Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223200277
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1223200277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov:

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času v zariadení nahrádzajúcom starostlivosť rodičov C.,
D., E. E. C. XX, F., G.: XX XXX XXX, deti rodičov - matky: E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. - E.
H., toho času H. XX, F. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E., v konaní začatom bez návrhu
o nariadenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k.
9P/8/2023-55 zo dňa 10.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. nariadil nad maloletými deťmi A. B., nar.
XX.XX.XXXXaA.B.,nar.XX.XX.XXXXústavnústarostlivosť,ktorásabudevykonávaťvzariadeníC.,D.,
E. E. C. XX, F., výrokom II. matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletú A. B. vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vypočítaného podľa Zákona o životnom minime,

platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred na účet C.,
D., počnúc mesiacom november 2023, výrokom III. matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletého
A. B. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vypočítaného podľa
Zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15 - teho dňa v
mesiaci vopred na účet C., D., počnúc mesiacom november 2023, výrokom IV. otcovi uložil povinnosť
platiť výživné na maloletú A. B. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, vypočítaného podľa Zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného,

vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred na účet C., D., počnúc mesiacom november 2023, výrokom V.
otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého A. B. vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, vypočítaného podľa Zákona o životnom minime, platného a účinného
ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred na účet C., D., počnúc mesiacom
november 2023 a výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 54 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 55 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 81 ods. 1 , ods. 2 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákona o rodine“).3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že sú splnené podmienky pre nariadenie ústavnej
starostlivosti z dôvodu, že rodičia maloletých detí nie sú toho času schopní zabezpečiť riadnu výchovu
maloletých detí a riadnu starostlivosť o ne, z dôvodu ktorého je výchova maloletých vážne ohrozená.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel aj o skutočnosť, že neodkladným opatrením sp. zn.
4PPOm/1/2022 zo dňa 13.05.2022, boli maloleté deti dočasne zverené do starostlivosti zariadenia
nahrádzajúceho starostlivosť rodičov - C., D., E. E. C. XX, F., kde sa deti momentálne nachádzajú.
Matka maloletých detí sa o deti nestarala, opätovne ich nechávala strážiť cudzím ľudom, zanedbávala
starostlivosť, výchovu a taktiež aj potreby maloletých detí. Deti prišli do zariadenia C., D. v zlom

fyzickom aj psychickom stave. Matka má z predošlého vzťahu ďalšie maloleté deti, I. a E. J., ktoré
boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3P/141/2017, zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti starým rodičom. V súčasnosti je matka maloletých detí nezamestnaná, o deti sa nezaujíma.
V čase rozhodovania súdu o nariadení ústavnej starostlivosti vo vzťahu k maloletým deťom sa
súdu v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nepodarilo nájsť iné
vhodné opatrenie, maloleté deti nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani pestúnskej

starostlivosti. Rodičia maloletých detí nie sú schopní zvládať situáciu v rodine, otec aj keď maloleté deti
navštevuje v zariadení, kde sú aktuálne umiestnené a bráva si ich na víkendy, z dôvodu zlej bytovej
situácie a recidívy alkoholizmu nemá vytvorené podmienky pre ich výchovu a starostlivosť. Z matkinej
strany ide o dlhodobé zanedbávanie starostlivosti o maloleté deti. Súd prvej inštancie preto nariadil nad
maloletými deťmi ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v zariadení C., D., E. E. C. XX, F. a

o vyživovacej povinnosti matky a otca k maloletým deťom rozhodol vzhľadom na zistené schopnosti,
možnosti a majetkové pomery rodičov podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom uložil
matke a otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé z maloletých detí.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka. V odvolaní uviedla, že je nezamestnaná
a výška jej penzie je 271,70 eur, je podľa dokladov bezdomovec. Za týchto okolností si nevie predstaviť
dôstojný život človeka, ktorý má chuť pracovať, ale príroda mu to nedovoľuje. Preto žiada, aby súd
prehodnotil rozhodnutie, ktoré sa týka platenia výživného na jej maloleté deti. K odvolaniu ako prílohy
pripojila odpis potvrdenia o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, rozhodnutie Sociálnej poisťovne

o invalidnom dôchodku z júla 2023, správu od pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
k výživnému pre jej ďalšie dve maloleté deti.

