Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820202146
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7820202146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom v Rožňave,
Hviezdoslavova 4, proti žalovanej: A. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. G., H. XXX, zastúpenej JUDr.
Luciou Bakošovou, LL.M., advokátkou, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 20, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. januára
2024 sp. zn. 5C/2/2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. januára 2024 č.k. 5C/2/2020-383.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 18. januára 2024
č.k. 5C/2/2020-383 určil, že žalobkyňa A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C.
je vlastníčkou bytu č. 4 na 1. poschodí, na ulici B. I. XXX/X J. C., zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. C.,
obec C., okres C., ako parcela registra „C“, parcela č. 2081/82, zastavané plochy a nádvoria o výmere
331 m2, v podiele 1/1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu k pozemku 823/10000 (výrok I.) a vyslovil, že
nepriznáva stranám sporu náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že je vlastníčkou predmetného bytu
na tom skutkovom základe, že vlastnícke právo žalovanej bolo nadobudnuté na základe neplatného
právneho úkonu. Poukázala na to, že dňa 19.10.2012 uzavrela s veriteľom spoločnosťou K., L. zmluvu o
pôžičke č. 3/08/010/2012, v zmysle ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 3.500 €. Z dôvodu ťažkej
finančnej situácie a zlého zdravotného stavu nevedela predmetnú pôžičku splácať. Zároveň týmto dňom
bola uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech veriteľa. Bez jej vedomia

a súhlasu bolo prepísané vlastnícke právo na osobu menom M. H., bytom v N., a následne došlo k sledu
prevodov vlastníckeho práva k bytu až na žalovanú. Žalobkyňa namietala platnosť a zákonnosť týchto
zmlúv ako aj postúpenie pohľadávky z uvedených zmlúv na H. O., ktorá takto mala sa dostať do pozície
záložného veriteľa.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané:
- z čiastočných výpisov z LV č. XXXX zo dňa 06.10.2014, že žalobkyňa bola k uvedenému dátumu

výlučným vlastníkom nehnuteľností - bytu č. X na X. G., katastrálne územie C., obec C., okres C.,
ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 331 m2, v podiele
1/1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu k pozemku 823/10000. Predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa
nadobudla do výlučného vlastníctva nadobúdacím titulom - kúpnou zmluvou C XXX/XX- J. XXXX/XX.V poznámke je uvedené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva - č. P 557/13 na byt č. 4/1 K.,
L., P. XXXX/XX, XXX XX Q., IČO XXXXXXXX - 1575/13 a tiež Oznámenie o začatí výkonu záložného
práva - č. P 133/14 na byt č. X/X H. O., R. XXX/X, XXX XX C. - XXX/XX a v časti C ťarchy je zapísané

Záložné právo k bytu 4/1,
- z čiastočných výpisov z LV č. XXXX zo dňa 18.06.2020, že žalovaná je k uvedenému dátumu
výlučným vlastníkom nehnuteľností - bytu č. X na X. poschodí, katastrálne územie C., obec C.,
okres C., ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 331
m2, je žalobkyňa v podiele 1/1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu k pozemku 823/10000. Predmetné

nehnuteľnosti žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva nadobúdacím titulom - kúpnou zmluvou V-
698/15-1226/15. V časti C Ťarchy je zapísané Záložné právo k bytu 4/1 v prospech J., A. na základe
zmluvy o zriadení záložného práva č. 001/230074/15-001/000 zo dňa 01.04.2015 V- 653/15-981/15,
- spoločnosť K., L. a žalobkyňa uzatvorili dňa 19.10.2012 zmluvu o pôžičke č. 3/08/010/2012, predmetom
ktorej bol záväzok veriteľa prenechať žalobkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 3.500
€, so splatnosťou 36 mesiacov do 25.10.2015 a to poukázaním na účet žalobkyne. Zmluva zároveň

obsahovala záväzok žalobkyne vrátiť veriteľovi sumu 3.500 € spolu s úrokom vo výške 25 % ročne,
a to v pravidelných 36 mesačných splátkach splatných vždy do 25. dňa v mesiaci po 139,16 €. V
zmluve bola zároveň dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28,07 %. Celková čiastka,
ktorú bude dlžník povinný zaplatiť veriteľovi je vo výške 5.009,76 €. Podľa čl. IV bod 1 sa zmluvné
strany dohodli, že splnenie záväzku dlžníka voči veriteľovi, ktorý vznikne na základe zmluvy o pôžičke a

jej prípadných dodatkov, zabezpečia vznikom záložného práva k nehnuteľnosti žalobcu špecifikovanej
v zmluve. Spoločnosť K., L. a žalobkyňa zároveň uzatvorili dňa 19.10.2012 aj zmluvu o zriadení
záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. V bode 3.7 záložca (žalobkyňa)
bez výhrad súhlasí, že v prípade výkonu záložného práva záložný veriteľ prevedie vlastnícke právo
na založené nehnuteľnosti na kupujúceho v zastúpení záložcu, k čomu ho týmto záložca výslovne

splnomocňuje. V bode 5.2 je uvedené, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh niektorým z nižšie
uvedených spôsobov najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi, a to okrem iného dražbou ako aj priamym predajom kupujúcemu,
- z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 29.10.2013, že spoločnosť K., L. oznámila
žalobkyni,žezačínavočinejvýkonzáložnéhopráva,ktorýbuderealizovanýpredajomzálohunaverejnej

dražbe spoločnosťou A., A. zmysle ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v
platnom znení v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia ak nebude dlh žalobkyňou uhradený,
- dňa 02.12.20213 spoločnosť K., L. oznámila žalobkyni postúpenie pohľadávky z titulu Zmluvy o
pôžičke č. 3/08/010/2012 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2013, pričom novým
veriteľom pohľadávky sa stala H. O., narodená XX.XX.XXXX, R. XXX/X, XXX XX C.,

- z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.03.2014, že H. O., R. XXX/X, XXX XX C.
oznámila žalobkyni, že keďže do dnešného dňa nebola uhradená dlžná suma, začína voči nej výkon
záložného práva podľa záložnej zmluvy zo dňa 19.10.2012, článok V, bod 5.2, ktorý bude realizovaný
priamym predajom zálohu. Súčasťou je aj potvrdenie o doručení žalobkyni opatrené jej podpisom zo
dňa 25.03.2014,

- na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.09.2014 medzi žalobkyňou ako predávajúcou, zastúpenou
záložným veriteľom H. O., nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim M. H., nar. XX.XX.XXXX, bolo na menovaného
prevedené vlastnícke právo k spornému bytu; rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, katastrálneho
odboru, číslo vkladu V 2023/14 bol dňa 19.11.2014 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v k.ú.,

- na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.12.2014 medzi M. H., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim
a O. S., nar. XX.XX.XXXX, ako kupujúcou došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti; rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, číslo vkladu V XXXX/XX
bol dňa 08.01.2015 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v k.ú. C. k spornej
nehnuteľnosti v prospech O. S.,

- na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.03.2015 medzi O. S., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou
a žalovanou ako kupujúcou došlo k poslednému prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

4.SúdzamietolnávrhžalovanejnavýsluchkonateľovspoločnostiK.,L.,atop.T.H.H.ap.H.L.zdôvodu
nadbytočnosti, nakoľko tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu boli dôkazy navrhované bolo už

doterajším konaním bez dôvodných pochybnosti overené alebo vyvrátené.5. Právne vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
30.09.2013, § 53 ods. 10 OZ v znení účinnom od 01. júna 2014 do 12. júna 2014 a § 879r Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) v znení účinnom od 01.júna 2014 do 12. júna 2014.

