Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122208932
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4122208932.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. E. F. XXX, XXX XX A. D.

E., zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky,
IČO: 36858722, proti žalovanej: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. E. F. XXX, XXX XX A. D. E., o
vypratanie nehnuteľnosti, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o vypratanie nehnuteľností zapísaných Okresným úradom H. A., katastrálny odbor, na
LV č. XXX pre kat. úz. A. D. E., obec A. D. E., I. H. A., ako parcela registra C, parcela č. XXXX/XX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2 a parcela registra C, parcela č. XXXX/XX záhrada o
výmere 18 m2 zastavuje.

II. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosti v kat. úz. A. D. E., a to pozemky - parcely registra C KN:
- parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 1018 m2,
- parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 855 m2,
- parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 160 m2,
a stavbu - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra C KN: parcela č. XXXX/X,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom H. A., katastrálny odbor, na LV č. XXX pre kat. úz.

A. D. E., obec A. D. E., I. H. A., a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Nitra dňa 07.09.2022 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú vypratať nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre kat.úz. A. D. E., a to parcely registra C
KN, parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 1018 m2, parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 855 m2, parc.č.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2 a stavbu - rodinný dom, súpisné číslo XXX,
postavený na parc. č. XXXX/X. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností,

ktoréužívalazatrvania manželstvaajjehomanželkaG.C.ztituluexistujúcehorodinnoprávnehovzťahu.
Ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra F. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.04.2021
rozvedené a právoplatnosťou rozsudku o rozvode zanikol právny dôvod na užívanie nehnuteľností.
Napriek opakovaným výzvam na vypratanie nehnuteľností ich žalovaná užíva aj naďalej. Poukázal na
ustanovenie § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako aj na rozhodnutie NS ČR sp.zn. XX J. XXXX/
XXXX. Nakoľko žalovaná od rozvodu užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čím zasahuje do jeho
vlastníckych práv, domáha sa predmetnou žalobou ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126

ods.1 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala, aby ju súd zamietol. Uviedla, že v roku 2005
sa so žalobcom dohodli, že si postavia dom a na jeho financovaní sa budú podieľať obaja. Výstavbudomu financovala z vlastných zdrojov, z poskytnutého úveru a z finančných darov od jej rodičov. Po
uzavretí manželstva malo dôjsť k vysporiadaniu rodinného domu, ktorý financovala, čo sa nestalo, čím
sa žalobca na jej úkor obohatil. Ďalej poukázala na to, že v rodinnom dome bývajú aj ich maloleté deti

K. a L., ktoré jej boli po rozvode zverené do osobnej starostlivosti a jej vyprataním žalobca vyhodí aj deti
z ich domu, v ktorom bývajú od narodenia.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom boli vypočuté obe strany konania a
stanovisko k veci vyjadril aj právny zástupca žalobcu.

4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaná ho poukazovaním na maloleté deti, vydiera, pričom
tento spor sa detí netýka, pretože môžu bývať hocikde s matkou, ale nemá problém ani s tým, aby bývali
v dome. Z domu, v ktorom teraz býva žalovaná, sa musel vysťahovať ešte pred rozvodom manželstva
a v rámci rozvodu žiadal o striedavú starostlivosť, avšak deti boli zverené matke. Nakoľko deti samé
žiadali o striedavú starostlivosť, podal návrh na striedavú starostlivosť, ale nebol úspešný. V súčasnosti,

na podnet kolízneho opatrovníka, opätovne podal návrh na striedavú starostlivosť, pretože následkom
marenia súdneho rozhodnutia zo strany žalovanej má problém kontaktovať sa s deťmi, hoci býva v
susednom dome u sestry. Je toho názoru, že žalovaná má možnosť iného bývania a to aj s deťmi,
napríklad v byte v H. A., pričom práve v tomto období sa prideľovali mestské byty a žalovaná je
zamestnankyňa Mesta H. A.. Žalovaná sa žiadnym spôsobom nestará o rodinný dom, skôr naopak,

