Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203991
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4119203991.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
D. XXXX/XX, E., zastúpená: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského
13, Nitra, IČO: 50 361 864, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, E., 2/
H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, E., 3/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, E.,
žalovaní zastúpení: JUDr. Mária Jakubíková, advokátka so sídlom Fraňa Mojtu 269/43, Nitra, o určenie,
že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
14/72 k celku, o odvolaní žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. mája

2023, č. k. 18C/26/2019-207, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ až 3/ vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 31. mája 2023, č. k. 18C/26/2019-207, určil, že žalovaný
1/ a žalovaná 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 14/72 k celku

na pozemku parc. C KN č. 7454/18 o výmere 228 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na
liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E.. Druhým výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným 1/ až 3/ vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, § 3

ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 123, § 132, § 628 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení rozsudku poukázal prvoinštančný súd na to, že žalobkyňa sa prostredníctvom právneho
zástupcu písomne podanou žalobou zo dňa 12. 04. 2019 domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu
- darovacej zmluvy. Žalobu odôvodnila tak, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku
parcely reg. "C" č. 7454/18, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 228 m2, pozemok je zapísaný

na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. E., obec Nitra, Okres Nitra v podiele 1/2 k celku. Žalovaný
3/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pozemok parcela reg. "C" č. 7454/18, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 228 m2, nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú.
E., obec Nitra, Okres Nitra v podiele 14/72 k celku. Žalovaný 3/ bol na základe darovacej zmluvyzapísaný na liste vlastníctve č. XXXX pre k.ú. E. ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti
namiesto žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní sú v blízkom rodinnom vzťahu, rodičia a syn, bývajú zároveň
v spoločnej domácnosti. Na Okresnom súde Nitra je spor vedený pod sp. zn. 10C/1/2016, v rámci

ktorého sa žalobkyňa domáha nahradenia vyhlásenia vôle za uzatvorenie kúpnej zmluvy. Bolo zistené,
že k prevodu podielu na spornej nehnuteľnosti došlo až v januári roku 2019, teda krátko na to, ako
sa rozhodlo o pokračovaní v prerušenom súdnom konaní. Žalobkyňa zároveň uviedla, že došlo k
porušeniu predkupného práva žalobkyne ako podielového spoluvlastníka spornej nehnuteľnosti tým,
že zo strany pôvodných spoluvlastníkov ako predávajúcich nedošlo k riadnej ponuke prevádzaného

podielu na predaj žalobkyni. Žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili darovaciu zmluvu so žalovaným 3/ len z dôvodu,
aby zmarili uplatnenie a súdne vymoženie zákonného práva žalobkyne, ktoré jej vzniklo dôsledkom
porušenia zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka, možnosti domáhať sa voči nim
(žalovaným 1/ a 2/) nahradenia prejavu vôle. Zrejmým účelom takéhoto prevodu primárne nebolo
darovať synovi spoluvlastnícky podiel na spornej parcele (synovi nebola darovaná žiadna iná parcela,
okrem spornej parcely, bez zjavného ekonomického prospechu), ale prekaziť vyhoveniu žaloby pre nich

zrejme bezúspešnom spore v konaní sp. zn. 10C/1/2016 a poškodiť žalobkyňu v jej zákonných právach.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa v prvom rade zaoberal tým, či existuje na podanej žalobe
naliehavý právny záujem s poukazom na § 137 písm. c/ CSP. V tejto súvislosti vykonal dokazovanie
oboznámením sa so spismi 10C/1/2016, 9C/338/2016 a 19C/174/2013 so zameraním sa na obsah

procesných nárokov v týchto konaniach a to najmä na konanie 19C/174/2013. Žalobkyňa sa žalobou
zo dňa 19. 04. 2013 v konaní pod sp. zn. 19C/174/2013 domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z
dôvodu porušenia predkupného práva, keď predmetom kúpnej zmluvy bol podiel 14/72-tín k pozemku
parcely reg. C č. 7454/18 o výmere 228 m2. K porušeniu predkupného práva prišlo zo strany pôvodných
spoluvlastníkov, ktorí ako predávajúci riadne neponúkli prevádzaný podiel žalobkyni na predaj. Ako súd

zistil z obsahu spisu, podaním zo dňa 11. 03. 2015 prišlo k späťvzatiu žaloby, pričom dôvod späťvzatia
uvedený nebol, pojednávanie v danom spore otvorené nebolo. Súd rozhodol o trovách konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom takto žiadal rozhodnúť i právny
zástupca žalovaných. Súd prvej inštancie s ohľadom na širší kontext existencie naliehavého právneho
záujmu, vyhodnotil, že v spore 19C/174/2013 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho

úkonu v zmysle § 40a a § 755 OZ. S poukazom na uvedené mal súd za to, že zo strany žalobkyne bol
preukázaný naliehavý právny záujem, keď vyriešenie otázky, ktorá je predmetom sporu 18C/26/2019
je dôležitá pre úspešnosť strany sporu v inom spore a to v spore 10C/1/2016. V spore 10C/1/2016
sa žalobkyňa domáha nahradenia prejavu vôle voči žalovaným 1/ a 2/, keďže došlo k porušeniu
predkupného práva žalobkyne ako podielového spoluvlastníka predmetu prevodu. Nehnuteľnosť však

bola prevedená na žalovaného 3/, ktorý nebol účastníkom kúpnej zmluvy na základe ktorej došlo k
prevodu spoluvlastníckeho podielu, a tým je sporná pasívna vecná legitimácia. Súd v tomto smere
poukázal aj na odôvodnenie uznesenia 10C/1/2016, zo dňa 22. 05. 2019, ktorým súd konanie prerušil
do právoplatného skončenia konania 18C/26/2019. Z odôvodnenia vyplýva, že súd konanie prerušil,
pretože rozhodnutie súdu v časti pasívnej vecnej legitimácie závisí od vyriešenia tejto otázky, ktorú súd

nie je oprávnený riešiť v konaní 10C/1/2016. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené mal za to,
že na žalobkyňou požadovanom výroku rozhodnutia existuje naliehavý právny záujem, keď určením
vlastníckehoprávasanavrátipôvodnýstavzápisuvkatastrinehnuteľnostíatýmsaodstránistavneistoty
právneho postavenia žalobkyne.

5. Prvoinštančný súd vykonal výsluch strán sporu, žalobkyne ako aj žalovaných 1/ až 3/, vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a z takto vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ počas prebiehajúceho súdneho konania o nahradenie prejavu ich
vôle, vedenom OS Nitra pod sp. zn. 10C/1/2016 (súd uznesením 10C/1/2016-213, zo dňa 27. 03.
2019 rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní, nakoľko právny zástupca žalobkyne dňa 28. 01.

2019 súhlasil s pokračovaním v konaní, ktoré navrhol právny zástupca žalovaných dňa 22. 01. 2019),
previedli Darovacou zmluvou zo dňa 18. 12. 2018 vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo
veľkosti 14/72 k celku na spornej nehnuteľnosti na žalovaného 3/, svojho syna. Teda ide o osoby
blízke, ktoré žijú v spoločnej domácnosti. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že mal vedomosť v
čase prevodu nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom konaní, žalovaná 2/ uviedla, že si myslela, že

konanie je ukončené, žalovaný 3/ potvrdil, že nevnímal čo sa deje okolo súdov, avšak tiež uviedol, že
vedel o niečom, že prebieha. Platný právny poriadok síce dáva zmluvným stranám značnú zmluvnú
voľnosť v tom smere, aby medzi sebou uzatvárali právne úkony, ale v danom spore súd mal za to, že
konanie žalovaných a to uzavretie darovacej zmluvy týkajúcej sa iba nehnuteľnosti, ktorá je predmetomsporu v prebiehajúcom konaní 10C/1/2016, nebolo dobromyseľné konanie zo strany žalovaných, keď
predmetom darovania bola práve sporná nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie
žalovaného 3/, ktorý na pojednávaní uviedol, že išlo "o tri kroky pred domom", avšak žalovaní 1/ a 2/ sú

vlastníkmi rodinného domu s pozemkom, ktorý však nebol predmetom Darovacej zmluvy. Súd poukázal,
že úkon darovania bol vykonaný až v roku 2019, potom ako začal súd pokračovať v konaní 10C/1/2016,
ktoré sa vedie od roku 2016 a ktoré bolo prerušené. S poukazom na dané okolnosti súd prvej inštancie
považoval prevod nehnuteľnosti medzi žalovanýma1/, žalovanou 2/ a žalovaným 3/ za neplatný, pre
rozpor s dobrými mravmi, ktorý obchádza zákon, za úkon účelový. Zo strany žalovaných nebolo

