Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124203702
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124203702.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a
sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu (navrhovateľa neodkladného
opatrenia): HEITEC Slovensko, spol. s r.o., IČO: 34 138 064, so sídlom Trenčianska Turná 2811,
zastúpeného Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, Bratislava, IČO: 47 253 983
proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na

odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 20C/15/2024-34 zo dňa 3. apríla
2024 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
(vo výroku I.) povinnosť natrvalo vymazať elektronické dokumenty (informácie) žalobcu týkajúce sa
personálnej či obchodnej agendy žalobcu, (vo výroku II.) povinnosť zdržať sa akejkoľvek formy konania
spočívajúceho v zverejňovaní a šírení dokumentov, či informácií spojených s obchodnou spoločnosťou
žalobcu, ktoré sa týkajú jeho podnikateľskej činnosti, či zamestnancov (personálnej agendy), okrem
prípadu,akbytakétosprávaniebolovýslovnezákonomdovolené(voverejnomzáujme).Ďalej(vovýroku

III.) poučil žalovaného, že môže na súd podať proti žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia)
žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného
týmto uznesením a (vo výroku IV.) priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu konania v
rozsahu 100 %.

1.1 Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm.

d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a § 19b ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, konštatoval, že
medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah, pretože žalovaný je osobou, ktorá o žalobcovi
rozširuje tvrdenia, ktoré sa javia ako nepravdivé a pôsobia difamujúco. Analýzou skutkových okolností a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, mal súd za osvedčené, že žalovaný zo
svojej mailovej adresy zasielal mailové správy tretej osobe – väčšinovému vlastníkovi žalobcu a členom

jeho vrcholového manažmentu s cieľom navodenia dojmu, že žalobca koná protiprávne, keď porušuje
právne predpisy o ochrane citlivých informácií o spoločnosti a o zamestnancoch, resp. dochádza uňho
kúnikutýchtoinformáciiadokumentov.Okremtohosasnažilnavodiťdojem,žežalobcaprostredníctvom
svojhokonateľasprístupňujecitlivéinformácieospoločnostiajejzamestnancochajkonkurenčnýmalebo
iným spoločnostiam.

1.2 Žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal, že bývalá manželka žalovaného v čase od
1.9.2020 do 30.4.2023 pracovala pre žalobcu v pozícii personalistky, a teda mala ku všetkým týmtoúdajom prístup. Bývalá manželka žalovaného sa pre žalobcu vyjadrila, že predmetné údaje mala v
minulosti doma, avšak nikdy ich nesprístupnila žalovanému. Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 2Tpo/106/2023-102 zo dňa 18.12.2023 bolo preukázané, že žalovaný bol obvinený z prečinu

nebezpečného prenasledovania, kde je poškodená jeho bývalá manželka a v súvislosti s týmto trestným
stíhaním bol dňa 18.11.2023 vzatý do väzby, z ktorej bol na základe citovaného uznesenia zo dňa
18.12.2023 prepustený. Súvislosť medzi nezhodami žalovaného s bývalou manželkou a žalobcom,
resp. jeho konateľom vyplýva aj z obsahu mailu, ktorý zaslal žalovaný do spoločnosti žalobcu dňa
4.3.2024. (Pozn. odvol. súdu: Súd prvej inštancie mal pravdepodobne na mysli e-mail zo 4.3.2024

zaslaný predstaviteľom spoločnosti HEITEC AG so sídlom v Nemecku, v ktorom bolo okrem iného
uvedené, že A. zneužil zamestnankyňu pre dáta pre spoločnosť D. E. a údaje spoločnosti HEITEC boli
odoslané aj spoločnosti Daejung a ďalším spoločnostiam.) Súd prvej inštancie tak mal za osvedčené,
že žalovaný sa v snahe uškodiť bývalej manželke, príp. ďalšej osobe, dopustil neoprávneného zásahu
do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu, a to v očiach jeho väčšinového spoluvlastníka a členov
jeho vrcholového manažmentu.

1.3 Súd prvej inštancie mal za to, že samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie
plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, preto
neodkladné opatrenie nariadil bez toho, aby súčasne uložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že v danej veci uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia

konzumuje vec samu, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, pričom aplikoval ustanovenia §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V danej veci bol plne úspešný žalobca, preto súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu.

