Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. august 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812201820
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3812201820.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
D., E. F. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti
žalovanému G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., B. X/XX, t. č. bytom C., C. E. XXX/XX, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. mája 2023 č. k. 5C/18/2012-710, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým po čiastočnom zrušení
predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom) vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 8 378,30 eur v mesačných splátkach po 500,- eur vždy do posledného dňa v
kalendárnom mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do
zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Vo
výroku III. priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanému
v rozsahu 50 %. Vo výroku IV. žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

1.1 Rozhodnutie zdôvodnil tým, že po predchádzajúcom zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam rozsudkom č. k. 5C/18/2012-537 z 18.2.2019 (ktorý
odvolací súd v tejto časti potvrdil) zostali predmetom konania už len nároky strán sporu v súvislosti
s investíciami do rodinného domu v Nitrianskom Rudne. Žalobkyňa sa po viacnásobnom rozšírení
žaloby domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 14 685,30 eur. Žalovaný žiadal, aby sa zohľadnilo
aj zhodnotenie nehnuteľnosti po rozvode z jeho strany. Keďže toto podanie žalovaného napriek výzve

súdu nespĺňalo náležitosti vzájomnej žaloby, súd prvej inštancie ho v súlade s inštrukciou odvolacieho
súdu považoval za kompenzačnú námietku.

1.2 Aplikujúc ustanovenia § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel
k záveru, že nárok žalobkyne na tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, t. j.
investícií žalobkyne do spoločnej nehnuteľnosti je dôvodný, i keď nie v takej výške, v akej si ho žalobkyňa
vzájomnou žalobou uplatnila. V prípade nároku na zaplatenie sumy 2 928,30 eur ide o pomernú časť

(1/2) vynaložených nákladov na opravu zatekajúcej strechy, teda nákladov na nutnú opravu, pričom
nešlo o bežnú záležitosť. Z dokladov predložených žalobkyňou bolo preukázané, že vynaložila náklady
na opravu strechy vo výške 5 856,59 eur, preto má nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
vo výške zodpovedajúcej polovici vynaložených nákladov. Pokiaľ žalovaný v záverečnom stanoviskudňa 24.5.2023 uviedol, že podľa jeho názoru strechu nebolo potrebné opravovať, súd túto jeho obranu
považoval za účelovú, nakoľko skutkové tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti žalovaný dovtedy, t. j. 6
rokov účinne nepoprel.

1.3 Okrem toho si žalobkyňa uplatnila nárok v súvislosti s investíciami do dostavby rodinného domu.
K tomu súd prvej inštancie konštatoval, že ide o iné investície než nevyhnutné na opravu a údržbu, preto
má žalobkyňa nárok na náhradu za zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného vynaloženými
investíciami a toto zhodnotenie je dané rozdielom ceny podielu pred investíciou a po nej (R 37/1982).

Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom svedka G. B. ml., dokladmi o vynaložení investícií
predloženými žalobkyňou, ako aj súhlasným vyjadrením žalovaného v písomnom vyjadrení z 8.2.2013
súd považoval za preukázané konkrétne investície vynaložené žalobkyňou do rodinného domu. Aj tu
žalovaný neskôr v písomných vyjadreniach spochybňoval niektoré investície, ktoré predtým uznal, avšak
toto žiadnym spôsobom nevysvetlil, preto súd tieto jeho neskoršie tvrdenia považoval za účelové. Zo
znaleckého posudku znalca Ing. Petra Lehockého č. 19/2022, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu

nehnuteľností bez investícií žalobkyne (jeho porovnaním so znaleckým posudkom toho istého znalca
č. 26/2017, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností po týchto investíciách) vyplynulo, že v
dôsledku investícií žalobkyne došlo ku zhodnoteniu nehnuteľností vo výške 10 900,- eur (93 800,- eur
bola hodnota nehnuteľností vrátane investícií žalobkyne a 82 900,- eur hodnota nehnuteľností bez jej
investícií). Pokiaľ mal žalovaný námietky voči znaleckému posudku, znalec sa k nim písomne vyjadril

podaním zo dňa 6.3.2023, preto súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať o záveroch znalca a za
dôvodný považoval nárok žalobkyne na náhradu polovice takto určeného zhodnotenia nehnuteľností (t.
j. 5 450,- eur), v tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol.