hodnoverne a bez pochybností preukázané, prečo predmetom prevodu bola iba časť nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom sporu v inom konaní, pričom ich tvrdenie, že to bolo z dôvodu, že na dom sa viaže
úver nebolo preukázané a argumentácia žalovaného 3/, že keď mu zomrel dedo boli tam problémy
s dedičstvom, a preto prišlo i z týchto dôvodov k darovaniu, súd považoval za účelové tvrdenie. Súd
zároveň dodal, že žalovaný 3/ je jediným synom žalovaných 1/ a 2/, a preto možno predpokladať, že
by "problémy s dedičstvom" ako ich nazval žalovaný 3/ nemali nastať. S poukazom na uvedené súd

prvej inštancie vyhodnotil, že Darovacia zmluva je postihnutá dôvodmi absolútnej neplatnosti a z takto
vykonaného dokazovania považoval žalobu žalobkyne za dôvodne podanú a žalobe žalobkyne vyhovel
v plnom rozsahu.

6. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov

konania priznal v rozsahu 100%, pretože vo veci mala plný úspech, pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené
neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

7. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní 1/ až 3/, prostredníctvom právneho zástupcu,
navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom
rozsahu a žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V podanom odvolaní
poukázali na existenciu odvolacích dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaný
v prvom rade namietali tvrdenie súdu prvej inštancie, že k porušeniu predkupného práva prišlo zo

strany pôvodných spoluvlastníkov, ktorí ako predávajúci riadne neponúkli podiel žalobkyni na predaj,
pretože sama žalobkyňa priznala, že mala v tom čase obvyklý pobyt na adrese, na ktorú jej bola
doručovaná výzva na uplatnenie predkupného práva. Z obsahu spisu 10C/1/2016 jasne vyplýva, že
pôvodnívlastnícidoručovaližalobkynivýzvunauplatneniepredkupnéhoprávapráveatútoadresu,ktorú
aj sama žalobkyňa uviedla v podanej žalobe v danej prejednávanej veci. Žalovaní majú za to, že súd

dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že došlo k porušeniu práva žalobkyne.

8. V ďalšom namietali tú skutočnosť, že podľa súdu prvej inštancie bol zo strany žalobkyne preukázaný
naliehavý právny záujem, keď vyriešenie otázky, ktorá je predmetom tohto konania je dôležitá pre
úspešnosť strany sporu v inom spore a to 10C/1/2016. Žalovaní 1/ až 3/ majú za to, že doposiaľ nebolo

preukázané, že úspešnosť žalobkyne v spore vedeného pod sp. zn. 10C/1/2016 je závislá výlučne
na úspechu v tomto súdnom konaní (sp. zn. 18C/26/2019). V tejto súvislostí žalovaní poukázali na
rozsudok KS NR, č. k. 9Co/131/2020-229, z ktorého je zrejmé, že v konaní 10C/1/2016 nemôže byť
úspešná, keďže si uplatňuje právo vo väčšom rozsahu ako jej zákon priznáva a táto žaloba musí byť bez
ďalšieho zamietnutá. V konaní vedenom pod sp. zn. 10C/1/2016 nie je vyslovený právny názor súdu,

že zmena vlastníctva je jediným dôvodom na zamietnutie žaloby. Takýto predpoklad by tu existoval iba
v prípade, ak by žalobkyňa podala túto žalobu až po vyhlásení rozhodnutia v konaní vedeného pod
sp. zn. 10C/1/2016, ktorým by súd žalobe vyhovel, alebo ju z dôvodu zmeny vlastníctva nehnuteľnosti
zamietol. V prípade, ak žalobkyňa nebude plne úspešná v konaní vedeného pod sp. zn. 10C/1/2016, tak
táto žaloba je zjavným zneužívaním práva. Z vyššie uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem

žalobkyne doposiaľ preukázaný nebol.

9. Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie posudzoval iba samostatný úkon – uzatvorenie darovacej
zmluvy, ktorým Žalovaní 1/ a 2/ iba vykonávali svoje oprávnenia vyplývajúce im z ich vlastníckeho
práva. Avšak súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani nebral v úvahu reťaz úkonov žalobkyne

od roku 2013, ktoré sú v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Majú za to, že ak by súd zohľadnil obsah
pripojených spisov (19C/174/2013, 9C/338/2016, 10C/1/2016) posúdil by práve konanie žalobkyne od
roku 2013 ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaní
poukázali na čl. 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môžeodmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na
svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva. Uviedli, že v spore vedenom pod sp. zn.
10C/1/2016 si žalobkyňa uplatňuje žalobou o nahradenie prejavu vôle nároky vyplývajúce z údajného

porušenia predkupného práva na prístupovej ceste ku pozemku žalovaných 1/ a 2/, pričom v prípade
jej plného úspechu v konaní, ako uviedla vo svojom výsluchu dňa 02. 05. 2023, by tento prístup
žalovaným ponechala iba v prípade súhlasu s inžinierskymi sieťami. Za účelom preukázania skutočnosti,
že zo strany žalovaných nikdy neprišlo k nesúhlasu s danými sieťami, pričom súdu súhlas predložili.
V neposlednom rade poukázali na kúpnu cenu, za ktorú predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudli.

