Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620202979
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1620202979.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcov: X/ J. P., F.. X.X.XXXX, Q. T. H.Ý. Š.,
X/ E. P., F.. X.X.XXXX, Q. T. H. Š., X/ R. U., F.. XX.X.XXXX, Q. T. Š., C. XXXX/XX, proti žalovaným:
1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Prievozská 2, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Bratislava, Prievozská, 2/ U9, a.s., IČO: 35 849 703,
so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, právne zastúpený: STANEˇK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36
795 038, so sídlom Bratislava, Dunajská 15, X/ O.. Ľ. J., F.. XX.X.XXXX, Q. T. T., T. XXXX/XX I. X/ D.. C.
H., F. Ú. T., L. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcov proti rozsudku

Okresného súdu Malacky zo 15. novembra 2023, č.k. 31C/127/2020-455, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú proti žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

Žalovanému 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcov 1/ až 3/ na prerušenie konania do

skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod č.k. 6 Csp 55/2019 zamietol,
žalobu žalobcov zamietol, priznal žalovanému 1/, žalovanému 2/, žalovanému 3/, nárok na náhradu
trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 100 %, žalovanému 4/ nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 1 ods.
1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, ods. 6, § 5 ods.1, § 6 ods.1, § 7 ods. 1, ods.2, § 9 ods.1, ods.2, § 10
ods. 1, § 11 ods.4, ods.6, § 12 ods. 1 až ods.6, , § 16 ods. 1 až ods.4, ods. 6, ods.10, § 17 ods. 1
až ods.3, ods.5, § 20 ods. 11, ods. 13, § 21 ods.2, ods.4, ods.5, ods.6, § 22 ods. 1, ods.2, ods.4, §

24 ods. 1 až ods. 8, § 27 ods. 1, § 29 ods. 1, ods.2, ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len ako "ZoDD"), v spojení s § 497 a §
499 Obchodného zákonníka, § 41, § 52, § 53, § 151a, § 151b, § 151c, § 151j, § 151m Občianskeho
zákonníka a § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. P. F.Á. Ž. na prerušenie
konania na Okresnom súde Malacky konanie pod č.k. 6Csp 55/2019, v ktorom sa žalovaný 1/ domáha
od žalobcu 2/ zaplatenia peňažnej sumy zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uviedol,

že rozhodnutie v prejednávanej veci nie je v žiadnom prípade závislé od posúdenia otázky riešenej v
predmetnom súdnom konaní, keďže možnosť vykonania dražby sa neviaže od judikovanej pohľadávky
a dodal, že súd si otázku neprijateľnosti podmienok, platnosti zmlúv, či prípadne iné otázky môže vyriešiť
aj v tomto konaní ako predbežnú otázku. Pokiaľ žalobcovia ako žalovaných neoznačili len subjektyuvedené v ust. § 21 ods. 4 ZoDD, ale tiež žalovaného v 4/ ako notárskeho kandidáta, ktorý spísal
notárskuzápisnicunaosvedčeniepriebehudražby,uviedol,že §21ZoDD vymedzuje,ktojeúčastníkom
predmetného konania, a keďže žalobcovia ako žalovaného 4/ označili osobu v tejto procesnoprávnej

norme neuvedenú, uzavrel, že žalovanému 4/ nesvedčí pasívna vecná legitimácia a žalobu vo vzťahu k
nemu bez ďalšieho skúmania zamietol. Vo vzťahu k žalovaným v 1/, 2/ a 3/ žalobu následne preskúmal
po meritórnej stránke. V nadväznosti na námietku žalobcov, že dražba nebola dobrovoľná, nesúhlasili
s ňou a nemohol vydražiteľ od nevlastníka získať vlastníctvo, keďže nikdy nepreviedli vlastníctvo a
notár mal vedieť, že bez súhlasu vlastníka nie je možné dražiť, poukázal na §151m ods. 6 OZ, podľa

ktorého pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu a žalobcovia 1/ až 3/ ako
záložcovia mali povinnosť strpieť výkon záložného práva aj bez ich súhlasu. Nútený výkon záložného
práva nie je závislý od vôle a konania dlžníka (resp. vlastníka), ale v prípade dobrovoľných dražieb
vlastník predmetu dobrovoľnej dražby (záložca) podpisom samotnej záložnej zmluvy vyjadruje súhlas s
možným výkonom záložného práva (aj formou dobrovoľnej dražby). Dobrovoľnosť dražby je tu daná už
pri vzniku zabezpečovacieho prostriedku a to v prejednávanej veci zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiamamandátnejzmluvyzodňa08.04.2011uzatvorenejmedziSlovenskousporiteľňou,a.s.
ažalobcami.Vlastníkvecimôžepoveriťinúosobu,abydalapokynnavydraženieveci,pričomObčiansky
zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša
možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje
ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho

úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Záložný veriteľ (navrhovateľ dražby) teda má
právny titul a z neho vyplývajúci súhlas na speňaženie majetku v rámci výkonu dobrovoľnej dražby,
kde tento súhlas vyplýva z existencie záložnej zmluvy a na jej základe vytvorenej možnosti záložnému
veriteľovi vykonať záložné právo, ako aj povinnosti záložcu výkon záložného práva strpieť (porov. PL

ÚS 23/2014). Nemožno preto hovoriť o tom, že by pri dražbe bola porušená zásada nemo plus iuris
ad alium transfere potest quam ipse habet, ani že by záložný veriteľ konal ohľadom nehnuteľností
podľa ľubovôle. Ku skutočnosti, že išlo o nehnuteľnosť, ktorá bola jediným obydlím žalobcov a bolo
porušené ich právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti, ochranu mena, uviedol, že ani právo na
obydlie nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava

dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie
je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, no len za predpokladu, že
príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky
neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. K námietke žalobcov poukázal na to, že nadobudnutie
vlastníctva k predmetu dražby upravuje §27 ZoDD, pričom keď úspešný vydražiteľ zaplatí cenu za

vydražený predmet dražby, nadobúda vlastnícke právo so spätnými účinkami ku dňu udelenia príklepu.
Pri dražbe sa vlastnícke právo nadobúda na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom a ak bola
predmetom dražby nehnuteľnosť, v súlade s princípom prechodu má následný zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností len deklaratórny účinok. Žalobcovia svoje tvrdenia o predstieraní
dražby, o vzniku akejsi organizovanej skupiny absolútne nepreukázali a ani netvrdili, že by vo veci

bolo vedené trestné konanie. Mal priebeh dražby jednoznačne osvedčený z predloženej notárskej
zápisnice a teda preukázané, že skutočne dražba prebehla a žalovaný 3/ predmet dražby vydražil.
Tvrdenie, že by držba nemohla trvať 16 minút je nedôvodné vzhľadom na zaznamenaný jednoznačný,
rýchly a bezproblémový priebeh dražby. S poukazom na § 24 ods. 2 ZoDD uviedol, že identifikačné
údaje všetkých účastníkov dražby nie sú povinnou súčasťou notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh

dražby. Mal za to, že notárska zápisnica zo dňa 10.09.2020 č. N 621/2020 obsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti. Je v nej riadne označený notár, resp. notársky kandidát, riadne označený
dražobník, licitátor a vydražiteľ a riadne je notárom podpísaná. Tvrdenie, že notár notársku zápisnicu
prítomným nevysvetlil je jednak bez relevancie a navyše aj nepreukázané, pričom samotní žalobcovia
1/ až 3/ nepreukázali, že by boli na dražbe prítomní. Hoci žalobca 1/ tvrdil, že sa na konanie dražby

dostavil, toto nebolo preukázané, pričom žalovaný 3/ vypovedal, že žiadny zo žalobcov na dražbe nebol
prítomný. Tvrdenie, že by vzniesol akékoľvek námietky nepreukázal, pričom ak by takéto námietky
podal nachádzali by sa v dražobnom spise ako príloha notárskej zápisnice a žalobca mal možnosť
do dražobného spisu nahliadnuť a tieto predložiť súdu. Žalobca 1/ neuniesol v tomto smere dôkazné
bremeno a zostal nečinný. Zo zápisnice o odovzdaní predmetu dražby č. Zn. 171/2020 zo dňa