2. Na uvedené uznesenie reagoval žalovaný v zákonnej odvolacej lehote podaním, ktoré označil ako

vyjadrenie. Navrhol v ňom, aby okresný súd predložené neodkladné opatrenie v plnej miere zamietol.
Uviedol, že po zistení, že na jeho USB kľúči sa nachádzajú údaje spoločnosti Heitec Slovensko, v dobrej
viere vyhľadal na oficiálnej stránke spoločnosti emailové adresy na uvedenú spoločnosť a na tieto
adresy zaslal informáciu, že ich citlivé údaje by mohli byť zneužité, pričom priložil dokumenty, ktoré
našiel. Išlo o kontaktovanie spoločnosti, ktorej údaje patria a nikomu inému o tom nič nepovedal a ani

neposkytol údaje. Nakoľko sa mu nikto neozval, oslovil Úrad na ochranu osobných údajov. Taktiež písal
bez podpisu z obavy, aby nebolo toto zneužité voči jeho osobe. Napriek tomu, že sa snažil kontaktovať
priamo spoločnosť, ktorej patria údaje, bolo voči nemu podané trestné oznámenie. Aj cez políciu ich
vyzval, aby ho priamo kontaktovali za účelom odovzdania predmetných dokumentov. Namiesto toho mu
prišla výzva od právneho zastúpenia o súčinnosti pri odovzdaní dokumentov. Nakoľko v uvedenej výzve

chýbalo splnomocnenie a obával sa, že by mohlo dôjsť k úniku informácií neoprávnenej osobe, zatiaľ
dokumenty nevydal. Žalovaný zdôraznil, že nie je žiadna zákonná lehota voči fyzickej osobe, do akej
doby je potrebné odpovedať.

2.1 Žalovaný doplnil, že v poslednom e-maile uviedol, že má nepotvrdené informácie o možnom použití

dokumentov a že možný únik dokumentov si môžu overiť v e-mailoch odoslaných z ich domény.
Súčasťou bola fotografia z PC jeho syna, kde boli údaje otvorené už 3.5.2023. Nejde tu teda o jeho
exmanželku, ale o to, že údaje boli spracovávané mimo zariadení spoločnosti Heitec. Ak by sa mu niekto
ozval na jeho emaily, nemuselo sa to riešiť prostredníctvom súdu. Napokon žalovaný vyjadril obavy, že
konateľ spoločnosti (zrejme žalobcu – pozn. odvol. súdu) má osobný záujem mu uškodiť. Keď polícia

skonštatovala, že nedošlo k porušeniu zákona, kontaktovali ho úmyselne bez splnomocnenia právnym
zástupcom. Preto podľa žalovaného nemohlo prísť k poškodeniu dobrého mena ani obavám zo strany
zamestnancov a nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodné.

3. Na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný podal podanie s tým istým textom, avšak už označené ako

odvolanie proti nariadeniu neodkladného opatrenia sp. zn. 20C/15/2024-34 zo dňa 3.4.2024. V závere
ešte doplnil, že sa odvoláva voči povinnosti vymazať údaje, nakoľko sú ako dôkaz o možnom úniku
osobných údajov, ktoré podáva na Úrad na ochranu osobných údajov a odvoláva sa aj voči náhrade trov
konania: nájde na svojom kľúči osobné údaje spoločnosti Heitec a má za to zaplatiť.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z obsahu odvolania nevyplýva
ani jeden z odvolacích dôvodov. Ide len o stanovisko strany, resp. jej uhol pohľadu na vec, ktorý
vyznieva v mnohých ohľadoch ako nelogické „výhovorky“. Hoci súd prvej inštancie vyzval žalovaného,
aby doplnil náležitosti odvolania, žalovaný v zásade len zmenil názov svojho podania, jeho obsah všakzostal nezmenený. Podľa žalobcu presvedčenie žalovaného, že dokumenty predstavujú dôkaz o úniku
informácií neobstojí, nakoľko žalovaný nie je kompetentným orgánom na to, aby sa zaoberal únikom
informácií, nie je daný zákonný dôvod na zadržiavanie takýchto údajov (toto právo mu nevyplýva zo

žiadneho právneho predpisu, ani zo žiadneho právneho úkonu, či rozhodnutia kompetentného orgánu).
To znamená, že tieto údaje (dokumenty) zadržiava neoprávnene a niet zákonného dôvodu takýto
stav tolerovať. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že žalovaný zo svojej mailovej adresy zasielal
predmetné mailové správy tretej osobe – väčšinovému spoločníkovi žalobcu a členom jeho vrcholového
manažmentu s cieľom navodenia dojmu, že žalobca koná protiprávne, keď porušuje právne predpisy o

ochrane citlivých informácií o spoločnosti a o zamestnancoch.

