Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 31C/127/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620202979
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1620202979.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom C. D., 2/ E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D., 3/ F. G., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom D., H. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, 2/ U9, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, právne
zastúpený: STAŇEK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, so sídlom Bratislava, Dunajská 15,
3/ I. J. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., K. XXXX/XX a 4/ L. H. C., notársky úrad K., M. XXXX/XX,
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov 1/ až 3/ na prerušenie konania do skončenia súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Malacky pod č.k. 6 Csp 55/2019 z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a

III. Súd p r i z n á v a žalovanému 1/, žalovanému 2/, žalovanému 3/, nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 100 %.

IV. Súd n e p r i z n á v a žalovanému v 4./ nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2020 domáhali, aby súd určil neplatnosť
dobrovoľnej dražby, konanej ako tretie kolo dražby dňa 10.09.2020 o 14:20 hod. v spoločnosti U9,
a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava nehnuteľností označených ako predmet dražby zapísaných na
liste vlastníctva č. XX, vedených Okresným úradom E., katastrálnym odborom v katastrálnom území C.
D., obec C. D., okres E. a to parcely registra C č. XXX, o výmere 565 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, stavby : rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcela č. XXX,

spoluvlastnícky podiel 1/1 a nehnuteľnosti zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedených Okresným
úradom E., katastrálny odbor v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres E. a to : parcely registra
zastavaná plocha a nádvorie. Príslušenstvo predmetu dražby, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané
na LV: stavba stolárskej dielne na parcele C XXX/X, stavba príručnej stolárskej dielne č. 1 na parc. reg.
C č. XXX, XXX/X, stavba príručnej stolárskej dielne č. 2 na parcele č. XXX/X plot odd. pozemok v čele
pozemku a z bočnej strany, plot odd. pozemok od suseda, prípojka elektriny do stavby RD, prípojka
vody z verejného vodovodu, kanalizačná prípojka z domu, prípojka plynu, prípojka elektriny do drobnej

stavby označením 1, prípojka elektriny do stavby stolárskej dielne, spevnené plochy betónové a pod.

2. V žalobe uviedli viacero všeobecných tvrdení, ktoré viac krát zopakovali. V prvom rade namietali, že
dražba nebola dobrovoľná, nesúhlasili s ňou a ako vlastníci nedali súhlas na draženie nehnuteľností,ktoré boli ich jediným obydlím. Podľa nich nemohol vydražiteľ od nevlastníka získať vlastníctvo, keďže
nikdy nepreviedli vlastníctvo a notár mal vedieť, že bez súhlasu vlastníka nie je možné dražiť. Ďalej
všeobecne namietali, že dražba sa konala spôsobom odporujúcim zákonu o dobrovoľných dražbách,

Ústave SR a únijnému právu a žalovaní mali konať ako organizovaná skupina s cieľom pripraviť ich
oobydlie.Namietaliporušenieprávanazachovanieľudskejdôstojnosti,cti,ochranumena.Tvrdili,žeboli
zneužité ich osobné údaje. K spísanej notárskej zápisnici udávali, že notársky kandidát do nej zapísal,
že licitátor skonštatoval, že do začatia dražby zložili dražobnú zábezpeku šiesti záujemcovia, ktorí
dražili pod číslom 71, 143, 41, 21, 84 a 109, pričom nie sú v notárskej zápisnici identifikovaní menom,

priezviskom, trvalým bydliskom. Obsah notárskej zápisnice nebol účastníkom vysvetlený, neprečítali ju
a nepodpísali ju na znak súhlasu a preto ju nie je možné považovať za platnú. K samotnému priebehu
dražby namietali ešte, že im nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Dražbe malo
predchádzať vypracovanie znaleckého posudku č. 37/2020 I. L. N. na hodnotu 100000€, pričom ide
o klamlivý údaj o hodnote a posudok je nepravdivý. K zmluvám, ktoré boli podkladom dražby uvádzali,
že žalovaný vymáhal právo z neprijateľných podmienok, že záložná zmluva, zmluva o splátkovom

úvere, zmluva o dražbe sú neplatné právne úkony. Spochybňovali platnosť záložnej zmluvy, pre
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Mali za to, že súd má podrobiť súdnej
kontrole uzatvorené zmluvy. Banka predložila úverovú zmluvu zavádzajúcu, nevhodnú, v neprospech
spotrebiteľa, jednostrannú s neprijateľnými podmienkami. Išlo o formulárové zmluvy. Taktiež uviedli,
že začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nebolo medzi stranami dohodnuté

a podávajú i námietku premlčania. Namietali, že nie sú povinní predmet dražby odovzdať. Namietali, že
žalovaný sa nestal nástupcom práv a povinností vyplývajúcich z úverovej a záložnej zmluvy. Dodávateľ
úveru mal poskytnúť úver 72300€, pričom im bol poskytnutý úver iba vo výške 71501€ a dodávateľ
z ich účtu zinkasoval 20290,78€. Pohľadávka je sporná čo do základu a výšky. Z úverovej zmluvy
nevyplýva právo postúpiť záložné právo na tretiu osobu a dražba bola vykonávaná cudzou osobou bez

splnomocnenia vlastníka a bez súdneho rozhodnutia. Napokon tvrdili, že oznámenie o dražbe nebolo
zverejnené v zákonnej lehote a zákonným spôsobom, nebolo doručené obci.

3. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne vyjadril (na č.l. 26 spisu), pričom žiadal žalobu zamietnuť,
keďže žalobcovia platnosť dobrovoľnej dražby relevantne nespochybnili. Uviedol, že žaloba žalobcov

je rozsiahla, neprehľadná a zmätočná, bez uvedenia úplných relevantných skutočností. Svoje tvrdenia
o neplatnosti právnych úkonov nijako nezdôvodnili, neuviedli žiadnu argumentáciu. Nesúhlasil s ich
argumentáciou, že by bol na výkon záložného práva potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti
s poukazom na § 151m ods. 4 OZ. Pri realizácii výkonu záložného práva nejde o nadobudnutie
nehnuteľnosti od nevlastníka, keďže podľa § 151m ods. 6 OZ koná záložný veriteľ v mene záložcu.

Poukázal na ustanovenia § 27 ods. 1 o dobrovoľných dražbách, § 151m ods. 4, § 151m ods. 6 OZ,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 11 Co 144/2019 – 171 zo dňa 17.07.2019. Čo sa týka námietok
žalovaných, ktorými poukazovali na neplatnosť oznámenia o začatí výkonu záložného práva, uplatňovali
námietku premlčania, namietali sumy poskytnutého úveru, poukazovali na neprijateľnosť zmluvných
podmienok, žalovaný 1/ poukázal na § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a uviedol, že

tieto námietky nie sú relevantné pre konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, keďže nimi
nespochybňujú platnosť záložnej zmluvy a ani nepoukazujú na porušenie ustanovení o dobrovoľných
dražbách. Súčasne boli ich výhrady nešpecifikované a nemá preto možnosť sa k nim vyjadriť.
K skutočnosti, že si pohľadávku neuplatnil v súdnom konaní uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie
záložnému veriteľovi neprikazuje viesť záložné právo len pre judikovanú pohľadávku. Poukázal pritom

na nález Ústavného súdu SR z 22.06.2017 sp. zn. II.ÚS 796/2016-65.

4. Žalovaný 2/ sa písomne vyjadril k žalobe (na č.l. 99 spisu), pričom žiadal žalobu zamietnuť,
keďže žalobcovia nepreukázali porušenie žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
nepreukázali vznik ujmy na svojich právach a ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou.

Namietol, že žalovaný 4/ nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Poukázal na to, že časť námietok
žalobcov nesmeruje proti porušeniu žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a nie sú
relevantné, keďže vyslovenie neplatnosti dražby je možné založiť výlučne na preukázaní konkrétneho
porušenia zákona o dobrovoľných dražbách a muselo by byť takej intenzity, že malo vplyv na vydraženie
predmetu dražby a tým spôsobilo ujmu na právach žalobcu. Námietky žalobcov rozčlenil na 11 bodov,

pričom sa v k všetkým postupne vyjadril. Čo sa týka neplatnosti záložnej zmluvy, neplatnosti právnych
úkonov, postúpenia pohľadávky, neprijateľnosti podmienok k týmto uviedol, že absentujú akékoľvek
relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by takúto skutočnosť preukazovali. Má za to, že neuniesli bremeno
tvrdenia a ani dôkazné bremeno a okrem tvrdenia o neplatnosti záložnej zmluvy by ani nemohli viesťk rozhodnutiu o určení neplatnosti dražby. K tvrdeniu, že výkon dražby nemožno realizovať bez súhlasu
vlastníka a zásadu nemo plus iuris poukázal na §151m ods. 6 OZ a citoval odôvodnenia rozhodnutí
KrajskéhosúduPrešovz30.10.2012,sp.zn.20Co123/2011,20Co51/2012,NSSRzodňa31.10.2018,

sp. zn. 6 Cdo 60/2017 a konštatoval nedôvodnosť a neúčelnosť tejto námietky. K tvrdeniu o neplatnosti
zmluvy o vykonaní dražby uviedol, že pokiaľ žalobcovia nepoznajú obsah zmluvy, nemôžu tvrdiť ani
jej neplatnosť a považoval námietku za účelovú. K námietke, že žalovaný neodovzdal vydražiteľovi
predmet dražby, citoval §29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, poukázal na to, že boli to práve
žalobcovia, ktorí boli povinní odovzdať predmet dražby vydražiteľovi a povinnosťou dražobníka bolo

spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. Uviedol, že žalobcovia ako bývalí vlastníci predmetu
dražby sa na odovzdanie nedostavili s poukazom na zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. Čo sa týka
námietky, že v zápisnici absentujú identifikačné údaje účastníkov dražby, táto námietka je špekulatívna
a účelová. Poukázal na § 24 ods. 2 ZoDD, pričom identifikačné údaje všetkých účastníkov dražby nie
sú povinnou súčasťou notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby a zápisnica obsahuje všetky
zákonom ustanovené náležitosti. K tvrdeniu žalobcov o nepravdivosti znaleckého posudku a že im

posudok nebol doručený poukázal na § 12 ods. 1, ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Uviedol,
že si splnil všetky povinnosti zo zákona a poukázal na rozhodnutia NS ČR 21 Cdo 1263/2008 zo dňa
28.01.2009, Okresného súdu Trenčín 16C 1/2014 zo dňa 03.03.2014, Krajského súdu Prešov č.k. 8 Co
59/2013 zo dňa 28.10.2013, Okresného súdu Prešov sp. zn. 5C 251/ľ013 zo dňa 16.06.2014, NS SR
3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013. Ďalej uviedol, že žalobcovi 1/ zaslal posudok na adresu trvalého

pobytu a zásielka sa dňa 19.08.2020 vrátila z pošty ako neprevzatá, žalobca 2/ si posudok prevzal
dňa 11.08.2020 a žalobkyňa 3/ si posudok prevzala dňa 12.08.2020. Poukázal ohľadom doručovania
na § 10 ods. 1 ZoDD a §111 ods. 3 C.s.p.. Čo sa týka namietanej výšky, splatnosti a pravosti
pohľadávky poukázal na § 7 ods. 2 ZoDD, s tým, že de fakto žalobcovia namietajú pravdivosť vyhlásenia
žalovaného 1/ v zmysle uvedeného ustanovenia, pričom nepredložili žiadne dôkazy o opodstatnenosti

tejto námietky. Navyše výška či okamih splatnosti nemohli mať vplyv na výťažok dosiahnutý dražbou,
ktorý je determinovaný inými faktormi predchádzajúcimi dražbe. K rozporu výkonu záložného práva
s dobrými mravmi, Ústavou poukázal opätovne na judikatúru najvyšších súdnych inštancií. Napokon
k námietke, že nezverejnil oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli, uviedol, že predkladá súdu
potvrdenie obce C. D. zo dňa 27.08.2020 a teda toto tvrdenie žalobcov sa nezakladá na pravde.

5. Žalovaný 3/ sa písomne vyjadril k žalobe (na č.l. 82 spisu). Uviedol, že dňa 10.09.2020 sa zúčastnil
dražby nehnuteľností, ktorých bývalými spoluvlastníkmi boli žalobcovia. Dražby sa zúčastnilo viac
dražiteľov, pričom jeho cena bola najvyššia. Žalobu považuje za zavádzajúcu s tým, že sa snažia iba
odďaľovať odovzdanie predmetu dražby.

6. Žalovaný 4/ sa taktiež k žalobe písomne vyjadril (na č.l. 74 spisu), pričom žalobu považuje za zjavne
nedôvodnú. Poukázal na ustanovenie § 21 ods. 4 ZoDD vymedzujúce účastníkov súdneho konania,
pričom on sa dražby zúčastnil ako notársky kandidát zamestnaný u notárky L. E. C. a osvedčoval priebeh
dražby. Čo sa týka náležitostí zápisnice o vykonaní dražby tieto stanovuje § 24 ods. 2 ZoDD a Notársky

poriadok. Do notárskej zápisnice uviedol všetky náležitosti, ktoré stanovuje zákon. Notár je garantom
zákonnosti, chráni práva účastníkov dobrovoľnej dražby. Osvedčovacia kompetencia umožňuje notárovi
iba osvedčiť, teda podať dôkaz o tom, čo sa pred ním udialo, pričom notár nemôže zasahovať do
prebiehajúceho deja. Samotné osvedčenie o priebehu dražby je podkladom pre uplatnenie si práv.

