Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709214654
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6709214654.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci
žalobkyne: A. B. A., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, F., zastúpenej JUDr. et. A. A. G., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. C. A. XXXX/XX, XXX XX H. - F. B., proti žalovanému: H. I. J. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. XXXX/XXX, XXX XX L. - A., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so

sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode manželstva, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
12C/250/2009-1183 zo dňa 14. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/250/2009-1183 zo dňa 14. októbra
2022 tak, že súd z vecí patriacich účastníkom v BSM do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e
tieto hnuteľné veci:
- Manželská posteľ v zostatkovej hodnote 246,55,- Eur

- Obývacia stena v zostatkovej hodnote 64,14 Eur
- 4x komoda v zostatkovej hodnote 47,80 Eur
- Jedálenský stôl a 10 kusov stoličiek v zostatkovej hodnote 536,61 Eur
- Digitálny fotoaparát Lumix v zostatkovej hodnote 7,- Eur
- Vysávač v zostatkovej hodnote 2,80,- Eur
- Uhlová karbobrúska v zostatkovej hodnote 6,- Eur

- Tavná pištoľ v zostatkovej hodnote 5,50 Eur
- Benzínová kosačka MTD 46P v zostatkovej hodnote 201,- Eur
- Nákladný prívesný vozík LPA 125V v zostatkovej hodnote 130,- Eur
- Kúpeľňová skrinková zostava v zostatkovej hodnote 148,80 Eur
- Spálňová skrinková zostava v zostatkovej hodnote 81,22 Eur
- Policový regál do špajze v zostatkovej hodnote 104,42 Eur
- Kuchynská linka v zostatkovej hodnote 429,29 Eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j etieto hnuteľné veci:
- Kuchynský robot Philips v zostatkovej hodnote 1,70 Eur
- Drobné kuchynské vybavenie v zostatkovej hodnote 16,60 Eur
- PC s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 19,25 Eur
- Teplovzdušný ohrievač v zostatkovej hodnote 1,70 Eur
- 1x komoda v zostatkovej hodnote 11,95 Eur.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie 18.202,04 Eur do 60 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V. O trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že:
„I. Súd z vecí patriacich účastníkom v BSM do výlučného vlastníctva žalovaného p r

i k a z u j e tieto hnuteľné veci:
- Manželská posteľ v zostatkovej hodnote 246,55 Eur
- Obývacia stena v zostatkovej hodnote 64,14 Eur
- 4x komoda v zostatkovej hodnote 59,75 Eur
- Jedálenský stôl a 10 kusov stoličiek v zostatkovej hodnote 536,61 Eur
- Digitálny fotoaparát Lumix v zostatkovej hodnote 7,- Eur

- Vysávač v zostatkovej hodnote 2,80 Eur
- Uhlová karbobrúska v zostatkovej hodnote 6,- Eur
- Tavná pištoľ v zostatkovej hodnote 5,50 Eur
- Benzínová kosačka MTD 46P v zostatkovej hodnote 201,- Eur
- Nákladný prívesný vozík LPA 125V v zostatkovej hodnote 130,- Eur

- Kúpeľňová skrinková zostava v zostatkovej hodnote 148,80 Eur
- Spálňová skrinková zostava v zostatkovej hodnote 81,22 Eur
- Policový regál do špajze v zostatkovej hodnote 104,42 Eur
- Kuchynská linka v zostatkovej hodnote 429,29 Eur.
II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd p r i k a z u j e tieto hnuteľné veci:

- Kuchynský robot Philips v zostatkovej hodnote 1,70 Eur
- Drobné kuchynské vybavenie v zostatkovej hodnote 16,60 Eur
- PC s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 19,25 Eur
- Teplovzdušný ohrievač v zostatkovej hodnote 1,70 Eur.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie 13.093,99 Eur do 60 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V. O ostatných trovách súd r o z h o d n e samostatným uznesením“.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že v poradí prvým rozsudkom, vydaným

v tejto veci, č. k. 12C/250/2009-654 zo dňa 26.10.2018 rozhodol o vyporiadaní BSM strán sporu po
rozvode manželstva tak, že z vecí patriacich do masy BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného
nasledovné hnuteľné veci: manželskú posteľ v zostatkovej hodnote 246,55 Eur, obývaciu stenu v
zostatkovej hodnote 64,14 Eur, 5 x komodu v zostatkovej hodnote 59,75 Eur, jedálenský stôl a 10 ks
stoličiek v zostatkovej hodnote 536,61 Eur, TV Philips v zostatkovej hodnote 7,- Eur, digitálny fotoaparát

Lumix v zostatkovej hodnote 7,- Eur, vysávač v zostatkovej hodnote 2,80 Eur, uhlovú karbobrúsku v
zostatkovej hodnote 6,- Eur, tavnú pištoľ v zostatkovej hodnote 5,50 Eur, benzínovú kosačku MTD
46P v zostatkovej hodnote 201,- Eur, nákladný prívesný vozík LPA 125V v zostatkovej hodnote 130,-
Eur, kúpeľňovú skrinkovú zostavu v zostatkovej hodnote 148,80 Eur, spálňovú skrinkovú zostavu v
zostatkovej hodnote 81,22 Eur, policový regál do špajze v zostatkovej hodnote 104,42 Eur, kuchynskú

linku v zostatkovej hodnote 429,29 Eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal okresný súd
v poradí prvým rozsudkom vydaným v tejto veci hnuteľné veci: kuchynský robot Philips v zostatkovej
hodnote 1,70 Eur, drobné kuchynské vybavenie v zostatkovej hodnote 16,60 Eur, PC s príslušenstvom
v zostatkovej hodnote 19,25 Eur, teplovzdušný ohrievač v zostatkovej hodnote 1,70 Eur. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie podielov sumu 24.410,30 Eur, do 60 dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň okresný súd v poradí prvým rozsudkom vydaným v tejto veci
uložil žalobkyni povinnosť vydať jednu komodu žalovanému, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že „žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania“; o znalečnom rozhodol okresný súd v poradí prvým rozsudkom vydaným v tejto veci tak, že
„žalobkyňa a žalovaný sú povinní nahradiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy znalečného, každý

z nich v rozsahu 50 % a zároveň „nahradiť I. J. M. a I. I. N. trovy znalečného, každý z nich v rozsahu
50 %“.

1.2 Proti predmetnému, v poradí prvému rozsudku vydanému okresným súdom v tejto veci sa
žalovaný odvolal. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13Co/60/2019-689 zo dňa 13.05.2020,

právoplatným dňa 01.06.2020, v poradí prvý rozsudok, vydaný okresným súdom v tejto veci z dôvodujeho nepreskúmateľnosti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po
zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd uznesením č. k. 12C/250/2009-708 zo dňa 22. 07.
2020 nariadil vo veci doplňujúce znalecké dokazovanie ustanoveným znalcom z odboru stavebníctvo,

odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností I. G. H. a uložil mu doplniť Znalecký posudok č.
116/2020 o zistenie „aká je suma skutočne vynaložených investícií do podkrovia domovej nehnuteľnosti
patriacej do podielového spoluvlastníctva žalovaného“. Znalec I. G. H. vypracoval Doplnenie číslo 1
Znaleckého posudku č. 116/2020 zo dňa 23. 11. 2020, pričom v závere Doplnenia č. 1 Znaleckého
posudku č. 116/2020 uviedol, že „suma skutočne vynaložených investícií, vrátane stavebných prác, do

podkrovia domovej nehnuteľnosti patriacej do podielového spoluvlastníctva žalovaného je 34.500,23
Eur“. Žalovaný v podaní zo dňa 18. 12. 2020 a zo dňa 30. 04. 2021 vyjadril nesúhlas so závermi znalca
I. G. H., uvedenými v Doplnení č. 1 Znaleckého posudku č. 116/2020 zo dňa 23. 11. 2020. Na základe
uvedených skutočností okresný súd nariadil vo veci na deň 31. 08. 2021 pojednávanie, kde vypočul aj
znalcaI.G.H.,pričomvodseku11.odôvodneniavporadídruhéhorozsudku,vydanéhookresnýmsúdom
v tejto veci okresný súd uviedol, že „v rámci pojednávania, po námietkach žalovaného, znalec (I. G.

H.) neobhájil závery svojho znaleckého posudku“. Následne okresný súd uznesením č. k. 12C/250/2009
-924 zo dňa 18. 11. 2021, právoplatným dňa 25. 11. 2021 nariadil znalecké dokazovanie „na určenie
všeobecnej hodnoty podkrovného bytu, nachádzajúceho sa v rodinnom dome na K. E. O. XXXX/XXX
B. L., postavenom na C-KN parcele č. XXXX, k. ú. A., obec Zvolen, okres Zvolen, zapísanej na LV č.
XXX a za týmto účelom ustanovil znalkyňu I. D. M. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty

nehnuteľností. Znalkyňa I. D. M. predložila súdu Znalecký posudok č. 2/2022 zo dňa 14. 02. 2022,
„kde zdôraznila, že len pre účely tohto konania ohodnotila podkrovnú bytovú jednotku v predmetnom
rodinnom dome na sumu 131 000,- Eur“. Vo vzťahu k uvedenému záveru znalkyne I. D. M. okresný
súd v odseku 11., strana 5. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku bez ďalšieho vysvetlenia
skonštatoval, že „ znalkyňa I. D. M., na pojednávaní konanom dňa 15. 07. 2022 obhájila závery svojho

znaleckého posudku“. Zároveň okresný súd uviedol, že „k termínu pojednávania dal doložiť aktuálnu
cenu podkrovného bytu na K. XXX, L., k. ú. A., ktorý ku dňu pojednávania ohodnotila znalkyňa na sumu
147.000,- Eur“.

