Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14Cb/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622200790
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7622200790.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kováč, s.r.o., IČO: 36 857 033, Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti žalovanej: A. B., nar.
X.XX.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX C. D. E., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Daniel
Urban, s.r.o., Uhrova 18, 831 01 Bratislava, IČO: 47 254 173, o zaplatenie 1.922,72 € s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.922,72 € a 9 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 113,64 € od 21.10.2017 do 26.10.2017, zo sumy 113,64 € od 21.12.2017 do 27.12.2017, zo sumy
113,64 € od 21.1.2018 do 24.1.2018, zo sumy 113,64 € od 21.2.2018 do 27.2.2018, zo sumy 113,64 € od
21.2.2019 do 5.3.2019, zo sumy 113,64 € od 21.3.2019 do 24.5.2019, zo sumy 65,00 € od 21.4.2019 do
11.6.2019, zo sumy 48,64 € od 21.4.2019 do 30.7.2019, zo sumy 16,36 € od 21.5.2019 do 30.7.2019, zo
sumy 65,00 € od 21.5.2019 do 8.8.2019, zo sumy 32,28 € od 21.5.2019 do 30.9.2019, zo sumy 32,72 €

od 21.6.2019 do 30.9.2019, zo sumy 80,92 € od 21.6.2019 do 15.1.2020, zo sumy 39,08 € od 11.7.2019
do 15.1.2020, zo sumy 20,00 € od 11.7.2019 do 10.2.2020, zo sumy 40,00 € od 11.7.2019 do 8.4.2020,
zo sumy 40,00 € od 11.7.2019 do 4.5.2020, zo sumy 62,00 € od 11.7.2019 do 30.7.2020, zo sumy 149,00
€ od 11.7.2019 do 23.4.2021, zo sumy 1.922,72 € od 11.7.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd protinávrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.532,- € z a m i e t a .

III. Súd protinávrh o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.203,32 € z a m
i e t a .

IV. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej o výške ktorého
nároku súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa18.2.2022sažalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovaného
zaplatiť žalobcovi 1.922,72 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.2.2017 uzatvoril
žalobca so žalovaným ako podnikateľským subjektom Zmluvu o úvere č. 241615 (ďalej len "zmluva"),
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.800,- €. Poskytnutý úver sa žalovaný
zaviazal splatiť spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške 113,64 €, v termínoch splatnosti
podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s

úhradou splátok úveru, čo vyplýva z prehľadu splácania. Listom zo dňa 30.6.2019 žalobca oznámil
žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 26, 27, 28. Súčasne mu oznámil, že dňa 10.7.2019
sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaný neuhradil vdanom čase dlhované splátky, a preto sa k uvedenému dňu 10.7.2019 všetky splátky podľa zmluvy
stali splatnými. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10, ods. 10.4 zmluvy,
podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac

ako 75 kalendárnych dní má veriteľ (žalobca) právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov,
ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti a to ku dňu uvedenom v oznámení o uplatnení tohto
práva. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli
zosplatnené na základe uvedeného ustanovenia a predstavuje sumu 1.922,72 € (žalovaný do podania
žaloby dňa zaplatil sumu 3.532,- €. Po úprave žalobného petitu si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania,

pričom oznámil, že netrvá na úhrade zmluvnej pokuty a nákladov spojených s mimoriadnym vymáhaním
a požaduje len zákonný úrok z omeškania.

2. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to:
- Žiadosť o úver zo dňa 23.2.2017,
- Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 24.2.2017,

- Splátkový kalendár k Zmluve o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 24.2.2017,
- prehľad splácania v súvislosti s úverovou zmluvou,
- Oznámenie o okamžitej splatnosti zo dňa 30.6.2019.

3. Súd vydal vo veci dňa 30.5.2022 platobný rozkaz č. k. 14Cb/15/2022-31, proti ktorému podala

žalovaná odpor. V odôvodnení odporu uviedla, že oslovila žalobcu za účelom poskytnutia „pôžičky od
nebankovky“, teda spotrebiteľského úveru, keďže vystupovala pri ňom z jej pohľadu ako fyzická osoba
nepodnikateľ a pri spisovaní Žiadosti o úver pracovníčkou pobočky žalobcu v C. D. E. odpovedala
na otázky, ktoré jej táto pracovníčka kládla. Pracovníčka žalobcu po zistení, že žalovaná pracuje ako
opatrovateľka v

