Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200247
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8520200247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: GURMAN, s.r.o., so sídlom
Prešovská 8, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 731 198, právne zast.: JUDr. Jana Fabišíková, advokátka
so sídlom Mlynárska 15, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Stará Ľubovňa, Obchodná 1, 064
01 Stará Ľubovňa, IČO: 00 330 167, o určenie existencie nájomného práva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 09.06.2023, č.k. 8C/12/2020 - 261 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresnú súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“)
rozhodol tak, že žalobu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že práva a záväzky
zo „Zmluvy o nájme nehnuteľnosti - pozemku“ zo dňa 09.05.2014 uzatvorenej medzi žalovaným a
žalobcom trvajú a žiadal priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil.

Mal za to, že dostatočne preukázal splnenie podmienok ust. 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a
to k odstúpeniu od nájomnej zmluvy, čiže neexistencii nájomného práva k nájomnej zmluve č. XXX/
XXXX zo dňa 09.05.2014. Navrhol, aby súd žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol. Súd
nariadil pojednávanie na deň 04.06.2021, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením spisového
materiálu a rozhodol rozsudkom č.k. 8C/12/2020-114, ktorým žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský
súd na podklade tohto odvolania rozhodol uznesením č.k. 2Co/45/2021-181 zo dňa 19.10.2022, ktorým

zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch
rozhodnutia, okrem iného, uviedol, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca ako nájomca
od začiatku vzniku záväzkového vzťahu uhrádzal nájomné v zmysle nájomnej zmluvy, prvú splátku
nájomného realizoval dňa 30.05.2014 vo výške 334 eur a poslednú dňa 23.01.2018. Žalobca v súvislosti
s prenájmom časti tejto nehnuteľnosti mienil realizovať svoj investičný zámer, a to vybudovanie dočasnej
stavby obchodu a služieb - predajne 1. day na tomto pozemku a jej poskytnutie do nájmu tretej
osobe. Žalovaný listom zo dňa 19.05.2017 oznámil žalobcovi, že nesúhlasí s predloženým návrhom

na umiestnenie stavby „Predajne 1. day“ na pozemku C KN XXXX/X, odčlenenom od pozemku C KN
XXXX/X, na ulici U. v Z. H. a poukázal pritom na nový územný plán mesta, reflektujúci maximálnu
zastavanosť pozemku rozsahom 50 %. Po tom, čo žalobca prestal uhrádzať stanovené nájomné,
žalovaný listom zo dňa 17.06.2019 odstúpil od takto uzatvorenej nájomnej zmluvy s poukazom naust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu predmet nájmu má právnu vadu, keďže na
základe rozhodnutia žalovaného nebolo možné na časti nehnuteľnosti umiestniť dočasnú stavbu, preto
v zmysle § 673 Občianskeho zákonníka mu nevznikla povinnosť platiť dohodnuté nájomné. Odvolací

súd konštatoval, že so zreteľom na znenie čl. I. bod 2 Nájomnej zmluvy zo dňa 09.05.2014 sa javí, že
táto námietka dôvodná nie je, nakoľko žalobca už v čase uzatvárania nájomnej zmluvy bol uzrozumený
s tým, že výstavba jeho prevádzky na prenajatom pozemku závisí od výsledku stavebného konania
o umiestnení dočasnej stavby, preto sa jeho aktuálna argumentácia o právnej vade predmetu nájmu
javí ako problematická. Krajský súd v zrušujúcom uznesení zároveň uviedol, že súd prvej inštancie sa

v preskúmavanom rozhodnutí nedostatočným spôsobom vyporiadal s naliehavosťou právneho záujmu
žalobcu na žiadanom určení, že práva a záväzky zo „Zmluvy o nájme nehnuteľností - pozemku“ zo dňa
09.05.2014, uzatvorenej medzi stranami konania, trvajú. Konštatoval, že po vrátení veci bude úlohou
prvoinštančného súdu zaoberať sa opodstatnenosťou žiadaného nároku žalobcu v zmysle predpokladov
§ 137 ods. 1 písm. c) CSP v nadväznosti na posúdenie tvrdenej existencie právnej vady predmetu nájmu
podľa stranami konania uzatvorenej nájomnej zmluvy dňa 09.05.2014.