1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odseku 12. a 13. odôvodnenia odvolaním napadnutého

rozsudku uviedol, že „o vyporiadaní BSM rozhodol v súlade s § 143 a § 150 zákona č. 140/1964 Zb.,
Občianskeho zákonníka v znení zmien a doplnkov. Vzhľadom k tomu, že na LV č. XXX, Okres Zvolen,
Obec Zvolen, k. ú. A. (č. l. 34 spisu) je k nehnuteľnosti súpisné č. XXXX na parcele č. 1029 rodinný
dom o výmere 470 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v časti B vyznačený P. A., nar. XX. XX. XXXX
v 1/6, J. A., nar. XX. XX. XXXX v 1/6, J. A., nar. 01. 02.1 972 - darovacia zmluva V 169604-497/04

v 2/6, J. A., nar. XX. XX. XXXX - darovacia zmluva V 1843/06-547/06 z 18.07.2006 v 2/6, z toho
vyplýva, že do masy BSM patrí z nehnuteľnosti na LV č. XXX pre k.ú. A. len 1/6. Vzhľadom k tomu, že s
rozsahom investícií žalovaný nebol spokojný, navrhol opakované znalecké dokazovanie na ohodnotenie
podkrovnej jednotky, súd mu vyhovel. K termínu pojednávania ohodnotenie podkrovnej jednotky I. D.
M. bolo 147.000,- Eur. Súd z tejto časti odpočítal 5/6, čo je 122.500,- Eur, ktoré nie sú predmetom

vyporiadania BSM. Vyšla suma 12.397,95 Eur, t.j. úver. Žalovanému bolo prikázané 2.023,08 Eur, z
toho polovica je 1.011,54 Eur, hnuteľné veci v hodnote 39,25 Eur, z toho polovica je 19,62 Eur, polovica
z úveru 24.795,87 Eur je 12.397,95 Eur, preto z toho vychádza suma 12.102,065 Eur. Súd pripočítal
sumu 1.111,54 Eur, odpočítal 19,62 Eur. Na vyplatenie žalobkyne je žalovaný povinný zaplatiť sumu
13.093,99 Eur. Medziúver vo výške 9.958,18 Eur v prospech žalobkyne, žalovaného, úver z 03.09.2009

vo Wüstenrot stavebnej sporiteľni, D. (č. l. 35), úver z 31.08.2009 vo Q. P. P., D. (č. l. 36) a úver zo
16.09.2009 v K. P. P. vo výške 4.879,51 Eur (č. l. 37). Súhrnná výška úverov žalobkyne a žalovaného
do podkrovnej jednotky je vo výške 24.795,87 Eur. Žalobkyňa výšku úverov nespochybnila. Súd pri
vypočítaní nezohľadnil čestné prehlásenia v prospech žalobkyne, nakoľko ich považoval za účelové.
Žalovaný žiadal znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva, toto súd nenariadi, považoval to

za neúčelné, nakoľko by dokazovanie neprimerane dlho trvalo. Súd rešpektoval žiadosť účastníkov a
dal oceniť podkrovnú jednotku bytového domu. Ďalším znaleckým posudkom by došlo k navýšeniu ceny
tejto podkrovnej jednotky a suma ustálená a obhájená I. D. M. sa javí súdu ako dostatočná. „Vzhľadom k
tomu, že vec napadla na súd pred platnosťou Civilného sporového poriadku 01. 07. 2016, súd rozhodol
vec podľa Občianskeho súdneho poriadku“.

1.4 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) tak,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.Poukázaltiežnaust.§148ods.1 OSP a uviedol, že „vzhľadom k tomu, že vo veci je potrebné prepočítať trovy znaleckého dokazovania,
o ostatných trovách rozhodne samostatným uznesením“.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobkyňa aj žalovaný odvolali. Žalobkyňa
v odvolaní uviedla, že voči výrokom a odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 12C/250/2009 zo
dňa 14. 10. 2022 podáva odvolanie, pretože súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a tiež preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP). Žalobkyňa v odvolaní
ďalej uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie nevyčerpáva celý petit žaloby podanej žalobkyňou, že
odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti ustanovené v §

220 ods. 2 CSP a vo svojej podstate je nepreskúmateľné. Súdu prvej inštancie vytkla, že v rozpore s ust.
§ 150 Občianskeho zákonníka neprihliadol k potrebám maloletého syna, ktorý medzi tým dospel, ani na
to ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa každý z manželov zaslúžil o udržanie a nadobudnutie
spoločných vecí, nebral zreteľ na starostlivosť o dieťa a na obstarávanie spoločnej domácnosti v čase
trvania manželstva. Žalobkyňa súdu prvej inštancie v odvolaní tiež vytkla, že v rozpore s ust. § 143

Občianskeho zákonníka zaradil do masy BSM strán sporu 1/6 –nový spoluvlastnícky podiel žalovaného
k pôvodnej nehnuteľnosti, ktorý žalovaný nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou,
čo je podľa žalobkyne samé osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobkyňa
v odvolaní ďalej namietala, že sudkyňa súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom
na ďalšie konanie nevymedzila predmet dokazovania, neuviedla ktoré skutočnosti medzi stranami sporu

považuje za sporné a ktoré považuje za nesporné.

2.1 Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že manželstvo medzi ňou a žalovaným bolo uzatvorené dňa
6. marca 1999 a bolo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Humennom, vo zväzku 26,
ročník 1999 na strane 148, pod číslom 20. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/11/2007 zo dňa

19. 12. 2007 o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 03. 2008. Zdôraznila,
že ňou predložené listinné dôkazy preukazujú úmysel žalobkyne a žalovaného uskutočniť stavbu tretej
podkrovnej bytovej jednotky v pôvodnej nehnuteľnosti na účel založenia spoločnej domácnosti, ku
ktorej bude v katastri nehnuteľností zapísané bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného

ako manželov. Uviedla, že túto skutočnosť žalovaný nespochybnil ani v konaní iné netvrdil, preto
táto skutočnosť nie je sporná, čomu zodpovedá aj právna kvalifikácia určenia stavby Okresným
úradom vo Zvolene. Zmena stavby pozostávala z realizácie obytného podkrovia na existujúcej stavbe
rodinného domu, s tým spojeného odstránenia pôvodnej strešnej konštrukcie a zrealizovania novej
bytovej jednotky s novou sedlovou strešnou konštrukciou, pričom nová bytová jednotka je napojená na

v rodinnom dome existujúce rozvody. Uskutočnenou zmenou stavby došlo ku v podkroví uvedeného
rodinného domu k vzniku novej (tretej) bytovej jednotky v celkovej výmere 82, 85 m2, pozostávajúcej
zo vstupnej podesty (3,96 m2), predsiene (9,80 m2), obývacej izby (24, 20 m2), spálne (17,20 m2),
detskej izby (11,20 m2), kuchyne (8,70 m2), špajze (2,10 m2) a kúpelne (5,70 m2). „Na účel vkladu
vlastníckeho práva k tretej podkrovnej bytovej jednotke v prospech žalobkyne a žalovaného bolo

vo Zvolene dňa 25. 10. 2001 vyhotovené notárkou JUDr. Darinou Hornáčekovou písomné uznanie
výhradného bezpodielového spoluvlastníctva tretieho podkrovného 3-izbového bytu v dome na K. E.
O. XXX/XXXX vo Zvolene pre žalobkyňu a žalovaného“. Žalovaný a ďalšie k podaniu návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností oprávnené osoby však po vydaní kolaudačného
rozhodnutia Okresným úradom vo Zvolene zo dňa 01. 06. 2001 kvalifikovaný návrh na vklad do

katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne a žalovaného napriek prísľubu a vzájomnej dohode so
žalobkyňou nepodali; „vlastnícke právo žalobkyne preto nevzniklo“. Táto skutočnosť bola pre žalobkyňu
posledným dôvodom pre opustenie spoločnej domácnosti so žalovaným a pre podanie návrhu na rozvod
manželstva. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa v odvolaní uviedla, že „predstieraným pokusom
o záchranu manželstva zo strany žalovaného je potom žiadosť žalovaného o vystavenie listu vlastníctva

k tejto novovzniknutej nehnuteľnosti, ktorý žalovaný predložil na základe výzvy súdu prvej inštancie
a ktorým podľa žalobkyne potvrdil a preukázal, že žalobkyňa a žalovaný spoločne prestavali podkrovie
existujúceho rodinného domu vo L. R. K. E. O. XXXX/XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX a tým
vznikla tretia podkrovná bytová jednotka, že podiely žalobkyne a žalovaného k novovzniknutej tretejpodkrovnej bytovej jednotke boli medzi nimi dohodnuté v 1 k celku podkrovnej trojizbovej podkrovnej
bytovej jednotky v prospech žalobkyne, že žalovaný požiadal Správu katastra Zvolen o vystavenie listu
vlastníctva k tejto novovzniknutej nehnuteľnosti – tretej podkrovnej bytovej jednotke v rodinnom dome

naK.E.XXXX/XXXB.L.anieovkladvlastníckehoprávaktejtonehnuteľnostidokatastranehnuteľností,
že Správa katastra Zvolen v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona a Občianskeho zákonníka
uviedla, že priložené fotokópie listín (stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia) nie sú listiny,
ktoré sú spôsobilé na vykonanie vkladu, resp. záznamu do katastra nehnuteľností, že žalovaný nepodal
Správe katastra Zvolen kvalifikovaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý

by spĺňal náležitosti ustanovené katastrálnym zákonom a nepredložil Správe katastra Zvolen spoločné
písomné uznanie výhradného bezpodielového spoluvlastníctva podkrovného 3-izbového bytu v dome
na K. E. O. XXX/XXXX B. L. pre žalobkyňu a žalovaného, ktoré bolo vyhotovené notárkou JUDr. Darinou
Hornáčekovou so sídlom vo Zvolene dňa 25. 10. 2001, „na základe ktorého v súlade s ust. § 132
Občianskeho zákonníka a ďalších uplatniteľných ustanovení Občianskeho zákonníka mohla žalobkyňa
nadobudnúť vlastnícke právo k tretej bytovej podkrovnej jednotke v predmetnom rodinnom dome“ a

ktorým žalovaný disponoval v čase predloženia žiadosti o vystavenie listu vlastníctva k novovzniknutej
nehnuteľnosti – tretej podkrovnej bytovej jednotke v rodinnom dome na K. E. O. XXXX/XXX, že žalovaný
v inom prípade vo svoj prospech úspešne podal kvalifikovaný návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností dňa 22. 06. 2006 s číslom konania V-1843/06 spolu s prílohou darovacej zmluvy,
ktorý preukazuje, že žalovaný mal vedomosť a osobnú skúsenosť aká je forma kvalifikovaného návrhu

na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

2.2 Žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že „predmetom vyporiadania BSM je podľa petitu žaloby, na ktorom
trvá, skutočná hodnota investície vloženej žalobkyňou a žalovaným, ktorou vznikla tretia – podkrovná
bytová jednotka v pôvodnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na pozemku C-KN parcela č. XXXX, k. ú.

A., zapísanej na LV č. XXX; predmetom vyporiadania BSM nie sú spoluvlastnícke podiely žalovaného
na pôvodnej nehnuteľnosti ako chybne ustálil a ako chybne uvádza súd prvej inštancie v odseku 12.
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku“. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla,
že „trvá na tom, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť jej 1 skutočnej hodnoty investície
určenej znaleckým posudkom a vloženej stranami sporu do stavby tretej – podkrovnej bytovej jednotky

v pôvodnej nehnuteľnosti (predmetnom rodinnom dome) na úplné vyrovnanie BSM“. Vo vzťahu k výške
spoluvlastníckych podielov žalovaného na nehnuteľnosti – predmetnom rodinnom dome, v ktorej
sa nachádza tretia podkrovná bytová jednotka, žalobkyňa v odvolaní uviedla, že pred uzatvorením
manželstva bol žalovaný podielovým spoluvlastníkom predmetného rodinného domu v rozsahu 1/6. Na
základe darovacej zmluvy V 1696/04-497/04 bol Správou katastra Zvolen dňa 28. 07. 2004 povolený

vklad ďalších 2/6 spoluvlastníckeho podielu k pôvodnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Na
základe darovacej zmluvy V 1843/06 – 547/06 zo dňa 19. 06. 2006 žalovaný nadobudol ďalšie 2/6
spoluvlastníckehopodielukpôvodnejnehnuteľnosti.Kudňuzánikumanželstvabolžalovanýpodielovým
spoluvlastníkom predmetného rodinného domu v rozsahu 5/6. V uvedenej súvislosti žalobkyňa
v odvolaní uviedla, že spoluvlastnícky podiel žalovaného k pôvodnej nehnuteľnosti v rozsahu 5/6 ku dňu

zániku manželstva je preukázaný výpismi z katastra nehnuteľností a rovnako ho uvádza aj Znalecký
posudok č. 116/2020, vypracovaný znalcom I. G. H. na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen
č. k. 12C/250/2019 zo dňa 23. 05. 2011 na strane 36. Žalobkyňa v odvolaní okresnému súdu vytkla,
že v odseku 12. odôvodnenia rozsudku síce uvádza skutočné právne tituly prevodov spoluvlastníckych
podielov 2/6 (Darovacia zmluva V 1696/4-497/04) plus 2/6 (Darovacia zmluva V 1843/06-547/06) na

žalovaného, ktoré sa uskutočnili počas trvania manželstva v rokoch 2004 a 2006 (pred vznikom
manželstva bol žalovaný vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/6 k pôvodnej nehnuteľnosti),
v nasledujúcej vete odôvodnenia však v rozpore s predchádzajúcou vetou uvádza: „ z toho vyplýva,
že do masy BSM patrí z nehnuteľnosti zapísanej na LV na LV č. XXX pre k. ú. A. len 1/6“. Do masy
BSM však v skutočnosti podľa žalobkyne nepatrí pre absenciu podania kvalifikovaného návrhu Správe

katastra Zvolen zo strany žalovaného a ďalších k tomu oprávnených osôb napriek predchádzajúcej
dohode účastníkov z pôvodnej nehnuteľnosti žiadny podiel.

2.3 V ďalšej časti odvolania označenej ako „Vysporiadanie hodnoty investície do stavby tretej -
podkrovnej bytovej jednotky v podielovom spoluvlastníctve žalovaného“ žalobkyňa vyjadrila polemiku

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/60/2019 zo dňa 13. 05. 2020 v tom, že
odvolací súd porušil podľa žalobkyne príkaz podľa ust. § 220 ods. 3 CSP odkloniac sa od ustálenej
rozhodovacej praxe, ktorou je rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/268/2008 zo dňa 18.
mája 2009 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Co/136/2018, keď v záverečnej častiodôvodnenia uviedol: „ ...a nie určiť sumu týchto investícií ako výsledok zhodnotenia predmetnej
domovej nehnuteľnosti...“. V súvislosti s tvrdeným odklonom od vyššie uvedenej rozhodovacej praxe
Krajského súdu v Trnave žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu v bode I. odvolania vzniesla

námietku zaujatosti voči senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici v zložení predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej ako členov senátu.

2.4 K samotnému vyporiadniu hodnoty investície do tretej –podkrovnej bytovej jednotky žalobkyňa
v odvolaní uviedla, že okresný súd v rozpore s ust. § 143 Občianskeho zákonníka zaradil do

BSM 1/6 spoluvlastníckeho podielu žalovaného k pôvodnej nehnuteľnosti, ktorý však nadobudol pred
uzatvorenímmanželstva.NásledneokresnýsúdzohodnoteniapodkrovnejjednotkyI.M.vsume147000
Eur odpočítal 5/6, čo je suma 122 500 Eur, ktoré podľa okresného súdu nie sú predmetom vyporiadania
BSM, čo je podľa žalobkyne v rozpore s judikatúrou na ktorú poukázala v odvolaní a tiež v rozpore s ust.
§ 143 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že viazanie určenia hodnoty investícií na spoluvlastnícke
podiely žalovaného k pôvodnej nehnuteľnosti je v rozpore s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 13Co/60/2019 zo dňa 13. 05. 2020. Uviedla, že spoluvlastnícke podiely žalovaného
sa však neobmedzujú len na pôvodnú nehnuteľnosť – rodinný dom, v ktorom bola postavené tretia
bytová jednotka, ale i na pozemky, ktorými sú zastavaná plocha a nádvorie spolu so záhradou, ktoré
majú rovnako ako vložená investícia svoj samostatný a neoddeliteľný právny život a finančnú hodnotu,
aktoréinvestíciužalobkyneažalovanéhonebolizhodnotené. Zároveňakbyžalovanýspolusostatnými

na to oprávnenými osobami, tak ako to bolo medzi nimi a žalobkyňou pred začatím stavby tretej
podkrovnej bytovej jednotky dohodnuté, podali kvalifikovaný návrh na vklad spoluvlastníckych podielov
1 a 1 v prospech žalobkyne a žalovaného Správe katastra Zvolen , existovala by tretia bytová jednotka
ako právne samostatná bytová jednotka. „Ak by hodnota investície žalobkyne a žalovaného do výstavby
tretej bytovej jednotky nebola vyčísliteľná a nebola by právne oddeliteľná od spoluvlastníckych podielov

k pôvodnej nehnuteľnosti, opäť by sa muselo nutne uplatniť ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka,
spolu s vylúčením spoluvlastníckych podielov by bolo vylúčené tiež vyporiadanie hodnoty investície
a koncept náhrady hodnoty investície do majetku jedného z manželov by vôbec neexistoval“.

