Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/191/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623200598
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4623200598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany,
dieťa matky: C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G., a otca: H. I. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, J., o návrhu otca na priznanie nároku na uplatnenie daňového bonusu,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. júna 2023, č.k. TO-11P/33/2023-39,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. priznal otcovi maloletej nárok na uplatnenie
daňového bonusu a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, § 2 od.s 5 písm.
a) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov,
vecne tým, že návrh otca posúdil ako dôvodný v celom rozsahu. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že otec
sa domáhal rozhodnutia o priznaní nároku na uplatnenie daňového bonusu, o ktorom sa rodičia nevedia

dohodnúť.Uviedol,žerozhodnutímOkresnéhosúdu Topoľčanyč.k.9P/56/2019-630zodňa10.03.2022
bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otec sa viackrát snažil s
matkou dohodnúť o rodinných prídavkoch a daňovom bonuse, ale márne. Matka od 05.08.2022 poberá
rodinné prídavky a počas trvania striedavej osobnej starostlivosti si uplatnila aj daňový bonus, pričom
otec má tiež na to nárok. Keďže sa rodičia nevedia dohodnúť, otec žiadal, aby rozhodol súd a priznal
mu nárok na daňový bonus. Matka sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadrila, ani sa nedostavila
na pojednávanie, súd preto vec prejednal v jej neprítomnosti. Otec na pojednávaní uviedol, že matka od

08.05.2022 poberá rodinné prídavky a uplatnila si aj daňový bonus počas trvania striedavej starostlivosti.
Keďžejevšakmaloletávstriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov,otecbychcel,abyrodičiavšetky
veci ohľadne nej mali na polovicu, teda pokiaľ matka poberá prídavok na dieťa, on by si mohol uplatniť
daňový bonus. S matkou maloletej je ale problém sa dohodnúť a účelovo s ním nekomunikuje. Kolízny
opatrovník na pojednávaní odporučil návrhu otca vyhovieť.

2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/56/2019-630

zo dňa 10.03.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoP/23/2022-681 zo dňa
13.07.2022, právoplatným dňa 05.08.2022, bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti súd výživné rodičom neurčil a styk rodičov s maloletou ponechalv neobmedzenom rozsahu. Z potvrdenia od zamestnávateľa a mzdového listu matky súd zistil, že
matka si počas trvania striedavej osobnej starostlivosti uplatnila daňový bonus na maloleté dieťa. Zo
mzdového listu otca vyplýva, že otcovi v období 04/2022 do 03/2023 nebol vyplácaný daňový bonus

na maloleté dieťa. Súd tak mal vykonaným dokazovaním preukázané, že poberanie prídavku na dieťa
a uplatnenie daňového bonusu doposiaľ neboli upravené súdnym rozhodnutím o výkone rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu. Z príslušných ustanovení právnych predpisov je zrejmé, že
pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak, a to sa nedohodli, pretože matka s otcom nekomunikuje, tak platí,
že sa rodinný prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych

mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť. Nárok
na daňový bonus má pred otcom matka dieťaťa. Dohoda rodičov o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, môže byť nahradená
autoritatívnym rozhodnutím súdu. Nakoľko v tomto prípade vzhľadom na postoj matky, ktorá s otcom
nekomunikuje a nereagovala ani na predvolania na pojednávania na súd, nie je možné dospieť k dohode
rodičov o nároku na uplatnenie daňového bonusu na maloleté dieťa a s poukazom na skutočnosť, že

matka poberá prídavok na dieťa, súd rozhodol tak, že priznal nárok na uplatnenie daňového bonusu
otcovi. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá namietala nesprávne zistený
skutočný stav veci. Poukázala na to, že otec profituje zo svojho postavenia, keďže je policajt a veľakrát

mu to pomohlo v súdnom konaní, čo matka videla z postoja kolízneho opatrovníka voči nej. Otec sa
na pojednávaní v predmetnej veci vyjadril, že nakoľko je maloletá v striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, tak by chcel, aby všetky veci ohľadne nej boli dané na polovicu, teda pokiaľ matka
poberá prídavok na dieťa, on by poberal daňový bonus. K tomuto matka uvádza, že matematickým
prepočtom v danom prípade polovica nevychádza. Domácnosť matky predstavuje jeden príjem a jedno

maloleté dieťa bez určeného výživného, zatiaľ čo domácnosť otca má dva príjmy, dve deti, kde maloletá
A. nemá určené výživné a je v striedavej osobnej starostlivosti a jedno dieťa je zverené priateľke otca
s určeným výživným od otca tohto dieťaťa v súdom nezistenej výške. V čase rozhodovania súdu bol
príjem matky 400-500 eur z dôvodu nefunkčnosti živnosti pre Covid-19 a príjem otca ako štátneho
zamestnanca predstavoval okolo 940 eur plus stravné a ďalšie eventuálne výhody. V čase rozhodovania

