Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/174/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122205033
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122205033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom C. D. E. F. XXXX/X, F., zastúpené procesným
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: G. H. B., nar. X. XXXXX XXXX,
trvale pobytom C. D. E. F. XXXX/X, F., zastúpená splnomocnenkyňou: AK Petrovič s.r.o., advokátska
kanceláriasosídlomKollárová566/32,Trnava,IČO:54980682,aotca:I.G.B.,nar.XX.XXXXXXXXXX,
trvale pobytom C. D. E. F. XXXX/X, F., zastúpený splnomocnenkyňou: advokátska kancelária AKPF
s.r.o., so sídlom Dunajská cesta 2, Bratislava, IČO: 55 032 800, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa

a zaplatenie jednorázových príspevkov, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 19P/33/2022-80 z 19. júna 2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 19P/33/2022-90 z 3. júla 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť
otca voči maloletej A. zo sumy 420,- eur, z toho sumu 350,- eur ako bežné výživné a sumu 70,- eur na
tvorbu úspor tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej mesačne
· za obdobie od 3. augusta 2022 do 31. augusta 2023 sumou 550,- eur, z toho sumu 480,- eur ako bežné

výživné a sumu 70,- eur na tvorbu úspor,
· za obdobie od 1. septembra 2023 do 30. septembra 2023 sumou 600,- eur, z toho sumu 530,- eur ako
bežné výživné a sumu 70,- eur na tvorbu úspor a
· od 1. februára 2024 sumou 600,- eur, z toho sumu 530,- eur ako bežné výživné a sumu 70,- eur na
tvorbu úspor s tým, že bežné výživné sa otec zaväzuje platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca
vopred k rukám matky maloletej a výživné na tvorbu úspor sa otec zaväzuje platiť vždy do 15. dňa
kalendárneho mesiaca vopred na osobitný účet maloletej.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 3. augusta 2022 do 31. augusta 2023, od 1.
septembra 2023 do 30. septembra 2023 a od 1. februára 2024 do 31. augusta 2024 spolu v sume
2.581,61 eur odvolací súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur splatných
spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splatnej splátky má za následok
splatnosť celého dlhu.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 33P/2/2017-168 z 20. marca 2019 v časti

výživného s výnimkou obdobia od 1. októbra 2023 do 31. januára 2024.

IV. Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú
A. v časti bežného výživného s účinnosťou od 3. augusta 2022 zo sumy 350,- eur mesačne na sumu

410,-eurmesačne,ktorújeotecpovinnýplatiťvždydo15.dňavmesiacivopredkrukámmatky.Výrokom
II. povolil otcovi splácať dlžné bežné výživné za obdobie od 3. augusta 2022 do 19. júna 2023 vo
výške 656,13 eur v mesačných splátkach vo výške 30,- eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Výrokom III. nepriznal
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania a výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu
Trnava č. k. 33P/2/2017-168 z 20. marca 2019 v časti bežného výživného na maloletú. Dopĺňacím

rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky vo zvyšku zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 62 ods. 2, 3 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej
len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa zvýšil výdavok
na doučovanie maloletej počas školského roka z anglického jazyka zo sumy 30,- eur mesačne na sumu
60,- eur mesačne a pribudol výdavok na doučovanie zo slovenského jazyka vo výške 10,- eur mesačne,

pričom tieto výdavky sú iba počas školského roka (10 mesiacov v kalendárnom roku). Celkové výdavky
nadoučovaniemaloletejprepočítanéna12kalendárnychmesiacovsatakzvýšiliccao33,-eurmesačne.
Výdavky na oblečenie sa zvýšili o 50,- eur mesačne (zo sumy 50,- eur na sumu 100,- eur). Celkové
výdavky na maloletú sa od poslednej úpravy výživného zvýšili o 83,- eur. Príjem matky sa mesačne zvýšil
o 635,- eur, keď v súčasnosti je jej priemerný príjem vo výške 1.432,16 eur mesačne. Otcov príjem sa

od poslednej úpravy zvýšil o 956,- eur, s priemerným mesačným príjmom vo výške 2.554,02 eur. Príjem
matky sa tak zvýšil o 79,67 % a príjem otca o 59,82 %. Keďže je príjem matky na úrovni 56 % z príjmu
otca,matkabysamalapodieľaťnavýživemaloletejminimálnevpolovicizosumy,ktorousapodieľaotec.
Rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti. Súd prvej inštancie zohľadnil tiež skutočnosť, že maloletá
trávi s otcom šesť dní v mesiaci na jeho náklady. S poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 z. č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) súd prvej inštancie nezohľadnil
skutočnosť, že maloletá mala od septembra 2023 nastúpiť na strednú školu, keďže v čase vydania
rozhodnutia táto skutočnosť nenastala, a v súvislosti s touto skutočnosťou nenastali žiadne výdavky.
Rovnako tak súd prvej inštancie nezohľadnil infláciu ako dôvod na zvýšenie výživného, keďže inflácia
sa dotkla všetkých účastníkov konania. V časti návrhu matky, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti

otcovi na úhradu jednorazových výdavkov, súd prvej inštancie konštatoval, že uloženie takejto povinnosti
nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, a preto jednorazové výdavky, ktoré je nevyhnutné
vynaložiť, zohľadnil v sume, o ktorú výživné zvýšil. Otec nie je povinný podieľať sa na výdavkoch, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť (dovolenka, zariadenie izby), ktoré matka s otcom nekonzultuje. Výdavky na
zubnýstrojčekaokuliareeštenebolivcelejvýškeuhradené,aichčasťmatkauhradilaeštepredpodaním

