Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200900
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724200900.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: Mgr. M. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N.
XXXXX/XX, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s. r. o., so sídlom Ružinovská
40, Bratislava, proti odporkyni: W.. W. W., trvale bytom B. XXXXX/XD, Z., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním zo dňa 5.3.2024, doručeným súdu elektronicky dňa 7.3.2024, sa navrhovateľka
domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil odporkyni, aby upustila od neoprávneného užívania
nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom T. úradom Senec, katastrálny odbor, okres Senec,
obec Bernolákovo, k. ú. Bernolákovo a to: a) pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XXX vo výmere

687 m2, ostatná plocha, b) pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XXX vo výmere 276 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, c) stavba - rodinný dom so súp. číslom XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/
XXX, druh stavby: rodinný dom (výrok I.). Ďalej sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporkyni
povinnosť, aby sa spolu s jej blízkymi osobami vysťahovala z nehnuteľností, zapísaných na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, okres: Senec, obec: Bernolákovo, k. ú.:
Bernolákovo (výrok II.) a nakoniec aby odporkyni uložil povinnosť vypratala ich a svoje osobné veci

(výrok III.). Navrhovateľka žiada o priznanie nároku voči odporkyni na náhradu trov konania v rozsahu
100%.
2. Navrhovateľka neodkladného opatrenia v rámci skutkových tvrdení, odôvodňujúcich návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že spolu s bývalým manželom W. W., trvale bytom F.
XXXX/XX, Z., nar. X.X.XXXX, občan SR (ďalej ako „W. W.“) majú v bezpodielovom spoluvlastníctve
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor,

okres Senec, obec Bernolákovo, k. ú. Bernolákovo (ďalej spolu „nehnuteľnosti“). Ich manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 7.9.2023 sp. zn. Z (ďalej ako „rozsudok“),
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.9.2023. Bezpodielové spoluvlastníctvo
navrhovateľky a jej bývalého manžela zaniklo nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva. Navrhovateľka žije spoločne s maloletými deťmi, ktoré pochádzajú z manželstva s
bývalým manželom, v rodinnom dome v Bernolákove. Pred rozvodom manželstva bola navrhovateľka

nútená na nejaký čas sa odsťahovať z rodinného domu ku svojim rodičom, nakoľko bola bývalým
manželom vyhodená. Predpokladala, že BSM sa vysporiada, k čomu však nedošlo. Navrhovateľka
podala žalobu o vyporiadanie BSM na príslušný súd. Súdne konanie o vyporiadanie BSM je vedené
Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Navrhovateľka bola nútená vrátiť sa v mesiaci
január 2024 späť do rodinného domu. W. W. si však do rodinného domu nasťahoval svoju súčasnú
partnerku, ktorou je odporkyňa. Odporkyňu písomne vyzvala na upustenie od neoprávneného užívania

rodinného domu a na vysťahovanie sa z neho. Bývanie v rodinnom dome s odporkyňou je neúnosné
a vplýva veľmi nepriaznivo na zdravie navrhovateľky a tiež na zdravie jej maloletých detí. Medzistranami sporu došlo k niekoľkým hádkam, ktoré vyústili až do privolania policajnej hliadky a šetrenia
políciou. Navrhovateľka je z dôvodu prítomnosti odporkyne v rodinnom dome výrazným spôsobom
obmedzená vo výkone svojich vlastníckych práv, keď nehnuteľnosti nemôže riadne užívať. Ide o

zrejmý psychický nátlak na navrhovateľku, ktorý táto nie je ďalej ochotná a ani schopná znášať
a žiada týmto súd o poskytnutie bezodkladnej ochrany v zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p.,
meritórneho charakteru s tým, že má za to, že navrhované neodkladné opatrenie jej umožní dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Odporkyňa nie je odkázaná na užívanie rodinného
domu s bývalým manželom žalobkyne, keďže je vlastníčkou bytu na Záhradníckej ulici v Bratislave.

Maloleté deti odporkyne, ktoré sú s ňou v rodinnom dome (W. O., nar. XX.X.XXXX a O. O., nar.
X.X.XXXX)vlastniatiežďalšienehnuteľnosti,ktorésúspôsobilénaužívaniezaúčelombývania.Rodinný
dom je jedinou nehnuteľnosťou, ktorá umožňuje navrhovateľke plnohodnotné bývanie s maloletými
deťmi. Navrhovateľka v danom čase nemá zabezpečenú inú možnosť bývania a nemožno od nej ani
spravodlivo požadovať, aby vynakladala náklady na zabezpečenie iného bývania, keď je vlastníčkou
rodinného domu, ktorý je jej obydlím. Skutočnosť, že sa odporkyňa zdržiava v rodinnom dome so