7. Žalobcovia 1/ až 3/ využili právo repliky k vyjadreniam žalovaných. Najskôr doručili súdu vyjadrenie
k vyjadreniu žalovaného 3/ (na č.l. 118 spisu). Popreli tvrdenie žalovaného 3/, že je vlastníkom ich
nehnuteľností a popreli existenciu samotnej dobrovoľnej dražby, pretože sa žiadna dražba podľa nich
nekonala. Konanie, ktoré označuje žalovaný 3/ ako dražba, ktorej sa mal zúčastniť dňa 10.09.2020
bolo predstierané konanie, z ktorého nevznikli žiadne právne účinky. Dražobník neodovzdal žalovanému

3/ predmet dražby, takže sa nemohol stať vydražiteľom. Zo zápisnice o odovzdaní dražby zo dňa
08.10.2020jeosvedčené,žekodovzdaniunedošloapretodražobníkkeďženeodovzdalpredmetdražby
vydražiteľovi porušil ustanovenie §29 ods. 1 ZoDD.

8. Následne dňa 22.06.2021 (na č.l. 120 spisu) doručili súdu repliku k vyjadreniu žalovaného 2/. Tvrdili,

že jeho námietka o absencii pasívnej legitimácie žalovaného 4/ je irelevantná. Zopakovali, že dražba
bola podľa nich predstieraná, čo mal notár vedieť a je na nich ako dominus litis určiť okruh účastníkov.
Napádajú, že dražba trvala 16 minút (od 14:20 do 14:36) a dej opísaný v notárskej zápisnici sa
nemohol odohrať, pretože dražobník nemal k dispozícii predmet dražby. Čo sa týka záložnej zmluvy,táto je zmluvou spotrebiteľskou a súd je podľa žalobcov povinný podrobiť ju súdnej kontrole. Nikdy
nikoho nepoverili, aby dražil ich nehnuteľnosti. Neexistuje zákon, ktorý by umožňoval dražiť obydlie
človeka. Ďalej uviedli, že žalovaný 1/ podal žalobu vedenú na Okresnom súde Malacky pod č.k. 6Csp

55/2019, pričom majú za to, že je dôvod na prerušenie konania, pretože v predmetnom konaní sa
prejedná platnosť zmluvy a namietajú postúpenie pohľadávky. V oznámení o postúpení je uvedené, že
pohľadávkou banky je úver na bývanie, pričom úver nie je pohľadávka. Tvrdili, že vyhlásenie o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky žalovaného 1/ je neplatný právny úkon, keďže v žalobe o zaplatenie
uviedol rozdielnu pohľadávku vo výške 87423,34€. Najnižšie podanie podľa notárskej zápisnice zo dňa

10.09.2020 je uvedené sumou 75000€, čo neosvedčuje žalovanú pohľadávku 87423,34€ v žalobe. Je
nelogické,abysanehnuteľnosťvhodnote107000€dražilanajnižšímpodanímvsume75000€.Podávajú
aj námietku premlčania na výkon záložného práva, pričom sa pokúša vymáhať premlčané právo.

9. Napokon dňa 24.08.2021 doručili súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 1/ ( na č.l. 131 spisu).
Udávali, že ak záložný veriteľ koná v mene záložcu, musí rešpektovať jeho nesúhlas s dražbou.

Obsah záložnej zmluvy nemohli pripomienkovať ani ho ovplyvniť a tak ako im bola zmluva predložená
ju podpísali. Ide pritom o spotrebiteľský spor. Žalovanému 1/ nevzniklo právo uplatňovať si nároky
zo záložnej zmluvy. Namietali, že žalovaný 1/ nemá bankovú licenciu. Zopakovali niektoré tvrdenia
z predchádzajúcich vyjadrení a žiadali konanie prerušiť do skončenia konania 6Csp 55/2019 vedeného
na Okresnom súde Malacky.

10. Žalovaný 1/ využil právo písomnej dupliky k replike žalobcov (na č.l. 138 spisu). Opätovne
uviedol, že súhlas záložcov s dobrovoľnou dražbou by odporoval samotnému inštitútu záložného
práva. Žalobcovia sami z vlastnej iniciatívy zriadili ako bývalí vlastníci nehnuteľností záložné právo
k týmto nehnuteľnostiam. Neuviedli jedinú konkrétnu zmluvnú podmienku, ktorá by mala spôsobiť

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Poukázal na rozsudok Krajského súdu
Trenčín č.k. 19 CoCsp 26/2020 zo dňa 24.02.2021 a na uznesenie Krajského súdu Košice č.k.
6Co 291/2019 zo dňa 26.08.2020. Uviedol, že postúpená pohľadávka bola v prílohách zmluvy
o postúpení pohľadávky jednoznačne identifikovaná. Žalovaný 1/ dňa 05.08.2016 nadobudol licenciu
na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia a podlieha dozoru NBS. Žiadne ustanovenie

postúpenie pohľadávky na žalovaného 1/ nevylučuje. Záverom vyjadril nesúhlas s prerušením konania,
keďžežalobuozaplateniepodalibazopatrnosti–zdôvodumožnejžalobyoneplatnosťdražbyaplynutia
premlčacej doby pohľadávky. Súčasne však uviedol, že samotná pochybnosť o výške pohľadávky
nemôže viesť k neplatnosti dražby v štádiu po vykonaní dražby. Túto skutočnosť mohli namietať
relevantným spôsobom pred vykonaním dražby.

11. Žalovaný 2/ taktiež využil právo písomnej dupliky (na č.l. 181 spisu). Poukázal už na svoje vyjadrenia
kpodanejžalobe,pričomuviedol,žežalobcoviavpodstateopätovneuvádzalitieistétvrdeniaajvreplike.
Podľa žalovaného 2/ žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Žalobcovia
neuviedli akým spôsobom malo dôjsť k porušeniu zákona. Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti,

sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva nie je ani dôvodom, pre ktorý
sa dobrovoľná dražba nevykoná, ale iba jednou z jej podmienok. Žiadal žalobu zamietnuť.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 07.12.2022 (zápisnica na
č.l. 236), dňa 21.04.2023 (zápisnica na č.l. 306), dňa 04.10.2023 ( zápisnica na č.l. 438) a následne súd

odročil pojednávanie už iba za účelom vyhlásenia rozsudku. Strany boli riadne upovedomené o zmene
termínu vyhlásenia rozsudku, ktorý sa uskutočnil dňa 15.11.2023. Na jednotlivé termíny pojednávania
boli všetky strany sporu riadne predvolané. V prípade neprítomnosti niektorej zo strán na pojednávaní
súd konal podľa § 180 ods. 1 C.s.p. a vec prejednal v jej neprítomnosti.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 3/ a listinnými dôkazmi predloženými stranami
sporu a oboznámil podstatné časti spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 6 Csp 55/2019 a zistil
nasledujúcu skutkový a právny stav veci.

14. Z výsluchu žalovaného 3/ súd zistil, že dražbu považuje za rešpektovaný inštitút, bol na dražbe

a v rámci licitácie mu bol udelený príklep, uhradil sumu a dodnes nemá nehnuteľnosť k dispozícii
a platí riadne dane za nehnuteľnosť. Na otázku, či bol na obhliadke predmetu dražby odpovedal, že
nebol. K tvrdeniu žalobcu 2/, že žalovaný 1/ sa zúčastnil opakovanej dražby 09/2020, na ktorej vydražil
nehnuteľnosť uviedol, že popiera, že by tam bol žalobca 1/ prítomný, bolo tam na dražbe absolútneticho, boli tam 2 príklepy a tým skončila dražba. Nikto tam nič nerozporoval, žiadne námietky neboli
podávané a išlo to veľmi rýchlo. Uviedol, že žalobcu videl prvý krát pri odovzdávaní nehnuteľnosti v
Plaveckom Štvrtku a na dražbe nebol. Všetko je zapísané aj v notárskej zápisnici. Na otázku čo bolo

predmetom dražby uviedol, že to čo bolo prečítané na dražbe bolo predmetom dražby. Taktiež uviedol,
že vie preukázať, že zaplatil sumu vydraženú na dražbe, ktorú uhradil bezhotovostne. Poukázal na to,
že výslovne je v notárskej zápisnici uvedené, že na otázku licitátora, či má niekto námietky voči priebehu
dražby a chce ich zaznamenať, nikto nezniesol žiadne námietky.

15. Žalobcovia v žalobe navrhovali vykonať výsluch žalovaných 1/, 2/, 3/ ( na č.l. 3 spisu), pričom
nešpecifikovali k čomu majú byť vypočutí. V danom prípade sú žalovaný 1/ a 2/ právnickými osobami
za ktoré koná štatutárny orgán a teda v prípade ich výsluchu by bol vypočutý ich štatutárny orgán.
Žalobcovia súdu neodôvodnili, ako by prispel k objasneniu veci takýto výsluch, keď na dražbe bol
prítomný splnomocnený zamestnanec žalovaných a nie jeho štatutárny orgán. Čo sa týka žalovaného 4/
tento v konaní namietol svoju pasívnu legitimáciu, k žalobe sa písomne vyjadril a poukázal na to, že ako

notársky kandidát v rámci osvedčovacej kompetencie osvedčil, čo sa pred ním udialo formou notárskej
zápisnice. Navyše poukázal na jeho povinnosť mlčanlivosti v zmysle Notárskeho poriadku. Súd má za
to, že vzhľadom na písomné vyjadrenie žalovaného 4/ ako aj predloženú notársku zápisnicu, ktorej
obsah o priebehu dražby osvedčil, nebol jeho výsluch potrebný a účelný. Súd z dôvodu hospodárnosti
tieto dôkazy nevykonal, keďže navyše boli neúčelné. K problematike osobného vypočutia strany sporu

v civilnom sporovom konaní sa podrobne vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.
1 Cdo 8/2016, v ktorom svoje právne úvahy podložil závermi vyjadrenými vo viacerých rozhodnutiach
Európskeho súdu pre ľudské práva. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd poukázal na to, že ústne
a verejné vypočutie predstavuje základný princíp upravený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Povinnosť uskutočniť verejné vypočutie

nie je však absolútna (pozri Hakansson and Sturesson v. Švédsko). Môžu byť prípady, v ktorých sa
verejné vypočutie nevyžaduje, napríklad ak predmetom konania nie sú záležitosti vierohodnosti, alebo
sporné fakty nevyhnutne nevyžadujú vypočutie a súdy môžu spravodlivo, rozumne a dôvodne vec
rozhodnúť na základe ústnych alebo písomných vyjadrení sporových strán, či iných dôkazov (porovnaj
napríklad Döry v. Švédsko, Pursiheimov. Fínsko, Lundevall v. Švédsko). Národné súdy môžu pritom

zohľadniť požiadavku efektivity a hospodárnosti konania a dospieť k záveru, že opakované vytyčovanie
a odročovanie pojednávaní sú prekážkou riadneho a včasného skončenia konania (Schuler-Zgraggen
v. Švajčiarsko). Súd tiež musí zohľadniť, že právo na verejné vypočutie stráca význam vtedy, keď strana
sporu nie je zbavená možnosti sa ho zúčastniť, alebo sa môže rozhodnúť sa ho nezúčastniť, pokiaľ je
to v súlade s domácim právom (pozri Yakovlev v. Ruská federácia). So zreteľom na tieto právne závery

nepochybne nedošlo k zásahu do práva žalobcov na spravodlivý súdny proces ( viď rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3Cdo/156/2018) ich nevypočutím, najmä s poukazom na § 178 ods. 1 CSP a § 195 ods. 1
CSP. Súd výsluch žalovaných 1/, 2/ a 4/ v danej veci nenariadil, keďže to nebolo nevyhnutné. Subjekty
na strane žalovaných sa písomne k žalobe obsažne vyjadrili, preto súd nepovažoval za hospodárne
vykonať ich výsluch.

16. Žalobcovia 1 až 3/ v priebehu konania predložili súdu nasledujúce listinné dôkazy:

17. Notársku zápisnicu spísanú notárskym kandidátom L. H. C., povereným notárkou E. C. č. N XXX/
XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX (na č.l. 7 spisu) súd zistil, že zápisnica osvedčuje, že dňa

10.09.2020 sa v spoločnosti U9, a.s., so sídlom v Bratislave začalo o 14:20 tretie kolo dražby v zmysle
oznámenia o opakovanej dražbe uverejneného v registri dražieb dňa 19.08.2020 pod číslom 1919/2020.
Licitátor dražby o 14:20 hod. otvoril dražbu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti evidované na liste
vlastníctva č. XX katastrálne územie C. D., okres E., podiel 1/1, pozemky parcely registra C parcela č.
XXX, o výmere 565m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, stavby na parcele č. XXX, súp. č. XXX, popis

stavby rodinný dom, nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. D.,
podiel 1/1 pozemky parcely re. C, parcela č. XXX/X, výmera 509m2, druh zastavaná plocha a nádvorie,
príslušenstvo predmetu dražby, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané na LV: stavba stolárskej dielne
na parc. reg. C č. XXX/X, stavba príručnej stolárskej dielne č. 1 na parc. reg. C č. XXX P. XXX/X,
stavba príručnej stolárskej dielne č. 2 na parc. reg. C č. XXX/X, plot. odd. pozemok v čele pozemku

a z bočnej strany, plot odd. pozemok od suseda, prípojka elektriny do stavby rodinného domu, prípojka
vody z verejného vodovodu, kanalizačná prípojka z domu, prípojka plynu, prípojka elektriny do drobnej
stavby označením 1, prípojka elektriny do stavby stolárskej dielne, spevnené plochy betónové a pod.
Nasleduje podrobný opis predmetu dražby a jeho stavu, v zápisnici je uvedený popis práv a záväzkovviaznucichkpredmetudražbyatozáložnéprávovprospechEOSKSISlovensko,s.r.o.nazabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
a viaceré exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného práva a to M. XXXXX/XX zo dňa

01.12.2015, M. XXXX/XX zo dňa 01.12.2015, M. XXXXX/XX zo dňa 01.12.2015, M. XXXXX/XX zo dňa
01.12.2015, M. XXX/XX zo dňa 02.08.2019, M. XXX/XXXX zo dňa 03.05.2016, M. XXX/XXXX zo dňa
01.06.2016, M. XXXXX/XX zo dňa 16.07.2013. Nasleduje uvedenie odhadu ceny predmetu dražby:
kde je uvedené, že hodnota predmetu dražby bola zistená podľa znaleckého posudku č. 37/2020, ktorý
vypracoval I. L. N., C., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností. Podrobne

je opísané aj príslušenstvo predmetu dražby, podmienky odovzdania predmetu dražby, poučenie podľa
§ 21 ods. 2 až 6 ZoDD. Podľa zápisnice bola navrhovateľom dražby spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o., najnižšie podanie, ktoré mohol účastník urobiť bolo 75000€, minimálne prihodenie bolo 1000€,
dražobníkom oprávneným na vykonanie dražby bola spoločnosť U9, a.s., licitátorom dražby bol H. H..
Licitátor skonštatoval, že do začatia dražby zložili zábezpeku šiesti záujemcovia, ktorí dražili pod číslami
71, 143, 41, 21, 84, 109. Najvyššie podanie bolo urobené vo výške 76000€ účastníkom dražby pod č.

