Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010257
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6721010257.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov
JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na verejnom zasadnutí dňa 18.
septembra 2024 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 10.04.2024, sp. zn. 2T/69/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. 2Pv 356/20/6611-21 zo dňa 11.05.2021, pre
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 25.09.2020 v čase asi o 22.00 h vo Zvolene, bez súhlasu C. D. A. B. vnikol do priestorov rodinného
domu súpisné číslo XXXX/XX, nachádzajúceho sa na adrese E., F. G. XXXX/XX, ktorého vlastníkom a
užívateľom je jeho otec D. A. B. a kde tiež v súčasnosti býva E. B. C. tak, že kľúčom, ktorý mal pri sebe
od doby, kedy ešte v tomto dome býval si otvoril bráničku, vedúcu do priestorov pri uvedenom dome
a tiež garáž, ktorá je súčasťou domu, cez ktorú následne prešiel do priestorov domu, odkiaľ z priestorov
izby odcudzil 3 ks nástenných políc, 1 ks regál, 1 ks kovovo drevený stojan a 1 ks polystyrénovú loptu na

sedenie, pričom v priestoroch domu zotrval asi 2 hodiny, čím D. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E., F. G. XX spôsobil odcudzením vecí škodu vo výške 50,- € a E. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E., F. G. XX inú škodu nespôsobil,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní okresný prokurátor odvolanie, ktoré odôvodnil
písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.06.2024, a to v neprospech obžalovaného.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie, s ktorými sa však
nestotožnil.
Dal do pozornosti odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom, ktorý v ňom konštatuje, že z vykonaného
dokazovania nemal preukázané, že by adoptívny otec obžalovaného D. A. B. ako vlastník nehnuteľnosti
tomuto udelil zákaz vstupu do nehnuteľnosti, resp. že by obžalovaný nemal oprávnenie vstupovať do
nehnuteľnosti. Uvedené potvrdili aj svedkyne H. I. B. a J. B., ktoré obe jednoznačne uviedli, že nemali

vedomosť o žiadnom zákaze vstupu obžalovaného do nehnuteľnosti. Tento vo svojej výpovedi nepoprel,
že vzťahy s adoptívnym otcom boli v danom čase naštrbené a k osobnému stretnutiu došlo až po
dlhšom čase práve v záhrade rodinného domu pred skutkom. Obžalovaný tiež pripustil, že otec mu vtedy
povedal, aby odišiel, lebo s ním nechce hovoriť. V žiadnom prípade však nedošlo k vysloveniu zákazu
vstupu do nehnuteľnosti, v ktorej aj obžalovaný ako nezaopatrené dieťa mal trvalý pobyt. Uvedené
tvrdenie korešponduje aj s výpoveďou svedka D. A. B., ktorý jednak v prípravnom konaní, ako aj

opakovane na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanému povedal, aby odišiel, nakoľko s ním
nechce hovoriť. Z takto formulovaného vyjadrenia svedka nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že byobžalovaný bol upozornený na zákaz vstupu do obydlia adoptívneho otca a následne v deň skutku
vedome neoprávnene vnikol do obydlia D. A. B. a H. E. B. C., teda že by svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák.

Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia na
strane 6 a 7.

Podstatnou skutočnosťou bolo tiež to, že v priebehu konania svedok D. A. B., ako osoba blízka

obžalovanému, zobral svoj súhlas s trestným stíhaním v celom rozsahu späť a to dňa 15.08.2022, čiže
v procesnom postavení poškodenej už vystupovala len H. E. B. C., pričom v ďalšom popísal na obsah
jej výpovede.

Na záver okresný súd zdôraznil zásadu ultima ratio, v rámci ktorej má trestnoprávny postih prísť až
v momente, keď ostatné nástroje sa ukázali ako neúčinné.