6. Súd konštatoval, že spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola žalobkyňou spochybnená
platnosť prevodov vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na nadobúdateľov po žalobkyni, a to
z dôvodu ňou tvrdenej absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke č. 3/08/010/2012 z 19.10.2012 ako
aj zmluvy o zriadení záložného práva, a to s poukazom na ustanovenie § 39, § 39a a § 49 OZ a

následne všetkých následných prevodov vlastníckeho práva, vrátane prevodu predmetnej nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovanej.

7. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu a dospel k záveru, že
žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Po výklade predpokladov existencie
naliehavého právneho záujmu zdôraznil, že práve stav právnej neistoty, keď dva subjekty tvrdia

a preukazujú svoje vlastníctvo k tým istým nehnuteľnostiam rozhodnutie o určovacej žalobe vyrieši
a vytvorí tak pevný základ k usporiadaniu vzťahu. Rozsudok dáva odpoveď na otázku, ktorá je medzi
účastníkmi sporná, a to, kto zo subjektov je vlastníkom nehnuteľnosti.

8. K námietke žalovanej o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd konštatoval, že je nedôvodná,

keďže rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný pre strany sporu a môže byť podkladom pre
vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli
všetky aktuálne zapísané osoby v katastri ako vlastníci. K námietke žalovanej, že žaloba má smerovať
aj voči ostatným subjektom, ktoré ako vlastníci nehnuteľnosti nie sú zapísané v katastri súd konštatoval,
že žaloba smeruje o určenie vlastníckeho práva a nie o neplatnosť kúpnych zmlúv. Len v prípade konaní

o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni
nástupcovia, a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní.

9. Ako predbežnú otázku skúmal súd platnosť zmluvy o pôžičke č. 3/08/010/2012 a zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 19.10.2012, nakoľko dospel k záveru, že posúdenie platnosti uvedených

zmlúv je nevyhnutné pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti jednotlivých prevodov vlastníckeho
práva na nadobúdateľov. Predmetné zmluvy posúdil ako zmluvy spotrebiteľské, na ktoré sa vzťahujú
ustanovenia OZ a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd nepristúpil k posudzovaniu
jednotlivých zmluvných podmienok predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke, nakoľko výsledkom ich
posudzovania by mohol byť s vysokou pravdepodobnosťou záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

predmetného spotrebiteľského úveru, prípadne vyhlásenie niektorej podmienky ako neprijateľnej a nie
záver o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, čo by v konečnom dôsledku pre posúdenie
platnosti, resp. neplatnosti jednotlivých prevodov vlastníckeho práva na nadobúdateľov bolo irelevantné.
Zameral dokazovanie na samotnú zmluvu o zriadenie záložného práva, avšak nie z pohľadu jej
neplatnosti, ale predovšetkým na samotný výkon záložného práva na jej základe.

10. Súd považoval za nepochybné, že Kúpnu zmluvu, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zo žalobkyne na M. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavrela
namiesto žalobkyne H. O., nar. XX.XX.XXXX, ako záložný veriteľ. Uvedená osoba sa stala záložným
veriteľom žalobkyne v dôsledku postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke postupcom

a pôvodným veriteľom žalobcu K. L.. Oprávnenie záložného veriteľa H. O. malo vychádzať zo zmluvy
o pôžičke, z čl. IV bod 1 ako aj zo samotnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, kde v
bode 3.7 záložca (žalobkyňa) bez výhrad súhlasí, že v prípade výkonu záložného práva záložný veriteľ
prevedie vlastnícke právo na založené nehnuteľnosti na kupujúceho v zastúpení záložcu, k čomu ho
týmto záložca výslovne splnomocňuje. Na základe uvedených ustanovení v predtlači zmluvy o úvere

a zmluvy o zriadení záložného práva teda žalobkyňa, ak chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný
spotrebiteľský úver, bola súčasne nútená podpísať aj „plnomocenstvo“, v ktorom splnomocnila pôvodne
spoločnosť K., L. a po postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke aj H. O., ako záložného
veriteľa, na zastupovanie žalobkyne ako predávajúcej pri výkone záložného práva formou priameho
predaja predmetnej nehnuteľnosti, teda pri uzatvorení kúpnej zmluvy v prospech kupujúceho M. H.,

nar. XX.XX.XXXX (uzavretej dňa 22.09.2014). Aj napriek vyššie uvedenému, súd konštatoval, že
takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasne s uzatvorením zmluvy o zriadenie
záložného práva a udelenia plnomocenstva vtedajšiemu záložnému veriteľovi (K. L.), ako aj následnémuzáložnému veriteľovi (po postúpení pohľadávky) H. O., je podľa súdu treba považovať za neprijateľnú
podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá je neplatná.

11. Nebolo pochybností o tom, že záložný veriteľ - H. O. realizovala výkon záložného práva priamym
predajom. Žalobkyni bolo oznámené, že záložný veriteľ - H. O. začala realizovať výkon záložného
práva k nehnuteľnostiam pôvodne patriacim žalobkyni, a to formou priameho predaja. Oznámenie bolo
žalobkyni doručené dňa 25.03.2014. K realizácii záložného práva došlo priamym predajom na základe
Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.09.2014 a jej Dodatkov zo dňa 24.10.2014 a 10.11.2014. Záložný

veriteľ bol pri výkone záložného práva povinný postupovať v zmysle ustanovení platných právnych
predpisov.

12. Po citácii ust. § 53 ods. 10 OZ a § 879r OZ, zároveň poukazujúc na dôvodovú správu k daným
ustanoveniam súd uzavrel, že pokiaľ záložný veriteľ mienil realizovať výkon záložného práva zo zmluvy,
ktorá zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, mal postupovať predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tak nepostupoval,
uzatvorená zmluva je neplatná podľa ust. § 39 OZ pre rozpor so zákonom, ide o absolútnu neplatnosť,
ktorá nastáva zo zákona od počiatku ex tunc a pôsobí voči každému. V nadväznosti na uvedené
konštatoval, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému
prevodu vlastníckeho práva. Pre absolútne neplatnú prvotnú zmluvu o prevode vlastníckeho práva, ktorý

nedostatok nemôže byť zhojený ani následným prevodom na ďalšieho domnelého vlastníka, nemohlo
dôjsť ani k platným následným prevodom sporných nehnuteľností s poukazom na zásadu, že nikto
nemôže na iného previesť viac práva ako má sám.