3. Súd vec právne posúdil podľa ust. § § 137 písm. c) CSP, § 663, § 664 ods. 1, § 665 ods. 1, § 671
ods. 1, § 675, § 679 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

4. Po vrátení veci mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca ako nájomca

uzavrel so žalovaným ako prenajímateľom dňa 09.05.2014 zmluvu o nájme nehnuteľnosti - pozemku
parc. č. KN-C XXXX/X. o výmere 100 m2 v Z. H. (ďalej už len „zmluva o nájme“ alebo „nájomná
zmluva“). Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že práva a záväzky z tejto zmluvy o
nájme trvajú. Požadovaného určenia sa domáhal z dôvodu, že žalovaný podaním zo dňa 17.06.2019
oznámil žalobcovi, že s poukazom na ustanovenie § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka odstupuje od

nájomnej zmluvy, pričom žalobca má za to, že pre vady predmetu nájmu, ktoré nespôsobil, mu nebolo
umožnené zo strany žalovaného, ako prenajímateľa, užívať prenajatý pozemok dohodnutým spôsobom.
V posudzovanom spore mal za to, že ide o tzv. určovaciu žalobu, podanú v zmysle predpokladov § 137
písm. c) CSP, ktorá na rozdiel od ostatných typov žalôb má miesto iba za predpokladu, že žalobca
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení existencie alebo neexistencie práva. Žalobca

musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať, ibaže právny záujem „vyplýva z osobitného
predpisu“. Súd poukázal na konkrétne zmluvné dojednania sporových strán v zmluve o nájme, a to čl.
I. bod 2., z ktorého vyplýva, že: Účelom nájmu je využitie pozemku na poskytovanie podnikateľskej
činnosti žalobcu v oblasti obchodu a služieb. Prenajímateľ za tým účelom udeľuje nájomcovi súhlas k
realizácii dočasnej stavby obchodu a služieb na prenajatom pozemku, a to v zmysle platných povolení

a súhlasov dotknutých orgánov miestnej samosprávy a štátnej správy.“ V čl. IV označenej ako „Práva
a povinnosti zmluvných strán“ zmluvné strany zhodne deklarovali, že: 1. Nájomca preberá prenajatý
pozemok na účel dojednaný v tejto zmluve. Nájomca vyhlasuje, že pozemok je v stave, ktorý zodpovedá
účelu prenajatia.“ Z uvedených zmluvných ustanovení mal súd za jednoznačne zrejmý účel nájmu,
ako aj to, že žalovaný už v samotnej zmluve udelil žalobcovi súhlas s využívaním predmetu nájmu na

tam uvedený účel (realizácia dočasnej stavby obchodu a služieb) a napokon je v nich obsiahnuté aj
prehlásenie žalobcu, že preberá prenajatý pozemok na účel dojednaný v tejto zmluve, a že pozemok
je v stave, ktorý zodpovedá účelu prenajatia. Skutočnosť, že žalobca následne v stavebnom konaní
nezískal stavebné povolenie, a preto nemohol zrealizovať svoj investičný zámer a využívať predmet
nájmu na dohodnutý účel, nezakladá právnu vadu predmetu nájmu. K tomuto súd uviedol, že žalobca

už v čase uzavretia nájomnej zmluvy mal vedomosť o tom, že k realizácii dočasnej stavby obchodu
a služieb na prenajatom pozemku bude potrebný súhlas príslušných orgánov miestnej samosprávy a
štátnej správy, čo vyplynulo aj z predbežného vyjadrenia a žalovaného zo 07.05.2014, v ktorom súhlasil
s umiestnením stavby maloobchodnej predajne 1. day, na časti parcely C KN XXXX/X, kat. úz. Z.
H., za podmienky, že záväzné stanovisko vydá po predložení investičného zámeru alebo projektovej

dokumentácie, z ktorej bude zrejmé stavebné a architektonické riešenie stavby. Žalobca teda bol
uzrozumený s tým, že výstavba jeho prevádzky na prenajatom pozemku závisí od výsledku stavebného
konania o umiestnení dočasnej stavby, preto sa jeho aktuálna argumentácia o právnej vade predmetu
nájmu javí ako problematická. Žalobca vedel o nevyhnutnosti vydania rozhodnutia príslušného orgánu
miestnej samosprávy k umiestneniu dočasnej stavby a tvrdenú nesprávnosť vydaných rozhodnutí

namietal v podaných opravných prostriedkoch v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších
predpisov.5. Súd dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní neosvedčil naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a

k potrebe súdom navrhovaného určenia, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. V prejednávanej veci žalobca neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, na čo by mu mal určovací rozsudok poslúžiť, resp. čo ním chce docieliť. Okrem
deklaratórneho potvrdenia existencie nájomného vzťahu sa žiadneho konkrétneho (hmotného) práva
voči žalovanému nedomáha, a potreba požadovaného určenia (ochrany) nevyplýva ani zo žiadnych

osobitnýchindividuálnychokolnostíveci.Zuvedenéhodôvodu niejesúdu zrejmékčomu resp.kakému
konkrétnemu, spravodlivému a tomu primeranému účelu by konanie o určenie existencie nájomného
práva malo slúžiť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti musel súd konštatovať, že žalobcovi
nesvedčí naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; pokiaľ súd
dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu
bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Z uvedených dôvodov súd uzavrel, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na predmetnej určovacej žalobe, a preto jeho žalobu bez ďalšieho preskúmavania
zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny.
Mal za to, že žalobcom bolo v tomto konaní dostatočne s nesporne a preukázaná dôvodnosť podanej
žaloby. Právo žalobcu ako nájomcu neplatiť nájomné osvedčil súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn.

