Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922204257
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6922204257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu: A. B., B., so sídlom C. XX, D., IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: mal. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXX, za ktorého koná zákonná zástupkyňa - matka H. F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
XXX, obaja zastúpení J. H. K., advokátom so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, o určenie
právnej neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalobcovi, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 14C/101/2022-131 zo dňa 27. 04. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.); o trovách konania okresný
súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) tak, že „žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu“ (výrok II.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanému domáhal určenia, že je voči nemu právne neúčinná darovacia zmluva s povolením vkladu
dňa 16.12.2019 pod č. vkladu V 3355/2019, ktorou I. F., nar. XX.XX.XXXX, v tom čase trvale bytom G.
XXX, ako darca a otec obdarovaného žalovaného (ďalej len "darca") daroval žalovanému nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. B. D., obec B. D., okres H. B., zapísané na liste vlastníctva č. X, vedenom
na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor ako parcela č. XXX, zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere 431 m2, parcela č. XXX, orná pôda vo výmere 916 m2, parcela č. XXX, vinica vo
výmere 596 m2, parcela č. XXX, orná pôda vo výmere 377 m2, stavba rodinného domu so súpisným
č. XXX, postavená na parcele č. XXX, stavba garáže so súpisným č. XXX, postavená na parcele č.
XXX, všetko v celosti (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“ alebo „predmet daru“). Žalobca v žalobe
uviedol, že pôvodný veriteľ L. M. D., N. (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzavrel so spoločnosťou I. O.
D. , B., IČO: 50 243 870, so sídlom P. I. XX (ďalej len „dlžník“) dňa 26.07.2018 Zmluvu o investičnom
úvere č. 10723375 M 2 (ďalej len „úverová zmluva č. 1.“), na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ

dlžníkovi úver vo výške 50.000,-Eur a dňa 26.07.2018 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 10723375P1,
na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ dlžníkovi úver vo výške 10.000,-Eur (ďalej len „úverová
zmluva č. 2“). Splatenie úverov, poskytnutých dlžníkovi pôvodným veriteľom na základe úverovej zmluvy
č. 1 a č. 2 (ďalej aj ako „úver č. 1 a úver č. 2“) bolo zabezpečené ručiteľskými vyhláseniami spoločníkova súčasne aj konateľov dlžníka, a to F. I. a G. I. (ďalej len „ručiteľ 1“ a „ručiteľ 2“) a darcu (ďalej aj
ako „ručiteľ 3“). Nakoľko dlžník neuhrádzal úvery č. 1 a č. 2 riadne a včas, pôvodný veriteľ vyhlásil dňa
16.09.2019 predčasnú splatnosť celej úverovej pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 1 a vyzval

dlžníka na jej zaplatenie vo výške 45.017,86 Eur do 28.09.2019 (ďalej len „úverová pohľadávka č. 1“);
dňa 30.08.2019 vyhlásil pôvodný veriteľ predčasnú splatnosť celej úverovej pohľadávky vyplývajúcej z
úverovej zmluvy 2 a vyzval dlžníka na jej zaplatenie vo výške 10.635,66 Eur do 11.09.2019 (ďalej len
„úverová pohľadávka 2“). Nakoľko dlžník nepristúpil k úhrade uvedených úverových pohľadávok 1 a 2,
pôvodný veriteľ listom zo dňa 21.10.2019 vyzval všetkých ručiteľov na ich zaplatenie, avšak ani ručitelia

tieto pohľadávky pôvodnému veriteľovi neuhradili.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že nárok vyplývajúci z
úverovej zmluvy 1 bol pôvodnému veriteľovi priznaný platobným rozkazom, vydaným Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 7Up/1691/2019 dňa 19.12.2019, na základe ktorého boli dlžník, ručitelia 1
a 2 a darca ako ručiteľ 3 zaviazaní zaplatiť pôvodnému veriteľovi sumu 44.799,69 Eur s príslušenstvom.

Uvedený platobný rozkaz nadobudol voči darcovi právoplatnosť dňa 21.01.2020. Nárok vyplývajúci z
úverovej zmluvy 2 bol pôvodnému veriteľovi priznaný platobným rozkazom vydaným Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 35Up/1770/2019 dňa 18.12.2019, na základe ktorého boli dlžník a darca
ako ručiteľ 3 zaviazaní zaplatiť pôvodnému veriteľovi sumu 10.598,99 Eur s príslušenstvom. Uvedený
platobný rozkaz nadobudol voči darcovi právoplatnosť dňa 21.01.2020. Nakoľko úverové

pohľadávky 1 a 2 neboli pôvodnému veriteľovi uhradené ani po tom ako mu ich okresný súd priznal
predmetnými platobnými rozkazmi, začal si ich pôvodný veriteľ v súvislosti s úverovou zmluvou 1
vymáhaťvrámciexekúcievedenejusúdnehoexekútoraJ.J.P.podsp.zn.XXXXXXXX/XXavsúvislosti
s úverovou zmluvou 2 v rámci exekúcie vedenej u súdneho exekútora J. J. P. pod sp. zn. XXXXX
XXX/XX. Dňa 30.05.2020 bol dlžník rozhodnutím súdu zrušený a z obchodného registra bol ex offo

vymazaný dňa 21.07.2020. Pôvodný veriteľ postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
19.07.2021 úverové pohľadávky 1 a 2 na žalobcu. Lustráciou v katastri nehnuteľností žalobca zistil,
že darca žalovanému daroval nehnuteľnosti tvoriace predmet darovacej zmluvy zo dňa 17. 7. 2019, na
základe ktorej vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 16. 12. 2019 pod V 3355/2019.