109 a tomuto licitátor udelil príklep. Na otázku licitátora, či má niekto z účastníkov námietky voči priebehu
dražby a chce ich zaznamenať, nikto nevzniesol žiadne námietky. Vydražiteľom dražby sa stal I. J. A.,
cena dosiahnutá vydražením 76000€. Dražba bola ukončená o 14:36 hod.

18. Plnomocenstvo zo dňa 29.06.2020 (na č.l. 11 spisu) udelené žalovaným 2/ svojmu zamestnancovi E.

H. H. na vykonanie všetkých úkonov súvisiacich s dražbami vykonávanými dražobníkom a evidovanými
pod interným označením Zn. X- XXXX/XXXX, ktoré sa budú konať v roku 2020 a 2021.

19. Sami žalobcovia predložili súdu aj oznámenie o opakovanej dražbe zn. 171/2020 zo dňa 17.08.2020
(na č.l. 12 spisu) žalobcu 2/ ako dražobníka. V predmetnom oznámení je riadne označený dražobník,

navrhovateľ dražby ako aj dátum, čas a miesto konania dražby. Následne je podrobne opísaný
predmet dražby vrátane jeho príslušenstva. Obsahuje uvedenie hodnoty predmetu dražby vo výške
100000€ stanovenej na základe znaleckého posudku č. 37/2020 znalca I. L. N., najnižšie podanie vo
výške 75000€, minimálne prihodenie. Dražobnú zábezpeku, termíny obhliadky nehnuteľnosti, ako aj
odovzdania predmetu dražby. Taktiež tento listinný dôkaz predložil opätovnej aj žalovaný 2/ ( na č.l. 90

spisu)

20. Potvrdenie o pobyte žalobcu 2/ ohlasovne pobytu C. D. zo dňa 07.12.2020 ( na č.l. 17 spisu) podľa
ktorého žalobca 2/ mal v danom čase vedený trvalý pobyt v obci C. D..

21. Ďalej boli v priebehu sporu predovšetkým aktívny žalovaní 1/ a 2/, ktorí na svoju obranu predložili
súdu nasledujúce listinné dôkazy :

22. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.11.2016 (na č.l.
40 spisu), v ktorom veriteľ – Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamuje, že pri zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa

08.04.2011 nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok
pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.. Oznámili mu, že banka vyhlásila ku dňu
23.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a vyzvali dlžníka, aby pohľadávku vo výške
72659,07€ uhradil do 15 dní na účet banky. Súčasne ( na č.l. 41 spisu) pripojil žalovaný 1/ doručenky
preukazujúce riadne doručenie predmetného oznámenia žalovaným 1/ až 3/ v dňoch 29.11.2016,

06.12.2016, 30.11.2016.

23. Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653
a žalovaným 2/ č. XXXXXXXXXX. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru
na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti bankou vo výške 72300€, druh úveru na bývanie

s konečnou splatnosťou do 20.08.2036 s mesačnými splátkami vo výške 351,51€. Podľa bodu II.1
zmluvy banka poskytne dlžníkovi úver po splnení podmienok a to okrem iných aj uzatvorenej zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a predloženie banke návrhu na vklad záložného práva do
evidencie nehnuteľností.

24. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu zo dňa 08.04.2011
(na č.l. 49 spisu) uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalobcami 1/ až
3/ ako záložcami. Na záložnej zmluve je uvedený aj C. B., ktorý však následne už nebol v čase
výkonu záložného práva podielovým spoluvlastníkom dražených nehnuteľností. Z časti I. 3 vyplýva, žezabezpečovanou pohľadávkou bola zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2011
uzatvorená medzi záložným veriteľom a žalovaným 2/ ako dlžníkom, na základe ktorej mu bol poskytnutý
úver 72300€. V časti II 1.1. je označený záloh, pričom v bode 4 je jasne uvedené, že záložné právo sa

vzťahuje aj na príslušenstvo zálohu ( najmä vedľajšiu/drobnú stavbu plniacu doplnkovú funkciu k hlavnej
stavbe – dielna, dielna II nachádzajúce sa na pozemku s parc. XXX/X a XXX, vedenom na LV XX
a Q. XXXX katastrálne územie C. D.). Podľa čl. IV predmetnej zmluvy, ak pohľadávka nebude riadne
a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí
pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP.

25. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151i ods. 4 zo dňa 05.01.2017 (na
č.l. 59, 61, 63 spisu ), z ktorého mal súd preukázané, že ešte pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa,
a.s. začal voči žalovaným výkon záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 08.04.2011, vklad povolený dňa 11.05.2011, V:XXXX/
XX k predmetu zálohu nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. D., zapísaným na

LV XXXX P. XX v podielom vlastníctve žalobcov 1/ až 3/. Banka oznámila, že začína výkon záložného
práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách. Súčasne žalovaný 1/ predložil súdu podacie hárky ( na č.l. 64 spisu) o jeho doručovaní
žalobcom.

26.Žalovaný2/doručilsúdunapreukázaniedoručeniaznaleckéhoposudkužalobcomdoručenky(nač.l.
85, 208 spisu), ktoré preukazujú doručenie znaleckého posudku žalobcovi 1/ uplynutím úložnej doby po
vrátení zásielky adresátovi dňa 21.08.2020, žalobcovi 2/ dňa 11.08.2020, žalobkyni 3/ dňa 02.08.2020.

27. Ďalej žalovaný 1/ predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok (na č.l. 154 spisu) a jej prílohy ( na

č.l. 165 – 168 spisu), z ktorých mal súd preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXX žalovaného 2/ z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o.. Taktiež predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07.01.2019 ( na č.l.
175- 177 spisu), ktorým postúpenie pohľadávky oznamoval žalobcom 1/ až 3/.

28. Výzvu banky zo dňa 05.10.2016, zo dňa 12.09.2018 (na č.l. 169, 173 spisu) a jej doručenky (na
č.l. 170 spisu), ktorou banka oznámila dlžníkovi, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku
dňu 05.10.2016 vo výške 5298,13€ a vyzvala dlžníka na úhradu dlžnej sumy do 1ť dní. Súčasne bol
dlžník poučený, že banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a pristúpiť
k realizácii výkonu záložného práva, ktorým zabezpečuje pohľadávku banky. Predmetná výzva bola

riadne doručená žalobcovi 1/ až 3/ v dňoch 11.10.2016, 12.10.2016.

29. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016 (na č.l. 171 spisu) a jeho
doručenky na č.l. 172 súd zistil, že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 23.11.2016 oznámila
žalobcom, že banka vyhlásila ku dňu 23.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Č.

XXXXXXXXXX. Taktiež toto oznámenie bolo podľa priložených doručeniek riadne doručený žalobcom
1/ až 3/ v dňoch 29.11.2016, 30.11.2016, 06.12.2016.

30. Súdu bolo taktiež predložené potvrdenie, že na účet príjemcu U9, a.s. bol vložený výťažok z dražby
s označením B. vo výške 76000€ so splatnosťou dňa 23.09.2020 (na č.l. 268 spisu). Taktiež bolo súdu

predložené potvrdenie o transakcii zo dňa 16.09.2020 sumy 66000€ ( na č.l. 313 spisu)

31. Zápisnica o odovzdaní predmetu dražby (na č.l. 302, 309 spisu) č. Zn. 171/2020 zo dňa 08.10.2020.
Je v nej uvedené, že vlastníci sa nedostavili.

32. Potvrdenie obce C. D. zo dňa 27.08.2020 ( na č.l. 305 spisu) o tom, že obec C. D. potvrdila, že
oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zn. 171/2020 je zverejnené na úradnej tabuli obce C. D.
od 21.08.2020 do 10.09.2020.

33. Napokon boli súdu doručené zo strany zástupcu žalovaného 2/ návrh na vykonanie opakovanej

dražby ( na č.l. 321 spisu) a zmluva o vykonaní opakovanej dražby (na č.l. 324). Z návrhu na
vykonanie opakovanej dražby zo dňa 20.11.2019 súd zistil, že v navrhovateľom bol spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o. v návrhu bol vymedzený riadne predmet dražby, prehlásenie o pravosti, sume
a splatnosti pohľadávky, označenie zmluvy o zriadení záložného práva. V zmluve o vykonaní opakovanejdražby č. XXXXX je označený dražobník, navrhovateľ dražby, predmet dražby, v bode 2 s názvom
najnižšie podanie je uvedené, že suma najnižšieho podania na dražbe bola dohodnutá v zmysle prílohy
2 k rámcovej zmluve. Osobitné určenie najnižšieho podania suma minimálneho prihodenia bola v č.

2 k rámcovej zmluve dohodnutá v zmysle prílohy. Ďalej boli označení pôvodní vlastníci nehnuteľnosti,
dôvod konania dražby s vymedzením vymáhanej pohľadávky.

34. Žalovaný 2/ doručil súdu dňa 19.06.2023 ešte znalecký posudok č. 37/2020 znalca I. L. N., C. ( na
č.l. 381 spisu), ktorým bol ocenený predmet dražby na všeobecnú hodnotu 100000€.

35. Súd taktiež na návrh žalobcov oboznámil podstatný obsah spisu Okresného súdu Malacky sp. zn.
6 Csp 55/2019. Súd zistil, že v predmetnom spore žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o. dňa 26.11.2019
doručil súdu žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 87423,34€ s príslušenstvom voči žalovanému
2/. Právnym základom uplatneného nároku je zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
08.04.2011, pričom pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky s postupcom

Slovenskou sporiteľňou, a.s. Žalobca v spore riadne preukázal, že najskôr výzvou zo dňa 05.10.2016
vyzval žalovaného na uhradenie zameškaných splátok a poučil ho o možnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru ( na č.l. 97 predmetného spisu), preukázal doručenie predmetnej výzvy žalovanému
( na č.l. 98 predmetného spisu) a až následne dňa 23.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ( na
č.l. 99 predmetného spisu) a jej doručenie žalovanému ( na č.l. 100 predmetného spisu). Žalovanému

bola predmetná žaloba doručená dňa 25.05.2020, pričom sa k nej v stanovenej lehote 15 dní nevyjadril
a až dňa 15.04.2021, teda po konaní dobrovoľnej dražby ( ktorá prebehla dňa 10.09.2020) doručil súdu
svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Predmetné konanie nie je doposiaľ
právoplatne skončené.

36. Ďalej súd uvádza, že na pojednávaní dňa 07.12.2022 zástupkyňa žalovaného 2/ opravila neurčité
tvrdenie o neprijateľnosti zmluvných podmienok tak, že konkrétne uviedla ktoré zmluvné ustanovenia
namieta ako neprijateľné. Uviedla, že v článku 4 záložnej zmluvy je uvedené, že ak pohľadávka
nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci
ktorého upokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP. Táto podmienka podľa nej

zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože
spotrebiteľovinebolovysvetlené,čoznamenáVOPaneboliimanipredložené,nebolionichinformovaní.
Ďalej v zmluve v časti 3 mandátnej zmluvy mala byť uvedená neplatná neprijateľná podmienka, pretože
ide o dojednania podľa Obchodného zákonníka, pričom záložcovia sú občania, nepoznajú Obchodný
zákonník a nemohli ani súhlasiť s tým, že poverujú a splnomocňujú záložného veriteľa ako mandatára

aby na jeho účet za odplatu 0,03€ uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného
práva podľa zmluvy o záložnom práve a aby v jeho mene urobil všetky práve úkony. Tvrdila, že
vlastnícke právo vzniká na základe vôle strán zmluvy a následne zápisom a rozhodnutím príslušného
Okresného úradu v katastri nehnuteľností. Dražba bola zapísaná záznamom, preto má za to, keďže
záznam má evidenčný charakter a nie je spôsobilý zmeniť vlastníctvo. K záložnej zmluve ešte uviedla,

že namieta ustanovenie v časti 3 mandátna zmluva ods. 2, ktoré znie: Záložca ako mandant nie
je oprávnený vypovedať mandátnu zmluvu počas trvania pohľadávky. Zmluvné stany týmto vylučujú
platnosť ustanovení § 567 §569 §570 §574 a §575 obchodného zákonníka. Má za to, že záložcom
predmetnou záložnou zmluvou boli, alebo mali byť odňaté ich zákonné práva, ktoré sú garantované v
ústaveSR.Tvrdla,žeprvádražbabolaneplatná,terazišlooopakovanúdr-ažbuažalobca1/sazúčastnil

opakovanej dražby a podával námietky, ktoré mu notár odmietol zapísať do notárskej zápisnice.

