Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. august 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121207039
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5121207039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Novotnej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci
žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného advokátom
JUDr. Ján Čipka, so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa proti žalovanému I & R KONKURZY
A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, so
sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, správca konkurznej podstaty úpadcu Cestné a stavebné
mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08

Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 52Cbi/6/2021-87 zo dňa 24. novembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 52Cbi/6/2021-87 zo dňa 24. novembra 2022 v II. a III. výrokovej
vete p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Prvoinštančné rozhodnutie
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím I. výrokovou vetou zamietol návrh žalobcu na prerušenie

konania. II. výrokovou vetou zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
žalobca je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu veriteľom pohľadávky proti podstate podľa §
87 ods. 2 písm. g) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) vo výške
5.073,57 eur titulom nevyplateného odstupného, v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru
uzatvorenej dňa 28.9.2017 medzi úpadcom ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom. II.
výrokovou vetou priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalobca na odôvodnenie podanej žaloby uviedol, že na základe uzavretej pracovnej zmluvy z 1.6.2007

vykonával u úpadcu práce samostatného prevádzkového technika marketingu. Jeho pracovný pomer
skončil dohodou zo dňa 28.9.2017 ku dňu 30.9.2017 podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z
dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Správca úpadcu sa v dohode o skončení pracovného
pomeru zaviazal vyplatiť žalobcovi po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne
odstupné, ktorého výška predstavuje 5.073,57 Eur. Podaním zo dňa 31.3.2021 mu správca oznámil,
že uznáva jeho nárok na odstupné ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR
vo výške 797,92 Eur a rozdiel vo výške 4.275,65 Eur uznáva ako nespornú výšku pracovnoprávneho

nároku za obdobie mesiaca 9/2017, ktorú si žalobca môže uplatniť prihláškou. Žalobca si pohľadávku
prihlásil ako pohľadávku proti podstate. Správca žalobcovi oznámil, že žalobcovu pohľadávku vo výške
5.073,57 Eur neuznáva a poučil ho o možnosti podať žalobu o určenie pohľadávky. Žalobca uvádza, že
v posudzovanej veci nie je možné uznať názor žalovaného ak pri posudzovaní predmetnej pohľadávkyodkazuje na ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Žalobca tvrdí, že jeho nárok na odstupné, ako nárok
zamestnanca z pracovnej zmluvy vznikol po vyhlásení konkurzu. Táto suma vyplýva z dohody medzi
ním, ako zamestnancom a správcom, ktorý mu prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej

podstaty, prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Pohľadávka žalobcu na
vyplatenie odstupného má byť teda uspokojovaná v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. g) prípadne písm.
h) ZKR. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak by dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísal,
vykonával by pre úpadcu na základe pokynov správcu práce podľa pracovnej zmluvy a vznikal by mu
nárok na mzdu počas výpovednej doby. Následne po skončení pracovného pomeru z výpovedného

dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce by mu tiež vznikol nárok na odstupné v zákonom
stanovenej výške. Nemôže preto súhlasiť s dôvodmi žalovaného, že jeho nárok je potrebné posudzovať
podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. j/ ZKR t.j. desiate poradie a to len čo do výšky 797,92 Eur, ako
časť odstupného zodpovedajúcemu štvornásobku životného minima v posudzovanom období vo výške
199,48 Eur. Nárok žalobcu nesporne vyplýva z dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej
medzi žalobcom ako zamestnancom, a správcom, na ktorého po vyhlásení konkurzu prešli práva a

povinnostizpracovno-právnehovzťahuaktorýmuaždoskončeniapracovnéhopomeruprideľovalprácu
podľa pracovnej zmluvy. Z dohody o skončení pracovného pomeru jednoznačne vyplýva aj čas, kedy
mu bude odstupné vyplatené, teda v najbližšom výplatnom termíne. Dohodnutá splatnosť odstupného
podľa žalobcu nesporne preukazuje, že sa jedná o pohľadávku proti podstate, ktorú je možné uspokojiť
kedykoľvek v priebehu konkurzu, v poradí uspokojovania pohľadávok proti podstate podľa ZKR.

2. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.9.2019,
oznámením správcu zo dňa 27.7.2021, pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.2007, prihláškou pohľadávky
proti podstate, vyjadrením správcu zo dňa 31.3.2021.

3. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že žalovaný v svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že
uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate v uplatnenom rozsahu ani v uplatnenom poradí.
Na základe Dohody síce žalobcovi vznikol pracovnoprávny nárok na odstupné, avšak nejde o nárok
súvisiaci s prideľovaním práce správcom v súvislosti so správou konkurznej podstaty a vykonávaním
práce žalobcom ako zamestnancom úpadcu, teda nejde o nárok, ktorý by napĺňal charakter pohľadávky

proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. g) ZKR. Žalobca v žalobe dokonca ani netvrdí, že
by akúkoľvek prácu pridelenú správcom v mesiaci 9/2017 v súvislosti so správou konkurznej podstaty
alebo prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu vykonal. Vykonanie práce priamo vyvracia
aj samotný deň uzatvorenia dohody - len jeden deň pred ukončením pracovného pomeru žalobcu
u úpadcu. S dohodou sa spája výlučne ukončenie pracovného pomeru. Odstupné svojou povahou

