Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/106/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204935
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8718204935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: STAV - ING, spol. s r.o., Alžbetina 23, 058 01 Poprad, IČO:
31 715 290, zastúpený opatrovníkom A. F. G., bytom B. X, XXX XX G. C., zastúpený: JUDr. Mariánom
Kollárom, advokátom, Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, IČO: 31 957 285, o neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 3. júla 2023, č. k.:
16Cb/110/2018 - 198, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad z 3. júla 2023, č. k.: 16Cb/110/2018 - 198.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu o určenie neplatnosti uznesenia
mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 23.1.2012 zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako konateľ a spoločník s 50 %
podielom na základnom imaní žalovaného sa žalobou doručenou dňa 1.10.2018 domáhal, aby súd prvej

inštancie určil neplatnosť uznesenia prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného zo dňa
23.1.2012 (ďalej aj len „valné zhromaždenie“) dôvodiac, že uvedené valné zhromaždenie zvolal A. F.
G. ako druhý spoločník s 50 % podielom na základnom imaní žalovaného s tým, že si sám schválil
program mimoriadneho valného zhromaždenia, jednotlivé prerokované body valného zhromaždenia,
ako aj uznesenie. Zároveň nezaslal žalobcovi žiadnu pozvánku na predmetné mimoriadne valné
zhromaždenie,čímboliporušenéprávažalobcuvzmyslečlánku9ods.2spoločenskejzmluvy.Keďžesa
žalobca nemal možnosť dozvedieť o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia, boli obmedzené jeho

základné práva zúčastniť sa valného zhromaždenia, hlasovať na ňom, požadovať informácie týkajúce
sa spoločnosti a uplatňovať svoje návrhy. O konaní predmetného valného zhromaždenia sa žalobca
dozvedel dňa 13.9.2018 v konaní sp. zn. 16Cb/66/2018, kde bola predložená aj zápisnica zo zasadnutia
mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 23.1.2012.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Zároveň dôvodil, že žaloba
bola podaná po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty. Žalobca sa o predmetnom valnom zhromaždení

dozvedel už v roku 2013, keďže podal trestné oznámenie na skutkovom základe, že bola neoprávnene
prevedená časť podniku žalovaného. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v trestnom konaní sp.
zn. ČVS:OPR-289/OEK-PP-2013 uznesením z 20.2.2016 trestné stíhanie vo veci zastavilo. Žalobca
opätovne podával trestné oznámenia a na súdnom pojednávaní vo veci sp. zn. 20Cb/11/2019 potvrdilpodanie trestného oznámenia v roku 2013. Žalobca mal vedomosť o konaní predmetného valného
zhromaždenia aj z trestného konania ČVS:OPR-566/3-VYS-PP-2017, kde uznesením z 30.9.2017 bolo
odmietnuté ďalšie jeho trestné oznámenie.

4. Súd prvej inštancie uznesením z 3.6.2021, č. k. 16Cb/110/2018 – 132 podľa článku 4 základných
princípov C.s.p. a §§ 68, 69 C.s.p. ustanovil žalovanému procesného opatrovníka – A. F. G., druhého
spoločníka žalovaného, keď dospel k záveru, že žalobca, ktorý je zároveň konateľ žalovaného nemohol
v spore splnomocniť advokáta JUDr. Miloša Kaščáka na zastupovanie žalovaného, teda „de facto“ konať

za obe strany sporu, keďže by došlo ku konfliktu záujmov.

5. Uviedol súd prvej inštancie, že vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi: výpisom
z obchodného registra žalovaného, zápisnicou zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia
zo dňa 23.1.2012, spoločenskou zmluvou zo dňa 10.10.1995, výpisom uznesenia č. 3/2018 zo dňa
13.12.2018, spismi Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/64/2017 a sp. zn. 20Cb/11/2019, rozhodnutím

ČVS:OPR-289/OEK-PP-2013 zo dňa 20.2.2016 a ČVS:OPR-566/3-VYS-PP-2017 zo dňa 30.9.2017,
pričom mal preukázané, že dňa 23.1.2012 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, ktoré
zvolal spoločník A. F. G..