2.5 V časti V. odvolania označenej ako „Finančné prostriedky žalobkyne vynaložené na stavbu

tretej- podkrovnej bytovej jednotky a zariadenie tretej - podkrovnej bytovej jednotky“ žalobkyňa
uviedla, že stavba samostatnej tretej bytovej jednotky bola financovaná tiež z finančných prostriedkov
nadobudnutých žalobkyňou pred uzatvorením manželstva a darom od rodičov žalobkyne výlučne
žalobkyni. Finančnými prostriedkami vynaloženými na stavbu samostatnej tretej – podkrovnej bytovej
jednotky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne boli 1. finančné prostriedky vyplatené z pridelenej cieľovej

sumy Prvou stavebnou sporiteľňou podľa Zmluvy o stavebnom sporení 0061868-4-01 vo výške 32 865,
40,- Sk (1 090,91 Eur) poukázané na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo B., D.. v prospech
žalobkyne ako prijímateľa platby a 2. finančné prostriedky vo výške 23 000,- Sk (763,45 Eur), ktoré
získala žalobkyňa darom od rodičov žalobkyne vkladom matky žalobkyne na účet žalobkyne vedený vo
B., D.. Existenciu týchto finančných prostriedkov žalobkyňa v konaní riadne tvrdila, riadne dôkaznými

prostriedkami preukázala a riadne súd v petite žaloby požiadala o ich úhradu žalovaným. O tejto časti
petitu nerozhodol súd prvej inštancie vôbec a ani neuviedol žiadne odôvodnenie prečo o tejto časti
petitu nerozhodol. Finančnými prostriedkami vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktoré boli vynaložené
na zariadenie tretej – podkrovnej bytovej jednotky elektrospotrebičmi dennej potreby sú tiež finančné
prostriedky v sume 33 000,- Sk (1 095,39 Eur), ktoré žalobkyňa získala darom od svojich rodičov. Súd

prvej inštancie v odôvodnení rozsudku k časti petitu žaloby požadujúcej úhradu finančných prostriedkov
v sume 33 000,- Sk, darovaných žalobkyni rodičmi žalobkyne a použitými počas trvania manželstva
na nákup spotrebičov do spoločnej domácnosti nachádzajúcej sa v priestore tretej – podkrovnej bytovej
jednotky v odôvodnení rozsudku zo dňa 14. 10. 2022 len uviedol, že „súd pri vypočítavaní nezohľadnil
čestnéprehláseniavprospechžalobkyne,nakoľkoichpovažovalzaúčelové,atobezuvedeniaprečoich

považovalzaúčelové,hocižalovanýpriznal,žetietospotrebičebolidospoločnejdomácnostistránsporu
zakúpené, a to bez vyporiadania sa s dôkaznými prostriedkami predloženými žalobkyňou V uvedenej
súvislosti žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že trvá na tom, aby odvolací súd rozhodol o prikázaní
finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktoré žalobkyňa získala darom od svojich
rodičov a ktoré boli vynaložené na stavbu tretej – podkrovnej bytovej jednotky a zariadenia tretej

– podkrovnej bytovej jednotky elektrospotrebičmi dennej potreby, a to vo vynaloženej sume celkom
2 949,75 Eur.2.6 V časti VI. odvolania žalobkyňa uviedla, že po jej odchode spolu s maloletým synom J. A.
zo spoločnej domácnosti so žalovaným sa uchýlila ku svojim rodičom B. a I. D.. Rozsudkom č. k.
7C/11/2007 zo dňa 19. 12. 2007 bol maloletý syn strán sporu zverený na dobu po rozvode manželstva

do jej osobnej starostlivosti. Žalovaný okrem úhrady mesačných platieb výživného vo výške určenej
súdom a sporadických darov maloletému v nízkych hodnotách ničím neprispel na zaobstaranie bývania
žalobkyne a maloletého, preto žiada, aby odvolací súd v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákonníka
prihliadol k potrebám počas konania 12C/250/2009 maloletého syna J. A. a prikázal žalobkyni z tohto
dôvodu sumu 15 000 Eur na úplné vyrovnanie účastníkov. V závere odvolania žalobkyňa uviedla,

že žiada, „aby odvolací súd v súlade s ustálenou judikatúrou krajských súdov rozhodol o zrušení III.
výroku rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 14.10.2022, aby rozhodol o zaplatení 1/2 skutočnej
hodnoty investície určenej znaleckým posudkom a vloženými účastníkmi do stavby tretej – podkrovnej
bytovej jednotky v pôvodnej nehnuteľnosti žalovaným v prospech žalobkyne na úplné vyrovnanie BSM.
Ďalej uviedla, že v prípade ak by odvolací súd viazal skutočnú hodnotu investície vloženej účastníkmi
do stavby tretej podkrovnej bytovej jednotky v pôvodnej nehnuteľnosti na spoluvlastnícke podiely

žalovaného v čase vyhlásenia rozsudku, žiada „aby odvolací súd rozhodol o prikázaní pohľadávky
vo výške 1/6 skutočnej hodnoty investície určenej znaleckým posudkom a vloženej účastníkmi do
stavby tretej – podkrovnej jednotky v pôvodnej nehnuteľnosti v neprospech podielového spoluvlastníka
pôvodnej nehnuteľnosti P. A., K. XXXX/XXX, L.. Ďalej žalobkyňa navrhla, „aby odvolací súd rozhodol
v prospech žalobkyne o prikázaní finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa získala darom od rodičov

žalobkyne a ktoré boli vynaložené na stavbu tretej – podkrovnej bytovej jednotky a zariadenia tretej
– podkrovnej bytovej jednotky elektrospotrebičmi dennej potreby, a to vo vynaloženej sume celkom
2.949,75 Eur a aby odvolací súd v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákonníka prihliadol k potrebám
počas trvania konania vo veci 12C/250/2009 maloletého syna účastníkov J. A., ktorý po rozvode
manželstva účastníkov bol zverený do výlučnej starostlivosti žalobkyne a prikázal žalobkyni sumu

15.000,- Eur na úplné vyrovnanie medzi účastníkmi“.

3. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že podáva odvolanie proti výroku I.,
II., III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b)
a c) CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

alebo aby postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyporiada BSM
v súlade s jeho návrhom zo dňa 25.03.2010, ktorý považuje za súladný s platnými právnymi predpismi.

3.1 V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že a)
mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod
uplatnený žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP), b) z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod uplatnený žalovaným podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), c) z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod uplatnený žalovaným podľa § 365 ods.

1 písm. f) CSP), d) z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (odvolací dôvod uplatnený žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP) a napokon
e) z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (odvolací dôvod uplatnený žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP). Zdôraznil, že
sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol nesprávne, nezákonne a bez

opory rozhodnutia v právnych predpisoch, súdnych rozhodnutiach, ale najmä vo vykonaných dôkazoch
a v rozpore s postupom, ktorý mu uložil odvolací súd. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá
povahu spravodlivého rozhodnutia a nemá oporu v základných princípoch právneho štátu, na ktoré by
malsúdprvejinštancieprisvojomrozhodovaníprihliadať.Poukázalpritomnačlánok1ods.1ÚstavySR,
v zmysle ktorého je Slovenská republika právny štát, v ktorom je právna istota všeobecná a základná

hodnota právneho poriadku. Uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa
vyššie uvedené kritériá, predovšetkým z dôvodu absencie nielen relevantného, ale akéhokoľvek
odôvodnenia, ktoré by malo mať vnútornú koncepciu a logickú následnosť. Odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia je nesúrodé, vnútorne rozporné, nereaguje na vykonané dokazovanie, ani
na niektoré podstatné tvrdenia, s ktorými bolo potrebné sa pri rozhodovaní veci riadne vysporiadať.

V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný,
no najmä nepreskúmateľný, preto vzhľadom na absenciu riadneho odôvodenia rozsudku súdu prvej
inštancie nebol schopný v tomto odvolaní reagovať na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, resp. na
právne posúdenie veci, keďže tieto v odvolaním napadnutom rozsudku absentujú. Žalovaný v odvolaníďalej uviedol, že poukazuje na ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, „kde sú citované vady konania, pre
ktoré je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie“. V zásade
ide podľa žalovaného o vady, ktoré sú porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý

proces, ktoré právo na spravodlivý proces je v podmienkach právneho štátu Slovenskej republiky okrem
zákonom zaručené aj článkom 46 a nasl. Ústavy SR, článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ku ktorému Dohovoru pristúpila Slovenská republika a stal sa súčasťou Ústavy
SR. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie. Táto vada zakladá právo podať odvolanie i možnosť odvolacieho súdu zrušiť odvolaním

napadnuté rozhodnutie, resp. zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie.

3.2 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v rámci vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM, súd
prvej inštancie pochybil v tom, že písomné vyhotovenie rozsudku nekorešponduje so skutočnosťami
prezentovanými tak na pojednávaniach konaných na súde prvej inštancie, ako ani so samotným
odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že súhlasí s tým, že štyri kusy komôd mali

byť prikázané do jeho výlučného vlastníctva, avšak piata komoda mala byť prikázaná do výlučného
vlastníctva žalobkyne, čo vo výroku rozsudku uvedené nie je. Potom je podľa žalovaného na mieste
namietať zostatkovú hodnotu komôd, nakoľko tá bola v priebehu súdneho konania ustálená v sume
59,75 Eur za päť komôd. Vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku je uvedená zostatková hodnota
59,75 Eur pre štyri komody. Z uvedeného potom podľa žalovaného vyplýva, že ak „ubudol“ počet komôd,

tak malo dôjsť k zníženiu zostatkovej hodnoty zníženého počtu komôd.