1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 31. 01. 2023, kde uviedol, že matka maloletého
žalovaného, ktorá maloletého žalovaného zastupovala pri uzavretí predmetnej darovacej zmluvy,
predmet daru v jeho prospech prijala a ktorá následne podala návrh na schválenie tejto darovacej

zmluvy súdom, vynaložila všetku náležitú starostlivosť, ktorú možno od nej očakávať v súvislosti s
prípadným úmyslom jej manžela ukrátiť svojho veriteľa. Konštatoval, že v konaní matky žalovaného
pri zastupovaní žalovaného pri uzatvorení predmetnej darovacej zmluvy išlo o výnimku majúcu za
následok vyvinenie žalovaného tak, ako to má na mysli § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Matka
žalovaného mala vedomosť o tom, že jej manžel podniká v oblasti stavebníctva spoločne s F. I. a G. I.,

s ktorými mal založenú spoločnosť I. D. B., IČO: XX XXX XXX, ( po zmene obchodného mena I. „O.“
D., B., IČO: XX XXX XXX,) Rozhodne však nemala vedomosť o úverovom zaťažení tejto spoločnosti,
ani o ručiteľskom záväzku manžela za úverové dlhy spoločnosti. Až dodatočne získala vedomosť o
tom, že jej manžel previedol svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti na tretiu osobu, ktorá mala
pokračovať v podnikateľskej činnosti spoločnosti. Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá ešte pred

zosplatnením úverových pohľadávok 1 a 2, ktoré mal pôvodný veriteľ voči uvedenej spoločnosti a
ešte predtým, ako bola manželovi matky žalovaného doručená výzva pôvodného veriteľa na zaplatenie
týchto úverových pohľadávok. Pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy matka žalovaného u svojho
manžela zisťovala, či má nejaké finančné záväzky z podnikania, pričom toto zisťovanie dopadlo s
negatívnym výsledkom. V závere vyjadrenia žalovaného, žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením so Zmluvou o investičnom úvere č. 10723375 M 2 zo dňa 26.07.2018, Vyhláseniami
ručiteľov 1, 2 a 3 zo dňa 26.07.2018, Oznámením o zosplatnení úveru - výzvou na zaplatenie dlžnej
čiastky zo dňa 18.09.2019, Oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 20.07.2021, Informáciami o

stave exekučného konania č. k. 075EX/ 166/20 a č. k. 075EX/374/20 zo dňa 28.11.2022 a 05.12.2022,
výpismi z listu vlastníctva č. X zo dňa 21.10.2019 a zo dňa 14.12.2022, k. ú. B. D., Správou o priebehu
exekúcie č. k. 336EX/688/20 zo dňa 23.11.2022, Výzvami na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.10.2019
vrátane doručeniek potvrdzujúcich prevzatie výzvy I. F. a F. I., návrhom ručiteľov o spôsobe splácaniazabezpečovanej pohľadávky zo dňa 13.11.2019, odpoveďami na list zo dňa 26.11.2019, platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Up/1691/2019 zo dňa 19.12.2019, uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Up/1691/2019 zo dňa 06.10.2020, uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Up/1691/2019 zo dňa 31.07.2020, upovedomením o začatí exekúcie
č. k. 075EX 374/20 zo dňa 16.09.2020, upovedomením o začatí exekúcie č. k. 336EX 688/20 zo
dňa 21.12.2020, Zmluvou o kontokorentnom úvere č. 107233175P1 zo dňa 26.07.2018, Vyhláseniami
ručiteľov 1, 2 a 3 zo dňa 26.07.2018, oznámením o zosplatnení úveru - výzvou na zaplatenie dlžnej
čiastky zo dňa 01.09.2019, Oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 20.07.2021, Výzvami na

zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.10.2019 vrátane doručeniek potvrdzujúcich prevzatie výzvy I. F. a F.
I., platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Up/1770/2019 zo dňa 18.12.2020,
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Cb/2/2020 zo dňa 17.08.2020 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/15/2021-241 zo dňa 12.05.2021 a v
spojením s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/2/2020-252 zo dňa 21.06.2021,
Upovedomením o začatí exekúcie č. k. 075EX 166/20 zo dňa 26.03.2020, obsahom spisov Okresného

súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/197/2019 a sp. zn. 1Cb/2/2020, obsahom spisu Okresného úradu
v Rimavskej Sobote, katastrálny odbor sp. zn. Q., výpisom z obchodného registra spoločnosti PCP
"HU" BuildingWest s. r. o. a lekárskymi správami z vyšetrení alebo hospitalizácie I. F. z 28.02.2017,
09.05.2018, 14.02.2019, 25.02.2020, 16.08.2019 a 22.01.2018, pričom zisti nasledovný skutkový stav:
Z darovacej zmluvy datovanej dňa 17.07.2019, na ktorej boli dňa 06.08.2019 úradne overené podpisy

darcu a matky žalovaného (ktorá zmluvu uzavrela a dar prijala v mene žalovaného z dôvodu jeho
maloletosti) okresný súd zistil, že na jej základe darca daroval predmetné nehnuteľnosti žalovanému
ako svojmu synovi. Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/197/2019 okresný súd
zistil, že rozsudkom zo dňa 23.10.2019 bol schválený právny úkon - darovacia zmluva na návrh matky
žalovaného zo dňa 13.08.2019, ktorá žalovaného v tomto konaní zastupovala. Zo spisu Okresného

úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor sp. zn. V 3355/2019 okresný súd zistil, že vklad vlastníckeho
práva k predmetu daru v prospech žalovaného bol povolený dňa 16.12.2019. Z výpisov z listu vlastníctva
č. X zo dňa 21.10.2019 a zo dňa 14.12.2022 pre k. ú. B. D. okresný súd zistil, že v časti B: "Vlastníci" je
ako vlastník predmetných nehnuteľností v rozsahu 1/1 zapísaný žalovaný, pričom ako titul nadobudnutia
vlastníckeho práva je tam uvedená "Darovacia zmluva V 3355/2019". Pôvodne bol v časti B: "Vlastníci"

ako predchádzajúci vlastník predmetných nehnuteľností v rozsahu 1/1 zapísaný darca I. F., pričom ako
titul nadobudnutia je uvedený "Dar V 259/2003" (darcami boli rodičia I. F.: R. F. a C. F.). V časti C:
"Ťarchy" je zapísané vecné bremeno - právo doživotného užívania a bývania v prospech R. F. a C.
F. (ktorí sú rodičmi darcu a starými rodičmi žalovaného), pričom pri tomto zápise je odkaz na konanie
vedené pod č. V 259/2003. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina - Oddiel: Sro,

Vložka č.: 71626/L okresný súd zistil, že obchodná spoločnosť I. D. B., IČO: 50 243 870, so sídlom
P. I. XX (dlžník) vznikla dňa 05.04.2016, pričom jej spoločníkmi a zároveň aj konateľmi bol darca, F. I.
a G. I.. Od 02.11.2018 darca, F. I. a G. I. prestali byť spoločníkmi dlžníka, pričom novým a jediným
spoločníkom dlžníka sa od 03.11.2018 stal S. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., I. T. X, C. H. (pozn.
súdu: na základe zmluvy o prevode obchodných podielov doterajších spoločníkov zo dňa 18.10.2018).