1.4 Vo vzťahu k investíciám, ktoré mal vložiť do nehnuteľností žalovaný, súd prvej inštancie z výsluchu

samotného žalovaného a z ním predložených dokladov (výpisu z úveru v E. E. I. a výpisu z účtu v H. E.
E. I.) zistil, že žalovaný mal predmetné investície do nehnuteľností financovať z úveru poskytnutého E.
E. I. a z medziúveru od H. E. E. I.. Tieto mu boli vyplatené na účet dňa 20.9.2005 a 7.10.2005, t. j. počas
trvania manželstva so žalobkyňou, teda šlo o spoločné finančné prostriedky. Pokiaľ teda žalovaný ním
tvrdenéinvestícieajvykonal,nešlooinvestíciezjehovýlučnéhomajetku,alezospoločnýchprostriedkov

so žalobkyňou. Vzhľadom k tomu súd ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov v súvislosti s týmito tvrdenými
investíciami žalovaného nevykonal a tieto investície nezohľadnil. Výroky o trovách konania a o trovách
štátu súd zdôvodnil s odkazom na § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a čl. 4 Základných princípov CSP tým, že žalobkyňa a žalovaný mali v konaní rovnaký
úspech aj neúspech.

2. Proti uvedenému rozsudku, a to proti jeho výroku I. a súvisiacemu výroku III. podal včas odvolanie
žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba
sa zamieta. Odvolanie zdôvodnil tým, že považuje napadnutý rozsudok za rozporný so zákonom,

nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Okrem toho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a vo veci nebol úplne zistený stav. Súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor Krajského súdu v
Trenčíne vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, že pokiaľ nejde o náklady na nevyhnutné
opravy a údržbu, bezdôvodným obohatením ostatných spoluvlastníkov je výška zhodnotenia ich podielu
v dôsledku vynaloženej investície, pričom toto zhodnotenie je dané rozdielom ceny podielu pred

investíciou a po nej (R 37/1982). Z dôkazov založených v súdnom spise nevyplýva zhodnotenie podielu
žalobkyne a ani vynaloženie investícií žalobkyňou. Podľa žalovaného súd prvej inštancie rozhodol na
základe dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, keď opomenul prihliadnuť na znalecké posudky, ktoré mal
vykonať ako dôkaz, pričom žalovaný spochybnil znalecký posudok č. 29/2017 a navyše tento znalecký
posudok spochybnili i výpovede svedkov.

2.1 K znaleckému posudku č. 19/2022 žalovaný uviedol, že je v ňom uvedený dátum, ku ktorému sa
nehnuteľnosťohodnocuje:20.9.2017,pričomžalobkyňauviedla,žeňoutvrdenéinvestícievykonalapred
rokom 2013 a strechu v máji a júni 2016. Je teda nesporné, že súd prvej inštancie nemal k dispozícii
ohodnotenieanicenunehnuteľnostípredinvestíciou.Opravastrechypodľažalovanéhoniejeinvestíciou

a v súvislosti s ostatnými investíciami súd neuviedol, o ktoré investície malo ísť. Od rozvodu manželstva
29.10.2005 do kolaudácie rodinného domu 6.3.2007 žalobkyňa a žalovaný spoločne investovali do
dostavby rodinného domu a žiaden z nich jeden od druhého nežiadal, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok.2.2Žalovanýpripomenul,žežiadalvykonaťdôkazpredloženímvýpisovzúčtužalobkynevH.B.I.zaroky
2004 a 2005, pričom súd tento dôkaz nevykonal, čím odňal žalovanému právo na spravodlivý proces,