3.3 Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uvádza, že „k termínu pojednávania dňa 10.10.2022 ohodnotila znalkyňa (I. D. M.) cenu
podkrovného bytu na sumu 147.000,- Eur“, pričom na účely riadneho vyporiadania BSM je relevantné

len také ohodnotenie predmetného podkrovného bytu, ktoré by bolo vykonané ku dňu zániku BSM,
a teda ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva dňa 18.03.2008, čo je postup, ktorý súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku sám uvádza, paradoxne sa však ním reálne neriadil.
V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že rozumie tomu, že znalkyňa, rovnako ako ostatní
znalci, ktorí počas konania pred súdom prvej inštancie vypracovávali na základe uznesení súdu prvej

inštancie znalecké posudky, proti ktorým uzneseniam súdu prvej inštancie nebolo prípustné odvolanie, či
iný opravný prostriedok, tieto znalecké posudky vypracovávali na základe uznesení súdu prvej inštancie,
avšak je potrebné konštatovať, že celý koncept znaleckého dokazovania zvolený súdom prvej inštancie
bol nesprávny, keďže súd prvej inštancie sa pokúšal zistiť sumu hodnoty, ktorá je pre toto konanie
nepodstatná, resp. znalci reálne neodpovedali na zadané otázky. Zároveň sa znaleckým dokazovaním

vyskúmané skutočnosti žiadnym spôsobom nepremietli do výroku rozhodnutia, z ktorého by malo byť
zrejmé akú hodnotu mal podkrovný byt nadobudnúť. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol,
že „dopočítavanie sa hodnoty bytu v podkroví, teda objektu, ktorý neexistuje je minimálne zvláštne.
Pokiaľ ide o vložené investície, žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať, či do podkrovia domovej nehnuteľnosti boli vložené investície a ak áno, v akom rozsahu. Toto

dôkazné bremeno však žalobkyňa v konaní neuniesla a súd prvej inštancie sa mal s touto skutočnosťou
náležite vysporiadať a ňou tvrdený nárok na zohľadnenie vynaložených investícií zamietnuť“. V uvedenej
súvislosti žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na to, že za účelom spravodlivého usporiadania veci
a zistenia skutkového stavu pri objektívnej neschopnosti ustanovených znalcov a existencii znaleckých
posudkov, ktoré boli rozporné a znalcami neobhájené, navrhol vykonanie dôkazu posudkom Ústavu

súdneho inžinierstva, čo však súd prvej inštancie odmietol s tým, že tento dôkaz považoval za neúčelný
s odôvodnením, že dokazovanie by neprimerane dlho trvalo. V nadväznosti na uvedené žalovaný
v odvolaní uviedol, že „ak by súd prvej inštancie skúmal skutočnú hodnotu investícií do podkrovia, bol
by sa musel dopátrať ku sume 5.625,61 Eur, ktorú on tvrdil, no aj v prípade tejto sumy platí, že v podiele
1/6 išlo o investíciu do jeho majetku, avšak v podiele 5/6 o investíciu do majetku tretích osôb, ktoré nie

sú stranami tohto sporu a voči ktorým si nárok na zhodnotenie (vložené investície) žalobkyňa nikdy
neuplatňovala“.

3.4 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že ohľadom pasív, ktoré boli súdom prvej inštancie tiež nesprávne
uchopené a nesprávne ustálené v sume 24 795,87 Eur uvádza, že za trvania manželstva boli skutočne

čerpané nasledovné úvery: 1. v sume 180 000,- Sk (5 974,91 Eur), 2. v sume 300 000,- Sk (9 958,18
Eur) a 3. v sume 147 000,- Sk (4 879,51 Eur), z toho 15 933,- Eur bolo použitých na výstavbu podkrovia
a 4 879,51 Eur na kúpu nábytku. Ku dňu rozvodu manželstva predstavoval zostatok úverov sumu
2.959,40 Eur, ktorý zostatok úverov splácal on sám. Rozhodnutím súdu prvej inštancie mu mal byť tedaprikázaný zostatok úverov v sume 2.959,40 Eur a zároveň mu mal byť zohľadnený jeho nárok voči
žalobkyni v sume 1.479,70 Eur, zodpovedajúci polovici zostatku spoločných úverov, čo sa nestalo.

3.5 Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že v odseku 12. odôvodnenia rozsudku dospel
k nesprávnym výpočtom, keď uviedol, že „...147.000 Sk, súd z tejto sumy odpočítal 5/6 čo je 122.500,
ktoré nie sú predmetom vyporiadania BSM ... vyšla suma 12.397,95 Eur, t. j. úver“. Vo vzťahu k odseku
12. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku žalovaný v odvolaní uviedol, že už poukázal na
nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku, preto „týmto len mieru nepreskúmateľnosti

a nepochopiteľnosti rozsudku dokresľuje“. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní súdu prvej
inštancie vytkol ustálenie výšky vyrovnacieho podielu, na ktorého úhradu v prospech žalobkyne bol
zaviazaný súdom prvej inštancie, keď pri ustálení výšky vyrovnacieho podielu súd prvej inštancie
vychádzal zo skutočnosti, že čerpané úvery boli vo výške 24. 795,87 Eur, a teda polovica pre žalovanú
má predstavovať sumu 12.397,95 Eur, pričom nebolo skúmané v akej výške boli financie z týchto úverov
použité na zveľadenie masy BSM, keď tretí úver poskytnutý vo výške 4.879,51 Eur bol použitý na nákup

hnuteľného majetku: kuchynskej linky, špajzového regálu, kúpeľňovej skrinkovej zostavy, spálňovej
zostavy, manželskej postele, jedálenského stola so stoličkami a detskej obývacej steny, a teda ak
súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na výplatu vyrovnacieho podielu žalobkyni, predstavujúceho
polovicu všetkých čerpaných úverov a následne i na výplatu vyrovnacieho podielu v prospech žalobkyne
titulom náhrady za hnuteľnosti, ktoré mu boli prikázané do výlučného vlastníctva, ide o povinnosť

uloženú duplicitne, a teda nespravodlivo a nezákonne. Súd prvej inštancie nebral podľa žalovaného
do úvahy kto a akým dielom sa podieľal na nadobudnutí, udržaní a zveľadení masy BSM, teda kto
a v akých pomeroch splácal úvery, keďže časť úverov splácal v období, keď žalobkyňa trvala na tom,
že bude mať svoje oddelené financie. Následne sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a nijakým
spôsobom neparticipovala na splácaní spoločných úverov, ktorá skutočnosť bola pred súdom prvej

inštancie z jeho strany preukázaná. V závere odvolania žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci
bolo vypracovaných niekoľko znaleckých posudkov a ich doplnení, tieto však nesplnili základný účel,
ktorý nimi bol sledovaný, boli v konaní nepoužiteľné, pričom v jednom prípade dokonca došlo podľa
žalovaného k tomu, že znalec svoje závery na pojednávaní neobhájil, nie je preto podľa žalovaného
správne, aby takto neúčelne vynaložené náklady predstavovali trovy štátu a už vôbec nie aby ich znášal

on, hoci výrok V. nedáva odpoveď na to, kto by mal tieto trovy štátu znášať. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodol v intenciách odvolania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nesúhlasí so žiadnym z tvrdení
žalovaného, ktoré žalovaný uvádza vo svojom odvolaní zo dňa 08.12.2022, doručenom Okresnému

súduZvolendňa08.12.2022.Osobitnenesúhlasístvrdenímžalovaného,podľaktorého najednejstrane
„podkrovná bytová jednotka v podkroví rodinného domu súpis. číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXX
pre k. ú. A. (stavebné povolenie zo dňa 07.07.1999, vydané Okresným úradom vo Zvolene; kolaudačné
rozhodnutie zo dňa 01.06.2001, vydané Okresným úradom vo Zvolene) neexistuje, teda je nepredajná“
a na druhej strane, „súd by sa musel dopátrať ku sume 5.625,61 Eur“, pretože ide o novotu. Uviedla,

že ako alternatívny petit svojej žaloby žiada, aby súd prikázal do jej vlastníctva tretiu podkrovnú bytovú
jednotku v podkroví rodinného domu súpis. číslo stavby XXXX zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. A. za
úplné finančné vyrovnanie v prospech žalovaného v sume 5.625,61 Eur.

4.1 Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedla, že rovnako nesúhlasí ani s tvrdením

žalovaného, že v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12C/250/2005 by mala
existovať „objektívna neschopnosť ustanovených znalcov,“ pretože znalci boli Okresným súdom Zvolen
vždy ustanovení a ich znalecké posudky boli vždy vyhotovené v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Nesúhlasí teda s tvrdením žalovaného, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Zvolen pod sp. zn. 12C/250/2009 by mali byť vypracované rozporné znalecké posudky a že

závery znaleckých posudkov vypracovaných znalcami sú neobhájené, pričom sám žalovaný v odvolaní
neuvádza žiadne konkrétne rozpory znaleckých posudkov, ktoré abstraktne tvrdí, že existujú a súkromný
znalecký posudok podľa § 209 CSP súdu nepredložil. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaného
žalobkyňauviedla,ževostatnom,vrátanedôkaznýchprostriedkov, odkazujenaobsahsvojhoodvolania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich
doterajších tvrdeniach a zároveň poukazuje na to, že alternatívny petit navrhovaný žalobkyňou, resp. jej
opätovná snaha o zmenu žaloby nie je procesne možná, okrem toho „pre takýto postup nie sú splnená
anizákladnélogicképredpoklady“. Základnédispozičnéprávožalobcužaloboujevprípadeodvolaciehokonania obmedzené s odkazom na § 371 CSP a z uvedeného dôvodu nie je potrebné sa s návrhom
žalobkyne na zmenu petitu zaoberať. Výsledky znaleckého skúmania vykonaného v rámci konania
pred súdom prvej inštancie nemohli poskytnúť odpovede na základné otázky, nakoľko pri ich zadaní

došlo k pochybeniam, ktoré ich budúci účel znehodnotili – „uvedenej skutočnosti sa vyčerpávajúco
venoval v obsahu svojich doterajších podaní“. Zdôraznil, že jeho odvolanie obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti a z jeho obsahu je zrejmé a jasné, čoho a za akých právnych a skutkových
okolností sa ním domáha. Nie je preto podľa žalovaného potrebné vyjadrovať sa ku každej nevhodne,
resp. bez právneho základu formulovanej námietke žalobkyne. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol

v intenciách jeho odvolania.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobkyne a žalovaného v rozsahu
a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP na nariadenom pojednávaní konanom na odvolacom
súde dňa 06. 06. 2024 a dňa 18. 07. 2024 podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a odvolaním žalobkyne
a žalovaného napadnutý v poradí druhý rozsudok, vydaný súdom prvej inštancie v tejto veci (ďalej

aj len „odvolaním napadnutý rozsudok“) vo všetkých výrokoch I. až V. podľa ust. § 388 CSP zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku konštatujúc, že v časti týkajúcej sa vyporiadania BSM
vo vzťahu k hnuteľným veciam (výrok I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie), kde žalovaný v odvolaní
namietal, že piata z piatich komôd patriacich do masy BSM mala byť prikázaná žalobkyni, čo vo výroku
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uvedené nie, pričom pri štyroch komodách

prikázanýchjemujenesprávneuvedená zostatkováhodnotazapäťkomôdvsume59,75Euravďalšom
priebehu odvolacieho konania už na uvedenej odvolacej námietke netrval, rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že v II. výroku prikázal jednu komodu do výlučného vlastníctva žalobkyne a v I. výroku
uviedol zostatkovú hodnotu komôd prikázaných žalovanému v sume 47,80 Eur, zodpovedajúcej štyrom
komodám, pretože žalovaný v tejto časti nezobral odvolanie výslovne späť.