návrhu,apretospoukazomnaustanovenie§77ods.1Zákonaorodine,tentovýdavokniejepredmetom
konania. Po podaní návrhu uhradila matka v súvislosti so zubným strojčekom dvakrát sumu 50,- eur
a jedenkrát sumu 120,- eur za zlomené zámky. S poukazom na špecifický charakter tejto zdravotnej
starostlivosti, mal súd prvej inštancie za to, že v prípade absencie dohody rodičov o poskytnutí takejto
zdravotnej starostlivosti, by malo prípadnému rozhodnutiu o povinnosti otca podieľať sa na úhradách

týchto nákladov predchádzať konanie podľa § 35 Zákona o rodine, a teda konanie pri nezhode rodičov.
Prvý výdavok na dioptrické okuliare bol pred podaním návrhu a ďalším výdavkom v júni 2023 bola
záloha vo výške 284,50 eur, čo mesačne prestavuje sumu 23,71 eur. Súd prvej inštancie tak mal za to,
že zvýšenie vyživovacej povinnosti v zmysle výroku rozhodnutia zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletej vo veku 14 rokov, ako aj zárobkovým možnostiam otca a zároveň umožňuje matke vytvoriť

finančnúrezervunaprípadnéodôvodnenéanevyhnutnéjednorazovévýdavky.Súdprvejinštanciezvýšil
vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od podania návrhu. Zameškané výživné za obdobie od 3.
augusta 2022 do 19. júna 2023 vo výške 656,13 eura (suma, o ktorú sa zvýšilo výživné je 60,- eur;
pomerná časť za mesiac august 2022 je 56,13 eur /60,- eur delené 31 dní krát 29 dní/ + 600,- eur /10
mesiacov, t. j. september 2022 až jún 2023 krát 60,- eur/) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach

s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. O trovách konania rozhodol
v súlade s ustanovením § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný
mimosporový poriadok“) tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu. Zároveň
s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenil ostatné rozhodnutie súdu o výživnom.
Vydanie napadnutého dopĺňacieho rozsudku v zmysle § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku

v spojení s ustanovením § 225 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie odôvodniltým, že v rozsudku súdu prvej inštancie opomenul výrok o uložení povinnosti otcovi zaplatiť jednorazové
príspevky na výdavky maloletej súvisiace so zubným strojčekom vo výške 1.072,- eur, dioptrickými
okuliarmi vo výške 389,- eur a na novú študentskú izbu vo výške 1.235,75 eur. Vecne dôvodil tým, že

uloženie takejto povinnosti nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a jednorazové výdavky ktoré je
nevyhnutné vynaložiť zohľadnil v sume, o ktorú výživné zvýšil, pričom poukázal na bod 16. odôvodnenia
rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom podala matka odvolanie v celom

rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), a h) Civilného sporového poriadku. Uviedla,
že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky právne relevantné skutočnosti a odôvodnenie rozsudku je
nepreskúmateľné a nekonzistentné. Nesúhlasila s výškou zvýšeného výživného, keďže nezohľadňuje
vykonané dokazovanie, výdavky maloletej, príjmy oboch rodičov, zmenu pomerov na strane otca
a neposkytuje maloletej možnosť podieľať sa na jeho životnej úrovni. Zároveň súd prvej inštancie
nerozhodol v súlade s ustálenou súdnou praxou. Poukázala na to, že Krajský súd v Trnave v tomto

smere judikuje tak, že pre účely výživného sa použije 20 % až 30 % z netto príjmu povinného rodiča,
a v rozmedzí od 25 % do 30 % čistého mesačného príjmu rodiča spolu na všetky jeho vyživovacie
povinnosti. Súd prvej inštancie sa odvodením výživného percentami nezaoberal. Otec má len jednu
vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej A., ktorá má 14 rokov, je žiačkou strednej školy, preto je dôvodné
uloženie výživného vo výške 25 % z príjmu otca (2.554,02 eur), čo predstavuje sumu 638,52 eur. Pri

zvýšení výživného na sumu 410,- eur a ponechaní 70,- eur na tvorbu úspor, tak mesačné výživné na
maloletú predstavuje iba 18,8 % z čistého príjmu otca, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.
V čase vydania ostatného rozhodnutia spred štyroch rokov, otec súhlasil so zvýšením výživného na
sumu 420,- eur, čo v tom čase predstavovalo 26,3 % jeho priemerného príjmu. Súd prvej inštancie
ustálil zvýšenie výdavkov na maloletú o 83,- eur mesačne, avšak nezaoberal sa zvýšením všetkých

výdavkov. Neustálil, ktoré výdavky maloletej a v akej sume neuznal a nie je zrejmé, aké výdavky má mať
maloletá v priemere na jeden mesiac jednotlivo po položkách aj v sumáre. Otec spochybňoval výšku
niektorých výdavkov na maloletú, avšak neuviedol, akú výšku považuje za primeranú. Matkou vyčíslený
výdavok na stravu vo výške 240,- eur je nižší ako si ho vyčísľuje otec, otec rovnako nevedel uviesť
aký je primeraný výdavok na oblečenie. Výdavky na bývanie vo výške 149,90 eur spochybnené neboli.