Odvolateľ mal na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní
za to, že sa skutok stal a tento spáchal obžalovaný, čo vyplýva z výsluchov D. A. B. a H. E. B. C.,
ktoré preukázali, že išlo o neoprávnený vstup do rodinného domu. Na hlavnom pojednávaní sa uvedené
vo vzťahu k poškodenej H. E. B. C., ktorá nie je s osobou obžalovaného v žiadnom rodinnom alebo

obdobnom pomere takej povahy, že by jeho ujmu pociťovala právom ako ujmu vlastnú, v predmetnom
rodinnom dome má trvalý pobyt a reálne ako manželka vlastníka rodinného domu tento obýva, nielen že
preukázalo, ale tak svedok, ako aj poškodená konkretizovali a bližšie priblížili okolnosti vydania zákazu
vstupu obžalovaného do nehnuteľnosti, ako aj okolnosti, ktoré tomuto predchádzali.

Z výpovede A. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že po odchode bývalej manželky s deťmi z
rodinného domu a vyporiadaní BSM, na základe ktorého rodinný dom pripadol jemu, od nej žiadal
vrátenie všetkých kľúčov a aj mal zato, že mu boli vrátené všetky kľúče od nehnuteľnosti. Po
prejedávanom skutku, keď sa pýtal bývalej manželky, či o kľúči, ktorým disponoval obžalovaný vedela,
mala mu uviesť, že o tom, že si obžalovaný ponechal jeden kľúč, vedomosť nemala. Ďalej D. A. B.

podrobne popísal a vysvetlil okolnosti zhoršenia vzťahov s obžalovaným, ako aj dôvody prerušenia
kontaktov a to v období minimálne dvoch rokov pred skutkom, kedy už s obžalovaným nemal žiadny
kontakt, dokonca ho aj zablokoval a v prípade, že bolo niečo potrebné riešiť, riešil to iba cez bývalú
manželku, matku obžalovaného. Po tomto úplnom odstrihnutí sa od obžalovaného a uplynutí už vyššie
uvedeného času po incidente, kedy sa obžalovaný nachádzal bez jeho súhlasu alebo súhlasu jeho

manželky na ich terase, krátky čas pred skutkom, tak vtedy obžalovanému povedal, že síce tam má
trvalý pobyt, ktorý mu aj chcel zrušiť, ale vzhľadom na denné štúdium, to nebolo možné, avšak to ho
neoprávňovalo, aby vstupoval do rodinného domu bez jeho súhlasu, vždy v čase jeho neprítomnosti,
resp. vždy v čase, keď obžalovaný vedel, že otec s manželkou sa v nehnuteľnosti nenachádzajú.

Po uvedenom incidente, kedy došlo k stretu na terase rodinného domu, dal obžalovanému výslovný
zákaz vstupovať, tak na pozemok, ako aj do rodinného domu. Uvedené potvrdila aj poškodená H. E. B.
C., ktorá bola svedkom toho, ako bez ich vedomia a súhlasu si obžalovaný robil piknik u nich na terase,
s čím manžel nesúhlasil a napriek výzvam, aby odišiel, obžalovaného odtiaľ takmer 45 minút nevedel
dostať, až zasiahla samotná poškodená, že pokiaľ neodíde, zavolá PZ. Jednoznačne tam odznel zákaz

zo strany otca voči obžalovanému, kedykoľvek vstúpiť na pozemok a do nehnuteľnosti s tým, že volal
aj bývalej manželke a tento zákaz tlmočil aj jej. Pokiaľ ide o podrobnejšiu výpoveď poškodenej, kde sa
nachádzala v čase konfliktu D. A. B. na terase s obžalovaným, oproti prípravnému konaniu, tak vtedy
jej nebola položená konkrétna otázka, tak ako na hlavnom pojednávaní, kde popísala rozloženie domu
amiesto,naktoromstálapriotvorenomvstupenaterasu,atedapočulacelýobsahrozhovorumedziD.B.

a obžalovaným. Navyše mal D. B., ktorý podľa jej vyjadrenia nezvykne zvyšovať hlas, na obžalovaného
kričať, že to malo byť počuť aj do susedných domov, na základe čoho, keďže obžalovaný odmietal
opustiť terasu, do konfliktu zasiahla a tam bol aj vyslovený jednoznačný zákaz obžalovanému vstupovať
do nehnuteľnosti vyslovený jeho otcom, a teda už nepovažovala za potrebné tento zákaz duplikovať,
keďže obžalovaný videl, že je tam prítomná aj ona, teda domová sloboda poškodenej bola následne,

aktuálne prejednávaným skutkom jednoznačne porušená.