Od 18.10.2018 darca, F. I. a G. I. prestali byť konateľmi dlžníka, pričom novým a jediným konateľom
dlžníka sa od 18.10.2018 stal S. I. Q.. Dňa 03.11.2018 došlo k zmene obchodného mena dlžníka na I.
"O." D. B.; na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR 67/2019-69 zo dňa 23.04.2020 bol
dlžník zrušený bez likvidácie, pričom dňom 21.07.2020 bol z obchodného registra ex offo vymazaný.
Zo Zmluvy o investičnom úvere č. 10723375 M 2 (úverová zmluva 1), uzavretej medzi pôvodným

veriteľom a dlžníkom dňa 26.07.2018 okresný súd zistil, že pôvodný veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo
výške 50.000 Eur, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť úverovú pohľadávku v pravidelných mesačných
splátkach vo výške po 834 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 17.09.2018 a so splatnosťou poslednej
splátky dňa 15.08.2023. F. I. (ručiteľ 1), G. I. (ručiteľ 2) a darca (ručiteľ 3) urobili dňa 26.07.2018
písomné vyhlásenie ručiteľa o tom, že ak dlžník nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky voči

pôvodnému veriteľovi vyplývajúce z úverovej zmluvy 1, tak každý z ručiteľov je povinný bezodkladne
uspokojiťpôvodnéhoveriteľavplnomrozsahuzabezpečovanýchpohľadávok.Listomzodňa18.09.2019
pôvodný veriteľ dlžníkovi oznámil, že dňa 16.09.2019 vyhlásil úverovú pohľadávku 1 v plnom rozsahu za
splatnú a zároveň dlžníka vyzval na zaplatenie sumy vo výške 45.017,86 Eur do 28.09.2019. Nakoľko
dlžník úverovú pohľadávku 1 pôvodnému veriteľovi neuhradil, oznámil pôvodný veriteľ listom zo dňa

21.10.2019 všetkým ručiteľom, že dňa 16.09.2019 vyhlásil splatnosť úverovej pohľadávky 1 a vyzval
dlžníkanaúhraducelejdlžnejsumy,dlžníkalesvojzáväzokvočipôvodnémuveriteľovinesplnil.Pôvodný
veriteľ vyzval zároveň ručiteľov, aby mu bezodkladne uhradili dlžnú sumu v aktualizovanej výške
46.173,93 Eur. Uvedenú výzvu prevzal darca dňa 24.10.2019. Spoločným návrhom zo dňa 13.11.2019požiadali ručitelia pôvodného veriteľa, aby im umožnil splácať úverovú pohľadávku 1 v splátkach po 100
Eur mesačne, a to osobitne každým ručiteľom. V odpovedi zo dňa 26.11.2019 pôvodný veriteľ oznámil
ručiteľom, že ich žiadosť o splátky neakceptuje. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 7Up/1691/2019 zo dňa 19.12.2019 boli dlžník a ručitelia zaviazaní na zaplatenie sumy 44.799,69
Eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 17.09.2019 do zaplatenia (ďalej len "exekučný titul
1"); voči darcovi a dlžníkovi nadobudol predmetný platobný rozkaz právoplatnosť dňa 21.01.2020. Z
upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 16.09.2020 okresný súd zistil, že dňa 11.09.2020 sa na základe
exekučného titulu 1 začalo exekučné konanie u súdneho exekútora J. J. P. pod č. k. 075EX 374/20 voči

darcovi ako povinnému za účelom vymoženia úverovej pohľadávky 1 v prospech pôvodného veriteľa
ako oprávneného. Súdny exekútor J. J. P. listom zo dňa 05.12.2022 už priamo žalobcovi oznámil, že
darca nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú
pohľadávku. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 10723375P1 (úverová zmluva 2), uzavretej medzi
pôvodným veriteľom a dlžníkom dňa 26.07.2018 okresný súd zistil, že pôvodný veriteľ poskytol dlžníkovi
úver do výšky úverového limitu 10.000 Eur, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť úverovú pohľadávku ku

dňu konečnej splatnosti úveru 2, „ktorý pripadá na posledný deň výpovednej lehoty plynúcej na základe
výpovede z úverovej zmluvy 2, ktorú v priebehu zmluvného vzťahu môže dať pôvodný veriteľ aj dlžník“.
F. I. (ručiteľ 1), G. I. (ručiteľ 2) a darca (ručiteľ 3) urobili dňa 26.07.2018 písomné vyhlásenie ručiteľa o
tom, že ak dlžník nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky voči pôvodnému veriteľovi vyplývajúce z
úverovej zmluvy 2, tak každý z ručiteľov je povinný bezodkladne uspokojiť pôvodného veriteľa v plnom

rozsahu zabezpečovaných pohľadávok. Listami zo dňa 07.06.2019 a 18.06.2019 vyzval pôvodný veriteľ
dlžníka na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 104,83 Eur, resp. v aktualizovanej výške 150,38 Eur
(uvedené výzvy sú súčasťou spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Cb/2/2020 na č. l. 24
a č. l. 24B). Listom zo dňa 01.09.2019 pôvodný veriteľ oznámil dlžníkovi, že dňa 30.08.2019 vyhlásil
úverovú pohľadávku 2 v plnom rozsahu za splatnú a zároveň dlžníka vyzval na zaplatenie sumy vo výške