Výdavky na doučovania sú spolu 70,- eur mesačne na 10 mesiacov v roku, t.j. len uvedené výdavky
predstavujú cca. 560,- eur + ostatné výdavky (hygienické potreby - 40,- €, produkty na aknóznu pleť
- 17,50 eur, kredit na mobil - 10,- eur, školské potreby, školské akcie a výlety - 20,- eur, dovolenky
a pobyty - 90,- eur, lieky - 17,- eur, kaderníctvo - 7,- eur, cestovné - 5,- eur, tanečná - 30,- eur, letný
tábor - 32,75 eur, netflix kvôli anglickému jazyku - 12,- eur, vreckové - 15,- eur a školské potreby 15,-

eur). Náklady na dovolenku sú vo výške 1.080,- eur, pričom otec vynaloží na dovolenky s maloletou
o 700,- eur viac. Celkové výdavky na maloletú tak predstavujú viac ako 800,- eur. Keďže príjem otca
je o 1.100,- eur mesačne vyšší ako príjem matky, mal by sa podieľať na výdavkoch v rozsahu 2/3,
keďže matka kompenzuje platenie výživného osobnou starostlivosťou o maloletú, s ktorou otec trávi dva
víkendy mesačne. Súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal so zmenou majetkových pomerov otca,

ktorý od ostatného rozhodnutia nadobudol do výlučného vlastníctva trojizbový byt. Súd prvej inštancie
nezohľadnilskutočnosť,žezaštyridnivmesiaci,keďmáotecmaloletúvstarostlivosti,miniepremaloletú
176,- eur, pričom jej nakupuje len stravu a iné drobné veci. Ak otec na maloletú minie za štyri dni
v mesiaci 176,- eur, matka by počas starostlivosti o maloletú spotrebovala na maloletú vyše tisíc eur.
Rovnako ak otec minie na stravu maloletej 10,- eur na deň, strava u matky by predstavovala 300,-

eur mesačne. Matka taktiež namietala argumentáciu súdu prvej inštancie, že jednorazové výdavky na
maloletú zohľadnil v sume, o ktorú výživné zvýšil, pričom mala za to, že takto zvýšeným výživným nie
sú pokryté ani 2/3 bežných výdavkov na maloletú, nieto ešte mimoriadne výdavky. Výdavky na zubný
strojček, dioptrické okuliare a zariadenie detskej izby nemôže popri bežných výdavkoch financovať
z bežného výživného. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

vspojenísdopĺňacímrozsudkomzmeniltak,žeod3.augusta2022zvýšibežnévýživnéotcanamaloletú
zo sumy 350,- eur na 500,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, povolí
otcovi splácať nedoplatok na zročnom výživnom mesačne spoločne s bežným výživným vo výške 50,-
eur mesačne, uloží otcovi povinnosť zaplatiť jednorazový príspevok na výdavok maloletej súvisiaci so
zubným strojčekom vo výške 1.072,- eur, výdavok súvisiaci s dioptrickými okuliarmi vo výške 389,- eur

a výdavok súvisiaci s novou študentskou izbou maloletej vo výške 1.235,75 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.3.Kodvolaniumatkysapísomnevyjadrilprocesnýopatrovník,ktorýuviedol,žekeďžeodostatnejúpravy
vyživovacej povinnosti otca voči maloletej uplynuli štyri roky, odporúča odvolaciemu súdu, aby vyhovel
návrhu matky a zmenil odvolaním napadnuté rozsudky tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca podľa

jeho zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov, ako aj vzhľadom na vek, zdravotný
stav a odôvodnené potreby maloletej. Otec je pri jedinej vyživovacej povinnosti k maloletej a mesačnom
príjme vo výške 2.554,02 eur schopný hradiť vyššie výživné.

4. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie aj otec maloletej. Uviedol, že odvolaním napadnuté

rozhodnutie považuje za správne a zohľadňujúce aktuálnu situáciu. Nestotožnil sa s vyjadrením matky,
že vyživovacia povinnosť rodiča by sa mala pohybovať rozmedzí od 25 % do 30 % na všetky vyživovacie
povinnosti. Rozhodnutie, na ktoré poukazovala matka, je pre daný prípad irelevantné, keďže sa týka
určenia výživného pre tri maloleté deti. Poukázal na skutočnosť, že matke sa od ostatného rozhodnutia
podstatnezvýšilpríjem,akoajnaskutočnosť,žetretinabytu,vktorommatkažije,jevjehovlastníctve,čo
munieježiadnymspôsobomkompenzované.Akootecsmaloletouaktívnetrávičas,pretojetvrdenie,že

sa maloletá nepodieľa na jeho životnej úrovni zavádzajúce. V čase, keď je maloletá s ním, jej poskytuje
vyššiu životnú úroveň ako má on sám v čase bez maloletej. Výdavky na maloletú v sume 863,- eur sú
neadekvátne vysoké, pričom matka nepreukázala také výdavky, ktoré by nemohli byť hradené ostatne
určeným výživným. Nárok matky na preplatenie jednorazových výdavkov nemá oporu v zákone. Matka
v návrhu neuviedla, na základe akého zákonného ustanovenia si tieto nároky uplatňuje, pričom zároveň