predstavuje minimálny zákonný nárok zamestnanca na peňažné plnenie voči zamestnávateľovi, pre
ktorého zamestnanec odpracoval minimálny počet rokov a s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný
pomer zo zákonom uvedených dôvodov. Odstupné nie je viazané na vykonanie pracovnej činnosti
počas konkurzu a už vôbec nie na vykonanie pracovnej činnosti súvisiacej so správou konkurznej
podstaty alebo s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. V prípade žalobcu bolo dohodnuté odstupné

vo výške štvornásobku priemerného zárobku žalobcu. Odstupné teda zo svojej podstaty a obsahovo
nepredstavuje taký pracovnoprávny nárok, ktorý súvisí s vykonanou prácou v konkrétnom období (v
kalendárnom mesiaci). Skutočnosť, že žalobca nevykonal pre úpadcu v septembri 2017 žiadnu prácu
vyplýva aj z výplatnej pásky žalobcu, kde je v časti odpracovaných dní vykázaná záporná hodnota.
Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie § 87 ods. 2 písm. g) ZKR predpokladá, že správca po vyhlásení

konkurzu zhodnotí potrebu zamestnancov na správu majetku alebo prevádzkovanie podniku, upraví
im príslušnú pracovnú náplň a dohodne tomu zodpovedajúcu mzdu, resp. sám uzavrie pracovnú
zmluvu s osobou, ktorá nebola zamestnancom úpadcu. Pre úspešné uplatnenie pohľadávky proti
podstate v poradí podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. g) ZKR preto nestačí, že pohľadávka vznikla
po vyhlásení konkurzu, ale musí zároveň ísť o takú pohľadávku, ktorá predstavuje pracovnoprávny

nárok zamestnanca za prácu pridelenú správcom a súvisiacu s činnosťami týkajúcimi sa správy majetku
v konkurze, ktorého výška bola dohodnutá, resp. určená správcom. Obdobne by to platilo v prípade
pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. h) ZKR, keďže by išlo o pracovnoprávne
nároky zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas
konkurzu. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil výplatný list žalobcu za mesiac 9/2017

a kópiu doručenky, preukazujúcu doručenie oznámenia správcu podľa § 87 ods. 8 ZKR žalobcovi.4. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca na pojednávaní nad rámec svojich tvrdení uviedol aj to, že
z výplatnej pásky (č.l. 46 spisu) vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na dovolenku ako náhradu mzdy
v rozsahu 25 kalendárnych dní.

5. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol v
pracovnoprávnom vzťahu s úpadcom, ktorý skončil dohodou zo dňa 28.9.2017 ku dňu 30.9.2017, pričom
dohodu uzatvoril v mene úpadcu po vyhlásení konkurzu správca. Nebolo sporné ani to, že v dohode bolo
dohodnutéodstupnéabolodohodnuté,žebudevyplatenéposkončenípracovnéhopomeruvnajbližšom

výplatnom termíne. Nesporná bola aj výška odstupného 5.073,57 Eur. Sporné bolo poradie žalobcovej
pohľadávky.

6. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pracovnoprávne nároky, ktorými sú mzda
zamestnanca a ďalšie nároky z pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného
pomeru, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz

vyhlásený sú pohľadávkami proti podstate upravenými v § 87 ods. 2 písm. g), h) a j) ZKR. Konštatoval,
že pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR je pohľadávka, ktorá spĺňa nasledovné
predpoklady 1/ o pracovnoprávny nárok zamestnanca úpadcu (pričom pracovnoprávnym nárokom
sa rozumie nárok zamestnanca na mzdu z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej
mimopracovného pomeru, ako aj všetky ďalšie nároky zamestnanca z takéhoto pracovnoprávneho

vzťahu), ktorý 2/ vznikol po vyhlásení konkurzu alebo za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz
vyhlásený, 3/ musí ísť o zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou
konkurznej podstaty, pričom zároveň 4/ je tento nárok pohľadávkou proti podstate v uvedenom poradí
iba v sume určenej správcom alebo v sume vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom.

7. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že uplatnená pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a je
pohľadávkou titulom pracovnoprávneho nároku zamestnanca úpadcu. Žalobca však nepreukázal
existenciu rozhodnutia (určenia) správcu alebo dohodu medzi žalobcom a správcom o rozsahu, resp.
v akom rozsahu sa pohľadávka žalobcu bude uspokojovať v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR.
Žalobca rovnako nepreukázal, že ide o nárok zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti

so správou konkurznej podstaty. So žalobcom predloženej dohody vyplýva iba vznik pracovnoprávneho
nároku žalobcu, nie však existencia dohody o sume v akej pôjde o zvýhodnený pracovnoprávny nárok.
Z ustanovenia o výplatnom termíne odstupného uvedeného v dohode, ktorý vyplýva z ustanovení
Zákonníka práce, nemožno existenciu dohody o tom, že má ísť o zvýhodnený pracovnoprávny nárok
nijako vyvodiť.

