Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616202411
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7616202411.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore v spore žalobcov: 1./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., 2./ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., obaja
zast.: JUDr. Jaroslav Klátik, PhD., advokát, so sídlom Havranské 11, Banská Bystrica, proti žalovanému:
DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, zast.:
Petkov & Co s.r.o., IČO: 50 430 742, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, o určenie neplatnosti zmluvy
o financovaní bývania a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5. októbra 2022 č. k. 13C/52/2016-254

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému priznáva proti žalobcom 1./ a 2./ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému určenia absolútnej neplatnosti
zmluvy o financovaní bývania a o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

2. O žalobe bolo rozhodnuté prvým v poradí rozsudkom dňa 11.05.2017, keď súd žalobu zamietol

(okrem žalovanému aj voči spoločnosti DUPOS dražobná spol. s r.o. ako žalovanému 2/) a žalovaným
priznal nárok na náhradu trov konania, ktorý rozsudok bol zrušený rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa
20.06.2018 v časti zamietavého výroku vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným a v tomto rozsahu
vrátenýnaďalšiekonanie,pretožesúdvprejednávanejveciopomenulpoužiťaj§52anasl.OZazákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vec právne posúdil podľa § 3 ods. 3, ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmlúv, § 137 písmeno c) CSP, § 34, § 35 ods. 1 až 3, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 40 ods. 1až 3, § 53
ods. 1 až 3, ods. 5, § 151a, § 151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 1 až 3, § 151d ods. 1 až 6, § 154e
ods. 1až 4 OZ účinného ku dňu 16.04.2008, § 261 ods. 6 písm. d), § 273 ods. 1 až 3, § 497, § 499
Obchodného zákonníka účinného do 15.04.2008, § 501 ods. 1 písm. a), písm. b) zák. č. 258/2001
Z. z. v znení účinnom k 15.04.2008, § 9 ods. 1 a ods. 2, § 10 ods. 1 a 2 Zákonníka práce účinného
v čase uzavretia zmlúv, keď uviedol, že v zmysle pokynov odvolacieho súdu vec opätovne prejednal
a zmluvné vzťahy medzi stranami sporu posúdil aj v kontexte ochrany spotrebiteľa a za týmto účelom

vykonal doplnené dokazovanie v zmysle návrhov žalobcov. Súd v prvom rade vyvodil záver o existencii
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a to s poukazom na § 3 ods. 3 a ods. 5 zák. č.
250/2007 Z.z. Vo vzťahu k námietke k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odkázal na rozhodnutie č.
72uverejnenévZbierkestanovískNSSRč.7/2019, kdejeriešenáotázkaidentitypostúpenéhozáväzkua kde predmetom dovolacieho konania bolo riešenie otázky, aké práva možno považovať za práva
spojené s postúpenou pohľadávkou, ktoré prechádzajú z postupcu na postupníka. Okrem toho odkázal
tiež na uznesenie sp. zn. 2Cdo/125/2018 zdôrazniac, že osobitným právnym predpisom upravujúcim tiež

postúpenie pohľadávky je zák. č. 129/2010 Z. z. Pretože zmluvnou stranou posudzovaných právnych
vzťahov sú žalobcovia v postavení spotrebiteľa, mal za to, že žalobcovia sú oprávnení domáhať sa
určenia neplatnosti zmluvných vzťahov voči žalovanému, nakoľko ide o právo žalobcov spojené s
postúpenou pohľadávkou, ktoré prešlo na žalovaného ako postupníka. Preto námietku žalovaného
ohľadne nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú.

4. Súd v bodoch 48. až 52. uviedol, čo mu vyplynulo listinných dôkazov vykonaných v rámci dokazovania
(pokiaľ ide o zmluvu o financovaní bývania, zmluvu o zriadení záložného práva, prílohu k zmluve
o financovaní bývania – základné podmienky úveru, všeobecné podmienky B. F. G., H. na poskytovanie
hypotekárnych úverov pre fyzické osoby, plnomocenstvo zo dňa 28.01.2008) so záverom, že aj keď
žalobcovia v konaní majú postavenie spotrebiteľov, uzatvorené zmluvy nemožno podradiť pod zák. č.

