Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Rajňák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B1-3P/58/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322204204
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1322204204.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
E. G. M., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, matky: P. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytomV.XXXXX/XX,V.,právnezastúpenáMgr.JarmilouChomovou,advokátkou,sosídlomPartizánska
25, Bratislava, IČO: 30 848 211, a otca: G. M., narodený XX.XX.XXXX, štátny občan nešpecifikované,
toho času Ú. na X. Z. D. F. R. Ú. na X. X., F. F. U.É. O. X, C., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zveruje maloletého E. G. M., narodený XX.XX.XXXX od 05.11.2021 do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. G. M., narodený XX.XX.XXXX od 01.08.2024
sumou 50 eur mesačne vždy do 15 dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky.
III. Otec je oprávnený telefonicky sa kontaktovať s maloletým E. G. M., narodený XX.XX.XXXX bez
obmedzenia, po dohode s matkou maloletého.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa návrhom zo dňa 04.11.2021, postúpeným súdu dňa 30.09.2022 domáhala, aby súd upravil
výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. G. M., narodený XX.XX.XXXX (ďalej
len „maloletý“), ktorým by zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok, zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu
maloletého E. sumou 43 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku a nakoniec trvalé bydlisko maloletého bude v bydlisku matky, rodinné prídavky
na maloletého bude poberať matka a daňový bonus na maloletého si bude uplatňovať matka. Matka
žiadala, aby žiaden z účastníkov nemal nárok na náhradu trov konania.
2. Matka svoj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zdôvodnila tým, že rodičia
maloletého spolu už netvoria pár a otec maloletého je vo výkonu trestu za Y. Č.. Otec bol odsúdený na
XX rokov. Z tohto dôvodu otec nemôže vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti a ani nemôže
zabezpečovať výchovu maloletého. Vzhľadom na to, že otec sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa
od narodenia maloletého a matka je schopná zabezpečiť jeho starostlivosť i zabezpečuje ju aj v
súčasnosti, matka žiadala súd o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti. Matka ďalej žiadala
súd, aby maloletého zastupovala s spravovala jeho majetok len ona, nakoľko otec bude vo výkone trestuešte ďalších XX rokov a existujú úkony, ktoré nie je možné vykonávať bez súhlasu oboch rodičov. Matka
udáva, že mesačné náklady na syna sú v sume 408 eur. Každý mesiac jej finančne vypomáha jej matka,
stará matka maloletého, inak by to nezvládala. Matka pracuje ako predavačka v Y. Y. U., F..E..D.. s
čistým mesačným príjmom vo výške 570 eur, pričom matkine výdavky na maloletého a domácnosť sú vo
výške 835 eur. Matka ešte poberá prídavky vo výške 25,50 eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že otec
na výživu maloletého neprispieval, avšak v novembri 2020 začal matke posielať výživné. Od novembra
2020 do októbra 2021 zaslal otec matke výživné na maloletého v celkovej sume 485,78 eur, priemerne
v sume 40,48 eur mesačne.
3. Otec sa k návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vyjadril podaním zo dňa
13.03.2023, doručeného súdu dňa 17.03.2023, prostredníctvom ktorého otec uviedol, že s návrhom
matky súhlasí. Ďalej žiadal, aby mu bol umožnený nepretržitý kontakt s maloletým. Otec uviedol, že
nemá prístup k jeho zárobkovým pomerom.
4. Matka sa vyjadrila doplňujúcim podaním zo dňa 16.03.2023, doručeného súdu dňa 16.03.2023,
prostredníctvom ktorého doložila do spisu jej aktuálne majetkové pomery. Matka pracuje v Y. Y. U.
F..E..D.., ide o prácu na trvalý pracovný pomer, v ktorom matka dosiahla príjem za posledných 12
mesiacov vo výške 10.227,57 eur v čistom, t. j. priemerne 852,29 eur mesačne. Matka poberá rodinné
prídavky v sume 60 eur. Priemerné mesačné výdavky na maloletého predstavujú sumu 564,20 eur.
