Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122208932
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4122208932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
A. D. E. F. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951
93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, proti žalovanej: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. D. E. F.
XX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28.
septembra 2023 č.k. 9C/76/2022-158, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom konanie o vypratanie nehnuteľností zapísaných Okresným úradom
Zlaté Moravce, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre kat. úz. A. D. E., obec A. D. E., H. I. A., ako parcela
registra C, parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2 a parcela registra C,
parcela č. XXXX/XX záhrada o výmere 18 m2 zastavil (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť vypratať
nehnuteľnosti v kat. úz. A. D. E., a to pozemky - parcely registra C KN: - parc.č. XXXX/X - záhrada vo
výmere 1018 m2, - parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 855 m2, - parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere 160 m2, a stavbu - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra C
KN: parcela č. XXXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny
odbor, na LV č. XXX pre kat. úz. A. D. E., obec A. D. E., H. I. A., a to do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške (výrok
III.). Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 136 ods. 2, § 143,
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. a), § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 215 ods. 1,
§ 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (CSP).

1.2. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi preukázal,
že nehnuteľnosti - parc.č. XXXX/X, XXXX/X J. XXXX/X získal darom v roku 2005 (darovacia zmluva č.
V 2/2005) pred uzavretím manželstva, teda nadobudol ich do svojho výlučného vlastníctva. Pokiaľ ide o
stavbu rodinného domu s.č. XXX, stavebné povolenie č. 1/08/2005 bolo vydané stavebníkovi A. B. C.
(žalobca)dňa22.08.2005, stavbabolaukončenávroku2007,kedybolovydanékolaudačnérozhodnutie
č.174/2007-002-RBzodňa30.04.2007.Stranykonaniauzatvorilimanželstvodňa12.05.2007,t.j.včase,
kedy stavba už existovala a jej vlastníkom, ako to vyplýva aj z LV č. XXX, bol žalobca. Z uvedeného je

zrejmé, že ani rodinný dom nemohli strany konania nadobudnúť do BSM, ako tvrdila žalovaná. Na tejto
veci nič nemení námietka žalovanej, že vložila do stavby svoje výlučné finančné prostriedky získané z
úveru a darom od rodičov, pretože ak by jej tvrdenie bolo pravdivé, išlo by o investície, ktoré zo svojho
majetku vložila do výlučného majetku žalobcu, čo sa zohľadňuje pri vyporiadaní BSM. Podľa tvrdeniažalobcu stavba domu bola financovaná z podpory poskytnutej ŠFRB na základe Zmluvy o poskytnutí
podpory vo forme úveru vo výške 1.000.000,- Sk s dobou splatnosti 30 rokov, uzavretej žalobcom pred
uzavretím manželstva dňa 20.03.2006, Avšak je zrejmé, že určitá časť úveru sa splácala aj za trvania

manželstva zo spoločných finančných prostriedkov, na čo je tiež potrebné prihliadať pri vyporiadaní
BSM. Predmetom tohto konania, nie je vyporiadanie BSM, ale žaloba o vypratanie nehnuteľností, preto
nebol dôvod zaoberať sa dokazovaním ohľadne prípadných investícií do domu zo strany žalovanej a
splácaním úveru žalobcu zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré skutočnosti treba riešiť v rámci
vyporiadania BSM. Upozornil žalovanú, že je potrebné vyporiadať si BSM mimosúdne alebo podaním

žaloby na súd. Žalovaná napriek tomu, že domovú nehnuteľnosť stále považuje za predmet BSM a
nárokuje si na polovicu, žalobu o vyporiadanie BSM v priebehu konania nepodala.
1.3. Pokiaľ ide o nadobudnutie parc.č. XXXX/XX o výmere 160 m2 a parc.č. XXXX/XX o výmere 18
m2, ktoré boli zakúpené v roku 2008, teda už za trvania manželstva, pre posúdenie či ide o výlučné
vlastníctvo žalobcu alebo ide o nehnuteľnosti nadobudnuté do BSM, je rozhodujúce z akých finančných
prostriedkov boli zakúpené. Ak by bolo preukázané, že zo spoločných, patrili by do BSM. Nakoľko však

žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil, aj napriek
nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby, ktorý nesúhlas neodôvodnila vážnymi dôvodmi a ani súd
prvej inštancie žiadne vážne dôvody, pre ktoré by konanie o vypratanie týchto parciel nemal zastaviť,
nezistil.
1.4. Z predložených listinných dokladov považoval súd prvej inštancie za nesporné, že výlučným

vlastníkom nehnuteľností, ktoré zostali po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania, je žalobca.
V prípade výlučného vlastníctva jedného z manželov sa druhý manžel počas trvania manželstva stáva
oprávneným užívateľom nehnuteľností. Toto jeho právo je odvodené od existencie rodinnoprávneho
vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti, pretože manželia sú v zmysle § 18 Zákona o rodine povinní žiť spolu.
Manželstvo strán konania bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k 11P/207/2020-109 právoplatne

rozvedené, v dôsledku čoho sa situácia zmenila a rozvedená manželka, ktorá stratila status rodinného
príslušníka - manželky, stratila tiež právo užívať predmet vlastníctva bývalého manžela. Ak napriek
tomu nehnuteľnosti užíva, robí tak už bez právneho dôvodu a vlastník je oprávnený domáhať sa ochrany
svojho vlastníckeho práva.
1.5. K námietke žalovanej, že v nehnuteľnosti spolu s ňou bývajú maloleté deti, ktoré jej boli zverené

a nemôžu byť vysťahované na ulicu, konštatoval, že pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na záujmy
maloletých detí, pre ktoré táto nehnuteľnosť predstavuje domov. Je nepochybné, že maloleté deti, ktoré
zdieľajú bydlisko spolu so svojou matkou, nemôžu byť vystavené hrozbe vysťahovania na ulicu a hoci
nejde o taký druh žaloby, pri ktorej priamo zákonná norma umožňuje z dôvodov hodných osobitného
zreteľa žalobu zamietnuť (napr. § 142 ods.2 OZ). S prihliadnutím na § 3 OZ zaoberal aj tým, či

maloletým deťom hrozí nebezpečie, že by sa reálne mohli stať bezdomovcami, a preto skúmal možnosti
a schopnosti matky zabezpečiť pre seba a súčasne aj pre deti, o ktoré je na základe rozhodnutia súdu
povinná sa starať, iné vhodné bývanie. Zistil, že žalovaná je riadne zamestnaná na Mestskom úrade
Zlaté Moravce, ako referent hospodárskej činnosti a investičnej výstavby, a má pravidelný mesačný
prijem cca vo výške 1 000 eur mesačne. Jej bývalý manžel platí výživné spolu na obe mal. deti vo výške

400 eur. Dospel k názoru, že sociálna situácia žalovanej umožňuje riešenie bytovej otázky pre seba a
deti, či už zabezpečením podnájmu, alebo aj prechodným bývaním v rodinnom dome svojich rodičov,
nakoľko existuje reálny predpoklad, že v rámci vyporiadania BSM získa zákonný podiel, ktorý by mohla
tiež použiť pri zabezpečovaní vlastného bývania. Deti majú právo bývať všade tam, kde toto právo majú
ich rodičia, teda sú oprávnené bývať s matkou, ktorej boli zverené do opatery, ako aj v rodinnom dome

otca počas styku s ním. Aj keď je potrebné pri rozhodovacej činnosti vždy prihliadať na záujem
maloletých detí, neznamená to, že nie je potrebné skúmať konkrétne okolnosti každého prípadu, pretože
iba v prípade, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, či už žalovanej alebo maloletých
detí, mohol by súd žalobu o vypratanie zamietnuť, pretože by ich záujem a právo na bývanie prevyšovali
nad záujmom ochrany vlastníckeho práva. V danom prípade, vzhľadom na pomery na strane žalovanej,

nezistil, že by deťom hrozilo nebezpečie straty "strechy nad hlavou" a boli by tak ohrozené ich základné
ľudské práva, pretože žalovaná má vytvorené materiálne podmienky na zabezpečenie bývania, keďže
je zamestnaná, má trvalý príjem, má možnosť čerpať úver na bývanie a taktiež má nárok na finančné
vyrovnanie z titulu vyporiadania BSM. Dal do pozornosti, že žalovaná v priebehu konania nedoložila
žiadne relevantné dôkazy o tom, že by sa nachádzala v takej ťaživej sociálnej situácii, pre ktorú by

