Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322201996
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5322201996.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX,
XXX XX C., zastúpeného JUDr. Michaelou Bojkovou, LL.M., advokátkou so sídlom Palárikova 88, 022
01 Čadca, IČO: 42 071 828, 3/ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX B., o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. CA-9C/83/2022-67 zo dňa 18. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. CA-9C/83/2022-67 zo dňa 18. marca 2024
vo výroku II. potvrdzuje.

Žalovanému v rade 1/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti, t. j. vo výrokoch I., III. a IV., zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č. k.
CA-9C/83/2022-67 zo dňa 18. marca 2024 nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému v rade 1/ priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % s tým, že o výške

týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a žalovanej v rade 3/ voči žalobcovi nárok
na ich náhradu (výrok III.). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku
žalobcovi (výrok IV.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou voči žalovaným domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese,

obci a katastrálnom území C., konkrétne ku C-KN parcele č. 6713/1 – orná pôda o výmere
246 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, C-KN parcele č. 6713/2 - orná pôda o výmere 105 m2, zapísanej
na LV č. XXXXX a C-KN parcele č. 6713/3 - orná pôda o výmere 43 m2, zapísanej na LV č. XXXXX.
Podaním doručeným súdu dňa 07.03.2024 žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť. S poukazom na ust. § 135 ods. 1 CSP s použitím § 146 ods. 1 CSP okresný súd preto
rozhodol o zastavení konania.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s §
256 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že žalobca zobral žalobu späť bez toho, aby uviedol dôvod, pre ktorý
pristúpil k tomuto dispozitívnemu úkonu. V danom prípade teda žalobca procesne zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Žalovaným preto prináleží náhrada trov konania v rozsahu 100 %. V dôsledku
tohookresnýsúdpriznalžalovanémuvrade1/vočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavuvedenom
rozsahu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovanej v rade 3/ v súvislosti s týmto konaním

žiadne trovy nevznikli, s poukazom na čl. 17 Základných princípov CSP súd prvej inštancie žalovanej
v rade 3/ nárok na ich náhradu nepriznal.4. O vrátení kráteného súdneho poplatku okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie v jeho výroku II. tak, že žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov
konania neprizná.
6. Odvolateľ namietal, že výrok II. napadnutého uznesenia o priznaní nároku na náhradu trov
žalovanému v rade 1/ voči jeho osobe považuje za nesprávny, nespravodlivý a arbitrárny. Poukázal

na predmet tohto sporu – zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v bode 2. tohto uznesenia. Žalobca akcentoval, že bol nútený podať túto žalobu na súd,
pretožejevýrazneväčšinovýmspoluvlastníkomoznačenýchnehnuteľnostíazároveňtietonehnuteľnosti
v dobrej viere už veľmi dlhý čas užíva a riadne sa o ne stará. Pokiaľ by bolo možné dohodnúť sa
so žalovaným v rade 1/, žalobca by nezaťažoval súd podaním žaloby. Žalovaný v rade 1/ si však
dohodu so žalobcom predstavuje len čisto vo svoj prospech, pretože má v danej lokalite záujem

stavať. Aj žalovaný v rade 1/ má preukázateľne záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k sporným nehnuteľnostiam. V minulosti totiž opakovane spolu so svojím právnym zástupcom, resp.
jeho koncipientom, navštívil žalobcu a pokúšal sa vyvíjať nátlak na neho i na jeho manželku a žiadali,
aby im žalobca predal svoje podiely na dotknutých nehnuteľnostiach za podmienok, ktoré však boli
výhodnévýlučneprežalovanéhovrade1/,nonieprežalobcu.Práveztohtodôvodužalobcajehoponuku

odmietol. Vždy po takejto „návšteve“ sa žalobcovi zhoršil zdravotný stav. Takéto konanie žalovaného
v rade 1/ preto žalobca považuje za hrubo porušujúce dobré mravy. Podľa názoru žalobcu žalovaný
v rade 1/ nadobudol menšinové podiely na sporných nehnuteľnostiach len za tým účelom, aby ako ich
spoluvlastník mal k nim predkupné právo a tiež preto, aby mohol nadobúdať ďalšie spoluvlastnícke
podiely