súhlasom bývalého manžela navrhovateľky, nezakladá platný právny titul užívania nehnuteľností,
keďže navrhovateľka s takýmto užívaním nesúhlasí a bráni jej v riadnom výkone jej vlastníckeho
práva. Neoprávneným užívaním nehnuteľností a zotrvávaním v rodinnom dome napriek vyjadrenému
nesúhlasu navrhovateľky, odporkyňa zasahuje do vlastníctva navrhovateľky. Výzvou zo dňa 30.1.2024
vyzvala navrhovateľka odporkyňu, aby bezodkladne upustila od ďalšieho neoprávneného konania v

podobe užívania nehnuteľností bez právneho titulu, aby nehnuteľnosti najneskôr v lehote do dvoch
pracovných odo dňa doručenia výzvy opustila a vypratala ich o svoje osobné veci, ktoré do nehnuteľností
vniesla. Navrhovateľka sa následne pokúsila s bývalým manželom opätovne vzniknutú situáciu riešiť
zmierlivo, avšak viedlo to len k ďalším hádkam. Odporkyňa z pohľadu navrhovateľky koná účelovo
s úmyslom zastrašovať a vyvíjať tlak na navrhovateľku za súčinnosti s bývalým manželom, aby ju

prinútili pristúpiť k jeho nezákonným požiadavkám vo veci vyporiadania ich BSM. Odporkyňa vedome
zasahuje do práv navrhovateľky a obmedzuje ju v pokojnom užívaní nehnuteľností. Navrhovaný rozsah
neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením
tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanej žiadna ujma.
3. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka označila a k návrhu aj pripojila listinné

dôkazy, na ktoré sa odvoláva: rozsudok Mestského súdu v Bratislave II sp. zn. Z zo dňa 7.9.2023 s
doložkou právoplatnosti, výpisy z LV č. XXXX k ú. Bernolákovo, okres Senec, č. XXXX k. ú. Nivy, okres
Bratislava II.a č. XXXX k. ú. I. N., okres Senec a výzvu na bezodkladné vypratanie nehnuteľností zo
dňa 30.1.2024 s doručenkou.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 C.s.p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 330 ods. 1,2 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.
11. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.13. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
14. Podľa § 146 ods. 1 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich

z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
15. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i
dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na podstatu, účel
a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia sa pre účely rozhodnutia o návrhu na jeho nariadenie
dokazovanie zásadne nevykonáva a za dostatočné /preto/ treba považovať osvedčenie rozhodujúcich
skutočností, ktoré zakladajú splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to

minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti,
nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad
požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V sporovom konaní je pritom súd pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viazaný opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľa
neodkladného opatrenia a v tejto súvislosti musí mať na zreteli aj účel, ktorý sa má podľa návrhu

nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť. Súčasne je súd viazaný petitom neodkladného
opatrenia obsiahnutým v návrhu.
16. V predmetnej veci navrhovateľka navrhovaným neodkladným opatrením žiadala, aby súd uložil
žalovanej „upustiť od neoprávneného užívania“ /v zmysle cit. ust. § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. zrejme
„zdržať sa užívania“, pozn. súdu/ nehnuteľných vecí, ktoré špecifikovala v petite návrhu, podľa jej

tvrdenia patriace do zaniknutého BSM žalobkyne a jej bývalého manžela, vysťahovať sa z nich spolu
s jej blízkymi osobami a vypratať ich a svoje osobné veci z označených nehnuteľností. Nariadenie
neodkladného opatrenia by podľa jej tvrdenia malo splniť funkciu ochrany pokojného bývania jej a
jej maloletých detí a pokojného užívania jej spoluvlastníckeho práva v označených nehnuteľnostiach.
Žalobkyňa splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že užívaním

predmetných nehnuteľností žalovanou so súhlasom bývalého manžela žalobkyne, spolu s jej 2
maloletýmideťmi,jenaňuvyvíjanýneprimeranýpsychickýnátlak,žalovanoujeobmedzovanávovýkone
svojho vlastníckeho práva a v pokojnom užívaní nehnuteľností, žalovaná ju zastrašuje a vyvíja na ňu
tlak v súčinnosti s bývalým manželom žalobkyne, bývanie v jednom rodinnom dome je pre ňu neúnosné
a veľmi nepriaznivo vplýva na jej zdravie a zdravie 2 maloletých detí žalobkyne a jej bývalého manžela

a že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k niekoľkým hádkam, ktoré vyústili až do privolania polície.
17. Po preskúmaní návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných
dôkazov, majúcich osvedčiť splnenie predpokladov pre nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno na základe navrhovateľkou tvrdených
skutočností dospieť k záveru o splnení predpokladov pre vyhovenie podanému návrhu vo vzťahu