nebola schopná zabezpečiť sebe a deťom iné bývanie.
1.6. Nakoľko žalobca v konaní riadne preukázal svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam a preukázané bolo
aj to, že žalovaná rozvodom manželstva stratila právo ich užívania, pričom napriek výzve žalobcunehnuteľnosti nevypratala, teda užíva predmet vlastníctva žalobcu bez právneho dôvodu, súd prvej
inštancie považoval žalobu za dôvodnú a preto jej vyhovel.
1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal

vo veci úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Uviedol, že podľa § 262 ods.2
CSP o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok o vypratanie

zamietol, vzhľadom na skutočnosť, že od 03.11.2023 v nehnuteľnosti nebýva, preto je bezpredmetný
a nevykonateľný. Tvrdila, že dňa 03.11.2023 po príchode z práce zistila, že žalobca vypol v dome
elektrickú energiu a tým jej a deťom znemožnil v ňom bývať. Preto bola nútená dom opustiť. Namietala,
že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie jej bolo znemožnené, aby bol vypočutý svedok p. K.,
ktorý by objasnil a preukázal jej tvrdenia, že pred výstavbou domu bola medzi ňou a žalobcom dohoda,
že výstavbu domu budú financovať spoločne a po uzavretí manželstva bude žalobcom vysporiadené

vlastnícke právo k rodinnému domu v podiele 1 na ňu. Návrh na výsluch p. K. bol bezdôvodne
zamietnutý. Právny zástupca žalobcu predložil do spisu fotografie osoby, ktorá nie je účastníkom
konania, a fotografie boli vyhotovené bez súhlasu tejto osoby, čím porušil zákon č. 8/2018 Z.z.
o ochrane osobných údajov. Tvrdila, že súd prvej inštancie riešil žalobu jednostranne, nebral do úvahy
jej argumenty a vôbec nebral ohľad na maloleté deti. Namietala voči výroku o trovách konania, keďže

spor bol zbytočný, nehnuteľnosť musela pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou opustiť, a zo strany
žalobcu nebolo vysporiadané BSM, preto nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná podala odvolanie len voči výroku o náhrade
trov konania a výrok o vyprataní nehnuteľností je právoplatný. Keďže súd prvej inštancie rozhodol v

prospech žalobcu, žaloba bola dôvodná a žalobca mal úspech vo veci, prináleží mu nárok na náhradu
trov konania. Poukázal, že žalobca sa pred podaním žaloby snažil vec vyriešiť mimosúdne a vyzval
žalovanú, aby sa dobrovoľne vypratala, čo žalovaná nespravila, preto bol nútený podať žalobu na
súd. K tvrdeniam žalovanej poprel, že by akýmkoľvek spôsobom znemožnil žalovanej alebo deťom
bývať v dome. Elektrickú energiu nevypínal a ani nevypol. V dome niekedy vyrazilo poistky, čo však

bolo možné jednoducho bez problémov naspäť nahodiť priamo v domovej rozvodnej skrini, o čom
žalovaná vedela, veď v dome bývala a sama tieto ističe nahadzovala naspäť. Ak sa vyhovára na takúto
situáciu, tak len účelovo zavádza o dôvodoch svojho odchodu. To, že žalobca neuskutočnil žiadny
úkon vypnutia elektrickej energie, je možné si overiť u dodávateľa elektrickej energie. Žalobca bol dňa
03.11.2023mimobydliskaakeďsavrátil,žalovanábolaužodsťahovanáksvojmupriateľovivrámciobce

Martin nad Žitavou, pričom toto odsťahovanie plánovala dlhšie, pretože si na zimnú vykurovaciu sezónu
2023/2024 vôbec nezabezpečila drevo na kúrenie a kotol na drevo bol po jej odsťahovaní pokazený.
Teda sa z domu odsťahovala dobrovoľne, bez zásahu alebo intervencie žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniu
o bezdôvodnom zamietnutí svedeckej výpovede uviedol, že táto svedecká výpoveď bola nedôvodná a
neúčelná vo vzťahu k predmetu sporu. Okrem toho sa jednalo o brata žalovanej. Žalovaná tým chcela

len predlžovať spor. Vo vzťahu k fotografiám uviedol, že tieto neboli spôsobilé identifikovať konkrétnu
osobu, neboli verejne zverejnené, boli vyhotovené na pozemku žalobcu, kde sa tieto osoby nachádzali
protiprávne, a boli doložené do spisu najmä z dôvodu preukázania, že žalovaná klamala na pojednávaní
dňa 16.03.2023 (str. 5 zápisnice). Mal za to, že priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi je
v súlade s Civilným sporovým poriadkom z dôvodu úspešnosti žalobcu v súdnom konaní. Nič na tom