4.1 Žalobca zdôraznil, že žalovaný svojím odvolaním nespochybnil, že zasielal spoločníkovi žalobcu
mailové správy, z ktorých vyplýva, že žalobca zodpovedá za bezpečnostné incidenty z hľadiska úniku
informácií a dokumentov patriacich žalobcovi, pričom žalovaný neupustil od svojho konania napriek
výzve žalobcu doručenej žalovanému dňa 1.3.2024 a vo svojom konaní pokračoval, keď dňa 4.3.2024

poslal ďalší mail, v ktorom priamo obvinil konateľa žalobcu z rozširovania citlivých informácií ďalším
spoločnostiam. Teda žalovaný podľa žalobcu nespochybnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
žalobcom a žalovaným ani skutočnosť, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha (neodkladné opatrenie zabráni žalovanému v šírení citlivých dokumentov a informácií
a v šírení nepravdivých difamujúcich informácií). Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací

súd podanie žalovaného odmietol, nakoľko neobsahuje náležitosti odvolania, prípadne aby uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil.

5. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaný zopakoval, že po prevzatí svojich osobných vecí na USB
kľúči našiel dokumenty patriace spoločnosti HEITEC. Jeho exmanželka, ktorá pracovala v spoločnosti

Heitec, uložila dokumenty na nesprávny USB kľúč. V čase, keď kontaktoval spoločnosť Heitec, už v nej
nepracovala, teda údaje nemali byť na tom kľúči. Spoločnosť namiesto toho, aby ho kontaktovala, podala
naňho trestné oznámenie. Dve trestné oznámenia, ktoré naňho podali, boli zamietnuté. Dokumenty
dodnes neposkytol ani polícii, ani inému subjektu a ani úradu na dohľad nad osobnými údajmi, čo
svedčí o tom, že spoločnosti nemá záujem poškodiť. Chce len odovzdať údaje spoločnosti, ktorej patria.

Právny zástupca žalobcu klame, keď tvrdí, že v liste, ktorý bol žalovanému zaslaný, bolo splnomocnenie.
Podľa žalovaného je už zjavné, že to má spojitosť s jeho exmanželkou, ktorej neúspech v rozvodovom
konaní vyústil do pomsty cez jej milenca A. A. (ide o konateľa žalobcu – pozn. odvol. súdu). Napokon
žalovaný zdôraznil, že dátum narodenia, ktorý uviedol žalobca, nie je jeho, ale je to dátum narodenia
jeho exmanželky.

6. Žalobca v ďalšom vyjadrení zopakoval, že odvolacie námietky žalovaného a ani obsah jeho vyjadrenie
nie sú spôsobilé spochybniť dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Je zrejmé, že
žalovaný ho nerešpektuje, hoci doručením nadobudlo vykonateľnosť, teda bol povinný realizovať súdom
uloženú povinnosť. Žalovaný tvrdí, že chce odovzdať údaje spoločnosti, čo však doposiaľ neurobil a ani

nevykonal v tomto smere žiaden úkon smerujúci k odovzdaniu. Podľa žalobcu je nepravdivé tvrdenie
žalovaného, že trestná vec je ukončená zamietnutím trestného oznámenia. Dozorujúci prokurátor zrušil
uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia a vo veci sa ďalej koná. Tvrdenie, že bývalá manželka
žalovaného voči nemu údajne vykonáva pomstu cez svojho milenca A. A., konateľa žalobcu, nielenže
nemá súvis s prejednávanou vecou, ale má osočujúci a nepravdivý charakter bez vecnej a primeranej

kritiky, ktorá má základ v pravdivosti.

7. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zopakoval, že žalobcovi nejde o ochranu osobných údajov, ale len
o napadnutie jeho osoby. Od roku 2001 podniká v oblasti IT a týmto konaním chcú poškodiť dobré
meno jeho spoločnosti. Žalobca bol už niekoľko krát vyzvaný na prevzatie dokumentov, avšak žiadnym

spôsobom žalovaného nekontaktoval. Žalovaný má za to, že dostatočne dokázal, že údaje neboli z
jeho strany nikomu tretiemu poskytnuté, a preto sú obvinenia nedôvodné a nemohlo prísť k poškodeniu
dobrého mena ani obavám zo strany zamestnancov.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 379 a

§ 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1
CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326
ods. 1, ods. 2 CSP. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje
bezodkladnúúpravuamusítiežosvedčiťdôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.

14. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorého účelom je rýchla, i keď v tomto prípade
dočasná úprava právnych pomerov strán konania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. Postačuje, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o bezodkladnej potrebe (dočasnej) úpravy pomerov strán. Týmito skutočnosťami v danom prípade sú
skutkové okolnosti vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listín,
ktoré nespochybnil ani žalovaný v odvolaní, a to že žalovaný zaslal e-mailové správy s osobnými údajmi
zamestnancov žalobcu (meno a priezvisko, pracovná pozícia, dátum nástupu, výška platu) spoločnosti
HEITEC AG so sídlom v Erlangene, Nemecko, a členom jej vrcholového manažmentu. Aj keď ide

o väčšinového vlastníka žalobcu, je to právnická osoba odlišná od žalobcu. Bolo teda potrebné dať
za pravdu žalobcovi v tom, že žalovaný zaslal predmetné osobné údaje tretej osobe. Následne bolo
potrebné preskúmať, či zaslanie osobných údajov a e-mailov tejto tretej osobe bolo primerané cieľu,
ktorý uvádza žalovaný, ktorým malo byť zabezpečenie ochrany predmetných osobných údajov.

15. Tvrdenie žalobcu, že na webovej stránke žalobcu našiel len e-mailové adresy, na ktoré posielal
predmetné e-maily, neobstojí. Zo samotných e-mailov predložených žalobcom, zasielaných z adresy
žalovaného(F.;pričomžalovanýnepoprel,žee-mailyztejtoadresypísalon)vyplýva,žeminimálnejeden
e-mailzaslalžalovanýajnaadresuG.,tedanaadresu,ktorápatrípriamožalobcovi(niejehonemeckému
väčšinovému vlastníkovi) a ktorá je (popri kontaktoch na manažérov žalobcu) uvedená na úvodnej

webovejstránkežalobcu.Minimálnetátoe-mailováadresažalobcumuselabyťtedažalovanémuznáma.
Aj keby súd neprihliadal na to, že žalovaný ako bývalý manžel zamestnankyne žalobcu mohol poznať aj
iné kontakty na predstaviteľov žalobcu, je zrejmé, že mal možnosť kontaktovať žalobcu buď e-mailom
na adresách uvedených na webovej stránke žalobcu, alebo písomne na adrese, ktorá je tiež na tejto
stránke uvedená. Preto nemožno zaslanie predmetných osobných údajov žalobcu nemeckej materskej

spoločnosti považovať za primerané.

16. Neprimeranosť konania žalovaného však možno vidieť aj v obsahu e-mailov, ktoré žalovaný tejto
nemeckej spoločnosti zaslal, najmä e-mailu zo 4.3.2024, v ktorom uvádzal, že „podľa nepotvrdených
informácií“ A. (konateľ žalobcu) „zneužil zamestnankyňu nielen pre potešenie, ale aj pre dáta pre

spoločnosť Kuka Slovakia“ a že údaje „boli odoslané aj spoločnosti Daejung a ďalším spoločnostiam“.
Takýto e-mail nemožno v žiadnom prípade považovať za prejav skutočnej snahy chrániť osobné údaje
žalobcuajehozamestnancov.Akosprávnekonštatovalsúdprvejinštancie,žalovanýsatusnažilnavodiť
dojem, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa sprístupňuje citlivé informácie o spoločnosti a jej
zamestnancoch aj konkurenčným alebo iným spoločnostiam, pričom nemal túto informáciu overenú.