8. Nebolo preukázané ani to, že by malo ísť o nárok zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu
v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Túto skutočnosť nemožno odvodiť od existencie nároku
na dovolenku za kalendárny rok v rozsahu 25 kalendárnych dní. Odstupné ako zákonný nárok
súvisiaci výlučne so skončením pracovného pomeru sám o sebe nijako nesúvisí s prideľovaním práce

v súvislosti so správou konkurznej podstaty. V tomto prípade navyše žalobca v mesiaci september
2017 neodpracoval ani jeden deň a odstupné bolo dohodnuté deň pred skončením pracovného pomeru,
teda správca žalobcovi žiadnu prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty už ani prideľovať
nemohol. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca síce v žalobe tvrdil, že mu správca do skončenia
pracovnoprávneho vzťahu prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, nepreukázal

však, že by jeho pracovnoprávne nároky boli v dôsledku toho zvýhodnenými podľa písm. g). Ak teda
mzda zamestnanca nebola zvýhodneným pracovnoprávnym nárokom o to viac ním nemôže byť ani
odstupné tohto zamestnanca.

Odvolanie žalobcu

9. Žalobca sa včas podaným odvolaním odvolal proti druhej a tretej výrokovej vete napadnutého
rozhodnutia. Žalobca vo včas podanom odvolaní tvrdil, že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, čím boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového
poriadku.Súdsaneriadilprincípmiuvedenýmivčl.2ods.1,2,čl.16ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
a odôvodnenie nemá náležitosti podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.10. Konkrétne žalobca namietal, že súd prvej inštancie bližšie neodôvodnil konštatovanie
o nepreukázaní existencie rozhodnutia (určenia) správcu alebo dohody medzi žalobcom a správcom že,
resp. v akom rozsahu sa pohľadávka žalobcu bude uspokojovať v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. g)

ZKR a že za takúto dohodu nemožno považovať dohodu o odstupnom vo vzťahu k tomu, že žalobca
sa na skončení pracovného pomeru dohodol so správcom, ktorý mu prideľoval prácu v súvislosti so
správou konkurznej podstaty, prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Žalobca
uviedol, že na takomto skutkovom a právnom posúdení trvá bez ohľadu na to, že po vyhlásení konkurzu
neodpracoval ani jeden deň z dôvodu svojej práceneschopnosti. Pokiaľ by správca žalobcovi nenariadil

čerpanie dovolenky, by mu vzhľadom na počet zamestnancov osobne neprideľoval prácu v súvislosti
so správou konkurznej podstaty, prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.
Prideľovať žalobcovi prácu bolo povinnosťou správcu s poukazom na § 56 ZKR v nadväznosti na § 47
ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou o skončení

pracovného pomeru zo dňa 28.9.2017 z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce,
teda z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušil a správca nevedel plniť povinnosti podľa § 47 ods. 1 písm.
a) Zákonníka práce. To ale nemôže byť vykladané jednostranne a účelovo v neprospech žalobcu.
Taký výklad je v rozpore s čl. 1 a čl. 2 veta druhá základných zásad Zákonníka práce. Ďalej poukázal
na nesprávnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o tom, že dohoda o skončení pracovného

pomeru bola uzatvorená deň pred jeho skončením, nakoľko táto bola uzatvorená 2 dni pred skončením
pracovného pomeru.

12. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že pokiaľ by nepodpísal dohodu o skončení pracovného pomeru,
vykonával by pre úpadcu na základe pokynov správcu práce podľa pracovnej zmluvy, nakoľko správca

bol povinný žalobcovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy a vznikol by tak žalobcovi nárok na mzdu
počas výpovednej doby. Následne pri skončení pracovného pomeru z výpovedného dôvodu podľa § 63
ods. 1 písm. a) Zákonníka práce by žalobcovi tiež vznikol nárok na odstupné v zákonom stanovenej
výške. Mzda a odstupné by preto mali byť uspokojované podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR.

13. Žalobca ďalej namietal, že nesúhlasí s tým, že dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa
29.9.2017 nemožno považovať za dohodu podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR. Výška a splatnosť
odstupného boli dohodnuté zo správcom jednoznačne tak, že žiadnym výkladom nemožno dospieť
k názoru, že by malo ísť o pohľadávku uspokojovanú podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Výklad, ktorý súd
prevzal od žalovaného je v rozpore s § 15 Zákonníka práce. Správca v dohode jednoznačne určil výšku

odstupného a jej splatnosť podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR aj keď výslovne toto ustanovenie nepoužil.

14. Žalobca ďalej namietal, že nárok na odstupné pri prijatí výkladu zo strany súdu prvej inštancie by
mal byť uspokojovaný za 2 kalendárne mesiace a teda správca mal nárok uznať do výšky 1.595,84
Eur, teda za mesiac v ktorom bol konkurz vyhlásený a aj za mesiac v ktorom bol pracovnoprávny vzťah

ukončený. Súd prvej inštancie mal v prípade, že žalobu nepovažoval za dôvodnú v časti určenia poradia
pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR rozhodnúť tak, že zmení výšku uznaného
poradia žalovaným a určiť, že som veriteľom pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR vo
výške 1.595,84 Eur lebo by tým neprekročil a nerozšíril môj žalobný návrh.