devastuje ho, ničí vnútorné zariadenie, spoločne zakúpené spotrebiče vyhádzala a taktiež vyhádzala aj
jeho osobné veci. Po rozvode manželstva nechal žalovanú bývať v dome pokiaľ si niečo nenájde, ale
zistil, že tam nebýva sama, ale prijíma aj pánske návštevy. Žalovaná by kľudne mohla bývať aj u svojich
rodičov, ktorí majú veľký rodinný dom na E. a bývajú v ňom iba oni dvaja. Nič by nebránilo, aby tam
bývala aj s deťmi, ktoré to tam poznajú, lebo tam chodievajú.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so žalobou nesúhlasí i keď chápe, že v predmetnom dome trvalo
bývať nemôže. Chcela by sa odsťahovať, ale nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby si mohla
zabezpečiť iné bývanie. So žalobcom sa chcela dohodnúť na vyporiadaní BSM tak, že by ju vyplatil, ale
chce jej dať iba 11.000 eur s čím nemôže súhlasiť. Jej požiadavka je 50% z hodnoty domu, prípadne

hodnotu investícií, ktoré do domu vložila. Pokiaľ by dostala finančné prostriedky z titulu vyporiadania
BSM, tak by si z nich zabezpečila vlastné bývanie. Pridelenie sociálneho bytu v H. A. neprichádza do
úvahy, jedná sa o 16 bytov, na ktoré čaká 150 uchádzačov a ona si na takýto byt nárokovať nemôže. Ani
u rodičov bývať nemôže, lebo tam býva brat, matka je onkologický pacient a potrebuje kľud, preto by tam
bývanie s deťmi nebolo vhodné. Uviedla, že ona si žiadne bývanie nehľadala a ani nepodala žiadosť o

pridelenie bytu. Na zabezpečenie bytu potrebuje peniaze, ktoré jej žalobca nie je ochotný poskytnúť,
hoci ona si zobrala úver, z ktorého poskytla finančné prostriedky na stavbu domu. Urobila to preto, aby
mali zabezpečené bývanie oni dvaja a aj deti, ktoré sa im narodia. Dom mal byť napísaný v polovičnom
podiele na ňu, čo sa nakoniec nestalo. Iba preto, že je nehnuteľnosť napísaná ako vlastníctvo žalobcu,
nemôže ju vysťahovať z domu. Uviedla, že žalobca jej robí nepríjemné veci, vypína elektriku, sleduje

ju a deti prostredníctvom nainštalovaných kamier, čím ju chce psychicky zničiť, aby dobrovoľne odtiaľ
odišla. BSM vyporiadané zatiaľ nemajú, žalobu o vyporiadanie nepodala, ale mieni ju podať v priebehu
leta. Je toho názoru, že dom patrí do BSM, čo chce preukazovať v konaní o vyporiadanie BSM. Ponuky,
ktoré predložil právny zástupca žalobcu ohľadne prenájmu bytu sú pre ňu nereálne, nemôže si dovoliť
platiť 1.000 a ani 600 eur mesačne za podnájom, keďže jej príjem činí 1.000 eur mesačne. Pokiaľ

by deti boli zverené do striedavej starostlivosti tak by nedostávala ani výživné na deti a prišla by aj o
daňový bonus, v dôsledku čoho by mala ešte nižší príjem, pričom náklady na živobytie celkovo stúpajú.
Potvrdila, že má známosť s iným mužom, avšak ide iba o krátkodobý vzťah a uvažovať nad bývaním u
neho je v súčasnej dobe predčasné. Uviedla tiež, že nerozumie tomu, že sa môžu z domu vysťahovať
maloleté deti a ona má byť trestaná vyprataním domu, do ktorého vložila finančné prostriedky. Chce,

aby BSM bolo vyporiadané mimosúdne, avšak s návrhom, ktorý predložil žalobca nesúhlasí, pretože je
v jej neprospech. Poukázala na to, že v tomto konaní sa jedná aj o maloleté deti a žalobu o vypratanie
považuje za úplné sebectvo žalobcu, lebo keby mu išlo o deti, tak sa s ňou riadne vysporiada a mohol
by nehnuteľnosť využívať sám.

6. Právny zástupca žalobcu uviedol, že základným predpokladom žaloby o vypratanie je preukázanie
vlastníctva žalobcu k nehnuteľnosti a bývanie žalovaného bez právneho dôvodu. Má za to, že obidve
tieto podmienky sú v tomto prípade splnené a to s poukazom na zápis v LV č. XXX pre k.ú. A. D. E., ako
aj s poukazom na doklady, týkajúce sa nadobudnutia pozemku a financovania výstavby domu. Pozemky,ktoré sú predmetom vypratania, nadobudol žalobca darovacou zmluvou pred uzavretím manželstva
a takisto stavbu postavil žalobca z finančných prostriedkov poskytnutých mu ŠFRB pred uzavretím
manželstva. Uvedené je preukázané stavebným povolením, kolaudačným rozhodnutím a zmluvou

