Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010109.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. júla 2024 prejednal
odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v trestnej veci obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v Ludaniciach, trvale bytom C. D. C., E. XXXX/X, ktoré podala proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/10/2024 zo dňa 08.04.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného A. B. podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou obžalobu
zo dňa 02.02.2024 pod č. Pv 230/23/3301-41, doručenú Okresnému súdu Prievidza dňa 02.02.2024,
v ktorej mu kládla za vinu, že sa mal dopustiť prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. b), e), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

od presne nezisteného dňa roku 2018 až doposiaľ v bytovom dome na E. F. XXXX/X G. C. D. C., ako aj
na iných miestach v Bánovciach nad Bebravou vyhľadával osobnú blízkosť poškodenej H. I., sledoval
ju a inak ju obmedzoval v obvyklom spôsobe života tým spôsobom, že poškodenú H. I. čakával na
chodbe bytového domu, vulgárne jej nadával, úmyselne jej blokoval výťah, keď poškodená vošla von

z vchodových dverí bytového domu na E. F. XXXX/X C. D. C. vylieval na ňu vodu zo svojho balkóna,
v presne nezistených dňoch v mesiaci apríl 2023 čakal poškodenú pred jej prácou a sledoval ju, kde ide,
zo svojho balkóna vykrikoval na poškodenú H. I. rôzne vulgarizmy, pričom toto konanie u poškodenej H.
I. vzbudilo obavu o jej život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršilo kvalitu jej života.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/10/2024 zo dňa 08.04.2024 (ďalej „napadnutý

rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. b), e), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., pretože

od presne nezisteného dňa jari roku 2018 až do 21.07.2023 v bytovom dome na E. F. XXXX/X G. C. D.
C. vyhľadával osobnú blízkosť poškodenej H. I., sledoval ju a inak ju obmedzoval v obvyklom spôsobe
života tým spôsobom, že poškodenú H. I. sledoval z balkónu bytového domu, či spoločných priestorov

bytového domu, zo svojho balkóna vykrikoval na poškodenú H. I. rôzne vulgarizmy, čakával na chodbe
bytového domu, následne jej vulgárne nadával, úmyselne jej blokoval výťah, keď poškodená vyšla von
z vchodových dverí bytového domu na E. F. XXXX/X, C. D. C. vylieval na ňu vodu zo svojho balkóna, v
prípadenáhodnéhostretnutianarôznychmiestachvBánovciachnadBebravouvykrikovalnapoškodenú
H. I. rôzne vulgarizmy, pričom toto konanie u poškodenej H. I. vzbudilo obavu o jej život a zdravie a
podstatným spôsobom zhoršilo kvalitu jej života.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):Podľa § 360a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2
Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu 500,-€ (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Súd podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému ukladá ambulantné ochranné psychiatrické
liečenie.

Tento rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť vo výroku otreste, pretože ho v zákonnej lehote písomne
napadla odvolaním prokurátorka v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že uložený peňažný trest vzhľadom na závažnosť
spáchaného prečinu, spôsob jeho spáchania a jeho následok, tiež nekritický postoj obžalovaného
k spáchanej trestnej činnosti a jeho osobu považuje za neprimerane mierny a nespravodlivý, resp. taký,
ktorý nie je spôsobilý splniť účel tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, či výchovný účel

u obžalovaného. Uloženie peňažného trestu prichádza do úvahy, ak vzhľadom na osobu páchateľa
bude predpoklad, že na jeho prevýchovu budú postačovať miernejšie nástroje trestnoprávnej represie.
Spravidla takáto osoba bude niekto, kto viedol až doposiaľ riadny život a spáchanie trestného činu bolo
ojedinelé, výnimočné vychýlenie sa z riadneho spôsobu života. Poukázala ďalej na to, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, poškodenú prenasledoval dlhodobo, takéto jeho správanie

nebolo ojedinelé, o čom svedčia aj jeho priestupkové postihy, z ktorých vyplýva, že sa obdobným
spôsobom správal aj voči iným susedom. Poškodená tiež na hlavnom pojednávaní vypovedala aj to,
že obžalovaný sa aj v súčasnosti obdobným spôsobom správa voči iným susedom. Ďalej poukázala
na to, že poškodená v roku 2020 dostala rakovinu, bola operovaná a lekári jej povedali, že to bolo zo
stresu. I keď samozrejme nie je preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi onkologickým ochorením