Matka býva v prenajatom byte na Y.B. X, V., spolu s jej matkou a synom, t. j. 3 osoby. Od apríla 2023 sa
nájomné zvyšuje na 800 eur mesačne. Matkine mesačné výdavky predstavujú sumu 637,90 eur. Čistý
mesačný príjem matky je 852 eur, matka poberá rodinné prídavky v sume 60 eur a otec platí výživné
na maloletého vo výške 46,88 eur. Matka uvádza, že jej výdavky a výdavky na maloletého zvláda len s
finančnou pomocou jej matky, ktorá s nimi býva.
5. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca podaním zo dňa 03.05.2023, doručeného súdu 05.05.2023,
kde uviedla, že nesúhlasí s nepretržitým kontaktom otca s maloletým, nakoľko maloletý si otca vôbec
nepamätá. Otec maloletému telefonuje, matka synovi v telefonickom kontakte nebráni. Matka má
vedomosť, že okrem príjmu, ktorý si zarobí v ústave na výkon trestu, otcovi ešte posiela jeho brat 100 -
200 eur. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že trvá na podanom návrhu a ďalej sa domáhala, aby súd
pozastavil rodičovské práva a povinnosti otca (s výnimkou platenia výživného), ktoré odôvodnila tým,
že otec nemôže z dôvodu vlastného zavinenia vôbec vykonávať svoje rodičovské práva a ani nemôže
zabezpečovať výchovu maloletého. Nepretržitý kontakt, ktorý otec navrhuje neprichádza do úvahy z
dôvodu výkonu trestu otca. Matka má za to, že je to závažná prekážka, ktorá otcovi bráni vo výkone
rodičovských práv a povinností. Ďalej tvrdí, že pozastavenie rodičovských práv a povinností otca je
záujme maloletého, nakoľko otec nedovoľuje maloletému chodiť na výlety, uráža matku pred maloletým
a vnáša do výchovy maloletého riešenie konfliktov bitkou.
6. Matka maloletého sa počas konania vyjadrila, že žiada, aby súd zveril maloletého do jej osobnej
starostlivosti. S maloletým býva spolu s jej mamou v byte, ktorý majú v podnájme. Maloletý má X rokov.
Do školy chodí na X.. Bude žiakom X. ročníka. S otcom má maloletý telefonický kontakt. Je to každý
týždeň cez víkend. Je to do 5 minút. S otcom si volajú cez videohovor. Maloletý vie, že sa jedná o jeho
otca,častejšíkontaktsotcomalebostretnutiesotcomnevyžaduje.Vškolesamaloletémudarí.Malsamé
jednotky. Matka si uvedomuje situáciu v ktorej sa otec nachádza, aj keď sa do nej dostal sám vlastním
pričinením.MatkamaloletéhojezamestnanávY.Y.U.F..E..D..akozástupkyňavedúcej,mesačnezarobí
v priemere 1500 eur. Súdu krátkou cestou predkladá potvrdenie o výške čistého mesačného príjmu za
obdobie júl 2023 až jún 2024. Matka súhlasí s tým, aby sa maloletý s otcom kontaktoval neobmedzene
telefonicky tak ako doteraz.
7. Právny zástupca matky sa počas konania vyjadril, že navrhuje, aby súd zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky s tým, že ho bude matka zastupovať a spravovať jeho majetok. Správanie sa otca
k maloletému sa vplyvom súdneho konania zmenilo, preto netrvá na pozastavení výkonu rodičovských
práv k maloletému. Právny zástupca matky uviedol, že otec prispieva na výživu maloletého v priemere
sumou 35 eur za mesiac. Výdavky na maloletého sú uvedené v tabuľke, ktoré súdu predkladá, sú skoro
800 eur mesačne.