Na základe vyššie uvedeného a s ohľadom na všetky súdne konania majú žalovaní za to, že konanie
žalovaných nebolo v rozpore s dobrými mravmi, avšak konanie žalobkyne áno, a z tohto dôvodu mal
súd prvej inštancie postupovať podľa čl. 5 CSP.

10. Vyjadrenie žalobkyne k podanému odvolaniu žalovaných 1/ až 3/ nebolo súdu doručené.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalovanými
1/ až 3/ ako oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že
spĺňa náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalovaných 1/ až 3/ bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario,keďvzmysle§219ods.3zapoužitia§378ods.

1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

15. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj
právnej stránke. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie
všaknemôžebyťvrozporesozávermisúduprvejinštancie,môžehoibadopĺňaťvtomzmysle,žezávery

odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na
podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie
dôvody.

16. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a je toho názoru, že všetky dôvody, ktoré žalovaní 1/ až 3/ uvádzali v odvolaní vyriešil
už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho
súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria

jeden celok. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
týkajúce sa v odvolaní žalovaných namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,

ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní sas dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

17. Súd prvej inštancie prvý krát rozhodol rozsudok zo dňa 18. júna 2020, č. k. 18C/26/2019-120 tak,
že žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v danej veci nepreukázala danosť naliehavého právneho
záujmu. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobkyne Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací,
uznesením zo dňa 19. januára 2022, č. k. 5Co/135/2020-159 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Následne po opätovne vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol rozhodnutím,
ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

18. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacieho návrhu podľa § 137 písm. c/ CSP,
musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný
návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ním môže

dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či iba len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv
(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci
návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už
v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1 Cdo 91/2006) uviedol, že ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má
povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý
právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. V už spomenutom rozhodnutí sp. zn. 1
Cdo 91/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal, že nedostatok naliehavého právneho záujmu
„predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe

bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení (§ 137 písm. c/ CSP) skúma súd ex offo. Povinnosť preukázať, že na určení právneho vzťahu
alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (t. j. žalobcu).

19. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že prvoinštančný súd po zrušení a vrátení veci (sporu) na

ďalšie konanie v novom rozhodnutí odstránil odvolacím súdom vytýkané nedostatky, pričom napadnutý
rozsudok možno považovať riadne odôvodnený. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom
konania 10C/1/2016 je náhrada prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ z dôvodu porušenia podkúpeného práva
žalobkyne pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Počas prebiehajúceho konania 10C/1/2016
došlo k opätovnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to žalovanými 1/ a 2/ na žalovaného

3/, ktorý tak nie je (a ani nemôže byť) účastníkom konania 10C/1/2016. V danom prípade, vzhľadom
na uvedené závery prijaté Najvyšším súdom SR a skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu je možné
konštatovať, že v danej prejednávanej veci sa jedná o právo, ktoré je neisté a ohrozené, pričom je
daný predpoklad, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť.
Prívlastok naliehavý sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví

v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobca podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie
je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Pokiaľ tak ide o preukazovanie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu
(§ 137 písm. c/ CSP) odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, pretože takýmto rozhodnutím

súdu sa definitívne vyrieši stav právnej neistoty daný aj v konaní 10C/1/2016. Absolútnej neplatnosti sa
môže dovolať ktokoľvek, pričom v súdnom konaní ten, kto má na veci relevantný záujem. Nejde o to, že
by základným kritériom existencie naliehavého právneho záujmu mala byť skutočnosť prebiehajúceho
konania 10C/1/2016, ale táto skutočnosť, podľa názoru odvolacieho súdu, umožňuje pre osobu, ktorá
neparticipovala na „absolútne“ neplatnom právnom úkone (od počiatku), domáhať vyslovenia dôsledkov

absolútne neplatného právneho úkonu (v podobe deklaratórneho určenia vlastníckeho práva). Odvolací
súd poukazuje na názor dovolacieho súdu, v zmysle ktorého absencia dobromyseľnosti pri právnom
úkone smerujúcom k nadobudnutiu práv, ktorým boli porušené práva tretej osoby, má za následok
neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ (6 M Cdo 1/2011).

