Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216567
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124216567.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

navrhovateľky A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., F. XX, toho času bytom C. C., F. XX
C.,protimanželoviB.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.C.,F.XX,právnezastúpenýJUDr.Karínou
Uhrínovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 4, o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u rodičov, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX a manžela B. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská
Bystrica vo zväzku 41, ročník 2009, na strane XXX pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletému G. C., nar. XX.XX.XXXX, v tomto znení:

Maloletý G. C., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov

s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach má každý z rodičov
samostatne.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého G. C., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške
200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 30.01.2024 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že
vzťahy medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní, ani v budúcnosti už nemôže
plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení ich manželského spolužitia v polovici roka 2023 niet žiadnej
nádeje na jeho obnovenie. Ich manželstvo už nevytvára vhodné prostredie ani pre spoločnú výchovu
maloletého syna. Rozvod manželstva preto nebude ani v rozpore so záujmami maloletého. Vážny rozpor
navrhovateľka odôvodnila konfliktmi medzi ňou a manželom z dôvodu odlišných životných postojov.
Z dôvodu záujmu udržať ich manželstvo sa snažila manželovi vysvetľovať dôvody svojich postojov

a názorov, keďže v konfliktoch sa jednalo väčšinou o kritiku jej výchovných postupov voči staršiemu
synovi z jej prvého manželstva. Prišlo preto obdobie, že už manželovi veci nevysvetľovala a vlastne
prestali dostatočne a intenzívne komunikovať. Manželovi vyčítala hlavne jeho správanie a kritiku voči
jej synovi z prvého manželstva a jeho otcovi, čo ju citovo zraňovalo. Keďže ich vzťahy sa zhoršovali,postupne z jej strany došlo k citovému ochladeniu a rozpory vplývali na atmosféru v ich spoločnej
domácnosti, kde vychovávali spoločne maloletého syna, rozhodla sa preto odsťahovať zo spoločnej
domácnosti k 01.07.2023 do podnájmu.

2. Navrhovateľka k návrhu pripojila sobášny list, z ktorého vyplynulo, že u manželov ide o druhé
manželstvo, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Banská Bystrica vo zväzku 41, ročník 2009, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX
azpripojenéhorodnéholistuvyplynulo,žezichmanželstvapochádzajednomaloletédieťa,atomaloletý

G. C., nar. XX.XX.XXXX.

3. Manžel navrhovateľky, napriek výzve súdu, sa písomne vo veci nevyjadril.

4. Navrhovateľka na pojednávaní vo výsluchu zotrvala na rozvode manželstva z dôvodov uvedených
v návrhu. Ďalej uviedla, že manžela si brala pre citovú náklonnosť, ich manželstvo bolo do roku 2021

usporiadané, harmonické. Výrazné problémy v ich manželstve nastali v roku 2021 z dôvodu následných
rozdielov, názoroch, hodnotách a zistila, že majú odlišnú morálnu úroveň. Od tohto sa potom odvíjali aj
nezhody vo výchove jej staršieho syna, v jej odbornom smerovaní, koníčkoch, vierovyznaní. Manželovi
ako partnerovi nedôveruje z dôvodu, že ju sklamal v názoroch, v správaní, a jej city k nemu sú aktuálne
indiferentné. Rozvod manželstva neohrozí maloletého, pretože manžel zaťahoval maloletého do hádok,

čo bolo dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti.

5. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva nesúhlasil z dôvodu, že k navrhovateľke nestratil city
a z dôvodu ich dieťaťa. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že navrhovateľku si bral, lebo ju miloval. Na jednej
strane tvrdil, že ich manželstvo je usporiadané, harmonické ohľadom pohľadu na svet, výchovy dieťaťa,

usporiadania v živote a na druhej strane uviedol, že navrhovateľka sa dala k ľuďom, ktorí nie sú vzdelaní,
ktakým„guru“,začalanosiťdomovspirituálneveci,čomuzozačiatkunevadilo,alepotomnavrhovateľke
vadilo, že to neprijímal, uviedla mu, že keď neberie to, neberie ani ju, a to začalo zasahovať do ich
života, a to až do intímneho. V manželstve je šťastný. Potvrdil, že od 01.07.2023 nežijú v spoločnej
domácnosti a od tohto obdobia pre záchranu manželstva urobil všetko, čo bolo v jeho silách, snažil sa

s manželkou rozprávať, byť ticho keď chcela, aby bol ticho, chodil za ňou, plnil, čo si priala, mal pre
ňu pochopenie. V novembri 2023 jej na narodeniny kúpil darček, tiež jej kúpil kyticu, keď boli na obede
a mali taký rodinný obed v Bašte. Na Vianoce roku 2023 najskôr uviedol, že jej nekúpil žiadny darček,
následne uviedol, že jej kúpil náušnice, ktoré ostali u neho, pretože nemal možnosť ich navrhovateľke
odovzdať, bol sám. Na meniny roku 2023 jej nekúpil nič. K funkčnosti manželstva uviedol, že nevie,

či je funkčné, a preto by chcel ísť do poradne. V závere svojho vyjadrenia prejavil záujem o návštevu
poradne z dôvodu, že u manželky nejde o pevné rozhodnutie a poukázal na odchod syna navrhovateľky
z ich domácnosti po 15-tich rokoch.

