieťa nastúpilo
na strednú školu, doposiaľ stanovené výživné nepokrýva potreby maloletého dieťaťa.

38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od septembra 2017
došlo k zmene pomerov, tak na strane rodičov ako aj na strane maloletého dieťaťa. Matka sa vydala,
pribudli jej dve vyživovacie povinnosti, poberá rodičovský príspevok, v dôsledku starostlivosti o mal.
dieťa s ktorým je na rodičovskej dovolenke má obmedzené možnosti sa zamestnať. Zmenila bývanie,
zvýšili sa jej náklady na bývanie, na úhrade ktorých sa podieľa jej manžel s ktorým žije v spoločnej

domácností.

39. Otec dieťaťa od poslednej úpravy výživného zmenil zamestnanie v ktorom dosahuje čistý mesačný
príjem895eur, čojeo275eurviac.Nadobudol vlastníckeprávokmobilnémurodinnémudomuvktorom
v súčasnosti býva.

40. Mal. A. nastúpila na strednú školu, čo samo o sebe predstavuje vyššie náklady, ako v čase
poslednej úpravy výživného. Od poslednej úpravy výživného uplynula už dosť dlhá doba viac ako
5 rokov. Mal. dieťa vyrástlo, je mladá slečna, má 16 rokov úmerne veku a nástupu na strednú školu
sa podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb, ako je

ošatenie, obuv, jedlo, ale aj poplatok za internát, cestovné, školské potreby a pod.

41. Skúmajúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, otca dieťaťa, ktorý na
pojednávaní deklaroval, že od januára bude jeho čistý mesačný príjem v sume cca 794 eur (nebude mať
príplatky za nočné), pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 06/2023 do 11/2023 (opis

mzdového listu) predstavoval sumu 895 eur. Otec dieťaťa v predchádzajúcom zamestnaní dosahoval
čistý mesačný príjem 900 eur, v súčasnom zamestnaní do januára 2024 v sume 895 eur, avšak podľa
jeho tvrdenia od januára bude mať príjem bez nočných príplatkov o cca 100 eur nižší. Pri stanovení
rozsahu výživného zo strany otca súd vychádzal z čistého mesačného príjmu v sume 900 eur, keďže
otec dieťaťa takýto príjem dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, vzdal sa výhodnejšieho

zamestnania, ktoré pred súdom odôvodnil tým, že potreboval zmenu s pracovným časom, ktorý mu
viac vyhovoval. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal
z toho, že otec dieťaťa je v produktívnom veku, je zdravý, keďže neuviedol, žiadne závažné zdravotné
problémy, ktoré by ho obmedzovali pri výkone zamestnania a dosahuje čistý mesačný príjem 900 eur
z ktorého súd vychádzal pri zvýšení výživného pre mal. A., po zohľadnení skutočností, že otec dieťaťa

nemá inú vyživovaciu povinnosť.

42. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby mal. dieťaťa. Za primerané náklady na
jeho starostlivosť považuje sumu cca 500 až 600 eur, ako aj možnosti a schopnosti povinného – otca
(priemerný čistý mesačný príjem 900 eur).

43. Každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na
výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je
rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí
vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť

predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej
osobe jej relevantné odôvodnené potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zákon
o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor
svojho minima zabezpečiť jeho výživu.

44. Súd má za to, že je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému dieťa nie je zverené) konať
v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej
povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu
povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súdzohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť, pričom otec sa na
tejto starostlivosti dlhodobo vlastným pričinením nepodieľa vôbec. Príjem matky aktuálne pozostáva
len z rodičovského príspevku a z prídavku na detí, iný príjem matky nebol zistený. Matka síce žije

v spoločnej domácnosti s manželom, ale ten nemá vyživovaciu povinnosť k mal. A..

45. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má
relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby
sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa

a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky
a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym
spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo
v najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa
s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.

46. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa ako aj schopností a možností povinného rodiča
- otca súd zvýšil výživné na sumu 200 eur, ktorá predstavuje cca 22,2 % čistého príjmu otca dieťaťa.

47. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods.
1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné

predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 26.10.2023.

48. Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 26.10.2023 do
31.01.2024 vo výške 319,35 eur, ktoré povolil otcovi dieťaťa v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody

splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

49. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného priznaného mesačného výživného
v sume 100 eur, čo za uvedené obdobie činí sumu 319,35 eur ( 10/2023- 6 dní – 19,35 eur,
11/2023-1/2024 - 3 x 100, čo je spolu 319,35 eur).

50. Štvrtým výrokom súd návrh matky na zvýšenie výživného nad sumu 200 eur z dôvodov vyššie
uvedených zamietol ako nedôvodný. Súd nepopiera, že náklady na starostlivosť o mal. A. sú vysoké,
avšak výživné musí na strane povinného zodpovedať jeho schopnostiam a možnostiam. V danom
prípade, vzhľadom na výšku ustáleného čistého mesačného príjmu otca dieťaťa, súd dospel k záveru,

že v jeho schopnostiach a možnostiach je platiť výživné v sume 200 eur mesačne.

Trovy konania

51. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Kolízny opatrovník sa odvolania vzdal.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a

nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom

hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.