F., a to na živnosť, žalovanej oznámila, že jediná možnosť (jediný zmluvný typ) ako jej
požičať peniaze, je poskytnutie úveru v režime Obchodného zákonníka. Dôležité však je, že
žalovanánežiadalapodnikateľskýúver,aletátoformazmluvyjejbolavnútenáaprezentovanáakojediná
možnosť. Žalovaná by si nikdy nevybrala podnikateľský typ úveru, čo možno považovať aj za nekalú
obchodnú taktiku žalobcu. Spísanie Žiadosti o úver, ako aj podpísanie Zmluvy o úvere sa všetko udialo

v ten istý deň (24.2.2017) na jedinom stretnutí, ktoré absolvovala a teda nemala možnosť sa oboznámiť
s úverovou dokumentáciou, nie to ju ešte pripomienkovať. Žiadosť o úver nebola spísaná jeden deň
predtým, ako je uvedené na Žiadosti o úver (23.2.2017). Za absolútne klamstvo považuje aj zaškrtnutie
údaja v Žiadosti o úver o tom, že si berie tzv. „prevádzkový“ úver, pričom pri bližšej špecifikácii čerpania
úveru mala uviesť „oprava auta na podnikateľské účely“. V tom čase žalovaná, ani teraz nevlastnila auto,

takže ani nemožno hovoriť o tom, že by ho mala navyše využívať na podnikateľské účely. Žalovaná
pracujeakoopatrovateľkavRakúsku,kamjudopravujedopravnáslužba,takžeautoaninepotrebuje,ani
sihonemohlaaaniteraznemôžedovoliť.Tvrdí,žeúčelčerpaniaúverujejdoŽiadostioúverpredvyplnila
pracovníčka žalobcu a túto okolnosť si žalovaná nielenže neuvedomila, ale ani nevšimla, čo bolo pri
miniatúrnej veľkosti písma Žiadosti o úver aj sotva možné. Žalovaná sa nepovažuje za podnikateľku,

vykonáva prácu bežnej opatrovateľky tak, ako to robia tisícky žien zo C., ktoré sú nútené otvoriť si v F.
živnosť a simulujú tak pracovnoprávny vzťah (výkon ich práce má závislý charakter a nespĺňa podmienky
a znaky „podnikania“). Disponuje len jedným osobným účtom, nie podnikateľským, z ktorého realizuje
všetky svoje platby, takže si nevedie oddelené účtovanie výdavkov na svoje „podnikanie“, teda živnosť a
vedenie výdavkov na domácnosť. Túto okolnosť však žalobca zneužil a vnútil žalovanej „podnikateľský“

úver a obišiel tak ustanovenia zákonov, ktoré chránia žalovanú ako spotrebiteľku.

4. Následne podaním zo dňa 15.6.2022 žalovaná podala „Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 3.532,- € a Žalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.203,32
€“. Uviedla, že v zmysle bodu 3.1 Zmluvy o úvere, žalovaná ako dlžník sa zaviazala zaplatiť žalobcovi

ako veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá mala predstavovať úrok za poskytnutie Úveru, a to vo výške
76,14 €, ktorá sa mala splácať spolu so splátkou Úveru. Z uvedeného vyplýva, že zo sumy 113,64 €
bolo 76,14 € určených na odmenu (úrok) a 37,50 € bolo určených na splácanie istiny. Celkom splatila
sumu úveru vrátane jeho príslušenstva vo výške 3.532 €, čo je o 1.732 € viac ako suma poskytnutého
úveru. Na podklade Zmluvy o úvere si teda žalovaná požičala od žalobcu sumu 1.800 € (istina) a na

príslušenstve preplatila úver o sumu 1.732 €, čo je spolu suma vo výške 3.532 €. Preto je podľa jej
názoru Zmluva o úvere neplatná a v prípade žalovaným prijatých plnení od žalobkyne by išlo o majetkový
prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia
sumy 1.922,72 € vrátane úrokov z omeškania, náhrady trov konania vo výške 57,50 € a náhrady trovprávneho zastúpenia vo výške 223,10 €, teda žalobca sa spolu domáha minimálne zaplatenia sumy vo
výške 2.203,32 €, pričom rovnakej sumy sa žalovaná domáha primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 2.203,32 €. Opätovne žiadala, aby súd zrušil vydaný platobný rozkaz a následne rozhodol

vo veci a návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Tiež žiadala, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť jej sumu 3.532 € z titulu bezdôvodného
obohatenia a sumu 2.203,32 € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a taktiež náhradu trov
konania v plnej výške.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že schváleniu úveru a uzavretiu
úverovej zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver. To sa udialo dňa 23.2. 2017 (a nie 24.2.2017,
ako tvrdí žalovaná). Tú žalovaná podala a na jej základe žiadal o úver ako podnikateľ a o úver
žiadala na podnikateľskú účely konkretizované ako „oprava auta na podnikateľské účely.“ Zo žiadosti
o úver vyplýva, že žalovaná požiadala o úver ako fyzická osoba – podnikateľ, účel čerpania úveru
uviedol prevádzkový – oprava auta na podnikateľské účely. Žalobca pri posudzovaní žiadosti o úver

teda vychádzal z údajov uvedených žalovanou v žiadosti o úver, ktoré tento vlastnoručne potvrdila.
Až po schválení poskytnutia úveru bola pripravená úverová zmluva na základe údajov uvedených v
žiadosti o úver. Žalobca nemohol svojvoľne uviesť do úverovej zmluvy uzavretej dňa 24.2.2017 údaje
o podnikaní žalovanej, ale vychádzal z toho, čo tvrdila a uviedla žalovaná v žiadosti o úver dňa
23.2.2017. O schválení úveru nerozhodoval obchodný zástupca. Ten po spísaní žiadosti o úver predložil