10.635,66 Eur do 11.09.2019. Nakoľko dlžník úverovú pohľadávku 2 neuhradil, pôvodný veriteľ listom zo
dňa 21.10.2019 oznámil všetkým ručiteľom, že dňa 30.08.2019 vyhlásil splatnosť úverovej pohľadávky 2
a vyzval dlžníka na úhradu celej dlžnej sumy; dlžník ale svoj záväzok nesplnil. Súčasne vyzval ručiteľov,
aby mu bezodkladne uhradili dlžnú sumu v aktualizovanej výške 11.032,34 Eur; uvedenú výzvu prevzal
darca dňa 24.10.2019. Spoločným návrhom zo dňa 13.11.2019 požiadali ručitelia pôvodného veriteľa,

aby im umožnil splácať úverovú pohľadávku 2 v splátkach vo výške 100 Eur mesačne, a to osobitne
každý jeden ručiteľ. V odpovedi zo dňa 26.11.2019 oznámil pôvodný veriteľ ručiteľom, že ich žiadosť o
splátky neakceptuje. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Up/1770/2019 zo
dňa 18.12.2019 boli dlžník a darca zaviazaní na zaplatenie sumy 10.598,99 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 14 % ročne od 01.09.2019 do zaplatenia (ďalej len "exekučný titul 2");voči darcovi a dlžníkovi

nadobudol predmetný platobný rozkaz právoplatnosť dňa 21.01.2020. Zostávajúci ručitelia 1 a 2 boli na
zaplatenie totožného nároku pôvodného veriteľa právoplatne zaviazaní až rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 1Cb/2/2020-171 zo dňa 17.08.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 43Cob/15/2021-241 zo dňa 12.05.2021 s tým, že plnením ktoréhokoľvek ručiteľa
alebo dlžníka zanikne povinnosť plniť ostatným zaviazaným. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa

26.03.2020 okresný súd zistil, že dňa 25.03.2020 sa na základe exekučného titulu 2 začalo exekučné
konanie u súdneho exekútora J. J. P. pod č. k. 075EX 166/20 voči darcovi a dlžníkovi ako povinným
za účelom vymoženia úverovej pohľadávky 2 v prospech pôvodného veriteľa ako oprávneného. Súdny
exekútor J. J. P. listom zo dňa 28.11.2022 už priamo žalobcovi oznámil, že darca nedisponuje žiadnym
exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho vymáhanú pohľadávku.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 42a ods. 1, 2, § 42b
ods. 1, 2, § 116, § 303 a § 306 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právo odporovať právnemu úkonu
môže veriteľ uplatniť za splnenia nasledovných podmienok: a) existencia platného právneho úkonu,
ktorý bol vykonaný medzi dlžníkom a druhým účastníkom úkonu v prospech tohto účastníka (ďalej

len „ukracujúci právny úkon“ alebo „odporovateľný právny úkon“), b) urobenie tohto právneho úkonu
v posledných 3 rokoch predchádzajúcich podaniu odporovacej žaloby na súde; v prípade zmluvy o
prevodenehnuteľnostízačína3-ročnálehotaplynúťnasledujúcimdňompodni,kuktorémuvznikliúčinky
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech druhého účastníka úkonu na základe
tejto zmluvy, c) existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi (ide o takú pohľadávku,

ktorú možno úspešne uplatniť v základnom konaní pred súdom), d) ukrátenie uspokojenia pohľadávky
veriteľavdôsledkuodporovateľnéhoprávnehoúkonudlžníka,ktoréukráteniespočívavtakomzmenšení
majetku dlžníka, že dôjde až k zmareniu možnosti veriteľa vymôcť svoju vymáhateľnú pohľadávku voči
dlžníkovi (objektívna stránka odporovateľnosti), d) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý musel byťdruhému účastníkovi právneho úkonu známy (subjektívna stránka odporovateľnosti). Určením právnej
neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu dochádza k jeho tzv. relatívnej bezúčinnosti, čo znamená,
že vo vzťahu medzi dlžníkom a druhým účastníkom právneho úkonu ostáva odporovateľný právny úkon

aj naďalej platný, vrátane zachovania všetkých jeho právnych následkov (uvedené platí aj v prípade
prevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnosti).Vovzťahumedziveriteľomadruhýmúčastníkomprávneho
úkonu sa odporovateľný právny úkon posudzuje tak, ako keby k nemu nedošlo a jeho právne následky
nenastali, pričom takýto právny stav platí výlučne len medzi týmito dvoma subjektami, nie však aj
voči ďalším osobám, ktoré neboli účastníkmi odporovateľného právneho úkonu. Veriteľ môže preto

požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, ako keby
k tomuto právnemu úkonu vôbec nedošlo. Veriteľ má právo za rovnakých podmienok odporovať nielen
ukracujúcim úkonom hlavného dlžníka, ale aj ukracujúcim úkonom ručiteľa. Ručenie je vzťah medzi
ručiteľom a veriteľom, ktorý vzniká na základe písomného ručiteľského vyhlásenia. Z ručenia vzniká
ručiteľovi povinnosť, tzv. uhradzovací záväzok, uspokojiť splatnú pohľadávku veriteľa, ktorú má veriteľ
voči dlžníkovi za podmienky, že tak neurobil v primeranej dobe dlžník po tom, čo ho veriteľ na to písomne

vyzval a súčasne za podmienky, že veriteľ písomne vyzve priamo ručiteľa k splneniu dlžnej pohľadávky.
Ručiteľ v tomto právnom vzťahu vystupuje ako náhradný dlžník, ktorý na základe výzvy veriteľa je
povinný splniť to, k čomu sa svojim ručením zaviazal.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že preukázanie úmyslu

dlžníka, že právnym úkonom mienil ukrátiť svojho veriteľa, nie je podmienkou odporovateľnosti právneho
úkonu vtedy, ak druhým účastníkom právneho úkonu je blízka osoba dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá, pričom tento predpoklad je konštruovaný ako vyvrátiteľná
právna domnienka. Je preto na osobe blízkej dlžníkovi, aby preukázala, že jeho úmysel ukrátiť veriteľa
nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať, čím by vyvrátila uvedenú zákonnú domnienku. Rozpoznať

úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá vedomosť blízkej osoby o tom, že osoba, ktorá v jej
prospech právny úkon urobila, má veriteľa, teda že je dlžníkom, pričom postačuje, že blízka osoba takúto
vedomosť mať mohla. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky je nevyhnutné, aby blízka osoba
preukázala, že v čase vzniku odporovateľného právneho úkonu urobila všetko preto, aby úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa poznala alebo ho mohla poznať, resp. aby preukázala, že vzhľadom na okolnosti týkajúce

sa právnej veci alebo účastníkov odporovateľného právneho úkonu tento úmysel dlžníka nepoznala a
poznať nemohla, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti z jej strany. V prípade, že blízka osoba
dlžníka je maloletá, a teda z dôvodu nedostatku veku nemá spôsobilosť právny úkon sama vykonať,
uvedené skutočnosti platia pre jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka, ktorý v mene maloletej osoby
dotknutý právny úkon urobil, prípadne maloletú osobu zastupoval v konaní o schválenie takéhoto

právneho úkonu.