boli matkou vynaložené bez jeho súhlasu a predchádzajúceho informovania o ich potrebe. Podľa otca
niet dôvodu prispievať na rekonštrukciu bytu, v ktorom žije matka. Na záver dodal, že od 01. októbra
2023 je nezamestnaný. Mal za to, že súd prvej inštancie spravodlivo a v súlade so zákonom vyhodnotil
danú situáciu, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Matka v rámci odvolacej repliky zotrvala na podanom odvolaní. Poukázala na to, že otec žiadnym
spôsobom nepreukázal, že je nezamestnaný, nie je zrejmé prečo mal pracovný pomer skončiť a akým
spôsobom,čimubolovyplatenéodstupné,čipoberádávkuvnezamestnanostiavakejvýške,resp.čimá
dojednanénovépracovnémiesto.OtecvykonávapozíciuITšpecialistu,ktorájejednouznajžiadanejších
a veľmi dobre platovo ohodnotených pozícií a pre otca by nemal byť problém sa znovu zamestnať. Na

záver sa stotožnila s vyjadrením procesného opatrovníka.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, matkou maloletej (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), a h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§
65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku),

s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), doplnil dokazovanie vyžiadaním si listinných
dôkazov (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho

vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku) a dopĺňací rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. V priebehu odvolacieho konania matka na výzvu odvolacieho súdu oznámila, že maloletá je od

školského roku 2023/2024 študentkou strednej školy - Obchodnej akadémie v Trnave a od septembra
2024 bude navštevovať druhý ročník. Otec k maloletej plnil vyživovaciu povinnosť do júla 2023 vo výške
350,- eur a od augusta 2023 hradí výživné vo výške 410,- eur. Vykonaným šetrením odvolací súd taktiež
zistil, že otec bol v období od 3. augusta 2022 od 30. septembra 2023 zamestnaný v spoločnosti J., K.
s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške cca. 2.500,- eur, v období od 1. októbra 2023 do 31.

januára 2024 bol nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške cca.
1.320,- eur a od 1. februára 2024 je zamestnaný v spoločnosti L. M. E., N. A. K. s priemerným čistým
mesačným príjmom vo výške cca. 2.500,- eur.8. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19P/33/2022 bolo rozhodovanie o návrhu
matky na zvýšenie výživného otca na maloletú v časti bežného výživného zo sumy 350,- eur mesačne
na sumu 580,- eur mesačne a o uloženie povinnosti otcovi zaplatiť jednorázový príspevok na výdavok

maloletej súvisiaci so zubným strojčekom vo výške 1.072,- eur, jednorázový príspevok na výdavok
maloletej súvisiaci s dioptrickými okuliarmi vo výške 389,- eur a jednorázový príspevok na výdavok na
novú študentskú izbu maloletej vo výške 1.235,75 eur.

9. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie

správnosti postupu a rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorými prvoinštančný súd s účinnosťou od 3.
augusta 2022 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú v časti bežného výživného zo sumy 350,-
eur mesačne na sumu 410,- eur mesačne, rozhodol o zročnom výživnom na maloletú, ktoré otcovi
povolil splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným, návrh matky vo zvyšnej časti (o
uloženie povinnosti otcovi zaplatiť jednorázové príspevky na výdavky súvisiace so zubným strojčekom,
dioptrickými okuliarmi a zariadením študentskej izby maloletej) zamietol, závislým výrokom zmenil

rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 33P/2/2017-168 z 20. marca 2019 v časti bežného výživného
a v neposlednom rade rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal.

10. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 78 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 Civilného mimosporového
poriadku predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom

môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane
oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

14. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať

ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených
potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov
s poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými
aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti

a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež
zisťuje, či k zmene pomerov nedošlo v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov,
zdravotného stavu. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok
povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

15. Pri zmene pomerov je teda nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv
na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistené
okolnostirozhodujúceprepôvodnestanovenévýživnéaokolnostirozhodujúceprestanovenievýživného
v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťamá právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na
ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských
práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný

vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov
vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento
zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i
nemateriálnejpovahyktomu,abysadieťamohlodostatočnerozvíjať.Pokiaľideomateriálnepodmienky,
tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom

podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

20. Pri určovaní výživného sa kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo

potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku.

21. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené
(opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo,
ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa
súvisiace so vzdelaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby

nepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavky,ktorénapríkladsúvisiasozdravotným
stavom dieťaťa ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera
odôvodnených potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná
podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností
a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené

potreby oprávneného dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto
schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

22. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom nasvoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,

výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

23.Zvykonanéhodokazovaniabolozistené,žerozsudkomOkresnéhosúduTrnavač.k.33P/2/2017-168
z 20. marca 2019 súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol a okrem iného schválil rodičovskú dohodu,

v zmysle ktorej zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletou, ktorého
zároveň zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 420,- eur mesačne, z toho sumu 350,- eur na
bežné výživné k rukám matky a sumu 70,- eur na tvorbu úspor pre maloletú na osobitný účet maloletej.
V čase ostatného rozhodovania mala maloletá desať rokov a navštevovala prvý stupeň základnej školy.
V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala maloletá štrnásť rokov a bola žiačkou druhého stupňa
základnej školy. Aktuálne má maloletá pätnásť rokov, je študentkou strednej školy, pričom od septembra

2024 nastupuje do druhého ročníka daného školského zariadenia. Maloletá je zdravá. Nosí zubný
strojček a dioptrické okuliare. V čase ostatnej úpravy výživného bola matka zamestnaná v spoločnosti
D., K., mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 800,- eur, v súčasnosti jej priemerná čistá
mesačná mzda v spoločnosti G., K. predstavuje sumu cca. 1.400,- eur vrátane daňového bonusu na
maloletú a poberá tiež prídavky na dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Aj otec bol v čase ostatného

rozhodovania o výživnom zamestnaný, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem v spoločnosti N.
K., J. bol cca. 1.600,- eur. V období od 3. augusta 2022 do 30. septembra 2023 bol otec zamestnaný
v spoločnosti J., K. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške cca. 2.500,- eur. V období od 1.
októbra 2023 do 31. januára 2024 bol nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti v priemernej
mesačnej výške cca. 1.320,- eur. Od 1. februára 2024 je otec opätovne zamestnaný a v spoločnosti L.