7. Podľa ust. § 148 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

8. Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

9. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliada na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať na zreteľ starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Podľa ust. § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

11. Po prejednaní odvolania žalobkyne a žalovaného odvolací súd vo vzťahu ku žalobkyňou v odvolaní
vznesenej námietke zaujatosti uvádza, že podľa vyššie citovaného ust. § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka

zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej
činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada. V danom prípade vzniesla žalobkyňa námietku
zaujatosti, tak ako to vyplýva z obsahu bodu I. jej odvolania, z dôvodu, že odvolací súd v zrušujúcom
uznesení v záverečnej časti (konkrétne v časti poslednej vety odseku 15. odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia) uviedol svoj názor v znení: „a nie určiť sumu týchto investícií ako výsledok zhodnotenia

predmetnej domovej nehnuteľnosti“, čo je okolnosť spočívajúca v rozhodovacej činnosti.

12. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vo v poradí druhom odvolacom konaní vedenom na Krajskom
súde v Banskej Bystrici v tejto veci rozhoduje v zmysle Dodatku č. 8 k Rozvrhu práce Krajského súdu
v Banskej Bystrici na rok 2022 iný senát krajského súdu v inom zložení uvedenom v záhlaví tohto

rozsudku, t. j. iný senát a v inom zložení ako rozhodoval vo v poradí prvom odvolacom konaní vedenom
na krajskom súde v tejto veci; pred začatím pojednávania konanom na Krajskom súde v Banskej Bystrici
dňa 06. 06. 2024 boli strany sporu v zmysle ust. § 52 CSP poučené o možnosti uplatniť námietkuzaujatosti voči členom senátu 11Co, ktorý koná a rozhoduje vo v poradí druhom odvolacom konaní
vedenom na krajskom súde v tejto veci; strany sporu si námietku zaujatosti neuplatnili.

13. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že predmetom tohto odvolacieho konania nie sú
a ani nemôžu byť závery odvolacieho súdu vyjadrené v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Co/60/2019 zo
dňa 13. 05. 2020, s ktorými vyslovila žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu v časti IV. odvolania
nesúhlas, pretože posudzovať správnosť záverov uvedených v rozhodnutiach odvolacích súdov je za
splnenia podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 35 CSP funkčne príslušný najvyšší súd ako

súd dovolací, a to v dovolacom konaní.

14. Z obsahu odvolaní žalobkyne a žalovaného vyplýva, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný vo svojich
odvolaniach namietali nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke žalobkyne a žalovaného odvolací súd uvádza, že uvedenú
odvolaciu námietkou žalobkyne a žalovaného považuje za plne opodstatnenú, a to najmä (ale nielen)

pokiaľ ide o odsek 12. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku a tiež pokiaľ ide o jednovetové
- bez vysvetlenia prečo - posúdenia (vyhodnotenia) záverov znalcov I. D. M. a I. G. H. súdom prvej
inštancie, keď súd prvej inštancie v odseku 11. odôvodnenia rozsudku na strane 4 a na strane 5 uviedol,
že znalec I. G. H., ktorý bol vypočutý na pojednávaní 31. 08. 2021 v rámci pojednávania neobhájil závery
svojho znaleckého posudku a že znalkyňa I. D. M. na pojednávaní dňa 15. 07. 2022 obhájila závery

svojho znaleckého posudku. Zároveň však odvolací súd konštatuje, že vo v poradí druhom odvolacom
konaní rozhodol sám aj keď je v poradí druhé odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, pretože v zmysle ust. § 390 písm. a) a b) CSP „odvolací súd sám rozhodne vo
veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje proti novému rozhodnutiu súdu

prvej inštancie“. Za účelom zopakovania a doplnenia dokazovania odvolací súd nariadil v zmysle ust.
§ 385 ods. 1 CSP, tak ako je vyššie uvedené, dve pojednávania (na deň 06. 06. 2024 a na deň 18.
07. 2024), na ktorých prejednal odvolania žalobkyne a žalovaného, pričom na pojednávaní dňa 18. 07.
2024 vypočul znalca I. G. H..

15. S vyššie uvedenou nepreskúmateľnosťou odôvodnenia v poradí druhého rozsudku súdu prvej
inštancieatiežsnesprávnosťouzáverovsúduprvejinštancieuvedenýchvodôvodnenívporadídruhého
rozsudku, vydaného súdom prvej inštancie v tejto veci, úzko súvisí záver súdu prvej inštancie uvedený v
odseku 12. odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej inštancie okrem iného uvádza, že „... z toho vyplýva,
že do masy BSM patrí z nehnuteľnosti (zapísanej) na LV č. XXX pre k. ú. A. len 1/6“. Odhliadnuc od toho,

že záver súdu prvej inštancie vyjadrený vo vyššie citovanej vete odseku 12. odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku nekorešponduje s predchádzajúcim textom odseku 12. odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku (z ktorého by mal záver vyjadrený v citovanej vete v rámci požadovanej logickej
štruktúry odôvodnenia logicky vyplývať a ktorý text sa týka skutkových zistení vyplývajúcich z listu
vlastníctva č. XXX, k. ú. A. v tom zmysle, že žalovaný v priebehu manželstva k spoluvlastníckemu

podielu v 1/6-ine nadobudol do svojho výlučného vlastníctva ešte 2 x po 2/6 spoluvlastníckych podielov,
takže v čase zániku manželstva , ktorý stav je pri vyporiadaní BSM rozhodujúci, bol podielovým
spoluvlastníkom predmetného rodinného domu v rozsahu 5/6 a nie v rozsahu 1/6), do masy BSM
podľa ust. 143 Občianskeho zákonníka nepatrí a nemôže patriť žiadny majetok vo výlučnom vlastníctve
niektorého z manželov, ktorý tento manžel nadobudol darom alebo dedením, teda tak 5/6 ako ani 1/6 –

ina spoluvlastníckych podielov ako nesprávne v odseku 12. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie.

16. V každom prípade však, v prípade existencie výlučného vlastníctva niektorého z manželov (ktoré
nepatrí do masy BSM), súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov
v zmysle ust. § 150, veta druhá Občianskeho zákonníka skúma čo a v akom rozsahu sa vynaložilo

(inými slovami povedané, avšak vnímané v kontexte ust. § 150 Občianskeho zákonníka, aj vložilo alebo
investovalo) z majetku patriaceho do BSM na „ostatný majetok“ niektorého z manželov, t. j. na majetok,
ktorý v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka nepatrí do BSM a netvorí predmet (masu) BSM.
V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Co/60/2019-689 zo
dňa 13. mája 2020, vychádzajúc práve z druhej vety ust. § 150 Občianskeho zákonníka, odvolací súd

uložil súdu prvej inštancie, aby v rámci ďalšieho konania vykonaným dokazovaním zistil sumu skutočne
vynaložených investícií (teda toho, čo sa za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, patriacich
do BSM vynaložilo na tzv. „ostatný majetok“ žalovaného), pričom to, že takáto interpretácia ust. § 150,
veta druhá Občianskeho zákonníka, nie je v súlade s názorom žalobkyne, prezentovaným jej právnymzástupcom v odvolaní, ktorý vytrhol z kontextu celého odseku 15. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu časť poslednej vety odseku 15. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia a ktorý v ústnom
prednese na pojednávaní konanom na odvolacom súde dňa 18. 07. 2024 uviedol, že ako investíciu

vníma samotnú tretiu bytovú jednotku, automaticky neznamená, že názor odvolacieho súdu vyjadrený
v zrušujúcom uznesení je nesprávny (to je oprávnený posúdiť dovolací súd) a v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou (ktorou sú podľa zástupcu žalobkyne v danom prípade konkrétne rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/268/2008 zo dňa 18. mája 2009 a sp. zn. sp. zn. 5Co/136/2018),
pretože v zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP je pre odvolací súd určujúca a záväzná

rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít a nie iných krajských súdov ako súdov rovnakého stupňa,
ktorých rozhodovacia prax je pre rozhodovaciu prax iných krajských súdov len zdrojom inšpirácie a
nie záväznosti v tom zmysle, že v nimi prejednávanom prípade musia za každých okolností rovnako
rozhodnúť.