15. Žalobca ďalej poukázal na podľa neho absolútnu nelogickosť výkladu súdu prvej inštancie pri
poradí uspokojovania pracovnoprávnych nárokov, ako pohľadávok proti podstate. Pri uspokojovaní
nárokov podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR sa toto uspokojenie má znížiť o plnenie poskytnuté podľa §
87 ods. 2 písm. g) a písm. h) ZKR. Žalobca je toho názoru, že ak správca uspokojuje pracovnoprávne
nároky podľa § 87 ods. 2 písm. g) a písm. h) ZKR prakticky je vylúčené, aby došlo k uspokojovaniu

pracovnoprávnych nárokov v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že
ak je v konkurze podstaty dostatok finančných prostriedkov je v súlade s dobrými mravmi, oprávnenými
záujmami zamestnancov tak sa pracovnoprávne nároky ako pohľadávky proti podstate uspokojujú
v priebehu konkurzu a nie prísne podľa poradia uvedeného v § 87 ods. 2 Zákonníka práce (poznámka
odvolacieho súdu - zrejme malo byť ZKR), teda aj pred odmenou správcu.

16. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že výklad, ktorý súd prevzal od žalovaného je formalistický,
nesprávny,bezmateriálnehoateologickéhoposúdeniapríslušnejprávnejnormy.Ignorujejejúčel,ktorou
je ochrana oprávnených nárokov z pracovnoprávneho vzťahu.17. Žalobca namietal, že súd mal o trovách konania rozhodovať podľa § 257 CSP. Mal zobrať do úvahy,
že žalovaným je správca, ktorého spoločníkom je okrem iných komanditista spoločnosť IKRÉNYI &

REHÁK, s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie právnych služieb. Ak žalovaný, ako správca,
ktorého spoločníkom je obchodná spoločnosť s predmetom podnikania poskytovanie právnych služieb,
nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na účasť v konaní má možnosť dať sa zastúpiť
advokátom. Zastupovanie žalovaného ako správcu, spoločníkom správcu a priznanie trov konania
považuje za nespravodlivé. Pre prípad, že by súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je vo

výroku vecne správne navrhol, aby bol zmenený výrok o trovách konania tak, že náhradu trov konania
súd žalovanému neprizná. Inak navrhol, aby súd zmenil napadnuté rozhodnutie a určil, že žalobca
je veriteľom pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. g) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
areštrukturalizáciivovýške5.073,57Eurtitulomnevyplatenéhoodstupnéhovzmyseldohodyoskončení
pracovného pomeru uzatvorenej dňa 28.9.2017 medzi úpadcom a žalobcom a žalobcovi prizná náhradu
trov konania alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

Vyjadrenia strán
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie a v ňom uplatnenú
argumentáciu za vecne neodôvodnené a nesúladné s platnými právnymi predpismi, najmä ZKR,

z čoho žalobca vyvodzuje nesprávny záver o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je voči nemu
nespravodlivé. Podľa žalovaného je rozhodnutie vecne správne vychádzajúce z náležite a riadne
zisteného skutkového stavu veci z vykonaných dôkazov a relevantného právneho posúdenia. Rozsudok
mal všetky náležitosti vyžadované v § 220 CSP a v konaní, ktoré mu predchádzalo neboli žiadne chyby.

19. Žalovaný uviedol, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená 28.9.2017 medzi úpadcom
ako zamestnávateľom, v mene ktorého konala D. E. F. v rozhodnom čase správkyňa úpadcu je dohodou,
ktorej obsahom je výlučne dohoda o ukončení pracovného pomeru a dohoda o výške odstupného, ktoré
nebolo viazané na vykonanie pracovnej činnosti počas konkurzu a už vôbec nie pracovnej činnosti
súvisiacej so správou konkurznej podstaty alebo prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Predmetom

nebol ani parciálny výkon pracovnej činnosti žalobcu ako zamestnanca úpadcu. Dohodou nebola
žalobcovi pridelená žiadna práca týkajúca sa správy konkurznej podstaty úpadcu po vyhlásení konkurzu
ani práca súvisiaca s prevádzkovaním podniku. Žalobca nevykonal pre úpadcu žiadnu prácu v mesiaci
september2017,čovyplývaajzpredloženejvýplatnejpáskyvrámciprihláškypohľadávkyprotipodstate,
kde je v časti odpracovaných dní vykázaná záporná hodnota. Žalovaný ďalej uviedol, že odvolanie

žalobcu je účelové, na viacerých miestach nejednotné a nelogické keď tvrdí, že mu bola prideľovaná
práca v súvislosti so správou konkurznej podstaty, prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu, avšak zároveň uvádza, že po vyhlásení konkurzu neodpracoval ani jeden deň z dôvodu
jeho práceneschopnosti. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že správca v dohode jednoznačne určil
výšku odstupného a jej splatnosť podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR, aj keď výslovne toto ustanovenie

v dohode uvedené nie je. Z dohody vyplývajúce odstupné bolo určené ako štvornásobok priemerného
mesačného zárobku, avšak nebola určená jeho splatnosť podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR. Podľa
žalovaného z pojmu odstupné je nadmieru akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sa nejedná o nárok,
ktorý možno spájať s aktuálnym výkonom pracovnej činnosti.

20. Pokiaľ žalobca namietal, že ako pohľadávka proti podstate mala byť podľa § 87 ods. 2 písm. j)
ZKR pohľadávka vo výške 1.595,84 Eur žalovaný uviedol, že v zmysle § 76 ods. 6 Zákonníka práce sa
odstupné vypláca v jednom (najbližšom) výplatnom termíne. Okrem toho takéto tvrdenie nemá žiadnu
relevanciu v danom spore, pretože jeho predmet bol vymedzený žalobným návrhom zo strany žalobcu.
K tvrdeniam žalobcu o uspokojovaní mzdových nárokov počas konkurzu prednostne ešte pred odmenou

správcu žalovaný uviedol, že s prejednávanou vecou takéto tvrdenia nemajú žiadnu právnu relevanciu
a ani oporu v právnych predpisoch, nakoľko poradie uspokojovania pohľadávok proti podstate je dané
v § 87 ods. 2 ZKR, čím sú určené presné pravidlá uspokojovania pohľadávok proti podstate.