08.10.2020 mal preukázané, že predchádzajúci vlastníci sa na odovzdanie nedostavili, pričom boli
práve žalobcovia ako predchádzajúci vlastníci povinní odovzdať predmet dražby na základe predloženia
osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených
v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je potom povinný na mieste spísaťzápisnicu o odovzdaní predmetu dražby, v ktorej uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka,
dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby
vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobcovia ako predchádzajúci vlastníci boli dražobníkom
vyzvanínaodovzdanienehnuteľností.Dražobníkoodovzdanínehnuteľnostínapriekporušeniuuvedenej
povinnosti zo strany žalobcov spísal zápisnicu, ktorú žalobcovia nepodpísali. Navyše, keďže neplatnosť
dobrovoľnej dražby môže spôsobiť len okolnosť, ktorá sa týka prípravy a priebehu dražby, teda okolnosť,
ktorá nastala najneskôr do udelenia príklepu, ani prípadné porušenie ust. § 29 ods. 2 ZoDD by

nemalo za následok neplatnosť dražby. Mal tiež preukázané, že banka oznámila, že začína výkon
záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách, z podacích hárkov vyplývalo, že toto bolo odoslané žalobcom. Navyše
doručovanie pôvodného oznámenia o začatí dražby už pre vec nie je podstatná, keďže v prejednávanej
veci ide už o opakovanú dražbu, pričom žalobcovia sami súdu spolu so žalobou predložili oznámenie
o opakovanej dražbe zo dňa 17.08.2020 a nenamietali, že by im nebolo doručené. Poukázal na to, že

žalovaný 2/ doručil súdu na preukázanie doručenia znaleckého posudku žalobcom doručenky, ktoré
jednoznačne preukazujú doručenie znaleckého posudku žalobcovi 1/ uplynutím úložnej doby po vrátení
zásielkyadresátovidňa21.08.2020,žalobcovi2/dňa11.08.2020,žalobkyni3/dňa02.08.2020.Poukázal
na § 12 ods. 5 ZoDD, podľa ktorého mali možnosť žalobcovia ako vlastníci predmetu dražby do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu

predmetu dražby, prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný
sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr do päť pracovných dní pred konaním
dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Žalobcovia v konaní netvrdili, že by takéto
námietky dražobníkovi podali a je zrejmé, že zostali nečinný. Potom ich námietky ohľadne ohodnotenia
predmetu dražby predložené až v súdnom konaní sú bez relevancie a navyše aj ničím nepreukázané.

Poukázal na to, že opakovaná dražba sa konala dňa 10.09.2020, pričom podľa tvrdení žalobcov bol
predchádzajúci posudok vypracovaný 06.06.2019 a teda pred vyše rokom. Dražobník teda správne
zabezpečil vypracovanie nového znaleckého posudku O.. D. Q. č. 37/2020, pričom dátum podpísania
zmluvy o opakovanej dražbe je v tomto smere nepodstatný a je významné iba to kedy sa opakovaná
dražba uskutočnila. Uviedol, že v praxi je úplne bežné, pokiaľ navrhovateľ dražby a dražobník uzavrú

jednu hlavnú zmluvu a čiastkové zmluvy ku každej jednotlivej dražbe. V rámcovej zmluve majú upravené
náležitosti, ktoré sú spoločné pre všetky dražby a v čiastkových zmluvách špecifikujú konkrétny prípad
dražby. Keďže zákon o dobrovoľných dražbách možnosť uzavretia rámcovej zmluvy o výkone dražby
nevylučuje, postačuje, aby bol údaj o najnižšom podaní uvedený v rámcovej zmluve, ktorá potom v
spojení s čiastkovými zmluvami obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona o dobrovoľných

dražbách, a preto je takéto uzatvorenie zmluvy v súlade so zákonom. Skutočnosť, že bola rámcová
zmluva uzatvorená skôr ako zmluva o postúpení pohľadávky je nepodstatná, keďže koncept rámcovej
zmluvy predstavuje koncept dlhodobej spolupráce a následná zmluva o dražbe môže odkazovať na
predchádzajúci rámcovú zmluvu. Žalobcovia nenamietali, že by sa údaj o sume najnižšieho podania
v rámcovej zmluve, resp. jej dodatočne uzatvorených prílohách nenachádzal a takýto dôkaz súdu

ani nepredložili, hoci mali právo do dražobného spisu nahliadnuť a urobiť si z neho kópiu, prípadne
súdu navrhnúť zabezpečenie celého dražobného spisu. Uviedol, že v zmluve o vykonaní dražby
nevyžaduje opis ani označenie príslušenstva predmetu dražby ale výlučne len označenie predmetu
dražby.Opispredmetudražbyajehopríslušenstvasaakonáležitostiprávnehoúkonumajúnachádzaťaž
voznámeníodražbe,vktoromsatentoopispredmetudražbyakoajjehopríslušenstvanachádza.Pokiaľ

zákonodarca výslovne rozlišuje pojmy označenie predmetu dražby v ust. § 16 ods. 2 ZoDD týkajúce sa
zmluvy o vykonaní dražby a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva v ust. § 17 ods. 1 písm. d) ZoDD
- týkajúce sa oznámenia o dražbe, tak aj podľa názoru súdu nie je prípustné tieto pojmy stotožňovať a
vyžadovať v zmluve o vykonaní dražby náležitosti, ktoré zákon vyžaduje výlučne v oznámení o dražbe.
Tvrdenie žalobkyne 3/, že veci musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu je pravdivé,

pričom však má súd za to, že nehnuteľnosti sú riadne v zmluve o vykonaní dražby označené spôsobom
zodpovedajúcim zákonu o katastri nehnuteľností a samotná skutočnosť, že označenie príslušenstva sa
nachádza až v oznámení o vykonaní opakovanej dražby nie je pre posúdenie platnosti tohto právneho
úkonu relevantné. V rámci dokazovania sa oboznámil so zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
a mal za preukázané, že žalobca 2/ ako dlžník uzavrel s pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou,

a.s. 08.04.2011 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej sa veriteľ - banka zaviazal poskytnúť žalobcovi 2/ úver
vo výške 72300€ pri úrokovej sadzbe 5,59% p.a. (fixnej na 3 roky) a žalobca 2/ sa zaviazal ho splatiť
v 303 mesačných splátkach po 378,33€ vždy k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa
20.08.2036. Úver bol určený na bývanie a za poskytnutie úveru mal Dlžník zaplatiť poplatok vo výške799€ jednorazovo a 3,49€ poplatok za správu úveru mesačne. Ako podmienku pre poskytnutie úveru
uvádzala v čl. II. 1. uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva. Dňa 08.04.2011 bola medzi žalobcami
a Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a

mandátna zmluva, ktorou bolo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. zriadené záložné právo k v Zmluve
špecifikovaným nehnuteľnostiam žalobcov v k.ú. Plavecký Štvrtok, a to na zabezpečenie pohľadávky zo
Zmluvy o úvere. Žalobcovia v žalobe namietali, že mali čerpať úver 72300€, ale čerpali 71501€. Uviedol,
že pri poskytnutí úveru (tej časti, ktorá mala byť vyplatená na bankový účet dlžníkov) bol dlžníkovi
z účtu strhnutý spracovateľský poplatok uvedený v zmluve vo výške 799€. Medzi stranami bolo ďalej