258/2001 Z. z. a tieto boli uzatvorené podľa ustanovení Obchodného zákonníka, napriek tomu súd
skúmal, či neobsahujú podmienky, ktoré by spôsobovali hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcov
ako spotrebiteľov a teda či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú zo zákona neplatné.
Súd sa nestotožnil s námietkou, žeby zmluva o financovaní bývania mala byť zmätočná, neurčitá
a neprehľadná, pretože obsahom i štruktúrou samotnej zmluvy a jej prílohy a tiež výpoveďami svedkov

mal za preukázané, že zmluva s prílohou bola formulovaná jasne a zrozumiteľne, je z nich nepochybne
zrejmé, že sa jedná o poskytnutie úveru, v akej výške a za akých podmienok. Svedkovia I. C. a B.
J. zhodne uviedli, že zmluva sa pripravovala na základe žiadosti a teda bola iba odrazom toho, čo
klienti požadovali a čo im bola banka ochotná poskytnúť za stanovených podmienok. Aj samotní
žalobcovia potvrdili, že najprv sa s pracovníkmi banky rozprávali o tom, na čo peniaze potrebujú, za

akých podmienok a až následne bola zmluva uzavretá. Rovnako potvrdili, že vedeli výšku úveru, výšku
splátky i splátkový kalendár. Uvedené tak vyvracia ich tvrdenia, že nemali informácie o obsahu zmluvy.
Úver bol žalobcom poskytnutý v súlade s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že v súlade s § 273
ObZ bola časť obsahu zmluva určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Aj keď je zmluva
s prílohou písaná menším písmom, jedná sa o písmo dobre čitateľné a jednotlivé odseky a ustanovenia

sú zreteľne vyznačené s názvom obsahu, ktorý je jednoznačný a výstižný. Súd preto nevzhliadol žiadnu
neprijateľnosť v takto formulovanej zmluve. Súd nemal preukázané ani to, že by neplatnosť zmluvy mal
spôsobovať nedostatok plnomocenstva a že žalobcovia neboli informovaní o tom, kto bol oprávnený za
banku zmluvy uzatvárať. Oprávnenie I. C. a B. J., ktorí konali v rámci svojich oprávnení ako zamestnanci
banky vyplýva priamo aj z ich pracovnej pozície a napokon aj z označenia zmluvných strán na samotnej

zmluve, kde je uvedené, že banka konala prostredníctvom týchto osôb. Napokon nezistil žiaden rozpor
so zákonom ani vo vzťahu k záložnej zmluve a ani jej neprijateľnosť v tom, že by mala obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. Zriadenie záložného práva predstavuje zákonný spôsob zabezpečenia
pohľadávky, zmluva bola posúdená správou katastra, na základe ktorej tento zapísal záložné právo a aj
keby úverová zmluva bola neplatná, veriteľovi by vznikla pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia

z neplatného právneho úkonu. Pretože súd nemal preukázané, že by zmluva o financovaní bývania
a záložná zmluva boli uzatvorené v rozpore so zákonom alebo v rozpore s ochranou žalobcov ako
spotrebiteľov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil odkazom na § 255 ods. 1 CSP s poukazom na to, že žalobcovia

v konaní na rozdiel od žalovaného nemali žiaden úspech. Súčasne súd uviedol, že ani v osobách
aosobnýchpomerochžalobcovaanivokolnostiachprípadunevzhliadolžiadendôvodhodnýosobitného
zreteľa, pre ktorý by mal postupovať podľa § 257 CSP.

6. Proti rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, pretože rozsudok

považovali za nesprávny a nesprávne odôvodnený. Mali za to, že v konaní preukázali, že banka im
neposkytla jasné a zrozumiteľné podmienky v súlade so zákonom v zmluve o financovaní bývania
zo dňa 15.04.2008, keď mali za to, že preukázali, že v predmetnej zmluve absentoval článok o
určení výšky skutočne poskytnutého úveru žalobcom, článok o splátkovom kalendári, príloha zmluvy
nebola súčasťou zmluvy, príloha, na ktorú sa banka odvoláva nie je zmluvou a nebola súčasťou

predmetnej zmluvy, obchodné podmienky neboli súčasťou zmluvy, plnomocenstvo nebolo súčasťou
zmluvy, splátkový kalendár nebol súčasťou zmluvy a napokon v zmluve nebolo vyšpecifikované,
či sa jedná o spotrebiteľský úver alebo o zmluvu o financovaní bývania, či o hypotekárny úver.
S týmito námietkami sa súd vôbec v konaní nevysporiadal, hoci žalobcovia počas celého súdnehokonania poukazovali na všetky uvedené nedostatky predmetnej zmluvy, v dôsledku ktorých zmluva
vykazuje znaky neurčitosti, nejasnosti a dostáva žalobcov do pozície slabšej zmluvnej strany, na
skutočnú ekonomickú a sociálnu prevahu veriteľa, na neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve,