21.Žalovanýkúvahámžalobcuonespravodlivostinapadnutéhorozhodnutiauviedol,žepracovnýpomer

žalobcu ako zamestnanca u úpadcu trval od 1.6.2007 do 30.9.2017, z toho počas konkurzu vyhláseného
na majetok úpadcu výlučne len od 15.8.2017 do 30.9.2007. Z tohto dôvodu je zrejmé, že nárok na
odstupné, ktorý je spojený výlučne so skončením pracovného pomeru nemá s konkurzným konaním
žiaden súvis, z pohľadu dĺžky pracovného pomeru (keď rozhodným pre vznik tohto nároku bolo obdobiepred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu), nanajvýš ten, že vznikol počas konkurzu. Zostal tak
bez akéhokoľvek logického a vecného zdôvodnenia ten záver žalobcu, že by malo byť spravodlivé voči
ostatným konkurzným veriteľom, aby bol tento nárok žalobcu uspokojený v celom rozsahu a prednostne

ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. g) alebo h) ZKR, a to navzdory absencii
akéhokoľvek dojednania medzi žalobcom a úpadcom, predmetom ktorého by bolo určenie pracovnej
činnosti, ktorú má žalobca vykonať.

22. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania

uviedol, že mal možnosť využiť svoje ústavné právo a splnomocniť na zastupovanie advokáta. Podľa
žalovanéhosamotnéiniciovanienedôvodnýchsúdnychkonaní,akýmjenepochybneajtentosúdnyspor,
na nedôvodnosť ktorých bol žalobca zo strany žalovaného upozornený, má za následok, že žalovaný
je následne z personálnych a iných materiálnych dôvodov, nútený dať sa v rámci súdneho konania
zastúpiť právnym zástupcom. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa dal zastúpiť spoločnosťou, ktorá je
spoločníkom žalovaného nemá za následok porušenie žiadneho právneho predpisu a ani nie je takéto

zastúpenie zakázané. Od žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu nemožno spravodlivo
požadovať aby sa nemohol dať zastúpiť v súdnych konaniach iniciovaných zo strany tretích osôb voči
nemu. Takáto požiadavka a s tým spojené úvahy žalobcu sú nelegitímne. Zo strany žalovaného ide o
irelevantné tvrdenia v snahe zbaviť sa povinnosti nahradiť náklady, ktoré žalovanému preukázateľne
vznikli v konaní, ktoré bolo žalobcom od počiatku vedené nedôvodne a tak aj neúčelne.

Posúdenie odvolacím súdom
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas
(§362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti, ktorému je možné podať odvolanie,

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§379, §380 ods. 1, §383 CSP), prejednal
odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 7.8.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej
tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 1.8.2024.

24. Podľa § 87 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) pohľadávky proti
podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

25. Podľa § 87 ods. 2 ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej

podstaty v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky
predbežného správcu,
b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,
c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,

d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol
konkurz vyhlásený,
e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie
sú uvedené v horšom poradí,

f)odmenalikvidátoraazodpovednéhozástupcuanáhradanutnýchvýdavkovzaichčinnosťpovyhlásení
konkurzu,
g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo

vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
so správou konkurznej podstaty,
h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi
zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku

počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho

mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah
ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,

l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

26. Podľa § 87 ods. 3,7,8 ZKR (3) Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j),
si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu

podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú
výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou.
(7)Pohľadávkyprotipodstatesauplatňujúusprávcu.Napožiadaniesprávcaoznámiveriteľovi,čiuznáva
právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
(8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu

vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi
domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch
zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v
ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky
proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky

už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

27. Podľa § 76 ods. 6 zák. č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce, (6) Odstupné vypláca zamestnávateľ po
skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu
mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

28. Podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), (1) Odvolací súd je
odvolacími dôvodmi viazaný.

29. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

30. Podľa § 387 ods. 2 CSP, (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov
uplatnených v odvolaním konštatuje správnosť jeho dôvodov a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

32. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvoinštančný súd zistil skutkový stav jednak z nesporných
tvrdení strán a jednak z dokazovania vykonaného na návrh strán sporu. Nespornými skutočnosťami
bolo, že žalobcov pracovnoprávny vzťah s úpadcom skončil počas konkurzu na úpadcu na základe
Dohodyoskončenípracovnéhopomeruzodňa28.9.2017kudňu30.9.2017. Tvrdeniežalobcuotom,že
mu správca prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty alebo prevádzkovaním podniku

a že správca v dohode o skončení pracovného pomeru určil sumu, ktorá bude uspokojená podľa § 87
ods. 2 písm. g) ZKR nebolo preukázané vykonaným dokazovaním - dohodou o skončení pracovného
pomeru a výplatnou páskou žalobcu za mesiac september 2017.

33. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol svoje úvahy, ktorými predložené

dôkazy vyhodnotil. Konštatoval, že dohoda o skončení pracovného pomeru nemá v obsahu zahrnutú
dohodu o sume, v ktorej budú pracovnoprávne nároky žalobcu uspokojované v súvislosti s tým, že
žalobcovi správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Čo sa týka ustanovenia
o výplatnom termíne odstupného uvedeného v dohode o skončení pracovného pomeru, vyplývajúcehoinak z ustanovení Zákonníka práce, z neho nemožno existenciu dohody o tom, že má ísť o zvýhodnený
pracovnoprávny nárok, vyvodiť. Skutočnosť, že ide o zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu v
súvislosti so správou konkurznej podstaty nemožno vyvodiť ani z existencie nároku zamestnanca na

dovolenku za kalendárny rok a ani z existencie nároku na odstupné, ktorý nijako nesúvisí s prideľovaním
práce zamestnancovi úpadcu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Odvolací súd z uvedeného
hodnotenia vykonaných dôkazov zistil, že mu nemožno nič vytknúť, nakoľko je v súlade s obsahom
dohody o skončení pracovného pomeru a súčasne ide o úvahy, ktoré neobsahujú žiadnu chybu v
logickom uvažovaní.

34. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k tomu, že
žalobca sa na skončení pracovného pomeru dohodol so správcom, ktorý mu prideľoval prácu, pretože ak
by mu nenariadil čerpanie dovolenky, musel by žalobcovi prideľovať prácu, ktorá povinnosť mu vyplýva
zo zákonníka práce. Takáto odvolacia námietka nemala oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, prvoinštančný súd jasne a zrozumiteľne

uviedol, že z nároku na dovolenku za kalendárny rok nemožno vyvodiť, že ide o zamestnanca, ktorému
správca prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Odvolací súd k tomu dopĺňa,
že počas dovolenky zamestnávateľ nie je oprávnený a ani povinný prideľovať zamestnancovi prácu,
teda mu neprideľuje ani prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Argumentácia žalobcu,
že správca by bol žalobcovi povinný prideľovať prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty v

prípade, že by mu nenariadil čerpanie dovolenky, nemá oporu v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii.
Správca naopak, je povinný pri správe konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou tak,
aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a
aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti
a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z

veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých
veriteľov (§ 86 ods. 1 ZKR). Patrí teda do výlučného oprávnenia správcu určiť, ktorých zamestnancov
úpadcu potrebuje a vie využiť na činnosti v súvislosti so správou konkurznej podstaty a tiež, aká je za
potrebnú činnosť primeraná mzda a tak určiť, do akej výšky sa budú pracovnoprávne nároky takéhoto
zamestnancauspokojovaťakopopohľadávkyprotipodstatevporadípodľa§87ods.2písm.g). Nesmie

zvýhodňovať žiadneho z veriteľov a teda ani zamestnancov úpadcu, ktorých nepotrebuje na činnosti
spojené so správou podstaty, ani na činnosti spojené s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu.

35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemohla obstáť ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že
skutočnosť, že si správca nevedel plniť povinnosti podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, nemožno

vykladať na ťarchu zamestnanca. Posúdenie, či ide o pohľadávku proti podstate a v akej výške,
záleží od konkrétnych skutkových okolností, z ktorých vyplýva právny dôvod ich vzniku. Podstatnou
skutkovou okolnosťou v predmetnom spore bola skutočnosť, či správca žalobcovi počas konkurzu
prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, teda či žalobca je veriteľom pohľadávky na
zaplatenie pracovnoprávnych nárokov zamestnanca, ktorému správca prideľoval prácu počas konkurzu

v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Vymedzenie, ktoré z pohľadávok zamestnancov úpadcu,
predstavujúcichichpracovnoprávnenároky,súpohľadávkamiprotipodstate,upravujeZákonokonkurze
a reštrukturalizácii. Ak správca konkurznej podstaty počas konkurzu zamestnancovi neprideľuje práce
súvisiace so správou konkurznej podstaty a ani práce súvisiace s prevádzkovaním podniku počas
konkurzu,pracovnoprávnenárokytakéhotozamestnancasúzozákonapovažovanézapohľadávkuproti

podstate vo výške štvornásobku životného minima mesačne, pričom sa uspokojujú v poradí podľa § 87
ods. 2 písm. j) ZKR. Vo zvyšku si pracovnoprávne nároky zamestnanec uplatňuje prihláškou.

36. Žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, že dohodu o skončení pracovného pomeru nemožno
považovať za dohodu podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR. Nesúhlas žalobcu nestačí ako dôvod, pre ktorý

by odvolací súd mohol dospieť k zisteniu o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. ZKR v § 87
ods. 2 písm. g) oprávnil správcu určiť, ktorá časť pracovnoprávneho nároku zamestnanca, resp. v akej
výške pracovnoprávny nárok zamestnanca bude uspokojovaný ako pohľadávka proti podstate v poradí
podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR výlučne vo vzťahu k zamestnancovi úpadcu, ktorému prideľuje prácu
pri správe konkurznej podstaty.