o úvere so ŠFRB. Tvrdenie o dohode o budúcom prevode polovice nehnuteľnosti nie je pravdivé.
Rozvodom manželstva právny dôvod bývania pre manželku, ktorá nie je vlastníkom nehnuteľností,
zaniká a teda od rozvodu manželstva žalovaná býva v dome bez právneho dôvodu. Domáhanie sa
vypratania nehnuteľnosti v súlade s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právom žalobcu, nakoľko
nebolo možné sa so žalovanou dohodnúť mimosúdne. Ona nehnuteľnosti naďalej užíva, avšak neplatí

za to žiadne nájomné. Pokiaľ žalovaná poukazuje na deti, ktoré v dome bývajú a ona si nevie predstaviť
starať sa o deti na inom mieste, tak pokiaľ by mali zostať v dome, vie sa o nich postarať žalobca.
Žalovaná pracuje v H. A., deti chodia do školy a do škôlky, pričom v H. A. je ponúk na prenájom
bytov dosť, môže si zabezpečiť bývanie tam a nehrozí, že by s deťmi zostala bez bývania. Výzva na
vypratanie jej bola zasielaná už viac ako pred rokom, takže mala naozaj veľmi dlhý čas na to, aby si
zabezpečila bývanie inde. Žalobu považuje za dôvodnú, keď nárok na vypratanie nehnuteľnosti, ktorý je

daný ustanovením § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, riadne preukázal na rozdiel od žalovanej, ktorá
svoje tvrdenia nepreukázala a žiadnymi dôkazmi nepodporila a ani účinne nepoprela tvrdenia žalobcu.
Je toho názoru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a žalovaná svoje dôkazné bremeno neuniesla.

7. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania zobral žalobu v časti o vypratanie nehnuteľností a to

parc. č. XXXX/XX o výmere 160 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 18 m2 späť a žiadal, aby súd v tejto
časti konanie zastavil. Poukázal na to, že uvedené nehnuteľnosti boli nadobudnuté kúpnopredajnou
zmluvou, uzatvorenou za trvania manželstva strán konania dňa 24.07.2008, medzi starou matkou
žalobcu G. G., ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, za kúpnu cenu 10.000 Sk a on sa
nevie vyjadriť, či na kúpu týchto nehnuteľností použil žalobca svoje výlučné finančné prostriedky, alebo

finančné prostriedky spoločné. Z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia konania na ich vyprataní netrvá.

8. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dokladmi a to výzvou na vypratanie nehnuteľnosti
zo dňa 07.07.2022, rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. XXX/XXX/XXXX - XXX zo dňa 28.04.2021,
výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. A. D. E., Zmluvou o splátkovom úvere XXXXXXXXXX zo dňa

28.07.2006, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. XXXXX/X/XXXX - XXX zo dňa 25.05.2022,
stavebným povolením zo dňa 22.08.2005, kolaudačným rozhodnutím č. XXX/XXXX-XXX-C. zo dňa
30.04.2007, rozpočtom na rodinný dom investora B. C. z júna 2005, uznesením Krajského súdu v Nitre
č.k. XXXX/XX/XXXX - 51 zo dňa 28.07.2022, sobášnym listom, zmluvou o poskytnutí podpory uzavretou
dňa 20.03.2006, darovacou zmluvou F. L. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, návrhom darovacej zmluvy bez

dátumu, žiadosťou o pristúpeniu manželky k úverovému vzťahu bez dátumu - bez podpisu, návrhom na
vyporiadanie BSM po rozvode - bez dátumu, odpoveďou I. A. D. E. zo dňa 15.02.2023 adresovanou
žalovanej, záverečnou správou z psychologických konzultácií zo dňa 16.11.2021, fotografickými
zábermi v počte 4 kusy, zápisnicou o pojednávaní vo veci zverenia mal. detí do striedavej starostlivosti
sp.zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 19.04.2023, záznamom z prvého stretnutia rodičov dňa 19.04.2023 vo veci

sp. zn. XXXX/X/XXXX, ponukou na prenájom nehnuteľnosti v H. A., A. M. N. v počte 6 kusov, ďalšími
ponukami na prenájom bytov v H. A. v počte 3 ks, návrhom na zverenie mal. detí do striedavej osobnej
starostlivosti podaným žalobcom na Okresný súd Nitra dňa 20.02.2023 (sp. zn. XXX/XX/XXXX), kúpno-
predajnou zmluvou L. XXXX/XXXX, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XXX/XXXX, sp.zn.
XXXX/X/XXXX a s prihliadnutím na výpovede strán konania zistil tento skutkový a právny stav.