nesporné, že žalobca 2/ zo Zmluvy o úvere nesplácal riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle
Zmluvy o úvere nesplnil. Z výzvy zo dňa 05.10.2016 súd zistil, že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s.
žalobcov 1/ až 3/ vyzval na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým boli v omeškaní. Súčasne
ich upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a
pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva. Výzva bola žalobcom 1/ a 3/ ako záložcom a žalobcovi 2/
ako dlžníkovi doručená 11.10.2016 a 12.10.2016. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo

dňa 23.11.2016 súd zistil, že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslal žalobcom 1/ až 3/ oznámenie o
predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ich informoval o tom, že sa ich dlh zo Zmluvy
stal splatným v celosti a vyzval na úhradu v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Táto písomnosť bola
žalobcom taktiež riadne doručená 29.,30.11 a 06.12.2016. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s.
platne vyzval žalobcu 2/ na úhradu jeho dlhu po splatnosti a po splnení zákonných podmienok podľa § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za predčasne
splatný. Dlžníkovi (ako aj záložcom) bola doručená písomná výzva na úhradu omeškaných splátok a
až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty bol jeho dlh predčasne zosplatnený. Preskúmal Zmluvu o
splátkovom úvere aj po právnej stránke. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný
záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná Zmluva je

súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na dlžníka je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal na rozdiel od veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto potrebné
aplikovať ako príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), tak i ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a

povinností). Uzavretá Zmluva o úvere nespadá pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže vtedy účinný zákon č. 129/2010 Z.z. sa nevzťahoval na úver zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnosti ako aj úver, ktorého účelom bolo zachovanie práv k nehnuteľnosti (druh úveru na bývanie).
Zmluva o úvere pritom nepochybne spĺňala obe uvedené výnimky (úver bol zabezpečený záložným
právom a jeho účelom bolo nadobudnutie, úprava a údržba nehnuteľností), t.j. došlo k naplneniu výnimky

ustanovenej v § 1 ods. 3 písm. c) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže sa na uzavretú Zmluvu o úvere
neuplatní úprava podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo bezpredmetné ju skúmať z pohľadu
prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Zmluvu o úvere preskúmal ďalej len z pohľadu všeobecných
požiadaviek na platnosť právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka, kde žiadne pochybenie
nezistil. Zmluva je zrozumiteľná a určitá, žiadna zo strán nespochybňovala jej uzavretie slobodne a

vážne. Súd nezistil ani že by uzavretá Zmluva odporovala zákonu či dobrým mravom, úroková miera
je primeraná (5,59 % ročne). Zistené neboli ani žiadne iné vady vôle či prejavu vôle konajúcich strán.
Zmluva neobsahuje ani žiadnu neprijateľnú podmienku. Preto bolo uzavreté, že Zmluva o úvere je
platný právny úkon. Poplatok za poskytnutie úveru prestavuje odplatu, resp. časť odplaty veriteľa za
dojednanie záväzku poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a preto sa od výšky poskytnutého úveru

neodrátava, rovnako ako sa od neho neodpočítavajú napríklad zmluvné úroky či poplatky za správu
úveru. Výška úveru bola preto v Zmluve o úvere uvedená správne. K Zmluve o úvere uzavreli žalobcovia
so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 08.04.2011 záložnú zmluvu, ktorou zriadili v prospech Slovenskej
sporiteľne, a.s. na Nehnuteľnostiach záložné právo na zabezpečenie jej pohľadávok zo Zmluvy o úvere,
a to ako práva na vrátenie istiny tak i práva na úhradu príslušenstva. Aj túto Zmluvu je podľa názoru

súdu nutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž za
spotrebiteľskú zmluvu označuje každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Je pritom nepochybné, že pri uzatváraní Zmluvy jednala Slovenská sporiteľňa, a.s.
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a to na rozdiel od žalobcov, ktorí ako fyzické osoby v
rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti jednoznačne nejednali. Žalobcovia tvrdili, že Zmluva je

neplatná a obsahuje neprijateľné podmienky. Súd však uzavretú Zmluvu preskúmal a nezistil akékoľvek
vady, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Žalobcovia Zmluvu uzavreli slobodne a vážne, vediac, že na
vlastných Nehnuteľnostiach zriaďujú záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s Zmluva bola
žalobcami riadne podpísaná a nemožno hovoriť o tom, že by si žalobcovia nemali možnosť uzavretiezáložnej zmluvy za daných podmienok riadne premyslieť, prípadne sa poradiť s odborníkmi na danú
problematiku. Po posúdení danej veci tak súd dospel k záveru, že medzi žalobcami a Slovenskou
sporiteľňou, a.s. bola platne uzavretá záložná zmluva, ktorou sa žalobcovia dobrovoľne zaviazali

poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzku Dlžníka zo Zmluvy o úvere. Keďže Dlžník zo Zmluvy o úvere
svoje povinnosti riadne neplnil, pristúpil pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. k realizácii svojich
oprávnení: vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k výkonu záložného práva, ktorým bol
úver zabezpečený. Pokiaľ bola uvedená Zmluva uzavretá platne (a súd po vykonanom dokazovaní
nezistil opak) a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré taká Zmluva a príslušné právne predpisy

stanovujú pre začatie výkonu záložného práva Veriteľa, t.j. porušenie povinností dlžníka úver riadne
splácať (čo žalobcovia vo svojom návrhu ani nespochybňujú), Veriteľ je oprávnený svoje záložné právo
vykonať a dosiahnuť tým uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobcovia ako osoby plne spôsobilé na právne
úkony si museli byť pri uzatváraní záložnej zmluvy vedomí toho, že ak dôjde k porušeniu povinností
Dlžníkov zo Zmluvy o úvere, môžu byť Nehnuteľnosti použité na uspokojenie Veriteľa. Skutočnosť, že
si žalobcovia ako záložcovia svoj slobodne učinený právny úkon spočívajúci v dobrovoľnom zriadení

záložného práva v prospech záložného veriteľa následne rozmysleli, im nedáva možnosť tento právny
úkon odvolať alebo zmeniť bez toho, že by s tým záložný veriteľ súhlasil. V civilnom práve platí základná
zásada pacta sunt servanda, teda zmluvy sa majú plniť a záložný veriteľ je na ňu oprávnený sa spoliehať.
Uviedol, že žalobcovia namietali neprijateľnosť zmluvných podmienok a to jednak ustanovenie v časti
3 mandátnej zmluvy ods. 2, ktoré znie: Záložca ako mandant nie je oprávnený vypovedať mandátnu

zmluvu počas trvania pohľadávky. Zmluvné stany týmto vylučujú platnosť ustanovení § 567 §569 §570
§574 a §575 obchodného zákonníka. Ďalej článok 4 záložnej zmluvy kde je uvedené, že ak pohľadávka
nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci
ktorého upokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP. V tejto súvislosti poukázal na
ust. § 41 Občianskeho zákonníka a ak by aj bola celá časť III. Zmluvy neplatná, nespôsobovalo by to

neplatnosť celej Zmluvy, pretože táto časť je od zvyšku Zmluvy bez ďalšieho oddeliteľná. Konštatoval,
že časť III. Zmluvy a ani čl. IV nemožno považovať za neplatné, pretože sú odrazom zákonných
ustanovení upravujúcich výkon záložného práva. Podľa ust. § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka je
záložca povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť
potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady

potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve
o zriadení záložného práva. Podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva
koná záložný veriteľ v mene záložcu. Ak by Zmluva neobsahovala v časti III zmocnenie pre záložného
veriteľa konať pri výkone záložného práva v mene záložcov, bol by Veriteľ k tomu oprávnený priamo zo
zákona.PodmienkyčastiIII.Zmluvytaknemožnopovažovaťzaneplatné,anizaneprijateľnépodmienky,

pretože sú odrazom kogentnej zákonnej úpravy. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.
Vylúčenie platnosti v Zmluve uvedených ustanovení Obchodného zákonníka, je možné s poukazom na
dispozitívny charakter týchto ustanovení Obchodného zákonníka, t.j. že sa od nich môžu zmluvné strany
v zmluve odchýliť, resp. aplikáciu takých ustanovení v zmluve vylúčiť (ako a contrario vyplýva z ust. § 263