žiadosť s prílohami žalobcovi (elektronicky alebo v listinnej podobe) a o schválení žiadosti rozhodol
žalobca. Ten po schválení žiadosti o úver pripravil znenie zmluvy o úvere (aj na základe podkladov a
údajov uvádzaných žiadateľom o úver) a prostredníctvom obchodného zástupcu predložil žalovanej. Po
schválení úveru žalobca vypracoval a predložil žalovanej na podpis úverovú zmluvu, v texte ktorej sa
výslovne uvádza, že žalovaná žiada o úver na podnikateľskú činnosť, účel čerpania úveru je zhodný ako

žalovaná uvádzala pri podaní žiadosti o úver. Žalovaná s celým textom úverovej zmluvy a jej znením
prejavilasúhlas,tútozmluvuuzavrelaačerpalapeňažnéprostriedky.Žalobcapopieratvrdeniežalovanú,
že účel čerpania úveru si v žiadosti o úver mal zástupca žalobcu vymyslieť a že si ho žalovaná nevšimla.
Účel čerpania úveru sa uvádza aj v zmluve o úvere, o ktorom už žalovaná netvrdí žiadne spochybňujúce
tvrdenia a ani len to, že by si ho od uzavretia úverovej zmluvy nevšimla. Tvrdenie žalovanej považuje za

účelové aj preto, lebo napríklad iné časti žiadosti o úver ani len nespochybňuje – svoje údaje uvedené
v časti týkajúcej sa len podnikajúcich fyzických osôb, vyhlásenie nad podpisovou doložkou že o úver
žiada na podnikateľský účel. Obsah úverovej zmluvy je koncipovaný ako obchodnoprávny, čo žalovanej
bolo nielen známe, s čím sa oboznámila a s čím súhlasila. Aktuálna zmena postoja k jej vlastnému
záväzku je vecne nedôvodná a zjavne účelová pre toto sporové konanie. Podľa žalobcu je krajne

nevierohodný taký postoj dlžníka, ktorý bez výhrad nielen podá žiadosť o úver pre účel označený ako
investičný a konkretizuje ho, uzavrie zmluvu o úvere pre účely financovania podnikateľskej činnosti,
úver príjme, počas doby 5 rokov netvrdí žiadne skutočnosti o údajnom spotrebiteľskom postavení
a až pre účely súdneho konania uplatňuje takéto tvrdenia. Na základe uvedeného preto žalobca
tvrdí, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy. Za dobu od

uzavretia úverovej zmluvy do podania vyjadrenia k žalobe pritom žalovaná strana nikdy nespochybnila
nielen rozsah svojich záväzkov, ale ani povahu zmluvného vzťahu. Tvrdenia v žalovaného, ktoré sú
všeobecné a bez konkretizovania skutkových okolností odôvodňujúcich tvrdenia žalovaného, sú preto
po právnej stránke nedôvodné. Nakoľko zmluva o úvere nie je žiadnou spotrebiteľskou zmluvou a
nevzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., žalobca popiera tvrdenia o bezúročnosti úveru či iné

tvrdenia, ktoré sú podľa právneho poriadku spojiteľné len so spotrebiteľskou zmluvou. Medzi zmluvnými
stranami žiadna spotrebiteľská zmluva uzavretá nebola a zo všetkých okolností uzavretia zmluvy o
úvere je zrejmé, že zmluvné strany ani nemienili uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu, považuje žalobca
tvrdenia žalovanej za nedôvodné a nie je zákonný dôvod na aplikovanie ustanovení vzťahujúcich sa
výhradne na spotrebiteľské právne vzťahy. Čo sa týka skutočnosti uvedenej v odpore, že žalovaná

nevedie účtovníctvo, neznamená, že žalovaná nie je podnikateľom. Účtovná jednotka nie je podľa
zákona o účtovníctve povinná viesť účtovníctvo, ak podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú
činnosť, uplatňuje preukázateľné výdavky a vedie daňovú evidenciu alebo uplatňuje výdavky percentom
z príjmov, tzv. paušálne výdavky. Z uvedeného vyplýva, že takáto osoba nie je povinná účtovať v
žiadnom zo systémov účtovníctva (t.j. nie je povinná viesť účtovníctvo ani v sústave jednoduchého a

ani v sústave podvojného účtovníctva) a teda ani viesť oddelené účtovanie výdavkov. K tvrdeniam o
výške zmluvnej pokuty žalobca uvádza, že pri zohľadnení funkcií zmluvnej pokuty – a to preventívna,
donucovaciaasankčnániejevýškazmluvnejpokuty0,1%dennezakaždýdeňomeškanianeprimeraná,
a to ani pri porovnaní s inými rozhodnutiami súdov neprimeraná. Účelom zmluvnej pokuty je donútiťdlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má zmluvná pokuta sankčný
charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe
vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Zmluvná pokuta sa súčasne

