Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620203452
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5620203452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Novotnej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci
žalobcu AGRONOVA Liptov, s.r.o., so sídlom 032 23 Liptovská Sielnica 176, IČO: 36 408 085, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Advoka´tska kancela´ria RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XX, XXX XX E. D., právne zastúpenému advokátom JUDr. Miloslav Hricko, so sídlom 1.
mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 83.477,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/26/2020-308 zo dňa 11. októbra 2022

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/26/2020-308 zo dňa 11. októbra 2022 p o t
v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Prvoinštančné rozhodnutie
1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 83.477,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 83.477,- Eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia, ako aj náhrady

trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný ako konateľ žalobcu uskutočnil výbery z pokladne žalobcu v
priebehu rokov 2016 a 2017 vo výške 83.477,- Eur, ktoré finančné prostriedky nepoužil v prospech
žalobcu, keďže ich nepoužil na nákup tovarov alebo služieb pre žalobcu, a ani nevrátil do pokladne
žalobcu, čím spôsobil na majetku žalobcu škodu. Výbery uskutočnil aj v predchádzajúcich rokoch, avšak
nároky na vrátenie týchto finančných prostriedkov titulom spôsobenej škody boli už premlčané. Výbery

uskutočnil nasledovne: dňa 16.12.2016 vo výške 7.048,- Eur, dňa 18.1.2017 vo výške 4.243,- Eur, dňa
17.2.2017 vo výške 4.630,- Eur, dňa 20.3.2017 vo výške 4.840,- Eur, dňa 18.4.2017 vo výške 5.624,-
Eur, dňa 18.5.2017 vo výške 5.851,- Eur, dňa 19.6.2017 vo výške 6.881,- Eur, dňa 18.7.2017 vo výške
8.361,- Eur, dňa 18.8.2017 vo výške 9.122,- Eur, dňa 18.9.2017 vo výške 9.338,- Eur, dňa 18.10.2017
vo výške 7.030,- Eur, dňa 20.11.2017 vo výške 5.936,- Eur a dňa 18.12.2017 vo výške 4.573,- Eur.
Hotovostné výbery preukazujú výdavkové pokladničné doklady vystavené za žalované obdobie, ktoré
boli založené do pokladničnej knihy žalobcu. Priložené výdavkové pokladničné doklady vyhotovila pani

F., bývalá administratívna pracovníčka žalobcu, ktorá mala na starosti pokladňu a ktorá konala na pokyn
žalovaného. Z výdavkových pokladničných dokladov vyplýva, že žalovaný mal tieto hotovostné výbery
vykonávať pod zámienkou vrátenia pôžičky druhému konateľovi žalobcu, A. D. B.. A. B. žiadnu pôžičkužalobcovi nikdy neposkytol, nemal teda nárok na jej vrátenie a zároveň nikdy neprijal žiadne plnenie
od žalovaného.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že vyzval žalovaného na vysvetlenie jeho hotovostných výberov z pokladne
a predloženie účtovných dokladov preukazujúcich použitie týchto vybraných finančných prostriedkov.
Žalovaný na výzvu uviedol, že k výdavkovým pokladničným dokladom existujú aj príjmové pokladničné
doklady "pôžička A. B.“, ktoré boli riadne vedené v účtovníctve, ktoré prevyšujú sumu výdavkových
dokladov. Označenia „Pôžička A. B.“, resp. „Vrátenie pôžičky A. B.“, boli používané ešte pred jeho

nástupom na funkciu konateľa, pričom boli zavedené A. B. a išlo len o pracovné označenie pre
poskytnutéfinančnéprostriedkyspoločnosti,keďtátopotrebovalahotovosť,vzhľadomkjejinsolventnosť
a ich vrátenie v čase, keď bolo dosť prostriedkov na vrátenie týchto súkromných finančných prostriedkov.
Podľa žalobcu žalovaný tak nepoprel vyberanie finančných prostriedkov z pokladne pod zámienkou
vrátenia hotovostnej pôžičky A. B.. V účtovníctve žalobcu neexistuje záznam o poskytnutí pôžičky A. B. a
už vôbec nie titulom vrátenia domnelej pôžičky. Z čestného prehlásenia A. B. zo dňa 25.10.2020 vyplýva,

že žalobcovi neposkytol pôžičku ani iné finančné plnenie a preto od žalobcu žiadne finančné plnenie
titulom vrátenia pôžičky nemohol prijať. Na predložených výdavkových dokladoch absentuje podpis A.
B. ako prijímateľa týchto peňazí.

4. Žalobca tvrdil, že žalovaný výberom finančných prostriedkov z pokladne, ktoré nepoužil v prospech

žalobcu porušil povinnosť konateľa konať v súlade so záujmami žalobcu v zmysle § 135 a ods. 1
Obchodného zákonníka. Zároveň porušil povinnosť neuprednostňovať vlastné záujmy pred záujmami
žalobcu. Porušenie obidvoch týchto povinností vedie k vzniku škody. Výberom finančných prostriedkov
z pokladne žalobcu sa majetok žalobcu reálne zmenšil, a to o sumu 83.477,- Eur, ktorá predstavuje
súčet všetkých výberov. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a škodou je zrejmá.

Žalobca tvrdil, že žalovaný nemohol konať v dobrej viere, že koná v záujme žalobcu, ak vyberal finančné
iné prostriedky pod falošnou zámienkou vrátenia neexistujúcej pôžičky druhému konateľovi žalobcu. Na
strane žalovaného neexistujú žiadne liberačné dôvody.

5. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že vykonal hotovostné

výbery z pokladne žalobcu. Výbery z pokladne, na ktoré žalobca v žalobe poukázal, sa nikdy
nezrealizovali, čo vyplýva aj zo žalobcom predložených pokladničných dokladov. Tieto tak neboli
relevantnými účtovnými dokladmi, a preto sa nestali súčasťou účtovníctva žalobcu. Iba 2 pokladničné
doklady z 16.12.2016, jeden z 18.1.2017 a jeden z 20.3.2017 obsahujú podpis žalovaného ako osoby,
ktorá mala účtovnú operáciu schváliť. Ostatné účtovné doklady, nielenže neobsahujú podpis žalovaného

ani jeho označenie, ale nie sú vôbec podpísané ani príjemcom, ani osobou, ktorá mala výdavok schváliť.
Preto žalobca nepreukázal, žeby sa žalovaný dopustil hotovostných výberov z pokladne žalobcu. Aj
podpísané pokladničné doklady slúžili len ako pomocná evidencia a spôsob akým bola vedená, vrátane
popisu „Vrátenie pôžičky A. B.“, alebo obdobného, bol prevzatý z predchádzajúcich období, pred tým ako
sa žalovaný stal konateľom. Tento spôsob evidencie zaviedol sám A. B.. Administratívna pracovníčka