37. Žalobca namietal, že výška a splatnosť odstupného bola dohodnutá so správcom tak, že žiadnym
výkladom nemožno dospieť k záveru, že pohľadávka na odstupnom má byť uspokojovaná podľa §
87 ods. 2 písm. j) ZKR. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že treba rozlišovať medzi splatnosťoupohľadávky a spôsobom a časom jej uspokojovania v konkurze. Podľa § 76 ods. 6) Zákonníka práce,
odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne
určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

To znamená, že čas splatnosti takejto pohľadávky, ak sa zamestnanec nedohodol so zamestnávateľom
inak, je stanovený zákonom. Podľa § 87 ods. 4 ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje
správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia,
uspokojíichpomerne. Zuvedenéhojezrejmé,žeuvedenietermínusplatnostipracovnoprávnehonároku
v dohode o skončení pracovného pomeru nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť o čase jej uspokojenia

v konkurze a ani z neho samotného nemožno vyvodiť v akej výške ide o pohľadávku proti podstate.

38. Ako bolo uvedené, mzdové nároky zamestnancov úpadcu sú pohľadávkami proti podstate
za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Žalobca vo svojich odvolacích námietkach tieto
stanovené predpoklady ignoruje a námietky opakuje napriek tomu, že na ne už dostal odpovede
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nevyhnutnou podmienkou posúdenia pracovnoprávneho

nároku zamestnanca ako pohľadávky proti podstate, ktorá sa uspokojuje podľa § 87 ods. 2 písm.
g) ZKR je, aby išlo o pracovnoprávny nárok zamestnanca, ktorému správca po vyhlásení konkurzu
prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Text zákona citovaného v bode 25 tohto
rozsudku nepripúšťa žiadny iný výklad. Žalobca v konaní nepreukázal, že by v jeho prípade išlo o
zamestnanca, ktorému správca prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, pričom pre

posúdenie pracovnoprávneho nároku ako pohľadávky proti podstate uspokojovanej v tomto poradí je
táto skutočnosť podstatná. Argumentácia žalobcu, že by mu správca prácu musel prideľovať v súvislosti
so správou konkurznej podstaty, pokiaľ by mu nenariadil čerpanie dovolenky, je výsledkom nesprávneho
právneho posúdenia. Naopak, ako bolo vyššie uvedené, správca v zmysle § 86 ZKR musí starostlivo
zvážiť, či a aké výdavky v súvislosti so správou konkurznej podstaty sú výdavkami nevyhnutnými. Medzi

takéto výdavky patria aj výdavky na mzdy zamestnancov úpadcu, ktorým prideľuje prácu v súvislosti
so správou podstaty. Povinnosť správcu prideľovať prácu v súvislosti so správou podstaty správcovi
nevyplýva ani zo ZKR a nemožno ju vyvodiť ani zo znenia Zákonníka práce, na ktoré odkazuje žalobca
v odvolaní, teda z § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

39. Mýli sa žalobca, aj keď tvrdí, že výklad súdu prvej inštancie poradia uspokojovania
pracovnoprávnych nárokov je nesprávny, nakoľko podľa žalobcu pri uspokojovaní pracovnoprávnych
nárokov podľa § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR je prakticky vylúčené, aby došlo aj k uspokojovaniu podľa §
87písm.j)ZKR.Takýtonázoržalobcunemáoporuvznení§87ods.2písm.j)ZKR.Možnouviesťpríklad,
keď správca konkurznej podstaty dohodne so zamestnancom s pracovnoprávnym nárokom na mzdu vo

výške 1.000,- Eur mesačne, že mu bude prideľovať prácu v súvislosti so správou podstaty, pričom táto
práca zodpovedá mzdovému ohodnoteniu vo výške 750,- Eur mesačne, ktorú správca v tejto výške určí,
alebo sa na nej zo zamestnancom dohodne a v tejto sume to bude pracovnoprávny nárok zamestnanca,
ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, ktorý bode uspokojovaný
v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR. Potom vo zvyšku pracovnoprávny nárok zamestnanca bude

uspokojený podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, teda do výšky 797,92 Eur, čo po odpočítaní 750,- Eur
uspokojovaných podľa písm. g), predstavuje sumu 47,92 Eur a zvyšok ( 1 000 – 750 ) – 47,92 =
52,08 Eur, si zamestnanec musí uplatniť prihláškou do konkurzu podľa § 87 ods. 3 ZKR.

40.Žalobcanamietal,ževprípade,žesúdprvejinštanciežalobunepovažovalzadôvodnúvčastiurčenia

poradiapohľadávkyprotipodstatepodľa§87ods.2písm.g)ZKRmalsúdrozhodnúťtak,žezmenívýšku
uznaného poradia žalovaným a určiť, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods.
2 písm. j) ZKR vo výške 1 595,84 Eur, pretože tým by neprekročil ani nerozšíril žalobcov návrh. Podľa
žalobcu to vyplýva z toho, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením, ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 14.8.2017 a teda žalobcov nárok by mal byť uspokojovaný za dva kalendárne

mesiace. Takéto námietky nemali žiadny právny základ. Predmetom sporu bolo určenie právneho
dôvoduavýšky pohľadávky žalobcuvovýške5073,57Eurtitulomnevyplatenéhoodstupnéhovzmysle
Dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 28.9.2017 ako pohľadávky proti podstate, na
tom skutkovom základe, že žalobcovi vznikol pracovnoprávny nárok na odstupné na základe Dohody
uzatvorenej so správcom 28.9.2017, v ktorej bola určená predmetná suma na uspokojenie v poradí

podľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR. Žalobca v žalobe nepredkladal žiadne skutkové tvrdenia o výške
jeho pohľadávky podľa § 87 ods2 písm. j) ZKR. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom
žalobcu, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V preskúmavanej veciabsencia zodpovedajúcich skutkových tvrdení bránila tomu aby súd mohol rozhodnúť o tom v akej výške
má žalobca pracovnoprávny nárok podľa poradia uvedeného v § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Z uvedeného
vyplýva, že prvoinštančný súd sa touto odvolacou námietkou vytýkaného pochybenia nedopustil.