13. K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov,

súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 50/2010, z ktorého citoval, ako aj rozsudok
Krajského súdu v Košiciach 5Co/191/2022 z 07.09.2023. Žalovaná tvrdila na svoju dobromyseľnosť
vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva a v tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu
SR sp.zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016 pripúšťajúci ochranu nadobúdateľa s odkazom na jeho
dobrú vieru. Tento nález bol korigovaný nálezom ÚS SR zo dňa 19.01.2021 sp.zn. I.ÚS 510/2016, ktorý

v súvislosti s dobromyseľnosťou nadobúdateľa vyjadril potrebu prihliadania na mimoriadne výnimočné
okolnosti pri poskytovaní ochrany práva nadobúdateľa, zároveň však vyjadril presvedčenie, že k tejto
otázke je potrebné pristupovať zdržanlivo. Súd konštatoval, že nesúlad rozhodovacej praxe založený
týmito rozhodnutiami bol zjednotený rozhodnutím Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR
sp.zn. 1VObdo 2/2020 zo dňa 27.04.2021, v ktorom sa vysporiadal s otázkou prelomenia zásady

nemo plus iuris a s ňou súvisiacou možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na
základe dobrej viery nadobúdateľa. Po citácií príslušných ustanovení a právnej vety daného rozhodnutia
Veľkého senátu súd dospel k záveru, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez existencie zákonného
podkladu rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že
samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t.j. že by nadobudnutie

vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Argumentáciu Veľkého senátu si
vec prejednávajúci súd osvojil, a preto ďalšiu argumentáciu žalovanej považoval za nadbytočnú, pokiaľ
poukazovala na žalobkyňu ako nedbalého vlastníka. Z uvedených dôvodov žalobe žalobkyne vyhovel.

14. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2, § 257 a § 262 ods. 1,2 CSP a uviedol, že

citované ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré sa uplatňuje výnimočne, pričom
výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach strán sporu. Úspešnou
stranou sporu v konaní bola strana žalobkyne, ktorá by tak mala nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej.Súdvšakaplikovalcitovanéustanovenieažalobkyninároknanáhradutrovkonanianepriznal,
a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v povahe a okolnostiach sporu s poukazom

na charakter danej veci, kedy sa jednoznačne jedná o spor, ktorý svojim konaním nezavinila žalovaná,
ktorá predmetnú nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere a v súlade so zákonom, pričom nemala a ani
nemohla mať vedomosť, že k tomu došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Vzhľadom
na okolnosti a povahu sporu súd považoval za neprimerane tvrdé a v rozpore s princípom spravodlivosti
požadovať od žalovanej v danej veci náhradu trov konania.

15.1 Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátilvec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobu zamietol
v celom rozsahu a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
15.2Žalovanánesúhlasilasozáveromsúduoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom

určení, nakoľko v danej veci nedôjde k vytvoreniu základu pre právne vzťahy a k odstráneniu neistoty
medzi stranami sporu. Práve naopak, vzniknutý právny stav spustí lavínu ďalších žalôb. Žalovaná
bude nútená nevyhnutne iniciovať ďalšie konania z dôvodu, že príde o nehnuteľnosť, ktorú nadobudla
zákonným spôsobom a za ktorú preukázateľne zaplatila kúpnu cenu v oveľa vyššej hodnote, akú
mala nehnuteľnosť v čase prevodu žalobkyňou. Nehnuteľnosť žalovaná zakúpila a zrekonštruovala

z finančných zdrojov poskytnutých bankou, ktoré doposiaľ mesačne spláca. Byt zveľaďuje a nachádza
sa v diametrálne odlišnom stave ako tomu bolo v čase vlastníctva žalobkyňou. Z tohto dôvodu nielen
stav nehnuteľnosti, ale najmä trhová hodnota nehnuteľnosti je v zjavnom nepomere k tomu, v akom
sa byt nachádzal v čase vlastníctva žalobkyňou a v súčasnosti. Súd sa nezaoberal otázkou odlišnej
hodnoty nehnuteľnosti a tým, že zo strany žalovanej (správne žalobkyne - poznámka odvolacieho súdu)
dôjde k značnému obohateniu na úkor žalovanej. Nemožno hovoriť ani o tom, že vzájomné nároky strán

sporu sa vyriešia, ak žalobkyňa nadobudne majetok oveľa vyššej hodnoty, o aký mala prísť a žalovaná
stratí nielen svoje jediné bývanie, ale vznikne jej značná finančná škoda, ktorú si bude musieť vymáhať
voči predchádzajúcemu vlastníkovi a všetky prípadné žaloby vyústia práve pri obchodnej spoločnosti K.,
L.. Podľa názoru žalovanej preto nemožno hovoriť o vytvorení pevného základu medzi stranami sporu
a o existencii naliehavého právneho záujmu.

15.3 V konaní súd nemal o dobromyseľnosti žalovanej pochybnosť, a teda je dôvodné, aby jej
vlastníckemu právu bola poskytnutá náležitá ochrana. Žalovaná sa nemala odkiaľ dozvedieť o tom,
že nehnuteľnosť v skutočnosti nadobúda od nevlastníka. Aj keď vlastnícke právo sa nepremlčuje, toto
právo na druhej strane zaväzuje jeho vlastníka riadne sa oň starať v zmysle zásady vigilantibus iura
scripta sunt, t.j. bdelým patrí právo. Pokiaľ sa žalobkyňa cítila byť podvedená, resp. mala pochybnosti

o platnom prevode vlastníckeho práva, mohla vyvinúť maximálnu snahu o to, aby včas zabránila ďalším
prevodom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a eliminovať prípadný prevod vlastníckeho práva.
Žalobkyňa konala ľahkovážne, bez obvyklej miery opatrnosti. V tomto smere sa teda jedná o šikanózny
výkon práva žalobkyne, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu. Vzhľadom na všetky okolnosti
daného prípadu bolo voči žalovanej nespravodlivé, aby jej, ako dobromyseľnému vlastníkovi nebola

v tejto prejednávanej veci poskytnutá ochrana. Súd sa nezaoberal námietkou žalovanej, v zmysle
ktorej kataster prehodnocoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti medzi žalobkyňou zastúpenou H. O.
a M. H. z hľadiska jej oprávnenosti a primeranosti. Správa katastra nerozporovala zmluvu o prevode
vlastníckeho práva a jednalo sa o výkon záložného práva v zmysle § 151m ods. 6 OZ. Kataster
okrem zápisu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti skúmal zákonnosť zmluvy, rovnako skúmal

platnosť splnomocnenia a platný výkon záložného práva a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa jednalo
o neplatný právny úkon. Konanie záložného veriteľa v mene záložcu vyhodnotil ako výkon záložného
práva registrovaného Správou katastra, pod reg. V 1549/12 priamym predajom zálohu.
15.4 Žalovaná zároveň namietala, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala. Síce vykonal dôkaz
výsluchom H. O., týmto sa však v odôvodnení dostatočne nezaoberal a nevyhodnotil tento dôkaz

po obsahovej stránke. Podľa tvrdení H. O. všetky listiny zabezpečovala obchodná spoločnosť K.,
L., ktorá svedkyni pohľadávku postúpila a H. O. konala v súlade so splnomocnením a zmluvou
o zriadení záložného práva. Podstatným spôsobom však neprispela k objasneniu veci. Napriek tomu
súd zamietol ďalší návrh na vykonanie dôkazu, a to výsluch osôb konajúcich v mene obchodnej
spoločnosti K., L., ktorá do dnešného dňa existuje a môže podať podstatné vysvetlenia vo veci.