37. Žalovaný 1/ doručil súdu po prvom pojednávaní písomné podanie dňa 05.01.2023 (na č.l. 256 spisu)
v ktorom sa vyjadril ku skutkovým prednesom žalobcov na súdnom pojednávaní. Vo vzťahu k námietke
žalobcov, že stolárska dielňa nebola predmetom zálohu poukázal na časti II, čl. I bod 4. záložnej zmluvy

a odkázal taktiež na § 151d ods. 2 OZ ako aj na citáciu z komentára OZ, podľa ktorej záložné právo sa
okrem hlavnej veci vzťahuje aj na jej súčasti, teda na všetko, čo k hlavnej veci podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým hlavná vec znehodnotila a na príslušenstvo veci, teda na
veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
Vo vzťahu k namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam uviedol, že je vždy potrebné zobrať na

zreteľ požiadavku ustanovenia § 53 ods. 12 OZ. K hodnoteniu zmlúv preto nemožno pristúpiť v čisto
všeobecnej rovine tak ako to namietajú žalobcovia a nestačí len všeobecná konštatácia alebo tvrdenie
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale je nutné danú zmluvnú podmienku posúdiť vo vzťahu ku
konkrétnemu prípadu, posúdiť jej aplikáciu v danom prípade, či došlo k zneužitiu zmluvných podmienokv neprospech spotrebiteľa, a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu povinností dlžníka, ktoré mu zo
zmluvnéhovzťahuvyplývali.Tvrdil,ževprípadeneprijateľnostipodmienky,takneplatnébybolovzmysle
ust.§41OZlenpredmetnéustanoveniezmluvyavžiadnomprípadenenastávajejabsolútnaneplatnosť.

Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/291/2019 z 26.08.2020, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoCsp/26/2020 z 24.02.2021.

38. Žalobcovia 1/ až 3/ v priebehu sporu dňa 19.05.2023 doručili súdu písomné podanie, v ktorom
rozšírili namietané dôvody neplatnosti dražby. Navyše oproti pôvodnému podaniu uviedli, že zmluva

o vykonaní opakovanej dražby č. XXXXX neobsahuje sumu najnižšieho podania, pričom bola dohodnutá
v zmysle prílohy č. 2 k rámcovej zmluve o vykonávaní dražieb zo dňa 11.09.2017. Predpokladajú,
že v rámcovej zmluve bola dojednaná suma najnižšieho podania 75000€. Poukázali na §16 ods. 6
ZoDD, pričom na jeho splnenie, by musel byť nový znalecký posudok, ktorý by vyhovoval potrebám
dražobnej spoločnosti. Znalecký posudok č. 76/2019 vypracovaný znalcom I. J. R. zo dňa 06.06.2019,
kde bola hodnota 110000€ toto nespĺňal. V dobe, keď bola podpísaná zmluva o vykonaní dražby č.

XXXXX dňa 20.11.2019 mal znalecký posudok platnosť do 05.06.2020. V treťom kole opakovanej
dražby bol použitý znalecký posudok č. 37/2020, vypracovaný I. L. N., C. zo dňa 31.07.2020 a bol
vypracovaný na základe znaleckého posudku č. 76/2019 a podkladov dodaných zadávateľom, čiže
spoločnosťouU9,a.s..Podľažalobcovznaleckýposudokobsahujenepravdivéúdaje,nazákladektorých
bola znížená hodnota nehnuteľností, čiže boli podhodnotené. Poukázali, že na predmet dražby podľa

zmluvy o vykonaní opakovanej dražby a návrhu na vykonanie opakovanej dražby, pričom sa v nich
neuvádza príslušenstvom. Tvrdili, že tretie kolo dražby, kde predmetom dražby bolo aj príslušenstvo sa
konalo v rozpore so zmluvou o vykonaní opakovanej dražby.

39. Súd uznesením č.k. 31C 127/2020-419 zo dňa 28.08.2023 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu

v podstatnom doplnení skutkových tvrdení v zmysle podania žalobcov zo dňa 18.05.2023.

40. Súd v súvislosti s doplnením dôvodov dražby poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Cdo/58/2018 z 5.6.2019 podľa ktorého, lehota uvedená v § 21 ods. 2 ZDD slúži k uplatneniu
práva na vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých

dôvodov tejto neplatnosti. Ak teda došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie neplatnosti
dobrovoľnejdražby,žalobcamôžeajpouplynutí3mesačnejprekluzívnejlehotynamietaťiďalšiedôvody
jej neplatnosti.

41. Žalovaný 1/ sa k predmetnému podaniu žalobcov vyjadril (na č.l. 364 spisu). Uviedol, že už v podaní

zo dňa 03.01.2023 sa vyjadril k rozsahu zálohu a preukázal, že záložné právo sa vzťahuje aj na všetky
súčasti a príslušenstvo zálohu, a teda aj na predmetné dielne. Poukázal na § 16 ods. 2, § 17 ods. 1
písm. d) ZoDD. Podľa žalovaného 1/ ZoDD v zmluve o vykonaní dražby nevyžaduje opis ani označenie
príslušenstva predmetu dražby, ale výlučne len označenie predmetu dražby. Opis predmetu dražby a
jeho príslušenstva sa ako náležitosti právneho úkonu majú nachádzať až v oznámení o dražbe, v ktorom

sa tento opis predmetu dražby ako aj jeho príslušenstva nachádza. Vo vzťahu k oceneniu predmetu
dražby znaleckým posudkom, poukázal na skutočnosť, že znalec ohodnotil predmet dražby bez toho,
aby nehnuteľnosť osobne obhliadol, avšak výlučne z dôvodu, že nehnuteľnosť nebola na tento účel
žalobcami sprístupnená. Žalobcovia porušením svojej právnej povinnosti, a to povinnosti sprístupniť
predmet dražby k obhliadke podľa ust. § 12 ods. 2 ZoDD neumožnili vykonať obhliadku predmetu

dražby pre jeho ocenenie, a teda sa nemôžu z tohto dôvodu dovolávať porušenia práva pri oceňovaní
predmetu dražby, pretože takýto postup (v zmysle ust. § 12 ods. 3 ZoDD) sami zapríčinili. Poukázal
na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/144/2019 – 171 zo dňa 17.07.2019. V
prejednávanom prípade išlo už o tretie kolo dražby, z čoho jednoznačne vyplýva, že o kúpu vydražených
nehnuteľnostínebolzostranytretíchosôbzáujemavprípadenevydraženiapredmetudražbyžalovaným

3/, by nedošlo k uspokojeniu žalovaného 1/ ako veriteľa ani len čiastočne. Samotná argumentácia
žalobcov ohľadom teoretickej hodnoty nehnuteľnosti ako aj možností jeho vydraženia za vyššiu sumu
je teda zjavne účelová a zavádzajúca, keďže o vydraženie predmetu dražby za vyššiu cenu nebol
záujem. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR so sp. zn.
20Cdo/1083/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 2Obo/95/2009 z 14.10.2009, rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne so sp. zn. 5Co/403/2015 z 24.02.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republikysosp.zn.21Cdo/1263/2008z28.01.2009,rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyso
sp. zn. 3Cdo/233/2010 z 03.10.2013. Rovnako námietka žalobcov, že pre určenie najnižšieho podania
mal byť použitý znalecký posudok č. 76/2019 z 06.06.2019 je zjavne nedôvodná nakoľko tretie kolodražby sa konalo dňa 10.09.2020 – t. j. viac ako rok po vyhotovení znaleckého posudku č. 76/2019 a
preto bolo nevyhnutné vypracovanie nového, aktuálneho znaleckého posudku a najnižšie podanie bolo
určené s odkazom na Rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb zo dňa 11.09.2017 – t. j. 75 % zo sumy

určenejznaleckýmposudkompokiaľideoďalšiekoladražieb,atovsúladespodmienkouust.§16ods.6
ZoDD.Záveromžalovaný1/výslovneodmietatvrdeniažalobcov,žebyakokoľveknaliehalnadražobníka
či znalca s cieľom zmanipulovať dražbu a umelo tak znížiť hodnotu zálohu a takéto nepreukázané
tvrdenia žalobcov majú za účel výlučne nepravdivo osočovať účastníkov dražby v snahe nájsť akékoľvek
pochybenie v priebehu dražby a vzniesť v očiach súdu pochybnosť o jej platnosti. Žalobcovia v podanej

žalobe neuviedli ani nepreukázali splnenie vyššie uvedených podmienok pre určenie neplatnosti dražby,
a to porušenie ustanovení ZoDD, ktoré malo za následok poškodenie práv žalobcov, a preto žalovaný 1/
považuje žalobu za nedôvodnú. Žalovaný 1/ má za to, že žalobcovia platnosť dobrovoľnej dražby nijako
relevantne nespochybnili, podaná žaloba je nedôvodná a preto navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol a žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

42. Žalovaný 2/ sa k predmetnému podaniu vyjadril v podaní zo dňa 19.06.2023 (na č.l. 403 spisu).
Uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ správne poukázali na to, že pre účely tretieho kola dražby bolo potrebné
zabezpečiť vypracovanie nového znaleckého posudku, nakoľko predchádzajúci posudok bol v tom čase
starší ako jeden rok. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a doplnil, že žalobcovia neumožnili
vykonanie znaleckej obhliadky predmetu dražby. Tvrdil, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 21 ods. 6

zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého neplatnosť dražby nie je možné vysloviť, ak neumožnil
vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať
obhliadku predmetu dražby. Žiadal žalobu zamietnuť.

43. Žalobkyňa 3/ v záverečnej reči, ktorú súdu predložila aj v písomnej forme (na č.l. 442 spisu).

Predovšetkým zopakovala, že dražba nebola dobrovoľná a bola vopred naplánovaná. Predmetom
dražby bolo aj príslušenstvo a stolárske dielne v rozpore so zmluvou o vykonaní opakovanej dražby.
Dražba prebehla na základe rámcovej zmluvy zo dňa 11.09.2017, pričom zmluva o postúpení
pohľadávok bola podpísaná až dňa 17.12.2018. V čase podpísania zmluvy o opakovanej dražbe bol
platný ešte pôvodný znalecký posudok I. R. a namietala posudok I. N., ktorý mal byť vypracovaný

účelovo. Žiadala žalobe vyhovieť.

44. Žalovaní 1/ a 2/ taktiež využili právo záverečných rečí, pričom žiadali žalobu zamietnuť. Žalovaný
2/ uviedol, že suma najnižšieho podania v zmluve o opakovanej dražbe bola dojednaná s poukazom
na rámcovú zmluvu. Znalecký posudok I. R. nemohol byť použitý, pretože nie je podstatný dátum

uzatvorenia zmluvy, ale dátum opakovanej dražby. Vo vzťahu k príslušenstvu uviedol, že toto nie je
obligatórnou náležitosťou zmluvy o dražbe a daná námietka nemá právny význam. Rámcová zmluva
predstavuje generálnu zmluvu, vzťahujúc sa na všetky ostatné zmluvy medzi zmluvnými stranami, ktoré
na ňu odkazujú.

45. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej tiež len ako „ZoDD“), tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"),
kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") nad dodržiavaním
podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s

tým súvisiacich.

46. Podľa § 2 písm. a) ZoDD, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred

určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie,

47. Podľa § 3 ods. 1 ZoDD, predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá

je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo
navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.48. Podľa § 3 ods. 6 ZoDD, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej
príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva
neprevyšuje 2 000 eur.

49. Podľa § 5 ods. 1 ZoDD, účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom
urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

50. Podľa § 6 ods. 1 ZoDD, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky

ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti.
Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj
územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.

51. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá
vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť

vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že
predmetdražbyjemožnédražiť.Akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,jepovinnýpísomnevyhlásiť
aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto
zákona (§ 16 ods. 3).

52. Podľa § 9 ods. 1 a 2 ZoDD, licitátorom môže byť len fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na
právne úkony, je zdravotne spôsobilá na výkon tejto funkcie a je oprávnená konať v mene a na účet
dražobníka úkony na dražbe. Licitátor je zamestnancom dražobníka.

53. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a

ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe,
ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

54. Podľa § 11 ods. 4 ZoDD, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo

oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti
určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie
o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej
dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

55. Podľa § 11 ods. 6 ZoDD, účastníci dražby a ostatní prítomní na dražbe sú v priebehu jej konania
povinní nerušiť priebeh dražby správaním odporujúcim dobrým mravom.

56. Podľa § 12 ods. 1 až 6 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej

hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva
alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby,

ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v
čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba
obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti
spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie
ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník

k dispozícii. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby
znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť

pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Na účely ohodnotenia predmetudražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná
hodnota predmetu dražby.

57. Podľa § 16 ods. 1až 4 ZoDD, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o
vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu,
ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku,
ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu

dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob
jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné
vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Ak navrhovateľom
dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a
meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu
dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo

a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie
pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené
najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie
záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

58. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom
dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica

hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie
podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom
má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom.

59. Podľa § 16 ods. 10 ZoDD, ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom
neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná.

