Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B5-60Pc/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522203577
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1522203577.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľky

- osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: U. P., rodená C., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom
W.-F., zastúpená - Mgr. Erika Sojková, advokátka, so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava, voči
osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: D. P., narodená XX.X.XXXX, trvale pobytom U. X, XXX XX
W., zastúpená - advokátska kancelária SODOMA VULGAN, spol. s.r.o., IČO: 47 254 084, so sídlom
Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, o určenie výživného dieťaťa voči rodičovi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.05.2022 doručila navrhovateľka bývalému Okresnému súdu Bratislava V návrh, ktorým sa
domáhalaurčeniapovinnostiprispievaťnajejvýživusumou250,-eurmesačneodsvojejdcéryanáhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľka je od roku 2006 rozvedená. Má dve plnoleté deti: P. P.,
narodený X.X.XXXX a D. P., narodená XX.X.XXXX. Plnoletá dcéra navrhovateľky odmieta v súčasnosti

matke prispievať na výživu. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 341,20 eura mesačne.
Iný príjem nemá. Mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú 590 eur mesačne: - podnájom jednej
izby v trojizbovom byte 230 eur + internet a TV 5 eur, spolu 235 eur mesačne; lieky a zdravotnícke
pomôcky 80 eur mesačne; splátka za oddlženie Centru právnej pomoci 14 eur mesačne; výdavky na
telefón (kredit) 10 eur mesačne; poštové výdavky 6 eur mesačne; strava 150 eur mesačne; drogéria a
kozmetika 45 eur mesačne; oblečenie a obuv 30 eur mesačne; voľnočasové aktivity (najmä časopisy a
knihy) 20 eur mesačne. Z uvedeného jasne vyplýva, že príjem navrhovateľky nedokáže pokryť všetky

jej nevyhnutné odôvodnené potreby.

3. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti - plnoletá dcéra navrhovateľky vo svojom podaní doručenom
súdu dňa 11.07.2022 žiadala návrh zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko ide o špekulatívny návrh
v rozpore s dobrými mravmi, tvrdenia navrhovateľky sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľka sa
v roku 2006 rozviedla, odvtedy nie je schopná sa postarať o svoje deti, ktoré sa museli starať o
seba samy a popritom aj študovať. Navrhovateľka od roku 2005 bola nútená popri strednej škole si

privyrábať (brigádovala v S. cca do 20 rokov). Navrhovateľka od rozvodu nebola schopná si nájsť
trvalú právu, ktorá by ju bola schopná živiť, aby jej exekútori nestiahli všetky financie, pričom v
tomto období jej prispievala jej plnoletá dcéra zo svojich peňazí. Táto bola nútená sa od svojich 15.
narodením sa starať o seba, ale aj prispievať na chod domácnosti. Na vysokú školu si musela požičať,keďže navrhovateľka jej našetrené peniaze na školné vzala, sľúbené financovanie štúdia na F. Q. Š.
F. nerealizovala, z tohto dôvodu plnoletá dcéra musela štúdium zanechať. Navrhovateľka ju navyše
donútila vziať si pôžičku vo výške 8.500,- eur, aby rodina mohla uhradiť nedoplatky na základné veci,

pritom si navrhovateľka brala pôžičky od nebankoviek a aj plnoletého syna donútila k pôžičke. Ani jednu
z pôžičiek navrhovateľka nevyplatila, čo viedlo k exekúciám, svoje deti donútila do Š. za prácou, preto
boli nútené prerušiť svoje štúdium, pričom ona sama si v tom čase prácu nehľadala. Začiatkom roka
2013 bola navrhovateľka hospitalizovaná na psychiatrii, všetky povinnosti prešli na plnoletú dcéru a v
roku 2014 sa navrhovateľka presťahovala do chráneného bývania S., odkiaľ svojvoľne odišla a vrátila sa

naspäť a žiadala od svojej dcéry nájom vo výške 250,- eur. Z ulice zobral dcéru až jej aktuálny manžel,
navrhovateľka prenajala izby svojich detí - každú po 220,- eur, aby pokryla náklady na byt. Nakoľko sa
byt dostal do exekučných obhliadok a nebol ukončený spor ohľadne vyplatenia BSM, plnoletá dcéra
navrhovateľky si vzala hypotéku za účelom odkúpenia bytu a dovolila navrhovateľke 5 rokov bývať v
tomto byte s podmienkou, že daný čas využije pre svoj rozvoj - vyrieši exekúcie, vyhlási osobný bankrot,
vyplatí pôžičky, zabezpečí si financie na vlastné bývanie, zlepšiť si svoj zdravotný stav. Počas pobytu

navrhovateľky v byte získanom do vlastníctva jej plnoletej dcéry, táto dcére ničím neprispievala na
réžiu bytu, dokonca jej dcéra zabezpečovala financie na lekárov, obuv, ošatenie a iné veci. Po uplynutí
doby päť rokov sa navrhovateľka odmietala z bytu vysťahovať, žiadala 70.000,- eur. Následne plnoletá
dcéra aj so svojím manželom jej zabezpečili podnájom, finančne ju podporovali, navrhovateľka je v
zmysle posudku Bratislavského samosprávneho kraja odkázaná na sociálnu službu v špecializovanom

zariadení - pričom tohto nároku sa navrhovateľka vzdala. Navrhovateľka síce trpí T. poruchou, ale nemá
žiadne obmedzenie, aby mohla vykonávať aspoň manuálnu prácu. Navrhovateľka vyhlásila osobný
bankrot, nie je v kontakte so svojou ostatnou rodinou. Príjem plnoletej dcéry je 1.100,- eur v čistom,
jej náklady sú hypotéka s mesačnou splátkou 403,23 eur a 266,99 eur; nájomné na byt 153,18 eur;
SPP 8,- eur; drogéria 40,- eur; strava 150,- eur; oblečenie a obuv 40,- eur; voľnočasové aktivity 20,-

eur, pohonné hmoty 50,- eur starostlivosť o psa 30,- eur a má zvýšené náklady v súvislosti so svojím
zdravotným stavom - histamínová intolerancia, alergia na mlieko, zvýšená tvorba žalúdočnej kyseliny,
SIBO. Plnoletý syn navrhovateľke prispieva mesačne sumou 300,- eur - trvalý príkaz na nájom vo výške
230,-eura70,-eurvreckovéapoberáinvalidnýdôchodokvsume341,20eur.Plnoletýsynnavrhovateľky
dobrovoľne na seba prevzal finančnú pomoc navrhovateľky, keďže takto sa súrodenci dohodli - že si

túto pomoc vymenia. Navrhovateľka si už požiadala o mestský byt v iných mestách, kde sú náklady
na život nižšie, a teda pokryje svojím príjmom celé svoje náklady. Plnoletá dcéra doposiaľ (od roku
2015/2016) zabezpečovala potreby navrhovateľky, umožnila jej bývať v byte v jej vlastníctve, pomohla
jej nájsť nájom, na ktorý navrhovateľke obe jej deti prispievali rovnakou sumou 150,- eur.

4. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom navrhovateľky, osoby povinnej z vyživovacej
povinnosti, ich zástupcov, a svedkov syna navrhovateľky a manžela plnoletej dcéry navrhovateľky,
listinnými dôkazmi založenými do spisu a ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom.

5. Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2022 zástupca navrhovateľky uviedol, že tvrdenia plnoletej dcéry

sú ku skutočnostiam, ktoré sa stali v minulosti a súd musí vychádzať z pomerov, ktoré sú tu dnes.
Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky jednoznačne a preukázateľne vyplýva, že navrhovateľka
je invalidná dôchodkyňa s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %, má F. diagnózy,
má problémy s chôdzou, trpí G. a má Y. ochorenie, a teda nemôže sa zamestnať z dôvodu svojich
zdravotných problémov. Sama plnoletá uviedla, že má čo robiť, aby vyžila zo sumy 1 100,- eur mesačne,

ale vôbec jej neprekáža, že navrhovateľka-jej matka musí vyžiť len zo sumy 341,20 eura. Irelevantná
je taktiež skutočnosť, že plnoletá dcéra sa pokúša o potomka, keďže súd musí vychádzať z pomerov
v čase rozhodovania súdu. Nie je pravdivým tvrdením, že syn prispieva navrhovateľke sumou 300,-
EUR mesačne, platí jej len bývanie vo výške 230,- EUR mesačne. Nie je pravdou, že navrhovateľka
žiada týchto 230,- EUR od syna a zároveň 250 EUR od dcéry. Syn momentálne musí matke pomáhať,

pretože plnoletá dcéra navrhovateľke nič neplatí, avšak je nespravodlivé voči synovi, aby on prispieval
sumou až 230 EUR mesačne a dcéra neprispievala vôbec, pretože schopnosti, možnosti a majetkové
pomery dcéry sú omnoho lepšie ako syna navrhovateľky, ktorý má vyživovaciu povinnosť k chorému
dieťaťu a manželku, ktorá nepracuje. Argument, aby sa navrhovateľka odsťahovala niekde na východ
Slovenska, je absurdný a irelevantný. Ani dcéra sa z W. neodsťahovala do iného mesta. Navrhovateľka

sa však nedomáha určenia vyživovacej povinnosti titulom nejakého dlhu, ale tým titulom, že je odkázaná
na pomoc od svojich detí a plnenie vyživovacej povinnosti detí voči rodičom je ich zákonná povinnosť.
Manžel dcéry má vypovedať ku skutočnostiam, ktoré sa odohrali v minulosti a ktoré navyše s predmetomtohto konania nesúvisia, navyše máme pochybnosť o nezaujatosti tohto svedka, keďže ide o manžela
dcéry a tento výsluch považujeme za nehospodárny vzhľadom na predmet konania.

6. Zástupca plnoletej dcéry na pojednávaní uviedol, že návrh žiada zamietnuť v celom rozsahu ako
nedôvodnú, pretože navrhovateľka je schopná sa sama živiť vykonávaním práce napr. v chránených
dielňach. Navrhovateľka vyčíslila svoje potreby na 590 EUR, avšak úplne opomenula započítať príjem
230,- EUR, ktoré dostáva od syna, a ktoré na pojednávaní potvrdila. Navyše syn jej dáva ešte 70
EUR v hotovosti tak, ako vyplýva z vyjadrenia k návrhu. Jej potreby sú pokryté, a nemôže byť na

škodu dcéry, keďže sa dohodla s bratom, kto a kedy bude zabezpečovať jej vyživovaciu povinnosť.
To vyplýva najmä z toho, že navrhovateľka 6 rokov bývala v byte dcéry bez toho, aby predtým brat
prispieval na toto bývanie. Priznanie nároku by podľa nášho názoru by bolo v rozpore s dobrými mravmi
v kontexte doterajších vzťahov a plnení vyživovacej povinnosti matky voči deťom. Skutočnosti uvedené v
vo vyjadrení sú relevantné s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súd SR R38/1967, kde súd uviedol,
že nie je bezvýznamná skutočnosť, že rodič opustil rodinu. To znamená, že kontext dobrých mravov je

nutné posúdiť aj so skutkovými okolnosťami, ktoré boli v minulosti a súd by mal zvážiť aplikovanie § 73
ods. 2 Zákona o rodine.

7. Navrhovateľka uviedla, že ak by mala k invalidnému dôchodku navyše príjem 300,- EUR, neboli
by tu. Navrhovateľka mala 4-izbový byt, avšak po rozvode a vyporiadaní BSM bolo potrebné vyplatiť

manžela a podlžnosti. Podujala sa na to dcéra, ktorá si zobrala úver - hypotéku. Odhadovaná hodnota
nehnuteľnosti v tom čase bola 120.000 EUR. Bývalému manželovi bolo potrebné vyplatiť 60 000 EUR -
spolu s trovami exekúcie sa suma vyšplhala na 71 000,- EUR. Celkom išlo o sumu 93 000,- EUR, ktorú
bolo potrebné vyplatiť, zvyšok sumy tvorili podlžnosti. Byt predala dcére v roku 2016 za 93 000,- EUR
napriek tomu, že hodnota bytu bola vyššia. Keď už bolo všetko prevedené, prišla ňou dcéra so svojím

mužom, že navrhovateľke z peňazí nič nevyplatia, naopak, že má rátať s tým, že sa do piatich rokov
má vysťahovať. Stupňujúce sa verbálne útoky od dcéry a jej manžela, navrhovateľka už viac nevedela
psychicky znášať, a tak som sa dobrovoľne z bytu odsťahovala. Našli spoločne podnájom s tým, že
dohoda na prvý rok bola taká, že 150,- EUR mesačne bude platiť syn a 150 EUR dcéra. Z týchto 300
EUR navrhovateľka zaplatila 230 EUR na nájomnom a 70 EUR jej ostávalo ako vreckové. Keď sa blížil

koniec prvého roka, pýtala sa dcéry, čo bude ďalej, a tá odpovedala, že už viac nebude prispievať. Syn
platí teraz všetko sám, pričom popritom musí živiť aj svoju rodinu, má maloleté choré dieťa a manželku,
ktorá nepracuje, pretože sa stará o svoju chorú matku. Syn je podnikateľ, má asi 3 spoločnosti, ktoré
sa zameriavajú na stavebné práce: maľovanie, murovanie a podobné. Dcéra následne byt predala so
ziskom, a keďže má dve deti a jedno z nich jej prestalo prispievať na výživu, musela sa obrátiť na súd.