žalobcu pravidelne pripravovala interný zálohový doklad pre vedúcich jednotlivých stredísk. Finančné
prostriedky mali slúžiť na nákup tovarov alebo služieb pre žalobcu. Interný zálohový doklad slúžil ako
interný záznam do času, kým vedúci jednotlivých stredísk nepredložili pokladničné bločky alebo iné
účtovné doklady preukazujúce nákup tovarov alebo služieb. A tieto bločky sa potom ako účtovné doklady
vložili do pokladne a riadne zaúčtovali. Účel, ktorý tieto doklady uvádzajú „Vrátenie pôžičky A. B.“ bol

len pracovný/pomocný názov, ktorý sa používal ešte v časoch, keď bol A. B. konateľom žalovaného
a žalovaný ako nový konateľ tento spôsob vedenia pomocnej evidencie prevzal a pokračoval v ňom.
Žalovanýnikdynetvrdil,žeprijímateľomaleboposkytovateľompeňažnýchprostriedkovA.D.B.skutočne
bol. Pôžičky po roku 2013 žalobcovi poskytoval iba žalovaný, buď osobne alebo prostredníctvom svojej
spoločnosti Jednotná poľnohospodárska, s.r.o.. V roku 2013 došlo ku kapitalizácii pôžičiek a všetky ich

pôžičky sa premietli do výšky základného imania a výšky vkladov spoločníkov. Od tejto kapitalizácie už
okrem žalovaného žiaden zo spoločníkov spoločnosti žiadnu pôžičku neposkytol. Slúžili na preklenutie
nedostatku hotovosti potrebnej pre fungovanie spoločnosti. Pred tým, do roku 2009, tak robil aj A. D.
B. a do roku 2013 A. G. H. I. a A. G. H. D., A. J. H. a spoločnosť PaR Solution, s.r.o. Účtovníctvo
viedla spoločnosť BE-KEŠ, s.r.o. Účtovníctvo viedla elektronicky, všetky hotovostné operácie boli

riadnezaúčtovanéapodloženéúčtovnýmidokladmi,čopotvrdzujúúčtovnévýkazyžalobcu.Pokladničná
kniha bola vedená elektronicky a jej obsah bol každoročne premietnutý do účtovnej závierky, ktorá
bola schválená valným zhromaždením a odovzdaná príslušnému správcovi dane. Žalovaný uviedol, žefunkcie konateľa sa vzdal dobrovoľne sa tam kvôli pokynom, ktoré mu dával vtedajší spoločník A. G. H.
st., ktoré považoval za nezákonné a neprospešné spoločnosti.

6.Žalobcavreplikeuviedol,ženiejedôležitéti,čižalovanývýberyzpokladnežalobcuschválil,alebonie,
ale je dôležité iba to, že tieto výbery vykonal a že si takto vybrané finančné prostriedky ponechal. Výbery
z pokladne spracovala administratívna pracovníčka A. F., ktorá na to musela mať pokyn oprávnenej
osoby, ktorou bol žalovaný keďže druhý konateľ A. B. takýto pokyn neudelil. Žalovaný také výbery
vykonával v období od roku 2013 do roku 2016 spolu vo výške 252.154,81 Eur, čo sú však už premlčané

nároky. Žalobca k replike pripojil výdavkové doklady za rok 2016, ktoré sú podpísané žalovaným, ako
osoby, ktorá výbery schválila. Ak žalovaný výbery schvaľoval za celé obdobie od roku 2013 do roku
2016, nie je dôvod si myslieť, že výbery v roku 2017 ním schválené neboli. A. F. tieto prostriedky
z pokladne žalobcu odovzdala žalovanému. Žalovaný si musel byť vedomý, že koná protiprávne, preto
si musel byť vedomý aj toho, že nemôže byť podpísaný na daných pokladničných dokladoch ako
príjemcafinančnýchprostriedkov,aúčelomichvyplateniazpokladnemalobyťvráteniedomnelejpôžičky

druhémukonateľovi.Podpisžalovanéhosapretonavýdavkovýchpokladničnýchdokladochnenachádza
zámerne,abysťažiluplatňovanienárokovžalobcuvočijehoosobe.Žalovanýnepredložilžiadnypríjmový
doklad a ani iný dôkaz, ktorým by preukazoval, že A. B. poskytol žalobcovi pôžičku. O poskytnutí
pôžičky neexistuje žiadny záznam v účtovníctve žalobcu. A. B. nikdy neprijal z pokladne žalobcu žiadne
finančné prostriedky. To znamená, že ich mohol vyberať z pokladne len žalovaný. Neexistuje dôvod,

pre ktorý by sa výbery mali označovať ako vrátenie pôžičky A. B.. Takáto forma pomocnej evidencie
nedáva žiadny zmysel. Ak by sa jednalo o pomocnú evidenciu, ktorej účelom bolo iba zaznamenať
výber z pokladne žalobcu do momentu, kým vedúci jednotlivých stredísk nepredložia doklady o nákupe
tovarov alebo služieb potrebných na činnosť žalobcu, neexistuje žiadny dôvod na to, aby výdavkové
pokladničné doklady boli evidované v účtovníctve žalobcu. Ak by bola pravda čo tvrdí žalovaný, takéto

pomocné pokladničné doklady by boli zlikvidované. Namiesto toho boli založené do pevnej pokladničnej
knihy žalobcu. Žalovaný v odpovedi na predžalobnú výzvu uviedol, že finančné prostriedky vyplatené
z pokladne mali skutočne predstavovať vrátenie pôžičky.

7. Žalovaný k replike žalobcu zotrval na tom, že žalobca nepreukázal hotovostné výbery žalovaným

z pokladne. Pokladničné doklady, ktoré predložil žalobca nepreukazujú, že by boli peňažné prostriedky
zpokladnevyplatené.Pretoneboliokremtých,ktoréboliurčenénamzdyzamestnancov,anizaúčtované.
Nebolo preukázané, že škoda žalovanému vznikla a ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný z pokladne
prevzal finančné prostriedky. Argumentáciu žalobcu v replike označil za takú, ktorá nedáva zmysel
uviedol, že treba rozlišovať či sa jedná o pokladničné doklady zaúčtované v účtovníctve alebo

doklady, ktoré slúžili len ako pomocná evidencia. Pri dokladoch zaúčtovaných v účtovníctve sa jedná
o vrátenie pôžičiek, ktoré firme žalovaný poskytol a pri dokladoch nezaúčtovaných v účtovníctve sa
jedná o zálohové neúčtované doklady, ktoré neovplyvňujú stav pokladne. Tvrdenie žalobcu, že A. B.
nikdy neposkytol žalobcovi pôžičku a ani čestné vyhlásenie A. B. nezodpovedajú skutočnosti. V roku
2013 došlo ku kapitalizácii pôžičiek A. B., nie k osobitnému vkladu. A. B. poskytol a vrátil si pôžičky

podniku a rovnako tak zaviedol označenie na evidenciu týchto pôžičiek pred rokom 2009. Pôžičky boli
bežným javom u žalobcu. V čase keď sa stal žalovaný konateľom žalobcu, bol žalobca v katastrofálnom
stave na pokraji bankrotu. Preto pôžičky poskytoval aj Ing. H. starší, A. H. D., A. K., A. B., Jednotná
poľnohospodárska s.r.o., A. L.. Podľa žalovaného, žalobca v replike vytrhol skutočnosti z kontextu
predošlých rokov, v ktorých boli žalobcovi poskytnuté pôžičky na rovnaký analytický účet, o čom svedčí

zápis v súvahe k 31.12.2017. Podľa nej bol stav na účte záväzky voči spoločníkom a združeniu vo
výške 6.939,- Eur a stav na účte ostatné kapitálové fondy vo výške 376.016,- Eur. Na opačnej strane
súvahy na účte pohľadávky voči spoločníkom a združeniu bola nula, takže žiadny záväzok žalovaného
nemohol existovať. Nemohlo teda v žiadnom prípade dôjsť ku škode, keďže podnik ešte dlhoval
žalovanému, pretože iba žalovaný od roku 2013 po kapitalizácii pôžičiek vkladal finančné prostriedky

do spoločnosti formou pôžičiek. Žalovaný tiež na okraj uviedol, že stredisko Syráreň, na ktoré žalobca
poukazoval, malo vlastnú pokladničnú knihu, preto argumentovať ako príkladom týmto strediskom
nedáva zmysel. Žalovaný trval na návrhoch na vykonanie dokazovania, aby žalobca predložil knihy
pokladne v elektronickej aj v tlačenej podobe za roky 2016 a 2017 a tiež aby žalobca predložil súvahu
za rok 2017.

8. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že dokazovanie vykonal výdavkovými pokladničnými
dokladmi pripojenými k žalobe, správou nezávislého audítora o uistení zo dňa 31.8.2020 a ostatnými
listinnými dôkazmi a výsluchom žalovaného a výsluchom svedkov A. F., M. B., A. N. O.. Ďalej uviedol, žez vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, pričom popísal obsah jednotlivých dôkazov. Obsahom
výdavkových dokladov bol údaj o tom, že doklad bol vyhotovený osobou označenou ako F. a boli doň
vpísané údaje o vyplatení (komu): A. D. B., účel: vrátenie pôžičky A. B. a suma výdavkový doklad

z 16.12.2016 na sumu 7.048,- Eur bol podpísaný v časti schválil a bol označený číslom V1612/10.
Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia v bodoch 7 až 11 uviedol opis vykonaných dôkazov
výsluchom strany sporu žalovaného a svedkov a listinou správa o uistení audítorskej spoločnosti A &
A CONSULTING Bratislava.

9. Okresný súd vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že žalobca v spore nepreukázal čo i len jeden
z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení
s § 373 a 757 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že pre posúdenie vzniku zodpovednosti za
škodu má dôkaznú povinnosť žalobca, pričom musí preukázať vznik škody (jej reálnu existenciu),
protiprávne konanie škodcu, a to porušenie konkrétnej povinnosti, príčinnú súvislosť medzi škodou
a protiprávnym konaním škodcu. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný s finančnými prostriedkami

nenakladal s odbornou starostlivosťou, v rozpore so záujmami spoločnosti, resp. že si ich prisvojil
a nepoužil v prospech žalobcu (to v prípade peňažných prostriedkov vo výške 7.048,- Eur na základe
výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 16.12.2016) a tiež to, že peňažné prostriedky v žalovanom
období roku 2017 vôbec reálne vybral z pokladne žalobcu. Po vykonanom dokazovaní na návrh
strán sporu nebolo možné jednoznačne bez pochybnosti konštatovať, že žalovaný uskutočnil výbery

peňažných prostriedkov za rok 2017 v celkovej výške 76.429,- Eur. Podľa tvrdenia žalobcu výbery
z pokladne preukazujú výdavkové pokladničné doklady založené v pevnej verzii pokladničnej knihy.
Z dokazovania vyplynulo, že u žalobcu sa viedla určitá evidencie príjmov a výdavkov, avšak nebolo
preukázané, že by išlo o pevnú verziu pokladničnej knihy. Svedkyňa P. F., administratívna pracovníčka
žalobcu počas rokov 2012 až 2019 pracujúca s pokladňou, pri výsluchu uviedla, že na zaúčtovanie

predkladala M. B., účtovníkovi u žalobcu, fascikel s výdavkami a príslušnými dokladmi k výdavkom,
ktoré boli povkladané v euroobaloch. Tieto euroobaly boli očíslované označením roka. Svedkyňa P. F.
uviedla, že sa pevná verzia pokladničnej knihy nikdy neviedla. To tvrdil aj žalovaný. Žalobca predložil
súdu pokladničnú knihu za rok 2016 a 2017 (4 šanóny). Je otázne a zostalo nepreukázané, či ide
o pevnú verziu pokladničnej knihy, ktorá by mala mať už podľa názvu knižnú podobu, to znamená mala

by mať chronologicky za sebou zoradené listy, kde sú určité účtovné zápisy bez toho, aby bolo možné
listy v poradí zamieňať, dopĺňať, rozširovať o ďalšie strany a podobne. Predložením pokladne za roky
2016, 2017 (4 šanóny) bola potvrdená tá časť výpovede svedkyne P. F., kde uviedla, že reálne sa
pevná verzia u žalobcu nikdy neviedla, ale existovali zakladače s euroobalmi, odkiaľ sa dalo čokoľvek
vybrať alebo doložiť. Skutočnosť, že pevná verzia pokladničnej knihy v pravom zmysle nebola u žalobcu

vedená, nepriamo potvrdzuje aj výpoveď svedkyne N. O. – audítorky, ktorá pri výpovedi uviedla, že
fyzicky listovala v šanónoch v sídle spoločnosti (nie v pokladničnej knihe), aby videla doklady, medzi
ktorými boli založené výdavkové pokladničné doklady, ktoré boli zaevidované v účtovných knihách,
ale v účtovnom denníku účtovné záznamy o týchto výdavkových pokladničných dokladoch účtované
neboli. Na druhej strane bolo v konaní preukázané, že sa viedol stav pokladne elektronicky v rámci tzv.

hlavnej knihy. Žalobca preložil v konaní hlavnú knihu za rok 2015, z ktorej vyplýva, že pod č. 211000 je
vedený stav pokladne s uvedením dátumu finančnej operácie, dokladu, textáciou, sumou a zostatkom.
Je teda zrejmé, že stav pokladne bol vedený v rámci hlavnej knihy pod č. 211 000 ako Pokladňa.
Žalobca však súdu nepredložil hlavnú knihu za rok 2016 a 2017 (v rámci ktorej je vedený stav pokladne
v elektronickej podobe), z ktorej by bolo možné ustáliť, či výdavky v nej súladia s výdavkami založenými

v šanónoch označených ako Pokladňa za roky 2016 a 2017 a napokon, či aj v prípade, ak neboli sporné
výdavkové pokladničné doklady zaúčtované, existuje možnosť, že na ich základe boli reálne vybraté
peniaze z pokladne žalobcu.

10. Skutkové tvrdenia žalobcu o výbere finančných prostriedkov z pokladne mala potvrdiť svedkyňa

P. F.. Jej výpoveďou však nebolo preukázané, že žalovaný vyberal finančné prostriedky z pokladne
žalobcu na základe ňou číslovaných výdavkových pokladničných dokladov. Vypovedala, že žalovaný jej
vždy keď povedala, že nie sú v pokladni peniaze, priniesol hotovosť a ona vyplácala bežné výdavky.
Viedla si aj vlastnú evidenciu, ale tá nebola v pokladničnej knihe, evidovala následne iba bločky, ktoré jej
doniesli na konci mesiaca. Výdavkové pokladničné doklady, ktoré sú predmetom žaloby vyhotovovala

len pre svoju potrebu. Neboli v pevnej verzii pokladničnej knihy, pretože taká sa v spoločnosti neviedla.
Pokiaľ boli výdavkové pokladničné doklady očíslované, tak boli zaúčtované. Ak boli očíslované, išli
peniaze žalovanému, inak nie. Vylúčila možnosť, že by boli vyplatené peniaze žalovanému na základe
neočíslovaných výdavkových pokladničných dokladov. Svedok M. B. vypovedal, že pokladničná knihasa účtovala tak, že podklady dostal vždy neskôr, pretože celé účtovníctvo išlo vlastne o mesiac neskôr.
Pokiaľ by vzniklo manko, mal by mať o tom vedomosť. Keď účtoval, vždy parafoval doklad, ktorý dával
do účtovníctva. Žalobca preto nepreukázal, že k výberu finančných prostriedkov z pokladne žalobcu

vôbec došlo.