60. Podľa § 17 ods. 1 až 3 a 5 ZoDD, dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom

uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či
ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov
na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu
predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú
cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje

zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má
byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej
zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie
tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s

nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach
tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej
dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu
dražbyvydražiteľovi,k)meno,priezviskoasídlonotára,ktorýbudepriebehdražbyosvedčovaťnotárskou
zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. Oznámenie

o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná
zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v
registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného
odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. V lehotách ustanovených v

odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného
veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa b) osobám, ktoré
majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v
katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii podľa osobitnýchzákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na
nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú
podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo

zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, d)
ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným
spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), f) ak je predmetom dražby
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo

miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou,
alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť,
Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby,
ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa,
zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby

osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

61. Podľa § 20 ods. 11 ZoDD, udelením príklepu je dražba ukončená.

62. Podľa § 20 ods. 13 ZoDD, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho

časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33
193,92eura,musíbyťpriebehdražbyosvedčenýnotárskouzápisnicou,vktorejnotáruvedieajpovinnosť
predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.

63. Podľa § 21 ods 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné

domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku
2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

64. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú

navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

65. Podľa § 21 ods. 5 ZoDD, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky
príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

66. Podľa § 21 ods. 6 ZoDD, neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia
dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na
tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby
iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

67. Podľa § 22 ods. 1 ZoDD opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom,
ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba
zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak
má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní

opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo
vyrozumení o zmarení dražby.

68. Podľa § 22 ods. 2 ZoDD, opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby
alebo ak bola dražba neplatná.

69. Podľa § 22 ods. 4 ZoDD, ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní
dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f)
v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo vObchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie
o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17
ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník

oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú
primerane.

70. Podľa § 24 ods. 1 až 8 ZoDD, po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu
zápisnicu o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou. V zápisnici

o vykonaní dražby dražobník uvedie a) dátum, miesto a čas vykonania dražby; ak ide o opakovanú
dražbu, uvedie i túto skutočnosť, b) označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov
na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a
odhad jeho ceny, c) označenie navrhovateľa dražby a označenie bývalého vlastníka predmetu dražby,
d) najnižšie podanie, e) označenie dražobníka a licitátora (licitátorov), f) označenie vydražiteľa, g) cenu
dosiahnutú vydražením, h) námietky proti priebehu dražby, i) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. Súčasťou

zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (§ 17 ods. 8) a jeho prípadné dodatky (§ 18).
Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov
dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby.
Zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla námietky proti priebehu
dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Ak odmietne niektorá osoba zápisnicu o vykonaní dražby

podpísať, dražobník to uvedie v zápisnici. Ak sa skončí dražba, pretože nebolo urobené ani najnižšie
podanie, vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby; pre jeho náležitosti
sa ustanovenia odsekov 2 a 3 použijú primerane. Pri spoločnej dražbe vyhotovuje dražobník o priebehu
dražby jednu zápisnicu; vydražiteľom jednotlivých predmetov musí byť umožnené podpísať zápisnicu
hneď po vydražení. Zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby

osobám uvedeným v § 17 ods. 5. Ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah
notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne.

71. Podľa § 27 ods. 1 ZoDD, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote,
prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí,

ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa
osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny
dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z
výťažku dražby.

72.Podľa§29ods.1ZoDD,aknadobudolvydražiteľvlastníckeprávoaleboinéprávokpredmetudražby,
je dražobník povinný podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe odovzdať predmet dražby a
listiny, ktoré osvedčujú vlastnícke právo a sú nevyhnutné na nakladanie s predmetom dražby alebo
osvedčujú iné práva vydražiteľa k predmetu dražby, bez zbytočného odkladu vydražiteľovi; vydražiteľ
prevzatie predmetu dražby písomne potvrdí.

73. Podľa § 29 ods. 2 ZoDD, ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník
je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice
a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných
prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. V zápisnici

uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka, vydražiteľa a
predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva
nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.

74. Podľa § 29 ods. 4 ZoDD, zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby podpíšu predchádzajúci vlastník

predmetu dražby, vydražiteľ a dražobník. Jedno vyhotovenie zápisnice dostane predchádzajúci vlastník
a dve vyhotovenia dostane vydražiteľ. Ak niektorá osoba odmietne zápisnicu podpísať alebo ju prevziať,
táto skutočnosť sa vyznačí v zápisnici a zápisnica sa považuje za odovzdanú aj tejto osobe; o tom
dražobník túto osobu poučí.

75. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.76. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

77. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

78. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

79. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

80. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

81. Podľa § 151b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného

práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

82. Podľa § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode

pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú
zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

83. Podľa § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa
uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

84. Podľa § 151m ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným
v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí
30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie
je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v

registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných
práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi
a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo
dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. Záložca a záložný
veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je

oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na
dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s
cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže
kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh nadražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je
povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. Záložca je povinný strpieť výkon
záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného

práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod
a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva.
Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod
a užívanie zálohu u seba. Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je
povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania. Pri

výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

85. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX žalobcom 2/, spotrebiteľským úverom nie sú: a)
hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti

alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota
splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie
vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až
d), f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo

pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv
o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme
nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h) úver formou povoleného
prečerpania,ktorýsamusísplatiťdojednéhomesiaca,akv§4ods.14niejeustanovenéinak,i)úverbez

úroku a bez ďalších poplatkov, j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných
zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom
trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky

podľa § 24, m) úver podľa osobitného predpisu, n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby
existujúceho dlhu, o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku
uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto
založenú hnuteľnú vec, p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený
okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu,

alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré
prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce
na finančnom trhu, q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo
dodávanietovarurovnakéhodruhu,ktorýspotrebiteľsplácapočasposkytovaniaslužiebalebododávania
tovaru formou splátok.

86. Súd sa najskôr pred posúdením veci samej zaoberal návrhom žalobcov 1/ až 3/ na prerušenie
konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod č.k. 6 Csp 55/2019 a dospel
kzáveru,žepredmetnýnávrhniejedôvodnýapretohozamietol. /výrokItohtorozsudku/Vdanom
prípade súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené predpoklady na prerušenie konania

čiužnaobligatórneprerušenievzmysle§162ods.1písm.a)CSPaaninafakultatívneprerušeniepodľa
§ 164 CSP. Žalovaní sa k návrhu na prerušenie konania vyjadrili na pojednávaní tak, že s prerušením
konania nesúhlasili a rovnako ako súd nevideli zákonné dôvody na jeho prerušenie.

87. Je nesporné, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Malacky konanie pod č.k. 6Csp 55/2019,

v ktorom sa žalovaný 1/ domáha od žalobcu 2/ zaplatenia peňažnej sumy zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobcovia v návrhu na prerušenie konania argumentovali tým, že súd
vdanomkonaníbudepreskúmavaťneprijateľnépodmienky,platnosťzmluvyainéotázkyakopostúpenie
pohľadávky a podobne. Súd má za to, že rozhodnutie v prejednávanej veci nie je v žiadnom prípade
závislé od posúdenia otázky riešenej v predmetnom súdnom konaní, keďže možnosť vykonania dražby

sa neviaže od judikovanej pohľadávky. Navyše súd si otázku neprijateľnosti podmienok, platnosti zmlúv,
či prípadne iné otázky môže vyriešiť aj v tomto konaní ako predbežnú otázku. Prerušenie konania podľa
§ 164 CSP je iba fakultatívnym procesným nástrojom, ktorý však treba využívať obozretne, aby nebolo
narušené právo účastníkov civilného sporového konania na prejednanie veci v primeranom čase.88. Ak záložný veriteľ (ako oprávnený navrhovateľ dražby v zmysle § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách) splní všetky zákonné predpoklady a písomne vyhlási, že predmet dražby možno dražiť,

a zároveň vyhlási pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva,
z hľadiska platnosti (neplatnosti) dobrovoľnej dražby nemá právny význam skutočnosť, že v čase
navrhnutia alebo vykonania dražby prebieha ( resp. nie je skončené) súdne konanie, v ktorom sa záložný
veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom,
ktoré záložné právo záložný veriteľ zamýšľa realizovať v rámci ním navrhovanej dobrovoľnej dražby. /

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.03.2010, sp. zn. 3 Cdo 156/2009/

89.Súdprimárneskúmalprípustnosťpodanejžaloby.Vzmysleust.§137písm.d)C.s.p.,žaloboumožno
požadovať, aby sa rozhodlo ... o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V
ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD je zakotvené právo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,

a to osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. Zákon o dobrovoľných dražbách
nepochybne predstavuje osobitný predpis, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcov podať žalobu na
určenie právnej skutočnosti, t.j. v tomto prípade určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Možno teda
konštatovať, že v súdenej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. a oprávnenie žalobcov podať
žalobu vyplýva priamo z ust. § 21 ods. 2 ZoDD. Žalobu žalobcov preto súd vyhodnotil ako procesne

prípustnú.

90. Základnou podmienkou pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 21 ods. 2 ZoDD, t.j. do troch mesiacov odo dňa príklepu. Súd konštatuje,
že vzhľadom na dátum udelenia príklepu: 10.09.2020 a dátum podania žaloby na súd: 07.12.2020 je

trojmesačná lehota v posudzovanom prípade zachovaná.

91. Následne pristúpil súd k skúmaniu aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán. Skúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je nevyhnutnou súčasťou každého súdneho konania, pričom
súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, s

tým, že zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Vecná legitimácia
vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva
alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať, pasívnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalovanému vyplýva

určitá povinnosť. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane
žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je tak imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

92. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, že sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa odseku 2. Aktívna legitimácia žalobcov podľa názoru súdu vyplýva z vyššie citovaných
ustanovení § 21 ZoDD. Žalobcovia majú postavenie predchádzajúcich vlastníkov a súčasne osôb

dotknutých na ich právach, ktoré tvrdia, že pri realizovaní dobrovoľnej dražby boli porušené ustanovenia
ZoDD a tiež že bola neplatná záložná zmluva, na základe ktorej bola dobrovoľná dražba realizovaná,
pričom toto malo jednoznačný dopad na ich práva, najmä právo vlastnícke. Na podanie žaloby o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby sú preto žalobcovia aktívne vecne legitimovaní.

93. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných, poukazuje súd na skutočnosť, že ustanovenie
§ 21 ods. 4 ZoDD tvorí právna norma procesnoprávnej povahy („účastníkmi súdneho konania ...“).
Táto norma je lex specialis normou k ustanoveniam Civilného sporového poriadku definujúcim okruh
účastníkov sporového konania. Ustanovenie § 21 ods. 4 ZoDD súčasne vyžaduje pre úspech v spore
účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (§ 78 ods. 1 C.s.p.). Z pohľadu procesného práva tak ide

o nútené procesné spoločenstvo a podmienkou procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby je, aby boli v súdnom konaní zúčastnené všetky taxatívne vymedzené subjekty (§
21 ods. 4 ZoDD). Nie je pritom dôležité, na ktorej strane ktorý subjekt vystupuje. V prejednávanom
spore vystupujú predchádzajúci vlastníci – žalobcovia, navrhovateľ dražby – žalovaný v 1/, dražobník –žalovaný v 2/ a vydražiteľ – žalovaný 3/. Súd preto konštatuje, že konania sa zúčastňujú všetky subjekty
uvedené v ust. § 21 ods. 4 ZoDD.

94. Žalobcovia však ako žalovaných neoznačili len subjekty uvedené v ust. § 21 ods. 4 ZoDD, ale tiež
žalovaného v 4/ ako notárskeho kandidáta, ktorý spísal notársku zápisnicu na osvedčenie priebehu
dražby. S poukazom na vyššie uvedené špeciálne procesné ustanovenie § 21 ZoDD, ktoré vymedzuje,
kto je účastníkom predmetného konania, a keďže žalobcovia ako žalovaného 4/ označili osobu v tejto
procesnoprávnej norme neuvedenú, musel súd uzavrieť, že žalovanému 4/ nesvedčí pasívna vecná

legitimácia a žalobu vo vzťahu k nemu bez ďalšieho skúmania zamietol.

95. Vo vzťahu k žalovaným v 1/, 2/ a 3/ súd žalobu následne preskúmal po meritórnej stránke. Zákon
o dobrovoľných dražbách v zásade iba v jednom odseku koncentruje najvýznamnejší inštitút právnej
ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý je založený na uplatnení práva na súdnu ochranu. Ustanovenie §
21 odseku 2 ZoDD predstavuje prakticky jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu

osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších)
právnych pomerov. Z dôvodu, že výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné
preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok pre výkon platnej dražby (hmotnoprávne
podmienky platnosti dražby), je nevyhnutné dikciu prvej vety odseku 2 vykladať tak, že dôvodom
neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok

výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k tomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy,
platnosťzáložnejzmluvy,existenciazáložnéhopráva,pravosťasplatnosťpohľadávky,výškaacharakter
pohľadávky, ktorá môže byť tvorená dominantne plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok a
v rozpore s dobrými mravmi a pod. Uvedený záver nie je výsledkom výkladovej svojvôle, ale plynie
z extenzívneho výkladu "porušenia ustanovení tohto zákona", keďže zákon o dobrovoľných dražbách

vo svojej podstate pri regulácii jednotlivých inštitútov nadväzuje na esenciálnu hmotnoprávnu úpravu
záložného práva a jeho výkonu. V žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je však nutné
tvrdiť konkrétne porušenia určitých aplikovateľných právnych predpisov, keďže na vedenie konania o
neplatnosť dražby nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také porušenie, ktorým
je zároveň žalobca aj dotknutý na svojich právach. Ako vyplýva z dôvodovej správy k ust. § 21 ZoDD,

nebolo zámerom zákonodarcu kazuisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy by išlo o relevantné
poškodenie práv osoby a riešenie tejto otázky je ponechané výlučne na súdnu prax. Je tak vždy na
súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade. Stabilitu práva a právnu istotu
jednotlivca (princíp legitímnych očakávaní) a v konečnom dôsledku aj mieru dôvery osôb v právo či
inštitúcie právneho štátu ovplyvňuje najmä to, ako súd pristupuje k výkladu právnych noriem, pričom pri

výklade noriem jednoduchého práva musí prevážiť princíp materiálneho právneho štátu nad prepätým
formalizmom (porov. napr. rozhodnutia ESĽP vo veciach E. I. F. S. a B. K. proti Nemecku zo dňa
20.11.1989, Kruslin proti Francúzsku zo dňa 24.4.1990). Súd musí vždy spravodlivo (článok 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd) rozhodnúť každý jeden prípad, pričom berie do úvahy
všetkých, ktorých sa dražba dotýka.

96. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z
hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je
súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy.

Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186ods. 2 CSP)
a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Žalobca je tiež povinný podoprieť
svoje tvrdenia predložením a navrhnutím dôkazov v súlade s princípom hospodárnosti a na základe
pokynov súdu. Žalovaná strana má v rovnakom rozsahu možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany
aprocesnéhoútoku,môžepoprieťskutkovétvrdeniažalobcu,uviesťvlastnétvrdenia,spochybniťdôkazy

žaloby a navrhnúť vlastné dôkazy. Súd v spore rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
procesným postupom podľa CSP.

97. V prvom rade žalobcovia 1/ až 3/ namietali, že dražba nebola dobrovoľná, nesúhlasili s ňou a ako
vlastníci nedali súhlas na draženie nehnuteľností, ktoré boli ich jediným obydlím. Podľa nich nemohol

vydražiteľ od nevlastníka získať vlastníctvo, keďže nikdy nepreviedli vlastníctvo a notár mal vedieť, že
bez súhlasu vlastníka nie je možné dražiť. Súd preto poukazuje na §151m ods. 6 OZ, podľa ktorého
pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu a žalobcovia 1/ až 3/ ako záložcovia
mali povinnosť strpieť výkon záložného práva aj bez ich súhlasu. Nútený výkon záložného práva nieje závislý od vôle a konania dlžníka (resp. vlastníka), ale v prípade dobrovoľných dražieb vlastník
predmetu dobrovoľnej dražby (záložca) podpisom samotnej záložnej zmluvy vyjadruje súhlas s možným
výkonom záložného práva ( aj formou dobrovoľnej dražby). Dobrovoľnosť dražby je tu daná už pri

vzniku zabezpečovacieho prostriedku a to v prejednávanej veci zmluvy o zriedení záložného práva
k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 08.04.2011 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalobcami. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom
Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so
sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby,

pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od
predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku
určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Záložný veriteľ (navrhovateľ
dražby) teda má právny titul a z neho vyplývajúci súhlas na speňaženie majetku v rámci výkonu
dobrovoľnej dražby, kde tento súhlas vyplýva z existencie záložnej zmluvy a na jej základe vytvorenej
možnosti záložnému veriteľovi vykonať záložné právo, ako aj povinnosti záložcu výkon záložného práva

strpieť (porov. PL ÚS 23/2014). Nemožno preto hovoriť o tom, že by pri dražbe bola porušená zásada
nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, ani že by záložný veriteľ konal ohľadom
Nehnuteľností podľa ľubovôle.

98. Tvrdenie žalobcov, že išlo o nehnuteľnosť, ktorá bola ich jediným obydlím a bolo porušené ich

právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti, ochranu mena je potrebné uviesť, že ani právo na
obydlie nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava
dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie
je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, no len za predpokladu, že
príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky

neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje.

99. Na pojednávaní zástupca žalobcu 2/ tvrdil, že vlastnícke právo vzniká na základe vôle strán zmluvy a
následne zápisom a rozhodnutím príslušného Okresného úradu do katastra nehnuteľností. Dražba bola
zapísaná záznamom, preto mala za to, keďže záznam má evidenčný charakter a nie je spôsobilý zmeniť

vlastníctvo. Súd preto poukazuje, že nadobudnutie vlastníctva k predmetu dražby upravuje §27 ZoDD,
pričom keď úspešný vydražiteľ zaplatí cenu za vydražený predmet dražby, nadobúda vlastnícke právo
so spätnými účinkami ku dňu udelenia príklepu. Pri dražbe sa vlastnícke právo nadobúda na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom a ak bola predmetom dražby nehnuteľnosť, v súlade s princípom
prechodu má následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností len deklaratórny účinok.

Navyše bol súdu zo strany žalovaných predložený dôkaz - potvrdenie, že na účet príjemcu dražobnej
spoločnosti U9, a.s. bola vložená suma vo výške 76000€ so splatnosťou dňa 23.09.2020 (na č.l. 268
spisu).

100. Ďalej žalobcovia popreli samotnú existenciu dobrovoľnej dražby, pretože sa žiadna dražba podľa

nich nekonala. Konanie, ktoré označuje žalovaný 3/ ako dražba, ktorej sa mal zúčastniť dňa 10.09.2020
bolo podľa nich iba predstierané, z ktorého nevznikli žiadne právne účinky. Napádali, že dražba trvala
16 minút (od 14:20 do 14:36) a dej opísaný v notárskej zápisnici sa nemohol odohrať, pretože dražobník
nemal k dispozícii predmet dražby. Tvrdili, že žalovaní tvoria organizovanú skupinu, za účelom, aby ich
pripravili o obydlie. Súd uvádza, že tieto tvrdenia žalobcov sú zmätočné, pričom tieto svoje tvrdenia

o predstieraní dražby, o vzniku akejsi organizovanej skupiny absolútne nepreukázali a ani netvrdili, že
by vo veci bolo vedené trestné konanie. Súd mal priebeh dražby jednoznačne osvedčený z predloženej
notárskej zápisnice a teda preukázané, že skutočne dražba prebehla a žalovaný 3/ predmet dražby
vydražil. Tvrdenie, že by držba nemohla trvať 16 minút je nedôvodné vzhľadom na zaznamenaný
jednoznačný, rýchly a bezproblémový priebeh dražby.

101. K spísanej notárskej zápisnici udávali, že notársky kandidát do nej zapísal, že licitátor skonštatoval,
že do začatia dražby zložili dražobnú zábezpeku šiesti záujemcovia, ktorí dražili pod číslom 71, 143, 41,
21, 84 a 109, pričom nie sú v notárskej zápisnici identifikovaní menom, priezviskom, trvalým bydliskom.
Obsah notárskej zápisnice nebol účastníkom vysvetlený, neprečítali ju a nepodpísali ju na znak súhlasu

a preto ju nie je možné považovať za platnú. Súd poukazuje na § 24 ods. 2 ZoDD, pričom identifikačné
údaje všetkých účastníkov dražby nie sú povinnou súčasťou notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh
dražby. Súd má za to, že notárska zápisnica zo dňa 10.09.2020 č. N 621/2020 obsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti. Je v nej riadne označený notár, resp. notársky kandidát, riadne označenýdražobník, licitátor a vydražiteľ a riadne je notárom podpísaná. Tvrdenie, že notár notársku zápisnicu
prítomným nevysvetlil je jednak bez relevancie a navyše aj nepreukázané, pričom samotní žalobcovia
1/ až 3/ nepreukázali, že by boli na dražbe prítomní. Hoci žalobca 1/ tvrdil, že na konanie dražby

dostavil, toto nebolo preukázané, pričom žalovaný 3/ vypovedal, že žiadny zo žalobcov na dražbe nebol
prítomný. Tvrdenie, že by vzniesol akékoľvek námietky nepreukázal, pričom ak by takéto námietky
podal nachádzali by sa v dražobnom spise ako príloha notárskej zápisnice a žalobca mal možnosť
do dražobného spisu nahliadnuť a tieto predložiť súdu. Žalobca 1/ neuniesol v tomto smere dôkazné
bremeno a zostal nečinný.

102. Ďalej tvrdili, že dražobník neodovzdal žalovanému 3/ predmet dražby, takže sa nemohol stať
vydražiteľom. Zo zápisnice o odovzdaní dražby zo dňa 08.10.2020 je podľa nich osvedčené, že
k odovzdaniu nedošlo a preto dražobník keďže neodovzdal predmet dražby vydražiteľovi porušil
ustanovenie §29 ods. 1 ZoDD. Súd mal zo zápisnice o odovzdaní predmetu dražby (na č.l. 302,
309 spisu) č. Zn. 171/2020 zo dňa 08.10.2020 preukázané, že predchádzajúci vlastníci sa na

odovzdanie nedostavili. Podľa cit. ust. boli práve žalobcovia ako predchádzajúci vlastníci povinní
odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia
totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov.
Dražobník je potom povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby, v ktorej
uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä

podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv
a záväzkov viaznucich na predmete dražby. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobcovia
ako predchádzajúci vlastníci boli dražobníkom vyzvaní na odovzdanie nehnuteľností. Dražobník o
odovzdaní nehnuteľností napriek porušeniu uvedenej povinnosti zo strany žalobcov spísal zápisnicu,
ktorúžalobcovianepodpísali.Navyše,keďženeplatnosťdobrovoľnejdražbymôžespôsobiťlenokolnosť,

ktorá sa týka prípravy a priebehu dražby, teda okolnosť, ktorá nastala najneskôr do udelenia príklepu,
ani prípadné porušenie ust. § 29 ods. 2 ZoDD by nemalo za následok neplatnosť dražby.

103. Žalobcovia tvrdili, že boli zneužité ich osobné údaje, pričom toto tvrdenie žiadnym spôsobom
nešpecifikovali a takáto skutočnosť nie je ani zákonným dôvodom pre neplatnosť dražby.

104. K samotnému priebehu dražby namietali ešte, že im nebolo doručené oznámenie o začatí
výkonu záložného práva. Následne však na pojednávaní dňa 21.04.2023 žalobkyňa 3/ potvrdila, že
jej oznámenie o začatí výkonu dražby bolo doručené. Žalobca 1/ si už nevedel spomenúť. Súd mal z
oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa § 151i ods. 4 zo dňa 05.01.2017 (na č.l. 59, 61,

63 spisu) preukázané, že ešte pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. začal voči žalovaným výkon
záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy
zo dňa 08.04.2011, vklad povolený dňa 11.05.2011, V:1260/11 k predmetu zálohu nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. D., zapísaným na LV XXXX P. XX v podielom vlastníctve
žalobcov 1/ až 3/. Banka oznámila, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na

dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Súčasne mal súd
preukázané z podacích hárkov (na č.l. 64 spisu), že toto bolo odoslané žalobcom. Navyše doručovanie
pôvodného oznámenia o začatí dražby už pre vec nie je podstatná, keďže v prejednávanej veci ide už
o opakovanú dražbu, pričom žalobcovia sami súdu spolu so žalobou predložili oznámenie o opakovanej
dražbe zo dňa 17.08.2020 a nenamietali, že by im nebolo doručené.

105. Ďalej mali žalobcovia výhrady k znaleckému posudku I. L. N.. Ako prvé namietali, že im znalecký
posudokneboldoručený.Avšakžalovaný2/doručilsúdunapreukázaniedoručeniaznaleckéhoposudku
žalobcom doručenky (na č.l. 85, 208 spisu), ktoré jednoznačne preukazujú doručenie znaleckého
posudku žalobcovi 1/ uplynutím úložnej doby po vrátení zásielky adresátovi dňa 21.08.2020, žalobcovi

2/ dňa 11.08.2020, žalobkyni 3/ dňa 02.08.2020. Ďalej v žalobe tvrdili, že týmto posudkom bol predmet
dražby ohodnotený na sumu 100000€, čo je klamlivý údaj o všeobecnej hodnote a nehnuteľnosť
bola podhodnotená, pričom znalecký posudok je nepravdivý a ide o trestný čin. V tejto súvislosti súd
poukazuje na § 12 ods. 5 ZoDD, podľa ktorého mali možnosť žalobcovia ako vlastníci predmetu dražby
do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti

ohodnoteniu predmetu dražby, prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr do päť pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Žalobcovia v konaní netvrdili,
že by takéto námietky dražobníkovi podali a je zrejmé, že zostali nečinný. Potom ich námietky ohľadneohodnotenia predmetu dražby predložené až v súdnom konaní sú bez relevancie a navyše aj ničím
nepreukázané.

106. Vo vzťahu k znaleckému posudku ešte namietali, že predchádzajúci znalecký posudok č. 76/2019
vypracovaný znalcom I. J. R. zo dňa 06.06.2019 v ktorom bola hodnota 110000€ bol ešte v dobe
podpísania zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 20.11.2019 v platnosti do 05.06.2020, pričom
bol použitý posudok 37/2020 vypracovaný I. N. zo dňa 31.07.2020. Súd posúdil túto námietku ako
nedôvodnú, keďže opakovaná dražba sa konala dňa 10.09.2020, pričom podľa tvrdení žalobcov bol

predchádzajúci posudok vypracovaný 06.06.2019 a teda pred vyše rokom. Dražobník teda správne
zabezpečil vypracovanie nového znaleckého posudku I. L. N. č. 37/2020, pričom dátum podpísania
zmluvy o opakovanej dražbe je v tomto smere nepodstatný a je významné iba to kedy sa opakovaná
dražba uskutočnila.