poškodenej a trestným činom obžalovaného, nemôže to však zostať úplne bez povšimnutia a je potrebné
uviesť, že správanie obžalovaného mohlo mať väčšiu či menšiu mieru na vzniku tohto ochorenia a pokiaľ
aj nie, ak toto konanie obžalovaného pokračovalo až do 21.07.2023, malo zaiste nepriaznivý vplyv na
jej liečbu. Obžalovaný si podľa jej názoru doteraz neuvedomil nesprávnosť svojho konania, keď svoje
konanie na hlavnom pojednávaní výrazne zľahčoval. Obžalovaný by po skončení probačného dohľadu

aj mohol pokračovať v hostilnom správaní voči poškodenej, keďže v súčasnosti, aj napriek tomu, že
sa riadne podrobuje psychologickému poradenstvu, toto zrejme nemá doposiaľ pozitívne účinky na
obžalovaného, vzhľadom na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní (viď vyššie). Navrhla preto,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podmienečný trest odňatia

slobody s probačným dohľadom s primeranou skúšobnou dobou za súčasného uloženia primeraných
obmedzení a povinností, namierených hlavne na ochranu poškodenej.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Uviedol aj
nasledovné (citácie):

Na úvod predkladaného vyjadrenia obžalovaný uvádzam, že vyššie označený rozsudok plne
rešpektujem. A hoci som k tomuto s poukazom na skutočnosti uvedené v rámci obhajoby mojej osoby
(prezentované najmä v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 08.04.2024) mal výhrady, v záujme
toho, aby sa toto konanie, ktoré je pre mňa vysoko stresujúce už skončilo, som opravný prostriedok

nepodal. Z rovnakého dôvodu som obžalovaný nepodal ani odpor proti trestnému rozkazu Okresného
súdu Prievidza, sp. zn. 26T/10/2024-176 zo dňa 14.02.2024. Obžalovaný súčasne vyhlasujem, že plne
rešpektujem uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Tpo/56/2023-37 zo dňa 27.07.2023, ktoré
bolovydanévpredmetnejtrestnejveci,pričombezvýnimkydodržiavamvšetkyvňomuloženépovinnosti
a obmedzenia, a to vrátane psychologického poradenstva u psychológa B. H. B., o čom som na hlavnom

pojednávaní dňa 08.04.2024 predložil dôkaz v podobe lekárskej správy – správy z konzultácií zo dňa
04.03.2024.Poukazujem na skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení jeho rozsudku (pozn. na jeho
odôvodnenie na str. 6-7 na účely môjho vyjadrenia odkazujem) detailne a logicky zdôvodnil, prečo po
prijatí záveru o vine, sa na účely uloženia trestu rozhodol uložiť mi peňažný trest 500,- €, resp. neuložiť

mi trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Som toho názoru, že iba skutočnosť, že sa obžaloba s názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje,
nepostačuje na prijatie záveru, že tento pri ukladaní trestu mal pochybiť tým, že mi neuložil trest odňatia
slobody.

Za situácie, kedy samotná prokurátorka konštatuje, že od môjho zadržania 21.07.2023, pobytu v
CPZ a rozhodovaní o väzbe riadne dodržiavam všetky povinnosti a obmedzenia, a zároveň samotná
prokurátorka po skončení vyšetrovania dala vo veci dňa 15.12.2023 pokyn ku konaniu o zmieri, je
namieste položiť si otázku, aké relevantné dôvody ju viedli k tomu, že sa na účely súdneho konania
snaží u mojej osoby vehementne dosiahnuť uloženie trestu odňatia slobody. Obžalovaný tvrdím, že

žiadne legitímne dôvody pre takúto zmenu prístupu (prípravné vs. súdne konanie) zo strany prokuratúry
neexistujú. Samozrejme za predpokladu, že za takéto dôvody nebudeme považovať snahu o čo
najprísnejšie potrestanie mojej osoby.