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 129 ods. 1 a § 131 Obchodného zákonníka.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že žaloba bola podaná po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, preto
ju zamietol. Žalobca musel mať vedomosť o konaní valného zhromaždenia dňa 23.1.2012 a to nielen
z ďalších sporov, ktoré sa viedli na súde prvej inštancie, ale aj z rozhodnutí Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Poprade a to uznesenia z 20.2.2016, ČVS:OPR-289/OEK-PP-2013 a uznesenia z

30.9.2017, ČVS:OPR-566/3-VYS-PP-2017. Žaloba pritom bola podaná až dňa 1.10.2018.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil alebo žalobe vyhovel. V odvolaní odcitoval §§ 1, 60, 205 ods. 1, 355
ods. 1 a 2, 365 ods. 1, § 388 C.s.p., ďalej § 131 ods. 1 a 3, § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra žalovaného je žalobca jediným konateľom žalovaného,
pričom žalovaný nemá zriadenú dozornú radu. Valné zhromaždenie žalovaného dňa 13.12.2018 určilo

zástupcu žalovaného v spore a to advokáta JUDr. Miloša Kaščáka, čo vyplýva z výpisu uznesenia
valného zhromaždenia z uvedeného dňa. Súd prvej inštancie doručoval žalobu na vedomie A. F.
G., napriek tomu, že tento nie je stranou sporu. Následne A. F. G. splnomocnil advokáta JUDr.
Mariána Kollára na zastupovanie v spore, ktorý bol dňa 8.3.2021 nahliadať do spisu. V konaní bolo
pri rozhodovaní uplatnené právo mimo ustanovení C.s.p. a Obchodného zákonníka. Rozhodnutie

je nesprávne a nespravodlivé, pretože súd prvej inštancie nepostupoval podľa C.s.p., Obchodného
zákonníka, pričom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10.Žalovanývovyjadreníkodvolaniužalobcunavrholnapadnutýrozsudokpotvrdiťakozákonnýavecne
správny. Poukázal, že žalobca sa v odvolaní vôbec nezaoberal meritórnym rozhodnutím, rieši iba otázky

procesného postupu súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne ustanovil žalovanému v konaní
opatrovníka. Žalobca odmieta rešpektovať existenciu konfliktu jeho vlastných záujmov ako konateľa
žalovaného, čo je nezlučiteľné s Obchodným zákonníkom a C.s.p. Jedna osoba nemôže vystupovať
súčasne na strane žalobcu a žalovaného, keďže by došlo k porušeniu článku 6 základných princípov
C.s.p. Žalobca pritom podal žalobu bez existencie reálneho právneho titulu a po uplynutí zákonnej

prekluzívnej lehoty. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal vedomosť o spornom valnom
zhromaždení už dňa 27.2.2013, keďže podal trestné oznámenie. Žalobcovi preto lehota podľa § 133
Obchodného zákonníka uplynula už dňa 27.5.2013.

11. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie k odvolaniu mu bolo doručené dňa 15.10.2023.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd /funkčne príslušný na základe § 34 ods. 2 písm. c)
C.s.p. v spojení s § 22 písm. e) C.s.p./ prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadeniapojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

14. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalobcu na

zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu
viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd
nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa
(resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na
spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené, pretože súd prvej inštancie z toho, čo vyšlo v
konanínajavo,vyvodilsprávneskutkovéaprávnezáveryavnadväznostinatosprávnevovecirozhodol,
ak žalobu zamietol.

16.Ajkeďzákladomrozhodnutiaodvolaciehosúdujeaplikáciaustanovenia§387ods.2C.s.p.,keďžesa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalobcu uviesť nasledovné:

17.Zobsahuspisusúduprvejinštancievyplýva,žepredmetomkonaniajeurčenieneplatnostiuznesenia
prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného z 23.1.2012.

18. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej
podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia, alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

19. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť
uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo
obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

20. Podľa § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka, v konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však
účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú
tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu
spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti,
ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.

21. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že táto bola podaná oneskorene, ktorého
správnosť skutkového záveru odvolateľ ani nespochybňoval.

22. Lehota, v priebehu ktorej možno podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného

zhromaždenia súdom, je kogentne ustanovená v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z dikcie tohto
ustanovenia vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, ktorej márne uplynutie má za následok zánik práva
domáhať sa takéhoto určenia na súde. V prípade tejto trojmesačnej lehoty ide o hmotnoprávnu lehotu.
Jej počítanie sa spravuje pravidlami ustanovenými v § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobu treba
doručiť na súd najneskôr v posledný deň lehoty.

23. Začiatok lehoty je ustanovený objektívne „od prijatia uznesenia“ valného zhromaždenia. V prípade,
keď valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, začiatok lehoty sa posudzuje takisto objektívne. Počíta
sa odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. To znamená, že nie je rozhodujúce,kedy sa oprávnená osoba o uznesení skutočne dozvedela, ale rozhodujúci je deň, kedy sa objektívne
o uznesení mohla dozvedieť. Zákonodarca tu správne zvolil pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty
objektívnu možnosť vykonania práva po prvý raz. Zároveň však pre prípad, keď valné zhromaždenie

nebolo zvolané riadne, prekluzívna lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť
o jeho konaní. Vychádza sa z akceptovania všeobecnej zásady, že začiatok lehoty určuje objektívna
možnosť vykonania práva po prvý raz, nezávisle od subjektívnych okolností.

24. Odvolací súd udáva, že konanie vo veci sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa

1.10.2018. Z uznesenia OR PZ v Poprade zo dňa 20.2.2016, ČVS: ORP-289/OEK-PP-2013 vyplýva,
že žalobca už dňa 27.2.2013 podal trestné oznámenie, v ktorom uviedol, že valné zhromaždenie
žalovaného neschválilo zmluvu o predaji časti podniku žalovaného. V odôvodnení uvedeného uznesenia
je mimo iného uvedená aj výpoveď spoločníka žalovaného, A. F. G., z ktorej vyplýva, že sa dňa
23.1.2012 uskutočnilo predmetné valné zhromaždenie, kde došlo k schváleniu predaja časti podniku
žalovaného. Zároveň bola do vyšetrovacieho spisu predložená aj zápisnica zo zasadnutia valného

zhromaždenia žalovaného z 23.1.2012. O trestnom oznámení žalobcu bolo pôvodne rozhodnuté
uznesením zo dňa 28.3.2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12.4.2013, voči ktorému žalobca
podal sťažnosť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vedomosť o konaní predmetného valného
zhromaždenia žalovaného a na ňom prijatom uznesení už v roku 2013. Preto, ak podal žalobu
oneplatnosťuzneseniavalnéhozhromaždeniažalovanéhoaždňa1.10.2018,podaljuzjavnepouplynutí

3 mesačnej prekluzívnej lehoty, na čo súd prvej inštancie musel pri rozhodovaní vo veci samej prihliadať
z úradnej povinnosti.

25. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že jediným konateľom žalovaného je žalobca.
Žalobca je zároveň spolu s A. F. G. spoločníkom žalovaného, každý s 50 % obchodným podielom.

26. Pokiaľ žalobca namietal, že v spore súd prvej inštancie s ním nekonal ako so štatutárnym zástupcom
žalovaného, resp. nekonal s JUDr. Milošom Kaščákom podľa § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka ako
zástupcom žalovaného a to napriek tomu, že valné zhromaždenie žalovaného ako zástupcu žalovaného
určilo práve JUDr. Miloša Kaščáka, odvolací súd udáva, že hoci je žalobca štatutárnym orgánom