Žiadala po dcére 200,- EUR a po synovi 100,- EUR vzhľadom na ich schopnosti a možnosti zárobku.
Keby pred prevodom dcéra povedala, že chce byt predať, nikdy by s tým nesúhlasila a cíti sa oklamaná.
Dcéra slušne zarába tak, ako aj jej manžel, ktorý má realitnú kanceláriu, deti zatiaľ nemajú. Pokiaľ ide
o výšku nájmu, ktorý platí, ten majiteľ zdvihol o 10,- EUR kvôli nedoplatku na elektrine, čiže od januára
2023 má zatiaľ platiť 240 EUR.

8. Na otázky zástupcu plnoletej dcéry, navrhovateľka uviedla, že niekoľko rokov je nezamestnaná, 27
rokov je na plnom invalidnom dôchodku. Popri tom, keď jej to zdravotný stav dovolil, pracovala dva roky,
potom mala H., chodila odporkyni upratovať byt, mala znovu H., strašné bolesti nôh, tak jej operovali
cievy na nohách, takže nepracuje. V chránenej dielni sa neskúšala zamestnať, má bolesti krížov, denne

berie 14 druhov liekov. Vďaka liekom sa dokáže sama o seba postarať, ale nedokáže presne ráno o
7.00 hod. vzťah a fungovať v pravidelnom režime. Z toho dôvodu nedokáže mať pevnú pracovnú dobu.
V psychologickej správe je uvedené, že nie som schopná vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť.

9. Na otázky samotnej dcéry, navrhovateľka uviedla ohľadne služieb zariadenia S., kde sú aj náklady na

život nižšie, navyše štát na to prispieva, skúsila to, ale sú tam veľmi ťažko chorí pacienti a po psychickej
stránke to bolo neúnosné. Psychiatrička jej povedala, že toto zariadenie nie je vhodné pre ňu. Nakoľko
„T.“ majú byť zaradení medzi zdravých ľudí. A taktiež už druhý rok býva v podnájme, má dobré vzťahy
s nimi a aj s ostatnými spolunájomníkmi, s majiteľom, vychádzajú spolu veľmi dobre. Za majiteľa bytu
vykonáva všetky funkcie súvisiace s prevádzkou bytu - sú to bežné funkcie. Odpisy energií a pod. a

pod. záležitosti. Strojček na uši momentálne nemá, je nepočujúca. Liečba G. operáciou v prípade, že
schudne, v jej prípade nie je možná, lebo jej nezabrali doposiaľ lieky. Schudnutie je jedna z podmienok,
čo rieši so svojím lekárom, ale sa jej bijú lieky, pokiaľ ide o tú G..10. Na otázky zástupcu plnoletej dcéry navrhovateľka uviedla, že zdravotný stav jej ovplyvňuje jej života
tak, že nie je schopná každé ráno vstať ako bežný človek. Medzi pol siedmou až desiatou vstane a
naplánuje si, čo ju v ten deň čaká. Funguje v spomalenom režime. Nie je v takom stave, že by sa

nedokázala o seba postarať, ale nefunguje tak ako úplne zdravý človek. Jej deň prebieha tak, že vždy
si deň naplánuje. Cíti obmedzenie vo svojich činnostiach - má strašné bolesti krížov, strieda sa pri
upratovaní bytu - to, čo niekomu trvá pol hodinu, ona upracem za dve hodiny a medzitým musí mať
viackrát pauzu. Manuálne činnosti nerobí, má obmedzenia - jednak nemá na to peniaze a jej izba má
2 x 2 metre. Veci si kupuje sama a následne si varí - pociťuje diskomfort, ak musí dlhšie stáť aspoň

hodinu. Bolí ju pri tom pravá ruka. Na pomoc svojich detí je odkázaná - syn od 17 rokov pracuje, vždy
jej finančne prispieva, alebo na nákup. Dcéra pre ňu veľmi málo spravila - sporadicky podľa toho, ako
sa jej chcelo. K dôvodu rozvodu manželstva s otcom svojich detí uviedla.

11. Plnoletá dcéra uviedla, že 4-izbový matkin byt nechcela. Pýtala sa brata, ako pomôžu navrhovateľke,
avšak brat nemal stabilný príjem, dohodli sa, že si navrhovateľka vezme hypotéku a vyplatí ich otca aj

podlžnosti - súrodenci si obaja brali pôžičku, aby splatili výdavky za domácnosť /8.500 a 9.500 EUR /.
Keď kupovala byt, táto suma 8.500 EUR sa z kúpnej ceny odpočítala, resp. išlo o sumu 15 725 EUR aj s
úrokmi a z toho vznikol rozdiel kúpnej ceny oproti hodnote bytu. Už pri predaji navrhovateľke vravela, že
v tom byte nechce bývať a ak to vyjde, tak si vezme hypotéku, vyplatí, čo treba a za 5 rokov byt znovu
predá. Kvôli kúpe bytu si musela aj najať právnikov, pretože byt bol už predmetom dražby v exekúcii a

bolo treba urýchlene ukončiť a vyporiadať BSM. Zrazu sa na liste vlastníctva objavila ďalšia exekúcia,
v poradí štvrtá, všetko od nebankoviek za navrhovateľku. Medzitým navrhovateľka povolila niekomu
zriadiť záložné právo na byt, kvôli čomu sa musela už schválená hypotéka navýšiť, resp. požiadať o
navýšenie. Navrhovateľka zadlžila všetko čo mohla, nikdy neplatila načas. Tých 5 rokov mala všetko,
strechu nad hlavou, útočisko, vreckové - mala čas, aby bola neskôr aspoň trochu samostatná. Tiež ju