20. Súd prvej inštancie teda po správnom skonštatovaní danosti naliehavého právneho záujmu,
vyhodnotil právny úkon, ktorým došlo k darovaniu sporného podielu nehnuteľnosti medzi žalovanými 1/
až 3/, ako absolútne neplatný, s čím sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje.21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody podaného odvolania
žalovanými odvolací súd dodáva, že posúdeniu, či je právny úkon v súlade s dobrými mravmi,

nebráni skutočnosť, že právny úkon (v danom prípade prevod vlastníckeho práva darovaním) bol
výsledkom zmluvnej voľnosti strán. Súhrn konania v rozpore s dobrými mravmi je spravidla určovaný
súhrnom skutočností, ktoré tvoria okolnosti sprevádzajúce „hmotnoprávne“ konanie osôb. V predmetnej
posudzovanej veci bolo potrebné zamerať sa na všetky skutkové okolnosti aj s ohľadom na tvrdenia
uvádzané žalobkyňou, že k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalovanými 1/ a 2/ z ich

bezpodielového spoluvlastníctva na žalovaného 3/ nastalo krátko po tom ako došlo k pokračovaniu
prerušeného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10C/1/2016. tak ako zistil súd prvej
inštancie z obsahu spisu vyplynulo, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 27. marca 2019 rozhodol
o pokračovaní v konaní 10C/1/2019 (na základe návrhu právneho zástupcu žalovaných z januára 2019)
a pričom žalovaní predtým dňa 18. 12. 2018 uzatvorili darovaciu zmluvu, v zmysle ktorej žalovaní 1/
a 2/ previedli vlastníckeho právo k spornej nehnuteľnosti na žalovaného 3/, pričom zavkladovanie tohto

práva do katastra nehnuteľnosti nastalo v januári 2019. Odvolací súd musí konštatovať vecnú správnosť
záverov prijatých súdom prvej inštancie, keď konanie žalovaných považoval za účelové a v rozpore
s dobrými mravmi, pretože išlo v čase uzatvárania darovacej zmluvy o konanie spôsobilé naplniť tvrdenú
neplatnosť právneho úkonu. K uvedenému odvolací súd dodáva, že inštitút neplatnosti zmluvy pre
rozpor s dobrými mravmi možno vnímať ako ďalší korektív zmluvnej autonómie. Nie je prípustné, aby

právny poriadok zabezpečil vykonateľnosť právnych úkonov, ktoré sa priečia elementárnym hodnotám
spoločnosti, a preto tieto zmluvy musia byť neplatné. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 1ObdoV/63/2005 definoval dobré mravy ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré
zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Žalovaní 1/ a 2/ previedli
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu v konaní 10C/1/2016, na žalovaného

3/ (ktorý je synom žalovaných 1/ a 2/) v čase prerušenia konania. Počínanie žalovaných napĺňa
pojmové znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že
vlastník je v zmysle zákona oprávnený nakladať s predmetom svojho vlastníctva. V danom prípade
tak síce prevod vlastníckeho práva darovacou zmluvou nie je v rozpore s výslovnou zákonov normou,
ale možno konštatovať, že konanie žalovaných svojimi účinkami napĺňa ust. § 39 OZ. Neobstojí

tak ani tvrdenie žalovanej 2/, že v čase darovania si myslela, že súdne konanie je ukončené a že
darovaním spornej nehnuteľnosti chceli zabezpečiť syna (predmetom prevodu bola izolovaná parcela
bez ďalšieho). Rovnako tak ani tvrdenie žalovaného 3/, že darovaním chceli predísť prípadným
dedičským komplikáciám. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že žalovaný 3/ je jediným synom
žalovaných1/a2/,atakúvahaomožnýchdedičskýchsporochječistonahypotetickejúrovni.Knámietke

žalovaných, že práve žalobkyňa sa dopúšťala konania v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd
konštatuje, že na relevantné a konkrétne konanie žalobkyne poukazované nebolo a ak by išlo o skoršie
domáhanie sa „nárokov“ z porušeného predkupného práva, tieto nemohli zakladať s dobrými mravmi
rozporného konania bez ďalších okolností.

22. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom
v zmysle § 387 ods. 1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojenís§255ods.1CSPažalobkynivočižalovaným1/až3/priznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100% ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).