Obchodného zákonníka). Dohoda v akejkoľvek zmluve, ktorá sa odchyľuje od dispozitívnych ustanovení
zákona (teda od takých, ktoré odlišnú dohodu strán umožňujú), je výrazom zmluvnej autonómie strán
a nemožno ju považovať za vzdanie sa práva, ako to indikujú vo svojich podaniach žalobcovia. Súd
ďalej uvádza, že aj článok 4 záložnej zmluvy kde je uvedené, že ak pohľadávka nebude riadne a
včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého upokojí

svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP je výrazom zákonnej úpravy a s určitosťou
nie je neprijateľnou podmienkou. Všeobecné obchodné podmienky tvorili súčasť zmluvy. K námietke
týkajúcej sa neplatnosti postúpenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere z postupcu Slovenskej sporiteľne,
a.s. na žalovaného 1/, uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postupca v Oznámení o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 23.11.2016 Dlžníka vyzval na splnenie ich splatného dlhu v súlade

s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Až dňa 17.12.2018 (teda po tom, čo Dlžníkov písomne vyzval
na plnenie ich splatného záväzku) uzatvoril so žalovaným v 1/ Zmluvu o postúpení pohľadávok, na
základe ktorej bola na žalovaného 1/ postúpená aj pohľadávka voči dlžníkovi zo Zmluvy o úvere spolu so
všetkými právami, ktoré s ňou boli spojené (vrátane záložného práva). Uzavrel, že Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 17.12.2018 je platným právnym úkonom, pretože postupca Slovenská sporiteľňa,

a.s. pred postúpením splnila všetky podmienky zakotvené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej
namietali, že v zmluve o postúpení pohľadávok nebola špecifikovaná, čo sa postúpilo a taktiež namietali,
že v oznámení o postúpení je uvedené, že pohľadávkou banky je úver na bývanie, pričom úver nie je
pohľadávka. Tvrdili, že záložné právo nemohlo byť postúpené a namietali, že žalovaný 1/ nemá bankovúlicenciu. Súd vyhodnotil tieto tvrdenia ako nedôvodné. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje
postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho

vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že
by inak tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane
jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje
na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v
osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Na postupníka prechádza

postúpením pohľadávky aj záložné právo. Prílohy predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE jednoznačne identifikujú postúpenú pohľadávku čo do základu a výšky. Samotné uvedenie
názvu produktu z ktorého vznikla pohľadávka, t.j. úver na bývanie ďalej iba špecifikoval pohľadávku a
tvrdenie, že úver na bývanie nie je pohľadávka je zmätočné a bez právneho významu. Tvrdenie, že
žalovaný1/nemalbankovúlicenciužalobcoviažiadnymspôsobomprávneneodôvodniliapreposúdenie
platnosti postúpenia veci je nepodstatné. V danom prípade síce išlo o spotrebiteľský právny vzťah,

ale nie o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže
tento vylučuje úvery zabezpečené záložným právom ako aj úvery poskytnuté za účelom nadobudnutia
alebo udržania nehnuteľnosti z úpravy predmetného zákona. K námietke premlčania uviedol, že pre
možnosť uplatnenia záložného práva bolo nevyhnutné zosplatnenie úveru. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 23.11.2016 v súlade s

ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že
oznámenie o výkone záložného práva zo dňa 05.01.2017 možno považovať za uplatnenie záložného
práva v súlade s § 151l Občianskeho zákonníka. Záložné právo bolo teda ešte pôvodným veriteľom
uplatnené v rámci trojročnej premlčacej lehoty, pričom vo výkone tohto záložného práva žalovaný 1/
ako postupník riadne pokračoval. Najvyšší súd SR v rozsudku z 30.11.2022, sp. zn. 5 Cdo 64/2020

konštatoval, že počas dražobného konania neplynie doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo. Dodal,
že žalobcovia 1/ a 3/ nepreukázali, že vzniesli námietku premlčania pred udelením príklepu vydražiteľovi
na opakovanej dražbe dňa 10.09.2020. Konštatoval, že z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že dovolať sa premlčania môže záložca najneskôr v deň konania dražby (Ide pritom
o ustálenú súdnu prax). Je to dôsledok toho, že vznesenie námietky premlčania môže zabrániť výkonu

práva, v posudzovanej veci práva záložného veriteľa uspokojiť sa zo zálohu predajom na dobrovoľnej
dražbe. Po tom čo sa právo vykonalo, námietku premlčania nemožno úspešne uplatniť. Žalobcovia
uplatnili námietku premlčania až po výkone záložného práva, preto takto vznesená námietka premlčania
nevyvoláva žiadne právne následky. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže nezistil
neplatnosť Zmluvy o úvere ani Zmluvy o zriadení záložného práva a ani žiadne také porušenie zákona o

dobrovoľných dražbách, ktoré by malo za následok neplatnosť dražby, žalobu žalobcov proti žalovaným
v 1., 2. a 3./ pre nedôvodnosť zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že neboli splnené

procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie procesné prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Malizato,žesúdnekonalnazákladeústavy,vjejmedziachavrozsahuaspôsobom,ktorýustanoví
zákon, nesprávnym procesným postupom im znemožnil uskutočňovať ich procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pretože napadnutý rozsudok je nedostatočne

odôvodnený, nepresvedčivý a nepreskúmateľný a v tejto súvislosti poukázali na konštantnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva. Mali za to, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces,
pretože súd sa nevysporiadal s každou ich námietkou podstatnou pre spravodlivé rozhodnutie vo veci,
riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré založil len na tvrdeniach žalovaných, pričom ide o arbitrárne
rozhodnutie, pričom každý má právo na riadne odôvodnenie. Názory a úvahy súdu nemajú oporu v

zákone ani vo vykonanom dokazovaní. Poukázali na to, že žiadali vykonať výsluch žalovaných 1/,
2/ a 4/, súd prvej inštancie povýšil zásadu hospodárnosti nad ostatnými zásadami súdneho konania,
a to zásadu kontradiktórnosti konania, za zásadu materiálnej pravdy, zásadu kooperácie, dispozičnú
zásadu. Podali viaceré námietky v konaní, pričom súd prvej inštancie ich námietky hrubo ignoroval anezaoberal sa nimi ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku rozhodnutia. Namietali názory
žalovaného 3/ ako súčasť odôvodnenia napadnutého rozsudku v bode 14 odôvodnenia. Žalovaný 3/ mal
uviesť, že na dražbe boli 2 príklepy a tým skončila dražba, pričom už z uvedeného tvrdenia žalovaného