žiadali vzhľadom na viaceré záväzky, aby vyhlásila osobný bankrot, aby aspoň raz začas išla na brigádu.
To, že má depresiu - je jasné, ale nie je jediný človek s takouto diagnózou. Od 15. rokov ju navrhovateľka
ťahá po súdoch. Navrhovateľka má v W. svoju rodinu, s ktorou sa stretáva, má tu zamestnanie, priateľov,
zázemie a finančne to dokáže utiahnuť tak, že si nemusí požičiavať. Napr. navrhovateľka si vypýtala
od dcérinho muža, že ak jej dá 70 000,- EUR, potom odíde a dá pokoj. Navrhovateľka sa s rodinou

nestretáva, ani s vnukom - preto by mohla žiť mimo W., keďže tu nemá žiadne zázemie. Bratov syn má
možno Y., ale nie je to nič vážne, navštevuje škôlku. Jeho žena nechodí do práce preto, lebo sa tak
dohodli. Dcéra má dve hypotéky na sumu 117 000,- EUR a na 84 300,- EUR. V máji 2021 byt kúpený
od navrhovateľky zrekonštruovala a predala a kúpila si za to svoj čistý nezaťažený byt. V minulosti si
musela požičiavať peniaze od kamarátov, aby mala na školné. Keď bola navrhovateľka v nemocnici,

uhrádzala za ňu všetky potrebné platby. Brat sa nechce zúčastniť tohto konania, pretože si už prežil
svoje. Obaja majú zdravotné problémy, snažili sa navrhovateľke dlhodobo pomôcť. Dohoda s bratom
je taká, že teraz jej bude pomáhať on a dcéra si oddýchnem. Reálne pracuje od 15. rokov, má veľa
obmedzení v strave, sama si platila vysokú školu, vždy navrhovateľke dávala peniaze mesačne, keď
si zarobila a popritom robila nákupy do domácnosti v hodnote 100 až 150,- EUR. Navrhovateľka chce

stále viac a dcéra už nevládze. Doniesla jej aj zoznam zariadení, do ktorých by sa mohla presťahovať,
ale navrhovateľka to odmietla, že nechce opustiť W.. Pritom si však navrhovateľka požiadala o nájomné
byty v rôznych iných mestách. Navrhovateľka vie argumentovať, psychicky je na tom dobre, vie si ísť
nakúpiť, obliecť sa, navariť si. Do mája 2022 jej dcéra platila nájom, pričom už v tom čase navštívila
centrum právnej pomoci a aby sa zabezpečila do budúcna. Navrhovateľka je schopná pracovať v sede

v chránenej dielni, ale jej odpoveď je vždy len, že sa to nedá. Určite je schopná brigádovať na pár hodín,
má možnosť ubytovať sa v ubytovacom zariadení, kde aj štát prispieva, resp. sa presťahovať do iného
mesta a bytu s menšími nákladmi, ale jej jedinou odpoveďou je, že sa to nedá a že nevie. Keď jej ponúkli
izbu v byte v T. za 100,- EUR mesačne, odmietla to, že nemá balkón.

12. Na otázky zástupcu navrhovateľky plnoletá dcéra uviedla, že byt predala za 250 000,- EUR. Dcéra
navštevovala štúdium dennou formou, ale keďže si to nemohla dovoliť skĺbiť s prácou a išli do Š., školu
prerušila, a potom išla na inú školu, a to externou formou. Popri navrhovateľke nedokázala doštudovať
ani jednu školu. A tretiu školu doštudovala s pomocou manžela. Do Š. išli do práce, ktorú vybavila
navrhovateľka, aby jej posielali peniaze. Navrhovateľke zasielala ponuky nájmov bytov v iných mestách

Slovenska.

13. Na pojednávaní konanom dňa 16.12.2023 navrhovateľka uviedla, že podania jej dcéry boli
doručené tesne pred pojednávaní, komunikácia založená v spise je z roku 2016. Evidentne nie jeúplná, neaktuálna, neodráža skutkový stav vecí a ani súčasný zdravotný stav navrhovateľky, a preto
je absolútne nepoužiteľná v tomto súdnom konaní. Dlhy a exekúcie mali obaja bývalí manželia -
navrhovateľka a aj otec plnoletej. Nevznikli len vinou navrhovateľky, navyše takáto situácia sa môže

stať každému. Ani z jednej z týchto komunikácii nevyplýva, že by niektorá z dielní navrhovateľku aj
reálne zamestnala. Z mnohých vyplýva, že stav majú plný a prijatie je vždy závislé od konkrétneho
zdravotného stavu zamestnanca. Dcéra nie je kompetentná vyjadrovať sa a hodnotiť zdravotný stav
navrhovateľky a už vôbec nie jej spôsobilosť vykonávať nejakú prácu. Navrhovateľka odporúčania,
aby pracovala, od lekárov nemá. Navrhovateľka prešla konkurzom, oddlžením - teda neochota splácať

nejaké staré záväzky nemôže byť dôvodom, pre ktorý nepracuje. Jediným a preukázateľným dôvodom
je aktuálny zdravotný stav, ktorý bol súdu riadne zdokladovaný. Skutočnosť, že syn aktuálne hradí
navrhovateľke niektoré náklady, je len pre to, lebo na rozdiel od jeho sestry on nechce nechať matku
na ulici, pričom jeho príjmové a majetkové pomery a situácia, v ktorej sa aj celkovo nachádza, sú
horšie ako u dcéry. Navrhovateľka celú svoju životnú situáciu, ako aj svoj zdravotný stav súdu riadne
zdokumentovala. K rozhodnutiu NS SR, na ktoré poukazuje dcéra - v tomto sa konštatuje niečo v tom

zmysle, že za porušenie dobrých mravov sa dá považovať situácia, keď rodič opustí rodinu, alebo ak
bola osoba odsúdená za trestný čin. Pričom navrhovateľka ani neopustila rodinu a ani nebola odsúdená
za trestný čin. Uvedené rozhodnutie súdu je teda úplne neaplikovateľné na tento prípad. Pokiaľ ide o
kategóriu dobrých mravov - pre tú sú rozhodujúce výlučne objektívne okolnosti a v žiadnom prípade
nie nejaké subjektívne vnímanie. Zároveň dobré mravy nemožno posudzovať bez zreteľa na vzájomný

vzťah účastníkov to znamená, že sa naň nemôže odvolávať osoba, ktorá sama dobré mravy porušuje.
Samotné neposkytnutie potrebnej pomoci rodičovi je v zmysle judikatúry považované dokonca za hrubé
porušovaniedobrýchmravovatohtosaobjektívnedopúšťadcéravočinavrhovateľketým,žejejodmietla
poskytnúť odbornú pomoc, vyjadruje sa o nej, tak ako sa o nej vyjadruje. V ťažkom zdravotnom stave
ju posiela pracovať a spravila z nej bezdomovkyňu. Za týchto okolnosti sa dcéra na dobré mravy tomto

konaní odvolávať nemôže.