9. Žalobca je vedený v LV č. XXX pre kat.úz. A. D. E. ako výlučný vlastník nehnuteľností a to parc.č.
XXXX/X, záhrada o výmere 1018 m2, parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere 855 m2, parc.č. XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, parc.č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 160 m2, parc.č. XXXX/XX, záhrada o výmere 18 m2 a stavby - rodinný dom súp.č. XXX,

postavený na parc.č. XXXX/X. Z listu vlastníctva vyplýva, že žalobca tieto nehnuteľnosti nadobudol
na základe darovacej zmluvy, uzatvorenej v roku 2005, ktorej vklad bol povolený pod F. L. X/XX a
kúpnopredajnej zmluvy, uzatvorenej dňa 24.07.2008, ktorej vklad bol povolený pod č. L. XXXX/
XXXX. So stavbou domu začal v roku 2005, kedy mu ako stavebníkovi bolo vydané stavebné
povolenie č. X/XX/XXXX zo dňa 22.08.2005 a po ukončení stavby mu bolo vydané kolaudačné

rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXX-C. zo dňa 30.04.2007. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa
12.05.2007, teda už po nadobudnutí časti pozemkov a po výstavne rodinného domu a jeho kolaudácii. V
rodinnomdomebývalispoločneajsmaloletýmideťmi,ktorésaimpočasmanželstvanarodili.Manželstvo
strán konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa28.04.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2021. Z manželstva pochádzajúce dve maloleté
deti K. nar. XX.XX.XXXX a L. nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný na platenie výživného vo výške 250 eur mesačne na mal. K. a 150 eur mesačne na mal. L..

Po rozvode manželstva zostala v rodinnom dome bývať žalovaná aj s deťmi. Žalobca býva dočasne v
susednom rodinnom dome u svojej sestry. Žalobca ako vlastník nehnuteľností vyzval prostredníctvom
svojho právneho zástupcu výzvou zo dňa 07.07.2022 žalovanú na ich vypratanie, avšak bezvýsledne,
pretože žalovaná tam zostala bývať i naďalej. Nehnuteľnosti nevypratala z dôvodu, že dom považuje za
patriaci do BSM, pretože sa podieľala finančnými prostriedkami na jeho nadobudnutí, ako aj z dôvodu,

že spolu s ňou bývajú v dome ich dve maloleté deti. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo
doposiaľ vyporiadané a v čase rozhodovania súdu ani nebola podaná žaloba na súd.

10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

12. Podľa § 126 ods.1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

13. Podľa § 136 ods.2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

14. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

15. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

16. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo o splnení povinnosti.
17. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

18. Podľa § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

19. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20. Podľa § 146 ods.1, prvá veta CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí.

21. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22. Podľa § 217 ods.1, prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

23. S vlastníctvom veci je spojené právo predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a
úžitky a nakladať s ním. Pokiaľ niekto bráni vlastníkovi v realizácii jeho práva vec užívať, zákon mu
v ustanovení § 126 ods.1 OZ poskytuje ochranu a to prostredníctvom možnosti domáhať sa vydania
veci resp. vypratanie nehnuteľnosti. Aktívne legitimovaný na podanie žaloby je vlastník nehnuteľnosti a

pasívne legitimovaným je osoba, ktorá nehnuteľnosť užíva napriek tomu, že na to nemá žiadny právny
dôvod. Žalobca môže byť v takomto spore úspešný vtedy, ak preukáže svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti
a preukáže aj to, že žalovaná strana predmet jeho vlastníctva užíva neprávom. Súd pri posúdení
oprávnenosti žaloby vychádza z dôkazov, ktoré strany konania predložia. Žalobca tvrdenie o vlastníctvenehnuteľností podložil listinnými dokladmi a to listom vlastníctva, ale aj rozhodnutím o povolení stavby
a kolaudácii stavby. Pri zisťovaní kto je skutočným vlastníkom súd nemusí vychádzať iba so stavu
zapísaného v katastri nehnuteľností, ale aj z iných dôkazov, na základe ktorých si otázku vlastníctva