považuje za paušalizovanú náhradu škody, čo znamená, že nie je povinnosťou subjektu oprávneného
na zaplatenie zmluvnej pokuty ani preukazovať výšku škody spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti.
Tvrdenia žalovanej ohľadne zmluvnej pokuty preto žalobca popiera ako nedôvodné. Ďalej uviedol, že po
zosplatnení dlhu (ku dňu 10.7.2019) žalovaná čiastočne plnila zosplatnený dlh – platbami dňa 8.8.2019
vo výške 65,00 €, dňa 30.9.2019 vo výške 65,00 €, dňa 15.1.2020 vo výške 120,00 €, dňa 10.2.2020

vo výške 20,00 €, dňa 8.4.2020 vo výške 40,00 €, dňa 4.5.2020 vo výške 40,00 €, dňa 30.7.2020 a dňa
23.4.2021 vo výške 149,00 €. Všetky tieto platby boli zohľadnené pri podaní žaloby na súd. Žalobca
popiera žalovanou tvrdený a uplatňovaný nárok. Okrem vecnej nedôvodnosti považuje za zvláštne, kedy
na jednej strane žalovaná tvrdí bezúročnosť úveru a jeho preplatenie o sumu 1.732,00 € a súčasne tvrdí
vznik obohatenia 3.532,00 € (ktorá suma má zahrňovať aj istinu úveru, o ktorej žalovaná tvrdí, že len tú
mala uhradiť). Tiež popiera uplatňovaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie, pretože žiadny

takýto nárok žalovanej nevznikol, v zmluvnom vzťahu so žalobcom žiadne postavenie spotrebiteľa nemá
asúčasnenedošlokporušeniužiadnehopredpisuurčenéhonaochranuspotrebiteľavprípadežalovanej
a zmluvného vzťahu medzi ňou a žalobcom.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zotrváva na svojej skutkovej

a právnej argumentácii uvedenej v odpore a neuznáva a popiera právne a skutkové tvrdenia žalobcu.
Pre úplnosť uviedla, že spochybňuje aj účel poskytnutia úveru uvedený v zmluve, a teda nielen v žiadosti
o úver. Uviedla, že žalobca sa vo svojom vyjadrení vyhovára, že žiadosť o úver neposudzoval jeho
zamestnanec (obchodný zástupca), ale samotný žalobca, resp. že žalobca len schválil úver, ktorého
žiadosť spracoval jeho zamestnanec (obchodný zástupca). Chápe, že žalobca vychádzal z údajov, ktoré

mu predložil jeho zamestnanec, avšak konanie jeho zamestnanca predsa jasne zaväzuje žalobcu ako
jeho zamestnávateľa. Preto ak nesprávne vypísal žiadosť o úver zamestnanec žalobcu, následky tohto
nesprávneho konania nesie žalobca, vrátane neplatnosti úkonov, ktoré zamestnanec žalobcu vykonal v
mene žalobcu. Žalovaná nepredstierala, že je podnikateľom, bol to obchodný zástupca žalobcu, ktorý
nekalými obchodnými praktikami naviedol žalovanú na podnikateľský úver, ktorý nikdy nemala v úmysle

sivziať.Opätovnezdôraznila,žeonalenodpovedalanaotázkuobchodnéhozástupcužalobcu,ktorýkeď
sa dozvedel, že pracuje na živnosť v F., okamžite jej predložil žiadosť o podnikateľský úver a iniciatívne
tam dopísal, že účelom poskytnutia úveru je oprava auta na podnikateľské účely. Je presvedčená o tom,
že v jej prípade ide o spotrebiteľský charakter úveru.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.1.2023, 13.3.2023, 8.6.2023 a 20.7.2023,
na ktoré predvolal žalobcu, jeho právneho zástupcu žalobcu, žalovanú a jej právneho zástupcu. Žalobca
a jeho právny zástupca sa napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania na pojednávanie
nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili. Súd v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z.,
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenako,,CSP“)pojednávalvneprítomnostižalobcuajehoprávneho

zástupcu.

8. Žalobca na výzvu súdu dodatočne predložil listiny uvedené v žiadosti o poskytnutie úveru ako prílohy,
a to daňové priznanie za rok 2016, živnostenský list, potvrdenie o stave účtov zo Sociálnej poisťovne ako
aj čestné prehlásenie žalovanej, v ktorom prehlasuje, že aktuálne vykonáva opatrovateľskú činnosť v F..

9. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že našla si kontakt, na ktorý sa telefonicky
ozvala, pričom uviedla, že má záujem o pôžičku. Keď prišla, papiere už boli prichystané. Ona už
vopred dohodla cez telefón, že potrebuje pôžičku, uviedla, že začala so živnosťou. Odpovedala jej
na otázky - ako dlho pracuje, kde, aké povolanie vykonáva, že je živnostníčka v Rakúsku, že pracuje

ako opatrovateľka a potom už mala papiere pripravené. Vytlačené papiere jej predkladala, otáčala za
účelom podpisu, vysvetlila, že jej bol schválený úver na 1.800,- €. Bola tam cca 15 minút, keďže všetky
papiere už boli vytláčané, popodpisovala ich a to bolo všetko. Počas jej pobytu v prevádzke podľa
môjho názoru sa v zásade neviedla komunikácia ohľadne úveru. Bolo to jediné stretnutie. Pôžičku brala
z dôvodu, že ešte len začínala s prácou v zahraničí, potrebovala platiť odvody, začínala s minimálnou

