Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517220233
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7517220233.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu

JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Mýtna č. 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v C. D. E. F. XXX, zastúpeného
JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 36, za účasti občianskeho združenia
na strane žalovaného VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave,
Šafárikovo nám. Č. 7, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 939,66 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 24.6.2022 č.k. 11Csp/419/2017-102 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 732,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 30.11.2014 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 58,06%, pričom o výške trov rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 939,66 eur s prísl.
titulom plnenia zmluvy o pôžičke, uzavretej právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. ako veriteľom so žalovaným ako dlžníkom. Na žalobcu pohľadávka prešla na
základe jej postúpenia. Súd prvej inštancie uznesením rozhodol, že pokračuje na strane žalobcu so
spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako s právnym nástupcom zamietnutej spoločnosti Consumer
Finance Holding a.s..

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52, § 53 ods.
9, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/ zák.
č. 129/2010 Z.z., § 1 ods. 1, 4, § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že žalobca je
dôvodná, čo do zaplatenia sumy 732,64 eur s prísl., preto je v tomto rozsahu vyhovel a v zostávajúcej
časti žalobu zamietol.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal splatiť pôžičku v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko však žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu v súlade s ust. § 565Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka úver predčasne zosplatnil.
V konaní nebolo sporným, že žalovaný uhradil podľa splátkového kalendára sumu 302,51 eur a v deň
podania žaloby vykonal ďalšiu úhradu vo výške 10,00 eur, t.j. spolu uhradil 312,51 eur z celkovo

poskytnutej sumy 1.045,15 eur.

5. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.9.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na
úhradu splátky splatnej v mesiaci 07/2014 do 5.11.2014 s tým, že pokiaľ nedôjde k úhrade tejto splátky,
právny predchodca žalobcu bude oprávnený celý úver zosplatniť. Oznámením o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru zo dňa 29.11.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že úver sa stal
splatným v celom rozsahu.

6. K námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu
nemožno považovať za premlčaný. Vo vzťahu k zosplatnenému zostatku dlhu v súvislosti s otázkou
premlčaniaaplikovalust.§101Občianskehozákonníka.Vtejsúvislostikonštatoval,žeprizosplatnenom

zostatku dlhu veriteľ nemohol uplatniť celú pohľadávku skôr, ako došlo k jeho zosplatneniu využijúc
ust. § 565 Občianskeho zákonníka, pričom k zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky. Pre uplatnenie zosplatneného zostatku dlhu musia byť naplnené
súčasne dve podmienky, a to že veriteľ využil svoje právo a požiadal o splatenie celého dlhu a zároveň,
že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. K zosplatneniu úveru došlo

pre splátku splatnú 31.7.2014, čo vyplynulo z výzvy pred mimoriadnou splatnosťou, preto premlčacia
doba začala plynúť uplynutím troch mesiacov od tohto dňa, teda 1.11.2014. Premlčacia doba by tak
uplynula 1.11.2017. Žaloba bola podaná na súde dňa 18.9.2017, teda v rámci plynutia premlčacej doby.

7. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj primeranosťou dojednanej odplaty vyplývajúcej zo zmluvy a v tej

súvislosti aplikoval prechodné ust. § 10b ods. 2 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého odplatou
sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami
zahraničných bánk podľa § 1 ods. 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za
najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových
mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť

úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, vo februári roku 2014 bola
priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri
úveroch poskytnutých od 1 do 5 rokov 11,16% ročne. Výška úrokov v danom prípade tak nesmela
prevýšiť dvojnásobok 11,16% ročne, teda 22,32%. Dojednaná výška úrokov však bola vo výške 32%

ročne. Preto súd prvej inštancie ustálil, že výška úrokov je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka
a teda ide o neplatné dojednanie. Z tohto dôvodu považoval celý úver za bezúročný a bez poplatkov.

8. Za situácie, keď z celkovo poskytnutého úveru vo výške 1.045,15 eur žalovaný uhradil celkovo 312,51
eur, súd prvej inštancie ustálil, že žaloba je dôvodná čo do výšky 732,64 eur. Preto žalobe v tejto časti

vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

9. Spolu s istinou zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výšku
odvodil z ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. tak, ako
vyplýva z vyhovujúceho výroku rozsudku.

10. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Úspech žalobcu v danom prípade
predstavuje 79,03% a jeho neúspech 20,97%. Preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 58,06%.