14. Zástupca plnoletej uviedol, že v predloženej komunikácii z roku 2016 vidno vôľu navrhovateľky
obchádzať veriteľov a zároveň aj pomoc zo strany dcéry navrhovateľke. Pokiaľ ide o spoločné dlhy
bývalých manželov (navrhovateľky a otca dcéry) nejestvuje súvis, aby dieťa bolo zodpovedné za

dlhy rodičov, je to práve rodič, ktorý je zodpovedný. Tieto dlhy zároveň neboli ani preukázané, že
by ich spôsobil exmanžel navrhovateľky (otec dcéry). Komunikácia s chráneným dielňami v žiadnom
prípade nemala preukázať, že niekto má pre navrhovateľku pripravenú konkrétnu pracovnú ponuku,
ale objektívne preukázať, čo aj preukazuje, že aj ľudia s obdobnými zdravotnými problémami pracujú
v takýchto dielňach. Dcéra má za to, že neexistuje lekárska správa, ktorá by preukazovala, že

navrhovateľka nemôže pracovať. Konanie o oddlžení nebolo doposiaľ právoplatne skončené, je tam
schválený splátkový kalendár a splátky sú zahrnuté v nákladoch. Denník poukazuje na chronické
a disruptívne správanie sa navrhovateľky. Je nelogické tvrdiť porušenie dobrých mravov dcérou s
poukazom na dôkazy, ktoré jasne preukazujú dlhoročnú starostlivosť nad rámec vyživovacej povinnosti,
ako aj skutočnosť, že dcéra zachránila trikrát život navrhovateľke.

15. V konaní bol ako svedok vypočutý aj syn navrhovateľky - P. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol,
že navrhovateľke prispieva podľa najlepšej vôle, platí nájom a keď mu ostane niečo nazvyš, prispieva
aj drobným vreckovým. Na nájomné prispieva 240 eur mesačne. Približne raz za 3 mesiace prispieva
vreckovým zhruba vo výške od 40-60 eur. Je si vedomí dohody so sestrou, že v prípade, že má peniaze,

prispeje na nájom navrhovateľke. Je to na dobrovoľnej báze, nie je to nič pravidelné. Za prvý rok, t.j. od
mája 2021 do mája 2022 zaplatil spolu so sestrou 300 eur (nájomné + vreckové), každý v jednej polovici.
Druhý rok majú súrodenci dohodu, že je to na dobrovoľnej báze, či aj sestra prispeje a má za to, že by
to tak malo aj zostať. Čo sa týka obdobia pred májom 2021, 5 rokov bývala navrhovateľka v sestrinom
byte, vtedy svedok prispieval na dobrovoľnej báze - niečo prispel sestre, niečo matke, niečo nakúpil do

domácnosti, pomáhal s drobnými opravami v byte. Zdravotný stav navrhovateľke podľa svedka je taký,
že táto je schopná vykonávať nejaké drobné ľahšie práce v rozsahu 3-5 hodín týždenne.

16. Manžel odporkyne - plnoletej dcéry navrhovateľky P.. U. M., nar. XX.XX.XXXX, uviedol, že jeho
žena sa vždy nad mieru starala o svoju matku, zabezpečila jej strechu nad hlavou, stravu, zdravotnú

starostlivosť, lieky, dala jej veľa možnosti na výber, ako by sa jej dalo pomôcť v jej situácii. Navrhovateľka
sa chce mať dobre bez vlastného pričinenia - oproti iným invalidným dôchodcom má stále nadštandard.17. Svedok na otázky zástupcu plnoletej dcéry uviedol, že vždy keď navrhovateľka niečo potrebovala,
sa jej vyhovelo, či už išlo o akúkoľvek finančnú čiastku na zdravotné pomôcky, zuby, načúvací strojček,
snažili sa jej po všetkých stránkach vyhovieť aj aktivačno-motivačným spôsobom primäť k lepšej

socializácii a k pracovným možnostiam napr. chodila k nim upratovať aj keď to nepotrebovali, ale
chceli takto navrhovateľku naštartovať, aby zistila, čo sa dá robiť v jej situácii. Keď sa navrhovateľka
potrebovala presťahovať, využil svedok svoje firemné vozidlo a pomáhal sťahovať veci. Inokedy sme
využili na jej presun ich osobné vozidlo. Navrhovateľka si od svedka vypýtala 85.000 eur na kúpu bytu
pre ňu bez ohľadu na lokalitu cca 5-6 rokov dozadu. Čo mal svedok možnosť pozorovať navrhovateľku

prevažne čas trávila na pohovke, spala, alebo keď bola pri vedomí, tak pila kávu, fajčila na balkóne,
trávila čas na tablete, hrala na ňom videohry, lúštila krížovky. Potom nasledovalo varenie a starostlivosť
o seba. K zdravotným problémom navrhovateľky svedok uviedol, že aktuálne ich nepozná, lebo sa spolu
nestretávajú, ale vie, že navrhovateľka má hlavu v poriadku, ruky má tiež v poriadku, vie si plánovať a
vyhodnocovať veci, preto si myslím, že hocijakú brigádu napr. aj skladanie pier, alebo lepenie obálok
by bola schopná robiť. Momentálne navrhovateľke prispievajú - na čo reagovala jeho manželka a až

následne sa svedok poopravil a uviedol, že jej v súčasnosti neprispievajú. Čo sa týka finančného
prispievania - toto vždy riešila svedkova manželka, svedok len pomáhal s odvozom, dovozom.

18. Plnoletá dcéra vo svojom podaní zo dňa 09.02.2023 uviedla, v čase, keď chodila na dovolenky
k moru so starými rodičmi, navrhovateľka už nepracovala, takže všetky dovolenky platil otec (v

rozsudku, keď sa rozvádzali sám uviedol, že počas manželstva mal 2-3 zamestnania /čo navrhovateľka
nepoprela/ a ona už nepracovala. Všetky ostatné veci ohľadne nej financoval jej otec alebo starí
rodičia, navrhovateľka za posledných cca 30 rokov pracovala maximálne 9 rokov, dcéra si vôbec
nespomínam, že by navrhovateľka niekedy chodila do práce, na invalidnom je navrhovateľka od jej
30 rokov, z čoho jasne vyplýva, že otec držal finančne domácnosť nad vodou. Zároveň poukázala na

lekárske správy, ktoré navrhovateľka sama doručila súdu, kde je v závere konštatovaná diagnóza: E.,
A., všetko je v poriadku, bez nálezu, schopná existencie v kolektívnom zariadení, vhodné je umiestnenie
s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Z lekárskych správ, ktoré sama navrhovateľka predložila
súdu jasne vyplýva, že nedisponuje takými zdravotnými ťažkosťami, aby nebola schopná vykonávať
samostatne zárobkovú činnosť (ak aj nie trvalý pracovný pomer, tak na dohodu alebo brigádu určite).