mzdou, do toho prišlo aj dieťa zo zdravotnými komplikáciami, ktoré má doposiaľ. V žiadnom prípade
nebrala podnikateľský úver. V F. vykonávala obyčajnú opatrovateľku, s tým, že býva u klienta, nemá tam
žiadnu prevádzku. Ani teraz, ani vtedy som auto nemala a ani vodičský preukaz nemá. Do F. cestuje
zmluvnou dopravou, ktorý spôsob je povinná rešpektovať a preto ja auto nepotrebuje. Agentúra, cezktorú pracuje má podmienku, že musí mať v F. živnosť. K žiadosti o úver nepredkladala ani žiadne
daňové priznanie. Ona nepoznala spôsob schvaľovania úveru. Ani cez telefón, ani počas osobnej
prítomnosti sa pracovníčka nedotazovala na moje prípadne dlhy, či výdavky, pýtala sa na rodinný stav

ako aj na príjmy. Zmluvu podpísala a nečítala ju. Po cca 2 rokoch splácania jej prichádzali upomienky,
tak to prepočítala a zistila, že zaplatila podstatne viac ako si zobrala. Papiere, ktoré podpisovala boli
uložené na sebe v kope, pracovníčka ich otáčala na miestach, kde mala podpísať. V tom čase bola
v mínuse a potrebovala peniaze, a to z dôvodu, že začínala so živnosťou, robila som len za 30,- €/
deň. V F. bolo treba platiť kvartálne odvody, agentúre poplatky za celý rok. Do toho mala aj choré dieťa,

s ktorým bolo treba cestovať po vyšetreniach a zakupovať lieky. Je rozvedená matka, samoživiteľka s 2
nezaopatrenými deťmi. V čase uzavretia tohto zmluvného vzťahu mala aj iné dlhy, u iných inštitúciách,
splácala v tom čase aj hypotéku za byt 75,- €, s tým, že po rozvode jej to ostalo na ťarchu. Uviedla,
že ako účel pôžičky uviedli v žiadosti kúpu auta. Pri schvaľovaní druhého úveru bol systém v podstate
rovnaký až nato, že jej prišla sms správa, v ktorej jej oznámili, že môže čerpať ďalší úver. Taktiež prišla
a papiere mala pripravené na podpis.

10. Súd v konaní vypočul aj svedkyňu A. A. D., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pre PROFI
CREDIT v minulosti pracovala ako viazaný finančný agent, sprostredkovateľ na živnosť a žalovaná
bola klientkou, žiadajúcou o úver. Pracovala cca 6 rokov a teraz už 3 mesiace pre žalobcu nepracuje.
Uviedla, že vzhľadom na odstup času, ako aj skutočnosť, že po spolupráci so žalobcom pracovala aj

pre inú spoločnosť poskytujúcu úvery, sa to trochu zlieva. Žalovaná si brala živnostenský úver a v tomto
prípade boli rôzne postupy pri spotrebiteľských a živnostenských úveroch. Brala si dva úvery v krátkom
časovom období. Ona pracovala na pozícii kontakt špecialista s tým, že keď si klient požiadal o úver
prostredníctvom internetu, tak jej prišiel na klienta kontakt a ona ho následne telefonicky kontaktovala.
Nepamätá si presne, kedy žalovaná brala úver, ale v minulosti museli opatrovateľky predkladať rakúsky

živnostenský list, neskôr stačil slovenský živnostenský list, potvrdenie o zaplatení odvodov v F., výpis
z účtu. Žalovaná doniesla všetky dokumenty, ona s ňou spísala žiadosť, ktorá sa písala ručne, doložili
sa kópie dokladov, ktoré overila a všetko zasielala na spoločnosť PROFI CREDIT, kde sa oni vyjadrili, či
úver schvaľujú, alebo zamietajú. Pokiaľ bol úver schválený, poslali jej do emailu zmluvu, ktorú vytlačila
2x, zavolala klientke, aby sa dostavila. Bolo to cca 1 týždeň, kým tento schvaľovací proces prebehol.

JednazmluvasaposielalanaPROFICREDIT,jednapreklientkuapeniazebolivyplatenénaúčetklienta.
Od podania žiadosti do podpisu zmluvy to trvalo zhruba týždeň. Ak klient požiadal o úver cez internet,
vyplnil tam všetky údaje, zároveň udelil súhlas so spracovaním osobných údajov, jej prišla SMS správa,
ktorou sa prihlásila na gate, kde všetky údaje videla a kontaktovala klienta a oznámila mu aké doklady sú
potrebné. Mali viac formulárov, boli pre fyzické osoby a pre právnické osoby. Fyzické osoby boli SZČO,