ktorá vyvoláva v neprospech žalobcov ako slabšej zmluvnej strany nerovnováhu zmluvných strán
a znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa podmienka neurčitosti v zmluve o financovaní bývania.
Súčasne z vytýkaných dôvodov považovali zmluvu za absolútne neplatnú a vo vzťahu k námietke,
že súčasťou zmluvy nebolo plnomocenstvo tiež doplnili, že o plnomocenstve pri podpise nemali ani
vedomosť, keď v zmluve nie je riadnym spôsobom špecifikované a uvedené plnomocenstvo zo dňa,

o aký typ plnomocenstva ide; plnomocenstvo zo strany žalovaného bolo predložené až v súdnom
konaní. V ďalšom poukázali na to, že pokiaľ v konaní vypovedala ako svedkyňa p. J., táto uviedla,
že bola špecialistkou na poskytovanie úverov pre podnikateľov, t.j. mala certifikát na uzatváranie
podnikateľských úverov. Súd sa touto svedeckou výpoveďou nezaoberal, nevysporiadal sa s ňou a túto
okolnosť ani nezobral do úvahy, keď žalobcom bola poskytnutá zmluva o financovaní bývania. Je
teda nelogické, ako mohla táto svedkyňa poskytnúť informácie ohľadne úveru pre žalobcov, pokiaľ

žalobcovia v čase podpísania zmluvy podnikateľmi neboli a ona bola špecialistkou na poskytovanie
úverov pre podnikateľov. Okrem toho poukázali tiež na výpoveď svedka p. C., z ktorej vyplýva, že
tento sa nevedel vyjadriť, ako to bolo s plnomocenstvom a ani ako to bolo s prílohami a obchodnými
podmienkami predmetnej zmluvy, čím mali za to, že nimi tvrdené nedostatky predmetnej zmluvy boli
jasne preukázané a navyše, súd ani k tejto výpovedi nezaujal žiadne stanovisko. Pán C. uviedol,

že bol riaditeľom a zmluvy len podpisoval a venoval sa hypotékam a bol špecialistom na hypotéky
a spotrebné úvery, ale venoval sa viac hypotékam a spotrebným úverom sa nestíhal venovať. Tu
je preukázané, že bola hypotéka pre žalobcov, avšak zmluva o financovaní bývania má znaky
spotrebného úveru a hlavne kvôli tomu, že finančné prostriedky boli na účet žalobcov poukázané bez
určenia účelu. Týmto konaním banky poukázanie finančných prostriedkov bez určenia účelu má znaky

spotrebného úveru a nie hypotekárneho úveru. Žalobcovia preukázali pochybenie banky pri podpisovaní
predmetnej zmluvy o financovaní bývania, neboli riadnym a zákonným spôsobom informovaní so
všetkými zmluvnými podmienkami predmetnej zmluvy, bola im odňatá možnosť oboznámenia sa
so všetkými prílohami, obchodnými podmienkami, plnomocenstvom pri podpise predmetnej zmluvy,
žalobcovia neboli oboznámení so všetkými prílohami, obchodnými podmienkami a plnomocenstvom,

ide o zmätočnosť pri podpise zmlúv s bankou a nejasnosť zmluvných podmienok pri podpise predmetnej
zmluvy. Predmetnú zmluvu je preto potrebné považovať za absolútne neplatnú. Žalobcovia žiadali
finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti, avšak banka im poskytla finančné prostriedky na účet
bez uvedenia účelu, čím je preukázaný typ zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy. Svedecké výpovede
zamestnancov banky potvrdili vyjadrenia žalobcov, že prílohy a obchodné podmienky neboli žalobcom

predložené na oboznámenie sa pri podpise predmetnej zmluvy, neboli podpísané žalobcami pri
podpise predmetnej zmluvy a že žalobcovia neboli oboznámení plnomocenstvom, ktoré je uvedené
v predmetnej zmluve a ani im pri podpise predmetnej zmluvy nebolo predložené k nahliadnutiu. Zmluva
o financovaní bývania zo dňa 15.4.2008 je nekonkrétna, nezrozumiteľná, nejasná, odkazuje na nejaké
prílohy, ktoré nie sú podpísané žalobcami a ani žalobcami fyzicky prevzaté, plnomocenstvo oprávňuje

podpísanie predmetnej zmluvy, ale žalobcom k nahliadnutiu predložené nebolo a ani s ním neboli
riadne oboznámení. Navrhli preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť, prípadne zmeniť a určiť
absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy z 15.4.2008, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva zo
16.4.2008.

7. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný,
pretože vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia súdom
zisteného skutkového stavu, keď konanie nie je zaťažené nijakou právnou, resp. procesnou vadou. Súd
neopomenul jasne a dostatočne formulovať svoje závery a úvahy, ktorými sa pri vydávaní rozsudku
nechal viesť, rozsudok je priam ukážkovo tzn. dôkladne odôvodnený a z odôvodnenia rozsudku

vyplývajú odpovede na otázky, ktoré boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie podstatné. Na strane
druhejodvolacienámietkyžalobcovsúnedôvodné,pretoževšeobecnépodmienkyVÚBnaposkytovanie
hypotekárnychúverovprefyzickéosoby,akoajzákladnépodmienkyúveru,bolineoddeliteľnousúčasťou
zmluvy, a teda tvoria samé zmluvný komplex a nemožno ich oddeliť od ostatných častí zmluvy,
žalobcovia svojim podpisom zmluvy potvrdili, že mali možnosť sa so všetkými súčasťami zmluvy

oboznámiť a že tieto im boli súčasne odovzdané pri podpise zmluvy, skutočnosť, že k zmluve nebolo
priložené plnomocenstvo zamestnancov konajúcich za banku nerobí zmluvu neplatnou, skutočnosť,
že všeobecné podmienky a základné podmienky úveru neboli podpísané, nerobí zmluvu neplatnou
s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/9/2019, počet, výška a splatnosť splátoknemohla byť pre strany neurčitá, pretože tieto údaje im zo strany banky boli riadne oznámené ako
sami uviedli žalobcovia, žalobcovia v odvolaní nešpecifikovali, v čom je predmetná zmluva pochybná,
neurčitá, nejasná a zakladajúca právnu neistotu žalobcov a napokon, skutočnosť, že predmetná

zmluva je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, nie je spôsobilým dôvodom neplatnosti zmluvy.
Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom výroku
potvrdiť.

8. Odvolatelia v odvolacej replike zopakovali odvolacie námietky uvedené v podanom odvolaní.

9. Odvolací súd postupom podľa § 382 CSP vyzval oboch zástupcov strán sporu, aby sa vyjadrili
k možnému použitiu § 75 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu 15.4.2008.

10. Žalobcovia s aplikáciou označeného zákonného ustanovenia § 75 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách v znení účinnom ku dňu 15.4.2008 vyjadrili súhlas.

11. Žalovaný k predmetnej výzve uviedol, že zmluva z 15.4.2008 o financovaní bývania bola uzatvorená
v zákonom vyžadovanej písomnej forme a obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z § 75 ods. 4 ZoB,
t.j. a) identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu, meno, priezvisko,
rodné číslo ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu ak ide o fyzickú osobu a názov,

identifikačné číslo ak je pridelené a adresa sídla alebo miesta podnikania, ak ide o právnickú osobu,
ako uvedené vyplýva zo záhlavia predmetnej zmluvy, b) sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo
komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá splácania istiny a úrokov z poskytnutého úveru,
výšku ročnej percentuálnej úrokovej sadzby a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných
od klienta, ktoré súvisia s úverom a s uzavretím predmetnej zmluvy c) presné označenie tuzemskej

nehnuteľnosti, na ktorú sa úver poskytuje, d) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady
vyžadované od klienta, e) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok
hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere, f) ostatné
podmienkyposkytnutiasplácaniaúveruvyžadovanépodľavšeobecnýchpodmienokhypotekárnejbanky

na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov a g) podmienky prípadného predčasného
splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru na podnet klienta. Súčasne uviedol, v ktorých
bodoch a článkoch zmluvy, všeobecných obchodných podmienok alebo základných podmienok úveru
sa označené údaje a náležitosti nachádzajú. Z uvedených dôvodov a s poukazom na dané označené
skutočnosti navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích námietok a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné

vyhovieť.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím
námietkam uvádza nasledovné.

14. Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o financovaní bývania uzatvorenej dňa 15.4.2008
medziVÚBa.s.ažalobcamiatiežurčenieneplatnostizmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnosti
zo dňa 16.4.2008 uzatvorenej medzi VÚB a.s. a žalobcami.