Svoje zlyhanie v živote presúva navrhovateľka na dcéru, ako to robila celý život. Dcéra jej poskytla
ubytovanie, financie, jedlo, bezpečné prostredie, vybavila jej podnájom, v ktorom je už vyše 1,5 roka.
Jej brat finančne prispieval navrhovateľke posledný rok, keď bola v jej byte. Dcéra s matkou riešila
financie (dala som jej 800 eur a pri iných príležitostiach ešte viac financií, ale ako vyplýva zo správ,
minula ich na iné veci, ako bola zdravotná starostlivosť), boli jej poskytnuté na návštevu zubára a na

uhradenie iných zdravotných výdavkov. Taktiež dcéra riešila možnosti načúvacieho strojčeka a iných
zdravotných pomôcok, hľadala matke lekárov a iné vyšetrenia. Hygienické Q. má navrhovateľka zo
zákona preplácané do sumy 51,94 eura (na základe bločku, ktorý navrhovateľka predložila súdu jej pri
počte 63 ks štát doplatil 51,66 eura -za toto množstvo vložiek doplatí len 0,008 eura). Túto skutočnosť
súduvôbecneuviedlaanapriektomusinapísaladopoložiekliekyazdravotnépomôcky80eurmesačne.

Taktiež súdu doložila bloček na tlakomer vo cene 38,35 eura, i keď je možnosť ho kúpiť už od 12,90
eura (dôkaz je v bločku na sumu 45,45 eura), z čoho je evidentné, že navrhovateľka netrpí núdzou o
peniaze, ale nevie hospodáriť s financiami. Splátkový kalendár centru právnej pomoci - nemal by byť
zarátaný do mesačných výdavkov navrhovateľky, pre tento finančný záväzok sa rozhodla dobrovoľne
a nepatrí k zabezpečeniu životných potrieb navrhovateľky. Poštové poplatky 6 eur mesačne - brat platí

nájom prevodom z účtu na účet (čo sama priznala a túto skutočnosť pri prvotných príjmoch, ktoré
uviedla, zatajila), finančne ju to nič nestojí. Navrhovateľke tak ostáva platiť iba elektrina, ktorá ako
doložilaústrižkamizaplatbynapoštejumesačnestojí0,80eur.Navrhovateľkabolaschopnásasústrediť
natoľko, aby napísala 4-stranové vyjadrenie v súvislom texte, bez fyzického vyčerpania ruky, s logickou
štruktúrou viet a textu, bez gramatických chýb a preškrtnutých slov, z čoho môžeme vyvodiť, že text

bol napísaný bez problému koncentrácie a vyjadrovania sa. Súdu boli doručené dôkazy, ktoré jasne
dokazujú, že navrhovateľka mení svoje názory, keď jej to vyhovuje je chorá - napriek tomu, že odmietla
posudok lekárskej komisie, kde na konci posudku mi napísala vlastnoručne správu, že všetky informácie
v lekárskom posudku sú nepravdivé a vymyslené dcérou. Na druhej strane je zdravá natoľko, aby
nemohla ísť do žiadneho podporovaného bývania, lebo tam by sa jej zdravotnému stavu priťažilo, i

keď samotná primárka psychiatrického oddelenia jej v lekárskej správe napísala, že je vhodné, aby
išla do zariadenia s lekárskou starostlivosťou. Navrhovateľka podávala žiadosť ešte v čase, keď odo
dcéry dostávala 150 eur mesačne. Centrum právnej pomoci začala riešiť 5 mesiacov pred skončením
tejto finančnej pomoci, čím si chcela zabezpečiť plynulé pokračovanie finančnej pomoci. Navrhovateľkavýživné nepotrebuje zo zdravotného hľadiska, ale skôr sa to viac prikláňa k vypočítavosti. Sama súdu
potvrdila, že za svojich XX rokov, odrobila maximálne 9 rokov (aj to je diskutabilné číslo). Nepreukázala
snahu zmeniť svoj život, postaviť sa na vlastné nohy a stať sa aspoň sčasti samostatnou. Nasvedčuje

tomu aj žiadosť v Centre právnej pomoci, ktorá bola doručená dňa 31.01.2022 (čiže napísanú a poslanú
ju musela mať skôr), napriek tomu, že dcéra jej finančne vypomáhala až do mája. Tento postoj evokuje
vypočítavé správanie zamerané na zabezpečenie si príjmu do budúcna bez snahy zabezpečiť si financie
svojpomocne, prostredníctvom práce. Celý súdny proces z jej strany je založený iba na jej tvrdeniach,
ktoré nepodložila žiadnymi dôkazmi. Dcéra má za to, že priznanie nároku na výživné by bolo v rozpore

z dobrými mravmi.

19. Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2023 zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na podanom návrhu
v celom rozsahu. Mala za to, že v konaní navrhovateľka jednoznačne preukázala, že jej príjem nie
je dostatočný ani na zabezpečenie jej základných finančných potrieb a je preukázateľne odkázaná
na výživu svojich detí. Taktiež v konaní preukázala, že nie je schopná pracovať. Je plne invalidná so

zníženou pracovnou schopnosťou o 70 %. Poukázala na početné diagnózy navrhovateľky, ktoré boli
v konaní prejednávané, pričom táto užíva 14 druhov liekov a každý týždeň musí navštevovať lekárov.
Aktuálne má nález M. na F. a podrobuje sa vyšetreniam či nejde o recidívu A. E.. Deti a ani súd nemajú
odborné odbornosti na to, aby dokázali zhodnotiť, či je navrhovateľka zhodná pracovať. Sám lekár
túto schopnosť navrhovateľky vylúčil. O nepriaznivej finančnej situácii navrhovateľky svedčí aj fakt, že