právnické osoby boli s. r. o. a a.s. Mali aj spotrebiteľské úvery, tie robili priamo cez portál, tie sa netlačili
a neposielal sa originál žiadosti na sídlo spoločnosti, tieto predschválil systém, neposielali sa do sídla
spoločnosti PROFI CREDIT. Po nahliadnutí do žiadosti o biznis úver uviedla, že žiadosť spisovala ona.
Keď si prišla žalovaná žiadať o úver so živnostenským listom ako aupair v F., bolo to samozrejme, že
išlo o tento typ úveru. Žiadosť spisovali spolu v kancelárii. Podľa dátumu to bolo spisované v starej

kancelárii na ul. Odborárov a ona potom už prešla do inej kancelárie. Účel úveru uviedla žalovaná.
V prípade, že by išlo o úver pre zamestnanca, požadovala by výplatnú pásku za 3 mesiace, výpis
z účtu, občiansky preukaz. Žiadosť by nahodila priamo cez portál PROFI CREDIT, vyrátal by sa tam
čistý príjem za posledné 3 mesiace a za 2 – 3 minúty by prišla odpoveď, že či je úver predschválený
a boli by tam možnosti akú výšku úveru vieme poskytnúť, v akej výške splácania a klient si vyberie či je

schopný a ochotný zaplatiť takú sumu. Podľa toho by sa vybrala možnosť a tú zmluvu by vygenerovalo
automaticky. Po nahliadnutí do listiny potvrdila, že sa jednalo o žiadosť, ktorá prišla cez gate. Klienti,
ktorí žiadali o biznis úver boli informovaní, že účel úveru musí byť poskytnutý na podnikateľské účely.
Bolo jej vysvetlené, že aké sú možnosti účelu úveru. Vylúčila, žeby všeobecne, ani žalovanej, hovorila čo
tam má napísať. Väčšinou ľudia uvádzali kúpu auta, opravu auta, nemohli si tam uviesť, že si chcú kúpiť

chladničku, skriňu, bolo to to, s čím prišli oni. Nevie sa vyjadriť, či by žalovaná alebo iní živnostníci dostali
spotrebiteľskýúver,alepravdepodobnenie,lebobynedokázalipredložiťvýplatnépásky.Právepretoboli
úvery rozdelené na spotrebiteľské a biznis úvery a pri podnikateľských sa predkladalo daňové priznanie,
živnostníci mali aj vyššie poplatky, iné sadzby RPM, všetko bolo pre živnostníkoch vyššie. Ak žiadal
o úver zamestnanec, dostal spotrebiteľský úver, ak živnostník, dostal biznis úver. Vylúčila možnosť, aby

obsah žiadosti o úver, aj v prípade žalovanej, vypísala len sama bez udania klientkou. Všetky údaje,
ktoré som vypísala do žiadosti mi dala žalovaná. Vždy sa žiadosti spisovali v kancelárii s klientom,
ktorý sedel oproti, overovala totožnosť originálov s kópiami listín, písomnosti si sama fotila. Systém po
schválení zmluvy bol tak, že prišla SMS o tom, že úver bol schválený, do mailu prišla zmluva, zmluvaprišla niekedy za 4 hodiny, t. j. v priebehu dňa, ona ju vytlačila v 2 kópiách a došlo k stretnutiu s klientom,
kde zmluvu podpísali. Nepamätá presne, či sa podpísané zmluvy obidve poslali do PROFI CREDITu
a odtiaľ sa jedna poslala klientke, alebo či si klientka hneď ponechala jeden exemplár. Nepamätá si na

akt podpisovania žalovanej. Klientom stále dávali priestor na oboznámenie sa s obsahom zmluvy. Bol
klient, ktorý si čítal všetko boli klienti, ktorí vôbec nečítali obsah zmluvy, bolo to na nich. V takom prípade
im ukázali v zmluve len podstatné časti – výšku úveru, výšku splátky, dátum splátky, číslo účtu, na ktorý
bolo potrebné splácať a variabilný symbol. Nikdy klientov nenútili podpísať zmluvu, vylučuje akékoľvek
donútenie z jej strany.

11. Súd sa oboznámil s vyjadreniami sporových strán a s nimi predloženými listinnými dôkazmi, tak ako
sú uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia rozsudku, na základe čoho zistil nasledovný stav
veci:

12. Zo Žiadosti o úver zo dňa 23.2.2017 súd zistil, že žalovaná požiadala o úver v sume 1.800 € so

splatnosť úveru v 48 mesiacoch s výškou mesačnej splátky 113,64 € a celkovou sumou na úhradu
(úver a úroky) 5.454,72 €. Ako účel čerpania úveru je zaškrtnuté políčko „investičný (B) a ako bližšia
špecifikácia úveru je uvedený „oprava auta na podnikateľské účely“. Žalovaná je ako žiadateľ o úver
v žiadosti identifikovaná v bode I žiadosti, ktorý znie „Žiadateľ FO – podnikateľ, Priezvisko: B., A.:
A., s uvedením rodného čísla, dátumu narodenia, miesta narodenia, pohlavia, rodinného stavu, adresy

trvalého bydliska a kontaktnej adresy – C. D. E., B. XXXX/X. Ako ďalšie kontaktné, identifikačné a
ekonomické údaje žiadateľa o úver sú uvedené čísla mobilu, e-mail, bankové spojenie, dátum začiatku
podnikania (25.1.2016). Ako prílohy žiadosti sú v nej uvedené: kópie osobných dokladov, výpis k
predkladanému bankovému účtu, daňové priznanie za rok 2016, živnostenský list, potvrdenie o stave
účtov: zo Sociálnej poisťovne – elektronicky.

