Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220011347
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7220011347.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Martina Kurečka, v trestnej veci proti obžalovanej 1/ A. B. C. a spol.,
pre pokračovací zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.1 písm. c) Tr. zák., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 10. mája 2024 v Košiciach, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 2.6.2023, sp. zn. K2-5T/73/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 2.6.2023, sp. zn. K2-5T/73/2020 prvostupňový súd podľa § 285 písm. a)
Tr. por. oslobodil obžalovaných A. B. C. a D. D. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice
II sp. zn. 3Pv 451/19/8803 zo dňa 29.10.2020,

podľa ktorej mala obžalovaná A. B. C. spáchať pokračovací zločin marenia spravodlivosti podľa § 344
ods. 1 písm. c) Tr. zák. tým, že
1/ v B., v garáži na E. F. v presne nezistený deň v mesiaci august 2018 požiadala G. H., aby v trestnej
veci obžalovaného D. D. a spol. vednej na Národnej kriminálnej agentúre, odbor Východ pod ČVS: I./
J., vo výsluchu, ktorý sa mal uskutočniť dňa 17.08.2018, ako svedok odmietol vypovedať a následne
v B. I. D. K. na L. F. v presne nezistenom dni v mesiaci január 2019 opätovne požiadala G. H., aby v

ďalšom výsluchu vo vyššie uvedenej trestnej veci zotrval na svojej pôvodnej výpovedi, ktorú urobil dňa
17.08.2018, čím chcela dosiahnuť, aby spoluobvinený D. D. bol zbavený trestnoprávnej zodpovednosti
za spáchanie skutku uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
pod ČVS:I./J. z 03.07.2019, právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. a

2/ v B., pred rodinným domom na H. F. M. XX, v presne nezistený deň v mesiaci júl 2019, povedala
A. M., matke spoluobžalovaného A. M., že bude pre všetkých najlepšie, ak jej syn zotrvá na svojej
pôvodnej výpovedi, kde túto výpoveď obvinený M. urobil v prípravnom konaní dňa 09.08.2018 v trestnej
veci obvineného D. D. a spol. vedenej na Národnej kriminálnej agentúre, odbor Východ pod ČVS: I./J.,
a týmto konaním sa snažila dosiahnuť, aby v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II

pod sp. zn. 2T/18/2019 bol spoluobžalovaný D. D. zbavený trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie
skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby dozorujúceho prokurátora pod sp. zn. 3Pv 277/2017/8803 zo
dňa 28.02.2019, právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák.,

a obžalovaný D. D. zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zák. tým, žev B., z okna izby v budove Ústavu na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody B. J. N. F.
M. XX, v presne nezistený deň v mesiaci august 2018 požiadal G. H., aby v jeho trestnej veci vedenej
na Národnej kriminálnej agentúre, odbor Východ pod ČVS: I./J. vo výsluchu, ktorý sa mal uskutočniť

dňa 17.08.2018, ako svedok odmietol vypovedať, čím chcel dosiahnuť, aby bol zbavený trestnoprávnej
zodpovednosti za spáchanie skutku uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1
Trestného poriadku pod ČVS: I./J. zo dňa 03.07.2019, právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák.,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že sa nestotožňuje so závermi
prvostupňového súdu z dôvodu, že nekriticky prezentoval názor o krivej svedeckej výpovedi svedka

H.. Poukázal na to, že v neprospech obžalovaných sú výpovede svedkov H., A. M. a A. M. hlavne
z prípravného konania, lebo na hlavnom pojednávaní už vypovedali s odchýlkami, eventuálne si nevedeli
spomenúť pre odstup času na to, čo vypovedali v prípravnom konaní. Poukázal aj na kriminálnu minulosť
obžalovaného D. D. a rozpory vo výpovedi A. M. a A. M., ktoré nepovažoval za závažné. Navrhol, aby
odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného

prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok prvostupňový súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie
tak, aby mohol vo veci rozhodnúť.

Obžalovaná A. B. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná zo spáchania obidvoch skutkov,

ktoré sa jej kladú za vinu a využila právo nevypovedať, preto boli prečítané jej výpovede z prípravného
konania, v ktorých rovnako odoprela vypovedať, a ku skutku v rozsudku uvedenom pod bodom 2/
uviedla, že svedka A. M. na jeho domácej adrese v júli v roku 2019 nekontaktovala, a ak by ho aj
navštívila, určite by sa jeho matke A. M. neprestavovala, pretože predtým sa asi 3 – 4 krát stretli.