1.7 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že preukazovanie toho, či ukracujúci úmysel dlžníka blízka osoba poznala alebo poznať mohla je treba
posudzovaťvcelomkontexteokolností,zaktorýchkodporovateľnémuprávnemuúkonudošlo.Zožaloby

okresný súd zistil, že žalobca ju podal z toho dôvodu, že darovacou zmluvou ako odporovateľným
právnym úkonom darcu bolo ukrátené uspokojenie úverových pohľadávok pôvodného veriteľa, ktoré
sa stali vymáhateľné až zosplatnením úverov 1 a 2; konkrétne pri úverovej pohľadávke 1 sa tak
stalo 16.09.2019, kedy jej výška bola vyčíslená na sumu 45.017,86 Eur a pri úverovej pohľadávke 2
sa tak stalo 30.08.2019, kedy jej výška bola vyčíslená na sumu 10.635,66 Eur, pričom ku všetkým

uvedeným skutočnostiam došlo až po uzavretí darovacej zmluvy. V čase uzavretia predmetnej darovacej
zmluvy matka žalovaného nemohla podľa okresného súdu poznať tieto budúce skutočnosti. Aj samotný
darca sa o týchto skutočnostiach dozvedel až 24.10.2019, kedy prevzal výzvu pôvodného veriteľa na
zaplatenie úverových pohľadávok v zosplatnenej výške. Z vykonaného dokazovania podľa okresného
súdu vyplýva, že matka žalovaného v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy nemala vedomosť

o dlžníkových úveroch 1 a 2, o tom, že tieto úvery dlžníkovi poskytol pôvodný veriteľ, o ručiteľskom
záväzku darcu, a taktiež ani o tom, že úvery 1 a 2 nie sú splácané. Tieto informácie jej neposkytol
ani darca a ani ostatní ručitelia, hoci sa opakovane na stav ich podnikania a konkrétne aj na
finančnú stránku podnikania, pýtala. Darca ju stále ubezpečoval, že v ich podnikaní je všetko v
poriadku. Pokiaľ ide o okolnosti existujúce v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy, ale aj pred

jej uzavretím, ktoré mali vplyv na možnosti matky žalovaného poznať prípadný úmysel darcu ukrátiť
pôvodného veriteľa pri uspokojovaní úverových pohľadávok 1 a 2, okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že za podstatné považuje nasledovné okolnosti: a) v období, ktoré
predchádzalo uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy, mali darca a matka žalovaného v manželstvedlhodobé problémy, málo spolu komunikovali, darca bol málo doma, veľa pracoval alebo sa na určitý
čas zo spoločnej domácnosti viackrát odsťahoval, napriek tomu sa matka žalovaného opakovane darcu
pýtala, ako ide dlžníkovi podnikanie a či spoločnosť dlžníka nemá finančné problémy, na čo jej darca

zakaždým odpovedal, že je všetko v poriadku, b) darca sa nikdy nesťažoval na finančné problémy
v podnikaní, a to ani pri rozhovoroch s inými ľuďmi, vždy jej dával dosť peňazí na žalovaného, na
chod domácnosti, prípadne na iné veci, ktoré bolo potrebné zaplatiť, c) v čase uzavretia predmetnej
darovacej zmluvy bol darca odsťahovaný zo spoločnej domácnosti a prechodne býval v obci Stará
Bašta, a to z dôvodu zlých vzťahov medzi nimi, preto neboli v takom kontakte, aký je obvyklý pri

spolužití manželov v jednej domácnosti. Matka žalovaného bola v tom čase viac ako 2,5 roka s
maloletým žalovaným na materskej dovolenke, pričom celý svoj čas venovala starostlivosti o žalovaného
a o domácnosť. Keď darca informoval matku žalovaného o svojom rozhodnutí darovať žalovanému
predmetné nehnuteľnosti, tak ona nemala žiadne pochybnosti o dobrom úmysle darcu, pretože išlo
o nehnuteľnosti, ktoré dlhé roky patrili jeho rodičom, ktorí ich síce v roku 2003 darovali terajšiemu
darcovi, avšak tieto nehnuteľnosti doteraz užívajú na základe zriadeného vecného bremena - práva

doživotného užívania a bývania. Dôvodom rozhodnutia darcu vykonať voči žalovanému úkon darovania
bolo vysporiadanie vlastníctva predmetných nehnuteľností za života darcu tak, aby došlo k zachovaniu
vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam v rámci rodiny Csirkeových a aby sa na ich dedení nemohla podieľať
matka žalovaného, pričom darca pristúpil k tomuto kroku jednak pre jeho zlý zdravotný stav, vrátane
problémovpsychickéhocharakteru,ktoréhosúčasťoubolstrachztoho,žezomrieatiežpreichdlhodobo

problémové manželstvo. V súvislosti v vyššie uvedenými skutočnosťami okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že má za to, že uzavretie darovacej zmluvy za daných
okolností nedávalo matke žalovaného dôvody pre nadobudnutie pochybností o pohnútke darcu urobiť
úkon darovania v prospech žalovaného, ani dôvody pre podozrenie, že by mohlo ísť o ukracujúci právny
úkon, a to pri vynaložení náležitej starostlivosti, akú je možné od nej spravodlivo požadovať. Za úkony

náležitej starostlivosti - v situácii, v ktorej matka žalovaného bola ku dňu urobenia darovacej zmluvy - je
možné podľa okresného súdu považovať najmä to, že sa opakovane zaujímala o stav podnikania dlžníka
a finančnú stránku tohto podnikania, pričom stále bola darcom ubezpečovaná, že je všetko v poriadku;
tiež sa zaujímala o dôvody rozhodnutia darcu urobiť darovací úkon, nechala si všetky skutočnosti
riadne vysvetliť a zvažovala ich. Veľký vplyv na posudzovanie darovacieho úkonu matkou žalovaného