15. Žalobcovia tvrdenú neplatnosť oboch právnych úkonov založili od začiatku konania na viacerých
dôvodoch, ktoré možno zhrnúť pod dôvody týkajúce sa:
- absencie článku o určení výšky skutočne poskytnutého úveru, článku o splátkovom kalendári,
článku o vyšpecifikovaní, či sa jedná o spotrebiteľský úver alebo o zmluvu o financovanie bývania či
o hypotekárny úver,

- nedostatku spočívajúceho v tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o financovaní bývania neboli
príloha, obchodné podmienky, splátkový kalendár a ani plnomocenstvo,
- nedostatku týkajúceho sa plnomocenstva,
- tvrdenia o tom, že zmluva o financovaní bývania je nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná,- neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o financovaní bývania.

16. V konaní nebolo sporným, že zmluva o financovaní bývania, ktorú uzavreli žalobcovia a VÚB

a.s. ako predchodca žalovaného dňa 15.4.2008, je zmluvou spotrebiteľskou, v ktorej žalobcovia majú
nepochybne postavenie spotrebiteľov.

17.Pokiaľideotyppredmetnejzmluvy,súdskutkovoustálil,žeišlookombináciuspoločnéhoposkytnutia
hypotekárneho úveru a účelového spotrebného úveru, a to za účelom financovania účelu úveru do plnej

výšky investičného zámeru dlžníka k objektu úveru podľa zmluvy, ktorým bola nehnuteľnosť uvedená
v prílohe základných podmienok úveru. Pretože súčasne celková čiastka úveru bola dohodnutá na
1.000.000 Sk, z toho hypotekárny úver 700.000 Sk a spotrebný úver 300.000 Sk, správne súd zhodnotil,
že zmluvu nemožno podradiť po zákon č. 258/2001 Z.z. (vzhľadom na znenie § 1 ods. 2 písm. a/ a e/
tohto zákona v znení účinnom k 15.4.2008).

18. Právna úprava hypotekárneho úveru je obsiahnutá v zákone o bankách, a v prípade zmluvy zo dňa
15.4.2008, išlo o § 75 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom k tomuto dátumu, k aplikácii ktorej
sa odvolací súd umožnil obom sporovým stranám vyjadriť.

19. Podľa § 75 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom k 15.4.2008, Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom
úvere musí byť písomná a musí obsahovať
a) identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu
1. meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o
fyzickú osobu,

2. názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta podnikania, ak ide o právnickú
osobu,
b) sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá
splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, výšku
ročnej percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru

a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym
úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere,
c) presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny
úver; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto tuzemskej nehnuteľnosti v
dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred

poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
d) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej
percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady vyžadované od klienta,
e) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere,

f) ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru
vyžadované podľa všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov
a komunálnych úverov,
g) podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru na
podnet klienta.

20. Vzhľadom na skutkové zistenia súdom prvej inštancie vymedzené najmä v bodoch 48. a 50.
odôvodnenia rozsudku, zmluva o financovaní bývania zo dňa 15.4.2008 obsahovala všetky zákonom
predpísané náležitosti, a to priamo v predmetnej zmluve alebo v jej prílohách, eventuálne v zmluve
v spojení s jej prílohami (Všeobecné obchodné podmienky, Základné podmienky úveru) ako na uvedené

podrobným a sumarizujúcim spôsobom poukázal tiež žalovaný vo svojom vyjadrení k výzve odvolacieho
súdu podľa bodu 9. odôvodnenia tohto potvrdzujúceho rozsudku.

21.Prílohykzmluveofinancovaníbývaniatvorilijejneoddeliteľnúsúčasťana uvedenomzáverenemení
niť ani okolnosť, že neboli osobitne opatrené podpismi žalobcov a ani okolnosť, že technicky netvorili

spolu so zmluvou jeden dokument.

22. Celistvosť písomnej listiny podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zachovaná aj vtedy, ak
jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listínje nesporná. Pevné spojenie listín, napr. zošitím alebo zviazaním, nie je v takomto prípade potrebné;
preto ak prílohy, ktoré tvoria súčasť písomne uzavretej zmluvy a ktorú účastníci podpísali a na ktoré
zmluva odkazuje čo do svojho predmetu, nie sú podpísané, nespôsobuje sama osebe neplatnosť zmluvy

(Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. I. diel. Bratislava : Eurokódex, 2011, s. 287 a 298).
Bez ohľadu na technické spojenie, úverová zmluva a jej príloha, boli súčasťou jedného celku, teda patrili
k sebe.

23. Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp.zn. 4Cdo 9/2019 svojim uznesením zrušil rozsudok

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2016 spolu s rozsudkom Okresného súdu Košice II
z 1.6.2016 sp.zn. 41C/20/2016 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože najvyšší súd
sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu a súčasne odvolacieho súdu, ktoré vyhoveli žalobe
o neplatnosť zmluvy o financovaní bývania a o zriadení záložného práva uzatvorené účastníkmi konania
dňa 11.11.2010, vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru o tom, že pokiaľ príloha, ktorá tvorila
súčasť zmluvy, nebola podpísaná jej stranami, nebola platná a v dôsledku toho nebola platná ani

akcesorická zmluva o zriadení záložného práva. V označenom konaní najvyšší súd o.i. uviedol: „12.
Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné
uprednostniť výklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej
neplatnosti účastníkmi uzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti

súvlistinepodpísanejobidvomistranamiurčenévýslovnýmodkazomnasamostatnúlistinu,ktoránebola
podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol
dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia
za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy. 13. Dovolateľke tak možno prisvedčiť, že pri
výklade ustanovenia § 75 ods. 4 zákona o bankách úverová zmluva a príloha patria k sebe (je jej

súčasťou) a tvoria jeden celok. Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti tiež judikoval, že zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči (porov. Home Credit Slovakia, C-42/15)."

24. Nedôvodnými sú preto odvolacie námietky odvolateľov, ktorými namietajú, že prílohy, na ktoré sa

bankaodvoláva(ktorébolisúčasneneoddeliteľnousúčasťoupredmetnejzmluvy,poznámkaodvolacieho
súdu), neboli súčasťou zmluvy o financovaní bývania, pretože neboli zmluvnými stranami podpísané,
pričom uvedené sa vzťahuje tak na základné podmienky úveru, ako aj na všeobecné obchodné
podmienky a z tohto dôvodu súčasne nemôže obstáť ani odvolacie námietka, ktorou odvolatelia mali
za to, že zmluva neobsahuje náležitosti údaja o výške poskytnutého úveru a prípadne ďalších údajov,

pretože tieto boli zakomponované v písomne vyhotovených dokumentoch tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť predmetnej zmluvy.

25. Pokiaľ išlo o splátkový kalendár, tento nemusel byť obsiahnutý priamo v zmluve o financovaní
bývania, pretože nebol povinným údajom v zmysle citovaného § 75 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z.

vzneníúčinnomk15.4.2008(aanivzmysleprávnejúpravyObchodnéhozákonníkaupravujúcejúverovú
zmluvu).Súčasnevkonanínebolosporným,žesplátkovýkalendárbolžalobcomzaslanýažeúverzačali
splácať, teda nepochybne poznali výšku splátok a ich splatnosť. Okolnosť, že splátkový kalendár nebol
pripojený k zmluve pri jej podpise a bol dodatočne žalobcom zaslaný, nezakladá neplatnosť predmetnej
zmluvy o financovaní bývania.

26. Odvolatelia ďalej nedôvodne namietali, že v zmluve nebol uvedený článok o vyšpecifikovaní, či
sa jedná o spotrebiteľský úver alebo o zmluvu o financovaní bývania či o hypotekárny úver. K tomu
odvolací súd uvádza, že predmetná zmluva o financovaní bývania vo svojom článku I. zreteľne,

zrozumiteľne a určito uvádza, že zmluvné strany uzatvárajú túto zmluvu za účelom financovania účelu
úveru kombináciou spoločného poskytnutia hypotekárneho úveru a účelového spotrebného úveru,
ktorého poskytnutie slúžilo investičnému zámeru dlžníka k objektu úveru, ktorým je nehnuteľnosť určená
v základných podmienkach úveru.