3/ vyplýva, že napádaná dražba sa nekonala v súlade so zákonom, pričom ide o spochybňovanie
napádanej dražby samotným vydražiteľom, nie je zákonom akceptovateľné, aby sa na dražbe udelili 2
príklepy, z čoho vyplýva, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Navrhovateľom napádanej dražby
bol žalovaný 1/ ako spoločnosť, ktorá nie je bankovým subjektom a jej činnosť okrem iných je faktoring
a forfaiting mimosúdneho vymáhania pohľadávok a organizovanie dobrovoľných dražieb, čo osvedčuje,

že nie je záložným veriteľom a nebola oprávneným subjektom navrhnúť napádanú dražbu, a preto
je dražba neplatná. Namietali neplatnosť postúpenia pohľadávky pre rozpor so zákonom. Uviedli, že
žalovaný 1/ nemal právo navrhnúť napádanú dražbu. Na základe § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, obsah, ktorej by sa zmenou veriteľa zmenil, niet
pochýb, že postúpením pohľadávky banky na inú osobu ako je banka sa jej obsah mení. Banka má
zákonnú povinnosť dodržiavať bankové tajomstvo klienta, pričom iná osoba takúto zákonnú povinnosť

nemá, ako aj skutočnosť, že banka ako regulovaný subjekt musí dodržiavať mnoho ďalších právnych
noriem vymedzených nielen v zákone o bankách, pričom iná osoba ako banka takúto povinnosť nemá.
Tejto súvislosti poukázali na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2014 a na zákaz
odchýlenia sa od Občianskeho zákonníka ako celku, nakoľko je potrebné vyriešiť rozpor medzi § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazujúceho postúpiť pohľadávku banky na inú osobu ako banku,

nakoľko postúpením by sa zmenil jej obsah a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý naopak
takýto postup na inú osobu povoľuje. Poukázali tiež na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného
od 01.01.2008. Mali za to, že právna norma vyjadrená v § 92 ods. 8 zákona o bankách zhoršuje
postavenie spotrebiteľa oproti právnej norme vyjadrenej v § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
má možnosť postúpiť pohľadávku aj takým spôsobom, že jej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

Mali za to, že banka vôbec nemôže postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu
ako je banka, nakoľko takéto postúpenie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Zároveň
v spotrebiteľských zmluvách nie je možné platne dojednať odchýlenie sa od zákona o bankách v
neprospech spotrebiteľa. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 36/2020. Namietali
zamietnutie návrhu na prerušenie konania, v ktorom sa žalovaný 1/ domáha zaplatenia sumy 87 423,34

eur s príslušenstvom voči žalobcovi 2/ zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 08.04.2011 uzavretej s
bankou Slovenskou sporiteľňou a.s., s ktorou mali žalobcovia uzavrieť aj závislú záložnú zmluvu, ktorá
zanikla spolu s úverovou zmluvou, keď sa banka rozhodla ukončiť úverový vzťah so žalobcom 2/, z
ktoréhodôvoduzaniklozáložnéprávoanapádanádražbasakonalabezprávnehodôvoduanavrhovateľ
napádanej dražby nemal právo k zálohu, ktorým mali byť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Z

neplatnej, respektíve zaniknutej záložnej zmluvy nemohlo prejsť záložné právo na žalovaného 1/ a ten
nemal právo napadnutú dražbu navrhnúť. Uviedli, že napádaná dražba nebola dobrovoľná, pretože ich
vôľa nebola ani pri podpise záložnej zmluvy nechať si vydražiť ich obydlie. Ako vlastníci dotknutých
nehnuteľností nepoverili žiadnu osobu, aby nakladala s ich majetkom a vlastníctvom a namietali ako
absurdné, nezmyselné, nepresvedčivé, arbitrárne odôvodnenie v bode 97 odôvodnenia napadnutého

rozsudku, ktoré nemá oporu v zákone, pretože dobrovoľný a zároveň nútený výkon záložného práva
neexistuje a spotrebiteľ sa dopredu pri podpise zmluvy nemôže vzdať svojich práv. Žalobcovia sa
svojich práv vopred nevzdali a ich podpis záložnej zmluve nikto nemá právo ani súd vykladať tak, že
ich vôľa mala byť poveriť tretiu osobu navrhnúť napádanú dražbu. Poukázali na rozsudok Súdneho
dvora z 09. novembra 2023 vo veci C - 598/21. Argumentovali § 29 zákona o dobrovoľných dražbách a

zdôraznili, že dražobník je povinný odovzdať predmet dražby bez zbytočného odkladu vydražiteľovi, a
nie predchádzajúci vlastník, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie sa mýli a nesprávne právne posúdil
vec. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo dražobník neodovzdal predmet dražby vydražiteľovi, pričom
podľa § 29 ods. 1 došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Súd sa mýli a
právnu normu vykladá v rozpore so zákonom, ide o justičný omyl a dôvodné podozrenie na ohýbanie

práva sudcom. Poukazovali na článok 19, článok 20, článok 21 Ústavy Slovenskej republiky. Mali za
to, že napádaná dražba bola predstieraná a notár to mohol a mal vedieť. Vytýkali súdu prvej inštancie
nesprávne právne posúdenie v bode 94 odôvodnenia rozsudku a to vo vzťahu k okruhu účastníkov
súdneho konania s poukazom na to, že žalobca ako dominus litis rozhoduje koho bude žalovať a
žiaden súd ani zákon mu to nemôže zakázať. Zdôraznili, že zákon nemôže obmedziť občana, aby sa

nemohol domáhať proti tomu, kto jeho právo porušil. V tejto súvislosti poukázali na článok 46 ods.
1 Ústavy slovenskej republiky. Nakoľko žalovaný 4/ porušil ich práva, je pasívne vecne legitimovaný.
Zotrvali na vykonaní dôkazu výsluchom žalovaného 4/. Argumentovali, že boli splnené podmienky na
podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby, pretože boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľnýchdražbách, ich práva boli poškodené a existuje príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení zákona a
poškodením ich práv. Zdôraznili, že neexistuje zákon, ktorý by umožňoval dražiť obydlie človeka a preto
je napádaná dražba neplatná. Poukázali na to, že podali námietku premlčania práva na výkon záložného

práva. Vytýkali súdu prvej inštancie ignoráciu § 54a Občianskeho zákonníka. Vytýkali súdu prvej
inštancie, že nerešpektoval princípy materiálneho právneho štátu a v tomto smere poukazovali na článok
2 ods. 2 ústavného zákona číslo 23/1991. Rozsudok trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné.
Rozhodnutie je v rozpore s koncepciou spravodlivého konania, súd nedostatočne preskúmal podania,
argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Namietali, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonom

stanovené podmienky podľa § 220 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku. Zdôraznili, že okresný súd
na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel extrémnemu nesúladu a
hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ, okresný súd v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy,
pričom zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti, výklad a aplikácia
právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento
odklon bol dostatočne zdôvodnený.