6. Navrhovateľka poprela tvrdenia manžela, že jej rozhodnutie sa rozviesť nie je pevné. Rovnako

poprela, že od 01.07.2023 by sa s manželom stretávali, kupoval jej darčeky, chodili spolu na oslavy.
K spomínanej oslave uviedla, že tá bola v roku 2022 pri príležitosti jej päťdesiatky.

7. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplynulo, že od 01.07.2023 nežijú v spoločnej domácnosti, od
tohto obdobia spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, netrávia spolu čas, spoločne nerealizujú

výchovu, výživu maloletého, ako manželia si nepomáhajú, nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti.
Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že viac ako dva roky intímne spolu nežijú, z vyjadrenia manžela
vyplynulo, že nežijú intímne od novembra 2022.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú
manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.10. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Podľa

ods. 1 § 23 Zákona o rodine, môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine
neviaže možnosť rozvodu manželstva na jednotlivé konkrétne dôvody počítané v zákone, ale ako dôvod
uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Zákonné ustanovenie sa
neuspokojuje s akýmkoľvek narušením, rozvratom vzťahov, ale vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň.

Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho
dĺžku, možnosť poskytovať si osobnú, morálnu a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia rozvratu
súd skúma aj z hľadiska, či manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Týmto sa zdôrazňuje

objektivita hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva,
lebo v každom prípade treba skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločenského
účelu manželstva, ako aj na obnovení manželského spolužitia. Samotné príčiny rozvratu manželstva
môžuspočívaťvobjektívnychokolnostiach,ktorésúmimovôlemanželov,alebovsubjektívnomsprávaní
manželov, manželovom vedomom zavinení porušovania manželských práv a povinností tak, ako uvádza

ustanovenie § 18 a 19 Zákona o rodine. Spoločenský účel manželstva má svoje ťažisko v založení
rodiny, výraznej výchove detí a vo vytvorení zdravého rodinného prostredia. Súd preto pri rozhodovaní
o rozvode musí prihliadnuť aj na záujmy maloletého dieťaťa. Prihliadnuť na záujmy maloletého dieťaťa
pri rozvode manželstva znamená posúdiť, ako pôsobí rozvrat vzťahov medzi manželmi na maloleté dieťa
avakomprostredíbudemaloletédieťavyrastaťpoprípadnomrozvodemanželstva.Veľmizjednodušene

povedané, na jednej strane na rozvod manželstva nie je právny nárok, ale na druhej strane súd nemôže
bezbreho požadovať od niektorého z manželov zotrvať v ňom.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania trvá necelých 15 rokov.
Navrhovateľka ako príčinu rozvratu manželstva a narušenia vzťahov uviedla 1/ kritiku jej výchovných

prístupov k jej staršiemu dieťaťu pochádzajúceho z predchádzajúceho vzťahu, 2/ rozdiely v názoroch,
hodnotách, odlišnej morálnej úrovne, ktorá nastala v roku 2021. Manžel navrhovateľky nespochybnil
jeho kritiku výchovných prístupov navrhovateľky k jej synovi z predchádzajúceho vzťahu, naopak,
z jeho vyjadrenia vyplynulo, že syn navrhovateľky po 15-tich rokoch od nich odišiel, čo len potvrdzuje
tvrdenie navrhovateľky, že v domácnosti vznikali konflikty v súvislosti s výchovou syna navrhovateľky

z predchádzajúceho vzťahu. Súd mal tiež preukázaný druhý dôvod rozvratu manželstva uvádzaný
navrhovateľkou spočívajúci v ich odlišných životných názoroch, hodnotách, morálnej úrovni, pretože
manžel navrhovateľky ako príčinu rozvratu manželstva uviedol, že navrhovateľka začala domov nosiť
spirituálne veci, stretávala sa s ľuďmi, ktorí nie sú vzdelaní, s takými „guru“, čo mal problém akceptovať
a ako sám uviedol, od tohto obdobia sa mu navrhovateľka začala vzďaľovať. Manžel navrhovateľky

ako svoj nesúhlas s rozvodom manželstva uviedol, že k navrhovateľke nestratil žiadne city, avšak
toto tvrdenie v samotnom vyjadrení poprel, keďže odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti
01.07.2023 žiadnym spôsobom nezabránil, od tohto obdobia nevykonal žiadne kroky, ktorými by
si navrhovateľku získal späť, nezakúpil jej darčeky, nepozval ju na večeru, do divadla, do kina.
Z takéhoto konania manžela navrhovateľky vyplýva potvrdenie rozvratu vzťahov medzi nimi. Rovnako