na nich bez povinnosti prevádzajúceho spoluvlastníka rešpektovať predkupné právo ostatných
spoluvlastníkov. Žalobca má však k sporným nehnuteľnostiam dlhé roky úprimný citový vzťah a ešte
pred svojou smrťou by rád vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nim, aby jeho deti ako dedičia mali
istejšie právne postavenie. Podanie žaloby na súd
zo strany žalobcu bolo teda nutným výsledkom vyplývajúcim z postoja protistrany. Žalobca súčasne

poprel, že by späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, pretože k tomuto dispozitívnemu
úkonu pristúpil len preto, lebo príslušný súd mu kládol výnimočné a len veľmi ťažko, ak vôbec splniteľné
podmienky (vyhľadávať vo farských kronikách údaje o neznámych spoluvlastníkoch, dopytovať sa
najstarších žijúcich obyvateľov obce
na informácie o neznámych spoluvlastníkov, atď.), ktoré ak by žalobca nesplnil, prehral

by spor a jeho žaloba by bola zamietnutá. K späťvzatiu žaloby teda žalobca pristúpil z dôvodu účelnosti
a hospodárnosti konania. Ďalej žalobca poukázal na to, že má 80 rokov a jeho jediným príjmom je
starobný dôchodok a má podlomené zdravie, v dôsledku čoho má
aj zvýšené výdavky na lieky. Žalobca žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je tiež starobná
dôchodkyňa so zdravotnými problémami. Kvôli nepriaznivej finančnej situácii žalobca odvolal aj plnú

moc svojmu právnemu zástupcovi A. F. B., J. a ďalej v spore koná osobne. Ak by súd zaviazal žalobcu
na náhradu trov žalovanému v rade 1/ v rozsahu 100 %, bola by tým vážne ohrozená jeho existencia
a už aj tak skromná životná úroveň. Žalobca je preto presvedčený, že v posudzovanom prípade sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu ust. § 257 CSP a pre výrok, aby ani žalobca
ani žalovaní nemali nárok na náhradu trov konania, a teda aby si každý z nich tieto trovy znášal sám.

7. Žalovaný v rade 1/ zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

9.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmaluzneseniesúduprvejinštancievrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti (vo výroku II.
o trovách konania) v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodnépre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd

v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

11. Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami žalobcu vyjadrenými
v podanom odvolaní.

12. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.

13. Žalovaný svoje odvolacie námietky v zásade koncentroval do tvrdenia, že on procesne nezavinil
zastavenie tohto konania a k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu nenavyšovania ďalších trov.

14. Vo všeobecnosti krajský súd poukazuje na to, že pri posudzovaní otázky náhrady trov konania,

v prípade zastavenia konania, konajúci súd v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP skúma otázku procesného
zavinenia na zastavení konania. Najčastejším dôvodom zastavenia konania je späťvzatie žaloby.
Procesné zavinenie v takomto prípade môže existovať tak na strane žalobcu (ak žalobca zobral žalobu
späť napr. bez udania dôvodu, z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania, z dôvodu, že žalobu
podal aj napriek prekážke veci rozhodnutej, alebo prekážky litispendencie) ako aj na strane žalovaného.

Na strane žalovaného procesné zavinenie na zastavení konania spočíva najmä v tom prípade, keď
žalobca zobral dôvodne podanú žalobu späť práve v dôsledku správania sa žalovaného, typicky pre
splnenie žalovanej povinnosti až po podaní žaloby. Dôvodnosť podania žaloby sa však posudzuje
procesne, a to bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Inak
povedané dôvodnosť podanej žaloby sa neposudzuje z hmotnoprávneho hľadiska (napr.