107. Žalobcovia ďalej namietali, že aj samotná zmluva o vykonaní opakovanej dražby neobsahuje

sumu najnižšieho podania, ktorá bola dohodnutá v zmysle rámcovej zmluvy prílohy č. 2. Uviedli, že
predpokladajú, že rámcová zmluva o vykonaní dražieb obsahuje sumu najnižšieho podania 75.000€.
Súd preto uvádza, že žalobcovia nenamietali, že suma najnižšieho podania vo výške 75000€ je
obsiahnutá v rámcovej zmluve, preto ani žalovaní neboli povinní takúto skutočnosť dokazovať. Ďalej
namietali, že rámcová zmluva bola uzatvorená už dňa 11.09.2017, pričom zmluva o postúpení

pohľadávok dňa 17.12.2018. Žalobcovia sami nepredložili predmetnú rámcovú zmluvu, hoci boli počas
konania poučení, že môžu do dražobného spisu nahliadnuť a robiť si z neho kópie. Z ich tvrdení však
nemožno vyvodiť, že by išlo o spornú skutočnosť a iba namietali, že predmetný údaj o najnižšom podaní
nie je uvedený priamo v zmluve o vykonaní opakovanej dražby. Súd preto uvádza, že v praxi je úplne
bežné, pokiaľ navrhovateľ dražby a dražobník uzavrú jednu hlavnú zmluvu a čiastkové zmluvy ku každej

jednotlivej dražbe. V rámcovej zmluvy majú upravené náležitosti, ktoré sú spoločné pre všetky dražby
a v čiastkových zmluvách špecifikujú konkrétny prípad dražby. Keďže zákon o dobrovoľných dražbách
možnosť uzavretia rámcovej zmluvy o výkone dražby nevylučuje, postačuje, aby bol údaj o najnižšom
podaní uvedený v rámcovej zmluve, ktorá potom v spojení s čiastkovými zmluvami obsahuje všetky
obligatórne náležitosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách, a preto je takéto uzatvorenie zmluvy

v súlade so zákonom. Skutočnosť, že bola rámcová zmluva uzatvorená skôr ako zmluva o postúpení
pohľadávky je nepodstatná, keďže koncept rámcovej zmluvy predstavuje koncept dlhodobej spolupráce
a následná zmluva o dražbe môže odkazovať na predchádzajúci rámcovú zmluvu. Súd opätovne
uvádza, že žalobcovia nenamietali, že by sa údaj o sume najnižšieho podania v rámcovej zmluve,
resp. jej dodatočne uzatvorených prílohách nenachádzal a takýto dôkaz súdu ani nepredložili, hoci mali

právo do dražobného spisu nahliadnuť a urobiť si z neho kópiu, prípadne súdu navrhnúť zabezpečenie
celého dražobného spisu. Súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9
Co 131/2019-414 zo dňa 21.11.2019 v ktorom súd druhej inštancie konštatoval, že žaloba o určenie
neplatnosti dražby nepredstavuje žiadny zo sporov s ochranou slabšej strany ( §290 – 323 C.s.p.) a preto
sa naň v plnom rozsahu vzťahuje princíp kontradiktórnosti ( čl. 8, §149, § 185 C.s.p.), čo znamená,

že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podporiť ich
dôkazmi, keďže súd samotný v zásade nenavrhované dôkazy nevykonáva.

108. Napríklad Krajský súd Banská Bystrica č.k. 13CoCsp/7/2020 zo dňa 31. 08. 2020 uviedol, že zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že navrhovateľ dražby a dražobník nemôžu uzatvoriť jednu

hlavnú zmluvu, a čiastkové zmluvy o dražbe ku každej jednotlivej dražbe. I v posudzovanej veci v
Rámcovej zmluve boli upravené náležitosti, ktoré boli spoločné pre všetky dražby, pričom rámcová
zmluva v spojení s čiastkovou zmluvou obsahovali obligatórne náležitosti podľa Zákona o dobrovoľných
dražbách.

109. Žalobcovia taktiež namietali, že v samotnej zmluve a ani návrhu na vykonanie opakovanej dražby
sa neuvádza príslušenstvo nehnuteľnosti, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané na liste vlastníctva.
Súd posúdil aj túto námietku žalobcov ako nedôvodnú. V danom prípade zástupca žalovaného 1/
správne poukázal na ustanovenia § 16 ods. 2 a § 17 ods. 1 ZoDD. ZoDD v zmluve o vykonaní dražby
nevyžaduje opis ani označenie príslušenstva predmetu dražby ale výlučne len označenie predmetu

dražby.Opispredmetudražbyajehopríslušenstvasaakonáležitostiprávnehoúkonumajúnachádzaťaž
voznámeníodražbe,vktoromsatentoopispredmetudražbyakoajjehopríslušenstvanachádza.Pokiaľ
zákonodarca výslovne rozlišuje pojmy označenie predmetu dražby v ust. § 16 ods. 2 ZoDD týkajúce sa
zmluvy o vykonaní dražby a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva v ust. § 17 ods. 1 písm. d) ZoDD– týkajúce sa oznámenia o dražbe, tak aj podľa názoru súdu nie je prípustné tieto pojmy stotožňovať
a vyžadovať v zmluve o vykonaní dražby náležitosti, ktoré zákon vyžaduje výlučne v oznámení o dražbe.
Tvrdenie žalobkyne 3/, že veci musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu je pravdivé,

pričom však má súd za to, že nehnuteľnosti sú riadne v zmluve o vykonaní dražby označené spôsobom
zodpovedajúcim zákonu o katastri nehnuteľností a samotná skutočnosť, že označenie príslušenstva sa
nachádza až v oznámení o vykonaní opakovanej dražby nie je pre posúdenie platnosti tohto právneho
úkonu relevantné.

110. Tvrdili, že vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky žalovaného 1/ je neplatný právny
úkon, keďže v žalobe o zaplatenie uviedol rozdielnu pohľadávku vo výške 87423,34€. Súd vyhodnotil aj
túto námietku ako nedôvodnú. V danom prípade bola pohľadávka žalobcov v prípade dražby vyčíslená
k inému časovému okamihu a s inou výškou príslušenstva ako je to v súdnom konaní. Rozdiel výšky
súm je bez relevancie k posúdeniu predmetu sporu.

111. Napokon tvrdili, že oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v zákonnej lehote a zákonným
spôsobom, nebolo doručené obci. Súd však mal z potvrdenia obce C. D. zo dňa 27.08.2020 ( na č.l.
305 spisu) preukázané, že obec C. D. potvrdila, že oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zn.
171/2020 bolo zverejnené na úradnej tabuli obce C. D. od 21.08.2020 do 10.09.2020 a teda aj táto
námietka žalobcov je nedôvodná.

112. Ďalej žalobcovia tvrdili, že žalovaný 1/ vymáhal právo z neprijateľných podmienok, spochybňovali
platnosť záložnej zmluvy, pre porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Mali za to, že
súd má podrobiť súdnej kontrole uzatvorené zmluvy. Tvrdili, že úverová zmluva bola v neprospech
spotrebiteľa a obe zmluvy boli formulárovými zmluvami. Banka predložila úverovú zmluvu zavádzajúcu,

nevhodnú, v neprospech spotrebiteľa, jednostrannú s neprijateľnými podmienkami. Na pojednávaní
dňa 07.12.2022 k neprijateľným podmienkam konkrétne uviedli, že v článku 4 záložnej zmluvy je
uvedené, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon
záložného práva, v rámci ktorého upokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP. Táto
podmienka podľa nej zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi nebolo vysvetlené, čo znamená VOP a neboli im ani predložené,
neboli o nich informovaní. Ďalej v zmluve v časti 3 mandátnej zmluvy mala byť uvedená neplatná
neprijateľná podmienka, pretože ide o dojednania podľa Obchodného zákonníka, pričom záložcovia sú
občania, nepoznajú Obchodný zákonník a nemohli ani súhlasiť s tým, že poverujú a splnomocňujú
záložného veriteľa ako mandatára aby na jeho účet za odplatu 0,03€ uskutočnil všetky úkony potrebné

a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa zmluvy o záložnom práve a aby v jeho mene urobil
všetky práve úkony. Ustanovenie v časti 3 mandátna zmluva ods. 2, ktoré znie: Záložca ako mandant
nie je oprávnený vypovedať mandátnu zmluvu počas trvania pohľadávky. Zmluvné stany týmto vylučujú
platnosť ustanovení § 567 §569 §570 §574 a §575 obchodného zákonníka. Má za to, že záložcom
predmetnou záložnou zmluvou boli, alebo mali byť odňaté ich zákonné práva, ktoré sú garantované v

ústave SR.

113.Súdsapretovrámcidokazovaniaoboznámilsozmluvouosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX.Súd
po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca 2/ ako dlžník uzavrel s pôvodným veriteľom
Slovenskou sporiteľňou, a.s. 08.04.2011 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej sa veriteľ – banka zaviazal

poskytnúť žalobcovi 2/ úver vo výške 72300€ pri úrokovej sadzbe 5,59% p.a. (fixnej na 3 roky) a žalobca
2/ sa zaviazal ho splatiť v 303 mesačných splátkach po 378,33€ vždy k 20. dňu v mesiaci, s konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.08.2036. Úver bol určený na bývanie a za poskytnutie úveru mali Dlžník
zaplatiťpoplatokvovýške799€jednorazovoa3,49€poplatokzasprávuúverumesačne.Akopodmienku
pre poskytnutie úveru uvádzala v čl. II. 1. uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva. Dňa 08.04.2011

bola medzi žalobcami a Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, ktorou bolo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. zriadené
záložné právo k v Zmluve špecifikovaným Nehnuteľnostiam žalobcov v k.ú. C. D., a to na zabezpečenie
pohľadávky zo Zmluvy o úvere.

114. Žalobcovia v žalobe namietali, že mali čerpať úver 72300€, ale čerpali 71501€. Súd preto uvádza,
že pri poskytnutí úveru (tej časti, ktorá mala byť vyplatená na bankový účet Dlžníkov) bol Dlžníkovi
z účtu strhnutý spracovateľský poplatok uvedený v zmluve vo výške 799€. Medzi stranami bolo ďalej
nesporné, že žalobca 2/ zo Zmluvy o úvere nesplácal riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysleZmluvy o úvere nesplnil. Z výzvy zo dňa 05.10.2016 súd zistil, že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s.
žalobcov 1/ až 3/ vyzval na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým boli v omeškaní. Súčasne
ich upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a

pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva. Výzva bola žalobcom 1/ a 3/ ako záložcom a žalobcovi 2/
ako dlžníkovi doručená 11.10.2016 a 12.10.2016. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 23.11.2016 súd zistil, že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslal žalobcom 1/ až 3/ oznámenie o
predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ich informoval o tom, že sa ich dlh zo Zmluvy stal
splatným v celosti a vyzval na úhradu v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Táto písomnosť bola žalobcom

taktiež riadne doručená 29.,30.11 a 06.12.2016. Súd preto uzatvára, že pôvodný veriteľ Slovenská
sporiteľňa, a.s. platne vyzval žalobcu 2/ na úhradu jeho dlhu po splatnosti a po splnení zákonných
podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka
vyhlásilúverzapredčasnesplatný.Dlžníkovi(akoajzáložcom)boladoručenápísomnávýzvanaúhradu
omeškaných splátok a až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty bol jeho dlh predčasne zosplatnený.

115. Súd preskúmal Zmluvu o splátkovom úvere aj po právnej stránke. I keď Zmluva o úvere predstavuje
tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé,
že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na dlžníka je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal na rozdiel od veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o

úvere je preto potrebné aplikovať ako príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), tak i ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa
týka konkrétnych práv a povinností). Uzavretá Zmluva o úvere nespadá pod právny režim zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže vtedy účinný zákon č. 129/2010 Z.z. sa nevzťahoval na úver
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti ako aj úver, ktorého účelom bolo zachovanie práv

k nehnuteľnosti ( druh úveru na bývanie). Zmluva o úvere pritom nepochybne spĺňala obe uvedené
výnimky (úver bol zabezpečený záložným právom a jeho účelom bolo nadobudnutie, úprava a údržba
nehnuteľností), t.j. došlo k naplneniu výnimky ustanovenej v § 1 ods. 3 písm. c) a d) zákona č.
129/2010 Z.z. Keďže sa na uzavretú Zmluvu o úvere neuplatní úprava podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, bolo bezpredmetné ju skúmať z pohľadu prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Súd preto

Zmluvu o úvere preskúmal ďalej len z pohľadu všeobecných požiadaviek na platnosť právnych úkonov
podľa Občianskeho zákonníka, kde žiadne pochybenie nezistil. Zmluva je zrozumiteľná a určitá, žiadna
zo strán nespochybňovala jej uzavretie slobodne a vážne. Súd nezistil ani že by uzavretá Zmluva
odporovala zákonu či dobrým mravom, úroková miera je primeraná (5,59 % ročne). Zistené neboli
ani žiadne iné vady vôle či prejavu vôle konajúcich strán. Zmluva neobsahuje ani žiadnu neprijateľnú

podmienku. Preto bolo uzavreté, že Zmluva o úvere je platný právny úkon. Poplatok za poskytnutie
úveruprestavujeodplatu,resp.časťodplatyveriteľazadojednaniezáväzkuposkytnúťdlžníkovipeňažné
prostriedky a preto sa od výšky poskytnutého úveru neodrátava, rovnako ako sa od neho neodpočítavajú
napríklad zmluvné úroky či poplatky za správu úveru. Výška úveru bola preto v Zmluve o úvere uvedená
správne.