Odvolanie prokurátorky sa teda nesie v duchu protichodnej a v určitom ohľade tiež špekulatívnej rovine,

a to v snahe dosiahnuť zmenu rozhodnutia súdu čo do výroku o treste. Na tento účel je v odôvodnení
odvolania prezentované tendenčné a nijako nepodložené tvrdenie, že poškodená H. I. mala prekonať
bližšie druhovo nešpecifikované onkologické ochorenie (rakovinu), čo malo údajne súvisieť s konaním
kladeným mi za vinu. Takéto tvrdenie pritom poškodená H. I. prezentovala až na hlavnom pojednávaní,
resp. takúto skutočnosť (súvis) neuviedla v žiadnej z jej výpovedi z prípravného konania.

Obžalovaný sa ďalej ohradzujem voči zavádzajúcemu tvrdeniu obžaloby uvedenému v odôvodnení
odvolania, že som k vlastnej trestnej činnosti nekritický, keď som v rámci hlavného pojednávania podľa
ust.§257ods.1písm.a)Tr.por.vyhlásil,žesomnevinný.Naopak,obžalovanýsomodprvéhokontaktus
orgánmi činnými v trestnom konaní aj súdom konzistentný v mojich vyjadreniach. Na podporu správnosti

takéhoto tvrdenia poukazujem na tú skutočnosť, že už v rámci mojej prvotnej výpovede (ešte bez
účasti obhajcu...), ako aj výsluchu na súde, realizovaného v rámci rozhodovania o väzbe, som sa k
protispoločenskému konaniu voči poškodenej H. I. priznal, pričom som však výslovne namietal, že by
som ju vyhľadával na rôznych miestach v Bánovciach nad Bebravou.

Nemá pritom logiku, aby som sa priznal k protispoločenskému konaniu voči poškodenej v bytovom dome
na E. F. XXXX/X G. C. D. C. a zároveň by som zavádzal v tom, za akých okolností som ju stretol niekde
v meste. Uvedené som namietal aj na účely obhajoby mojej osoby v rámci hlavného pojednávania dňa
08.04.2024 (pozn. počas obdobia piatich rokov malo v zmysle skutkovej vety obžaloby dôjsť k stretu
medzi mnou a poškodenou mimo miesta nášho spoločného bydliska na adrese E. XXXX/X, C. D. C.

iba v mesiaci apríl 2023, a to v blízkosti práce poškodenej H. I., ktorá však uviedla, že som išiel iným
smerom ako ona, resp. som ju nenasledoval, z ktorého dôvodu som danú časť obžaloby hodnotil len
ako snahu o zvýšenie závažnosti skutku...), pričom dôvodnosť takejto mojej námietky sa vykonaným
dokazovaním aj preukázala, v dôsledku čoho došlo zo strany súdu k úprave skutkovej vety obžaloby.
Moje obhajobné námietky teda boli v danom smere opodstatnené.

Namietam tiež tvrdenia prokurátorky uvedené v odôvodnení jej odvolania, že podľa jej názoru som si
doteraz neuvedomil nesprávnosť môjho konania voči poškodenej H. I. a toto som výrazne zľahčoval
a označil ho iba za prejav stareckej demencie. Obžalovaný reálne nemôžem za to, že si neviem
bližšie vysvetliť príčiny môjho počínania, ku ktorému som sa v rámci výpovedí priznal a moju výpoveď

som nijako účelovo nemenil. Relevantnú odpoveď v danom smere nemožno hľadať v názorových
domnienkach obžaloby, ale len v odborných záveroch znaleckých posudkov podaných v predmetnej
trestnej veci. V rámci konania sa pritom ani nepodarilo preukázať motív bytostne príznačný pre
prečin nebezpečného prenasledovania. Poškodená H. I. zároveň uviedla, že som ju nijako sexuálne
neobťažoval, nemal voči nej žiadne návrhy, fyzicky som ju nikdy nenapadol, pričom so mnou nikdy

nemala konflikt, ktorý by vysvetľoval moje konanie voči jej osobe. Zo záverov znaleckého posudku č.
11/2023 zároveň vyplýva, že u mojej osoby nevyplynuli fabulácie ako osobnostná črta a rovnako tak
nemám sklon ku skresľovaniu mojej výpovede. Za moje konanie som sa pritom osobne poškodenej H.I., ale aj jej rodine opakovane úprimne ospravedlnil, a to už v rámci prípravného konania, tiež v rámci
písomného záznamu z mediácie z 18.01.2024, ako aj na hlavnom pojednávaní dňa 08.04.2024.