M. E., N. K. dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 2.500,- eur. Obom rodičom zostala
zachovaná jedna vyživovacia povinnosť, a to voči maloletej. Aktuálne predstavujú podľa matky mesačné
výdavky na maloletú sumu 938,15 eur (výdavky na bývanie - 149,90 eur, strava -240,- eur, strava v škole
- 32,- eur, oblečenie a obuv - 100,- eur, doučovanie z anglického jazyka - 60,- eur, doučovanie zo
slovenského jazyka - 10,- eur, doučovanie z matematiky - 5,- eur /alikvotná časť/, mimoškoské aktivity /

kino, kúpalisko/ - 30,- eur, drogéria - 40,- eur, produkty na aknóznu pleť - 17,50 eur, kredit na mobil -
10,- eur, školské potreby, školské akcie a výlety - 35,- eur, dovolenky a pobyty - 90,- eur, lieky - 17,-
eur, kaderníctvo - 7,- eur, cestovné - 5,- eur, tanečný krúžok - 30,- eur, letný tábor - 32,75 eur, netflix -
12,- eur, vreckové - 15,- eur). Zároveň matka uviedla aj mimoriadne výdavky maloletej, pričom od otca
požaduje zaplatenie jednorázových príspevkov v rozsahu 2/3 uvedených výdavkov, t.j. sumu 1.072,- eur

vsúvislostisozubnýmstrojčekommaloletej,sumu389,-zadioptrickéokuliaremaloletejasumu1.235,75
eur za zariadenie študentskej izby maloletej. V konaní uviedla, že po podaní návrhu uhradila v súvislosti
so zubným strojčekom spolu sumu 220,- eur a ako zálohu za dioptrické okuliare sumu 284,50 eur.

24. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania možno konštatovať, že v danej veci sú (s

výnimkou obdobia nezamestnanosti otca) splnené podmienky pre zvýšenie výživného v prospech
maloletej, keď rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné
sa samo živiť. Od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhšie časové obdobie, teda už len
samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, kedy
prirodzene vzrástli jej potreby na bežné životné náklady. Maloletá mala v čase ostatného rozhodovania

o výživnom desať rokov a bola žiačkou prvého stupňa základnej školy. Počas rozhodovania súdu prvej
inštancie mala maloletá štrnásť rokov, bola žiačkou druhého stupňa základnej školy a od 1. septembra
2023 navštevuje strednú školu. Nástup na druhý stupeň základnej školy a následne i na strednú
školu sa bez pochybností dôvodne spája s podstatným zvýšením výdavkov na dieťa a takúto zmenu
aplikačná prax súdov všeobecne akceptuje ako dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Vzhľadom

na odstup rokov od ostatného rozhodovania o výživnom pochopiteľne vzrástli aj jej odôvodnené potreby
vo všetkých ďalších oblastiach života. Od ostatnej úpravy výživného na strane maloletej vzhľadom na
uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného.
Rovnako nastala podstatná zmena pomerov i na strane matky, ktorá v čase ostatného rozhodovania
mala priemerný čistý mesačný príjem cca. 800,- eur, aktuálne jej priemerný čistý mesačný príjem je

1.400,- eur. Pokiaľ ide o otca, aj v jeho prípade prišlo k zvýšeniu príjmov (s výnimkou obdobia od 1.
októbra 2023 do 31. januára 2024), keď v čase ostatnej úpravy výživného prestavoval jeho priemerný
čistý mesačný príjem 1.600,- eur, pričom v období od 3. augusta 2022 do 30. septembra 2023 sajeho priemerným čistý mesačný príjem zvýšil na sumu cca. 2.500,- eur. Takýto priemerný čistý mesačný
príjem (cca. 2.500,- eur) dosahuje otec aj od 1. februára 2024.

25. V súvislosti so špecifikáciou mesačných výdavkov maloletej vo výške 938,15 eur, odvolací súd
uvádza, že sa nestotožnil so sumou vyčíslenou matkou na stravu maloletej vo výške 240,- eur mesačne
a túto upravil na sumu 180,- eur mesačne zohľadňujúc to, že má maloletá počas školského roka
zabezpečené obedy v škole, na ktoré matka vynakladá 32,- eur mesačne. Nemožno opomenúť ani
skutočnosť, že sama matka ako dospelá osoba vyčíslila svoje výdavky na stravu iba vo výške 210,-

eur. Za nadhodnotené považoval odvolací súd i výdavky na oblečenie maloletej vo výške 100,- eur
mesačne, pričom túto sumu upravil na sumu 80,- eur majúc za to, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa
nedochádza u neho k tak častej potrebe obmeny oblečenia ako v prípade mladších detí, u ktorých
dochádza k intenzívnejšiemu rastu. Aj výdavky na drogériu a produkty na aknóznu pleť vyčíslené
spolu sumou 57,50 eur (40,- + 17,50) odvolací súd znížil na sumu 30,- eur mesačne, keď v konaní
nebolo preukázané, že by u maloletej bola potreba používania špeciálnych prípravkov. Školské potreby,