či žalobca bol nositeľom žalovaného práva). Rozhodnou je teda skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho
sa žalobca žalobou domáhal a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Uvedené logicky vyplýva
z toho, že rozhodnutiu o zastavení konania na podklade späťvzatia žaloby nepredchádza posúdenie
hmotno-právnej dôvodnosti žalovaného nároku a súčasne, že rozhodnutie o zastavení konania práve
preto nevytvára prekážku rei iudicatae (veci rozhodnutej). Citované zákonné ustanovenie vyjadruje

výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenú v ust. § 255 ods. 1
CSP. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska,
avšak je nevyhnutné ho vykladať komplexne a extenzívne.

15. Súd prvej inštancie v rozhodnutí o zastavení konania, ktorým sa predmetné konanie končí, rozhodol

súčasne o náhrade trov prvoinštančného konania aplikujúc vyššie uvedenú zásadu (§ 262 ods. 1
v spojení s § 256 ods. 1 CSP). Záver okresného súdu o procesnom zavinení žalobcu formulovaný
v napadnutom rozhodnutí bol správny, keďže v konaní
pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobca vzal žalobu späť pre správanie
žalovaného v rade 1/, ktorému preto v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP vznikol proti žalobcovi nárok na

náhradu trov prvoinštančného konania.

16. Zároveň odvolací súd dodáva, že v posudzovanom prípade nevzhliadol ani dôvod na
aplikáciu ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade

trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnostia môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní
čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Pokiaľ by prvoinštančný súd takéto okolnosti v konaní vzhliadol tak by pri

rozhodnutí o trovách konania sám od seba aplikoval ust. § 257 CSP (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp.
zn. 2MCdo 17/2009). V posudzovanej veci žalobca nesie procesné zavinenie na zastavení konania, čo
bolo tiež (správne) konštatované v rozhodnutí okresného súdu. Nadväzne na to okresný súd správne
pristúpil k rozhodnutiu o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Odvolateľ trval na
dôvodnosti podanej žaloby a až vo svojom opravnom prostriedku uviedol len pohnútky, ktoré ho viedli

k jej späťvzatiu. Žalobca v rámci podaného odvolania de facto poukázal na skutočnosti týkajúce sa
vedeného súdneho konania, o ktorých mal v rámci prvoinštančného konania vedomosť jednak okresný
súd, ktorý by v prípade, že by sa v komplexe takto zistených skutočností jednalo o dôvody
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, v zmysle zákona by takúto zákonnú možnosť využil, a jednak
mal o tvrdených skutočnostiach vedomosť aj samotný odvolateľ, ktorý však všetky dôvody uvedené
v odvolaní až do času podania odvolania nespájal s možnosťou ich posúdenia ako dôvodov hodných

osobitného zreteľa, resp. ani neinicioval možnosť rozhodnúť o trovách konania v zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia.

18.PreodvolaniepodľaCivilnéhosporovéhoporiadkujetypickýsystémneúplnejapelácie,ktorývylučuje
možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre

odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za
splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle
§ 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo

nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za
splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP). Pokiaľ

teda odvolateľ vo svojom odvolaní tvrdil nové skutočnosti o tom, že spolu s manželkou sú poberateľmi
starobného dôchodku, majú podlomené zdravie a tiež, že vynakladajú nemalé finančné prostriedky
na lieky, na túto jeho ničím nepodloženú argumentáciu odvolací súd už neprihliadal. Jednalo sa totiž
o prostriedok procesného útoku, ktorý mohol žalobca nepochybne tvrdiť a preukázať
už pri späťvzatí žaloby v štádiu prvoinštančného konania. Keďže žalobca tento prostriedok procesného

útoku/obrany predložila do spisu až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd ho už nemohol
akceptovať, nakoľko v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP,
ktorých naplnenie žalobca vo svojom odvolaní ani netvrdil.

19. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil krajský súd ako nepodstatné, pričom zároveň nezistil ani

nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods.
2 CSP). V dôsledku toho krajský súd uznesenie okresného súdu
vo výroku II. o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

20. Vo zvyšnej časti, nenapadnutej odvolaním, t. j. vo výrokoch I., III. a IV zostalo uznesenie okresného

súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

21.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v rade 1/ ako úspešnej procesnej strane
vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v rade 1/ v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale
už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by

sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé
rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkomuvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej
preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý,
či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú

tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa
26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).