11. Okresný súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca tvrdil, že keď sa žalovaný
v minulosti správal určitým spôsobom (vyberal z pokladne finančné prostriedky na základe zaúčtovaných
výdavkových pokladničných dokladov z označením vrátenie pôžičky A. B.) správal sa takto aj

v žalovanom období, hoci to z predložených listinných dôkazov nevyplýva. Súd rozhodnutie nemôže
založiť na nepreukázaných domnienkach. Výpoveďami svedkov P. F. a M. B. bolo preukázané, že za
výdavok žalobcu možno považovať len výdavok, ktorý bol zaúčtovaný účtovníkom, teda taký ktorý bol
P. F. predložený na zaúčtovanie účtovníkovi a je opatrený jeho parafou a číslom označeným písmenom
veľké V a nasledovalo číslo roka s príslušnou koncovkou. Žalobca nerozporoval, že výdavkové
pokladničné doklady, z ktorých svoj nárok odvodzuje, zaúčtované nikdy neboli. Žalobca na preukázanie

dôvodnosti svojho nároku tvrdil, že aj keď výdavkové pokladničné doklady za rok 2017 zaúčtované
neboli, neznamená to, že žalovaný finančné prostriedky z pokladne žalobcu nevybral, pretože tieto
výdavkové pokladničné doklady sú založené v pevnej verzii pokladničnej knihy (šanóny). Nezaúčtovanie
týchto dokladov žalobca vysvetlil tak, že žalovaný chcel zakryť svoje protiprávne konanie. Tieto tvrdenia
žalobcu v konaní preukázané neboli. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval,

že hoci výdavkové pokladničné doklady v účtovníctve nie sú zaúčtované, napriek tomu reálne došlo
k výberu hotovosti z jeho pokladne. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukázal napríklad
stav pokladne na počiatku protiprávneho konania žalobcu (koniec roka 2016 a následne na konci roka
2017, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že došlo k úbytku majetkových hodnôt na strane žalobcu,
čo by znamenalo vznik škody. Nie je možné tvrdiť vznik škody, ani vyčísliť jej výšku, keď táto reálne

z ničoho nevyplýva. Svedok M. B. na otázku kde sa dá nájsť finálny stav pokladne vypovedal, že
v účtovných závierkach, priamo v súvahe a výsledovke. Žalobca žiadnu účtovnú závierku nepredložil.
Žalobca predkladal hlavnú knihu za rok 2015, aby preukázal záporný účtovný zostatok v pokladni
a zároveň, že účtovať so záporným zostatkom nie je možné, napriek tomu sa to u žalobcu dialo, avšak
nepreukázal aký bol stav pokladne za žalované obdobie rokov 2016 a 2017 aby bolo možné reálne

ustáliť a preukázať úbytok majetku na jeho strane. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v roku 2017
bol stav pokladne podľa účtovnej závierky 2.298,- Eur, ktoré tvrdenie nebolo rozporované. Súd nemal
podklad na to, aby ustálil, že majetok žalobcu sa reálne zmenšil o žalovanú sumu.

12. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie

škody leží na žalobcovi, nie na žalovanom. Až keby bol preukázaný vznik škody, porušenie konkrétnych
povinností žalovaným a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, až potom
by prichádzalo do úvahy preukazovanie žalovaným, že konal s odbornou starostlivosťou ohľadom čoho
by mal dôkazné bremeno žalovaný.

13. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že výdavkový pokladničný doklad zo 16.12.2016, ktorý bol
v účtovníctve žalobcu zaúčtovaný s účelom vrátenie pôžičky A. B., na základe ktorého bol vykonaný
výber 7.048,- Eur, nebolo preukázané, že takýmto výberom bola žalobcovi spôsobená škoda. Nebolo
možné bez ďalšieho konštatovať, že takýmto výberom došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Takýto
obchodný prípad nie je možné skúmať samostatne izolovane ale je ho potrebné posudzovať v širších

súvislostiach a v celom komplexe fungovania spoločnosti a jej hospodárenia. V konaní neboli
preukázané tvrdenia žalobcu, že A. D. B. nikdy žalobcovi neposkytol pôžičku, naopak výpoveďou
svedka M. B. bolo preukázané, že u žalobcu sa veľmi často vkladali peniaze priamo do pokladne,
pretože bol ťažko finančne poddimenzovaný a mal problém platiť úroky z úverov, preto vkladali peniaze
spoločníci, a to cez účet 365 ako priamy vklad majiteľov, pričom vklady robil H., B., B., aj právnická

osoba PaR Solutions. K pánovi B. svedok uviedol, že tento robil často vklady už od roku 2009, pričom
išlo o vklady, ktoré sa účtovali na účte s číslom 365. Potvrdila to aj svedkyňa N. O. a teda že na tomto
účte bol vedený záväzok voči A. B., napriek tomu, že tento vyhlásil, že žalobcovi v žiadnom období
pôžičku neposkytol. Žalobca tvrdil neexistenciu pôžičky zo strany A. D. B., aby preukázal, že výdavkové
pokladničné doklady označené ako vrátenie pôžičky A. B. boli označené zámerne s nereálnym účelom.

V konaní nebolo rozporované tvrdenie, že A. B. nebol príjemcom finančných prostriedkov na základe
výdavkových pokladničných dokladov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že označenie na
výdavkových pokladničných dokladoch vrátenie pôžičky A. B. bolo zavedené ešte v čase pred nástupom
žalovaného do funkcie konateľa. Potvrdila to svedkyňa P. F. keď uviedla, že taký názov bo zavedenýuž v čase keď ona začala u žalobcu pracovať v roku 2012. Skutočnosť, že A. D. B. poskytoval pôžičku
žalobcovi potvrdil aj svedok M. B., keď menoval spoločníkov, ktorý poskytovali pôžičky spoločnosti. Teda
nebolo preukázané tvrdenie, že označenie vrátenie pôžičky A. B. začal používať žalovaný na zakrytie

svojejprotiprávnejčinnostiakosasnažilpreukázaťžalobca.Žalovanýtvrdil,ževúčtovníctvežalobcuboli
pôžičky spoločníkov vedené na jednom účte záväzky voči spoločníkom A. B., ktorý mal akoby podúčty
s menami spoločníkov ako pôžička A. B., pôžička A. B. a syn, pôžička A. B.. Potom bolo bez významu
ako boli vyplácané vratky pôžičiek, či pod názvom pôžička A. B. alebo pôžička A. B., pretože išlo stále
o jeden a ten istý účet. Toto uviedol vo výpovedi aj svedok M. B., ktorý ozrejmil, že keď spoločníci

vkladali finančné prostriedky, robili tak cez účet 365. Potvrdila to aj svedkyňa N. O., ktorá vypovedala,
že ak žalobca prijal pôžičku účtovalo sa to na účte 365, kde sú ostatné záväzky. Pod názvom vrátenie
pôžičky A. B. potom dochádzalo k vyberaniu finančných prostriedkov na splatenie pôžičiek, ktoré poskytli
spoločníci spoločnosti v čase, keď finančnými prostriedkami spoločnosť disponovala. Súd konštatoval,
že hoci bol účel na výdavkovom pokladničnom doklade uvedený do istej miery nesprávne, keď z pohľadu
tretích osôb, nezainteresovaných na chode žalobcu, by sa mohlo javiť označenie účelu na výdavkových

dokladoch ako nesprávne, neodrážajúce skutočnosť, bolo v konaní preukázané, že tento pojem bol
zaužívaný dlhodobo a nebol používaný len zo strany žalovaného. Pritom bolo evidentné, že označuje
prípadné vrátenie finančných prostriedkov spoločníkom, a to pod menom A. B. ktorémukoľvek z nich,
keďže vkladali peňažné prostriedky do spoločnosti formou pôžičky v čase, keď spoločnosť potrebovala
finančné prostriedky a tieto sa sústredili na jednom účte 365 bez ohľadu na to, na koľko častí bol účet

vnútorne rozdelený. Na základe týchto skutočností súd dospel k skutkovému záveru, že iba na základe
samotného výberu finančných prostriedkov z poklade žalobcu nemožno urobiť záver o tom, že tým bola
žalobcovi spôsobená škody.

Odvolanie žalobcu

14. Žalobca sa včas podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie bolo nesprávne
z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

15. Žalobca v odvolaní v časti II zopakoval svoje skutkové tvrdenia a svoje právne posúdenie týchto
skutkových tvrdení k vykonanému dokazovaniu, ktoré uplatňoval v priebehu prvoinštančného konania.
Odvolacie námietky uviedol v časti III svojho odvolania.