školské akcie a výlety spolu vyčíslené sumou 35,- eur (20,- + 15,-) považoval odvolací súd rovnako za
nadhodnotené a túto sumu upravil na sumu 25,- eur mesačne. Za primeraný výdavok na lieky odvolací
súd v prípade maloletej, ktorá je zdravá (nosí iba zubný strojček a dioptrické okuliare), považoval
sumu 10,- eur. Odvolací súd s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine za nedôvodný považoval
aj výdavok za streamovaciu službu Netflix vo výške 12,- eur mesačne, keďže zlepšovanie jazykových

schopností dieťaťa je možné v súčasnej dobe aj využívaním bezplatných internetových platforiem.
Taktiež výdavky na dovolenky a pobyty vyčíslené matkou vo výške 90,- eur nie je možné akceptovať,
keďže z obsahu spisu je zrejmé, že aj otec berie maloletú na rôzne dovolenky, na ktorých sa matka
finančne nijako nepodieľa. K odôvodneným mesačným výdavkom maloletej patrí aj alikvotná časť
preukázaných výdavkov týkajúcich sa zdravotníckych pomôcok maloletej, ktoré boli matkou uhradené

po podaní návrhu, a to za zubný strojček suma 18,33 eur (220,- / 12 mesiacov) a za dioptrické okuliare
suma 23,71 eur (248,50 / 12 mesiacov).

26. V zmysle ustálenej súdnej praxe by výživné, ktoré hradí povinný rodič, malo predstavovať 20% až
30% jeho čistého príjmu na všetky ním vyživované osoby (por. napr. rozhodnutia sp. zn. 11CoP/50/2021

z 30. novembra 2021, sp. zn. 26CoP/26/2021 z 19. mája 2021, sp. zn. 24CoP/64/2020 z 10. marca
2021, sp. zn. 23CoP/87/2018 z 20. mája 2019). I z „Metodiky pre výpočet výživného rodičov k
deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej SR, ktorej zámerom je
zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, vyplýva, že
v prípade jednej vyživovacej povinnosti povinného rodiča a maloletého dieťaťa študujúceho na druhom

stupni základnej školy predstavuje primerané výživné na maloleté dieťa 22% z čistého mesačného
príjmu povinného rodiča. V prípade, ak už dieťa navštevuje strednú školu, takto určené výživné má
predstavovať 24% z čistého mesačného príjmu povinného rodiča, ktorý má len jednu vyživovaciu
povinnosť.

27. V prejednávanej veci tak pri zohľadnení otcovho priemerného čistého mesačného príjmu v období
od 3. augusta 2022 do 31. augusta 2023 vo výške cca 2.500,- eur, považoval odvolací súd za primerané
zvýšenie výživného na maloletú za obdobie od 3. augusta 2022 do 31. augusta 2023 na sumu 550,- eur,
čopredstavuje22%z2.500,-eurvčase,keďmaloletánavštevovaladruhýstupeňzákladnejškoly.Keďže
v priebehu odvolacieho konania začala maloletá navštevovať strednú školu, odvolací súd považoval za

dôvodné zvýšenie výživného na maloletú za obdobie od 1. septembra 2023 do 30. septembra 2023
(kedy bol otec ešte zamestnaný) na sumu 600,- eur, čo predstavuje 24% z 2.500,- eur. Nakoľko otec
sa od 1. februára 2024 opätovne zamestnal s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 2.500,- eur,
považoval odvolací súd za primerané rozhodným okolnostiam prípadu zvýšenie výživné na maloletú od
1. februára 2024 na sumu 600,- eur mesačne, čo predstavuje 24% z 2.500,- eur.

28. Odvolací súd zároveň v súlade s § 63 ods. 3 Zákona o rodine vo výroku tohto rozsudku určil,
že zo sumy 550,- eur, t.j. zvýšeného výživného za obdobie od 3. augusta 2022 do 31. augusta
2023, predstavuje bežné výživné sumu 480,- eur a suma 70,- eur je určená na tvorbu úspor (keďže
výživné na tvorbu úspor a jeho výška určená ostatným rozhodnutím nebola účastníkmi v konaní nijako

rozporovaná). Rovnako postupoval odvolací súd aj pri zvýšenom výživnom v sume 600,- eur za obdobie
od 1. septembra 2023 do 30. septembra 2023, z ktorej bežné výživné určil sumou 530,- eur a sumu 70,-
eur ponechal na tvorbu úspor. Taktiež od 1. februára 2024 určil, že pri zvýšenom výživnom v sume 600,-
eur bežné výživné predstavuje sumu 530,- eur a suma 70,- eur je určená ako výživné na tvorbu úspor.V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že výrok o výživnom na tvorbu úspor maloletého dieťaťa
spoločnesbežnýmvýživnýmtvoríneoddeliteľnýcelok.Pokiaľtedaboloostatnýmrozhodnutímupravené
okrem bežného výživného aj výživné na tvorbu úspor, je potrebné v rámci rozhodovania o zmene

vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletému dieťaťu rozhodnúť o výživnom komplexne, t.j.
vrátane časti výživného určeného na tvorbu úspor.