3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
všetkými výrokmi rozsudku súdu, č. k. 31C/127/2020-455 z 15.11.2023, ktorými bol návrh žalobcov na
prerušenie konania zamietnutý, žaloba žalobcov bola zamietnutá a žalovanému 1/ až 3/ bol priznaný
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Obsah podaného odvolania mu je známy z voľne

dostupnýchpodaníobčianskychzdruženíazuvedenéhodôvodusúobsahompodaniaskutočnosti,ktoré
nie sú konkretizované na prejednávaný prípad a väčšinový obsah tvoria výlučne všeobecné námietky a
odkazy na ochranu spotrebiteľov. Poukázal na skutočnosť, že obsah odvolania si vo viacerých bodoch
vzájomne odporuje, je nekonzistentný a s ohľadom na jeho všeobecnosť je takmer nemožné sa k
nemu relevantne vyjadriť. Zastával názor, že všeobecná argumentácia žalobcov ústavnými princípmi

ochrany obydlia a vlastníckeho práva nebola doložená výnimočnými okolnosťami, pre ktoré by malo
byť uprednostnené právo žalobcov na ochranu obydlia pred právom veriteľa zákonným spôsobom
domôcť sa svojho práva na zákonné vymoženie pohľadávky. Poukázal na ustanovenie § 53 ods.
10 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na

dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Výkon záložného
práva formou dobrovoľnej dražby teda má oporu v zákonnej úprave a sleduje legitímny cieľ, ktorým je
uhradzovacia funkcia záložného práva. Namietal, že všetky námietky a tvrdenia žalobcov, ktoré neboli
pred súdom prvej inštancie uplatnené predstavujú neprípustné novoty keďže v tomto prípade nejde ani
o jeden z prípadov predpokladaných ust. § 366 C.s.p., kedy by mal odvolací súd prihliadať na neskôr

uplatnené tvrdenia a dôkazy. S ohľadom na všeobecnosť a rozsiahlosť podaní žalobcov už pred súdom
prvej inštancie je špekulatívne namietať nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorý sa s
nedôvodnými námietkami žalobcov snažil vysporiadať vo svojom 45-stranovom rozhodnutí. Žalovaný
1/ zastáva názor, že pokiaľ samotní žalobcovia nevznesú konkrétne námietky a neuvedú konkrétne
skutkové tvrdenia na podporu svojej žaloby, tak je neprípustné od súdu požadovať, aby si domýšľal, čo

žalobcoviamohlisvojímpodanímmyslieť,prípadneakédôvodyneplatnostidobrovoľnejdražbyuplatňujú
v žalobe, a teda je neprípustné namietať, že súd sám z vlastnej iniciatívy nevyhľadával dôvody pre
vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými
relevantnými námietkami žalobcov, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu potvrdil ako vecne

správny a žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je dostatočne odôvodnený, vychádzajúci zo správne zisteného skutkového stavu, na ktorý súd
prvej inštancie aplikoval správne právne posúdenie. Súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco zaoberal

všetkými námietkami uplatnenými žalobcami. Žalobcovia vo svojom odvolaní vôbec neuvádzajú,
na ktoré nimi uplatnené námietky súd nereagoval, resp. ktoré podľa ich názoru "hrubo ignoroval".
Nevykonanie dôkazov súd náležite a dostatočne odôvodnil. Navyše žalobcovia počas konania pred
súdom prvého stupňa ani len neodôvodnili a neuviedli, čo by sa malo výsluchom žalovaných
preukazovať. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovýmstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
nie je dôvodné.

6. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby;
ktorou sa žalobcovia domáhali neplatnosti dražby; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov
procesného útoku, ktorými žalobcovia preukazovali dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej
obrany, ktorými sa žalovaní bránili proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie
na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho

posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu
spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p.
v spojení s § 191 C.s.p.); vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil
aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách v spojení s Občianskym zákonníkom, ktoré aj správne vyložil; zohľadniac

relevantnú judikatúru i aktuálne ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít; a dôvody, pre
ktoré žalobe nevyhovel; vzhľadom na to, že nezistil neplatnosť Zmluvy o úvere ani Zmluvy o zriadení
záložného práva a ani žiadne také porušenia zákona, ktoré by mali za následok neplatnosť dražby; aj
dôkladne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. vysvetlil, a to nielen s poukazom
na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté

právne závery, starostlivo posúdil opodstatnenosť všetkých skutkovo významných tvrdení strán sporu a
relevantnosť ich právnych argumentov a dôsledne sa vysporiadal aj s dôkaznými návrhmi strán sporu.
Odvolací súd posúdil tvrdenie žalobcov, že súd sa nevysporiadal s každou ich námietkou podstatnou
pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, a že ich námietky hrubo ignoroval, že nedostatočne preskúmal
ich podania, argumenty a dôkazy, za nedôvodné, ako i zjavne zavádzajúce a účelové vzhľadom na

rozsiahlosť odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa konajúci súd podrobne zaoberal každou konkrétnou
námietkou žalobcov a dal vyčerpávajúce odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky
žalobcov súvisiacich s predmetom konania.

7. Odvolanie žalobcov nie je ; z hľadiska nimi uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového

vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Žalobcovia vo svojom
odvolaní neuviedli žiadne podstatné námietky a argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol v
odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie
mohli žalobcovia náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované
ich právo na spravodlivý súdny proces, nebola im odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že
odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá ich predstavám a očakávaniam, a preto žalobcami uplatnený

odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
nemôže obstáť.

8. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie
za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a
v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.

9. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

10. V zmysle uvedeného ustanovenia zákona súd môže (fakultatívne) prerušiť konanie pokiaľ je vhodné

v konaní dočasne nepokračovať vzhľadom na predbežnú otázku, ktorú pre svoje rozhodnutie môže
síce posúdiť v prebiehajúcom konaní sám, ale môže tiež vyčkať až na jej posúdenie v inom konaní,
pričom vyriešenie tejto predbežnej otázky v inom konaní môže mať význam pre jeho rozhodnutie. Ide
teda o prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, a preto súd konanie nemusíprerušiť; je na úvahe vec prejednávajúceho súdu, či túto procesnú možnosť využije, keďže to nie je to
jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže
konanie prerušiť, pričom musí vždy mať na zreteli požiadavku rýchlej a účinnej ochrany účastníkov v

súdnom konaní a hospodárnosť konania (§ 17 C.s.p.), z hľadiska ktorých by malo prerušenie konania
predstavovať skôr výnimku ako pravidlo.

11. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v danom prípade dôsledne postupoval podľa
§ 164 C.s.p. skúmajúc, či sú splnené zákonné predpoklady pre prerušenie konania, pričom dospel

k správnemu záveru, že návrh na prerušenia konania nie je dôvodný. V tejto súvislosti konajúci súd
správne poukázal na to, že možnosť vykonania dražby sa neviaže na judikovanú pohľadávku a otázku
neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti spotrebiteľských zmlúv si môže v tomto konaní
vyriešiť ako predbežnú otázku. Prerušenie konania pre konanie o zaplatenie peňažnej sumy zo Zmluvy
o splátkovom úvere nie je v tomto prípade nevyhnutné, a preto by prerušenie konania bolo v rozpore
s požiadavkou plynulosti a hospodárnosti konania.

12. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď upustil od doplnenia žalobcami navrhovaného
dokazovania výsluchom štatutárnych zástupcov žalovaných 1/, 2/, 4/, keď aj odvolací súd ho považoval
za nadbytočné a neúčelné; pre nedostatok ich vypovedacej hodnoty by totiž neprispelo k zisteniu
rozhodujúcich skutočností pre potreby ustálenia skutkového stavu v konaní a posúdenie dôvodnosti

žaloby. Konajúci súd na zistenie skutkového stavu zabezpečil dostatočné množstvo dôkazných
prostriedkov, z ktorých vyvodil na rozhodnutie veci aj dostatočné skutkové závery. Súd prvej inštancie
nevykonanie dokazovania s náležitou starostlivosťou odôvodnil a za stavu, keď skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov bolo možné bezpečne ustáliť, nemohol porušiť právo žalobcov na
spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobcovia

argumentovali zásadou materiálnej pravdy, poukazuje odvolací súd na to, že v sporovom konaní je
súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a sporové konanie sa tak riadi zásadou formálnej
pravdy. Z uvedených dôvodov žalobcovia neopodstatnene vytýkajú súdu prvej inštancie, že rozhodol
bez náležitého zistenia skutkového stavu. So zreteľom na uvedené odvolací súd nezistil v súvislosti
so žalobcami a súdom prvej inštancie zamietnutými (nevykonanými) dôkazmi v postupe súdu prvej

inštancie žiadnu takú vadu či pochybenie, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť či predčasnosť
jeho rozhodnutia, prípadne neúplnosť zisteného skutkového stavu, keďže vzhľadom k vymedzeniu
žalovaného nároku, opísaného skutkového stavu a prijatých právnych záverov, neboli navrhované
dôkazy potrebné.

13. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že v § 21 ods. 4 ZoDD sú taxatívne vymenované
subjekty, ktoré musia byť procesne zúčastnené v súdnom konaní o neplatnosť dražby, pričom ide
o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 C.s.p. Zákon týmto ustanovením vymedzuje vecnú
legitimáciu v spore o neplatnosť dražby. V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd za správny
záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný 4/ vystupujúci na dražbe ako notársky kandidát spisujúci

zápisnicu o priebehu dražby, nie je uvedený ako účastník konania priamo v cit. ustanovení zákona, nie je
pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore o neplatnosť dražby. V súlade s dispozičnou zásadou
žalobcovia využili svoje právo navrhnúť účastníkov konania na strane žalovaného, zároveň však s
realizáciou tohto práva znášajú v sporovom konaní procesnú zodpovednosť za určenie okruhu strán
v spore a v prípade ich nedostatočného označenia z hľadiska hmotnoprávnej vecnej legitimácie nesú

následky v podobe procesného neúspechu tým, že ich žaloba bude zamietnutá. Odvolací súd nezistil,
že by bolo postupom súdu prvej inštancie porušené ich právo vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

14.Záložnéprávojelegitímnyprávnyinštitút,narealizáciuktoréhoslúžizákonodobrovoľnýchdražbách.
Obydlie Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 pripúšťa

výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe, podľa osobitného zákona, aj v prípade, ak záložné
právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Ochranu obydlia nie je možné vnímať absolútne
tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Inštitút dobrovoľnej dražby
predstavuje zásah do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na
obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR, avšak ide o zásah zákonom dovolený za predpokladu, že proces

vykonania dobrovoľnej dražby prebehne v súlade so zákonom.

15. Strata obydlia, resp. právo na obydlie, nie je absolútne nedotknuteľné a pokiaľ je tento proces
podrobený súdnej kontrole, nie je to ani v rozpore s právom EÚ. Inštitút dobrovoľnej dražby vspotrebiteľských veciach bol predmetom konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len "Súdny
dvor"), a to vo vzťahu k otázke, či inštitút dobrovoľnej dražby môže vôbec obstáť z hľadiska princípov
práva Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa, keďže záložné právo sa vykoná bez účasti súdu a

súdnej či inej objektívnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok a celý proces od určenia výšky
dlhu až po dražbu vykonajú súkromné osoby (rozsudok Súdneho dvora z 10. 9. 2014 vo veci C-34/13,
Kušionová, ECLI:EU:C). Z rozhodnutia Súdneho dvora vyplýva, že síce výkon zábezpeky, ktorá sa
vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy o pôžičke, nie je predmetom úpravy práva Únie a v dôsledku toho sa
v súlade s princípom procesnej autonómie uplatní vnútroštátna právna úprava, tá však musí zodpovedať

požiadavkám zásady efektivity a zásady ekvivalencie. Z pohľadu zásady efektivity vo vzťahu k smernici
93/13 to znamená, že vnútroštátna procesná úprava nesmie prakticky znemožniť alebo nadmerne
sťažiť výkon práva na riadnu ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami, ktoré uvedená smernica
priznáva spotrebiteľom, pričom splnenie tejto podmienky má posúdiť ex offo vnútroštátny súd, presnejšie
"Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava

dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré
sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ
poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo
nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží
vnútroštátnemu súdu.". Súdny dvor tak dobrovoľné dražby z možnosti použitia na spotrebiteľov

nevylúčil pod podmienkou, že spotrebiteľom bude garantovaná ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami a že súd má posúdiť (overiť) efektivitu ochranných opatrení, pričom sa konkrétne spomína
inštitút neodkladného opatrenia.

16. Výkonom záložného práva veriteľ sleduje legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej

zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení z 24. septembra 2014 sp. zn. PL.
ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval súlad § 7 ods. 2 ZoDD s čl.1 ods.1 a čl. 20 ods. 1 až 4 ústavy a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou
dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe
určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom

Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so
sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby,
ktorý pritom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa potom odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým

záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný
veriteľ (vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu) je oprávnený navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú
pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o
neplatnosť dobrovoľnej dražby. Obydlie občana s pomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje.

V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o
dobrovoľných dražbách, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle § 21 ods. 2 podať osobou,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby.

17.V súvislosti s námietkou, že žalobcovia nepoverili žiadnu osobu, aby nakladala s ich majetkom a

vlastníctvom a že napádaná dražba nebola dobrovoľná, správne poukázal súd prvej inštancie na §
151m ods. 6 Obč. zák., upravujúceho zákonné splnomocnenie záložného veriteľa vystupovať pri výkone
záložného práva v mene záložcu, vrátane podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Zákonné
splnomocnenie zabraňuje tomu, aby záložca splnomocnenie odvolal. Žalobcovia nedôvodne namietajú,
že ich vôľa nebola pri podpise záložnej zmluvy nechať si vydražiť obydlie. V tejto súvislosti nemá žiadny

vplyv na prejednávajúcu vec ani argument žalobcov a tom, že spotrebiteľ sa dopredu pri podpise zmluvy
nemôže vzdať svojich práv.

18. Z hľadiska udelenia počtu príklepov súd prvej inštancie správne vychádzal z Notárskej zápisnice
osvedčujúcej priebeh opakovanej dražby dňa 10.09.2020, z ktorej vyplýva udelenie jedného príklepu

účastníkovi dražby pod číslom 109. Nedôvodná je námietka žalobcov o nepreskúmateľnosti rozsudku,
vzhľadom na výpoveď vydražiteľa o udelení 2 príklepov. V konaní nevyšla najavo žiadna skutočnosť
nasvedčujúca tomu, že by išlo vzhľadom na dĺžku trvania dražby o predstierané konanie.19. Ustanovenie § 525 ods. 1 Obč. zák. zakazuje postúpiť pohľadávku ktorej obsah by sa zmenou
veriteľa zmenil. Odvolací súd zastáva názor, že postúpením peňažnej pohľadávky nedochádza k zmene
obsahu záväzku. Ide o postúpenie pohľadávky na peňažné plnenie, ktorej obsahom je povinnosť

dlžníkaplniťvpeniazochaprávoveriteľapožadovaťpeňažnéplnenie.Postúpenímpeňažnejpohľadávky
sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah
pohľadávky.

20. Povinnosť banky ako postupcu dodržiavať bankové tajomstvo a jej regulovanie zákonom o bankách,

nie je takou podstatnou skutočnosťou, ktorá by mala v prípade postúpenia peňažnej pohľadávky bankou
na iný subjekt, zásadný dopad na obsah záväzkového vzťahu, a preto v prípade postúpenia peňažnej
pohľadávky na nebankový subjekt odvolací súd zastáva názor, že nedochádza k zmene obsahu záväzku
v neprospech dlžníka.