5. K odvolaniu matky sa vyjadrila nezisková organizácia C.–K., v ktorej sú maloleté deti umiestnené.
Podľa jej vyjadrenia kontakt s matkou deti nemajú. Deti sa matky boja, matka o deti záujem neprejavuje,

komunikácia matky je arogantná, predovšetkým matku zaujíma, či deti náhodou nie sú na pobyte u otca.
Matka aj otec holdujú alkoholu, opakovane sa stáva, že aj počas prípadovej konferencie sú pod vplyvom
alkoholu. Otec síce má deti rád, je ochotný si ich občas brať na pobyt ku svojej matke a sestre, aj ich
navštevuje, ale 24 hodinovú starostlivosť nedokáže zabezpečiť. Vzhľadom na všetky okolnosti, má CDR
za to, že v prípade maloletých detí by bolo v najlepšom záujme detí náhradná osobná starostlivosť,

čo však pri povahe a konfliktnosti otca aj matky detí je prakticky nemožné. CDR preto navrhuje aby
bola matka pozbavená rodičovských práv a povinností. Záujem o deti matka používa iba na vyvolanie
konfliktov medzi ňou a otcom detí. Z matkinho odvolania dedukujú, že výživné pravdepodobne platiť
nedokáže. Pre CDR je veľmi ťažké zaujatie stanoviska, nakoľko si uvedomuje matkinu ťažkú životnú
situáciu a aj jej zdravotné postihnutie, avšak CDR na prvé miesto stavia záujem detí, ktoré na výživné

od rodičov majú právo.

6. K vyššie uvedenému vyjadreniu organizácie C., D. sa vyjadrila matka, ktorá sa ohradila voči tvrdeniam
o jej alkoholizme.

7.Kodvolaniumatkysavyjadrilajotec.Hocijehopodaniejenazvané„odvolanie“,zjehoobsahuvyplýva,
že ide o vyjadrenie k odvolaniu matky, nakoľko tu reaguje na tvrdenia matky z odvolania o jej príjmoch.
Vo vyjadrení otec tvrdí, že matka poberá dôchodok z úradu práce za asistenciu a aj jej rodinní príbuzní
jej finančne prispievajú.

8. Odvolaciemu súdu bola doručená i správa o výkone náhradnej osobnej starostlivosti od Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorého pracovníčka vykonala dňa 11.06.2024 pravidelnú návštevu
zariadeniaC.,D.Zosprávyvyplýva,žepočascelejnávštevybolimaloletédetipokojnéaspokojnesabez
konfliktov hrali. Maloletá A. je zdravé a pokojné dieťa. Prejavuje sa u nej disproporcia medzi mentálnyma fyzickým vekom stále zreteľnejšie. Maloletý A. má stále problém s návykom na toaletu, preto používa
plienky. Zdravotný stav má dobrý, ale občas je agresívny. Obe deti navštevujú MŠ E. X L. F. a detskou
lekárkouobochmaloletýchdetíjeH.H.J.,ZdravotnéstrediskoM.X,F..Matkaosvojedetinejavízáujem,

navštívila ich jeden krát a to ešte v čase, keď boli umiestnené v CDR. Od toho času sa o deti zaujíma raz
alebo dvakrát do roka. Podľa slov p. N. riaditeľky CDR matka detí zavádza a klame, píše urážlivé sms.
Vyživovaciu povinnosť určenú v minimálnej výške si matka neplní. Otec maloletých detí je momentálne
vo výkone trestu. Napriek tomu si vyživovaciu povinnosť plní. Kontaktuje deti telefonicky, vždy keď má
možnosť. K deťom má vytvorený dobrý vzťah. Od umiestnenia detí v CDR ich pravidelne navštevoval, aj

v priebehu týždňa, išiel pre deti do škôlky, zobral ich na vychádzku. Vždy im prinesie ovocie a sladkosti.
Detisanaotcavždytešia.Zmatkymajústrach.Otecmávytvorenéurčitézázemieusvojejmatkyasestry
v E., kam deti zvykne vziať na víkendy, sviatky alebo prázdniny. Rodičia maloletých detí sú v konflikte.
Náhradná rodinná starostlivosť je otázna. Rodina matky ani matka záujem o deti nejaví, rodina pána
B. rada privíta deti na návšteve, avšak dlhodobo starostlivosť o deti zabezpečovať nedokážu a nechcú.
Pán B. nemá vytvorené podmienky a samostatne zabezpečiť starostlivosť nedokáže. Má problém s