žalovaného a koná v jeho mene vo všetkých veciach, v prípade podania žaloby v tomto spore, ak
vystupuje ako navrhovateľ, nemôže zároveň zastupovať spoločnosť na strane žalovaného vzhľadom
na konflikt záujmov konateľa ako navrhovateľa a spoločnosti, ktorá stojí na strane žalovaného.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca doručil do spisu dňa 27.12.2018 výpis uznesenia č. 3/2018

z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 13.12.2018, ktorým bol určený ako zástupca žalovaného
v spore advokát JUDr. Miloš Kaščák a zároveň bol udelený súhlas s plnomocenstvom pre uvedeného
advokátazodňa25.10.2018(ktorýmžalobcaakokonateľžalovanéhosplnomocnilJUDr.MilošaKaščáka
na zastupovanie žalovaného v spore a to ešte pred 13.12.2018), ktorú osobu ako zástupcu žalovaného
súd prvej inštancie neakceptoval a ustanovil v spore žalovanému opatrovníka.

28. Ustanovenie § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka síce ustanovuje, že ak dozorná rada nie je
zriadená, alebo ak návrh podajú ako konatelia, tak aj členovia dozornej rady, určí zástupcu spoločnosti
v súdnom konaní valné zhromaždenie spoločnosti, no podľa odvolacieho súdu aj u takejto osoby
zástupcu musí byť zabezpečené, aby nešlo o rozpor záujmov zástupcu a zastúpenej spoločnosti (§ 22

ods. 2 Občianskeho zákonníka), keďže JUDr. Miloš Kaščák by nehájil záujmy žalovaného ako strany
sporu, ale záujem žalobcu, čo by poprelo účel právnej úpravy uvedenej v § 131 ods. 3 Obchodného
zákonníka, keďže ochrana strany (žalovaného) nemôže byť iba iluzórna, ale aj reálna.

29. Neušlo pritom pozornosti odvolacieho súdu, že JUDr. Miloš Kaščák už v podaní zo dňa 9.11.2018,

označenom ako vyjadrenie žalovaného k žalobe uvádzal, že nemá výhrady k podanej žalobe žalobcu,
uznáva nárok žalobcu a navrhuje, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282 a nasl. C.s.p.
Už z tohto podania je zrejmé, že JUDr. Miloš Kaščák nekonal v záujme žalovaného ako strany sporu,
dokonca navrhol rozhodnúť v spore rozsudkom pre uznanie, ktorý návrh patrí do dispozičnej sféry práve
strane žalobcu a nie žalovaného.

30. Napokon sa odvolaciemu súdu nejaví ako vierohodné ani prijatie uznesenia č. 3/2018 valným
zhromaždením žalovaného o zvolení JUDr. Miloša Kaščáka za zástupcu žalovaného v spore, keďže
žalovaný má dvoch spoločníkov (ktorí vzájomne vedú viacero súdnych sporov) so zhodným počtomhlasov, teda zo samotného výpisu z uznesenia č. 3/2018 ani nevyplýva, že toto bolo prijaté potrebnou
kvalifikovanou väčšinou hlasov spoločníkov. V konaní nebola pritom predložená samotná zápisnica
z konania takéhoto valného zhromaždenia žalovaného, kde by mimo iného bolo zrejmé aj riadne prijatie

uznesenia č. 3/2018 v uvedenom znení.

31.Súdprvejinštancieakosúd,ktorýprejednávalarozhodovalsporpretopostupovalprocesnesprávne,
keď ustanovil žalovanému v konaní procesného opatrovníka podľa § 68 a nasl. C.s.p., čo napokon
umožňuje aj samotné znenie ustanovenia § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka, prioritne ako spôsob

riešenia nedostatku podmienky konania a zároveň, aby nedošlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý proces.

32. K osobe procesného opatrovníka a to A. F. G. odvolací súd udáva, že ide o druhého spoločníka
žalovaného, ktorému sú pomery u žalovaného zjavne známe, preto sa javí ako vhodná osoba na výkon
takejto funkcie v tomto spore.

33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nedošlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 C.s.p.,
pričom žalobcovi ako strane sporu súd prvej inštancie neznemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu o určenie neplatnosti valného
zhromaždenia žalovaného z 23.1.2012 zamietol z dôvodu, že bola podaná po 3 mesačnej prekluzívnej
lehote. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Taktiež
potvrdil závislý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie,

samostatným uznesením.

36. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 C.s.p.).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).