Tvrdenie,žesúdupostačovalilistinypredloženéžalobkyňouniejedostatočnéavočižalovanejvyslovene
nespravodlivé.Takýtopostupnevytváraprávnuistotu,žespor,vktoromsaocitlažalovanánevinne,bude
spravodlivorozhodnutý.Žalovanánebolaúčastníčkouuzatváranýchprávnychúkonovmedziobchodnou
spoločnosťou a žalobkyňou, od ktorých sa neplatnosť prevodu odvodzuje a nemohla sa relevantne
vyjadriť a brániť voči platnosti právnych úkonov. Tým, že vyriešenie predbežnej otázky v konaní malo

značný vplyv na výsledok sporu, považuje nevykonanie tohto dôkazu žalovaná za porušenie princípu
zákazu denegatio iustitiae.
15.5 Súd sa nezaujímal o názor pôvodného veriteľa žalobkyne, čo možno vyhodnotiť ako vážny
nedostatok konania. Jedná sa o závažnú vec, vlastnícke a majetkové právo žalovanej, ktoré chráni
Ústava SR. Napadnuté rozhodnutie je preto v rozpore princípom právnej istoty.

15.6Žalovanánamietala,žesúdnevyhodnotilzmluvuopôžičkeakoneplatnú,alezaoberalsaplatnosťou
zmluvy o zriadení záložného práva a na samotný výkon záložného práva na jej základe. Žalovaná
zastáva názor, že nedošlo k porušeniu § 53 ods. 10 OZ a tým ani k neplatnosti právneho úkonu
v zmysle § 39 OZ, a tým ani k neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 OZ. V tomto smere žalovanánamieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keď súd uviedol len strohé konštatovanie a nesprávny
výklad aplikovaných právnych noriem, v dôsledku čoho je rozsudok súdu prvej inštancie nepresvedčivý.
Žalovaná nesúhlasila s úvahami súdu prvej inštancie v tomto smere, a zastáva názor, že v konaní

došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nepodáva vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, stavia žalovanú do právnej neistoty, čo
je v rozpore so základnými princípmi sporového konania uvedenými v článku 2 ods. 1, 2, 3 CSP.
Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že si osvojuje závery prijaté Veľkým
senátom obchodnoprávneho kolégia NS SR, ktorý zjednotil nesúlad rozhodovacej praxe v súvislosti

s prelomením zásady nemo plus iuris a s ňou súvisiacou možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva
od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa. Súd sa nezaoberal výnimočnosťou prípadu
u žalovanej a konkrétnymi okolnosťami v predmetnom spore súvisiacimi s postojom žalobkyne a jej
vlastným zavineným správaním, ktoré prispelo k danému stavu. Nikto nesmie mať prospech z vlastného
nepoctivéhosprávania,pričomvdanomprípadesprávaniežalobkynemábyťjednoznačneposudzované
ako zjavné zneužitie práva, ktoré v konečnom dôsledku poškodí práva a záujmy žalovanej. Súd nevzal

do úvahy mimoriadne skutkové okolnosti veci, neprihliadol na postavenie žalovanej, ktorá nemala a ani
nemohla mať žiadnu vedomosť o tom, že žalobkyňa ako predchádzajúci vlastník spornej nehnuteľnosti
svojim nedbalým postojom a s plným vedomím prišla o byt a svoju situáciu žiadnym spôsobom neriešila.
Z uvedených dôvodov sa žalovaná nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

16. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že podstatná časť odvolacích argumentov
je identická s predchádzajúcimi písomnými a verbálnymi vyjadreniami žalovanej, ktoré boli predložené,
resp. prednesené v priebehu súdneho konania. S prednesenými prostriedkami procesnej obrany
žalovanej sa súd náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. O tom svedčí aj bod 42.

odôvodneniarozsudku,vktoromsúdposkytolžalovanejpresvedčivúodpoveďnajejnámietku,vovzťahu
ku zvolenému charakteru podanej žaloby a jej následkom. Stotožnila sa preto so záverom súdu, že
práve určovacia žaloba môže jednoznačne vyriešiť stav právnej neistoty v prípade, keď dva subjekty
tvrdia a preukazujú svoje vlastníctvo k tým istým nehnuteľnostiam. Pokiaľ žalovaná namieta, že sa
súd nezaoberal otázkou odlišnej hodnoty nehnuteľnosti, podotkla, že predmetom žaloby je určenie

vlastníckeho práva, preto súd v podstate nemal ani dôvod, aby skúmal trhovú hodnotu nehnuteľnosti,
resp. aby porovnával jej aktuálnu trhovú hodnotu s hodnotou nehnuteľnosti existujúcou v čase, keď
o túto nehnuteľnosť nezákonne prišla. Nezdieľa ani názor žalovanej, že svoju žalobu mala smerovať voči
obchodnej spoločnosti K., L., čím by sa možno predišlo ďalším novým žalobám a údajným majetkovým
škodám. Čo sa týka zamietnutia návrhu na vykonanie dôkazu zo strany žalovanej, súd sa riadne

vysporiadal s touto námietkou v priebehu dokazovania a v tomto smere poukázala na odôvodnenie
rozhodnutia v bode 33. Zároveň poznamenala, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s princípom
právnej istoty a rovnako nie je možné súhlasiť ani s tým, že by odôvodnenie rozsudku bolo nedostatočné,
stručné a nepreskúmateľné, čím by malo dôjsť k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces. Aj
keď žalovaná prezentuje tieto námietky ako také, ktoré napĺňajú odvolací dôvod podľa písmena b/,