súdu o starostlivosti o dieťa bol rozdiel v príjme rodičov cca 500 eur, napriek tomu sa týmto súd vôbec
nezaoberal a výživné neurčil. Poukázala na výšku prídavkov na dieťa a výšku daňového bonusu s tým,
že napadnutým rozsudkom tak súd odobril finančný rozdiel 80 eur každý mesiac v prospech otca a to
napriek tomu, že otec nič neplatí a súdu na pojednávaní klamal, pretože v čase pojednávania mu už
od 01.05.2023 na účet bol poukazovaný prídavok na dieťa vo výške 60 eur a to napriek tomu, že sa

ničím nepodieľal na výdavkoch maloletej A., ktoré sa platili v súvislosti so školskou družinou, školskou
jedálňou, školskou a mimoškolskou činnosťou, školskými potrebami a zdravotnou starostlivosťou. Súd
rozhodol v prospech otca na základe klamstva otca, že ako matka dieťaťa sa s ním nechcela o týchto
veciach rozprávať, zamlčal súdu, že ho matka opakovane vyzývala k tomu, aby sa dohodli na platení
výdavkov a keďže sa otec na platení žiadnych výdavkov nepodieľal, len vypisoval, že mu matka má

poukazovať daňový bonus, preto s ním komunikáciu ukončila. Otec však súdu prezentoval iba selektívne
informácie. Súd ani kolízny opatrovníka sa nezaujímal akým spôsobom sa otec podieľa, resp. nepodieľa
na výdavkoch maloletej. Otec počítanie na polovicu očividne nezvládol. V prípade, ak by sa súd zaoberal
platením na polovicu, musel by rozhodnúť o tom, že 6 mesiacov príslušného roku je oprávnený daňový
bonus si uplatniť otec a 6 mesiacov matka. V prípade prídavku na dieťa, ktorý chodí od 01.05.2023

na účet otca, ktorý však nič neuhrádza, súd nemá právomoc rozhodnúť o tom, kto ho bude poberať,
pričom kolízna opatrovníčka by mohla mať vedomosť o Usmernení ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny zo dňa 17.04.2023 č. ÚPS/ÚS1/SSVOOPNSSD/DEZ/2023/14367-004. Nie je zrejmé, prečo
kolízny opatrovník nedodržiaval uvedené usmernenie vo veci prídavku na dieťa a neaplikoval ho aj
v prípade uplatňovania daňového bonusu formou odporúčania súdu, aby si tento uplatnil každý rodič

presnepolovicou,čiže6mesiacovzdanéhorokavprípadetrvaniastriedavejosobnejstarostlivosti.Akby
si kolízny opatrovník riadne a včas plnil svoju úlohu vedel by, že od 01.05.2023 došlo k zmene vyplácania
prídavku na dieťa a to na iný účet, ktorého majiteľa si súd mohol zistiť. Rovnako si mohol zistiť, či sa
prídavky na dieťa vrátili späť na účet ÚPSVaR Topoľčany, alebo boli doručené a spotrebované. Aktuálny
stav je taký, že otec nemá napriek jeho podstatne vyššiemu príjmu určené výživné, neuhrádza maloletej

nič, čo súvisí so školou, jedálňou, školskou, mimoškolskou činnosťou, zdravotnou starostlivosťou,
poplatkami za odvoz odpadu, otec od 01.05.2023 poberá prídavok na dieťa v sume 60 eur a otcovi bol
priznaný aj daňový bonus vo výške 140 eur a to na základe nedostatočne zisteného stavu a klamstiev
otca, ktorý ako štátny zamestnanec by sa mal riadiť etickým kódexom. V odvolaní tiež poukázala nato, že súd na pojednávaní konštatoval, že sa nedostavila na pojednávanie hoci jej bolo predvolanie
doručené tzv. fikciou, matka však nevie čo je fikcia doručenia a na adresu bydliska jej nebolo doručené
nič, inak by sa bola pojednávania zúčastnila. Na základe uvedeného odvolateľka navrhla napadnutý

rozsudok zrušiť a návrh otca ako nedôvodný zamietnuť.

4. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že matka uvádza vymyslené skutočnosti
o osobách (pracovníci ÚPSVaR, OS Nitra), ktoré nijako s predmetným konaním nesúvisia, opisuje svoje
pocity, porovnáva kto čo má a kto si čo môže a nemôže dovoliť. Zabudla uviesť, aký príjem mala počas

živnosti a tiež vedľajší príjem, keďže popri tom pracovala, zatiaľ čo otec jej riadne v minulosti platil
výživné a ona bývala u svojich rodičov. Uviedol, že pred súdom aj pred matkou deklaroval, že chce sa
dohodnúť o platení všetkých výdavkov ohľadom maloletej dcéry na polovicu a aby sa takisto prídavky
delili spravodlivo na polovicu. Nikde neuviedol, že chce všetky finančné výhody poberať on. Výpočty
matky v odvolaní vychádzajú z toho, že zrejme nepochopila rozsudok. Otec sa v júli 2023 od pracovníčky
úradupráce,sociálnychvecíarodinydozvedel,žerodinnéprídavkysúposielanénačísloúčtu,ktorýotec

nezverejňoval a číslo tohto účtu mala iba matka maloletej, ktorá to zneužila a po doručení vyrozumenia
zo súdu, že otec podal návrh pri nezhode rodičov, išla na ÚPSVaR v Topoľčanoch, kde bez súhlasu
otca oznámila číslo jeho účtu, pričom uvedený účet mal otec iba na posielanie výživného na dcéru A. a
inak ho aktívne nevyužíval. O tejto skutočnosti otca nikto neinformoval a nemal o nej vedomosť až do
mesiaca júl 2023, kedy ho o tomto informovala kolízna opatrovníčka. Daňový bonus ani rodinné prídavky

nepoberá otec od roku 2018. Matka maloletej zneužila otcov identifikátor, pričom poberateľom je stále
ona. Zmeniť číslo účtu môže iba ona a kedy chce. Matke maloletej otec vo februári 2023 uviedol, že danú
vec bude riešiť súdnou cestou, nakoľko sa nechcela nijako dohodnúť a približne po troch mesiacoch išla
na ÚPSVaR zmeniť číslo účtu. Otec popiera tvrdenia matky, že nijako neprispel maloletej A. na školu.
Prispel jej na školské potreby sumou 180 eur a platí jej aj mimoškolské aktivity (šport). Navrhol preto

napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

5. Matka sa v odvolacej replike pridržiavala svojich vyjadrení obsiahnutých v podanom odvolaní,
rozsudok podľa nej trpí skutkovými aj právnymi vadami podstatného charakteru a konanie, ktoré
mu predchádzalo, vykazuje známky porušenia základných zásad civilného konania, ako právo na

kontradiktórnosť konania, právo na skutočné zistenie skutkového stavu a riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Súd pochybil, keď doručoval matke predvolanie do elektronickej schránky, ktorá nebola
zriadená a aktivovaná na ňu ako fyzickú osobu, nikdy predtým jej takto doručované nebolo. Ak by sa
o podanom návrhu otca v tejto veci dozvedela, určite by sa na prvom stupni dostavila na pojednávanie
a k veci sa vyjadrila. Poukázala na ustanovenia právnych predpisov, ktoré pojednávajú o prídavkoch na

deti, ako aj o daňovom bonuse a zotrvávala na podanom odvolaní.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§

365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65
a § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej
tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

7. Predmetom konania bolo priznanie nároku otcovi maloletej na uplatnenie daňového bonusu.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým návrhu vyhovel a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Odvolací súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania a vyjadrení
účastníkov v odvolacom konaní, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal síce dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, avšak jeho záver
o dôvodnosti podaného návrhu je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho

nie je napadnuté rozhodnutie správne a je potrebné ho zmeniť a to bez potreby nariadenia opätovného
pojednávania.9. Podľa § 35 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských
práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého
dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o rodinných prídavkoch č. 600/2003 Z.z., oprávnená osoba na
uplatnenie nároku na prídavok je rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe
rozhodnutia súdu.

11. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto
zákonom, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich, ak odsek 5 neustanovuje inak.

12. Podľa § 2 ods. 5 písm. a) cit. zákona, ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak
nedôjde k písomnej dohode podľa prvej vety, pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi
počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná
starostlivosť.

13. Podľa § 2 ods. 6 cit. zákona, prídavok a príplatok k prídavku sa podľa odseku 5 písm. a) začne
vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti; to neplatí, ak si za
tie isté kalendárne mesiace uplatní nárok na prídavok a príplatok k prídavku len rodič, ktorý má určený
menší rozsah striedavej osobnej starostlivosti.

14. Podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z., daňovník, ktorý v zdaňovacom období
dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé
vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti
nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.

15. Podľa § 33 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné,
osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia
príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.

16. Podľa § 33 ods. 4 citovaného zákona, ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti
viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5
môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na
všetkyvyživovanédetiapozostávajúcučasťdruhýzdaňovníkov.Akpodmienkynauplatneniedaňového

bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa
uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

17. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov dospel odvolací súd k záveru, že
návrhu otca nebolo možné vyhovieť.