vyrieši predbežne a až potom môže poskytnúť ochranu vlastníkovi tým, že zaviaže žalovanú stranu na
vypratanie nehnuteľnosti. Pokiaľ by súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca nie je vlastníkom
nehnuteľností, alebo že nehnuteľnosti sú vlastníctvom resp. spoluvlastníctvom aj žalovanej a preto ich
užíva oprávnene, bolo by daný dôvod na zamietnutie žaloby.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi
preukázal, že nehnuteľnosti - parc.č. XXXX/X, XXXX/X M. XXXX/X získal darom v roku 2005 (darovacia
zmluva č. V 2/2005), teda ešte pred uzavretím manželstva. S poukazom na § 143 OZ, z ktorého
vyplýva, že predmetom BSM sú veci nadobudnuté za trvania manželstva a do BSM nepatria veci získané
darom, je nepochybné, že tieto nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
alenadobudolichžalobca preduzavretímmanželstvadaromdosvojhovýlučnéhovlastníctva.Pokiaľide

o stavbu - rodinný dom s.č. XXX, tak stavebné povolenie č. 1/08/2005 bolo vydané stavebníkovi A. B. C.
(žalobca)dňa22.08.2005, stavbabolaukončenávroku2007,kedybolovydanékolaudačnérozhodnutie
č. XXX/XXXX-XXX-C. zo dňa 30.04.2007. Strany konania uzatvorili manželstvo dňa 12.05.2007, t.j. v
čase,kedystavbaužexistovala ajejvlastníkom,takakovyplývaajzLVč.XXXbolžalobca.Zuvedeného
je zrejmé, že ani rodinný dom nemohli strany konania nadobudnúť do BSM, tak ako tvrdí žalovaná. Na

tejto veci nič nemení ani námietka žalovanej, že vložila do stavby svoje výlučné finančné prostriedky
získané z úveru a darov od rodičov, pretože ak by jej tvrdenie bolo pravdivé, išlo by o investície,
ktoré zo svojho majetku vložila do výlučného majetku žalobcu, čo sa zohľadňuje pri vyporiadaní BSM.
Podľa tvrdenia žalobcu stavba domu bola financovaná z podpory poskytnutej ŠFRB na základe Zmluvy
o poskytnutí podpory vo forme úveru vo výške 1.000.000 Sk s dobou splatnosti 30 rokov, uzavretej

žalobcom dňa 20.03.2006, teda ešte pred uzavretím manželstva, avšak je zrejmé, že určitá časť úveru
sa splácala aj za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov, na čo je tiež potrebné
prihliadať pri vyporiadaní BSM. Predmetom tohto konania, ale nie je vyporiadanie BSM, ale žaloba o
vypratanie nehnuteľností, preto nebol dôvod zaoberať sa dokazovaním ohľadne prípadných investícií
do domu zo strany žalovanej a splácaním úveru žalobcu zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré

skutočnosti treba riešiť v rámci vyporiadania BSM. Súd žalovanú upozornil, že je potrebné vyporiadať si
BSM mimosúdne alebo podaním žaloby na súd, aby tak získala svoj zákonný podiel, ktorý jej z tohto
titulu prináleží. Žalovaná napriek tomu, že domovú nehnuteľnosť stále považuje za predmet BSM a
nárokuje si na polovicu, žalobu o vyporiadanie BSM v priebehu tohto konania nepodala.

25. Pokiaľ ide o nadobudnutie parc.č. XXXX/XX o výmere 160 m2 a parc.č. XXXX/XX o výmere 18
m2, ktoré boli zakúpené v roku 2008, teda už za trvania manželstva, pre posúdenie či ide o výlučné
vlastníctvo žalobcu alebo ide o nehnuteľnosti nadobudnuté do BSM, je rozhodujúce z akých finančných
prostriedkov boli zakúpené. Ak by bolo preukázané, že zo spoločných, patrili by do BSM. Nakoľko
však žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, nebol dôvod skúmať, či ide o predmet BSM a konanie

s poukazom na § 145 ods.2 CSP v tejto časti zastavil. Urobil tak aj napriek nesúhlasu žalovanej so
späťvzatím žaloby, ktorý nesúhlas neodôvodnila vážnymi dôvodmi a ani súd žiadne vážne dôvody, pre
ktoré by konanie o vypratanie týchto parciel nemal zastaviť, nezistil.