Obžalovaný sa vyhýbam akémukoľvek kontaktu s poškodenou H. I., jej rodinou, ako aj ostatnými
susedmi. V tejto súvislosti preto namietam tvrdenia prezentované v odôvodnení odvolania, že som sa
v presne nezistenom období mal dopustiť protiprávneho konania voči inej susede. Obžalovaný mám
vnútorné napätie vždy, keď sa vraciam domov do bytového domu na E. F. XXXX/X, C. D. C., aby som
sa nestretol s poškodenou H. I., prípadne jej rodinou. O ich postoji k mojej osobe mnohé napovedá

výpoveď svedka A. I. z prípravného konania zo dňa 05.10.2023, ktorý na otázku, či sa necíti voči mojej
osobe zaujatý uviedol: „Potom, čo nám poodstrájal za tie roky, som na neho skôr alergický, nemôžem
ho vidieť, keď ho vidím, príde mi nevoľno je mi na vracanie...“. Obžalovaný nijako nevyčítam svedkovi
takéto jeho vnútorné pocity (pozn. v rámci konfrontácie sme slovne urážali jeden druhého, čo viedlo k
zacyklovaniu...), avšak mám obavu zo zaujatosti jeho osoby, resp. jeho rodiny voči mne, a to najmä v
kontexte snahy o maximálne zadosťučinenie.

Odvolanie prokurátorky tiež prehliada závery znaleckého posudku č. 208/2023, že v čase skutku boli
u mojej osoby v dôsledku organickej poruchy osobnosti a správania ovládacie schopnosti zmenšené
ťažko, forenzne podstatne. Jednalo sa teda o stav zmenšenej príčetnosti, čím boli naplnené predpoklady
pre aplikáciu ust. § 40 ods. 1 písm. c) Tr. zák. – upustenie od potrestania.

Záverom si obžalovaný ešte dovolím poznamenať, že ak mal súd prvého stupňa v úmysle dosiahnuť
potrestanie mojej osoby formou peňažného trestu, k tomuto v určitom ohľade došlo tiež tým, že si
z vlastných finančných prostriedkov hradím náklady obhajoby advokátom v rámci celého trestného
konania. Za protispoločenské správanie teda nebudem finančne postihovaný len samotným peňažným

trestom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie
prokurátorky Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v označenej trestnej veci podľa ust. § 319
Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:
· prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného
v písomných dôvodoch odvolania podriadenej prokurátorky, a to vrátane uloženia navrhovaného
ochranného liečenia,

· obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomnom
vyjadrení k odvolaniu prokurátorky s tým, že poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný sa po
vyhlásení napadnutého rozsudku už začal podrobovať uloženému ochrannému liečeniu u MUDr. Kobidu
v Bánovciach nad Bebravou,
· obžalovaný súhlasil s konečným návrhom svojho obhajcu a dodal, že odvtedy svojho konania už asi

tisíckrátoľutovalasnažísadodržiavaťvšetkyobmedzeniaapovinnosti,ktorémubolivtejtoveciuložené.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste uvedeného v napadnutom rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Výrokovineuvedenývnapadnutomrozsudkusastalprávoplatným,nakoľkoprotinemužiadnaprocesná
strana (ani obžalovaný) odvolanie v zákonnej lehote nepodala.

Podstatou odvolania prokurátorky bola neprimeraná miernosť súdom prvého stupňa uloženého
peňažného trestu obžalovanému.

Súd prvého stupňa odôvodnil uloženie takéhoto druhu trestu nasledovne (citácie):Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko

trest musí mať najmä prevýchovný účinok. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Trestná sadzba uvedená v osobitnej časti Trestného
zákona pre žalovaný prečin je v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Súd u obžalovaného prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c/ Tr. zák., pretože spáchal

trestný čin, v spojitosti s negatívnymi dôsledkami jeho choroby, čo vyplýva zo záverov znaleckého
posudku z odvetvia psychiatria. Napokon to vyplynulo aj z dokazovania výsluchom obžalovaného. Ak
vôbec zaznela nejaká konkrétna výčitka obžalovaného voči poškodenej, tak to má byť to - že má chodiť
k svojej matke, ktorá jej má variť. To je dôvod, v ktorom len ťažko možno hľadať logiku o to viac, keď
o poškodenej obžalovaný nemal žiadne informácie a k tomuto záveru dospel svojskou dedukciou. Súd
nezistil ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., na odsúdenie z roku 1987 vskutku nemožno