žalovanej ušlo zrejme pozornosti, že aj keby sa pripustilo určité pochybenie v tomto smere, čo však nie
je dané, nie každý nesprávny procesný postup zakladá spôsobilý odvolací dôvod, ale len taký, pre ktorý
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň odvolacie dôvody žalovanej odmieta aj preto,
že sú v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, ktoré sú viaceré v tomto smere judikované.
Vyslovila nesúhlas aj s námietkou žalovanej, že súd nevzal do úvahy mimoriadne skutkové okolnosti

veci a že správanie žalobkyne má byť jednoznačne posudzované ako zjavné zneužitie práva, ktoré
v konečnom dôsledku poškodí práva a záujmy žalovanej. Zdôraznila, že záležitosť týkajúca sa jej bytu
bola pre ňu vždy dôležitá, začala ju riešiť bez zbytočného odkladu po tom, ako zistila, že podvodným
spôsobom nezákonne prišla o jej jediný majetok, a to bez jej vedomia a súhlasu. Zastáva názor, že
uplatnenie žaloby na určenie vlastníckeho práva nemôže byť posudzované ako konanie, ktorým by došlo

k zjavnému zneužitiu práva. Navyše z odôvodnenia rozhodnutie je zrejmé, že súd zohľadnil žalovanou
tvrdené mimoriadne okolnosti prípadu, keď vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania aplikoval ust. §
257 CSP. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na dôvodoch odvolania a žiadala, aby odvolací súd rozhodol
v zmysle jeho petitu.18. Žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že argumentácia žalovanej je identická s jej odvolaním, na
ktoré reagovala vo vyjadrení, preto považuje za nadbytočné sa k tomu opätovne vyjadrovať. Zotrvala
na obsahu vyjadrenia k odvolaniu. Odvolacia duplika žalobkyne bola žalovanej prostredníctvom právnej

zástupkyne doručená dňa 24.5.2024, ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej
nie je možné vyhovieť.

20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa ................ o ...... hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa ................ na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP, t.
j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

23. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovanou v odvolaní nie sú naplnené.

24.1 Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
24.2 Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj

konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo dospel k záveru, že daný odvolací dôvod nie je naplnený.
Z obsahu spisu vyplýva, že stranám boli ich podania doručené, strany boli na pojednávania včas
predvolané a právo zúčastniť sa na pojednávaní aj využili, bolo im umožnené predniesť prostriedky
procesnej obrany resp. prostriedky procesného útoku a súd prvej inštancie sa v spore vecne vysporiadal
so všetkými tvrdenými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej.

24.3 V odôvodnení súdneho rozhodnutia súd uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti
tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadrila
žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax.
Rozhodnutie súdu teda obsahuje úplné a výstižné odôvodnenie, výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody boli v odôvodnení dostatočne
vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s

poukazom na právne závery, ktoré prijal.
24.4 Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsobhodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok
rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli
hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi

bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj
záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Podal výklad právneho posúdenia skutkového
stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, a v otázke posúdenia neplatnosti
právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku je obhájiteľné, a preto sa odvolací súd nestotožňuje v názorom odvolateľky, že rozhodnutie
je nedostatočne odôvodnené, že odôvodnenie je jednostranné, nevyvážené, a že súd nevzal zreteľ na
dobromyseľnosť žalovanej pri nadobudnutí vlastníckeho práva k spornému bytu.
24.5 Odvolací súd veľmi citlivo vníma nespokojnosť žalovanej s výsledkom súdneho konania, ktorá
spočíva vo vyhovení žalobe, v dôsledku ktorej žalovaná stráca vlastnícke právo k spornému bytu.
Odvolateľka poukázala na nesprávnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia čo do jeho obsahu ako aj

právneho posúdenia, či nesprávnosti procesného postupu. Odvolací súd však konštatuje, že odvolateľka
svoje námietky zakladá prevažne na svojich subjektívnych pocitoch ústiacich do pocitu nespokojnosti,
krivdy avšak bez akejkoľvek právne podloženej argumentácie.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd mal za to, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP nebol naplnený.

25.1 Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

25.2 Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, a nedoplnil
dokazovanie výsluchom osôb konajúcich v mene obchodnej spoločnosti InDevel s.r.o., ktorí môžu podať
podstatné vysvetlenia vo veci.
25.3 Súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru, že subjekt, na ktorý bola pohľadávka voči
žalobkyni postúpená (M. Kmeťová), realizoval výkon záložného práva v rozpore s ust. § 53 ods. 10 OZ,

považoval za nadbytočné vykonanie navrhnutého dôkazu z dôvodu, že tvrdenie, ku ktorému overeniu
alebo vyvráteniu bol tento dôkaz navrhovaný, bol už doterajším konaním bez dôvodných pochybností
overené alebo vyvrátené.
25.4 Odvolací súd sa stotožňuje s procesným postupom súdu ako aj so správnosťou jeho právnych
záverov v tomto smere, a mal za to, že uplatnený odvolací dôvod nie je daný. Aj odvolací súd zastáva

názor, že výsluch žalovanou navrhovaných osôb by do sporu nepriniesol pre vec zásadné zistenia,
nakoľko skutočnosť, že H. O., na ktorú bola pohľadávka voči žalobkyni postúpená zo spoločnosti K. L.,
realizovala výkon záložného práva v rozpore s ust. § 53 ods. 10 OZ, a to priamym predajom, a na tejto
skutočnosti by výsledok výsluchu menovaných osôb (konateľov K. L.) nemal žiaden dopad.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

28. K odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP odvolací súd uvádza, že rozhodnutiu
súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia
dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné

ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §

191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovaliinérozhodnutievoveci.Aniodvolacienámietkyžalovanejnemalivplyvnavecnúsprávnosť
rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

31. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel

k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovanej,
keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak za účelom rozhodnutia vo veci ako predbežnú otázku

skúmal platnosť zmluvy o pôžičke, platnosť zmluvy o zriadení záložného práva a najmä spôsob výkonu
záložného práva. Za vecne správny považuje odvolací súd aj záver súdu o existencii naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

33. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej

odvolací súd uvádza nasledovné:

34. Predmetom konania v tu prejednávanej veci je nárok žalobkyne na určenie jej vlastníckeho práva
k spornému bytu v dôsledku toho, že žalovaná nadobudla sporný byt na základe neplatného právneho
úkonu.

35. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.

36. Podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.37. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právo je, alebo nie je,
len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako podmienka
úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu

môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve
navrhovaným určením. Vo všeobecnosti platí, že ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického
života (neistej situácie sa vôbec netýka alebo ju nerieši), alebo ak má žalobca inú možnosť, ako odstrániť
vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu strán sporu, nie je takáto žaloba spravidla účelná a procesné
prípustná. V niektorých prípadoch možno však (najmä so zreteľom na individuálne okolnosti daného

právneho vzťahu) žalobu na určenie považovať za procesne prípustnú aj napriek existencii možnosti
žalobcudomáhaťsaochranyprávinak.Medziinýmideoprípadyreálnostipredpokladu,žepožadovaným
súdnym určením sa predíde súdnym sporom v ďalších veciach. Určovacia žaloba je spravidla prípustná
v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností.

38. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný

a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia
žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
(otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

39. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia žalobcovo
právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu. Ak
žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy
naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do
katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a

stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností.

40. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (to čoho
sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom
môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver

súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná
určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje
a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie (rozsudok NS
SR sp.zn. 3Cdo/112/2004).

41.Naliehavýprávnyzáujempodľa§80písm.c/O.s.p.jedanývtedy,akexistujeaktuálnystavobjektívne
právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozeným navrhovateľovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce ako táto
neistota vznikla. Po obnovení katastra nehnuteľnosti žaloby na určenie vlastníckeho práva, či určenie
neplatnosti kúpnych alebo darovacích zmlúv, nadobudli veľký význam pri ochrane vlastníckeho práva. V

praxi totiž prevláda názor, že zmeny v katastri nehnuteľností možno vykonávať len na základe rozsudkov
procesne upravených v ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisom katastra nehnuteľností (rozsudok NS
SR sp.zn. 2Cdo/163/2005 z 01.05.2009).

42. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku nie je daný, ak
sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti
žalobcom uplatneného práva (rozsudok NS SR z 28. septembra 2016 sp. zn. 5 Cdo 548/2015)

43.VychádzajúczcitovanéhozákonnéhoustanoveniaaustálenejrozhodovacejpraxeNajvyššiehosúdu

SR odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom spore žalobkyňa osvedčila existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

44. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala určenia jej vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti,
ktorú v jej mene záložný veriteľ predal tretej osobe bez jej vedomia a spôsobom, ktorý odporuje zákonu.

Následne došlo k sledu prevodov vlastníckeho práva, až spornú nehnuteľnosť nadobudla žalovaná.

45. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd zastáva názor, že petit žaloby,
skutkové tvrdenia žalobkyne a právne hodnotenie sú spôsobilé odstrániť konkrétnu spornosť žalobkyňouuplatneného práva a súdne rozhodnutie o určení jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
môže byť podkladom na vykonanie zmien v katastri nehnuteľností, čím je daný jej naliehavý právny
záujem na požadovanom určení.

46. Odvolacie námietky žalovanej tvrdiac, že nedôjde k odstráneniu neistoty medzi stranami sporu
a spustí sa lavína ďalších žalôb považoval odvolací súd za nedôvodné.

47. Žalobkyňa nemá inú právnu možnosť, ako zvrátiť právny stav vlastníckeho práva žalovanej k spornej

nehnuteľnosti, a preto predmetná žaloba vyrieši jej situáciu a odstráni sa tak neistá situácia strán sporu,
keďže žalobkyňa aj žalovaná tvrdia svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.

48. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že aj keď v dôsledku konštatovaného
neplatného nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vznikne žalovanej nárok na
vrátenie zaplatenej kúpnej ceny proti predávajúcemu (obdobné nároky vzniknú aj ďalším subjektom v

reťazi neplatných zmlúv), nemá to za následok nedostatok naliehavého právneho záujmu, keďže
konkrétne strany sporu (žalobkyňa a žalovaná) žiadne nové (ďalšie) nároky voči sebe mať nebudú.

49. Nedôvodná je odvolacia námietka žalovanej, že súd sa nezaoberal otázkou odlišnej hodnoty
nehnuteľnosti a tým, že žalobkyňa nadobudne nehnuteľnosť vo vyššej hodnote, než ju stratila.

50. Žalovaná má totiž právne prostriedky na to, aby sa jej vrátilo to, čo do kúpy spornej nehnuteľnosti a jej
zhodnotenia investovala. Odlišná hodnota nehnuteľnosti pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva
z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu nemá preto zásadný význam.

51. Žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom výklade
aplikovaných právnym noriem (§ 53 ods. 10 OZ).

52. Súd prvej inštancie pre zodpovedanie otázky realizácie výkonu záložného práva v roku 2014
(22.09.2014) priamym predajom, v súlade so zákonnou úpravou aplikoval ustanovenia právnych

predpisov platné a účinné v čase výkonu záložného práva, postupujúc podľa prechodných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

53.Právnyvzťahzaloženýmedzižalobkyňouaprávnympredchodcomzáložnéhoveriteľa(M.Kmeťovej)
na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.10.2012, vznikol v roku 2012 a trval až

do roku 2014, kedy došlo k realizácii záložného práva priamym predajom predmetu záložného práva
kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.2014, vklad ktorej bol povolený dňa 19.11.2014 (nadobúdateľ M. H.).
Zásadné je, že až po nadobudnutí účinnosti zákonných ustanovení o spotrebiteľskom práve (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), ktoré upravovali aj možnosti a spôsoby výkonu záložného práva (vzniknutého
i pred 1. júnom 2014), došlo k ďalším právnym skutočnostiam, a to k samotnému výkonu záložného

práva. Výkon záložného práva je tak osobitným právnym úkonom (právnou skutočnosťou) realizovaným
dňa 22.09.2014. Uvedené je dôležité pre posúdenie režimu uplatnenia aktuálneho právneho predpisu na
vzťahvzniknutýzaskoršejprávnejúpravy,avšakktorejúpraveprávnehovzťahuužúčinnáprávnanorma
priznáva nový obsah a podriaďuje ho novému režimu. Preto súd prvej inštancie správne posudzoval,
či záložná zmluva, na základe ktorej bol realizovaný výkon záložného práva (priamym predajom),

zabezpečovala záväzok zo zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a správne súd prvej
inštancie skúmal, či k výkonu záložného práva došlo spôsobom súladným so zákonom a v zmysle platnej
a účinnej právnej úpravy v čase jeho realizovania, ku dňu 22.09.2014.

54. Podľa § 53 ods. 10 OZ účinného ku dňu realizácie predaja nehnuteľností, t. j. ku dňu 22.09.2014, ak

záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu
záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom
zálohu podľa osobitných predpisov.

55. Nutnosť aplikácie ustanovenia § 53 ods. 10 OZ umocňuje prechodné ustanovenie k úpravám

účinným od 01.06.2014, t.j. § 879r OZ. Ustanovenie § 879r OZ definuje, že ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného
práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.56. Súd prvej inštancie dôsledne sa riadiac prechodnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb.
(Občianskeho zákonníka) platného a účinného v čase výkonu záložného práva dospel k záveru, že

vzhľadom na charakter zabezpečovaného záväzku, ako záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, realizujúc
výkon záložného práva dňa 22.09.2014, v zmysle § 879r OZ, účinného ku dňu 22.09.2014, na výkon
záložného práva, ktoré vzniklo pred 01.06.2014 sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka účinné
od 01.06.2014. Zároveň podľa § 53 ods. 10 OZ v účinnom znení, ak záložné právo zabezpečuje
záväzokzospotrebiteľskejzmluvy,môžesazáložnýveriteľvrámcivýkonuzáložnéhoprávauspokojiťlen

predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Spoukazomnauvedenéjetaknutnékonštatovať,žepokiaľkvýkonuzáložnéhoprávazabezpečujúceho
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy došlo v roku 2014 mohol sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného predpisu, alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov.