11.Protitomutorozsudkuato(len)vočijehovyhovujúcemuvýrokuavýrokuotrováchkonaniavzákonnej
lehotepodalodvolaniežalovanýzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdeniaveciazdôvodu,žekonanie
máinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Vytkolsúduprvejinštancie,že
nesprávne posúdil otázku plynutia premlčacej doby a uviedol, že nárok žalobcu je potrebné považovať
za premlčaný. V tej súvislosti s poukazom na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/256/2018

a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/95/2018 uviedol, že omeškanie v danom prípade
začalo plynúť splatnosťou splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa
nezaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu a na daný prípad neaplikoval ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách. V danom prípade neuplynula 90-dňová lehota omeškania dlžníka od doručenia výzvy. Pretonavrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne
a prizná žalovanému voči žalobcovi plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“),
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Odvolaním bol napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách
konania, preto len tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu.

14. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

15. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom konanie
netrpí inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.

17. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc z posúdenia
obsahových náležitostí zmluvy dospel k záveru, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

18. Správne súd prvej inštancie posúdil aj dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania uplatneného
nároku a dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný. Odvolací
súd považuje názor súdu prvej inštancie o začatí plynutia premlčacej doby a o jej uplynutí za správny,
keďže vychádza zo správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení.

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania zo zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

23. Citované ust. § 101 Občianskeho zákonníka rieši okrem dĺžky premlčacej doby zároveň aj začiatok
jej plynutia a to tak, že plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda keď vznikne
možnosť podať na jeho základe žalobu.

24. Občiansky zákonník stanovuje objektívne začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa
všeobecnepovažujedeň,keďaprávomohlopoprvýrazuplatniťnasúde,tedalenčomohlabyťdôvodná
podaná žaloba na súd. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia

(všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym
momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť.25. V danom prípade zmluvné strany dojednali plnenie v splátkach. Ide po postupné čiastkové plnenie,
ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto
čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie v splátkach, je plnenie

vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto
úsekov je daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. V prípade
čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu
uvedenú v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo
splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí, veriteľ je oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie

celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba
do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V tomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia.

26. Ako už bolo uvedené vyššie, každá zo splátok má svoju samostatnú splatnosť, preto u každej zo
splátok plynie premlčacia doba samostatne vychádzajúc z ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Iná je
situácia, pokiaľ sa veriteľ rozhodne využiť právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka zosplatniť

úver za zákonom daných podmienok, kedy môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej zo splátok, a to až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa)

môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli
tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Premlčacia doba v z mysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
začína plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po

prvýkrát v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.

27. Správne teda súd prvej inštancie uzavrel, že veriteľ sa na súde mohol prvý raz domáhať svojho
práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej lehoty plynúcej od omeškania spotrebiteľa so
splnením splátok, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (31.7.2014). Práve tento deň je

najneskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čo v danom kontexte znamená, že tento
deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplnil aj zámer
zákonodarcu, aby premlčacia doba bola pri zosplatnení celého dlhu nezávislá od vôle veriteľa (teda
od 1.11.2014). Správne teda súd prvej inštancie ustálil, že premlčacia doba uplynula dňom 1.11.2017,
a pokiaľ bola žaloba podaná na súde dňa 18.9.2017, stalo sa tak v rámci plynutia premlčacej doby, preto

nárok nemožno považovať za premlčaný. Názory uvedené v rozsudkoch Krajského súdu v Trenčíne
a Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní odvolací súd nepovažuje
za správne.

28. Aj keď sa súd prvej inštancie vyslovene nezaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,

z kontextu rozsudku vyplýva, že žalobcu považoval za aktívne vecne legitimovaného.

29. V danom prípade boli naplnené podmienky vyplývajúce z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa
ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky, jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok...

30. V danom prípade bol dlžník podaním právneho predchodcu žalobcu (predžalobnou upomienkou zo
dňa 27.9.2014) oboznámený a súčasne vyzvaný na úhradu splátky splatnej v mesiaci 07/2014, keďže
s úhradou tejto splátky bol v omeškaní. Klient tento svoj peňažný záväzok splatný 31.7.2014 neuhradilani v lehote 90 kalendárnych dní, preto právny predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť pohľadávku
na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil súdu podaním zo dňa 22.1.2018.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutom
rozsahu vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému

žalobcovi v celom rozsahu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).