k žiadnej jeho časti a preto súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musel zamietnuť.
Z listinných dôkazov, pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd totiž za
osvedčené len tie skutočnosti, navrhovateľkou uvádzané v návrhu, že jej manželstvo s W. W., nar.
X.X.XXXX bolo právoplatne rozvedené súdom dňa 29.9.2023, pričom obe mal. deti /I., nar. XX.XX.XXXX
a M., nar. XX.X.XXXX/ podľa rodičovskej dohody boli na čas po rozvode zverené do striedavej

starostlivosti oboch rodičov, že navrhovateľka a W. W. sú podľa LV č. XXXX k. ú. Bernolákovo, obec
Bernolákovo, okres Senec ku dňu tohto rozhodnutia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, podľa ďalších listov vlastníctva, že
odporkyňajevýlučnouvlastníčkoubytuvBratislave vk.ú.Nivyajejmal.detipodielovýmispoluvlastníkmi
chaty a pozemkov v k.ú. Nové Košariská a že navrhovateľka písomne zo dňa 30.1.2024 vyzvala

odporkyňu na bezodkladné vypratanie nehnuteľností.
18. Ako už súd uviedol vyššie, účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba úpravy
pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo ohrozené právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyžaduje

osvedčenie existencie dôvodnej obavy navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že exekúcia bude
ohrozená. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že
existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, pričom je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnejpotreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých
konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho
opatrenia smeruje /t.j. odporcu/, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na nariadenie

neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia /t.j. navrhovateľ/, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej,
alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Osvedčiť takúto hrozbu, či ujmu, je povinná strana,
podávajúca návrh a to opisom rozhodujúcich skutočností, v spojení s k návrhu pripojenými listinnými
dôkazmi. Osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného, či zabezpečovacieho
opatrenia, súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Pre vyhovenie

návrhu teda musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu v
podobe najmä zriadenia záložného práva z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie. Ide
o osvedčovanie tvrdených skutočností. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predmetného opatrenia a jeho návrh by teda mal

obsahovať všetky náležitosti vrátane listinných dôkazov, osvedčujúcich jeho tvrdenia, umožňujúce jeho
meritórne vybavenie.
19. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ
neodkladného opatrenia osvedčiť aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo

hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému
nároku a musí byť prípustné. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva, t.j. existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi /tým skôr, ak v danom prípade malo mať
požadované neodkladné opatrenie meritórny charakter/, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
predbežnej /dočasnej/ úpravy pomerov medzi účastníkmi, aby sa zároveň nevytvoril nenávratný stav v

právnych vzťahoch medzi účastníkmi a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych
vzťahov.
20 V danom prípade mal súd za to, že zo strany navrhovateľky nebola splnená jej procesná povinnosť
osvedčiť aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu v podobe požadovaného neodkladného

opatrenia. Zo žiadneho z listinných dôkazov, pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia totiž nie je možné vyvodiť /mať za osvedčené/ tvrdenie navrhovateľky o tom, že žalovaná /
prípadnespolusjejmal.deťmi/reálneužívaoznačenénehnuteľnostivBSMnavrhovateľkyajejbývalého
manžela a ani, že tvrdeným užívaním obmedzuje výkon spoluvlastníckeho práva navrhovateľky, vrátane
tvrdenia o vyvíjaní psychického tlaku a vyvolávania hádok do tej miery, že bolo potrebné ich riešenie

prostredníctvom polície. Súd na tomto mieste poznamenáva, že pokiaľ sa navrhovateľka /inak zrejme
legitímne, v záujme budúceho zdravého psychického a fyzického vývoja jej mal. detí/ snaží zvrátiť
tvrdený faktický stav užívania nehnuteľností po rozvode jej manželstva, zostáva otázkou, prečo k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila dostatok listinných dôkazov, s určitosťou
osvedčujúcich pre účely nariadenia neodkladného opatrenia prinajmenšom vo vzťahu k výroku I.,

splnenie predpokladov pre jeho nariadenie /napríklad správu polície o vykonanom zásahu, prípadne
trestné oznámenie, lekárske správy a pod./. Bolo však výlučne na navrhovateľke, aký spôsob ochrany
zvolí. Za osvedčenie tvrdenia o užívaní predmetných nehnuteľností odporkyňou, naviac neoprávnene
a tým obmedzovanie vlastníckeho práva navrhovateľky nebolo možné považovať len jednostrannú
písomnú výzvu navrhovateľky na bezodkladné vypratanie nehnuteľností zo dňa 30.1.2024, adresovanú

žalovanej na adresu jej trvalého pobytu v Bratislave.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p., avšak odporkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli /čl.
17 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia /§ 357 písm. d/ C.s.p./.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.