pretože finančné prostriedky z tohto účtu, ktoré žalobkyňa nevyporiadala, slúžili na dostavbu domu
do kolaudácie a z týchto finančných prostriedkov žalobkyňa nakúpila materiál, ktorý tvrdila, že má byť
predmetom širšieho vyporiadania. Porovnaním znaleckých posudkov podľa žalovaného nie je možné,
abydošlokzhodnoteniuodroku2011osumu23514eurkudňu30.11.2017,akojeuvedenévznaleckom
posudku č. 29/2017, pričom položky ohodnotenia v tomto posudku nielenže nie sú investíciami, nie sú

ani stavebnými prácami. Súd prvej inštancie došiel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov nemá
racionálny základ. Súd značnú časť argumentácie vyňal a v rozhodnutí vôbec neuviedol, preto nie je
možné dovodiť, že by sa vôbec touto argumentáciou zaoberal.

2.3 Napokon žalovaný v odvolaní žiadal, aby sa zohľadnili aj ním vykonané stavebné práce, nákupy
materiálov a investície, ako ich zdokladoval súdu a aby súd zohľadnil aj zhodnotenie nehnuteľnosti z

jeho strany. K tomu uviedol, že predložil súdu výpis z úveru E. E., ktoré peniaze boli investované do
rodinného domu, pričom súd prvej inštancie iba uviedol, že účel čerpania finančných prostriedkov nie
je zrejmý. Žalovaný mal za to, že podal vzájomnú žalobu, avšak zo súdneho spisu sa dozvedel, že mu
ju súd zamietol. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného vôbec nezaoberal jeho námietkami tak, aby
spoľahlivo zistil skutkový stav pre spravodlivé rozhodnutie vo veci.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že v konaní pred súdom prvej
inštancie riadne označila a preukázala investície, ktoré vynaložila na dostavbu spoločného rodinného
domu. Vynaloženie týchto investícií bolo preukázané listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne a

svedkov B. B., G. B. ml. (synov strán sporu) a J. K.. Časť investícií vynaložených žalobkyňou
potvrdil aj žalovaný. Naopak, tvrdenie žalovaného o ním vykonaných investíciách žalobkyňa podľa
jej názoru účinne poprela. Z vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu žalovaného, súd dospel k
záveru, že žalovaným tvrdené investície mali byť vynaložené zo spoločných finančných prostriedkov,
nie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Podľa žalobkyne teda nie je naplnený ani jeden

odvolací dôvod podľa § 365 CSP.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zopakoval, že v konaní pred súdom prvej
inštancie žiadal predloženie výpisov z bežného účtu v H. B., I., keďže doposiaľ nemá vedomosť o
tom, na aké účely boli vynaložené peniaze z účtu tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a

účel vynaloženia týchto peňazí je sporný, pretože súd odmietol vykonať dokazovanie ním navrhnutými
dôkazmi. Žalovaný má za to, že z týchto peňazí boli vykonané všetky náklady ako i opravy a investície,
ktoré žalobkyňa tvrdila, že ich mala vykonať. Pokiaľ ide o jeho investície, syn G. ako svedok okrem
iného vypovedal, že materiál na prízemí zakupovala žalobkyňa, na poschodí žalovaný. Taktiež na
prízemí do obývačky okno zakupoval žalovaný za 6 000 alebo 8 000 Sk, bolo to už po rozvode

manželstva. Pokiaľ ide o elektrinu, určitú sumu na materiál dala žalobkyňa, ale káble zabezpečoval
aj žalovaný. Takisto zámkovú dlažbu, ktorá sa nachádza na terase, spolovice kupovala žalobkyňa,
spolovice žalovaný. Žalovaný zakúpil aj cement, sadrokartón, plávajúce podlahy na poschodí a taktiež
krb. Syn G. si tiež bral úver na financovanie rodinného domu (čo potvrdil ako svedok aj syn B.). Je
teda podľa žalovaného nesporné, že nemohlo dôjsť k zhodnoteniu rodinného domu výlučne žalobkyňou

a že nie sú pravdivé tvrdenia žalobkyne o jej investíciách, keď ňou tvrdené vynaloženie investícií bolo
spochybnené výpoveďami svedkov, ktoré však súd prvej inštancie nevzal do úvahy.