Vyjadrenia D. A. B. v istom smere potvrdzuje aj svedkyňa I. B., matka obžalovaného, ktorá tiež uviedla,
že obžalovaný chcel s poškodeným komunikovať', posielal mu správy, ale tento ho ignoroval a všetkoriešil iba cez matku obžalovaného. Pokiaľ ide o vedomosť, že sa mal obžalovaný nachádzať v letných
mesiacoch pred skutkom v roku 2020 v nehnuteľnosti a to na párty organizovanej jeho sestrou, čo mal D.
A. B. vedieť, na hlavnom pojednávaní svedok jednoznačne uviedol, že mal vedomosť iba o prítomnosti

svojej dcéry v rodinnom dome, o tom, že sa tam nachádzal obžalovaný, žiadnu vedomosť nemal a preto
vo vzťahu k tejto udalosti vydal vtedy zákaz bez jeho súhlasu vstupovať do domu svojej dcére a zobral
kľúče od rodinného domu aj jej, nakoľko o prítomnosti obžalovaného v rodinnom dome na večierku,
organizovanom jeho dcérou, nemal vedomosť ani vtedy, ani následne.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktoré v celkovom kontexte vykonaných dôkazov vykresľuje
vzťahy obžalovaného s otcom, vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý už na hlavnom pojednávaní vystupoval
v procesnom postavení svedka a poškodenou bola H. E. B. C., ktorá predmetnú nehnuteľnosť ako
manželka jej vlastníka trvale obýva, má v nehnuteľnosti svoje osobné veci a bola pri vyslovení zákazu
vstupu do nehnuteľnosti vlastníkom obžalovanému, s ktorým súhlasila, pričom vzťahy značnú časť pred
skutkom neboli žiadne, úplne bez komunikácie až do momentu, kedy mu bol daný zákaz vstupovať do

nehnuteľnosti, ktorý nerešpektoval, mal odvolateľ za to, že tieto dôkazy jednoznačne preukazujú, že
sa obžalovaný konania, ktoré mu je kladené za vinu dopustil v úmysle priamom, napriek jednoznačnej
vedomosti, že nesmie do nehnuteľnosti vstupovať, neoprávnene vnikol do obydlia iného, konkrétne
rodinného domu osoby, ktorá tento rodinný dom trvale obýva ako manželka vlastníka, čím takto porušil
jej domovú slobodu, pričom uvedené je aj podstatou trestného stíhania. Predmetom obžaloby nie je ani

odcudzenie nábytku, ani spôsob jeho odnesenia z rodinného domu, ale neoprávnený vstup do obydlia
iného, ktorým sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu, s jeho právnou kvalifikáciou
ako prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. f) Tr. zák., nakoľko obžalovaný neoprávnene bez vedomia vlastníka nehnuteľnosti
disponoval kľúčom od tejto nehnuteľnosti, do ktorej napriek výslovnému zákazu vlastníka, vysloveného

za prítomnosti poškodenej H. E. B. C., vstúpil, avšak vlastník nehnuteľnosti - osvojiteľ obžalovaného D.
A. B., vzal na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2022 súhlas s trestným stíhaním obžalovaného, ktorý je
jeho osvojencom späť, teda poškodenou bola len H. E. B. C., ktorá nie je s obžalovaným v žiadnom
rodinnom alebo obdobnom pomere takej povahy, že by ujmu právom pociťovala ako ujmu vlastnú a v
takomto smere sa počas hlavného pojednávania ani nevyjadrila.