Obžalovaný D. D. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Poukázal na tú skutočnosť, že so
svedkom G. H. mal napätý vzťah kvôli tomu, že mu nezaplatil pôžičku vo výške 16.500,- eur. Poprel, aby
požiadal spoluobžalovanú A. C., aby sa stretla so svedkom H. a odovzdala mu nejaký odkaz. Poprel,
aby sa so svedkom H. v tom čase nejak kontaktoval, lebo si bol vedomý, že by mu to mohlo privodiť
kolúznu väzbu. Uviedol, že svedok H. klamal, keď tvrdil, že ho žiadal, aby odmietol vypovedať v trestnej

veci pred policajným orgánom dňa 17.8.2018 ako svedok, čo je zrejmé z toho, že svedok H. tvrdil, že
v tom čase, keď rozprával s ním, mal byť na cele č. XXX O. P. Q. P. O. B. J. N. F.. Vo vzťahu k svedkovi
A. M. uviedol, že nekomunikoval s ním cez múry väznice, ale cez väzenský telefónny automat, pričom
po tomto rozhovore bol svedok M. vypovedať na NAKA, kde mal tvrdiť, že sa mu mal vyhrážať na jeho
synovi a rodine. V ďalšom potom svedok v konaní pred súdom vypovedal, že šlo o omyl z jeho strany,

že si zle vyhodnotil konverzáciu s ním.

Svedok G. H. potvrdil, že obžalovaný D. D. mu dlhuje peniaze a na hlavnom pojednávaní potvrdil, že ku
skutkom obžaloby sa vyjadriť nevie, lebo si na to nepamätá. Nepamätal sa, či obžalovaná A. C. malanejakú požiadavku ohľadom jeho svedeckej výpovede v trestnej veci obžalovaného D. D.. Nepamätal
si, či ho niekto oslovil v tom smere, aby z kopca na N. F. komunikoval s obžalovaným D., ale potvrdil, že
komunikoval s viacerými, ktorých poznal, avšak ani jednu z tých osôb nevidel, ale poznal ich iba podľa

hlasu. Tvrdil, že nevie na akej cele bol obžalovaný D. D. umiestnený. Potvrdil, že bol u obžalovanej
na E. F. stavať regál v garáži. Nevedel a nepamätal si na dôvod zmeny svojej prvotnej výpovede zo
dňa 17.8.2018 a následne výpovedi zo dňa 17.1. a 18.1.2019. Pri odstraňovaní rozporov tvrdil, že
v prípravnom konaní si to zrejme pamätal lepšie, preto to mohlo byť tak, ako to uviedol v prípravnom
konaní.

Svedok R. C. na hlavnom pojednávaní nevypovedal.

Svedok A. M. vypovedal, že jeho matka A. M. mu povedala, že ho mala hľadať B. (obžalovaná A. C.)
a nechala mu odkaz, že ju má skontaktovať. S obžalovaným D. D. komunikoval zopárkrát z kopca na N.,
avšak si nepamätal predmet komunikácie. Potvrdil, že svoju prvotnú výpoveď zo dňa 9.8.2018 zmenil

dňa 21.12.2018 z obavy o seba a svoju rodinu, avšak neskôr v predmetnej trestnej veci vypovedal, že
si asi zle vysvetlil situáciu, lebo nikto sa mu nevyhrážal ublížením na zdraví, smrťou, ani jemu ani jeho
rodine. Jeho matka mu povedala, že zo strany obžalovanej A. C., keď s ňou rozprávala, necítila žiaden
nátlak alebo obavy. Potvrdil, že v prípravnom konaní vypovedal tak, že obžalovaná A. C. mu cez matku
nechala odkaz, že najlepšie pre všetkých bude zotrvať na pôvodnej výpovedi a aktuálne si to pamätá

tak, že obžalovaná A. C. mu mala nechať odkaz, že sa jej má ozvať.

Svedkyňa A. M. vypovedala, že obžalovaná zazvonila na jej byt a povedala jej, aby odkázala svojmu
synovi, že sa má držať prvej verzie alebo prvej výpovede. V ten istý deň večer, keď sa jej syn A. M. vrátil
domov mu nechala tento odkaz, t.j., aby sa držal prvej výpovede. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní

nevedela opoznať osobu obžalovanej, či to bola ona, ktorá s ňou rozprávala.

Svedok S. N. vypovedal, že v auguste 2018 bol v ÚVV Košice umiestnený v cele s obžalovaným D. a F.
C.. Obžalovaný D. komunikoval cez okno, avšak nevie s kým, a nevie o čom. D. mal komunikovať cez
okno z cely približne raz denne. Boli umiestnení spoločne na cele č. XXX.

Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice vyplýva, že
obžalovaný vykonával v ústave väzbu, do ktorej bol dodaný dňa 4.7.2018 a počas výkonu väzby bol
umiestnený vo viacerých izbách a to č. XXX, XXX Q. XXX. V osobnej karte nemal zaznamenané žiadne
nedovolené kontaktovanie s osobami na slobode a na kopci za ústavom.

Na základe vyššie uvedených dôkazov, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré súd prečítal na hlavnom
pojednávaní a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že dokazovaním nebolo preukázané, že sa stali
skutky,prektorésúobžalovanístíhaní.Ktakémuzáverudospelpovyhodnotenívšetkýchdôkazovnajmä
s poukazom na výpovede svedka H. a svedkyne A. M. a A. M., ktoré vyhodnotil ako nedôveryhodné

a nekonzistentné.