prihliadať už len z časového hľadiska.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný konal podľa znalca v zníženej príčetnosti z
hľadiska schopnosti ovládať jeho konanie. Uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom
u osoby, ktorá môže páchať napríklad priestupky, kde nik neskúma príčetnosť priestupcu, môže klásť

neskôr bremeno dokazovania na skúmanie príčetnosti v čase skúšobnej doby. Nedá sa neuviesť aj istá,
aj celkom pochopiteľná podozrievavosť poškodenej a jej manžela voči obžalovanému. Nedá sa vylúčiť,
že za každým postávaním obžalovaného na balkóne či stretnutím na ulici či v obchode budú vidieť
sledovanie, či za zadržaným výťahom obžalovaného, hoci by ho aj nevideli. Súd tiež prihliadol na to, že
dosiaľ nebolo preukázané ani porušenie povinností obžalovaného pri náhradách väzby, ktoré už trvajú

od 27.07.2023. Súd prihliadol napokon aj ku konaniu o zmier, kde dala prokurátorka k takému konaniu
pokyn dňa 15.12.2023. Hoci poškodená s takým konaním napokon nesúhlasila, v prípade zmieru a
následného zastavenia trestného stíhania by rovnako nebola ukladaná žiadna skúšobná doba, teda ani
prokurátorka skôr nenavrhovala skončenie veci spôsobom zahŕňajúcim odklad výkonu trestu odňatia
slobody s určením skúšobnej doby či aj dohľad probačného a mediačného úradníka. Súd považoval

najmä trestné konanie ako také, za najviac preventívne účelné, spôsobilé prevychovať obžalovaného,
rovnako súd považuje za mimoriadne dôležité ukladanie ochrannej psychiatrickej liečby. V tomto zmysle
súd dospel k záveru, že účel trestu už potom splní aj trest peňažný, vo výške, ako mala byť určená na
ochranu a podporu obetí trestných činov – ako v konaní o zmieri. Výška peňažného trestu je aj primeraná
príjmu obžalovaného.

S týmto v podstate vyčerpávajúcim odôvodnením výroku o uloženom peňažnom treste sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil, pričom poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu prvého stupňa a druhého stupňa tvoria jednotu, a tak je nadbytočné, aby odvolací súd vo svojom
rozhodnutí opakoval správne, podrobné a dostatočne presvedčivo odôvodnené závery súdu prvého

stupňa, ktoré si v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ne odkázal.

K napadnutému výroku o treste z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní prokurátorky odvolací súd uvádza
nasledovné:

Odvolací súd predovšetkým uvádza, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom
pojednávaní upravil skutkovú vetu výroku o vine oproti podanej obžalobe, a to v prospech obžalovaného,
čímvpodstate„zmiernil“jehotrestnoprávnerelevantnékonanieoprotitvrdeniamprokurátorkyuvedeným
v obžalobe. Teda námietky obžalovaného v smere nesprávne či nedostatočne zisteného skutkového
stavu tvrdeného v obžalobe sa ukázali byť napokon dôvodnými, a preto ich súd prvého stupňa

po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní akceptoval a nepochybne ich akceptovala i
prokurátorka, keďže proti výroku o vine napadnutého rozsudku odvolanie v zákonnej lehote nepodala.
Uvedené potom logicky vysvetľuje aj postoj obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o tom, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Na podklade týchto skutočností
nemožno urobiť ani záver o tom, že by obžalovaný svoje konanie na hlavnom pojednávaní zľahčoval.

Odvolací súd nemohol ďalej prisvedčiť ani odvolacej námietke prokurátorky, že by si obžalovaný doteraz
neuvedomil nesprávnosť svojho konania. Práve naopak – odvolací súd poukazuje na skorší záver
nadriadeného súdu rozhodujúceho o väzbe obžalovaného, že tento si na samom začiatku trestnéhokonania zjavne uvedomil nesprávnosť svojho konania / správania voči poškodenej (dá sa povedať, že
pri výsluchoch „si nasypal popol na hlavu“) a je možné mu aj uveriť, že svoje konanie voči poškodenej
už nebude opakovať (čo napokon preukázal aj tým, že dodržiaval uložené obmedzenia a povinnosti