27. Neobstoja ani odvolacie námietky týkajúce sa nesúhlasu, akým spôsobom sa vysporiadal súd so
svedeckými výpoveďami svedkov p. J. a p. C., keď navyše podľa ich názoru súd nevzal do úvahy
skutočnosť, že p. J. poskytovala úvery pre podnikateľov a že svedok p. C. sa venoval hypotékam a bol
špecialistom na hypotéky a spotrebné úvery, avšak viac sa venoval hypotékam, pretože spotrebnýmúveromsavenovaťnestíhalažetýmitosvedeckýmivýpoveďamipodľanichbolopreukázané,žekonanie
banky pri podpise predmetnej zmluvy bolo nekompletné a samotní žalobcovia ani neboli oboznámení
s plnomocenstvom týchto svedkov pri uzatváraní predmetných zmlúv a napokon ani s ich všetkými

prílohami a obchodnými podmienkami.

28. Predmetné námietky boli v časti vznesené už v samotnom konaní na súde prvej inštancie. Súd prvej
inštancie v konaní vypočul oboch svedkov, tak svedkyňu B. J., ako aj svedka I. C. a to, čo svedkovia
mali vo svojej výpovedi uviesť, vyplýva z bodov 14. a 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd

prvej inštancie následne zhodnotil obe výpovede svedkov v kontexte námietok odvolateľov, pričom
uzavrel, že svedkovia I. C. i B. J. zhodne uviedli, že zmluva sa pripravovala na základe žiadosti
a teda bola odrazom toho, čo klienti požadovali a čo im bola banka ochotná poskytnúť za stanovených
podmienok. Samotní žalobcovia vo svojich výpovediach potvrdili, že najprv sa s pracovníkmi banky
rozprávali o tom, na čo peniaze potrebujú, za akých podmienok a až následne bola zmluva uzavretá.
Rovnako žalobcovia potvrdili, že vedeli výšku úveru, výšku splátky i splátkový kalendár, čo vyvracia ich

tvrdenia, že nemali informácie o obsahu zmluvy. Súčasne mal súd za preukázané obsahom i štruktúrou
zmluvy a jej prílohy, ako aj výpoveďami týchto svedkov, že zmluva s prílohou bola formulovaná jasne
a zrozumiteľne a je z nich nepochybne zrejmé, že sa jedná o poskytnutie úveru, v akej výške a za
akých podmienok. Okrem toho výpoveďami svedkov I. C. a B. J. mal súd preukázané, že tieto osoby
konali v rámci svojich oprávnení ako zamestnanci banky, čo nepochybne vyplýva aj z označenia

zmluvných strán na samotnej zmluve, kde je jednoznačne uvedené, že banka konala prostredníctvom
týchto osôb. Napokon ich oprávnenie konať v mene banky vyplývalo priamo z ich pracovnej pozície.
Odvolací súd dopĺňa, že iba samotná okolnosť, či sa menovaní svedkovia venovali viac hypotekárnym
úverom a menej spotrebným úverom a naopak, eventuálne, že sa venovali úverom pre podnikateľov,
v kontexte nesporného skutkového stavu, podľa ktorého obaja svedkovia boli oprávnení konať v mene

banky a predmetné zmluvy v mene banky uzatvoriť, boli právne irelevantné. Ani prípadná okolnosť, že
odvolatelia neboli oboznámení s plnomocenstvom alebo, že pracovníci banky sa im pri uzatváraní zmlúv
nepreukázali plnomocenstvom, nemá za následok jej neplatnosť.

29. Pokiaľ odvolatelia v odvolaní tvrdili, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ani táto

odvolacia námietka nie je opodstatnená. Odvolatelia v odvolaní súčasne neuviedli, ktoré konkrétne
znenie zmluvy považujú za niektorú (a ktorú) z neprijateľných zmluvných podmienok, keď úlohou
odvolacieho súdu nie je uvedené suplovať a nahrádzať za odvolateľov.
Odvolaciemu súdu tak nie je zrejmé, ktoré konkrétne zmluvné podmienky (v ich konkrétnom znení)
obsiahnuté v zmluve by mali predstavovať neprijateľné zmluvné podmienky a napokon ani samotný súd

prvej inštancie nevzhliadol existenciu konkrétnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

30. Odhliadnuc od uvedeného, prípadná neprijateľnosť zmluvných podmienok (ktorá ale súdom
konštatovaná ani nebola) ešte neznamená, že samotná zmluva je z tohto dôvodu neplatná, pretože
neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zásade nemá za následok neplatnosť celej zmluvy, ale iba

neplatnosť konkrétnej zmluvnej podmienky.

31.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovjepretorozsudokvovýrokuvecnesprávny,zktoréhodôvodu
odvolací súd rozsudok potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP vrátane vecne správneho výroku o trovách
konania.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal
proti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).