mala tá skutočnosť, že predmet daru užívajú a obývajú rodičia darcu, ktorý by ich nevystavil hrozbe
straty jediného bývania, ktoré majú. Pri posudzovaní toho, či matka žalovaného vynaložila náležitú
starostlivosť v súvislosti s poznaním ukracujúceho úmyslu darcu, nie je možné podľa okresného súdu
opomenúť okolnosti obmedzujúce možnosti matky žalovaného zisťovať ďalšie informácie, keďže bola
už 2,5 roka na materskej dovolenke a svoj čas v plnom rozsahu venovala starostlivosti o žalovaného a o

domácnosť. Informovať sa u pôvodného veriteľa nemohla, keďže nemala žiadnu vedomosť o poskytnutí
úverov spoločnosti dlžníka touto bankou a navyše by jej veriteľ nemohol poskytnúť k bankovým úverom
svojich klientov žiadne údaje. Výzvy pôvodného veriteľa na zaplatenie úverových pohľadávok, úradné
zásielky zo súdu a exekútorského úradu adresované darcovi, matka žalovaného nevidela, ani o nich
nič nevedela, pretože ich pred ňou darca zatajil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd dospel

k záveru, že žaloba o určenie právnej neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy, podaná žalobcom voči
žalovanému je nedôvodná, a preto ju zamietol.

2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal. V odvolaní uviedol, že proti
rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhuje,

aby odvolací súd na základe ust. § 388 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a určil, že „darovacia zmluva s povolením vkladu dňa 16. 12. 2019 pod číslom vkladu Q. XXXX/XXXX,
ktorou dlžník pán I. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. XXX daroval ako darca nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území B. D., obec B. D., okres H. B., zapísané na LV č. X vedenom
katastrálnym odborom M. T. H. B., a to ako:

-parcela č. XXX o výmere 431 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
-parcela č. XXX o výmere 916 m2, druh pozemku: orná pôda,
-parcela č. XXX o výmere 596 m2, druh pozemku: vinica,
-parcela č. XXX o výmere 377 m2, druh pozemku: orná pôda,
-stavba-rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. 283,

-stavba- garáž so súpisným číslom XXX, postavená na parcele č. 283, v spoluvlastníckom podiele 1/1
obdarovanému E. F., H. F., nar. X. XX. XXXX, bytom XXX XX G. XXX v celosti, je voči žalobcovi
právne neúčinná a aby mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu“.
Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že odvolanie odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základevykonaného dokazovania k nesprávnemu právnemu záveru, že žaloba o určenie neúčinnosti darovacej
zmluvy je nedôvodná, a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Uviedol, že dlžník I. F.
disponoval majetkom postačujúcim na zaplatenie pohľadávok žalobcu, avšak bezodplatným prevodom

na jemu blízku osobu, ukrátil čo i len čiastočne uspokojenie pohľadávok žalobcu, ktoré má žalobca
voči nemu. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že matka žalovaného,
manželka dlžníka, nemala v čase uzavretia darovacej zmluvy vedomosť o dlhoch dlžníka. Zistenie súdu
prvej inštancie, že informácie o dlhoch dlžníka jej neposkytol jej manžel ako darca a ani ostatní ručitelia ,
hoci sa ich na stav podnikania mala opakovane pýtať (odsek 14. 2 odôvodnenia odvolaním napadnutého

rozsudku), z vykonaného dokazovania podľa žalobcu nevyplýva. „Táto ničím nepreukázaná obrana
matky žalovaného zostala len v rovine tvrdenia matky žalovaného, bez akejkoľvek konfrontácie
s výpoveďou jej manžela, darcu. Napriek tomu, že ako sama uviedla, osobne poznala ďalších dvoch
spoločníkov spoločnosti dlžníka, ručiteľov z úverov, stav podnikania a prípadné dlhy spoločnosti si u nich
vôbec nepreverovala, čo vylučuje konanie matky žalovaného s náležitou starostlivosťou s poukazom na
ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. „O to viac je vylúčené konanie matky žalovaného s náležitou

starostlivosťou, keď ako sama uviedla vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31. 1. 2023, dodatočne získala
vedomosť o prevode obchodných podielov jej manžela a ďalších spoločníkov v spoločnosti v tom
čase I. D. B.. Už len táto skutočnosť v spojení s nevyplatenými odmenami za prácu jej manžela
aďalšíchspoločníkovvRakúskuprivynaloženínáležitejstarostlivostiakúbolomožnéodnej spravodlivo
požadovať mohla a mala u matky žalovaného vzbudiť dôvodné pochybnosti o pohnútke jej manžela

pri právnom úkone darovania. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že matka žalovaného
neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že úmysel darcu ukrátiť veriteľa nemohla
zistiť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že svoje rozhodnutie
založil výlučne na výsluchu matky žalovaného, manželky darcu. Už len tento príbuzenský pomer
vzbudzuje podľa žalobcu dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede matky žalovaného, preto

je odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobcu nepresvedčivé a arbitrárne.
Zdôraznil, že skutočným úmyslom darcu I. F. bolo darovaním ukrátiť veriteľa, čo potvrdzuje skutočnosť
vyhlásenia konkurzu na jeho majetok uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/
XXXX zo dňa 17. 3. 2023, t. j. po troch rokoch od darovania dotknutých nehnuteľností. „Správnym
zhodnotením vykonaných dôkazov by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že matka žalovaného

nepreukázala, že pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať ukracujúci úmysel darcu“.
V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom odvolania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že odvolaním
žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a vydaný na základe

dostatočne zisteného skutkového stavu a odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné. Uviedol, že má
za to, že v spore uniesol dôkazné bremeno preukázať, že jeho zákonná zástupkyňa (matka) v súvislosti
s uzatváraním darovacej zmluvy s povolením vkladu dňa 16. 12. 2019 pod č. vkladu V 3355/2019
nemohla ani pri vynaložení náležitej starostlivosti zistiť úmysel darcu ukrátiť právneho predchodcu
žalobcu. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že za nedôvodnú považuje odvolaciu

námietku žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil výlučne len na výsluchu matky
žalovaného, manželky darcu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie vykonal všetky žalobcom navrhnuté
dôkazy, pričom vykonanie žiadnych ďalších dôkazov žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie
nenavrhol. On ako ani jeho právny zástupca sa nezúčastnili pojednávania nariadeného súdom prvej
inštancie na deň 27. 04. 2023, svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnili bez toho, aby požiadali

o odročenie pojednávania s tým, že právny zástupca žalobcu navrhol položiť matke žalovaného dve
písomné otázky, čo súd prvej inštancie na uvedenom pojednávaní uskutočnil.