tvrdenie manžela navrhovateľky, že podanie návrhu na rozvod manželstva nie je pevným rozhodnutím
navrhovateľky bolo vyvrátené tým, že z jej opakovaného vyjadrenia na pojednávaní vyplynulo, že trvá
na rozvode manželstva, jej rozhodnutie je pevné, nemieni sa vrátiť do spoločnej domácnosti. Pokiaľ
manžel navrhovateľky ako ďalší dôvod nesúhlasu s rozvodom manželstva uvádzal ich spoločné dieťa,
súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľky, že dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti bolo

zaťahovanie maloletého do ich hádok tak, aby bol ich svedkom, čo manžel navrhovateľky nepoprel.
Súd nesúhlas manžela navrhovateľky s rozvodom manželstva tak vzhľadom na nevykonanie kroku pre
záchranu manželstva, považuje za účelový, o čom svedčí aj vyjadrenie navrhovateľky, podľa ktorej
manžel sa mal vyjadriť, že rozvod bude naťahovať kvôli vysporiadaniu BSM. Súd tak mal preukázanýobjektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich
manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných
funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Rozvod manželstva

vzhľadom na zaťahovanie maloletého do hádok svojich rodičov, nebude ani v rozpore s jeho záujmami.
Súd tak mal splnené podmienky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

13. S konaním o rozvod manželstva podľa § 100 CMP je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

14. Rodičia maloletého dňa 22.02.2024 uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletý má byť
zverený do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že právo zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok v bežných veciach má každý z rodičov samostatne. Otec sa zaviaže prispievať
na výživu maloletého výživným vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode.

15. Opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu odporučil súdu schváliť s odôvodnením, že v starostlivosti
rodičov o maloletého nezistil žiadne nedostatky, obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre výchovu
maloletého. Rodičovská dohoda je preto v záujme maloletého a neodporuje zákonu.

16. Podľa § 24 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Rozhodnutie

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

18. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému, súd sa zaoberal tým, či navrhnutá rodičovská dohoda spĺňa podmienku zákonnosti

a záujmu maloletého.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obaja rodičia dokážu zabezpečiť starostlivosť
o maloletého, navzájom starostlivosť o maloletého nespochybňovali. Obaja rodičia poznajú školské
výsledky maloletého, jeho zdravotný stav, potreby, povahu, obaja chodia s ním k lekárovi podľa ich

dohody,otechovozíkaždýdeňdoškoly,spolušportujú.Maloletýchodíkotcovipravidelne,stykprebieha
na základe dohody otca a maloletého aj s nočným prespaním, a to cez víkendy, ako aj cez pracovný
týždeň. Rodičia sú vo výchove maloletého v zásadných veciach jednotní. Podľa vyjadrenia opatrovníka
v starostlivosti rodičov o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, obaja majú vytvorené vhodné
bytové podmienky. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, a preto rodičmi

navrhnutú dohodu v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do ich spoločnej osobnej starostlivosti
schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti súd zohľadnil, že takouto úpravou výchovného
prostredia maloletého bude plne rešpektované jeho právo na výchovu a osobnú starostlivosť zo
strany obidvoch rodičov, a tiež právo na udržiavanie pravidelného, rovnoprávneho, rovnocenného styku
s obidvomi rodičmi, čo je v záujme maloletého. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd tiež zohľadnil,

že na doterajšiu starostlivosť zo strany rodičov je maloletý zvyknutý. Zverenie maloletého do spoločnej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bude kontinuálne zabezpečená starostlivosť o maloletého tak,
ako tomu bolo pred rozvodom manželstva.20. Vo vzťahu k výživnému súd uvádza, že rodičovskú dohodu schválil, pretože mal preukázané, že
výdavky spojené s návštevou školy, záujmovou činnosťou (návšteva jazykovej školy, venovanie sa
thajskému boxu) uhrádza matka, ktorá aj vo väčšej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Súd

len pre úplnosť uvádza, že maloletý navštevuje terciu osemročného Katolíckeho gymnázia, je zdravý,
má necelých 15 rokov. Matka, podľa vlastného vyjadrenia, dosahuje príjem ako SZČO a u svojho
zamestnávateľa spolu vo výške 3.000 eur netto. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške
1.385,98 eura a starobného dôchodku vo výške 234,20 eura.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu z dôvodu, že na aplikáciu iného zákonného ustanovenia neboli splnené podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko,

môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia sa navrhovateľka a opatrovník vzdali práva
podať vo veci opravný prostriedok, bolo by ich prípadné odvolanie právne neúčinné.