13. V Zmluve o úvere č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 24.2.2017, uzavretej medzi veriteľom PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. a dlžníkom A. B. je v bode 1. Predmet zmluvy v ods. 1.1. uvedené že veriteľ
poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 1.800 €
do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto Zmluvy Dlžníkom Veriteľovi

vrátane všetkých jej príloh (ďalej len „Deň poskytnutia úveru"). Podpisom tejto Zmluvy dlžník žiada
o poskytnutie úveru v dohodnutej výške, vyplatenie v dohodnutej výške a za podmienok podľa tejto
Zmluvy na uvedený účet. Podľa ods. 1.2. Zmluvy, dlžník pri uzatváraní a plnení Zmluvy vystupuje ako
podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na účel súvisiaci s jeho podnikateľskou činnosťou:
B-Prevádzkové náklady (nákup materiálu atď); oprava auta na podnikateľské účely. Zo zmluvy ďalej

vyplýva záväzok dlžníka splatiť úver v 48 mesačných splátkach vo výške 113,64 € splatných podľa
plátkového kalendára uvedeného v prílohe 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Z bodu 3
označenom ako Zmluvná pokuta vyplýva záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá
predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 76,14 € mesačne a uhrádza sa
spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. Žalovaná je v Zmluve ako

dlžník identifikovaná menom a priezviskom - Dlžník: A. B., sídlo: B. XXXX/X, C. D. E., s uvedením
rodného čísla a čísla účtu.

14. Podľa splátkového kalendára k Zmluve o úvere č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 24.2.2017, výška každej
z 48-ich splátok úveru bola 113,64 €, splatnosť prvej splátky bola 20.3.2017 a poslednej dňa 20.2.2021.

Žalovaná je ako dlžník v splátkovom kalendári identifikovaná menom a priezviskom - Dlžník: A. B., sídlo:
B. XXXX/X, C. D. E., s uvedením rodného čísla a čísla účtu.

15. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že dňa 27.2.2017 jej boli poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 1.800 € a v prospech žalobcu uhradila 35 splátok v celkovej výške 3.532,- €.

Posledná splátka bola uhradená dňa 23.4.2021.

16. Žalobca ku dňu 30.6.2019 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v dôsledku omeškania žalovanej s
úhradou splátok č. 26, 27, 28, ako to vyplýva z prípisu žalovaného zo dňa 530.6.2019 označeného
ako ,,Oznámenie o okamžitej splatnosti“, čím sa stali splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy, ktorých

výška v tom čase predstavovala sumu 340,92 €.17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.

18.Podľa§1ods.2ObZ,právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

20.Podľa§330ods.1ObZ,akmáveriteľovisplniťtenistýdlžníkniekoľkozáväzkovaposkytnutéplnenie
nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí,

ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

21. Podľa § 330 ods. 2 ObZ, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom
na istinu, ak dlžník neurčí inak.

22. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

23. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

26. Podľa § 501 ods. 2 ObZ, ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ

obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti
s týmto účelom.

27. Podľa § 502 ods. 1,2 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

28. Podľa § 503 ods.2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

29. Podľa § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

30. Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

31. Podľa § 306 ods. 1 ObZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade,
že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto
vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.32. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových

tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

33. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

34. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

35. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

36. Pokiaľ ide o samotný uplatnený nárok na peňažné plnenie, sud konštatuje v konaní nebolo sporné,
že žalobca výzvou zo dňa 30.6.2019 označenou ako „Oznámenie o okamžitej splatnosti“ v súlade

s ustanoveniami bodu 10.4. zmluvy, riadne určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutú žalovanej,
pričom zároveň uvedenou výzvou bola žalovaná upozornená, že v prípade omeškania s úhradou
zosplatnených záväzkov o viac ako 7 dní, bude žalobca oprávnený požadovať úhradu aj ďalších sankcií
v zmysle uzavretej zmluvy a zároveň pristúpi k uplatneniu nárokov v súdnom konaní. Nakoľko žalovaná
pohľadávku neuhradila, súd posúdil žalobu ako dôvodnú. Zo strany žalobcu bola súčasne preukázaná

výška vymáhanej pohľadávky, preto súd po posúdení uplatneného nároku žalobcu dospel k záveru, že
nárok žalobcu je dôvodný a preto vyhovel žalobe v celom rozsahu uplatneného nároku a protinávrh
žalovanej v celom rozsahu zamietol, pričom jednotlivé nároky rozdelil do dvoch samostatných výrokov
vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu a taktiež k priznaniu primeraného finančného zadosťučinenia.
Čo sa týka nároku a procesnej obrany, ako aj obsahu protinávrhov žalovanej, súd po tom, čo sa