41.Navyšemožnouviesť, že tátoodvolacianámietka,okremjejnedôvodnosti,akobolouvedenévyššie,
a nedôvodnosti z dôvodu, že bola založená na skutkových tvrdeniach neuplatnených v prvoinštančnom
konaní, na ktoré odvolací súd nemôže prihliadnuť s výnimkou že by išlo o novoty podľa § 366 CSP, čo v
danom prípade naplnené nebolo, je aj výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Pracovnoprávne

nároky zamestnancov vznikajú na mesačnej báze. Zo znenia § 87 ods. 2 písm. j) nemožno žiadnym
výkladom ani gramatickým ani logickým ani systematickým a ani teleologickým dospieť k inému
výkladu , ako k tomu, že pohľadávkou proti podstate podľa tohto ustanovenia je z pracovnoprávneho
nároku, ktorý zamestnancovi úpadcu vznikol v konkrétnom mesiaci po vyhlásení konkurzu, tiež za
mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený a tiež za mesiac v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený,
tedavždyznárokuvzniknutom zadaný mesiac sumanajviac dovýškyštvornásobkuživotnéhominima.

Predmetom sporu bolo určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky žalobcu vzniknutej ako
pracovnoprávny nárok zamestnanca úpadcu za mesiac, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený,
teda len za 1 mesiac.

42. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil žalobcom uplatnené dôvody jeho odvolania ako

nedôvodné . Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

43. Žalobca v odvolaní namietal, že v predmetnej veci bol na rozhodnutie o trovách konania dôvod
aplikovať § 257 CSP. Podľa žalobcu, dôvod hodný osobitného zreteľa spočíval v odbornosti žalovaného

a povinnosti vykonávať správcovskú činnosť s využitím všetkých svojich skúseností a odborných
vedomostí podľa § 3 ods. 2 zákona číslo 8/2005 Z. z o správcoch, a v tom že žalovaný správca, ktorý
je komanditnou spoločnosťou má spoločníka, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie právnych
služieb. Žalobca tvrdil, že ak správca, ktorého je spoločníkom obchodná spoločnosť s predmetom
podnikania poskytovanie právnych služieb, ak nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti

na účasť v konaní, mal možnosť využiť svoje ústavné právo a splnomocniť na zastupovanie advokáta.
Zastupovanie žalovaného ako správcu, spoločníkom správcu a priznanie trov konania považuje za
nespravodlivé.

44. Takejto námietke žalobcu nebolo možné vyhovieť, nakoľko nemá oporu v znení § 257 CSP. Súd toto

ustanovenie na rozhodnutie o trovách konania aplikuje len výnimočne a len v prípade, ak zistí, že sú
na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu v konaní zistené dôvody hodné osobitného
zreteľa. Mýli sa žalobca, keď tvrdí, že ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti
na účasť v konaní, má možnosť dať sa zastúpiť advokátom v konaní, nakoľko správca, ktorý je stranou
v spore, má rovnaké práva ako každá iná strana sporu, a teda právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Totoprávosprávcovipatríbezohľadunato,akésújehoodbornévedomostipre vedeniesporuvcivilnom
sporovom konaní. Nebráni tomu ani ustanovenie zákona o správcoch, na ktoré žalobca poukazoval,
nakoľko z neho nemožno vyvodiť zákaz dať sa v civilnom spore zastúpiť advokátom. Potom skutočnosť,
že sa žalovaný v konaní dal zastúpiť advokátom nemožno samú o sebe vyhodnotiť ako dôvod, ktorý by
mal byť hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v prípade úspechu v spore. Pri

aplikácii § 257 CSP súd neposudzuje otázku oprávnenosti či účelnosti vynaložených trov ale zisťuje,
či existujú okolnosti ktoré možno vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
vzniknutých trov úspešnej strany sporu. Potom tak nemožno vyhodnotiť ani skutočnosť, že strana sporu
mápotrebnéodbornéznalostinavedeniesporua aniskutočnosťže ideokomanditnúspoločnosť,ktorej
spoločníkom je spoločnosť, ktorá poskytuje právne služby. Dôvody hodné osobitného zreteľa nemôžu

spočívať v dôvodoch vzniku trov strany sporu. Vždy záleží na konkrétnych okolnostiach danej veci a
vždy musí ísť o výnimočnú situáciu. Odvolací súd v preskúmavanej veci žiadne okolnosti, ktoré by bolo
možné vyhodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešnému
žalovanému nezistil. Preto nebolo možné vytknúť napadnutému rozhodnutiu nesprávnosť rozhodnutia
o trovách z dôvodu, že prvoinštančný súd neaplikoval na svoje rozhodnutie § 257 CSP.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100% priznal žalovanému voči žalobcovi,
ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. Odvolací súd ako bolo uvedené v predchádzajúcom bodetohto rozsudku nezistil také dôvody, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa pre ktoré by bolo možné
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznať. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie .

46. Rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).