17. Žalobkyni teda v zmysle ust. § 150, veta druhá Občianskeho zákonníka vznikol voči žalovanému

nárok na náhradu 1 peňažných prostriedkov patriacich do BSM vynaložených na rekonštrukciu
podkrovia rodinného domu súp. č. 1398, zapísaného na LV č. XXX, pre k. ú. A., ktorého podielovým
spoluvlastníkom bol a stále je (aj keď v inom rozsahu) žalovaný, výsledkom ktorej rekonštrukcie je
„tretia – podkrovná bytová jednotka“, vo vzťahu ku ktorej sa odvolacia argumentácia strán sporu
výrazným spôsobom rozchádza, keď žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu argumentuje tým, že

investíciou je v tomto prípade samotná tretia bytová jednotka, a preto chce vyporiadať hodnotu, ktorá sa
investovaním jednak prostriedkov patriacich do BSM a jednak prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve do
rekonštrukcie podkrovia dosiahla, určenú Znaleckým posudkom č. 2/2022, vypracovaným znalkyňou
I. D. M., poukazujúc pritom na Stavebné povolenie, vydané Okresným úradom vo Zvolene pod č.
ŽP-99/08769, 99/024151 dňa 07. 07. 1999, Kolaudačné rozhodnutie, vydané Okresným úradom vo

Zvolene pod č. ŽP 2001/13745-2 dňa 01. 06. 2001 a na „Uznávací list“ (ktorým „nižšie podpísaní
účastníci: 1.A. S., 2. A. P., 3. A. P., 4. A. J. a 4a. A. B. uznali výhradné bezpodielové spoluvlastníctvo
podkrovného 3-izbového bytu v dome na K. E. O. XXX/XXXX, XXX XX L. pre J. A. a jeho manželku
B. A.“ z dôvodov tam uvedených) a žalovaný tvrdí, že „v danom prípade nejde o byt, a preto žalobkyňa
nemá nárok na polovicu jeho hodnoty určenej znalkyňou I. D. M., ale len na to, čo sa skutočne –

reálne investovalo do rekonštrukcie podkrovia, t. j. nárok na polovicu zo sumy 15.933,- Eur, čo je
suma 7.966,50 Eur plus peňažné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktoré ale neboli
v sume 60 000 Sk (1.991 Eur) ako tvrdí žalobkyňa ale v sume 32 000,- Sk (1.062 Eur)“, pričom záver
vyjadrený znalcom I. G. H. v Doplnení č. 1 Znaleckého posudku č. 116/2020, ktorým znalec určil ako
„sumu skutočne vynaložených investícií, vrátane stavebných prác do podkrovia domovej nehnuteľnosti

patriacej do podielového spoluvlastníctva žalovaného sumu 34 500,23 Eur“, žalovaný neakceptoval.

18. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, ktorá na pojednávaní konanom na odvolacom súde dňa 18. 07.
2024 na otázku odvolacieho súdu, ako navrhuje, aby odvolací súd rozhodol (keďže v petite odvolania
zo dňa 20. 12. 2022 nekonkretizovala zaplatenie 1 z akej konkrétnej sumy, určenej ktorým znaleckým

posudkom od žalovaného požaduje) uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd uložil žalovanému
povinnosť na účely úplného vyporiadania BSM uhradiť žalobkyni finančnú náhradu, ktorá zodpovedá 1
všeobecnej hodnoty novopostavenej bytovej jednotky v rodinnom dome na K. O. XXXX/XXX, zapísanom
na LV č. XXX, k. ú. A., obec Zvolen, okres Zvolen, určenej znaleckým posudkom zo dňa 10. 10. 2022,
vypracovaným znalkyňou I. D. M. v sume 146.898 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací

súd uvádza, že v zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP je „pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia“
a v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol stav vyplývajúci z údajov katastra nehnuteľností
taký, že tretia –podkrovná bytová jednotka nachádzajúca sa v rodinnom dome súp. č. XXXX, zapísanom
na LV č. XXX pre k. ú. A., okres Zvolen, na predmetnom liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A. a ani na
žiadnom inom liste vlastníctva zapísaná nie je, nemôže teda patriť do masy BSM a byť sama osebe

ako taká predmetom vyporiadania BSM, preto ani nemala byť znalkyňou I. D. M. ako byt ohodnocovaná,
čo znamená, že závery znalkyne I. D. M., uvedené v Znaleckom posudku č. 2/2022, aktualizované
znalkyňou k termínu pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 10. 10. 2022 (predmetom
ktorých záverov bolo stanovenie všeobecnej hodnoty podkrovného bytu v predmetnom rodinnom dome,
ktorú všeobecnú hodnotu znalkyňa ku dňu pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 10. 10.

2022 ustálila v sume 147. 000 Eur), nesprávne tvorili podklad pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to
bez ohľadu na to, z akého dôvodu nie je predmetná bytová jednotka (ohodnocovaná znalkyňou I. D. M.
ako byt) ako samostatný predmet vlastníctva v katastri nehnuteľností vedená, t. j. či zo subjektívnych
dôvodov na strane žalovaného alebo z objektívnych dôvodov.19. Znalecký posudok vypracovaný znalkyňou I. D. M. súd prvej inštancie teda z vyššie uvedených

dôvodov nesprávne bral za základ pre vyporiadanie BSM v zmysle nároku žalobkyne na náhradu
toho čo sa za trvania manželstva so žalovaným zo spoločného majetku vynaložilo na majetok patriaci
do výlučného vlastníctva žalovaného a pokiaľ tak urobil, jeho rozhodnutie nemožno okrem iných
dôvodov aj z tohto dôvodu považovať za vecne správne. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
uvádza, že za správny nemožno považovať ani záver súdu prvej inštancie týkajúci sa zostatku za trvania

manželstva stranám sporu poskytnutých úverov, keď súd prvej inštancie v odseku 12. odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku bez ďalšieho vysvetlenia a logického kontextu so sumou za trvania
manželstva žalobkyni a žalovanému poskytnutých úverov, vo vzťahu k výpočtu sumy, ktorú má žalovaný
žalobkyni na úplné vyrovnanie zaplatiť uviedol:„ vyšla suma 12.397,95 Eur, t. j. úver“. Rovnako
nemožno považovať za správny ani záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého súd prvej inštancie
nezobral na zreteľ tvrdenie žalobkyne, že okrem peňažných prostriedkov patriacich do BSM boli na

rekonštrukciu podkrovia v predmetnom rodinnom dome vynaložené aj peňažné prostriedky patriace do
výlučného vlastníctva žalobkyne v celkovej sume 2 949, 75 Eur (časť V. odvolania), ktorému tvrdeniu
žalobkyne súd prvej inštancie nevenoval potrebnú pozornosť, keď v odseku 12. odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku len skonštatoval, že pri výpočte sumy zodpovedajúcej vyrovnaniu podielov
bývalých manželov „nezohľadnil čestné prehlásenia v prospech žalobkyne, nakoľko ich považoval

za účelové“. V každom prípade však, z dokazovania vykonaného pred odvolacím súdom vyplynulo,
že za trvania manželstva boli žalobkyni a žalovanému v režime BSM poskytnuté úvery spolu v sume
20.812, 59 Eur (180 000,- Sk plus 300 000,-Sk plus 147 000,-Sk), ku dňu zániku BSM zostala
z takto žalobkyni a žalovanému poskytnutých úverov neuhradená suma 2.959,40 Eur, ktorú ďalej
splácal žalovaný, čo žalobkyňa v ústnom prednese na pojednávaní konanom na odvolacom súde dňa

06. 06. 2024 nespochybnila; odvolací súd pri nižšie uvedenom výpočte sumy, ktorú má žalovaný
žalobkyni na vyrovnanie podielov zaplatiť zohľadnil uvedenú skutočnosť tak, že od podielu žalobkyne
v peňažnom vyjadrení odpočítal sumu 1.479,70 Eur, pričom rovnako pri výpočte sumy, ktorú má
žalovaný žalobkyni na vyrovnanie podielov zaplatiť odvolací súd zohľadnil, tak ako je nižšie uvedené
v odseku 21. odôvodnenia tohto rozsudku, aj to, že žalobkyňa bola v čase trvania manželstva výlučnou

vlastníčkou peňažných prostriedkov v preukázanej výške.

20. Za základ pre vyporiadanie BSM vo vyššie uvedenom zmysle (v zmysle ust. § 150, veta druhá
Občianskeho zákonníka) odvolací súd po výsluchu znalca I. G. H. na pojednávaní konanom na
odvolacom súde dňa 18. 07. 2024 považoval Doplnenie č. 1 Znaleckého posudku č. 116/2020,

vypracovaného znalcom I. H., so závermi ktorého vyslovil po jeho doručení žalovaný nesúhlas
(žalobkyňa závery Doplnenia č. 1 Znaleckého posudku č. 116/2020 ani samotný znalecký posudok
nerozporovala). Odvolací súd považujúc za potrebné zopakovať výsluch znalca I. G. H., predvolal znalca
I. G. H. za účelom jeho výsluchu na pojednávanie nariadené na odvolacom súde na deň 06. 06. 2024
(výsluch znalca I. G. H. na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 31. 08. 2021 prebiehal ako

komunikácia medzi žalovaným a znalcom, pričom v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedenému výsluchu znalca I. H. len uviedol, že „znalec I. G. H. na
pojednávaní 31. 08. 2021 po námietkach žalovaného neobhájil závery svojho znaleckého posudku“.
Z pojednávania nariadeného na odvolacom súde na deň 06. 06. 2024 sa znalec I. G. H. zo zdravotných
dôvodov ospravedlnil. Na ďalšom pojednávaní konanom na odvolacom súde dňa 18. 07. 2024 znalec

I. G. H. v rámci svojho výsluchu vysvetlil ako dospel k záveru uvedenému v Doplnení č. 1 Znaleckého
posudku č. 116/2020, k čomu žalovaný uviedol to, že po výsluchu znalca je mu už zrejmé ako znalec
pri vypracovaní Doplnenia č. 1 Znaleckého posudku č. 116/2020 postupoval, na námietkach vo vzťahu
k niektorým položkám, uvedeným znalcom v Doplnení č. 1 Znaleckého posudku č. 111/2020 však
žalovaný naďalej zotrval, pričom v uvedenej súvislosti zdôraznil, že práce na rekonštrukcii podkrovia boli

vykonané v prevažnej miere svojpomocne, za pomoci príbuzných a priateľov, resp. susedov.