jej bola Centrom právnej pomoci priznaná bezplatná právna pomoc. Dcéra navrhovateľke na výživu
neprospieva, napriek tomu, že je to v jej schopnostiach a možnostiach s odkazom na jej príjem, ktorý bol
preukázaný v konaní. Plnoletá dcéra vďaka navrhovateľke prišla k hodnote majetku viac než 150.000 eur
po predaji bytu, ktorý nadobudla od navrhovateľky, pričom z kúpnej ceny jej nič nedala. Pokiaľ sa dcéra
odvoláva v konaní na dobré mravy, tieto musia vychádzať z objektívnych okolností, nie zo subjektívneho

vnímania dcéry. Navyše sa dobrých mravov nemôže dovolávať ten, kto dobré mravy sám porušuje,
pričom odopretie pomoci rodičovi, ktorý je na to odkázaný predstavuje aj v zmysle judikatúry hrubé
porušenie dobrých mravov. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel
a zaviazal dcéru zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Plnoletá dcéra - osoba povinná z výživného uviedla, že navrhovateľka sa stále odvoláva na byt,
ktorú od nej kúpila. Byt bol však zaťažený piatimi exekúciami, pričom dostala hypotéku iba z dôvodu,
že bola zamestnankyňou banky a to na 4 výnimky, nakoľko inak sa hypotéky na exekúciami zaťažené
byty neposkytujú. Predtým musela obehať všetkých exekútorov, prevod bytu zabezpečovala 4 mesiace,
mohla si kúpiť akýkoľvek iný byt. Následne matke umožnila v byte ďalších 5 rokov bývať. Spolu s bratom

sa fakticky všetkého vzdali, odišli do Š., matka si však nikdy nič nevážila, stále jej bolo málo. Čo sa týka
podanie návrhu, opätovne zdôrazňuje, že v čase, kedy ho matka podávala jej ona ešte stále prispievala
na výživu sumou 150 eur. V U.A. XXXX mala plánovanú svadbu, čo všetci vedeli vrátane jej brata a
rátali s vyššími výdavkami, ktoré s tým mali spojené. Preto aj brat akceptoval, že na seba preberie
výživu matky, ktorá vedela, že si po svadbe nebude môcť dovoliť prispievať jej v rovnakej miere, nakoľko

jej to jej možnosti nedovolia. Vzhľadom na uvedené, podanie návrhu v čase, keď ešte výživu od nej
dostávala, považuje za účelovú s cieľom zabezpečiť si kontinuitu finančných prostriedkov bez toho, že
by sa sama snažila akýmkoľvek spôsobom zlepšiť si svoju finančnú situáciu. Opätovne zdôrazňuje, že
matke poskytovala stravu, ošatenie, sama si nevie predstaviť, že by pracovala 5 dní v týždni 8 hodín,
ale má za to, že bolo v jej schopnostiach aspoň čiastočne sa starať o zlepšenie situácie v rodine. Matke

dala prvé a posledné, už nevládze. Návrh žiadala zamietnuť.

21. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

22. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Zákon ustanovuje konkrétne podmienky, ktoré zakladajú vznik takejto povinnosti. Patrí sem
samotná existencia rodinnoprávneho vzťahu, potreba rodičov a v neposlednom rade schopnosť dieťaťa
samostatne sa živiť podľa ustanovenia § 66 odseku 4 zákona o rodine, pričom toto nemožno priznať,
aby by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

26. V prípade, ak rodičia pomoc svojich detí nepotrebujú, t.j. majú dostatočný zdroj príjmu, či z práce
alebo dôchodku, nevzniká rodičom do daného okamihu vyživovacia povinnosť k rodičom. Vyživovacia
povinnosť k obidvom rodičom sa posudzuje samostatne na každého z nich, vzhľadom na fakt, že sa
uspokojujú osobitne potreby obidvoch z rodičov, keďže ide o osobitný nárok. V prípade, ak majú rodičia
viac detí, vyživovacia povinnosť sa rieši osobitne podľa schopností, možností a majetkových pomerov

každého dieťaťa a na základe daných kritérií sa určí jeho výška, ak je to potrebné. Ak by došlo k situácii,
že by vyživovaciu povinnosť plnil jeden súrodenec za druhého, v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o rodine
ten, kto plní za iného, má nárok na úhradu tohto plnenia aj s úrokmi z omeškania v zmysle Občianskeho
zákonníka.

27. Výživným sa rozumie súhrn zákonom upravených práv a povinností špecifických osôb pri
zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných (hmotných a kultúrnych) potrieb v materiálnej aj
nemateriálnej sfére, predovšetkým výživy, ošatenia, bývania, starostlivosti o zdravie, potrieb vzdelania,
výchovy, kultúrneho a športového vyžitia, záujmov. Plnením vyživovacej povinnosti nie je len peňažné
plnenie, ale aj osobná starostlivosť, poskytovanie bývania, vecné plnenia. V prípade rozhodnutia súdu

je vždy vyjadrená v peňažnej podobe.

28.Kritériumdobrýchmravovsapreskúmavalenprirozhodovaníovyživovacejpovinnostinaplnoletého.
Dobrémravy,hociideozákonnýpojem,niesúvzákonepriamodefinované.Pojmomdobrémravymožno
rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej

normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný všeobecný
záujemnaichrešpektovaní.Aktietozásadypremietnemedovzájomnéhovzťahusubjektovobčianskeho
práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to
všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre
určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými

mravmi. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa
zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad,
ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou
odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové
pomery povinného.

29.Vprejednávanejvecisúddospelkzáveru,ženávrhnaurčenievyživovacejpovinnostiniejedôvodný,
a preto mu nevyhovel a ako nedôvodný zamietol. Je nepochybné, že deti navrhovateľky sa aj v
čase svojej maloletosti snažili zabezpečovať potreby domácnosti, a teda aj navrhovateľky tým, že si
brigádnicky privyrábali, t.z. vyživovali sa z podstatnej časti samé aj v čase, keď túto mala navrhovateľka

voči nim, pričom v konaní bolo jasne preukázané, že deti sa o navrhovateľku dlhodobo starali, snažili sa
riešiť situáciu v rodine, pričom navrhovateľka okrem toho, že požiadala o osobný bankrot, sa nesnažila
ani napriek svojim diagnózam svoju situáciu, ale ani situáciu svojej rodiny riešiť. Navrhovateľka má
priznaný invalidný dôchodok, jej deti dlhodobo zabezpečovali jej potreby a aktuálne základné potreby
svojej matke zabezpečuje jej syn, pričom plnoletá dcéra nechala navrhovateľku žiť vo svojom byte a