29. Odvolací súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného neprihliadal na skutočnosť, že maloletá s matkou
bývajú v nehnuteľnosti, ku ktorej spoluvlastnícky podiel otca predstavuje 1/3, nakoľko otec neuviedol

žiadne dodatočné výdavky spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti matkou a maloletou.

30. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na výživnom. Jedná sa o nedoplatok na bežnom
výživnom, keďže výšku výživného na tvorbu úspor odvolací súd od ostatnej úpravy ponechal zachovanú.
Výpočet výšky nedoplatku na (bežnom) výživnom je založený na počte a rozsahu otcom vykonaných
platieb (bod 7. odôvodnenia). Na maloletú mal otec na bežnom výživnom zaplatiť v období od 3. augusta

2022 do 31. augusta 2023 spolu sumu 6.209,03 eur (449,03 eur /alikvotná časť za mesiac august 2022,
t.j. 480 / 31 dní x 29 dní/ + 5.760,- eur /za september 2022 až august 2023, t.j. 12 mesiacov x 480/).
Otec v danom období zaplatil spolu sumu 4.587,42 eur (327,42 eur /alikvotná časť za mesiac august
2022, t.j. 350 / 31 dní x 29 dní/ + 3.850,- eur /za september 2022 až júl 2023, t.j. 11 mesiacov x 350/ +
410,- /za mesiac august 2023/. Nedoplatok na zročnom výživnom za dané obdobie tak predstavuje sumu

1.621,61 eur. V období od 1. septembra 2023 do 30. septembra 2023 mal otec zaplatiť bežné výživné
na maloletú vo výške 530,- eur, pričom zaplatil 410,- eur, preto jeho nedoplatok na zročnom výživnom
v danom období predstavuje sumu 120,- eur. V neposlednom rade mal otec na maloletú v období od 1.
februára 2024 do 31. augusta 2024 zaplatiť bežné výživné spolu v sume 3.710,- eur (530 x 7 mesiacov),
pričom v danom období zaplatil na bežnom výživnom sumu spolu 2.870,- eur (410 x 7 mesiacov), preto

jeho nedoplatok činí sumu 840,- eur. Spolu tak nedoplatok otca na zročnom (bežnom) výživnom za
obdobie od 3. augusta 2022 do 31. augusta 2023, od 1. septembra 2023 do 30. septembra 2023 a od
1. februára 2024 do 31. augusta 2024 predstavuje sumu 2.581,61 eur (1.621,61 + 120,- + 840,-), ktorú
odvolací súd povolil otcovi uhradiť vzhľadom na výšku nedoplatku za použitia § 232 ods. 4 Civilného
sporového poriadku v mesačných splátkach po 100,- eur splatných spolu s bežným výživným.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že v období od 1. októbra 2023 do 31. januára 2024 bol otec nezamestnaný
a poberal dávku v nezamestnanosti mesačne vo výške cca. 1.320,- eur. V danom období tak nedošlo
u otca k podstatnej zmene jeho pomerov v porovnaní s ostatnou úpravou výživného (v tom čase jeho
priemerný čistý mesačný zárobok predstavoval sumu 1.600,- eur), ktorá by odôvodňovala zvýšenie

výživného na maloletú, preto bol návrh matky v tejto časti nedôvodný. Odvolací súd tak v období od 1.
októbra 2023 do 31. januára 2024 vyživovaciu povinnosť otca na maloletú nezvýšil.

32. Odvolací súd zároveň zmenil ostatný rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 33P/2/2027-168 z 20.
marca 2019 v časti výživného s výnimkou obdobia od 1. októbra 2023 do 31. januára 2024, kedy bol

otecnezamestnaný,vdôsledkučohonenastalanajehostranepodstatnázmenapomerovodôvodňujúca
zvýšenie výživného na maloletú.

33. V súvislosti s návrhom matky na zaplatenie jednorázových príspevkov spojených so zubným
strojčekom a dioptrickými okuliarmi maloletej odvolací súd poukazuje na to, že z podstaty a charakteru

výživného vyplýva, že výživné, ktoré má na maloletú matka predstavuje inštitút, ktorý má ekonomicky
(materiálne) zabezpečiť uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa. Súd preto vždy
pri určovaní výšky výživného prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré okrem iného
zahŕňajúajfinancovaniepotriebaaktivítmaloletéhodieťaťa,ajjednorazové,ojedinelévýdavky.Odvolací
súd má za to, že v danej veci ide o výdavky, ktorých vznik nie je možné s určitosťou predvídať, avšak

aj na takéto výdavky výživné pamätá a súd pri určovaní výšky výživného vždy prihliada aj na možnosti
vzniku takýchto nepredvídateľných výdavkov. Ak ide o výdavok, ktorý môže mať za následok podstatnú
zmenu pomerov na strane maloletého, prípadne ide o výdavky, ktoré sa budú aj v budúcnosti opakovať,
potom má rodič, do rúk ktorého je výživné druhým - povinným rodičom uhrádzané, možnosť iniciovať
konanieozvýšenievýživného,pričomsúdrozhodneozvýšenívýživnéhoodčasu,kedytakátopodstatná

zmena v pomeroch nastala. Výživné má charakter opakovaných pravidelných platieb, ktorých účelom
je uspokojenie odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, a to v závislosti od schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča, teda či ide len o uspokojovanie základných životných potrieb
alebomôžezahŕňaťajvoľnočasovéaktivity,nákladynaosobnostnýrozvojdieťaťa,prípravunapovolaniea iné. Primárne však sú tieto potreby hradené z výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zohľadňovaní
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je potrebné vychádzať z toho, že výživné je jediným a
výlučným plnením medzi oprávneným a povinným, z ktorého majú byť uhrádzané náklady na osobné

potreby. To teda znamená, že vyživovacia povinnosť musí byť stanovená tak, aby bola v súlade s
nákladmi, na všetky osobné potreby, nie len na niektoré z nich. Uvedené znamená aj to, že okrem
výživného už oprávnený nemôže požadovať žiadne ďalšie plnenie alebo príspevok na niektorú zo
svojich osobných potrieb, napríklad nie je možné uplatniť si osobitný príspevok na náklady spojené
s bývaním povinného (R 62/70) alebo zvláštny prídavok k výživnému na jednorazové vyššie náklady.

