Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4Er/951/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615217487
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6615217487.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec, vo veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom, Vajnorská 100/
A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692 (predchodca PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464) proti povinnému A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
931 01 Šamorín , občan SR o vymoženie 1.118,18 Eur s príslušenstvom, a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd pokračuje v konaní s oprávneným BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A,

Bratislava, IČO: 47 967 692, ako právnym nástupcom pôvodného oprávneného PRO CIVITAS s. r. o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464.

II. Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Rimavská
Sobota, Kálmana Mikszatha 268 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 2227/2015

sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 15.03.2015 oprávnený žiadal, aby súd poveril vyššie uvedeného súdneho exekútora
vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 1.118,18 EUR s
príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 30.03.2015. Exekučným titulom v tomto konaní je
rozhodcovský rozsudok sp. značka IDB0610119, ktorý vydal dňa 07.10.2011 Stály rozhodcovský súd

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom v Bratislave.

2. Pri posúdení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd zistil, že v priebehu exekučného
konania dňa 09.08.2017 došlo k výmazu oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/
A, Bratislava, IČO: 45 869 464 z Obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že
spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT

COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

3. Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovskéhosúduzriadenéhopriROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNAAMEDIAČNÁ,a.s, vydanýdňa
07.10.2011 pod sp.zn. C.. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným č. XXXXXXXXXX dňa 19.10.2007 (ďalej len

„zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Uvedené
obchodné podmienky v bode 10.2.2 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred rozhodcovským súdom.

4. Z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej
činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy zrejmé, že ide o zmluvu

o spotrebiteľskom úvere a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na stranedruhej (§ 2 písm. b), § 3 ods. 1 a ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase podpísania zmluvy).

5. V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne
právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní
aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení
Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

6. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica“) stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom „neboli záväzné pre
spotrebiteľa“. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami

a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

7.Podľačlánku3ods.1smernicezmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

8. Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je
„neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené

právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane“.

9. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) „povaha a význam verejného

záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto

podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C-473/00, Zb.
s. I-10875)“.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je nepriamo vykonateľným prameňom

komunitárneho práva s prihliadnutím na jej neúplnú a nedostatočnú transpozíciu do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný vykladať vnútroštátne právne predpisy v súlade s jej ustanoveniami
a tento ich výklad aplikovať aj na prebiehajúce exekučné konanie.

11. Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že
„podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje

predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie – kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy kuSmernici.Nadruhejstranetátopodmienkauľahčujepredajcovialebododávateľovipripraviťsanaproces
a robí mu to menej obtiažnym.

12. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať
za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca uviedol konkrétny
rozhodcovský súd, ktorý by spory rozhodoval, pričom mesto, v ktorom sídli je značne vzdialené od
trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž náklady s tým

súvisiace (napr. cestovné) by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce. Keďže miesto konania ani zďaleka
nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí do kategórie podmienok,
ktorýchzmyslomaleboúčinkomjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávoalebomubrániťvuplatňovanípráva.

13. Rozhodcovská doložka v úverovej zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do zmluvných dojednaní ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej) zmluvy o úvere. Táto

splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

14. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) účinného v čase do 31.03.2017 (ďalej len "EP"), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.08.2014 sp. zn. 3CoE/87/2014,

spotrebiteľ síce mal možnosť vyjadriť v zmysle bodu 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok
nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, avšak s tým, že udelený nesúhlas bolo potrebné vyjadriť formou
písomného oznámenia doručeného banke najneskôr pri uzavretí zmluvy, čo nezodpovedá zákonnej
úprave o individuálne dohodnutej zmluvnej podmienke, pričom nie je zrejmé, či klient- spotrebiteľ mal
vôbec vedomosť o takejto možnosti. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka

je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano
Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania

neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného
v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda
uskutočnilo bez riadneho zmocnenie zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný
v takomto konaní nemôže byť riadny exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry
ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách

nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd
považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 44 ods. 2 EP žiadosť súdneho
exekútora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, D. E. XX, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica,
a to písomne.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 389 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.