2C/47/2018 zo dňa 05.10.2020. Rovnako osvedčil právne vady predmetu nájmu a s tým súvisiacu
nemožnosť ho užívať na dohodnutý účel. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení trval nie len
v čase podania predmetnej žaloby, ale trvá naďalej. Nemá inú možnosť, ako sa brániť voči odstúpením
vyvolanému stavu právnej istoty, než podaním určovacej žaloby. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca len vo všeobecnej rovine uviedol naliehavý právny
záujem a nekonkretizoval, v čom spočíva neistota, či ohrozenie práv žalobcu, pričom v bode 54.
zrozumiteľne odôvodnil, že žalobca musí poukázať na určité skutkové okolnosti a skutočnosti, na čo
má určovací rozsudok slúžiť. Vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 2C/47/2018 uviedol, že ide o dve rozdielne

konania, pričom v konaní o náhradu škodu sa stav posudzoval z hľadiska územného plánu k regulatívu
zastavanosti územia a veľkosti parcely na ktorej sa mala stavba povoliť. V tomto konaní sa posudzuje
právna vada a naliehavý právny záujem.

9. Žalobca vo svojej replike zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní. Uviedol, že nemá inú právnu

možnosť domáhať sa ochrany svojich práv.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo,vecprejednalbeznariadeniapojednávania(§385CSP)adospelkzáveru,žerozhodnutie

súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

11. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach v súvislosti s určovacími žalobami uvádza, že
tzv. určovacia žaloba podľa § 137 písm. c), d) CSP [na rozdiel od ostatných typov žalôb uvedených
v § 137 a) a b) CSP] má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujemna takomto určení. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o
určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu.
O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy
postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru
o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu
ďalšieho účastníka konania [spravidla žalovaného (II. ÚS 382/2010)].

13. V rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 Obdo/109/2020 z 30.09.2021 (bod 34) sa okrem iného uvádza :
„ Právna úprava určovacích žalôb je obsiahnutá v ustanovení § 137 CSP, ktoré obsahuje demonštratívny
výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikovalo. Určovacie
žaloby sú subsumované pod písm. c/ a d/ CSP. Rozlišujú sa klasické určovacie žaloby na určenie,
či tu právo je alebo nie je (napr. vlastnícke právo, užívacie právo a pod.). Pri tomto type žaloby je
procesnou podmienkou jej prípustnosti preukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorého obsah a

význam je v súdnej praxi pomerne ustálený (napr. tento naliehavý právny záujem je daný vždy, ak
ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, pretože určovací rozsudok je v danom prípade spôsobilou
verejnou listinou na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a teda na zosúladenie skutočného právneho
stavu zo zapísaným stavom). CSP zároveň výslovne upravuje, že naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (napr. dedičský spor podľa § 194 CMP; §

16c ods. 2 zákona č. 543/2007 Z.z., o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka - žaloba o určenie užívacieho práva k pôde z dôvodu spornosti
užívacieho práva medzi viacerými žiadateľmi o podporu, bez ktorej nemožno obnoviť konanie o priznaní
podpory).“

14. Vo vyššie uvedenom uznesení NS SR sa tiež konštatuje: „Povinnosťou súdu je skúmať existenciu
naliehavého právneho záujmu z úradnej povinnosti ako splnenie podmienky prípustnosti určovacej
žaloby. Podľa CSP súdny proces podlieha prejednaciemu princípu, ktorý takmer vylučuje, aby súd
vykonával dokazovanie bez návrhu strán sporu a vychádzal zo skutočností, ktoré strany netvrdili. Súd
preto nevykonáva pozitívne skúmanie naliehavého právneho záujmu ex offo, keďže jeho preukázanie

je vecou žalobcu a je jeho povinnosťou navrhnúť k nemu aj dôkazy. Súd, ale musí mať možnosť
negatívneho skúmania ex offo, teda overiť, či právny záujem, ktorý vyplýva z dôkazov navrhnutých
žalobcom, zodpovedá aj realite. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup,
ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Žalobca musí uviesť
i skutkové tvrdenie k naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení - ak nevyplýva z osobitného

predpisu“.

15. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom
ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3 Cdo 241/2008).