Z charakteru výživného vyplýva okrem iného aj to, že musí byť používané v súlade s týmto určením.
Výživné má sústavne pokrývať plynulé a priebežne vznikajúce náklady na osobné potreby. Zásadne
však nie je určené k tomu, aby z neho boli vytvárané úspory na krytie časovo vzdialených potrieb.
Uvedený záver potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Cz/42/88, ako aj Rozhodnutie
zverejnenévSbírkesoudníchrozhodnutíastanovisekR5/91,vzmyslektorýchjejednoznačneustálené,
že zo Zákona o rodine nemožno dovodiť povinnosť rodiča poskytovať okrem mesačného výživného

na maloleté dieťa ďalší jednorazový príspevok na úhradu niektorých osobných potrieb maloletého. K
zmene výživného možno pristúpiť len za predpokladov uvedených v Zákone o rodine. Účelom výživného
je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých
potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Uvedenému je prispôsobená aj splatnosť výživného vo
forme pravidelných plnení v jednotlivých obdobiach, aj keď nemožno vylúčiť rozdielnosť odôvodnených

potrieb maloletého dieťaťa v jeho priebehu. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa čiastkach,
ktoré sú splatné vždy mesiac dopredu. Pri rozhodovaní súdu o výživnom podľa hľadísk uvedených
v Zákone o rodine je potrebné uvažovať o vzniku potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie
obdobie, prípadne potreby celkom náhodné, ktorých uspokojenie vyžaduje spravidla vyššie náklady,
ako predstavuje výživné stanovené pre dané časové obdobie, pokiaľ tieto potreby a s nimi spojené

náklady nie sú v rozsahu, ktorý by odôvodňoval napríklad zmenu stanovenej splatnosti výživného, a
to vo význame, že by sa domáhal vyplatenia výživného jednorazovo za viacero období naraz, ak by
to vyžadovala mimoriadna situácia. Vychádzajúc z uvedeného jednoznačne a nad mieru pochybností
vyplýva, že Zákon o rodine neupravuje ukladanie jednorazového ďalšieho príspevku na výživu dieťaťa
a povinnosť rodiča prispievať na potreby svojho dieťaťa nad rámec stanoveného výživného a uvedené

nemožno dôvodiť ani zo zásad primeranosti životnej úrovne dieťaťa a životnej úrovne rodičov. K tejto
zásade môže súd prihliadnuť pri určovaní výživného a pokiaľ to schopnosti a možnosti povinného
rodiča umožňujú, stanoví sa výživné tak, aby mohli byť uspokojené aj ďalšie potreby prospešné
jeho všestrannému vývoju. K zmene rozsahu vyživovacej povinnosti možno pristúpiť len za splnenia
predpokladov uvedených v Zákone o rodine. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd

nemohol dospieť k inému záveru, ako k tomu, že nárok matky na zaplatenie týchto jednorazových
výdavkov nie je dôvodný, pričom takýto nárok nemožno priznať ani za prípadnej aplikácie analógie iuris.
Poukazujúc na charakter a podstatu výživného, spôsob určenia jeho výšky a zohľadnenia zákonných
kritérií je zrejmé, že určené výživné zohľadňuje okrem bežných výdavkov aj vznik výdavkov, ktoré
nemožno s určitosťou predvídať, pokiaľ ide o ich vznik. Ako vyplýva aj z citovaných rozhodnutí, Zákon

o rodine nepripúšťa nárok oprávneného na iné peňažné plnenie od povinného ako je výživné, a to ani
v prípade, ak vznikne neplánovaný výdavok, hoci vo vyššej výške. Nepravidelné výdavky na maloletú
týkajúce sa zdravotníckych pomôcok uhradené matkou po podaní návrhu boli v alikvotnej časti zahrnuté
do mesačných výdavkov na maloletú a zohľadnené aj pri rozhodovaní odvolacieho súdu o zvýšení
výživného, ktoré okrem bežných výdavkov neopomína ani vznik tých neočakávaných.

34. Pokiaľ ide o jednorázový príspevok na zariadenie študentskej izby maloletej tu sa odvolací súd
stotožňuje so súdom prvej inštancie, že nie je povinnosťou otca podieľať sa na výdavkoch, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť, obzvlášť za situácie kedy matka s otcom potrebu takýchto výdavkov vopred
nekonzultovala a o rozsahu ich vzniku rozhodla sama.

35. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388
Civilného sporového poriadku zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a dopĺňací rozsudok
súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.

36. Na dôvažok odvolací súd zdôrazňuje, že určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je vždy
výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej
veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (por. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Cdo/6/2020 z 31. marca 2021).37. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden dôvod pre aplikáciu

výnimky z tohto ustanovenia.

38. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).