riešilajejzdravotnýstav,akoajexekúcie.Životnýštýlnavrhovateľkysajavíakoneadekvátny,keďžestále
nemá doriešený svoj zdravotný stav a ani životnú situáciu (trvalé bydlisko), a teda sa do životnej situácie,
v ktorej sa nachádza uvidela sama svojim pričinením, jej dlhodobým neriešením, pričom od svojich detí
očakáva, že ju budú živiť. Je síce nepochybné, že navrhovateľka je vo veku blízkom dôchodkovému,
je dlhodobo na invalidnom dôchodku, avšak nemá také zásadné fyzické obmedzenia, aby si mohla

brigádnicky privyrábať vhodnou psychicky a fyzicky nenáročnou prácou, nepracuje ani len príležitostne
a nerieši svoju životnú situáciu dlhodobo.30. V prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu a dieťaťa voči rodičom, ide o osobné právo a
povinnosťzanikásmrťoupovinného.Právonavýživnéjeosobnýmprávom,ktoréjeupravenévZákoneo
rodine, ktorý je zákonom samostatne upravujúcim rodinnoprávne vzťahy, oddelene od občianskoprávnej

úpravy, vyplývajúce zo vzťahu rodičov a detí. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dieťaťa voči
rodičovi § 75 ods. 2 ZoR majú význam skutočnosti ako odôvodnené potreby na strane oprávneného,
schopnosti a možnosti povinného a majetkové pomery povinného a súlad s dobrými mravmi.

31. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že navrhovateľa je poberateľom nízkeho invalidného

dôchodku, odkázaná na sociálnu službu v špecializovanom zariadení.

32. Deti však majú povinnosť zabezpečiť rodičom primeranú výživu iba v prípade, že u rodiča sa
jedná o stav odkázanosti. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že navrhovateľka má pri
prispievaní svojho syna dostatočný príjem a aj pri zohľadnení jej zdravotného stavu a výdavkov je
schopná zabezpečiť si úhradu svojich potrieb.

33. Plnoletá dcéra navrhovateľka je zamestnaná, má pravidelný príjem, a možnosti a schopnosť plniť
si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako rodičovi, ktorý však aktuálne výživné od odporkyne
ako svojej plnoletej dcéry nepotrebuje, nakoľko po zrátaní príjmov navrhovateľky a príspevku zo strany
jej druhého plnoletého dieťaťa, má navrhovateľka mesačne k dispozícii dostatočný finančný obnos

potrebný pre zabezpečenie jej základnej obživy a úhrady jej potrebných výdavkov na bývanie a stravu.
Výdavky si navrhovateľka vyčíslila v návrhu vrátane voľnočasových aktivít a ďalších nie nevyhnutných
výdavkov (napr. poštovné) spolu na sumu cca 590 eur, pričom po pripočítaní pravidelného príspevku
na výživu zo strany syna vo výške cca 240 až 300 eur mesačne k jej invalidnému dôchodku, ktorý
sa pravidelne valorizuje, má k dispozícii mesačne minimálne sumu 581,20 až 641,20 eur, ktorá je

nepochybne postačujúca na úhradu všetkých jej nákladov, a to aj po zvýšení nákladov na bývanie na
sumu 240 eur. V prípade eventuálnej odkázanosti rodiča na výživné zo strany dieťaťa pritom neplatí
zásadatýkajúcasamaloletýchdetí,uvedenávust.§62ods.2Zákonaorodine,podľaktorejmámaloleté
dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Navrhovateľka teda nemôže očakávať, že sú jej ako
rodičovi jej plnoleté deti povinné zabezpečiť životnú úroveň zodpovedajúcu ich životnej úrovni, ale len

spoločne, podľa ich individuálnych schopností a možností, majú pokryť jej existenčné potreby, k čomu
v danom prípade dochádza, aktuálne síce plnením výlučne zo strany syna navrhovateľky, čo je však v
súlade s dohodou súrodencov vychádzajúcou z ich predchádzajúcej rodinnej histórie, zohľadňujúcej v
minulosti práve vyššie plnenia zo strany odporkyne ako plnoletej dcéry. Prípadné nároky súrodencov
voči sebe navzájom vyplývajúce z ust. § 67 ods. 1 Zákona o rodine si môžu podľa § 79 ods. 1 Zákona o

rodine uplatňovať vzájomne a nemôžu byť predmetom tohto konania, v ktorom súd posudzoval výlučne
všeobecnú odkázanosť navrhovateľky na výživu od svojich detí, resp. konkrétne eventuálny podiel
odporkyne, pokiaľ by navrhovateľka napriek plneniu zo strany syna potrebovala ďalší príspevok aj od
dcéry. Nakoľko však uvedené v konaní nebolo preukázané, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

34. Napriek uvedenej skutočnosti však súd posudzoval aj morálny obsah tohto konkrétneho prípadu,
v danom čase a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu ako na hodnotenie spoločenské,
objektivizované.

35. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v
tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak
nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do
výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku,

zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž
vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.

36. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že navrhovateľka si svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť neplnila vôbec a riadne voči svojim deťom, keď si tieto už v čase maloletosti brigádnickou

činnosťou zaobstarávali nielen svoje vlastné potreby, ale aj potreby navrhovateľky. Za situácie, keď si
navrhovateľka v rozhodnom čase neplnila sama riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine,
by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby aktuálne bola jej plnoletá dcéra viazaná povinnosťou v zmysle
§ 66 Zákona o rodine. V danom prípade je teda na mieste aj zamietnutie návrhu pre rozpor s dobrýmimravmi (§ 75 ods. 2 ZoR). Navrhovateľka má navyše svoje odôvodnené potreby zabezpečené zo svojho
invalidného dôchodku, ale aj z príspevkov plnoletého syna - pričom v danom prípade sa súrodenci - deti
navrhovateľkydohodlinatakomtoriešenísituácienavrhovateľky,nakoľkotátopäťrokovžilabezodplatne

v byte vo vlastníctve svojej dcéry, ktorá v tom čase zabezpečovala aj väčšinu jej potrieb, a teda návrh
smerovaný voči odporkyni ako plnoletej dcére, navyše podaný v čase, kedy sa odporkyňa na výžive
matky ešte preukázateľne podieľala, je možné považovať za špekulatívny, čo rovnako nemožno posúdiť
ako súladné s dobrými mravmi.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a
to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,
písomne, dvojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania
ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 CSP).