116. K Zmluve o úvere uzavreli žalobcovia so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 08.04.2011 záložnú
zmluvu, ktorou zriadili v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na Nehnuteľnostiach záložné právo na
zabezpečenie jej pohľadávok zo Zmluvy o úvere, a to ako práva na vrátenie istiny tak i práva na úhradu
príslušenstva. Aj túto Zmluvu je podľa názoru súdu nutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Ust. §

52 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž za spotrebiteľskú zmluvu označuje každú zmluvu bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je pritom nepochybné, že pri uzatváraní
ZmluvyjednalaSlovenskásporiteľňa,a.s.vrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti,atonarozdiel
od žalobcov, ktorí ako fyzické osoby v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti jednoznačne
nejednali. Žalobcovia tvrdili, že Zmluva je neplatná a obsahuje neprijateľné podmienky. Súd však

uzavretú Zmluvu preskúmal a nezistil akékoľvek vady, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Žalobcovia
Zmluvu uzavreli slobodne a vážne, vediac, že na vlastných Nehnuteľnostiach zriaďujú záložné právo v
prospech Slovenskej sporiteľne, a.s Zmluva bola žalobcami riadne podpísaná a nemožno hovoriť o tom,
že by si žalobcovia nemali možnosť uzavretie záložnej zmluvy za daných podmienok riadne premyslieť,
prípadnesaporadiťsodborníkminadanúproblematiku.Poposúdenídanejvecitaksúddospelkzáveru,

že medzi žalobcami a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola platne uzavretá záložná zmluva, ktorou sa
žalobcovia dobrovoľne zaviazali poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzku Dlžníka zo Zmluvy o úvere.
Keďže Dlžník zo Zmluvy o úvere svoje povinnosti riadne neplnil, pristúpil pôvodný veriteľ Slovenská
sporiteľňa, a.s. k realizácií svojich oprávnení: vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne kvýkonu záložného práva, ktorým bol úver zabezpečený. Pokiaľ bola uvedená Zmluva uzavretá platne (a
súd po vykonanom dokazovaní nezistil opak) a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré taká Zmluva
a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva Veriteľa, t.j. porušenie

povinností dlžníka úver riadne splácať (čo žalobcovia vo svojom návrhu ani nespochybňujú), Veriteľ
je oprávnený svoje záložné právo vykonať a dosiahnuť tým uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobcovia
ako osoby plne spôsobilé na právne úkony si museli byť pri uzatváraní záložnej zmluvy vedomí toho,
že ak dôjde k porušeniu povinností Dlžníkov zo Zmluvy o úvere, môžu byť Nehnuteľnosti použité na
uspokojenie Veriteľa. Skutočnosť, že si žalobcovia ako záložcovia svoj slobodne učinený právny úkon

spočívajúci v dobrovoľnom zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa následne rozmysleli,
imnedávamožnosťtentoprávnyúkonodvolaťalebozmeniťbeztoho,žebystýmzáložnýveriteľsúhlasil.
V civilnom práve platí základná zásada pacta sunt servanda, teda zmluvy sa majú plniť a záložný veriteľ
je na ňu oprávnený sa spoliehať.

117. Žalobcovia namietali neprijateľnosť zmluvných podmienok a to jednak ustanovenie v časti 3

mandátnej zmluvy ods. 2, ktoré znie: Záložca ako mandant nie je oprávnený vypovedať mandátnu
zmluvu počas trvania pohľadávky. Zmluvné stany týmto vylučujú platnosť ustanovení § 567 §569 §570
§574 a §575 obchodného zákonníka. Ďalej článok 4 záložnej zmluvy kde je uvedené, že ak pohľadávka
nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci
ktorého upokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP.

118. Súd v prvom rade s poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka uvádza, že ak by aj bola
celá časť III. Zmluvy neplatná, nespôsobovalo by to neplatnosť celej Zmluvy, pretože táto časť je od
zvyšku Zmluvy bez ďalšieho oddeliteľná. Súčasne však súd konštatuje, že časť III. Zmluvy a ani čl.
IV nemožno považovať za neplatné, pretože sú odrazom zákonných ustanovení upravujúcich výkon

záložného práva. Podľa ust. § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka je záložca povinný strpieť výkon
záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného
práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a
užívaniezálohuaposkytnúťakúkoľvekinúsúčinnosťurčenúvzmluveozriadenízáložnéhopráva.Podľa
§ 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

Ak by Zmluva neobsahovala v časti III zmocnenie pre záložného veriteľa konať pri výkone záložného
práva v mene záložcov, bol by Veriteľ k tomu oprávnený priamo zo zákona. Podmienky časti III. Zmluvy
tak nemožno považovať za neplatné, ani za neprijateľné podmienky, pretože sú odrazom kogentnej
zákonnej úpravy. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.

119. Naopak, vylúčenie platnosti v Zmluve uvedených ustanovení Obchodného zákonníka, je možné s
poukazom na dispozitívny charakter týchto ustanovení Obchodného zákonníka, t.j. že sa od nich môžu
zmluvné strany v zmluve odchýliť, resp. aplikáciu takých ustanovení v zmluve vylúčiť (ako a contrario
vyplýva z ust. § 263 Obchodného zákonníka). Dohoda v akejkoľvek zmluve, ktorá sa odchyľuje od

dispozitívnych ustanovení zákona (teda od takých, ktoré odlišnú dohodu strán umožňujú), je výrazom
zmluvnej autonómie strán a nemožno ju považovať za vzdanie sa práva, ako to indikujú vo svojich
podaniach žalobcovia. Súd ďalej uvádza, že aj článok 4 záložnej zmluvy kde je uvedené, že ak
pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva,
v rámci ktorého upokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP je výrazom zákonnej

úpravy a s určitosťou nie je neprijateľnou podmienkou. Všeobecné obchodné podmienky tvorili súčasť
zmluvy.

120. Žalobcovia ďalej namietali neplatnosť postúpenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere z postupcu
Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalovaného 1/. Z vykonaného dokazovania, ale vyplynulo, že postupca

v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 23.11.2016 Dlžníka vyzval na splnenie ich splatného
dlhu v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Až dňa 17.12.2018 (teda po tom, čo Dlžníkov
písomne vyzval na plnenie ich splatného záväzku) uzatvoril so žalovaným v 1/ Zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej bola na žalovaného 1/ postúpená aj pohľadávka voči dlžníkovi zo Zmluvy
o úvere spolu so všetkými právami, ktoré s ňou boli spojené (vrátane záložného práva). Na základe

vyššie uvedených skutočností súd uzavrel, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 je
platným právnym úkonom, pretože postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. pred postúpením splnila všetky
podmienky zakotvené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej namietali, že v zmluve o postúpení
pohľadávok nebolo špecifikovaná, čo sa postúpilo a taktiež namietali, že v oznámení o postúpení jeuvedené, že pohľadávkou banky je úver na bývanie, pričom úver nie je pohľadávka. Tvrdili, že záložné
právo nemohli byť postúpené a namietali, že žalovaný 1/ nemá bankovú licenciu. Súd vyhodnotil tieto
tvrdenia ako nedôvodné. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na
základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a
dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil.
Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu
uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného

veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka
práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Na postupníka prechádza postúpením pohľadávky aj
záložné právo. Prílohy predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX ( na č.l. 165 –
168 spisu) jednoznačne identifikujú postúpenú pohľadávku čo do základu a výšky. Samotné uvedenie
názvu produktu z ktorého vznikla pohľadávka, t.j. úver na bývanie ďalej iba špecifikoval pohľadávku
a tvrdenie, že úver na bývanie nie je pohľadávka je zmätočné a bez právneho významu. Tvrdenie, že

žalovaný1/nemalbankovúlicenciužalobcoviažiadnymspôsobomprávneneodôvodniliapreposúdenie
platnosti postúpenia veci je nepodstatné. V danom prípade síce išlo o spotrebiteľský právny vzťah, ale
nie o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže tento
vylučuje úvery zabezpečené záložným právom ako aj úvery poskytnuté za účelom nadobudnutia alebo
udržania nehnuteľnosti z úpravy predmetného zákona.

121. Napokon žalobcovia iba všeobecne a neurčito namietali, že výkon záložného práva je premlčaný.
V zmysle ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ sa môže „uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Predpokladom
na uplatnenie vyššie uvedeného ustanovenia je skutočnosť, že v čase zabezpečenia pohľadávky

záložným právom, nebola pohľadávka premlčaná a jej premlčanie nastalo až po vzniku záložného
práva. Ak je pohľadávka zabezpečená záložným právom premlčaná, avšak záložné právo premlčané
nie je, môže speňažením zálohu uspokojiť záložný veriteľ svoju premlčanú pohľadávku, ktorú má voči
záložcovi alebo záložnému dlžníkovi, ak nie je tou istou osobou. Odlišná by však bola situácia, ak by bola
premlčaná nielen pohľadávka, ale aj samotné záložné právo. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej

premlčacej lehote, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka trojročná, pričom lehota začína plynúť od
momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvý krát.

122. Súd sa preto pri rozhodovaní nezaoberal premlčaním pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere a
zaoberal sa len premlčaním záložného práva. Pre možnosť uplatnenia záložného práva bolo nevyhnutné

zosplatnenie úveru. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru došlo ku dňu 23.11.2016 v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením
§ 565 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že oznámenie o výkone záložného práva zo dňa
05.01.2017 možno považovať za uplatnenie záložného práva v súlade s § 151l Občianskeho zákonníka.
Záložné právo bolo teda ešte pôvodným veriteľom uplatnené v rámci trojročnej premlčacej lehoty,

pričom vo výkone tohto záložného práva žalovaný 1/ ako postupník riadne pokračoval. Najvyšší súd SR
v rozsudku z 30.11.2022, sp. zn. 5 Cdo 64/2020 konštatoval, že počas dražobného konania neplynie
doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo.

123. Napríklad Krajský súd Nitra v rozsudku sp. zn. 8CoCsp/21/2022 zo dňa 20. 04. 2023 uviedol, že

odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je nevyhnutné posúdiť
premlčanie záložného práva bez ohľadu na tú skutočnosť, či došlo k premlčaniu pohľadávky s
poukazom na §151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto z tohto dôvodu nebolo nutné posudzovať
primárny záväzok (pohľadávku z úveru), keď premlčanie primárneho záväzku nemá vplyv na
premlčanie záložného práva a v tejto súvislosti taktiež nebol dôvod aplikovať § 103 Občianskeho

zákonníka. Ustanovenie§ 103 Občianskeho zákonníka je namieste aplikovať v rámci posúdenia
premlčania pohľadávky zo zmluvy a to v prípade posúdenia premlčania jednotlivých periodicky sa
opakujúcich splátok a to jeho druhej vety; v prípade posúdenia začiatku plynutia premlčania pri uplatnení
mimoriadneho zosplatnenia úveru zo strany veriteľa podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka (napr.
rozhodnutie NS SR sp. zn.4Cdo/132/2021 z 15. 12. 2022

124. Žalobcovia 1/ a 3/ súdu navyše nepreukázali, že vzniesli námietku premlčania pred udelením
príklepu vydražiteľovi na opakovanej dražbe dňa 10.09.2020. Žalobcovia sa mohli v súdnom konaní
domáhať pred udelením príklepu vydražiteľovi napríklad určenia zániku záložného práva z dôvodupremlčania, prípadne žiadať neodkladným opatrením, aby sa dražba neuskutočnila do rozhodnutia
o zániku záložného práva. Žalobcovia takéto možnosti nevyužili a boli nečinný. Súd sa taktiež oboznámil
so spisom 6 Csp 55/2019 v ktorom sa žalovaný 1/ domáha zaplatenia peňažnej sumy voči žalovanému

2/. Súd žalovaného 2/ v tomto konaní vyzval na vyjadrenie k žalobe a táto výzva mu bola doručená už
dňa 25.05.2020 pred konaním dražby. Avšak žalobca 2/ bol nečinný a ak žalobe sa vyjadril až potom
ako dražba prebehla a to až dňa 15.04.2021, pričom až v tomto podaní namietal premlčanie nároku.
Ako už súd uviedol samotné konanie o neplatnosť dražby nepredstavuje žiadny zo sporov s ochranou
slabšej strany / Krajský súd v Žiline, sp. zn. 9 Co 131/2019-414 zo dňa 21.11.2019/.

125. Z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dovolať sa premlčania môže
záložca najneskôr v deň konania dražby (Ide o ustálenú pritom o ustálenú súdnu prax). Je to dôsledok
toho, že vznesenie námietky premlčania môže zabrániť výkonu práva, v posudzovanej veci práva
záložnéhoveriteľauspokojiťsazozálohupredajomnadobrovoľnejdražbe.Potomčosaprávovykonalo,
námietku premlčania nemožno úspešne uplatniť. Žalobcovia uplatnili námietku premlčania až po výkone

záložného práva, preto takto vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne následky. /
Okresný súd Lučenec, sp. zn. 6C/21/2019, IČS: XXXXXXXXXX zo dňa 18. 08. 2021 /

126. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd nezistil neplatnosť Zmluvy o úvere ani
Zmluvy o zriadení záložného práva a ani žiadne také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré

by malo za následok neplatnosť dražby, žalobu žalobcov proti žalovaným v 1., 2. a 3./ pre nedôvodnosť
zamietol.

127.Podľa§255ods.1C.s.p.,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

128. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli v konaní plne úspešní,
súd preto žalovaným v 1./, 2./, 3/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Žalovanému 4/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému 4/ zo spisu

vznik akýchkoľvek trov nevyplýva. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).