S poukazom aj na námietky odvolateľa odvolací súd dodáva, že v konaní spravidla vždy existujú
dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho
neprospech. Úlohou súdu je preto veľmi citlivo a uvážlivo vyhodnocovať každý dôkaz samostatne a

zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Odvolací súd dospel k záveru, že v neprospech obžalovaných stoja jedine výpovede svedka G. H., A. M.
a A. M.. Nemožno opomenúť a obísť tú skutočnosť, že výpovede svedka G. H. z hlavného pojednávania
a prípravného konania sú v úplnom rozpore. Na hlavnom pojednávaní totiž jednoznačne tvrdil, že si

na skutky nepamätá a po prečítaní výpovedí z prípravného konania potvrdil, že asi to tak bolo, keď to
vtedy uviedol. Výpoveď svedka G. H. je skutočne potrebné vyhodnocovať veľmi obozretne, lebo bolo
preukázané jak výpoveďou obžalovaného D. D., tak aj svedka G. H., že D. D. v čase svedkovej výpovedi
mu dlžil 16.500,- eur. Taktiež z výpovede svedka G. H. je zrejmé, že bol na Jedlíkovej ulici, a ako
dôvod uviedol, že bol stavať regál pre obžalovanú. Svedok G. H. aj v ďalšej časti výpovede tvrdil, že

s obžalovaným D. D. komunikoval „cez kopec“ vtedy, keď bol tento umiestnený na cele č. XXX, čo bolo
následne vyvrátené správou z ÚVV a ÚVTOS Košice, že bol umiestnený na iných celách. Aj obsah tejto
časti výpovede je potrebné hodnotiť špecificky, keďže svedok mal komunikovať s obžalovaným, ktorého
tvár nevidel „cez kopec“ a mal ho spoznať iba podľa hlasu, pričom zároveň tvrdil, že je umiestnený na tejcele, na ktorej v skutočnosti nebol. Aj vo vzťahu ku skutku č. 2 sú rozdiely oproti výpovedi z prípravného
konania a na hlavnom pojednávaní, keď svedok A. M. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že jeho matka mu
dala odkaz, aby sa ozval obžalovanej B., že s ním chce hovoriť. V prípravnom konaní vypovedal, že mu

matka uviedla, že najlepšie pre všetkých bude zotrvať na pôvodnej výpovedi. Svedok A. M. si rozporoval
aj s výpoveďou svedkyne A. M., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že žena, ktorá zazvonila
pri bráne a predstavila sa menom B. ju požiadala, aby mu odkázala, že sa má držať prvej verzie, resp.
prvej výpovedi. Ďalší rozpor je v tom, že svedkyňa A. M. vypovedala, že to oznámila svojmu synovi v ten
istý deň a svedok A. M. tvrdí, že mu to matka mala povedať až nasledujúci deň. Následne z výpovede

svedkyne A. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že si nepamätala rok, kedy malo dôjsť ku skutku,
a už vôbec nevedela rozpoznať obžalovanú v pojednávacej miestnosti.

V danom trestnom konaní aj podľa názoru odvolacieho súdu sú závažné rozpory vo výpovediach
svedkov G. H., A. M. a A. M., ktoré sa v podstate objektívne odstrániť nedali. Oproti zmeneným
a nepresným výpovediam svedkov stojí v podstate výpoveď obžalovaného D. D., ktorá je aspoň tak

logická a rovnocenná ako výpoveď svedka G. H.. Vždy majú vyššiu výpovednú hodnotu svedecké
výpovede vykonané na hlavnom pojednávaní v rámci riadneho kontradiktórneho procesu hlavne vtedy,
ak nie je možné odstrániť logickým spôsobom nezrovnalosti vo výpovedi z prípravného konania.
Tvrdenie odvolateľa, že si to svedok s odstupom času (v danom prípade 2 rokov) už nemusí pamäť je
iba formálnym tvrdením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže je evidentné, že medzi

obžalovaným D. D. a svedkom G. H. boli prinajmenšom napäté vzťahy z titulu nevrátenej pôžičky v sume
16.500,- eur, ako aj z titulu zmenenej výpovede svedka G. H. v tom kontexte, že nebol spolu trestne
stíhaný v trestnej veci obžalovaného D. D., ktorá sa vedie na Mestskom súde Košice. Výpoveď svedka,
ktorý už po dvoch rokoch tvrdí, že si nepamätá na svoju výpoveď z prípravného konania, nemôže byť
vyhodnotená ako dôveryhodná zvlášť, keď existujú objektívne náznaky jeho premotivovanosti počas

výpovede v prípravnom konaní. Nepamätanie si výpovede v danom prípade z prípravného konania po
dvoch rokoch tiež môže znamenať, že výpoveď z prípravného konania nemusela byť svedkovi vlastná,
keďže si ju po dvoch rokoch nepamätá.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu

stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Keďže už v konaní neboli produkované žiadne iné dôkazy v neprospech obžalovaných, ktoré by
jednoznačne vyvrátili ich obhajobu, odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi odvolateľa, ale v plnom
rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku, preto odvolanie okresného prokurátora ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.