18. Z obsahu citovaného ust. § 35 Zákona o rodine je treba vyvodiť, že zásadne obom rodičom patrí
právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí
ohľadne osoby maloletého, jeho majetku, ale aj statusových práv a podobne, pričom niektoré takéto veci
sú demonštratívne vymenované v citovanom ustanovení. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o inej podstatnej

záležitosti, než ktoré sú konkrétne upravené v iných ustanoveniach Zákona o rodine (§ 40 ods. 3)
týkajúcejsaosobymaloletéhoalebojehomajetkuvrámcivýkonusvojichrodičovskýchprávapovinností,
potom súd rozhoduje len na návrh jedného z nich a to len vtedy, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s
výkonom rodičovských práv a povinností. Odvolací súd však mal za to, že v prejednávanej veci nejde
oprípadrozhodovaniasúdupodľa§35Zákonaorodine.Nejdetuonezhodurodičovohľadompodstatnej

veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, kedy v prípade absencie rodičovského
konsenzu sa vyžaduje riešiť situáciu súdnym rozhodnutím.19. Z ustanovenia § 33 zákona o dani z príjmov vyplýva, že ak deti vyživujú v domácnosti viacerí
daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Jeden z nich si môže uplatniť pomernú
časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia a druhý z daňovníkov po zostávajúcu časť.

Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa títo nedohodnú inak,
daňový bonus na dieťa sa uplatňuje, resp. sa prizná v poradí matka, otec, a iná oprávnená osoba.
V prejednávanej veci je maloletá A. zverená súdnym rozhodnutím do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičova to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od
párneho pondelka od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom týždni do 15.00 hod. a otec

je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od nepárneho pondelka od 15.00 hod. do
nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 15.00 hod.. Rodičia si teda maloletú v domácnostiach
striedajú a starajú sa o ňu rovným dielom, preto ide o prípad, kedy podmienky na uplatnenie daňového
bonusu spĺňa viac daňovníkov súčasne a to tak matka ako i otec. Pri súdom určenej striedavej
starostlivosti si môžu v takýchto prípadoch po vzájomnej dohode obidvaja rodičia uplatniť daňový bonus
na maloletú, kedy môžu uviesť napr., že jeden si bude daňový bonus uplatňovať v párne mesiace a druhý

v nepárne. Ak sa však nedohodnú, zo zákona má v takom prípade prednostne nárok na daňový bonus
matka. Buď tu je teda medzi rodičmi v uvedenej otázke dohoda, alebo ak dohoda neexistuje, potom
sa daňový bonus prizná v poradí osobám tak, ako to ustanovuje § 33 ods. 4 zákona o dani z príjmov
a nie je tu žiadny priestor pre rozhodovanie súdu o tejto otázke. Je pritom irelevantné, ktorý z rodičov je
práve poberateľom prídavku na dieťa. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko rodičia maloletej A. sa ohľadom

uplatnenia daňového bonusu nedohodli, zo zákona má nárok na daňový bonus matka, pričom súd
nemôžeotejtootázkerozhodovať,keďžezákonpodmienkyjasnestanovuje.Preúplnosťsažiadadodať,
že rovnako súdu neprináleží rozhodovať o tom, ktorý z rodičov má byť poberateľom prídavkov na dieťa,
keďže i táto otázka je v prípade absencie písomnej dohody rodičov zákonom osobitne upravená a to v
§ 2 zákona o rodinných prídavkoch.

20. Vzhľadom na uvedené bolo treba považovať odvolaciu argumentáciu matky, namietajúcu
nedostatočné zistenie skutočného stavu ( s poukazom na nerovnaké majetkové pomery rodičov, či
nerovnaké uspokojovanie potrieb maloletej zo strany matky a otca a pod. ) za irelevantnú, keďže
skúmanie uvedených skutočností môže byť relevantné iba v konaní, v ktorom súd rozhoduje o otázkach

výživného, čo však nebolo predmetom tohto konania a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
pre rozhodnutie v predmetnej veci sa s ďalšou argumentáciou matky osobitne vysporiadavať. I podľa
už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, prípadne argumentáciu týkajúcu sa

správnosti aplikovania fikcie doručovania predvolania matky na pojednávanie ( ktoré skutočnosti neboli
spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu ) preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388

Civilného sporového poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

22. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil.
Z uvedenej zásady Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky, avšak v prejednávanej veci nebol

zistený žiaden z dôvodov pre ich pripustenie. O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené
teoretické východiská tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov tohto konania.

23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).