vo vzťahu k poškodenej, čo táto sama aj potvrdila, a preto aj súd prvého stupňa správne ustálil koniec
páchania trestnej činnosti dňom obmedzenia osobnej slobody obžalovaného). Treba napokon uviesť
aj to, že sa naplnil „pôvodný predpoklad“ nadriadeného súdu rozhodujúceho o väzbe obžalovaného –
že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Aj v aktuálnom
štádiu trestného konania je tak možné u obžalovaného jednoznačne konštatovať existenciu určitého

pozitívneho výchovného účinku vedeného trestného konania voči jeho osobe pre konanie namierené
voči poškodenej, a to ešte pred konečným rozhodnutím vo veci samej. Naviac obžalovaný skončenie
tohto trestného konania svojou procesnou aktivitou ani nijako „nepredlžoval,“ na rozdiel od prokurátorky,
ktorá v prejednávanej veci bola najprv toho názoru, že je možné ju ukončiť aj schválením zmieru a
zastavením trestného stíhania, teda bez potrestania obžalovaného (uloženia mu akéhokoľvek trestu).
Konanie o zmieri bolo naviac neúspešné pre nesúhlas poškodenej, nie obžalovaného.

O obžalovanom zároveň nemožno hovoriť ako o „kriminálne narušenej osobe,“ teda s preukázateľnými
sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, keďže ide o jeho vôbec prvé trestné stíhanie. Preto nie je vylúčené
na jeho prevýchovu, resp. na splnenie účelu trestu uložiť mu v rámci jeho prvého odsúdenia aj
alternatívny trest.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa má prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. K tomu odvolací súd uvádza, že obžalovaný poškodenú nikdy fyzicky
nenapadol a trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti. Taktiež skutočnosť, že obžalovaný mal
konať protiprávne dlhodobo a po dlhší čas, už bola zohľadnená v rámci použitej právnej kvalifikácie jeho

konania a tiež v prísnejšej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody (6 mesiacov až 3 roky), ktorá ale stále
umožňovala ukladanie mu aj peňažného trestu (§ 56 ods. 2 Tr. zák.).

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť,
ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest

odňatia slobody neukladá.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súdom prvého stupňa uložený peňažný trest obžalovanému nie
je možné považovať za neprimerane mierny tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e)
Tr. por., a napadnutým rozsudkom nedošlo ani k porušeniu žiadneho ustanovenia Trestného zákona –

§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Naopak je odvolací súd takého názoru, že uložený peňažný trest v dostatočnej miere zabezpečí účel
trestu tak, ako je tento uvedený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., a teda nie je potrebné vzhľadom na
povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného ukladať mu trest odňatia slobody, a to ani

s podmienečným odkladom jeho výkonu. Uložený peňažný trest považoval odvolací súd za primeraný
i spravodlivý.

K výmere uloženého peňažného trestu napokon odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že prokurátorka
v pokyne na konanie o zmieri konštatovala, že sumu 500,- Eur (teda presnú výmeru uloženého

peňažného trestu) považuje za primeranú závažnosti spáchaného prečinu, pričom, ako vyplýva z vyššie
uvedeného, v konaní pred súdom boli zistené a zohľadnené také okolnosti a skutočnosti, ktoré boli
dokonca v prospech obžalovaného. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že by peňažný trest
v tejto výmere nebol obžalovaný schopný aj zaplatiť.Rovnakotakzaprimeranúpovažovalodvolacísúdvýmerunáhradnéhotrestuodňatiaslobodypreprípad
úmyselného zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu, ktorý musel byť obžalovanému obligatórne

ustanovený (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).

Na úplný záver odvolací súd poukazuje na znalecký záver (vyplývajúci zo znaleckého psychiatrického
posudku vypracovaného na obžalovaného), podľa ktorého je prognóza prevýchovy a resocializácie
u obžalovaného dobrá, avšak je potrebné navštíviť odborníka špecialistu – psychiatra. K tomu odvolací

súd dodáva, že obžalovanému bolo v prejednávanej veci uložené ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou, ktoré môže podľa názoru odvolacieho súdu tiež účinne chrániť spoločnosť popri
uloženompeňažnomtreste,atoajpredpáchanímnovýchtrestnýchčinovzostranyobžalovaného(alebo
pokračovaním v obdobnom protiprávnom konaní).

Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol podľa

§ 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.