21. Je potrebné vziať na zreteľ, že § 92 ods. 8 zákona o bankách je systematicky zaradený do časti

upravujúcej bankové tajomstvo, z ktorého upravuje výnimky práve pri postúpení pohľadávky banky
na nebankový subjekt. Ide o osobitný prípad postúpenia pohľadávky na ktorú sa vzťahuje bankové
tajomstvo, a preto nemožno vyvodiť jeho rozpor s ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. Ani súdnou praxou
najvyšších súdnych autorít nebolo ustálené, že by bolo neprípustné postúpenie pohľadávok bankou
na iný subjekt z dôvodu ohrozenia alebo porušenia bankového tajomstva a povinnosti zachovávať

mlčanlivosť. Uvedený záver nevyplýva ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovanom v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod R 60/2018.

22. Vyššie uvedené závery je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu uplatniť aj v prípade postúpenia
peňažnej pohľadávky banky na nebankový subjekt zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobcovia poukazovali

na § 52 ods. 2 Obč. zák. z ktorého vyplýva, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ani vo väzbe na uvedené ust. odvolací súd
nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcov o rozpore medzi ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách,
umožňujúceho postúpiť pohľadávku banky na inú osobu ako banku, s § 525 ods. 1 Obč. zák. podľa
ktorého je nemožno postúpiť pohľadávku, ktorou by sa zmenou veriteľa jej obsah zmenil. Podľa názoru
odvolacieho súdu ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. nie takým ustanovením, ktoré by bolo určené na reguláciu

právnych vzťahov so spotrebiteľom, a ktorého prednostné aplikovanie by vylučovalo použitie ust. §
92 ods. 8 o bankách. Aj z hľadiska noriem na ochranu spotrebiteľa platí, že postúpením peňažnej
pohľadávky bankou na nebankový subjekt, nedochádza k zmene obsahu záväzku v neprospech dlžníka
ako spotrebiteľa ani zo zreteľom na bankové tajomstvo. Žalobcovia nedôvodne argumentujú § 54 ods. 1
Obč. zák, nakoľko nemožnosť odchýlenia sa od ustanovení Obč. zákonníka v neprospech spotrebiteľa

platí pre zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách; v danom prípade postúpenia pohľadávky išlo
o priamu aplikáciu právnych noriem a nie zmluvných dojednaní. So zreteľom na vyššie uvedené závery
žalobcovia v podanom odvolaní nedôvodne namietajú neplatnosť postúpenia pohľadávky bankou na
žalovaného 1/.

23. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s aplikáciou § 29 ZoDD týkajúceho sa povinnosti
odovzdania predmetu dražby, uvedené ustanovenie súd prvej inštancie nevyložil svojvoľne a jeho
úvahy nepovažoval odvolací súd za nesprávne. Žalobcovia nedôvodne namietajú nesprávne právne
posúdenie veci. Súd prvej inštancie vyložil právnu normu v súlade so zákonom, keď dospel k záveru,
že pokiaľ je vydraženým predmetom byt, dom, iná nehnuteľnosť, povinnosť odovzdať predmet dražby

vydražiteľovi zaťažuje výlučne predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby. Predchádzajúci vlastník
má výslovne ustanovenú povinnosť odovzdať predmet dražby. Zásadou je, že predmet dražby bude
odovzdaný vydražiteľovi bývalým vlastníkom za prítomnosti dražobníka. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že ani prípadné porušenie § 29 ods. 2 ZoDD by nebolo spôsobilé založiť
neplatnosť dražby.

24. Vo veci C-598/21 - SP, CI verzus Všeobecná úverová banka a. s. vyslovil Súdny dvor EÚ nesúlad
vnútroštátnej právnej úpravy s právnymi normami Európskej únie, najmä so smernicou Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a preto je úlohou zákonodarcuzosúladiť platnú právnu úpravu v Občianskom zákonníku so závermi vyslovenými v tomto rozsudku.
V intenciách uvedeného rozsudku odvolací súd zistil, že ku dňu 5.10.2016 bol dlžník v omeškaní so
sumou 5.298,13 eur z celovo poskytnutého úveru 72.300 eur, doba trvania zmluvy bola dohodnutá na

25 rokov a mimoriadna splatnosť pohľadávky bola vyhlásená dňa 23.11.2016, teda po vyše 5 rokoch
trvania zmluvy. Vzhľadom na to, že dlžník nesplácal splátky úveru viac ako 5 rokov a vznikol mu dlh
vo výške 7% z poskytnutej sumy úveru, považoval odvolací súd neplnenie úverovej zmluvy za závažné
a podstatné. Odvolací súd nezistil ani nepomer výšky splatnej pohľadávky (72.659,07 eur ) k hodnote
draženej nehnuteľnosti (100.000 eur).

25. Súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť danej veci so zreteľom na skutočnosť, že predmetom
sporujenehnuteľnosťslúžiacaprepotrebybývania,pretoževtakomprípadejenepriamodotknuténielen
právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ústavy SR či čl. 8 Dohovoru, z ktorého vyplývajú tiež
určité procedurálne garancie (porovnaj nález II.ÚS 294/2018 z 11. októbra 2018, bod 12), ale aj právo
každého na zachovanie ľudskej dôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 ústavy. Konajúci súd veľmi dôsledne

podrobil dražbu kontrole vzhľadom na to, že žaloba bola podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným
nezákonným zásahom do vlastníckeho práva k rodinnému domu uspokojujúceho základnú potrebu
bývania žalobcov. V danom prípade súd prvej inštancie vzal na zreteľ, že žalobcov treba považovať za
spotrebiteľov, a hoci sa na ich spotrebiteľskú zmluvu nevzťahoval zákon o spotrebiteľských úveroch,
podrobil ju súdnej kontrole z hľadiska možnej neplatnosti v zmysle noriem spotrebiteľského práva,

aby neboli žalobcovia v dobrovoľnej dražbe nezákonne zbavení vlastníctva nehnuteľnosti tvoriacej ich
obydlie.

26. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, prečo bola pohľadávka žalobcov v prípade dražby vyčíslená
rozdielne ako pohľadávka vymáhaná žalobou žalovaného 1/ v súdnom konaní. Rovnako sa súd prvej

inštancie dôkladne vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalobcami, a preto mu nedôvodne
vytýkajú ignoráciu § 54a Obč. zák. Správne poukázal na § 151j ods. 2 Obč. zák. v zmysle ktorého,
ak nie je pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečená záložným právom riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná. Teda, uplynutie premlčacej lehoty nemá žiaden vplyv možnosť veriteľa

uspokojiť sa prostredníctvom výkonu záložného práva. Jedinou podmienkou je, aby záložné právo
vzniklo skôr, ako sa záložným právom zabezpečené právo zo spotrebiteľskej zmluvy premlčalo.

27.Nadrámecodvolacíchnámietokodvolacísúddodáva,žepokiaľžalobcoviadodatočneargumentovali

druhou vetou § 565 Obč. zák., jeho aplikáciu vylučuje osobitné ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák.,
ktoré sa ako osobitný právny režim uplatní v prípade záväzkových vzťahov, ktoré vznikli na základe
spotrebiteľskej zmluvy a bolo prijaté z dôvodu, že úprava straty výhody splátok v spotrebiteľských
veciach podľa § 565 Obč. zák. vytvárala v praxi neprimerané situácie, teda s cieľom zamedziť
zneužívaniu predčasnej splatnosti pohľadávky v režime § 565 Obč. zák.. Ako správne ustálil súd

prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, v danom prípade boli kumulatívne splnené všetky
podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 Obč. zák..

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaným 1/, 2/ a 3/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). V odvolacom konaní úspešnému žalovanému 4/ vznikol
síce nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, podľa obsahu spisu mu žiadne trovy
nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim

procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému 4/ sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod
R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).