57. Odvolací súd tak konštatuje, že pri právnom posúdení vzťahu založenom záložnou zmluvou,
ktorá zabezpečovala záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, sa konajúci súd riadil intertemporálnymi
ustanoveniami právneho predpisu (Občianskeho zákonníka) a nedošlo k porušeniu zásady zákazu
retroaktivity právnych noriem.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ záložný veriteľ (p. H. O.) mienil realizovať výkon záložného
práva zo zmluvy, ktorá zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, mal postupovať predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tak
nepostupoval, kúpna zmluva je neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
so zákonom; ide o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva zo zákona od začiatku (ex tunc) a pôsobí voči

každému.

59. K nutnosti aplikácie ustanovenia § 53 ods.10 OZ platného v čase výkonu záložného práva
(22.09.2014) odvolací súd napokon dodáva, že nejde o neprípustnú pravú retroaktivitu, pričom
poukazuje na závery NS SR v uznesení sp.zn. 4Cdo/98/2010 zo dňa 29. júna 2010, podľa ktorých

„v teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov.
Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade
odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný
nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej
retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi

skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho)
právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou
účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva
stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než
začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých

podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,

pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej

úpravy“.

60. Správne teda konštatoval súd prvej inštancie, že v danom prípade zákonodarca stanovením
podmienokspôsobuvýkonuzáložnéhoprávazozmlúvzabezpečujúcichpohľadávkuzospotrebiteľských
zmlúv nezasiahol do práv a povinností nadobudnutých podľa skoršieho právneho predpisu; podmienka

predaja zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predaja zálohu podľa osobitných zákonov
nepôsobí do minulosti, ale do budúcnosti; zákonodarca iba stanovil, že iba takýmto spôsobom možno
od 01.06.2014 realizovať výkon záložného práva, ktoré zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.
Nenastáva tak neplatnosť úkonov súvisiacich s realizáciou záložného práva pred 01.06.2014; uvedenéustanovenie len definuje novú (ďalšiu) podmienku pre platnosť výkonu záložného práva. Nejde tak o
neprípustnú (pravú) retroaktivitu.

61. Odvolací súd tak v súdenej veci uzatvára, že pokiaľ žalovaná nadobudla nehnuteľnosť od
predchádzajúcich vlastníkov, ktorí nadobudli vlastnícke právo k spornému bytu na základe toho, že
voči pôvodnej vlastníčke bol realizovaný výkon záložného práva priamym predajom (keď žalobkyňu
zastupoval pri uzatváraní kúpnej zmluvy záložný veriteľ), resp. kúpou, takýto nadobúdací titul ako právny
úkon je v rozpore so zákonom planým a účinným v čase jeho učinenia. Skutočnosť, že právny úkon

odporuje zákonu bez ďalšieho spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

62. Správne teda súd prvej inštancie dospel k záveru o absolútnej neplatnosti prevodného právneho
úkonu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti právny predchodca žalovanej
(prvý kupujúci M. H.) a správne súd prvej inštancie určil, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je
žalobkyňa,ktorejvlastníctvokspornémubytusvedčalopreduzavretímkúpnejzmluvyzodňa22.09.2014

uzavretej medzi žalobkyňou ako predávajúcou, zastúpenou záložným veriteľom H. O. a kupujúcim M. H..

63. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že súd sa nezaoberal jej námietkou týkajúcou sa toho, že
kataster prehodnocoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti z hľadiska jej oprávnenosti a primeranosti,
skúmal zákonnosť zmluvy, platnosť splnomocnenia a platný výkon záložného práva, odvolací súd

poznamenáva, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

64. Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)).

65. V prejednávanom spore v rámci vykonaného dokazovania bol preukázaný opak, a teda, že právny
predchodca zapísaného vlastníka spornej nehnuteľnosti nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti
výkonom záložného práva záložným veriteľom v rozpore so zákonom, v dôsledku ktorého nastáva
absolútna neplatnosť daného právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2014.

66. Účelom ust. § 53 ods. 10 OZ je ochrana spotrebiteľa, a preto presne určený spôsob, akým sa môže
vykonať záložné právo sledoval cieľ zamedziť obchádzanie zákona, ak záložné právo zabezpečuje
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Je tak zrejmé, že pri výkone záložného práva zabezpečujúceho
spotrebiteľské záväzky je zakázaná a absolútne vylúčená realizácia tzv. priameho predaja zálohu
alebo iného spôsobu speňaženia zálohu obsiahnutého v záložnej zmluve, mimo zákonom dovolených

spôsobov, s následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

67. Odvolateľka ďalej namietala, že súd priznal ochranu žalobkyni, pričom nezohľadnil žalovanú
ako dobromyseľného vlastníka, ktorý predmetné nehnuteľnosti riadne nadobudol, nič neporušil, čo
žalobkyňa ani nespochybňuje. Rovnako namietala konkrétne okolnosti súvisiace s postojom žalobkyne

a jej vlastným zavineným správaním, ktoré prispelo k danému stavu.

68. Čo sa týka žalovanou vytýkanej pasivity žalobkyne odvolací súd poznamenáva, že predmetom
konania nie je posúdenie ne/včasnosti úkonov, ktoré vykonala alebo mala vykonať žalobkyňa, ale ňou
uplatnené právo na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom vlastníkovi patrí ochrana

kedykoľvek, kedy požiada o súdnu ochranu, nakoľko vlastnícke právo sa nepremlčuje.

69. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o absolútnej neplatnosti (prvotnej) kúpnej zmluvy, nemohla
žalovaná nadobudnúť vlastnícke právo k bytu, určenia vlastníctva ku ktorému sa žalobkyňa domáha.

70. Súd prvej inštancie sa aj v tomto smere striktne pridržiaval ustálenej rozhodovacej praxe vyšších
súdnych autorít, kde rozdielna rozhodovacia prax bola zjednotená rozhodnutím veľkého senátu
obchodnoprávneho kolégia NS SR rozhodnutím sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021 (z ktorého
právne vety citoval), preto jeho záveru o priznaní ochrany žalobkyni nemožno nič vytknúť.