21. Pri stanovení výšky sumy, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni na úplné vyrovnanie podielov zaplatiť,
odvolací súd aj z dôvodov nižšie uvedených vychádzal zo sumy 34 500,-Eur určenej Doplnením
č. 1 Znaleckého posudku č. 116/2020, od ktorej odpočítal sumu 1 056,- Eur zodpovedajúcu cene

strešnej krytiny, použitej na rekonštrukciu podkrovia predmetného rodinného domu, ktorá bola kúpená
žalovaným, resp. jeho rodinou pred uzavretím manželstva v roku 1995, získanú sumu 33 444,- Eur
vydelil dvoma čo je suma 16 722,- Eur, od ktorej sumy odpočítal sumu 1 179,70 Eur zodpovedajúcu
polovici zostatku úverov neuhradeného ku dňu zániku manželstva a k uvedeným výpočtom získanejsume 15 242,30 Eur pripočítal sumu peňažných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
v preukázanej výške 1 090,93 Eur (peňažné prostriedky poukázané na účet žalobkyne Prvou stavebnou
sporiteľnou, a. s. vo výške 32 865,40 Sk – č. l. 40 spisu) plus 1 868,81 Eur (peňažné prostriedky

poskytnuté žalobkyni darom rodičmi žalobkyne v sume 33.300 Sk – čl. l. 38 spisu a v sume 23 000,-Sk
–č. l. 41 spisu), pričom dospel k výslednej sume 18 202,04 Eur uvedenej vo výroku III. tohto rozsudku.

22. Pokiaľ sa žalobkyňa v petite odvolania zo dňa 20. 12. 2022 tiež domáhala, aby jej odvolací súd
s poukazom na ust. § 150, veta tretia Občianskeho zákonníka (podľa znenia ktorého sa pri vyporiadaní

BSM prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí) na úplné vyrovnanie podielov (okrem sumy
zodpovedajúcej „1/2 skutočnej hodnoty investície určenej znaleckým posudkom a vloženej účastníkmi
do stavby tretej – podkrovnej bytovej jednotky v pôvodnej nehnuteľnosti“) prisúdil aj sumu 15 000,-
Eur, a to z dôvodu starostlivosti o v čase začatia a v priebehu konania o vyporiadanie BSM
maloletého syna, ktorý jej bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/11/2007 zo dňa 19. 12. 2007,
právoplatným 18. 03. 2008 na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti, pričom

v odvolaní argumentovala tým, že žalovaný okrem plnenia si vyživovacej povinnosti a sporadických
darov maloletému nízkej hodnoty žiadnym spôsobom neprispel na ich bývanie a v súvislosti s uvedeným
nárokom súdu prvej inštancie v odvolaní vytkla, že pri rozhodovaní o žalobe nevyčerpal celý petit žaloby,
odvolací súd uvádza, že nároky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa, resp. o dieťa, ktoré síce
nadobudlo plnoletosť ale ešte (napr. z dôvodu prípravy na budúce povolanie) nie je schopné samo sa

živiť, sú nároky vyplývajúce z vyživovacej povinnosti, ktorú upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Občiansky zákonník má v ust. § 150, veta tretia predovšetkým (ale nielen) na mysli to, že pri vyporiadaní
BSM je potrebné zohľadniť skutočnosť, že niektoré veci slúžia výlučne potrebám maloletého dieťaťa,
pretobyboloprivyporiadníBSMnespravodlivénezohľadniťtútoskutočnosťvovzťahuktomumanželovi,
ktorémubolomaloletédieťa/detidoosobnejstarostlivostizverenéapovažovať tietovecizavecipatriace

do jeho podielu. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobkyňa sumu 15 000,- požadovanú
s odkazom na ust. § 150, veta tretia Občianskeho zákonníka, v časti VI. odvolania žiadnym spôsobom
nešpecifikovala a ani súdu nevysvetlila ako k nej dospela, preto jej ju odvolací súd „na úplné vyrovnanie
podielovmedziúčastníkmi“takakožiadavpetiteodvolaniazodňa20.12.2022nemoholpriznať;osobnú
starostlivosťžalobkyne ovtomčasemaloletého syna,ktorýmedzičasomdospel, sktorýmsažalobkyňa

pred rozvodom manželstva odsťahovala zo spoločnej domácnosti so žalovaným a ktorý bol na čas po
rozvode manželstva zverený do jej osobnej starostlivosti zobral však odvolací na zreteľ v tom, že pri
výpočte sumy, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni na úplné vyrovnanie zaplatiť nevychádzal z faktu, že
žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetnej domovej nehnuteľnosti (v ktorej sa nachádza tretia
– samostatná podkrovná bytová jednotka) v rozsahu 5/6, ale za základ pre výpočet zobral do úvahy celú

domovú nehnuteľnosť (t. j. ako by bol žalovaný ku dňu rozvodu manželstva vlastníkom celej domovej
nehnuteľnosti, nielen jej podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 5/6), keďže od rozvodu manželstva
žalovaný užíval a užíva predmetnú bytovú jednotku výlučne pre svoje potreby a potreby svojej súčasnej
manželky, tak ako uviedol žalovaný vo svojej odpovedi na otázku odvolacieho súdu, týkajúcu sa tejto
skutočnosti na odvolacom pojednávaní, konanom na odvolacom súde dňa 06. 06. 2024. Rovnako

s prihliadnutím na uvedené vychádzal odvolací súd zo záverov znalca I. G. H., uvedených v Doplnení
č. 1 k Znaleckému posudku č. 116/2022, napriek tomu, že žalovaný v niektorých položkách tieto závery
znalca I. G. H. spochybnil tvrdiac, že práce na rekonštrukcii podkrovia boli vykonané v prevažnej miere
svojpomocne (za pomoci príbuzných a priateľov), k čomu žalobkyňa správne podotkla, že aj keď boli
práce vykonané svojpomocne, t. j. za pomoci priateľov a rodinných príslušníkov, bolo potrebné pre nich

pripraviť stravu a nápoje, a to z prostriedkov patriacich do BSM (z námietok žalovaného proti záverom
znalca I. G. H., uvedeným v Doplnení č. 1 Znaleckého posudku č. 116/2020 odvolací akceptoval
len námietku žalovaného týkajúcu sa strešnej krytiny, o ktorej žalovaný tvrdil, že ju zakúpil v roku
1995 pre uzavretím manželstva so žalobkyňou, pričom žalobkyňa opak nepreukázala a ani v tomto
smere už nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie). Záverom odvolací súd uvádza, že sa pokúsil spor

medzi stranami sporu v zmysle ust. § 179 ods. 2 CSP ukončiť súdnym zmierom. Strany sporu však
navzájom zotrvali na svojich požiadavkách, z ktorých neboli ochotné upustiť (zmier je dohoda a tá si
vyžaduje kompromis), pričom žalovaný mohol práve s prihliadnutím na skutočnosť, že starostlivosť o
v čase rozvodu manželstva a v čase prebiehajúceho konania maloletého spoločného syna bola na
žalobkyni, veľkoryso od svojich námietok voči Doplneniu č. 1 Znaleckého posudku č. 116/2020,

týkajúcich sa predovšetkým svojpomocne vykonaných prác sám upustiť; pokiaľ tak v rámci pokusu
o zmier neurobil, odvolací súd s prihliadnutím na ust. 150, veta tretia Občianskeho zákonníka túto
skutočnosť pri rozhodovaní vo vzťahu k určeniu základu pre výpočet sumy, ktorú je žalovaný povinný
na úplné vyrovnanie žalobkyni uhradiť (výrok III. rozsudku) zohľadnil.23. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne a v rozpore s ust.
§ 470 ods. 1 CSP na rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania aplikoval ust. § 142 ods. 2 zákona

č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu však, že odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v merite veci podľa ust. § 388 CSP zmenil, o trovách konania (prvoinštančného
a odvolacieho) rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP (s prihliadnutím
k tomu, že konanie o vyporiadanie BSM je tzv. iudicium duplex), tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku s tým, že o trovách znaleckého dokazovania, vrátane odmeny znalca I. G. H., na ktorú vznikol I.

G. H. nárok v súvislosti s jeho výsluchom na pojednávaní konanom na odvolacom súde dňa 18. 07. 2024
a ktorú sa znalec I. G. H. zaviazal písomne vyčísliť po konaní odvolacieho pojednávania (a aj ju v podaní
doručenom odvolaciemu súdu dňa 22. 07. 2024 vyčíslil), rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.