Z repliky žalovaného na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu vyplýva, že žalovaný si bol vedomý toho,
odkiaľ a ako sa dostali údaje od žalobcu na jeho USB kľúč, keď uviedol, že jeho exmanželka, ktorá
pracovala v spoločnosti Heitec, uložila dokumenty na nesprávny USB kľúč. Vedel teda, že nešlo oúmyselné sprístupnenie týchto údajov konkurencii alebo iným spoločnostiam. Nemožno preto hovoriť o
primeraných krokoch žalovaného na ochranu citlivých údajov o žalobcovi a jeho zamestnancoch.

17. Žalovaný sa bránil aj tvrdením, že predmetné údaje nemôže natrvalo vymazať, lebo by mohli slúžiť
ako dôkaz v konaní pred Úradom na ochranu osobných údajov. Odvolací súd k tomu uvádza, že takýto
argument by mohol obstáť vtedy, ak by žalovaný podal relevantný podnet Úradu na ochranu osobných
údajov. Z tvrdení samotného žalovaného a ním predložených listín však vyplýva, že žalovaný sa síce
na tento úrad obrátil, avšak s anonymným podnetom, pričom úrad mu odpovedal v tom zmysle, že

návrh na začatie konania podľa zákona o ochrane osobných údajov musí obsahovať meno a priezvisko
navrhovateľa a odkázal ho na informácie o podnete uvedené na webovom sídle úradu. Je teda zrejmé,
že úrad sa týmto anonymným podnetom žalovaného nezaoberal a iný podnet v zmysle usmernenia
úradu žalovaný už nepodal (ako sám uviedol v odvolacej replike, dokumenty neposkytol ani polícii, ani
úradu na dohľad nad osobnými údajmi). Keďže nie je osvedčené, že by Úrad na ochranu osobných
údajov, polícia alebo iný orgán viedol akékoľvek konanie týkajúce sa predmetných údajov, považoval

odvolací súd uloženú povinnosť žalovaného vymazať tieto údaje za správnu.

18. Napokon pokiaľ žalovaný tvrdil, že dátum narodenia, ktorý uviedol žalobca, nie je jeho, ale je to
dátum narodenia jeho exmanželky, nebolo zrejmé, ktorý (kde žalobcom uvedený) dátum narodenia
nie je správny. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že dátum narodenia žalovaného, ako ho

uviedol žalobca na prvej strane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a ako ho prevzal súd
prvej inštancie do záhlavia napadnutého uznesenia) je správny. V odôvodnení návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca uviedol aj dátum narodenia bývalej manželky žalovaného, avšak tento
dátum je jasne označený ako dátum jej narodenia, nie dátum narodenia žalovaného.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie bolo vecne správne. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nariadením
neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, keďže žalovaný
nemá oprávnenie mať u seba a nakladať s predmetnými citlivými údajmi, teda bola naplnená aj zásada
proporcionality. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

20. Odvolací súd sa tiež stotožnil so súdom prvej inštancie v tom, že samotné neodkladné opatrenie
postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany žalobcu a na zabezpečenie trvalej úpravy
pomerov medzi stranami. Neodkladné opatrenie teda bolo rozhodnutím vo veci samej („konzumuje“ vec
samu), nebude po ňom nasledovať ďalšie súdne konanie, preto bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na

náhradu trov tohto konania. K trovám konania žalovaný uviedol, že „nájde na svojom kľúči osobné údaje
spoločnosti Heitec a má za to zaplatiť“. Odvolací súd k tomu uvádza, že predmetom konania nebolo
samotné „nájdenie“ osobných údajov na USB kľúči, ale ich neoprávnené sprístupnenie tretej osobe,
sprevádzané difamačným e-mailom, navodzujúcim dojem, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa
sprístupňuje tieto údaje konkurencii alebo iným spoločnostiam, pričom žiadne takéto konanie žalobcu

nebolo osvedčené. Keďže žalobca bol vo veci samej (v konaní o uvedenom predmete) plne úspešný,
súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a správne uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. Preto odvolací súd potvrdil aj
výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

21. Aj v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami
§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal proti neúspešnému odvolateľovi (žalovanému)
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania,
rovnako ako o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).