Vzhľadom k tomu navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
Okresnému súdu Zvolen na nové prejednanie a rozhodnutie.
K odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaný vyjadril jednak sám písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 02.07.2024 a jednak prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním

doručeným okresnému súdu dňa 08.07.2024.
Obžalovaný sa s podaným odvolaním okresného prokurátora vôbec nestotožnil. Poukázal na výpoveď
svedkyne poškodenej E. B. C. zo dňa 22.03.2021, z ktorej vyplynulo, že pri rozhovore obžalovaného
s jeho otcom priamo nebola, avšak počula, že tento hovoril obžalovanému, že si neželá, aby tam bol.
Tvrdenie odvolateľa, že poškodená neuviedla, že počula jednoznačný zákaz, lebo sa na to priamo

nepýtali, bolo nesprávne, nakoľko jej v prípravnom konaní síce nebola položená priama otázka týkajúca
sa zákazu, avšak sama sa vyjadrila aké bolo jej postavenie pri tomto rozhovore a čo z ich rozhovoru
počula. Toto jej tvrdenie sa vôbec nezhoduje s jej neskorším tvrdením na okresnom súde, že zákaz
počula. Taktiež je zarážajúce, že pri svojej výpovedi vôbec neuviedla okolnosti, za ktorých mal prebiehať
piknik na terase, avšak o 3 roky neskôr si spomenula na viaceré okolnosti.

Jej neskoršie tvrdenie o zákaze je v rozpore nielen s jeho výpoveďou, ale aj s výpoveďou jeho otca
z prípravného konania zo dňa 22.03.2021, keď uviedol, že manželka – poškodená išla do vnútra domu
a pri ich rozhovore nebola, na čom zotrval aj pri konfrontácii zo dňa 04.05.2021. Z tohto možno usúdiť,
že výpovede svedkyne poškodenej boli zmätočné a obsahovali určité nezrovnalosti.
Zo záverečnej správy z mediácie zo dňa 25.07.2023 vyplýva, že svedkyňa poškodená sa pred

mediátorom vyjadrila „bude to všetko závisieť na správaní obvineného“ a „musí si to premyslieť a poradiť
sa s manželom“. Naviac sa neskôr vyjadrila, že netrvá na jeho trestnom stíhaní a nemá záujem na jeho
odsúdení. S poškodenou neboli v žiadnom kontakte, okrem výmeny jednej sms správy, preto je otázne
ako by mohla dohoda o zmieri závisieť na jeho správaní, keďže sa nestýkali a tiež nie je pravdou, že by
nemala záujem na jeho odsúdení, keď na hlavnom pojednávaní vypovedala tak ako vypovedala.

Podľa neho je poškodená pod vplyvom jeho otca D. A. B., ktorý ju manipuluje a len na ňom závisí, čo
poškodená povie. Takáto hra s jeho osudom z ich strany je neetická a predmetná záležitosť by sa mala
riešiť mimo OČTK. K dohode s jeho otcom na zmieri nemohlo dôjsť, pretože tento od neho požadoval
nesplniteľné podmienky, s ktorými nemohol súhlasiť napr. úplné zrušenie výživného na jeho osobua preto k uzavretiu zmieru ani nedošlo. Naviac otec vedel o jeho prítomnosti na párty, ktorá sa konala
len niekoľko týždňov pred skutkom, ktorý mu je kladený za vinu, čo potvrdili vo svojich výpovediach jeho
matka aj sestra. Okresný súd v tejto trestnej veci rozhodol správne.

Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom, ktorým bol obžalovaný
spod obžaloby oslobodený. Zotrval na svojich písomných a ústnych vyjadreniach v konaní, najmä
na záverečnej reči na hlavnom pojednávaní zo dňa 10.04.2024. Okresný súd správne vyhodnotil
dokazovanie a to aj v tom smere, že nemal preukázané, že by otec obžalovaného ako vlastník
nehnuteľnosti tomuto udelil zákaz vstupu do nej. Poškodená, ktorá bola jedinou poškodenou, nikdy

neudelila obžalovanému zákaz vstupu do rodinného domu, v ktorom bývala.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zamietol podané odvolanie ako nedôvodné.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej, krajský
prokurátor zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Naproti tomu sa obhajca obžalovaného plne pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k
podanému odvolaniu, ako aj dôvodov, ktoré uviedol samotný obžalovaný a zároveň poukázal na svoju
záverečnú reč na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom k tomu navrhol odvolanie okresného prokurátora
zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokurátora zistil, že

toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť oslobodzujúceho
výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
by prihliadal len vtedy, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por., čo
zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora

nebolo podané dôvodne.
Súd prvého stupňa, pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom
pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne
vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým
hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť

a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchania skutku

kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. b) Tr. por.
spod obžaloby oslobodil, nakoľko tento skutok nebol trestným činom.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného
prokurátora, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu
rozhodnutiu. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom,

najmä na str. 5 až 8, s ktorým sa stotožnil a bolo by nadbytočné ho opakovať. Z tohto zároveň
vyplýva, akým spôsobom sa vysporiadal s argumentáciou okresného prokurátora uvedenou v obžalobe
a na hlavnom pojednávaní, ktorá bola obsahovo totožná s jeho vyjadreniami a hodnotením dôkazov,
prezentovanými v podanom odvolaní. V tomto smere krajský súd zároveň poukazuje na obsah vyjadrení
obžalovaného a jeho obhajcu k odvolaniu okresného prokurátora, s ktorými sa v podstatných častiach

taktiež stotožnil.
Možno súhlasiť s okresným prokurátorom v tom smere, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané
dôkazy v konečnom dôsledku v prospech obžalovaného, avšak takýto postup bol v danom prípade
za danej dôkaznej situácie v súlade so zákonom. Naopak, okresný prokurátor vyhodnotil v podanom
odvolaní vykonané dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného, a tomu zodpovedali aj jeho úvahy, čo

však nebolo namieste.
V prvom rade krajský súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že sa
stal skutok kladený obžalovanému za vinu, ako aj to, že ho spáchal. Pokiaľ však ide o to, či tento skutok
bol zároveň súdeným zločinom, resp. iným trestným činom, dospel k záveru, že v tomto prípade bolo
potrebné aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Z ustálených skutkových okolností vyplýva, že obžalovanému z hľadiska subjektívnej stránky
súdeného trestného činu nebolo dostatočne preukázané úmyselné zavinenie, a to ani vo forme tzv.
nepriameho úmyslu, ktoré bolo nevyhnutné pre vznik jeho trestnej zodpovednosti. Tento právny záver
vyplýva a súvisí najmä s tým, že z hľadiska naplnenia objektívnej stránky daného prečinu zároveňabsentovala„neoprávnenosť“vniknutiaobžalovanéhodoobydliainého.Zvykonanéhodokazovaniatotiž
nevyplynulo, že by D. A. B. ako vlastník a užívateľ rodinného domu dal obžalovanému do budúcna
jednoznačne t.j. dostatočne zrozumiteľne a určito zákaz vstupu do predmetného obydlia bez jeho

súhlasu. Súčasne bolo nepochybne preukázané, že takýto zákaz mu neudelila ani samotná poškodená
H. E. B. C..
Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade bolo potrebné prihliadnuť na
všetky podstatné skutočnosti a okolnosti, vrátane predchádzajúcich vzájomných rodinných vzťahov, ako
aj primárneho cieľa obžalovaného a to zobrať si veci z izby, v ktorej predtým dlhodobo býval, ktoré pre

neho v minulosti kúpili rodičia spoločne a ktoré stále považoval za svoje. Nezanedbateľným bolo aj to,
že obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný, teda nemá za sebou žiadnu kriminálnu minulosť.
Napokon represívne a donucovanie prostriedky, ktorých aplikáciu pripúšťa Trestný zákon a Trestný
poriadok, majú byť na dosiahnutie nápravy, resp. zákonnosti použité z hľadiska celého právneho
poriadku až ako posledná krajná možnosť (princíp ,,ultima ratio“), a ich použitie by v tejto trestnej veci
bolo nielen neprimerané, ale aj v rozpore so zákonom, na čo už správne poukázal súd prvého stupňa.

Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej a ustálenej
dôkaznej situácie, prihliadajúc aj na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, mal odvolací
súd za to, že okresný súd postupoval zákonne a správne, keď obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr.
por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností
dokázané, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu, bol zároveň trestným činom.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora
v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.