26. Z predložených listinných dokladov súd považuje za nesporné, že výlučným vlastníkom

nehnuteľností, ktoré zostali po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania, je žalobca. V prípade
výlučného vlastníctva jedného z manželov sa druhý manžel počas trvania manželstva stáva oprávneným
užívateľom nehnuteľností. Toto jeho právo je odvodené od existencie rodinnoprávneho vzťahu k
vlastníkovi nehnuteľnosti, pretože manželia sú v zmysle § 18 Zákona o rodine povinní žiť spolu.
Manželstvo strán konania bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k XXX/XXX/XXXX-XXX právoplatne

rozvedené, v dôsledku čoho sa situácia zmenila a rozvedená manželka, ktorá stratila status rodinného
príslušníka - manželky, stratila tiež právo užívať predmet vlastníctva bývalého manžela. Ak napriek
tomu nehnuteľnosti užíva, robí tak už bez právneho dôvodu a vlastník je oprávnený domáhať sa ochrany
svojho vlastníckeho práva.

27. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd nemôže rozhodnúť o jej vyprataní, pretože v nehnuteľnosti
spolu s ňou bývajú maloleté deti, ktoré jej boli zverené a nemôžu byť vysťahované na ulicu, súd
konštatuje, že pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na záujmy maloletých detí, ktoré sa v dome narodili a
táto nehnuteľnosť predstavuje ich domov. Je nepochybné, že maloleté deti, ktoré zdieľajú bydlisko spoluso svojou matkou, nemôžu byť vystavené hrozbe vysťahovania na ulicu a hoci nejde o taký druh žaloby,
pri ktorej priamo zákonná norma umožňuje z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobu zamietnuť
( napr. § 142 ods.2 OZ), súd sa s prihliadnutím na § 3 OZ zaoberal aj tým, či maloletým deťom hrozí

nebezpečie, že by sa reálne mohli stať bezdomovcami a preto skúmal možnosti a schopnosti matky
zabezpečiť pre seba a súčasne aj pre deti, o ktoré je na základe rozhodnutia súdu povinná sa starať, iné
vhodné bývanie. Žalovaná je riadne zamestnaná na Mestskom úrade H. A. ako referent hospodárskej
činnosti a investičnej výstavby a má pravidelný mesačný prijem cca vo výške 1.000 eur mesačne a jej
bývalý manžel platí výživné spolu na obe mal. deti vo výške 400 eur. Súd dospel k názoru, že sociálna

situácia žalovanej umožňuje riešenie bytovej otázky pre seba a deti, či už zabezpečením podnájmu,
alebo aj prechodným bývaním v rodinnom dome svojich rodičov, nakoľko existuje reálny predpoklad,
že v rámci vyporiadania BSM získa svoj zákonný podiel, ktorý by mohla tiež použiť pri zabezpečení
vlastného bývania. Deti majú právo bývať všade tam, kde toto právo majú ich rodičia, teda sú oprávnené
bývať s matkou, ktorej boli zverené do opatery, ako aj v rodinnom dome otca počas vzájomného
stretávania sa. Súd je toho názoru, že aj keď je potrebné pri rozhodovacej činnosti vždy prihliadať

na záujem maloletých detí, neznamená to, že nie je potrebné skúmať konkrétne okolnosti každého
prípadu, pretože iba v prípade, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, či už žalovanej
alebo maloletých detí, mohol by súd žalobu o vypratanie zamietnuť, pretože by ich záujem a právo na
bývanie prevyšovalo nad záujmom ochrany vlastníckeho práva. V danom prípade ale súd, vzhľadom na
pomery na strane žalovanej nezistil, že by deťom hrozilo nebezpečie straty "strechy nad hlavou" a boli

by tak ohrozené ich základné ľudské práva, pretože žalovaná má vytvorené materiálne podmienky na
zabezpečenie bývania, keďže je zamestnaná, má trvalý príjem, má možnosť čerpať úver na bývanie a
taktiež má nárok na finančné vyrovnanie z titulu vyporiadania BSM. Súd dáva do pozornosti, že žalovaná
v priebehu konania nedoložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že by sa nachádzala v takej ťaživej
sociálnej situácii, pre ktorú by nebola schopná zabezpečiť sebe a deťom iné bývanie.

28. Nakoľko žalobca v konaní riadne preukázal svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam a preukázané bolo
aj to, že žalovaná rozvodom manželstva stratila právo ich užívania, pričom napriek výzve žalobcu
nehnuteľnosti nevypratala, teda užíva predmet vlastníctva žalobcu bez právneho dôvodu, považoval
súd žalobu za dôvodnú a preto jej vyhovel.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý
mal vo veci úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Podľa § 262 ods.2 CSP o

výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.