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Teda ani
táto odvolacia námietka nebola naplnená.

17. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v bodoch 46., 47., 52. a 53. odôvodnenia napadnutého
rozsudku vysvetlil prečo zamietol žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.

18. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu o určenie existencie nájomného vzťahu založeného na základe zmluvy o nájme

nehnuteľnosti uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 09.05.2014. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že
predmetom je nájom nehnuteľnosti - pozemku parc. Č. KN-C XXXX/X . o výmere 100 m2, druh pozemku
zastavanéplochy anádvoria,k.ú.Z.H..Účelomnájmujevzmluveuvedenéposkytovaniepodnikateľskej
činnosti v oblasti obchodu a služieb. Prenajímateľ udelil nájomcovi súhlas k realizácii dočasnej stavbyobchodu a služieb na prenajatom pozemku v zmysle platných povolení a súhlasov dotknutých orgánov
miestnej samosprávy a štátnej správy. V čl. IV. nájomca vyhlásil, že prenajatý pozemok preberá na účel
dojednaný v tejto zmluve a pozemok je v stave, ktorý zodpovedá účelu prenajatia.

19. Upomienkou zo dňa 20.02.2019 (č.l. 16) žalovaný oznámil žalobcovi, že neuhradil splatné nájomné
za užívanie prenajatého pozemku za mesiace január a február 2019 a mesiace apríl-december 2018.
Zároveň stanovil dodatočnú lehotu na úhradu pohľadávok. Žalobca vo svojej odpovedi listom zo dňa
14.03.2019 uviedol, že si uplatnil právo nezaplatiť nájomné z dôvodu, že pre vady predmetu nájmu

nebolo umožnené zo strany prenajímateľa užívať prenajatý pozemok dohodnutým spôsobom, nakoľko
nebol odovzdaný a prenechaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, čím došlo k zmareniu
investičnéhozáujmusledovanéhonájomnouzmluvou.Spoukazomnauvedenémalzato,žetýmvzniklo
právo nezaplatiť nájomné za obdobie od mesiaca apríl 2018 do doby, kým nedôjde k odstráneniu vady
a následnému umožneniu užívať tento pozemok dohodnutým spôsobom.

20. Ako už v predchádzajúcom konaní odvolací súd uvádza, žalobca však od začiatku vedel o
nevyhnutnosti vydania rozhodnutia príslušného orgánu miestnej samosprávy k umiestneniu dočasnej
stavby a jeho tvrdenú nesprávnosť namietal v opravných prostriedkoch v zmysle zákona č. 71/1967 Zb.

21. Keďže žalobca neuhradil nájomné ani po tom, čo žalovaný zaslal aj druhú upomienku zo dňa

10.04.2019(č.l.18),žalobcovioznámillistomzodňa17.06.2019(č.l.20)Odstúpenieodnájomnejzmluvy
č. 121/2014 zo dňa 09.05.2014.

22. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno

iným právnym prostriedkom odstrániť. Tento stav však možno účinnejšie odstrániť iným právnym
prostriedkom, a to žalobou o plnenie. Preto naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení
nebol daný.

23. Vychádzajúc z nesporného skutkového východiska sporu, že žalovaný odstúpil od nájomnej

zmluvy z dôvodu, že žalobca neuhradil nájomné za mesiace apríl-december 2018 a január-apríl 2019,
určujúci rozsudok nie je účinným riešením vzniknutej situácie. Vzhľadom na opodstatnené odstúpenie
žalovaného od nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom, nie je dôvod, aby bol sporný nárok ohľadom
platenia nájomného po tomto odstúpení. V konaní nebolo preukázané, že si žalovaný nárok na platenie
nájomného uplatňoval aj po tom, čo odstúpil od nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Určovací

výrok súdneho rozhodnutia za danej situácie by mohol byť síce autoritatívnym vyriešením sporu, no
sám o sebe nie je spôsobilým zabrániť ďalšiemu uplatňovaniu žalôb na plnenie (dlžné nájomné splatné
pred odstúpením od nájomnej zmluvy). V danej situácii preto platí všeobecná zásada, že pokiaľ možno
žalovať o plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem na žalobe o určenie. Na žalobcom požadovanom
určovacom rozhodnutí nebol preto daný naliehavý právny záujem.

24. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalobcom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom

rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods.
1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil.

25. Zároveň súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil a

považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať. Odvolací súd pritom prihliadal na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

26. Vo veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol ním aj vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.27. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil
v celom rozsahu. Keďže žalovaný bol v konaní na súde prvej inštancie úspešný, odvolací súd potvrdil

aj závislý výrok o trovách konania na súde prvej inštancie.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, vzhľadom na to, že z obsahu spisu
nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).