alkoholom,ktorýsiajpriznáva.OmaloletédetiA.aA.mázáujemasnáhradnourodinnoustarostlivosťou
nesúhlasí. Úrad bude hľadať možnosť umiestnenia maloletých detí do pestúnskej starostlivosti a osloví
aj úrad v E., ktorý osloví širšiu rodinu vo veci možnosti starostlivosti o maloletú A., nar. XX.XX.XXXX a
A., nar. XX.XX.XXXX. Záverom orgán SPODaSK konštatoval, že vďaka veľmi dobrej starostlivosti majú
maloleté deti B. vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie ich potrieb na priaznivý fyzický, psychický

a sociálny vývin a ústavná starostlivosť plní svoj účel.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v
spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§

66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu na nariadenie ústavnej
starostlivosti a s tým súvisiacou povinnosťou rodičov platiť výživné na maloleté deti po dobu trvania
ústavnej starostlivosti.

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými a pretože odvolací súd v celom rozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie 387 ods.
2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na

správne písomné vyhotovenie rozsudku. Matka podala odvolanie v časti rozhodnutia o výživnom, avšak
odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne posúdil i po právnej stránke.13. Podľa § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej

výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať
maloletému dieťaťu výživné (ods. 1). Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne
uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní
vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony

vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa (ods. 2).

14.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

15. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia

pomery.

16. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na individuálne
okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými z dôvodu nedostatočnosti pri zabezpečovaní ich

potrieb. U maloletých neprichádza do úvahy zverenie do inej formy náhradnej osobnej starostlivosti,
keďže rodina matky nemá o takúto formu starostlivosti záujem a rodina otca taktiež nie je schopná
poskytnúť trvalú starostlivosť o maloleté deti. Samotní rodičia vzhľadom na svoju životnú situáciu
nemôžu deťom zabezpečiť ich potreby v materiálnej ani nemateriálnej podobe. Súčasne nebola zistená
žiadna iná fyzická osoba, ktorá by bola reálne schopná a ochotná zabezpečiť maloletým potrebnú a

všestrannú osobnú starostlivosť. Súd prvej inštancie správne určil aj zariadenie, do ktorého majú byť
maloletí umiestnení.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, bol
súčasne povinný rozhodnúť aj o úprave vyživovacej povinnosti matky a otca voči maloletým s určením

povinnosti rodičom poukazovať súdom určené výživné konkrétnemu ústavnému zariadeniu, do ktorého
boli maloleté deti umiestnené. Vyživovacia povinnosť rodičov totiž nezaniká a zostáva zachovaná aj pri
rozhodnutí o náhradnej starostlivosti.

18. Zároveň súd prvej inštancie správne uložil rodičom povinnosť platiť výživné na maloletých. V

súvislosti s výživným odvolací súd uvádza, že cieľom úpravy Zákona o rodine je filozofia v určovaní
výživného na dieťa smerujúca k tomu, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima,
zabezpečiť výživu dieťaťa. Zákon o rodine ustálil minimálny rozsah výživného vo výške 30% zo sumy
životného minima podľa osobitného predpisu, ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy. Pri náležitom
zohľadnení zákonných kritérií, odvolací súd berúc do úvahy príjmové pomery matky, dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke určenia výšky výživného matke pre maloleté deti je vecne
správne, keďže matka je práce neschopná, nemá zabezpečené trvalé bývanie, podľa vlastných slov je
vedená ako osoba bez domova. Za tejto situácie potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
považoval za dôvodné výživné v nevyhnutnej miere predstavujúcej 30% zo sumy životného minima
na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré aktuálne predstavuje v zmysle zákona č. 601/2003

Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov sumu 37,53 eur mesačne, keďže
každý rodič je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu, a to aj vtedy, ak
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali (neumožňovali)
určenie výživného ani v tejto minimálnej výške.

19.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciuodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutých výrokoch o určení výživného matky pre obe maloleté deti podľa ustanovenia § 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku v spojení s ustanoveniami § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebol zistený žiaden z

dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).