16. Žalobca namietal, že boli nesprávne skutkové a právne závery prvoinštančného súdu o tom, že
žalobca nepreukázal, že žalovaný vyberal z pokladne žalobcu finančné prostriedky v priebehu roku 2017
a nepreukázal, že žalobcovi bol výberom z pokladne 16.12.2016 spôsobený reálny úbytok majetku.
Podľa žalobcu prvoinštančný súd na základe toho, že výdavkové pokladničné doklady neboli očíslované,

čo znamená, že neboli odovzdané účtovníkovi na zaúčtovanie a na základe výpovede svedkyne pani
F., že na základe pokladničných dokladov, ktoré neboli očíslované žalovanému peniaze z pokladne
nevyplácala dospel k skutkovému zisteniu, že žalovaný z pokladne v roku 2017 na základe žalobcom
predložených výdavkových pokladničných dokladov peniaze nevyberal. Podľa žalobcu bolo takéto
skutkové zistenie nesprávne, pretože prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca ďalej uviedol, že svojimi odpoveďami svedkyňa pani F.
potvrdila tvrdenie žalobcu, že žalovaný na základe očíslovaných výdavkových pokladničných dokladov
označených ako vrátenie pôžičky A. B. vykonal výbery z pokladne žalobcu.

17. G. F. vo výpovedi uviedla, že neočíslované výdavkové doklady za rok 2017 slúžili pre jej internú

evidenciu prostriedkov, ktorá vyplatila pracovníkom žalobcu na rôzne účely (nákupy dielov, pohonných
hmôt, tovarov a pod.), pričom ich nikdy neodovzdala účtovníkovi a mali sa nachádzať v zásuvke jej
pracovného stola. Žalobca tvrdil, že nie je pravdivá výpoveď, že sa neočíslované doklady nachádzali
v zásuvke pani F., pretože tieto boli prilepené na papiere A4 rad za radom medzi inými pokladničnými
dokladmi podľa dátumu ich vystavenia a boli založené v pokladničnej knihe za rok 2017. Žalobca na

preukázanie tvrdenia, že s pokladničnou knihou nik nemanipuloval predložil súdu prvej inštancie originál
pokladničnej knihy za rok 2017 a na porovnanie aj originál pokladničnej knihy za rok 2016. V oboch
pokladničných knihách sa predmetné výdavkové doklady nachádzajú prilepené na papieri formátu A4
spolu s inými pokladničnými dokladmi, ktoré zaúčtované boli. Prvoinštančný súd sa touto skutočnosťounezaoberal, iba v bode 21 rozsudku poukazoval na to, že pokladničná kniha nebola v pevnej forme,
ale iba vo forme zakladačov s euroobalmi, do ktorých bola údajne možné čokoľvek vložiť alebo vybrať.
Neuviedol, či uvedené platí aj pre neočíslované doklady, teda či tieto doklady považuje za dodatočne

vložené do pokladničnej knihy. Nezohľadnil tak, že pokladničné doklady, ktorými žalobca preukazuje
nárok v tomto spore boli prilepené na papieroch formátu A4 medzi inými zaúčtovanými dokladmi,
neočíslovanými dokladmi preto manipulované nebolo a ani nemohlo byť.

18. Žalobca ďalej namietal, že výpoveď pani F. o tom, že neočíslované doklady slúžili iba na jej internú

evidenciu je krajne nedôveryhodná. Nedôveryhodnosť vyplývala z toho, že nevedela odpovedať na
otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo tieto doklady slúžiace pre jej internú evidenciu označovala
ako vrátenie pôžičky A. B. a tiež keď na otázku ako sa mohla v takejto evidencii vyznať, keď všetky
doklady boli označené ako vrátenie pôžičky A. B. uviedla, že si viedla aj druhú internú evidenciu, kde si
evidovala sumy peňažných prostriedkov údajne vyplatených zamestnancom žalobcu na rôzne potreby aj
s uvedením konkrétneho účelu. Žiadna druhá interná evidencia pani F. sa už žalobcu nenachádza. Podľa

žalobcu ide o absurdné a nedôveryhodné tvrdenia pani F.. Podľa žalobcu všetky výdavkové doklady boli
podpísané pani F. a ak by malo ísť o internú evidenciu, aký zmysel by malo ich podpisovanie. Všetky
pokladničné doklady boli vystavené zhruba v strede mesiaca okolo 14. až 16. dňa každý mesiac, kedy
v tom istom čase boli vyplácané z pokladne žalobcu aj peňažné prostriedky na mzdy zamestnancov
žalobcu, čo naznačuje, že žalovaný si výbermi z pokladne sám vyplácal akúsi odmenu za výkon funkcie

konateľažalobcuavšetkytietodokladybolioznačenétýmistýmoznačenímvráteniepôžičkyA.B..Podľa
žalobcu je zrejmé, že A. B. žiadnu pôžičku žalobcovi neposkytol, čo vyplýva z jeho čestného prehlásenia,
ale aj z výsluchu pani F.. Ak by bola pravda, že išlo o vrátenie pôžičky A. B., čo žalobca vylučuje,
nebol žiadny dôvod aby ich z pokladne vyberal žalovaný. Tiež neexistuje žiadny dôvod, prečo by interná
evidencia mala obsahovať takéto označenie a nie označenie, ktoré deklaruje skutočný účel vyplatených

prostriedkov, napr. náhradné diely a pod. Podľa žalobcu je nedôveryhodné tvrdenie, že na základe
jednej sady očíslovaných dokladov vyplácala pani F. finančné prostriedky žalovanému a na základe inej
sady neočíslovaných dokladov, ktoré sú vo všetkých ostatných aspektoch totožné, žalovanému finančné
prostriedky nevyplácala. S ohľadom na tieto súvislosti je žalobca presvedčený, že žalovanému boli aj
na základe neočíslovaných výdavkových dokladov vyplácané finančné prostriedky a tieto mu vyplácala

pani F.. Je to jediný logický záver, ktorý vyplýva z predložených dôkazov a vykonaných svedeckých
výsluchov. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosť, že išlo o nezaúčtované doklady nič nedokazuje a už
vôbec nie to, že by na základe nezaúčtovaných pokladničných dokladov neboli vyplácané finančné
prostriedky žalovanému. Dokazuje to iba to, že v účtovníctve žalobcu boli nezrovnalosti, ktoré okrem
účtovníka a administratívnej pracovníčky zapríčinil aj žalovaný, ktorý bol ako konateľ žalobcu za vedenie

účtovníctva priamo zodpovedný. Žalobca prvoinštančnému súdu vyčítal, že sa v odôvodnení rozsudku
relevantne s uvedenými nezrovnalosťami vo výpovedi pani F. nevysporiadal. Argumenty žalobcu označil
za domnienky a stotožnil sa iba s tou časťou výpovede, z ktorej vyplýval zjednodušený záver, že na
základe výdavkových pokladničných dokladov z roku 2017 žalovaný nevyberal z pokladne žalobcu
žiadne finančné prostriedky. Má to za následok, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. Žalobca v odvolaní namietal, že skutkové zistenie prvoinštančného súdu o nepreukázaní reálneho
úbytku na majetku žalobcu je nesprávne. Podľa žalobcu prvoinštančný súd nepreukázanie vzniku
škody na základe výdavkového očíslovaného dokladu zo dňa 16.12.2016 vo výške 7.048,- Eur nemal

preukázaný vznik škody, pretože samotná skutočnosť, že došlo k výberu nepostačuje na konštatovanie,
že došlo k vzniku škody, keďže žalobca súčasne nepreukázal, že došlo k reálnemu úbytku na majetku
žalobcu. Prvoinštančný súd totiž podľa žalobcu mal za preukázané, že žalovaný poskytoval žalobcovi
pôžičky, keď žalobca potreboval finančnú hotovosť na svoje fungovanie. Nemal za preukázané aký
bol stav pokladne pred a po škodovej udalosti. Mal za preukázané, že označenie výdavkových

pokladničných dokladov sa používalo pre označovanie výberov z účtu 365000, na ktorom sa účtujú
záväzky spoločnosti voči spoločníkom. Podľa žalobcu výdavkové pokladničné doklady preukazujú vznik
škody, pretože preukazujú vyberanie finančných prostriedkov z pokladne žalobcu. Navyše vo vzťahu
k očíslovanému dokladu zo dňa 16.12.2016 súd nemal pochybnosť o tom, že k výberu skutočne došlo.