3.1 Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol, že
nesúhlasí s názorom žalobcu, že ak by súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy, dospel

by k záveru, že matka žalovaného nepreukázala, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla
rozpoznať ukracujúci úmysel darcu. Súd prvej inštancie podľa žalovaného správne skonštatoval,
že nielen v čase uzavretia darovacej zmluvy, ale aj v čase pred jej uzavretím existovali okolnosti
majúce vplyv na možnosti matky žalovaného poznať prípadný úmysel darcu ukrátiť pôvodného veriteľa
pri uspokojovaní jeho úverových pohľadávok. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané,

že v období, ktoré predchádzalo uzavretiu darovacej zmluvy, mali rodičia žalovaného v manželstve
dlhoročné problémy a málo spolu komunikovali. Z uvedeného dôvodu nemala matka maloletého
žalovaného žiadne vedomosti o prípadných finančných problémoch otca žalovaného, nakoľko peňažné
prostriedky na chod domácnosti jej riadne poskytoval. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy bol darcanavyše odsťahovaný zo spoločnej domácnosti a prechodne býval v obci Stará Bašta. Nakoľko darca
daroval nehnuteľnosti výlučne žalovanému, matka žalovaného nemala žiadne pochybnosti o jeho
dobrom úmysle. Toto presvedčenie matky žalovaného vyplývalo aj z toho, že v rozhodnom období bol

zdravotný stav darcu zhoršený. Predloženými lekárskymi správami bolo preukázané, že v tomto období
sa otec žalovaného podrobil lekárskemu ošetreniu jednak u neurologičky, v ambulancii chronickej
bolesti ako aj v psychiatrickej ambulancii. Všetky uvedené skutočnosti v celom kontexte okolností, za
ktorých k odporovanému právnemu úkonu došlo potom podľa žalovaného odôvodňujú záver, že matka
žalovaného v čase uzavretia darovacej zmluvy nemala vedomosť o dlžníkových úveroch, o tom, že

tieto úvery poskytol dlžníkovi pôvodný veriteľ, o ručiteľskom záväzku darcu a taktiež ani o tom, že
tieto úvery nie sú uhrádzané. Tieto informácie matke žalovaného neposkytol tak samotný darca ako
ani ostatní ručitelia. Za podstatnú je pritom podľa žalovaného potrebné považovať nespornú okolnosť,
že k zosplatneniu úverových pohľadávok pôvodného veriteľa došlo až po uzavretí darovacej zmluvy
a že aj samotný darca sa o týchto skutočnostiach dozvedel až dňa 24. 10. 2019, kedy prevzal výzvu
pôvodného veriteľa na zaplatenie úverových pohľadávok v zosplatnenej výške. Správne potom súd

prvej inštancie ustálil, že uzavretie darovacej zmluvy za daných okolností nedávalo matke žalovaného
zastupujúcej žalovaného pri uzavretí darovacej zmluvy dôvody pre nadobudnutie podozrenia, že by
mohlo ísť o ukracujúci právny úkon, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti akú bolo možné
od nej spravodlivo požadovať. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobne a náležitým spôsobom rozviedol a podoprel jednotlivými skutkovými zisteniami. Vychádzajúc

z tohto zistenia súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že v konaní matky žalovaného išlo o výnimku
majúcu za následok vyvinenie žalovaného tak, ako to má na mysli ust. § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na všetky uvedené okolnosti, považujúc odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP potvrdil a aby žalovanému priznal plný nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako súd (§ 34 CSP) odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných
ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrário)
a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

6. Podľa ust. § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky

zákonní“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5,
ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky , sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.

7. Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstrane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa

aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

8. Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.

9. Podľa ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

10. Podľa ust. § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117) alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedenýchvpísm.a);tovšakneplatí,akdruhástranapreukáže,ženemohlaaniprináležitejstarostlivosti
poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.11. Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca založil svoju odvolaciu argumentáciu na tvrdení,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu právnemu záveru,
že žaloba o určenie neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy voči žalobcovi je nedôvodná. V uvedenej
súvislosti žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že na základe vykonaného dokazovania

považoval za preukázané, že matka žalovaného nemala v čase uzatvorenia darovacej zmluvy vedomosť
o dlhoch darcu, ktorú odvolaciu „výtku“ (námietku) dovysvetlil žalobca ďalej v odvolaní tak, že zistenie
súdu prvej inštancie, uvedené v odseku 14.2 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, a to že
informácie o dlhoch neposkytol matke žalovaného jej manžel ako darca a ani ostatní ručitelia, hoci sa
ich na stav podnikania opakovane pýtala, z vykonaného dokazovania nevyplýva. Uvedené tvrdenie
matky žalovaného zostalo podľa žalobcu len v rovine tvrdenia, bez akejkoľvek konfrontácie s výpoveďou

manžela matky žalovaného, darcu. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia matky maloletého
žalovaného, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla zistiť úmysel darcu ukrátiť žalobcu
ako veriteľa, matka žalovaného podľa žalobcu neuniesla. „Naviac, súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie výlučne na výsluchu matky žalovaného, manželky darcu“. Už len tento blízky príbuzenský
vzťah vzbudzuje podľa žalobcu dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede matky žalovaného .

13. Po prejednaní odvolania žalobcu poukazuje odvolací súd na uznesenie NS SR sp. zn. 5
Obdo/4/2016 z 30. marca 2017, uverejnené pod R 67/2017 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR č. 7/2017, kde najvyšší súd uvádza : „Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť
právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej

pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Z ust.
§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý
urobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstrane
známy,pričombremenotvrdeniaadôkaznébremenovtomtosmerenesieveriteľ(žalobca).Preukázanie
úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval

právny úkon s osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka) alebo v prospech týchto
osôb. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný
úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou
je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho
motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takomto prípade zákon u blízkych osôb dlžníka konštruuje

vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali; je preto na týchto dlžníkovi
blízkych osobách (ak sa chcú účinne ubrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní preukázali,
že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohli v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu
poznať, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky
je preto nevyhnutné jednak tvrdenie žalovanej blízkej osoby dlžníka, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa

aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, ale najmä preukázanie (splnenie si dôkaznej povinnosti)
konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti. Na tento účel musí žalovaná blízka osoba
hodnoverným spôsobom v konaní preukázať, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom vynaložila
takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti rozpoznala, alebo sa o ňom
aspoň mohla dozvedieť“ .