71. Odvolací súd vychádzal aj z rozhodnutia Ústavného súdu zo dňa 19. januára 2021 sp. zn. I. ÚS
510/2016, z ktorého záverov vyplýva, že „52. Platná právna úprava poskytuje ochranu dobromyseľným
držiteľom spočívajúcu jednak v možnosti nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka vydržaním po
splnení zákonom stanovených podmienok (10-ročná nepretržitá dobromyseľná držba), ako aj v možnostidomáhať sa náhrady za prípadné zhodnotenie držanej nehnuteľnosti. Ďalej po dobu oprávnenej držby
držiteľ užívajúci cudziu vec ako vlastnú nemá povinnosť nahradiť skutočnému vlastníkovi náhradu za
užívanie tejto veci. 53. ...Z už uvedenej zásady nemo plus iuris existujú výnimky, keď môže nadobúdateľ

nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti aj napriek tomu, že prevodca nebol jej
vlastníkom, resp. nemal právo nehnuteľnosť previesť. …Vo všeobecnosti je možné uzavrieť, že de lege
lata vychádza náš právny poriadok z predpokladu, že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže previesť
na iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže disponovať.“

72. Rovnako súd vychádzal aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 09. februára 2021
sp.zn. IV. ÚS 59/2021, zo záverov ktorého vyplýva, že: „Z hľadiska legitímnych očakávaní
účastníkov predmetného súdneho konania proti sebe stoja očakávania pôvodnej vlastníčky (žalobkyne)
a očakávania dobromyseľného nadobúdateľa (sťažovateľa). Pôvodná vlastníčka legitímne očakávala,
že ochrana vlastníckeho práva nebude poskytnutá subjektu, ktorý ho nadobudol na základe absolútne
neplatného právneho úkonu. Dobromyseľný nadobúdateľ mohol legitímne očakávať, že mu súdna

ochrana bude poskytnutá, avšak len ako dobromyseľnému držiteľovi (§ 130 OZ), pretože platná
právna úprava v čase podania žaloby v zásade vylučovala možnosť nadobudnutia plnohodnotného
vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu, okrem nasledujúcich výnimiek:
1. nadobudnutie nehnuteľnosti od nepravého dediča, 2. nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka
v rámci konkurzného konania, 3. nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v exekučnom konaní, 4.

nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby, 5. nadobudnutie nehnuteľnosti
od oprávneného držiteľa podľa zákona SNR č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov“.

73. Odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou

malo byť prevedené vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na právneho predchodcu žalovanej,
nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti ani žalovanou v slede následne
uzatváraných právnych úkonov, pretože chýbal platný právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti tak, ako
ho upravuje Občiansky zákonník. Na nadobudnutie vlastníctva nestačí len zápis vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností, je potrebný aj platný nadobúdací titul (v tomto prípade kúpna zmluva). Údaje

zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, len pokiaľ sa nepreukáže opak. Ani odvolacie
námietky žalovanej, že sa o tomto dozvedela až po doručení žaloby a že žalobkyňa sa nemôže
dovolávať ochrany svojich domnelých práv na úkor žalovanej a že je dobromyseľná, nespôsobuje vecnú
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

74. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností, nemá
súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná“, alebo „neuzná“, (resp. či ju
zohľadní, alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti ex officio).

75. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí
nadobúdacie konanie (“modus”) a zodpovedajúci právny titul (titulus), napr. zmluva. Pokiaľ „titulus”
preukazuje právo inej osoby, než (“modus”), je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom
prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale
nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu

nehnuteľnosti.

76. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených” ďalej na iných
nadobúdateľov, svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus” chýba im “titulus”. Dobrá viera
týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti

oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. OZ). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne
následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila
vlastníkovinehnuteľnostiúčinneuplatňovaťsvojeabsolútneprávo.Inýmislovamipovedané,pokiaľzápis
v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri.

77. Uvedené právne závery sú plne opodstatnené a akceptovateľné aj v preskúmavanej veci.

78. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 22.09.2014
uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcou, zastúpenou záložným veriteľom H. O. a kupujúcim M. H.jeabsolútneneplatná,potomajkúpnazmluvazodňa08.01.2015uzavretámedziM.H.akopredávajúcim
a O. S. ako kupujúcou a kúpna zmluva zo dňa 31.03.2015 uzavretá medzi O. S. ako predávajúcou
a žalovanou ako kupujúcou je absolútne neplatná.

79. Ak je prvotná zmluva o prevode vlastníctva neplatná, nestal sa prvý kupujúci, v preskúmavanej veci
M. H., vlastníkom nehnuteľnosti, a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí vlastnícke právo v prospech
ďalších nadobúdateľov (O. S.) a ani ďalšieho - žalovanej, ktorej vlastnícke právo by malo byť odvodené
od vlastníckeho práva druhej kupujúcej, t.j. O. S..

80. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.
Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako
má sám.

81. Vychádzajúc z právnej úpravy Slovenskej republiky, Občiansky zákonník v ustanovení § 132
upravuje spôsoby nadobúdania vlastníctva. Preto odvolací súd konštatuje, že podľa slovenského
právneho poriadku nemôže – okrem zákonom stanovených spôsobov, dôjsť k právnemu dôsledku, že
by oprávnený držiteľ mohol len pri dobrej viere v zápis do katastra nehnuteľností nadobudnúť vlastnícke

právo k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností od nevlastníka, bez toho, aby takýto spôsob
upravoval zákon. Inými slovami povedané, na dobrú vieru nadobúdateľa zákon neviaže bezprostredne
nadobudnutie vlastníckeho práva, ale len zakladá právo oprávnenej držby (§ 130 OZ) a možnosť
nadobudnutia práva vydržaním (§ 134 OZ). Tým, že zákonodarca upravil inštitút držby, právne dôsledky
vyplývajúce z plynutia času, časovo vymedzil podmienku pre vydržanie nehnuteľnosti lehotou 10 rokov,

celkom jasne a zreteľne nastavil pravidlá pre nadobudnutie veci pre „dobromyseľného nadobúdateľa“,
ktorým nemôže byť nikto iný než oprávnený držiteľ v zmysle § 130 OZ.

82. Odvolací súd si uvedomuje šírku, časovú náročnosť a celkovú zložitosť riešenia problémov
vyvolaných neplatnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2014 a tiež negatívnych dopadov na právne

pomery žalovanej, ale musí zároveň konštatovať, že predmetom konania v danej veci bolo určenie
vlastníckeho práva k spornému bytu, kde ako predbežnú otázku bolo potrebné skúmať platnosť
príslušných právnych úkonov.

83. Nakoľko platná právna úprava poskytuje ochranu dobromyseľným držiteľom spočívajúcu v možnosti

nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka vydržaním po splnení zákonom stanovených podmienok
(10-ročná nepretržitá dobromyseľná držba), žalovaná mohla nadobudnúť vlastnícke právo k bytu iba za
predpokladu, že budú splnené predpoklady na nadobudnutie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti týmto
spôsobom.

84. V prejednávanom spore však žalovaná ani netvrdila, že by boli splnené podmienky pre nadobudnutie
jejvlastníckehoprávakspornémubytunazákladevydržania,aodvolacísúdpoznamenáva,žeajnapriek
jej dobromyseľnej držbe, nebola splnená podmienka vydržacej doby ako nepretržitej držby.

85. Odvolací súd preto odvolaciu námietku žalovanej týkajúcu sa dobromyseľnosti žalovanej pri

nadobudnutívlastníckehoprávavyhodnotilakonedôvodnú,nespôsobilúprivodiťinérozhodnutievoveci.

86. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, preto ho
odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

87. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalovaná neúspešná, nemá preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

88. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).