nemeníani fakt,žesažalovanáznehnuteľnostiodsťahovala.Naopak,preukazujetodôvodnosťpodanej
žaloby. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov neexistujú vzhľadom na dôvodnosť
žaloby, stály príjem žalovanej, správanie sa žalovanej v konaní a v predsporovom konaní, klamlivé
tvrdenie ohľadom odsťahovania sa z nehnuteľnosti, klamlivé tvrdenie, že sa podieľala na financovaní
stavby nehnuteľnosti, keď v konaní bolo preukázané, že dom financoval z úveru, klamlivé tvrdenie

ohľadom vyporiadania BSM, keď v konaní bolo preukázané, že sa chcel dohodnúť na vyporiadaní a
zaslal žalovanej návrh (čl. 77). Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napádaných
častiach potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnej výške.

4. Žalovaná v stanovisku zo dňa 14.04.2024 zotrvala na podanom odvolaní. Ďalej uviedla, že žalobca

dňa 03.11.2023 bol videný na jeho adrese a v susednom dome jeho sestry. Zopakovala, že žalobca
klamal, keď tvrdil, že nefinancovala výstavbu rodinného domu, a prístavba bola realizovaná počas
manželstva roku 2015 a zlegalizovaná až v roku 2023. Fotografie jej priateľa, ktoré boli zhotovené a súuchovávané protiprávne, by mali byť vymazané. Zopakovala, že zo strany žalobcu nebolo vyporiadané
BSM, ako i dôvody, prečo sa z domu vysťahovala.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal s verejným
vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej vo veci samej

nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej vypratania nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve
dôvodiac, že ich za trvania manželstva užívala aj jeho žalovaná manželka z titulu existujúceho
rodinnoprávneho vzťahu, ale ich manželstvo bolo rozsudkom rozvedené a jeho právoplatnosťou
žalovanej právny dôvod na užívanie nehnuteľností zanikol, a žalovaná napriek opakovaným výzvam na
vypratanie nehnuteľností ich užíva naďalej. Žalovaná tvrdila, že výstavbu rodinného domu financovala

z vlastných zdrojov a z finančných darov rodičov a po uzavretí manželstva malo dôjsť k vysporiadaniu,
čo sa nestalo. Poukázala na to, že v rodinnom dome bývajú aj ich maloleté deti L. J. M., ktoré jej boli
po rozvode zverené do osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie rozsudkom, po čiastočnom zastavení
konania, žalobe vyhovel. Na odvolanie žalovanej je rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej
časti a trovy konania predmetom prieskumu odvolacím súdom.

10. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca je zapísaný v LV č. XXX pre kat.úz. A. D.
E. ako výlučný vlastník nehnuteľností, parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere 1018 m2, parc.č. XXXX/X,
záhrada o výmere 855 m2, parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, parc.č.
XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, parc.č. XXXX/XX, záhrada o výmere 18

m2 a stavby - rodinný dom súp.č. XXX, postavený na parc.č. XXXX/X, ktoré nehnuteľnosti nadobudol
na základe darovacej zmluvy, uzatvorenej v roku 2005, ktorej vklad bol povolený pod č. V 2/05 a
kúpnopredajnej zmluvy, uzatvorenej dňa 24.07.2008, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1271/2008.
So stavbou domu začal v roku 2005, kedy mu ako stavebníkovi bolo vydané stavebné povolenie
č. 1/08/2005 zo dňa 22.08.2005 a po ukončení stavby mu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č.

174/2007-002-RB zo dňa 30.04.2007. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 12.05.2007, teda
už po nadobudnutí časti pozemkov a po výstavbe rodinného domu a jeho kolaudácii. V rodinnom
dome bývali spoločne aj s maloletými deťmi, ktoré sa im počas manželstva narodili. Manželstvo strán
konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/207/2020-109 zo dňa 28.04.2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2021. Z manželstva pochádzajúce dve maloleté deti L. nar.

XX.XX.XXXX a M. nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
na platenie výživného vo výške 250 eur mesačne na mal. L. a 150 eur mesačne na mal. M.. Po
rozvode manželstva zostala v rodinnom dome bývať žalovaná s deťmi. Žalobca býva dočasne v
susednom rodinnom dome u svojej sestry. Žalobca ako vlastník nehnuteľností vyzval, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, výzvou zo dňa 07.07.2022 žalovanú na ich vypratanie, avšak bezvýsledne.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ nebolo vyporiadané a ani nebola podaná žaloba na
súd.

11. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä oa) splnení povinnosti.

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

16. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

17. Podľa § 136 ods.2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

18. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

20. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu, citovaných

zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom
z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci
za rozhodujúce, že žalobca je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva,
a žalovaná uvedené nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu. Zistil, že žalobca nadobudol vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam pred uzavretím manželstva čiastočne darom a čiastočne
výstavbou, pričom žalovaná nehnuteľnosti užívala počas trvania manželstva oprávnene. Dospel
k záveru, že rozvodom manželstva žalovaná právo ich užívania stratila. Zaoberal sa námietkou
žalovanej, že do stavby rodinného domu vložila svoje finančné prostriedky získané z úveru a darom
od rodičov, a uzavrel, že ak by boli preukázané investície, ktoré žalovaná zo svojho výlučného majetku

vložila do výlučného majetku žalobcu, to sa zohľadňuje pri vyporiadaní. Pokiaľ žalobca tvrdil, že stavba
domu bola financovaná z úveru zo ŠFRB vo výške 1 000 000,- Sk so splatnosťou 30 rokov, je zrejmé, že
časť úveru sa splácala za trvania manželstva a zo spoločných prostriedkov, na čo bude potrebné, podľa
záveru súdu prvej inštancie, prihliadať pri vyporiadaní BSM. Odvolací súd sa s uvedenými závermi
v plnom rozsahu stotožnil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok

po právnej aj skutkovej stránke v dostatočnej miere odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom
rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ďalej iba poukazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

21. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti odvolací súd dodáva, že
v konaní o vypratanie nehnuteľnosti je rozhodujúce, či dochádza k neoprávnenému zásahu do
vlastníckeho práva žalobcu tým, že žalovaný nehnuteľnosť užíva bez akéhokoľvek právneho titulu.
Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie správne ustálil tak, že žalovaná rozvodom manželstva stratilaprávo užívania predmetných nehnuteľností, preto ich užíva bez právneho dôvodu. Potom je správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobe, po čiastočnom zastavení konania, vyhovel, nakoľko
žalovaná užívaním predmetných nehnuteľností bez právneho dôvodu zasahuje do vlastníckeho práva

žalobcu.

22. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalobca bol
v spore plne úspešný a preto nesprávne rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v plnej výške
voči žalovanej. V danej veci žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, vzal žalobu späť v časti,

v ktorej sa domáhal vypratania nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny
odbor, na LV č. XXX pre kat. úz. A. D. E., obec A. D. E., H. I. A., ako parcela registra C, parcela
č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2 a parcela registra C, parcela č. XXXX/
XX záhrada o výmere 18 m2. Dôvodil zjednodušením veci, keďže sa nevedel vyjadriť, či žalobca
na kúpu uvedených nehnuteľností v roku 2008, teda po uzavretí manželstva, použil svoje výlučné
prostriedky, alebo finančné prostriedky spoločné. Súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. Vo

vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam žalobe vyhovel. V takom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu,
nebolo možné o trovách konania rozhodnúť iba podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nemohol byť vo veci
plne úspešný a keďže išlo o dva samostatné výroky, neprichádzala do úvahy ani pomerná úspešnosť.
O nároku na náhradu trov konania bolo potrebné rozhodnúť osobitne vo vzťahu k zastavujúcej časti
a osobitne vo vzťahu k veci samej. Navyše pri rozhodovaní o trovách konania v prípade čiastočného

späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania bolo v prvom rade potrebné posúdiť z procesného
hľadiska zavinenie zastavenia konania, čo súd prvej inštancie opomenul. Keďže súd prvej inštancie sa
trovami konania naznačeným spôsobom nezaoberal a bez ďalšieho priznal žalovanému náhradu trov
konania v plnej výške, porušil tým procesné práva žalovanej v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva
na spravodlivý proces.

23. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní. Tvrdenie žalovanej, že rozsudok je bezpredmetný
a nevykonateľný, lebo od 03.11.2023 v nehnuteľnosti nebýva, musela sa vysťahovať preto, že po
príchode z práce zistila, že žalobca vypol v dome elektrickú energiu a tým jej a deťom znemožnil v

ňom bývať a bola nútená dom opustiť, odvolací súd nepovažuje za dôvodné. K tomu poukazuje na
ustanovenie § 217 ods. 1 prvá veta CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. To znamená, že súd pri vyhlásení rozsudku vychádza zo stavu, ktorý zistil v danom čase.
A zároveň to znamená, že pre posúdenie vecnej správnosti rozsudku je rovnako určujúci stav v čase
jeho vyhlásenia a prípadné zmeny, ktoré nastanú v budúcnosti, predstavujú napríklad konzumáciu

práva, spočívajúcu v splnení povinnosti, na ktorú bol žalovaný rozsudkom zaviazaný. V danej veci sa
žalovaná,povyhlásenírozsudku,vktoromjejbolauloženápovinnosťvyprataťpredmetnénehnuteľnosti,
z rodinného domu odsťahovala, čím dobrovoľne splnila uloženú povinnosť. Dôvody, pre ktoré tak
učinila a ktoré mali spočívať v konaní žalobcu, žiadnym spôsobom nepreukázala. Potom nie je možné
považovať vyhlásený rozsudok ani za bezpredmetný, ani za nevykonateľný. Námietku žalovanej, podľa

ktorej súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom jej brata svedka pána K., ktorý by objasnil
a preukázal jej tvrdenia, že pred výstavbou domu bola medzi ňou a žalobcom dohoda, že výstavbu
domu budú financovať spoločne a po uzavretí manželstva bude žalobcom vysporiadené vlastnícke
právo k rodinnému domu v podiele 1 na ňu, odvolací súd rovnako nepovažuje za dôvodnú. Žalovaná na
pojednávaní súdu dňa 16.03.2023 navrhla vykonať dokazovanie výsluchom jej rodičov a brata, pričom

nespresnila k akým skutočnostiam sa svedkovia budú vyjadrovať. Na pojednávaní dňa 28.09.2023
uviedla, že na výsluchu rodičov netrvá, na výsluchu brata A. K. trvá, a mal by sa vyjadriť k tomu,
že pred uzavretím manželstva bola medzi ňou a žalobcom dohoda o tom, že nehnuteľnosť sa medzi
nimi vyporiada tak, že jedna polovica bude patriť žalobcovi a jedna polovica bude patriť jej. Súd prvej
inštancie návrh na doplnenie dokazovania zamietol dôvodiac, že výsluch nepovažuje za potrebný pre

rozhodnutie veci. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. V danej veci
je predmetom konania vypratanie nehnuteľností. Pritom nie je rozhodujúce, či medzi stranami sporu
bola nejaká ústna dohoda o tom, ako sa v budúcnosti vyporiadajú po uzavretí manželstva v roku 2007,
keďže do rozvodu manželstva v roku 2021 k žiadnemu vyporiadaniu investícii žalovanej do výlučného
majetku žalobcu nedošlo, a sporné nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Tvrdenie

žalovanej, že fotografie osoby predložené do spisu boli vyhotovené bez súhlasu tejto osoby, čím právny
zástupca žalobcu porušil zákon č. 8/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, nemá vo vzťahu k predmetu
konania žiadny význam, nakoľko nie je známa totožnosť tejto osoby, preto ani nie je možné zistiť, či je
tvrdenie žalovanej pravdivé, navyše ochrany práva na ochranu osobnosti sa môže domáhať len dotknutáosoba v samostatnom konaní. Tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie nebral ohľad na maloleté deti,
nemožno považovať za dôvodné. Súd prvej inštancie sa v bode 27. odôvodnenia rozsudku podrobne
zaoberal námietkou žalovanej, podľa ktorej nie je možné rozhodnúť o jej vyprataní, pretože s ňou bývajú

maloleté deti. V ňom uviedol jasné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré uvedenú námietku nepovažoval
za dôvodnú, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, nepovažuje ich za potrebné opakovať a iba na
ne poukazuje.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa
vecou v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v bode 22. a preskúmať procesné
zavinenie na zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Ďalej sa bude zaoberať
námietkami žalovanej vo vzťahu k trovám konania uvedenými v odvolaní, osobitne z hľadiska možnej

aplikácie ustanovenia § 257 CSP, a argumentáciou žalobcu k trovám konania, uvedenou vo vyjadrení
k odvolaniu. Následne o trovách konania opätovne rozhodne a zároveň rozhodne o trovách odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).