20. Finančné prostriedky žalobcu bol žalovaný povinný použiť v prospech žalobcu, čo neurobil a v konaní
toaninepreukázal.Vdôsledkukonaniažalovanéhosapretomajetokžalobcureálnezmenšil,atoosumu
83.477,- Eur, ktorá predstavuje súčet všetkých výberov, ktoré žalovaný vykonal za žalované obdobie.
Žalovaný síce všeobecne tvrdil, že v priebehu fungovania spoločnosti vkladal finančné prostriedkydo pokladne ako pôžičky vtedy, keď ich žalobca potreboval, avšak nijako nepreukázal kedy vykonal
uvedené vklady a v akej výške a ani či výbery z pokladne žalobcu používal na úhradu týchto domnelých
pôžičiek. Žalobca nemal povinnosť preukazovať, ako žalovaný nakladal s finančnými prostriedkami,

ktoré vybral z pokladne žalobcu. To bolo povinnosťou žalovaného, ktorý ako bývalý konateľ žalobcu
musel preukázať, že s finančnými prostriedkami, ktoré vybral z pokladne žalobcu, nakladal s odbornou
starostlivosťou a v záujme žalobcu. Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu,
že peňažné prostriedky použil v záujme žalobcu a že žalobcovi škoda spôsobená nebola. To sa však
nestalo. Žalobca s poukazom na § 135a ods. 3 ObchZ. uviedol, že žalovaného zaťažovalo dôkazné

bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že peňažné prostriedky použil v záujme žalobcu a že žalobcovi škoda
spôsobená nebola. Žalovaný toto nepreukázal a jeho všeobecné tvrdenia o poskytnutí pôžičky neboli v
tomto smere dostatočné, pričom prvoinštančný súd sa napriek tomu s tým stotožnil.

21. Žalobca v odvolaní namietal, že záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobca mal súdu preukázať,
aký bol stav pokladne pred a po škodovej udalosti je nesprávny. Je irelevantné aký bol stav pokladne,

nakoľko už samotná skutočnosť, že došlo k výberu postačuje na to, aby mohol byť konštatovaný
vznik škody. Účtovníctvo žalobcu vykazovalo nezrovnalosti z vyjadrenia svedkyne N. O. vyplynulo, že
účtovníctvo nebolo vedené v súlade s účtovnými pravidlami, pričom nikdy nebola vykonaná fyzická
inventúra pokladne. Bez fyzickej inventarizácie pokladne nemožno dospieť k záveru, či skutočný stav
pokladne zodpovedá účtovnému stavu. Súčasne bolo preukázané, že s pokladňou bolo účtované aj

v záporných hodnotách, čo nie je možné, keďže v pokladni nemôže byť fyzicky menej peňazí ako 0.
Žalobcapretonemalmožnosťakohodnovernepreukázaťstavpokladnepredapovýberochžalovaného.
Akýkoľvek dôkaz o stave pokladne, napr. hlavná kniha, alebo elektronické pokladničné záznamy by
boli absolútne nedôveryhodné. Podľa žalobcu bolo v konaní preukázané, že žalovaný vyberal finančné
prostriedky z pokladne žalobcu na základe neočíslovaných aj očíslovaných dokladov. Analogicky, ak

jedna osoba vyberie druhej osobe z peňaženky 20,- Eur bez jej vedomia, ktoré si ponechá už len
samotným úkonom výberu vznikne druhej osobe škoda vo výške 20,- Eur. Nie je preto potrebné
preukazovať aký bol stav majetku poškodenej osoby pred a po výbere. Stačí preukázať, že druhá
osoba vybrala prvej osobe z peňaženky hotovosť a že túto si ponechala. To je aj prípad žalobcu, ktorý
v konaní preukázal, že žalovaný vybral z pokladne žalobcu finančnú hotovosť. Už len samotné toto

zistenie v spojení s tým, že žalovaný nepreukázal ako vybrané finančné prostriedky použil dostačovalo
ku konštatovaniu, že konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda.

Vyjadrenie žalovaného
22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

potvrdilažalovanémupriznalprávonanáhradutrovodvolaciehokonania.Uviedol,ževodvolanížalobca
opakoval argumenty, ktoré uviedol aj v priebehu konania v prvej inštancii a s ktorými sa okresný súd
v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal. Podľa žalobcu mal žalovaný vybrať z pokladne 83.477,-
Eur. Toto tvrdenie žalobca nepreukázal. Nepredložil hodnoverné listinné dôkazy. Pokladničné doklady,
ktoré pripojil k žalobe nie sú žalovaným podpísané a nepreukazujú, že by peňažné prostriedky z

pokladne spoločnosti prevzal a dokonca ani to, že by vôbec z pokladne odišli, keď na rozdiel od iných
podobných dokladov, neboli nikdy zaúčtované. ďalšia dôležitá skutočnosť s tým súvisiaca je, že nikdy
ani keď žalovaný ako konateľ skončil, nevzniklo v pokladni manko. Teda žiadne peňažné prostriedky
žalobcovi nechýbali a až dodatočne, po nájdení nezaúčtovaných, nepodpísaný dokladov žalobca vytvoril
legendu, že žalovaný vyberal vo svoj prospech prostriedky z pokladne spoločnosti. Tvrdenie, že sa tak

stalo nepreukázali ani žiadne iné dôkazy, ktoré boli vykonané Okresným súdom. Preto je napadnuté
rozhodnutie správne.

Posúdenie odvolacím súdom
23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zák.

č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmi a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP) prejednal
odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 14. augusta 2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na
úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 8. augusta 2024.24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

27. Podľa § 261 ods. 6 zák. č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo

zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu

v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi
členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a
družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania ( § 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa
cenných papierov,

d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),
zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),
zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716),

e) z bankovej záruky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725).

28. Podľa § 757 ObchZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených
týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

29. Podľa § 373 ObchZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

30. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu a z dôvodov napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný

súd zisťoval skutkový stav z vykonaného dokazovania navrhnutého na preukázanie žalobcom
uplatnených podstatných skutkových tvrdení, z ktorých riadne zistil skutkový stav a skutkové zistenia
správne právne posúdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol podrobnú argumentáciu k
hodnoteniu vykonaných dôkazov a skutkové zistenia ku ktorým z vykonaného dokazovania dospel
a tiež svojej úvahy, ktorými vec právne posúdil. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom

súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logickej argumentácie
a relevantných skutkových a právnych záverov, ktoré sú dostatočnými východiskami pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov v
odvolaní namietaných nesprávnosti, sa plne stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré z
dôvodu ich správnosti v plnom rozsahu odkazuje (§ 377 ods. 2 CSP).

31. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou. Sú to strany sporu, ktoré sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.
Vymedzenie predmetu sporu a rozhodných skutočností je tak výlučne v rukách strán sporu. Súd
môže zistiť len taký skutkový stav, ktorý je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán a dôkazmi, ktorých

vykonaním sa skutkové tvrdenia v konaní preukážu. Vzhľadom na uvedené, zodpovednosť za výsledok
sporu nesú strany sporu.32. Patrí prvoinštančnému súdu rozhodnúť ktoré zo stranami navrhnutých dôkazov vykoná. V
preskúmavanej veci súd vyhovel všetkým návrhom strán na vykonanie dokazovania. Odvolací súd z
obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný súd opísal obsah vykonaných

dôkazov, pričom svoje úvahy, ktoré použil pri hodnotení dôkazov, uviedol v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia a tiež k akým skutkovým záverom z vykonaného dokazovania dospel. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu zistil, že úvahy
prvoinštančného súdu pri hodnotení dôkazov neobsahujú žiadnu chybu, nakoľko sú súladné s obsahom
vykonaných dôkazov a neobsahujú žiadny rozpor s princípmi logického uvažovania.

33. Podľa skutkových záverov prvoinštančného súdu žalobca v konaní nepreukázal svoje skutkové
tvrdenia o naplnení predpokladov zodpovednosti za škodu konaním žalovaného, konkrétne o tom,
že žalovaný porušil svoje povinnosti konateľa žalobcu tým, že vyberal z pokladne žalobcu na základe
výdavkových dokladov z roku 2016 a 2017 hotovosť vo výške 83.477,- Eur, ktoré nepoužil v prospech
žalobcu a ani ich nevložil späť do pokladne žalobcu a tým spôsobil na majetku žalobcu škodu.

34. Žalobca v odvolaní v prvej časti zopakoval svoje skutkové tvrdenia a svoje právne posúdenie veci
bez toho, aby v tejto časti čokoľvek konkrétne vytkol prvoinštančnému súdu. Odvolací súd je oprávnený
vykonať prieskum správnosti napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov nesprávnosti uplatnených a
konkretizovaných v odvolacích dôvodoch. Preto sa zaoberal len odvolacími dôvodmi, ktorými žalobca

namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolacích dôvodoch zopakoval svoje
tvrdenia uplatňované v priebehu konania, na ktoré dostal dostatočne jasné, zrozumiteľné a podrobné
odpovede v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

35. Žalobca namietal nesprávnosť skutkových zistení prvoinštančného súdu, že žalobca nepreukázal,

že žalovaný vyberal z pokladne žalobcu finančné prostriedky v priebehu roku 2017 a nepreukázal, že
žalobcovi bol výberom z pokladne zo dňa 16.12.2016 spôsobený reálny úbytok majetku. Podľa žalobcu
súd dospel k svojim záverom na základe toho, že výdavkové doklady neboli očíslované a na základe
výpovedí pána B. a pani F. dospel k skutkovému zisteniu, že žalovaný z pokladne žalobcu v roku 2017
na základe žalobcom predložených výdavkových pokladničných dokladov peniaze nevyberal. Odvolací

súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný súd dospel k skutkovému
záveru, že žalobca v spore nepreukázal čo i len jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa
§ 135 a) ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 373 a § 757 Obchodného zákonníka. Žalobca
totiž nepreukázal, že by žalovaný s finančnými prostriedkami nenakladal s odbornou starostlivosťou,
v rozpore so záujmami spoločnosti, respektíve, že si ich prisvojil a nepoužil v prospech žalobcu (to v

prípade peňažných prostriedkov vo výške 7048,- Eur na základe výdavkového pokladničného dokladu
zo dňa 16.12.2016) a tiež to, že peňažné prostriedky v žalovanom období roku 2017 vôbec reálne vybral
z pokladne žalobcu. Po vykonanom dokazovaní na návrh strán sporu nebolo možné jednoznačne bez
pochybností konštatovať, že žalovaný uskutočnil výbery peňažných prostriedkov za rok 2017 v celkovej
výške 76.429,- Eur. Z takéhoto odôvodnenia vyplýva, že prvoinštančný súd nedospel k skutkovému

záveru, že žalovaný výbery neuskutočnil, ale k skutkovému záveru, že nebolo preukázané, že žalovaný
v roku 2017 výbery uskutočnil. Súd pri rozhodovaní totiž môže zobrať do úvahy len skutočnosti, ktoré
vyšli najavo v tomto konaní.

36. Žalobca ďalej k namietanej nesprávnosti skutkových zistení o nepreukázaní vzniku škody výberom

z pokladne za rok 2016 poukázal na výpoveď svedkyne F., ktorá svedčila, že na základe očíslovaných
výdavkových dokladov peniaze vyplatila pánovi B.. Takáto námietka nenapadá správnosť skutkových
zistení prvoinštančného súdu, keďže prvoinštančný súd uvedené zhodne konštatoval v dôvodoch
rozhodnutia.

37. Žalobca označil za absurdnú a nedôveryhodnú a nepravdivú ďalšiu časť výpovede svedkyne F.
o tom, že neočíslované doklady boli jej vlastná interná evidencia, ktorú mala v zásuvke a že mala
aj ďalšiu internú evidenciu. Prvoinštančnému súdu vytýkal, že sa nezaoberal tým, že neočíslované
výdavkové doklady boli nalepené na papieroch A4 spolu s dokladmi, ktoré očíslované boli, boli založené
v pokladničnej knihe za rok 2017, a preto nemohli byť v zásuvke pani F.. Takáto námietka nemala

oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd sa
mohol pri rozhodovaní sporu zaoberať len tvrdeniami strán, ktoré boli v konaní uplatnené. Odvolací
súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný súd sa tvrdeniami žalobcu
o zavedení nezaúčtovaných výdavkových dokladov do pevnej pokladničnej knihy zaoberal, a todostatočne podrobne. Zistil, že pokladničná kniha nebola vedená z pevnej forme, len v elektronickej
forme v rámci hlavnej knihy, ktorú žalobca súdu nepredložil, pričom žalobca ako pokladničnú knihu
predložil zakladače s voľne založenými euroobalmi, ktoré obsahujú príjmové a výdavkové pokladničné

doklady za roky 2016 a 2017. Teda nie chronologickú evidenciu príjmov a výdavkov pokladne s
účtovnými zápismi na listinách zoradených tak, aby ich nebolo možné zamieňať, či rozširovať o ďalšie
strany a podobne. Prvoinštančný súd z toho ďalej vyvodil, že žalobca nepredložil súdu hlavnú knihu
za rok 2016 a 2017, v rámci ktorej je vedený stav pokladne ani v elektronickej podobe, z ktorej by bolo
možné ustáliť, či výdavky v nej súladia s výdavkami založenými v šanónoch predložených žalobcom

a napokon, či aj v prípade, ak neboli sporné výdavkové pokladničné doklady zaúčtované, existuje
možnosť, že na ich základe boli reálne vybraté peniaze z pokladne žalobcu.

38. Podľa žalobcu tvrdenia pani F., že neočíslované doklady slúžili iba na jej internú evidenciu sú krajne
nedôveryhodné, pretože nevedela odpovedať, prečo tieto interné doklady označovala ako vrátenie
pôžičky A. B. a tiež, pretože uviedla, že si viedla aj ďalšiu evidenciu, ktorá sa u žalobcu nenašla.

