Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1521204208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská
28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného advokátkou Mgr. Veronikou Navrátilovou, Osuského
7, Bratislava, proti žalovanej: Q. M., I.. X.X.XXXX, K.M. XX, Z., o zaplatenie 229,23 eura s prísl.,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 70Csp/163/2021-56, zo dňa
6.2.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom žalobu vo zvyšku zamietajúcom výroku
mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 55,23 eura spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne od 19.11.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 174
eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 174 eur od 19.11.2020 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žalobca má
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,8 % (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2021 domáhal zaplatenia
sumy 229,23 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 19.11.2020 do zaplatenia; na tom
skutkovom a právnom základe, že medzi stranami bola dňa 2.4.2019 uzavretá zmluva o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá a aktivovaná SIM karta s prideleným
telefónnym číslom XXXX XXX XXX a žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej program služieb ÁNO
M s cenou mesačného poplatku 20 eur. Žalovaná sa zaviazala, že počas doby viazanosti 24 mesiacov
bude využívať služby žalobcu podľa zmluvy a riadne a včas platiť cenu za poskytované služby (t. j.

záväzok viazanosti; ods. 5 zmluvy). Žalobca riadne a včas poskytoval žalovanej služby podľa zmluvy.
Žalovaná si prestala plniť svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb poskytovaných žalobcom už
pár mesiacov po uzavretí zmluvy, keď sa dostala do omeškania so zaplatením faktúr. Žalobca vyzýval
upomienkami na uhradenie dlžných faktúr, a keď žalovaná ani v dodatočnej lehote neuhradila dlžné
faktúry, žalobca dňa 1.5.2020 prerušil poskytovanie služieb žalovanej. Žalovaná je so zaplatením v
omeškaní, preto si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania, a to od 19.11.2020, čo je deň nasledujúci po
dni splatnosti najneskôr vystavenej faktúry. Zmluvná pokuta dohodnutá za porušenie záväzku viazanosti

mala degresívny charakter, tzn. že dohodnutý základ zmluvnej pokuty sa pomerne znižoval za každý
uplynutý deň z doby viazanosti. V súlade s rozhodovacou praxou súdov si žalobca nárok na zmluvnú
pokutu v zníženej (degresívnej) výške 55,23 eura oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške
120 eur (základ zmluvnej pokuty uvedený v tabuľke č. 1 zmluvy). Žalobca u žalovanej zohľadnil početdní, ktoré uplynuli zo záväzku viazanosti a naviac zohľadnil aj obdobie, počas ktorého bola žalovaná
v omeškaní a neuhrádzala faktúry za poskytnuté služby. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol
žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovanou podľa ods. 5 písm. c) zmluvy, keď

žalovaná nezaplatila ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti. Zabezpečovaný záväzok v čase
uzavretia zmluvy bol 480 eur, t. j. 24 mesiacov × 20 eur. Uvedené preukazuje, že základ zmluvnej pokuty
vo výške 120 eur nebol neprimerane vyšším zabezpečením, než výška zabezpečenej povinnosti v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokuty, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4
písm. s) Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta predstavuje okrem sankčnej a prevenčnej funkcie aj

paušalizovanú náhradu škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom
na benefity, ktoré poskytol žalovanej. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných
poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa cenníka, ako aj zľava z ceny koncového zariadenia,
ak bolo poskytnuté.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie

mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o poskytovaní
verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. s tým, že žalobca poskytoval žalovanej
elektronické komunikačné služby (verejnú službu) a poskytol jej mobilný telefón, avšak žalovaná si svoj
záväzok platiť úhradu za poskytnutú verejnú službu nesplnila. Na tomto základe mal nárok žalobcu v
časti o zaplatenie ceny za poskytnutie elektronických komunikačných služieb za dôvodný.

4. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 55,23 eura (označenú vo faktúre č.
8271050086 ako zmluvná pokuta XXXXXXXXXX*) zistil, že v zmysle článku 5 zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zmluvná pokuta zabezpečovala dodržanie tzv. záväzku viazanosti dojednaného medzi
stranami. Žalovaná sa zaviazala, že bude využívať dohodnutý program služieb počas vopred určenej

doby (24 mesiacov), čo znamená okrem iného tiež jej povinnosť riadne platiť poplatky za poskytované
služby počas celej tejto doby. Dôvodom dojednania obdobia viazanosti malo byť poskytnutie zľavy
z poplatkov za služby v súhrnnej výške 120 eur. Základ pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie
záväzku viazanosti predstavoval sumu 120 eur. Jej uplatnená výška mala byť vypočítaná podľa vzorca:
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti /

celkový počet dní doby viazanosti x Základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je v tomto prípade tzv.
degresívna, čo znamená, že výsledná suma zmluvnej pokuty je tým nižšia, čím viac dní spotrebiteľ
dodržal svoj záväzok viazanosti alebo inak povedané tým vyššia, čím kratšie spotrebiteľ dodržal
svoj záväzok viazanosti. Súd prvej inštancie zdôraznil skutočnosť, že spotrebiteľovi bola poskytnutá
priebežná zľava z mesačných poplatkov za poskytnuté služby, ktorá sa postupne akumulovala, z tohto

dôvodu výsledná zľava by bola tým vyššia, čím dlhšie by spotrebiteľ služby využíval a naopak tým nižšia,
čím kratšie by spotrebiteľ služby využíval a tým aj dodržiaval záväzok viazanosti.

5. Vyššie uvedeným spôsobom vymedzená zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti vedie
podľa súdu prvej inštancie k tomu, že ak spotrebiteľ poruší svoj záväzok viazanosti na začiatku doby

viazanosti, zaplatí plnú alebo takmer plnú výšku zmluvnej pokuty, hoci ešte žiadnu zľavu nedostal
alebo dostal len malú časť celkovej zľavy. Naopak spotrebiteľ, ktorý poruší záväzok viazanosti na
konci doby viazanosti, dostane minimálnu alebo žiadnu zmluvnú pokutu, hoci vyčerpal celú alebo
takmer celú priebežne poskytovanú zľavu. Možno preto uzavrieť, že zmluvné ustanovenie, ktorým bola
popísaným spôsobom dojednaná zmluvná pokuta, požaduje, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie

splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo
spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa [§ 53 ods.
4 písm. s) Občianskeho zákonníka]. Toto ustanovenie tak predstavuje v prípade zmlúv, pri ktorých je
zľava poskytovaná priebežne (zľava z mesačných poplatkov) a jej výška narastá s časom poskytovania
služieb, neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípadoch, kedy

spotrebiteľ poruší svoj záväzok viazanosti neskôr, je preňho tento spôsob stanovenia výšky zmluvnej
pokutysícevýhodný,avšakjezjavnenevýhodnýprespotrebiteľa,ktorýporušilsvojzáväzokskôr,časovo
bližšie k začiatku doby viazanosti. Súd prvej inštancie pre úplnosť poukázal na to, že nejde o prípad, že
by spotrebiteľ čerpal celú alebo podstatnú časť zľavy na začiatku obdobia viazanosti (napríklad zľavu
na dodávateľom poskytnuté telekomunikačné zariadenie), kedy by mohol byť vyššie dojednaný spôsob

výpočtu zmluvnej pokuty (tzv. degresívna zmluvná pokuta) v zásade v súlade s § 53 Občianskeho
zákonníka.

6. Na uvedenom základe za použitia § 43 ods. 1 písm. a), § 44 zákona č. 351/2011Z. z., § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. s), § 517 ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1, ods. 2,
§ 559 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. Z., súd prvej inštancie žalobe
v časti o zaplatenie ceny za poskytnutie elektronických telekomunikačných služieb vyhovel vrátane 5

% ročného úroku z omeškania (výrok I.) a v časti a zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol (výrok II.). O
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi
priznal pomerný nárok na náhradu trov konania, keď vychádzal z čiastočného úspechu žalobcu v časti
o zaplatenie 174 eur (75,9 %) a čiastočného úspechu žalovanej v časti o zaplatenie 55,23 eura (24,1
%); čistý úspech žalobcu je v rozsahu 51,8 % (75,9 % - 24,1 %).

7. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a v závislom výroku o
trovách konania, podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.
s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na
skutočnosť, že v obdobných veciach vedených na tamojšom súde rozhodujú jeho sudcovia tak, že
degresívnu zmluvnú pokutu priznávajú (napr. rozsudky sp. zn. 71Csp/103/2022, zo dňa 15.2.2023;

sp. zn. 49Csp/10/2022, zo dňa 30.11.2022; sp. zn. 24Csp/212/2021, zo dňa 25.4.2022). Napadnuté
rozhodnutie vychádza zo zásadne odlišných právnych záverov, ku ktorým mu nebolo umožnené vyjadriť
sa a právne argumentovať. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/5/2017,
zo dňa 23.2.2017 je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty predvídateľnosť práva.
Jeho súčasťou je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých

podmienkach dala rovnaká odpoveď. Civilný sporový poriadok je a Občiansky súdny poriadok bol
založený na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu, ktorá má za cieľ zabrániť vydávaniu prekvapivých
rozhodnutí tak, aby mala strana sporu možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého
ustanovenia na zistený skutkový stav. Predvídateľné je rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný
postup pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením

veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho
názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2011
sp. zn. 7Cdo/42/2010). Civilný sporový poriadok zaviedol nový inštitút predbežného prejednania sporu,
ktorý má okrem iného slúžiť aj na zabránenie vydávania prekvapivých súdnych rozhodnutí, lebo jeho
výsledkom by malo byť vyjasnenie sporu, otázok dôkazného práva aj právneho posúdenia veci (Števček

a spol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 639). Súd by mal uviesť
právne posúdenie predmetu súdnej ochrany (len v spore), pokiaľ je úplne alebo podstatne odlišné od
právnych názorov a posúdení predložených stranami sporu. Povinnosťou súdu je dbať, aby strany sporu
mohli v konaní uplatniť všetky svoje procesné oprávnenia, vrátane prednesu na právne posúdenie veci
oznámené súdom.

8. Nestotožnil sa s dôvodmi prezentovanými v odseku 24 napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd
prvej inštancie k záveru o neprijateľnosti spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty v zmysle § 53 ods. 4
písm. s) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
považuje ustanovenie, ktoré požaduje, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku

v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase
uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľom. V predmetnom prípade bola výška
zabezpečovaného záväzku podrobne špecifikovaná v žalobe tak, že zabezpečovaný záväzok v čase
uzavretia zmluvy bol 480 eur (24 mesiacov doby viazanosti x 20 eur mesačný paušálny poplatok).
Uplatnená zmluvná pokuta teda nie je zmluvnou podmienkou, ktorá by požadovala od spotrebiteľa,

aby poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho
záväzkuvyplývajúcazospotrebiteľskejzmluvyvčaseuzavretiadohodyozabezpečenísplneniazáväzku
spotrebiteľa, a nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca
zato, že nárok v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v zníženej sume 55,23 eura je dôvodný. Zmluvná
pokuta v zníženej (degresívnej) výške spĺňa všetky podmienky zákonného zabezpečovacieho inštitútu

zmluvnej pokuty v spojení s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa, a jej priznanie sa v
danom prípade javí byť spravodlivým. Súd prvej inštancie v ďalšom argumentoval, že v prípadoch kedy
spotrebiteľ poruší svoj záväzok viazanosti neskôr, je preňho tento spôsob stanovenia výšky zmluvnej
pokuty síce výhodný, avšak je zjavne nevýhodný pre spotrebiteľa, ktorý porušil svoj záväzok skôr,časovo bližšie k začiatku doby viazanosti. K uvedenému žalobca zdôraznil, že účelom zmluvnej pokuty,
či akéhokoľvek zabezpečovacieho prostriedku nie je jeho výhodnosť/nevýhodnosť pre toho, kto záväzok
porušuje. Účelom zmluvnej pokuty je predovšetkým splnenie zabezpečovaného záväzku, pričom jej

výška nesmie byť neprimerane vyššia ako je výška zabezpečovaného záväzku v čase dojednania
zmluvnej pokuty. V minulosti súdy vytýkali žalobcovi výšku zmluvnej pokuty (konkrétne, že jej výška
bola rovnaká v prípade porušenia zmluvnej povinnosti tak na začiatku zmluvného vzťahu, ako aj na
jeho konci), a preto žalobca upravil výšku zmluvnej pokuty degresívnym spôsobom, čo znamená, že
základ zmluvnej pokuty sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti

(resp. o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale
tiež o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas
uhrádzať faktúry za poskytované služby, ale poskytovanie služieb mu ešte nie je prerušené). Uvedené
je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 5. zmluvy, ktorý je absolútne jasný a určitý.
Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 zmluvy ako počiatočná suma, ktorá bude klesať.
Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých

benefitov a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou
programu služieb). Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. V
prípade, ak si zákazník plní povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas doby
viazanosti,kžiadnemuvyúčtovaniuzmluvnejpokutynemusídôjsť.Prílohoužalobybolzoznam,vktorom
bola uvedená časť súdnych rozhodnutí všeobecných súdov SR, ktoré (rovnako ako aj tamojší súd) majú

zato, že zmluvná pokuta s degresívnym charakterom nie je neprijateľná zmluvná podmienka.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom

by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom žalobu vo zvyšnej časti
zamietajúcomvýrokuzmenil,nakoľkonebolisplnenépodmienkynajehopotvrdenie,aninajehozrušenie
(§ 388 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil 30.5.2024 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov
zabezpečenia záväzku; má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej
pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým
následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky

zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej
pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti [§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka]. Sankcia
(zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom,aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá
plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.

15. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 383 C. s. p.)
vyplýva, že zmluvná pokuta v zmysle článku 5 zmluvy o poskytovaní verejných služieb zabezpečovala
dodržanie tzv. záväzku viazanosti dojednaného medzi stranami, v ktorom sa žalovaná zaviazala, že
bude využívať dohodnutý program služieb počas vopred určenej doby 24 mesiacov, čo znamená tiež
povinnosť riadne platiť poplatky za poskytované služby počas celej tejto doby; dôvodom dojednania

obdobia viazanosti malo byť poskytnutie zľavy z poplatkov za služby v súhrnnej výške 120 eur. Podľa
článku 6 zmluvy predstavoval základ pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti
sumu 120 eur a jej výška sa vypočíta podľa vzorca: Zmluvná pokuta = (Základ pre výpočet / celkový
počet dní viazanosti) x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti.

16. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho inštitútu má oporu v právnom poriadku

Slovenskej republiky, pričom žalovaná mala možnosť výberu, či si vstúpi do právneho vzťahu so
žalobcom, ktorého predmetom bolo poskytovanie verejných služieb
(bez dodania, resp. kúpy mobilného telekomunikačného zariadenia) so zľavou v sume 120 eur podľa
zmluvy s tým, že po dohodnutú dobu (viazanosti) zotrvá v zmluvnom vzťahu s dodávateľom služby
ako užívateľka telekomunikačnej služby a bude riadne a včas za tieto služby uhrádzať ich cenu. Výška

zmluvnej pokuty sa odvíja od rozsahu vybraných služieb, dĺžky viazanosti a benefitov, ktoré si žalovaná
vybrala a závisí od doby, kedy došlo z jej strany k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktoré založilo nárok
dodávateľa služby na zmluvnú pokutu, pretože bola dojednaná tak, že sa znižuje denne podľa toho,
kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovanou počas doby viazanosti. Je logický ekonomický
záujem dodávateľa služby poskytnúť zákazníkovi na začiatku zmluvného vzťahu ekonomickú výhodu,

ktorú si mienil vyvážiť zmluvnou viazanosťou zákazníka po určitú dobu, v ktorej pri určitom produkte
služieb a objeme nákladov s ním spojených, pravidelnými úhradami za služby zákazníkom, dosiahne jej
návratnosť a aj určitý zisk. V minulosti judikovaná neprijateľnosť dojednania zmluvnej pokuty spočívala
na porušení akejkoľvek zmluvnej povinnosti zákazníkom a bola stanovená pevne, bez zohľadnenia
doby, ktorá zákazníkovi uplynula zo záväzku viazanosti a zákazník ju bol povinný zaplatiť v plnej výške

bez ohľadu na to, či zmluvné povinnosti prestal plniť krátko po začatí plynutia doby viazanosti alebo
krátko pred jej ukončením. Naviac hodnota zabezpečovaného záväzku v čase uzavretia zmluvy bola
v sume 480 eur (20 eur x 24 mesiacov), pričom zabezpečenie tohto záväzku v čase uzavretia zmluvy
bolo zmluvnou pokutou v sume 120 eur (120 eur /730 dní x 730 dní), t. j. maximálna výška zmluvnej
pokuty v prvý deň uzavretia zmluvy predstavovala iba 25 % hodnoty zabezpečovaného záväzku, a

preto záver súdu prvej inštancie o neprimerane vyššej hodnote zabezpečenia záväzku žalovanej je
celkom nesprávny; to však zároveň znamená, že aj degresívny model výpočtu zmluvnej pokuty, ktorý sa
prejavuje zohľadnením počtu dní zostávajúcich do konca doby viazanosti (tak ako v prípade žalobcom
uplatneného nároku na zmluvnú pokutu) musí nevyhnutne byť primeraným zabezpečením záväzku
žalovanej.

17. Na uvedenom základe odvolací súd podľa § 388 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
žalobu vo zvyšku zamietajúcom výroku zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 55,23 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.11.2020 do zaplatenia;
vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je

viazaný (§ 383 C. s. p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať
dokazovanie.

18. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal

proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).