14. V spore, ktorý sa stal v konečnom dôsledku predmetom dovolacieho konania vedeného na NS SR
pod sp. zn. 5 Obdo/4/2016 a v ktorom bolo vydané vyššie citované rozhodnutie, žalovaná (dcéra
darcu), tak ako to vyplýva z odseku 14. odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 5 Obdo/4/2016 z 30.
marca 2017, „na pojednávaní pred odvolacím súdom a tiež pred súdom prvej inštancie na otázku či

sa v čase uzatvárania darovacej zmluvy pýtala, resp. zisťovala u otca, či má nejaké záväzky, ktorých
uspokojenie môže byť zmarené týmto darom, odpovedala, že nemala dôvod takúto otázku otcovi položiť,
pretože otec vždy tvrdil, že všetko je v poriadku.“ Z uvedeného najvyšší súd vyvodil, že konanie
žalovanej v súvislosti s uzatvorením odporovanej darovacej zmluvy nesvedčí o jej snahe zistiť, alebo
sa aspoň dozvedieť o úmysle otca (dlžníka) ukrátiť veriteľa. Konštatoval, že žalovaná nepreukázala, že

by v tejto súvislosti vyvinula takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohla ukracujúci úmysel
otca (dlžníka) rozpoznať alebo sa aspoň o ňom dozvedieť, pričom zdôraznil, že žalovaná v konaní ani
netvrdila, že by takúto činnosť v čase uskutočnenia odporovaného úkonu vôbec vyvinula. Naproti tomu
matka maloletého žalovaného (ako jeho zákonná zástupkyňa) v tomto spore od začiatku sporu (užvo vyjadrení k žalobe) tvrdila, že ako zákonná zástupkyňa maloletého žalovaného v čase uzatvárania
predmetnej darovacej zmluvy dopytom u darcu zisťovala, či darca nemá nejaké finančné záväzky, avšak
s negatívnym výsledkom. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 27. 04. 2023 matka

maloletého žalovaného v rámci svojho výsluchu okrem iného uviedla, že v čase uzavretia darovacej
zmluvy mali s darcom manželské problémy („zle žili“) a že darca mal tiež zdravotné problémy. Na
konkrétnu otázku konajúcej sudkyne aké boli dôvody uzavretia predmetnej darovacej zmluvy (ktorú
otázku žiadal matke žalovaného položiť v podaní zo dňa 26. 4. 2023 žalobca v rámci ním navrhovaného
výsluch matky žalovaného), matka maloletého žalovaného na pojednávaní konanom na súde prvej

inštancie dňa 27. 04. 2023 uviedla, že sa s manželom o nej (o darovacej zmluve) rozprávala, pričom
manžel úkon darovania zdôvodňoval svojimi zdravotnými problémami (z dôvodu ktorých býval aj
hospitalizovaný, pričom zdravotné problémy manžela matky žalovaného – darcu mali predovšetkým
neurologický a psychický charakter), na preukázanie ktorého tvrdenia predložila matka žalovaného
súdu prvej inštancie dôkazy - lekárske správy, pričom uviedla, že lekárskych správ, týkajúcich sa
zdravotného stavu darcu je omnoho viac; súdu však ako dôkaz mohla predložiť len tie lekárske správy,

ktoré jej poskytol darca. Žalobca vo svojom stručnom odvolaní, závery súdu prvej inštancie uvedené
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zásadným spôsobom nespochybnil a nevyvrátil, keď
v odvolaní nenamietal, že by matka maloletého žalovaného pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy
nevyvinula aktivitu smerujúcu k zisteniu alebo aspoň k rozpoznaniu ukracujúceho úmyslu dlžníka- tak
akotovyplývazcitovanéhouzneseniaNSSRsp.zn.5Obdo/4/2016z30.marca2017, lenargumentoval

tým, že súd prvej inštancie založil svoje závery na nepreukázaných tvrdeniach matky žalovaného.
Uvedenú odvolaciu argumentáciu žalobcu však nemožno považovať za korešpondujúcu s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý tak ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, vychádzal
predovšetkým z preukázaného tvrdenia matky žalovaného, že v čase uzavretia darovacej zmluvy mal
darca vážne zdravotné problémy, a preto nemala dôvod pochybovať o tom, že dôvodom, pre ktorý

sa darca rozhodol svojmu synovi – žalovanému darovať nehnuteľnosti, ktoré on sám nadobudol tiež
darom od svojich rodičov, sú práve zdravotné problémy darcu, keďže ju darca na základe jej otázok
smerujúcich k zisteniu, či nemá nejaké dlhy ubezpečoval, že nie (nemá).

15. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné, a preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil konštatujúc, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal príbuzenský pomer matky žalovaného
k darcovi, z ktorej skutočnosti by mali podľa žalobcu vyplývať dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti
výpovede matky žalovaného, tak matka žalovaného je zákonná zástupkyňa žalovaného, ktorý je
maloletý, pričom vo vzťahu k odporovateľnosti právnych úkonov uzavretých na jednej strane medzi

dlžníkom veriteľa a na strane druhej medzi osobou jemu blízkou (§ 116, § 117 Občianskeho zákonníka)
priamo zo zákona vyplýva, že je na týchto osobách blízkych dlžníkovi (ktoré sú logicky s dlžníkom
v príbuzenskom pomere), aby v konaní tvrdili a preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
v čase uskutočnenia dotknutého právneho úkonu nemohli poznať, a to ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti, preto nemožno považovať výpoveď matky maloletého žalovaného, ako jeho zákonnej

zástupkyne, z titulu príbuzenského vzťahu s darcom za nedôveryhodnú.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej

inštancie rozhodne o ich výške.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.