v prvom rade vysporadúval s otázkou, či daný vzťah je spotrebiteľským vzťahom a naňho aplikujúc
ochranu spotrebiteľa a podmienky pre platnosť a zároveň bezúročnosť, či bezpoplatkovosť zmluvy alebo
nie, či je to obchodnoprávny vzťah, dospel k tomuto záveru aj s prihliadnutím na obsah výpovede
svedkyne a tiež, že procesná obrana, ktorú zvolila žalovaná sa nepreukázala, resp. sa pre súd javí ako
nedôveryhodná, čoho dôkazom sú aj skutočnosti, kde žalovaná popierala predkladanie akýchkoľvek

písomných listín a potvrdení, či už živnostenského oprávnenia a zároveň uvádzala okolnosti, že malo
dôjsť k vyplneniu údajov samotnou pracovníčkou žalobcu, ako aj, že celý proces mal prebehnúť iba
na jednom stretnutí čo sa nepotvrdilo. Naopak žalobca bol spôsobilý predložiť predmetné listiny, ktoré
negovala žalovaná, žeby bola predložila a tvrdila, že všetko sa to udialo len na jedinom stretnutí v jeden
deň, čoho dôkazom týchto predložených listín ako aj obsahu výpovede svedkyne tomu tak nebolo.

Súd poukazuje, že žalobca predložil aj samotné čestné prehlásenie spísané žalovanou o aktuálnosti jej
živnostenského oprávnenia. Vzhľadom aj na charakter druhu úveru o biznis úvere, ktorý vyplýva nielen
zoznačeniažiadostioposkytnutieúverualeajoznačeniaazneniazmluvy aobsahuvýpovedesvedkyne
o tom, že išlo o iný typ úveru a iný spôsob schvaľovania úveru ako aj vzhľadom na formu, ako priebeh
uzatvárania a schvaľovania poskytnutého úveru, zároveň tiež aj s poukazom na to, že samotná žalovaná

musela uviesť predmet aj účel úveru, že to nebola sprostredkovateľka, ktorá by tam svojvoľne uvádzala
nepravdivé a nie klientom uvedené údaje, o dôveryhodnosti výpovede ktorej súd nemal pochybnosti, súd
ustálil, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah zmluvy o úvere, kde sú úplne iné zákonom požadované
podmienkyuzatváraniazmluvy.Vprípade,akbysúdposúdil,žesajednáospotrebiteľskýspor,súdbysa
iným spôsobomvysporadúval s podmienkamiposkytnutia úveru ako aj s protinávrhmi žalovanej. Naopak

súdmalzato,že žalovanásibolavedomá,ževystupujevpozíciiživnostníčky,keďževykonávalafunkciu
opatrovateľky, mala živnosť, predložila aj daňové priznanie, vedela o aký úver sa jedná. Okolnosti,
ktoré uvádzala žalované, že nečítala obsah zmluvy, že jej bol len tak predložený návrh a že si to ani
nevšimla, tieto nemôžu byť kladené na ťarchu žalobcu. Súd však za zásadné pre potvrdenie správnosti
záveru o úvere a účele použitia prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti považuje časť výpovede

žalovanej, ktorá uviedla, že prostriedky potrebovala aj na úhradu odvodov spojených s výkonom živnosti
v úvode jej podnikania, ktoré vymedzenie účelu svedčí záveru súdu o obchodnoprávnom type zmluvy.
Okolnosť o nekorešpondovaní účelu uvedeného v zmluve a skutočným účelom preto podľa názoru
súdu neboli spôsobilé privodiť iný záver, keďže samotná žiadateľka sa dostavila tzv. k poskytovateľoviúveru s úmyslom čerpať úver na úhradu platieb, resp. dlhu spojeného resp. vzniknutého z podnikania
a na ten účel si aj úver brala. Z uvedeného dôvodu súd priznal uplatnený nárok v celom rozsahu a
protinávrh žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.532,- € a protinávrh o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.203,32 € zamietol, pričom pre úplnosť dodáva,
že v prípade, ak by ustálil naopak, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, v takomto prípade by súd
vzhliadol dôvody pre vyslovenie resp. posúdenie úveru ako bezúročný a bezpoplatkov a v takomto
hypotetickom prípade, by bolo možné priznať žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj sa
zaoberať otázkou výšky zadosťučinenia.

37. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

38. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

39. Podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú

ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

40. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho
polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania

sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

41. Poukazujúc na to, že je žalovaná so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, súd vyhovel aj časti
žalobného návrhu na zaplatenie úroku z omeškania a priznal žalobcovi popri istine aj zákonný úrok
z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to vo výške podľa § 1 nariadenia vlády č.
21/2013 Z. z. Vzhľadom k tomu, že žalobca listom zo dňa 30.6.2019 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru dňom 30.6.2019, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania uplatnený v zákonnej vo výške 9 %

ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1
CSP a v spore žalobcovi úspešnému v celom rozsahu priznal voči neúspešnej žalovanej plnú náhradu
trov konania. Dôvody pre aplikáciu § 257 CSP súd nevzhliadol.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.