Žalobca uvedenú námietku neprepojil vo vzťahu k nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol
len to, že vedenie takej evidencie nedáva zmysel a že výplaty v strede mesiaca naznačujú že si
žalovaný vyplácal akúsi odmenu za svoju činnosť pre žalobcu a že z týchto súvislostí je presvedčený,
že pani F. žalovanému vyplácala peniaze z pokladne na základe všetkých výdavkových dokladov (teda
aj očíslovaných a aj neočíslovaných) nakoľko je to jediný logický záver vyplývajúci z predložených

dôkazov. K takejto námietke je možné jednak uviesť, že názory na zmysluplnosť internej evidencie
pracovníčky žalobcu, teda evidencie pre jej potrebu a domnienky žalobcu, respektíve presvedčenie
žalobcu nestačí na to, aby odvolací súd mohol dospieť k zisteniu o vecnej nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia z uplatneného odvolacieho dôvodu, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jednak možno uviesť, že návrh na vykonanie dokazovania

touto svedkyňou podal žalobca, pričom nedôveryhodnosť svedka v prvoinštančnom konaní nenamietal.
Jednak nezodpovedá vykonanému výsluchu svedkyne, ktorá na predmetnú otázku zástupcu žalobcu
odpovedala, že to tak bolo zavedené pred jej nástupom do zamestnania k žalobcovi. Okrem toho, nešlo
o žiadne rozpory vo výpovedi svedka, preto súdu nemožno vyčítať nesprávnosť hodnotenia výpovede
svedka, keď prvoinštančný súd túto nevyhodnotil ako nedôveryhodnú. Skutočnosť, že výpoveď svedka

nie je súladná s tvrdeniami sporovej strany, neznamená, že ide o výpoveď vnútorne rozpornú, ktorú
vnútornú rozpornosť by súd musel zobrať do úvahy pri hodnotení takého dôkazu.

39. Žalobca namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že boli nesprávne
skutkové zistenia prvoinštančného súdu, že žalobca nepreukázal reálny úbytok na majetku žalobcu a

teda vznik škody. Podľa žalobcu zmenšenie majetku preukázal výdavkovými pokladničnými dokladmi.
Žalobca na tieto svoje tvrdenia dostal dostatočné odpovede v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Žalobca pritom nič nenamietal k súdom zistenému obsahu týchto listín, ktorých samotný obsah nesvedčí
o tom, že žalovaný prijal finančné prostriedky z pokladne žalobcu keďže nie je uvedený ani ako ten komu
boli prostriedky vyplatené a doklady nie sú ním ako príjemcom podpísané, teda potvrdené prevzatia

a nenamietal ani proti zisteniu o nezaúčtovaní týchto dokladov v účtovníctve žalobcu. Potom takú
námietku pre jej všeobecnosť bolo možné posúdiť len ako žalobcov nesúhlas s hodnotením dôkazov
ako ho vykonal prvoinštančný súd. Nesúhlas nestačí na to aby odvolací súd mohol na jeho základe
zistiť vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Prvoinštančný súd vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia všetky
vykonané dôkazy vrátane predmetných výdavkových dokladov. Odvolací súd na základe takejto

námietky nemohol dospieť k záveru o nesprávnosti skutkových zistení.

40. Žalobca namietal nesprávnosť záveru o nepreukázaní vzniku škody vo vzťahu k zaúčtovanému
dokladu zo dňa 16.12.2016 z dôvodu, že súd nemal pochybnosť o tom, že k výberu skutočne došlo,
pretože to potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa pani F.. Žalobca takto formulovanou odvolacou

námietkou nič nevytkol argumentácii súdu, že samotný výber z pokladne ešte neznamená, že žalobcovi
vznikla škoda, preto pri tomto výdavku je treba posúdiť širšie súvislosti, tak ako to prvoinštančný súd
bližšie argumentoval v bode 23 napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd k tomu dodáva, že pokiaľ bol
predmetný výdavok zavedený do účtovnej evidencie žalobcu, vedenej podvojným spôsobom, musí z
nej vyplynúť ako bol výdavok zúčtovaný a teda aj aký bol jeho dopad na majetok žalobcu. Teda, či bol

zúčtovaný podľa účelu výdavku uvedeného v doklade, teda či v účtovníctve v danom čase žalobca
evidoval záväzky voči spoločníkom a či predmetný výber bol zúčtovaný na splatenie záväzkov voči
spoločníkom a ktorého z nich. Toto žalobca neuviedol, napriek účelu výdavku uvedeného na doklade
a zaevidovanie predmetného výdavkového dokladu do účtovníctva žalobcu.41. Nebola dôvodná ani odvolacia námietka, že pre záver o vzniku škody je irelevantné, aký bol stav
pokladne žalobcu, nakoľko už samotný výber postačuje na to, aby mohol byť konštatovaný vznik škody,

keďže účtovníctvo vykazovalo nezrovnalosti, čo vyplýva z výpovede svedkyne pani N. O. a tiež, že
bez toho, aby bola vykonaná fyzická inventúra pokladne nemožno dospieť k záveru, či skutočný stav
pokladne zodpovedal účtovnému stavu. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
správne konštatoval, že nie je úlohou súdu suplovať povinnosti žalujúcej strany predniesť skutkové
tvrdenia ohľadom výšky majetku pred škodovou udalosťou a po nej, a tak vypočítavať prípadnú škodu

na strane žalobcu z ním predložených listinných dôkazov.

42. Žalobca tvrdil, že ku škode na majetku žalobcu došlo výberom finančných prostriedkov žalovaným
z pokladne žalobcu v roku 2017 na základe výdavkových dokladov. Tieto skutkové tvrdenia zostali
nepreukázané. Zároveň bolo preukázané, že výdavkové doklady, na základe ktorých podľa tvrdení
žalobcu malo dôjsť k výberom v roku 2017, neboli zavedené do účtovníctva žalobcu. Potom je to

práve stav pokladne, ktorým by bolo možné preukázať, že k výberu došlo, pričom pokiaľ sú z pokladne
vyberané finančné prostriedky bez toho, aby doklad o výbere bol zaúčtovaný v účtovníctve účtovnej
jednotky, bude pokladňa vykazovať záporný rozdiel medzi fyzickým stavom peňazí v pokladni a
účtovným stavom, teda manko v pokladni. Takýto stav potom znamená zmenšenie majetku žalobcu.
Manko v pokladni sa neodstráni plynutím času. Pokiaľ strana sporu tvrdí, že boli naplnené predpoklady

hypotézy právnej normy, z ktorej dispozície odvodzuje uplatnené právo v danom súdnom konaní,
nesie dôkazné bremeno na tvrdené sporné skutočnosti. Pokiaľ takými dôkazmi nedisponuje nemôže
zaznamenať úspech v spore.

43. Žalobca v odvolaní namietal, že nebol povinný v konaní preukazovať, ako žalovaný nakladal

s finančnými prostriedkami, ktoré žalovaný vybral z pokladne žalobcu. Prvoinštančný súd žalobcu
takýmto dôkazným bremenom nezaťažil. Naopak, žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nezvládol
dôkazné bremeno, ktoré žalobcovi vyplýva z hmotnoprávnej úpravy, na základe ktorej si žalobca uplatnil
právo na náhradu škody voči žalovanému. Z vyššie citovaného § 757 a § 373 Obchodného zákonníka
vyplýva, že pre úspech žalobcu v spore o náhradu škody je potrebné aby preukázal, že škoda bola

spôsobená žalobcovi, t. j. vznik škody, že žalovaný porušil povinnosti podľa Obchodného zákonníka
a že škoda vzniknutá žalobcovi bola spôsobená v dôsledku porušenia týchto povinností žalovaným,
teda protiprávne konanie žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a
vzniknutou škodou.

44.Žalobcomuvádzanéprirovnanieskutkovejadôkaznejsituácievpreskúmavanejveci kvýberupeňazí
z peňaženky majiteľa inou osobou bez jeho vedomia nie je v ničom analogické k skutkovej a dôkaznej
situácii v preskúmavanej veci. Nebolo preukázané, že došlo k výberom z pokladne žalobcu a už vôbec
nie bez vedomia žalobcu, keďže výbery mali byť vykonané konateľom žalobcu.

45. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné,
nakoľko na ich základe nezistil nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, či konania, ktoré mu
predchádzalo. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania v rozsahu 100 % priznal v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

47. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).