8. Kolízny opatrovník počas konania navrhol, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého
sumou 50 eur mesačne od 01.08.2024. Otec maloletého na neho za posledné mesiace takéto výživné ajplatí. Kolízny opatrovník uviedol, že osobne vykonal šetrenie pomerov na strane matky. Pomery matky
sú na vyhovujúcej úrovni. Maloletý vie, kto je jeho otec, situácia je taká ako ju popísala matka. Maloletým
si s otcom zavolá, iný kontakt nevyžaduje.
9. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 30.07.2024 v prítomnosti matky maloletého,
právneho zástupcu matky, kolízneho opatrovníka a v neprítomnosti otca maloletého. Súd konal a
rozhodol v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) v neprítomnosti otca, ktorý podaním zo dňa 09.05.2024, doručeného súdu dňa 14.05.2024,
sa vyjadril, že súhlasí, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
10. Súd vykonal dokazovanie lustráciami v Registri obyvateľov SR, v Sociálnej poisťovni, v databáze
Zboru väzenskej a justičnej stráže, výsluchom navrhovateľky - matky, výsluchom právneho zástupcu
matky, rodným listom maloletého (na č. l. 5 spisu), rodným listom otca (na č. l. 6 spisu), potvrdením
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby C. zo dňa 19.03.2024 (na č. l. 92
spisu), dokladmi o príjme otca (na č. l. 102 - 106 spisu), dokladom o príjme matky (na č. l. 113 spisu) a
dokladmi preukazujúcimi výdavky na maloletého (na č. l. 111, 112, 114 a 115 spisu) ako i ďalšími v spise
doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Z odpovede na lustráciu v databáze Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) a z
potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby C. zo dňa 19.03.2024 mal
súd preukázané, že otec sa nachádza v evidencii ZVJS, má pobyt v ÚZVJS z dôvodu výkonu trestu v
Ústave C.. Výkon trestu trvá od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
12. Z rodného listu doloženého v spise (č. l. 5 spisu) a z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov
mal súd preukázané, že maloletý E. G. M., narodený XX.XX.XXXX pochádza z partnerského vzťahu
rodičov,matkyP.B.,narodenejXX.XX.XXXXaotcaG.M.,narodenéhoXX.XX.XXXX,ktorísúúčastníkmi
konania.
13. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka má aktuálne príjem ako
zamestnanec od zamestnávateľa Y. Y. U., F..E..D.. s priemerným vymeriavacím základom od júla 2023
do júna 2024 v sume 1.846,77 eur mesačne (t. j. ide o príjem, ktorý je neznížený o zaplatené poistné na
povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie). Z odpovede na lustráciu
v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec má príjem ako zamestnanec od zamestnávateľa Ústav na výkon
trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v C. s priemerným vymeriavacím základom od júla 2023
do júna 2024 v sume 158,70 eur mesačne (t. j. ide o príjem, ktorý je neznížený o zaplatené poistné
na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie). Z potvrdenia o výške
príjmu zamestnanca od matky za obdobie 07/2023 - 06/2024 je čistá priemerná mesačná mzda matky v
sume 1504,69 eur mesačne (na č. l. 113). Z potvrdenia o výške príijmu zamestnanca od otca za obdobie
07/2023 - 04/2024 je čistá mesačná mzda otca v sume 71,41 mesačne (na č. l. 102 a 106).
14. Zo zoznamu výdavkov na maloletého mal súd preukázané, že matka má výdavky na stravu
maloletého v sume 130 eur mesačne, na ošatenie maloletého v sume 70 eur mesačne, na obedy v škole
v sume 16 eur mesačne, na družinu v sume 40 eur mesačne, na krúžok anglického jazyka v sume 15 eur
mesačne, na električenku v sume 15 eur mesačne, na príspevok na ZRPŠ v sume 4 eurá mesačne, na
školské pomôcky v sume 25 eur, na športové potreby v sume 15 eur mesačne, na voľnočasové aktivity,
dovolenky v celkovej sume 110 eur mesačne, na bývanie maloletého v sume 276 eur mesačne a na
zdravotnú starostlivosť maloletého v sume 80 eur mesačne.
15. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.16. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.
17. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.
20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.
21. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Súd pri posudzovaní otázky zverenia maloletého do osobnej starostlivosti vychádzal z vykonaného
dokazovania, predovšetkým z výsluchu kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil, že maloletý sa toho času
nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky a ktorý súdu potvrdil, že maloletý má u matky
vytvorené vhodné podmienky na jeho zdravý sociálny, mravný vývoj a výchovu. Matka maloletému
zabezpečuje riadnu výchovu, je nepochybné, že matka zabezpečovala starostlivosť o maloletého počas
celého súdneho konania, t. j. odo dňa 05.11.2021. Otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody
odo dňa XX.XX.XXXX a výkon trestu odňatia slobody bude trvať do XX.XX.XXXX. Je v najlepšom
záujme maloletého, aby vyrastal v preňho vhodnom prostredí, preto súd zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky. Pri rozhodovaní o zastupovaní maloletého a pri spravovaní majetku maloletého,
súd ponechal zastupovanie maloletého a správu jeho majetku matke, respektíve rozhodol tak, že otcovi
výkon rodičovských práv a povinností neobmedzí, teda rodičovské práva a povinnosti otca k maloletému
nezaniknú. Dokým bude otec vo výkone trestu odňatia slobody, bude to matka, kto bude vykonávať
správu majetku maloletého a zastupovať ho.27. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z jeho aktuálneho príjmu. Matka
počas konania preukázala, že jej príjem je v čistom približne 1500 eur mesačne, preukázala odôvodnené
potreby maloletého v celkovej sume 741 eur mesačne. Otec maloletého počas konania preukázal, že
jeho príjem je v priemere 71,41 eur mesačne v čistom. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody a vo
svojom podaní uviedol, že súhlasí s návrhom matky. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal na
odôvodnené potreby maloletého a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča - otca
maloletého.
28. Výška výživného na neplnoleté dieťa sa určuje podľa schopnosti, možnosti a majetkových pomerov
povinného rodiča. Súd pri určovaní výšky výživného pre maloletého vychádzal z preukázaných príjmov
otca a zo súm, ktoré matka deklarovala, že otec prispieva na maloletého. Súd tiež prihliadol na to,
že matka každý mesiac zabezpečuje starostlivosť o maloletého, pričom mu musí zabezpečiť všetky
pre život základné potreby akými sú bývanie, strava, ošatenie, úhrada za návštevu školy, atď., pričom
finančne jej pomáha jej matka. S ohľadom na potreby maloletého súd určil vyživovaciu povinnosť otca
voči maloletému vo výške 50 eur mesačne. Súd považuje túto sumu s prihliadnutím na odôvodnené
potreby maloletého a otcove potenciálne možnosti za dostačujúcu a primeranú. Takto určené výživné
súd považuje za primerané a dostačujúce na pokrytie potrieb maloletej a vzhľadom na príjem otca
nebude pre neho táto suma zaťažujúca ani likvidačná.
29. Pri úprave styku otca s maloletým súd prihliadol na to, že otec sa s maloletým stretávať chce a
prejavuje oňho záujem. Vzhľadom na to, že otec sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, súd rozhodol o styku otca s maloletým prostredníctvom diaľkového spojenia. Počas konania sa
matka vyjadrila, že otec komunikuje s maloletým prostredníctvom videohovoru najmä cez víkendy, avšak
keď mu to situácia umožní, telefonuje s maloletým aj počas pracovných dní. Z uvedeného dôvodu súd
rozhodol o neobmedzenom telefonickom kontakte otca s maloletým. Súd konštatuje, že tento spôsob
bude taktiež najprimeranejší na zachovanie vzťahu otca s maloletým aj napriek tomu, že otec je na
výkone trestu.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.