5.Žalobkyňavďalšompísomnomvyjadreníuviedla,žezotrvávanasvojichdoterajšíchpodaniach.Podľa
jej názoru nie je splnený ani jeden odvolací dôvod podľa § 365 CSP, odvolaním napadnutý rozsudok

považuje za zákonný a vecne správny.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (výrok I.) je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP, hoci čiastočne z iných dôvodov než ktoré uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním a odvolací
súd ho nepreskúmaval.7. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil investície žalobkyne do
spoločného rodinného domu v tom zmysle, že pokiaľ išlo o nevyhnutné opravy a údržbu, v tomto
prípade opravu zatekajúcej strechy rodinného domu, bral do úvahy žalobkyňou preukázanú sumu

investícií vo výške 5 856,59 eur a pokiaľ išlo o ďalšie investície, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť,
vychádzal zo zhodnotenia rodinného domu, vypočítaného ako rozdiel všeobecnej hodnoty domu po
týchto investíciách (zistenej znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Lehockého č. 26/2017 v sume
93800,-eur)avšeobecnejhodnotydomubeztýchtoinvestícií(zistenejznaleckýmposudkomtohoistého
znalca č. 19/2022 v sume 82 900,- eur), pričom tento rozdiel predstavoval 10 900,- eur. Vzhľadom na

výšku spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/2, bezdôvodné obohatenie na jeho strane získané týmito
investíciami žalobkyne predstavuje polovicu z takto vypočítaných súm, t. j. 1/2 z 5 856,59 eur + 1/2
z 10 900 eur.

8. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že „oprava strechy nie je investíciou“, nebolo zrejmé, čo tým
mal na mysli. Už súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že tvrdenie

žalovaného, že strechu nebolo potrebné opravovať, považoval za účelové tvrdenie, nakoľko ho žalovaný
vzniesol až na poslednom pojednávaní dňa 24.5.2023, pričom dovtedy (t. j. 6 rokov) skutkové tvrdenia
žalobkyne o oprave strechy účinne nepoprel. Súd prvej inštancie sa teda dostatočne jasne vysporiadal
s touto námietkou žalovaného.

9. Žalovaný tiež namietal, že v znaleckom posudku č. 19/2022 bola nehnuteľnosť ohodnocovaná k
dátumu 20.9.2017, pričom žalobkyňa mala ňou tvrdené investície vykonať pred rokom 2013 (resp.
strechu v roku 2016), odvolací súd uvádza, že znalec sa k námietkam žalovaného vyjadril už v konaní
pred súdom prvej inštancie listom zo dňa 6.3.2023, pričom zdôraznil, že odlišnosti oproti znaleckému
posudku č. 26/2017 sú dôsledkom požiadavky súdu, aby v znaleckom posudku č. 19/2022 nezohľadnil

investície vložené žalobkyňou. Je zrejmé, že ak sa má zistiť zhodnotenie nehnuteľnosti investíciami
jedného zo spoluvlastníkov, musí sa nehnuteľnosť ohodnotiť k rovnakému dátumu s predmetnými
investíciami a bez nich (aby sa eliminovali výkyvy ceny v čase), pričom logicky dátum, ku ktorému sa
nehnuteľnosť ohodnocuje, musí byť po vykonaní týchto investícií, inak by nebolo možné tieto investície
vôbec zohľadniť. Je tiež potrebné si uvedomiť, že nemusí ísť o ohodnotenie nehnuteľnosti v čase pred

investíciami a v čase po nich (hoci aj takéto ohodnotenie na účel výpočtu zhodnotenia nehnuteľnosti
je možné pripustiť, najmä pokiaľ nie sú predmetné dátumy príliš vzdialené). Primárne ide o zistenie
skutočnej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti s investíciami spoluvlastníka a potenciálnej všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti bez týchto investícií. Zistená všeobecná hodnota bez investícií spoluvlastníka
teda – tak ako v tomto prípade – môže byť len teoretický údaj, nejde o reálne hodnotenie skutočne

existujúceho stavu nehnuteľnosti, ale hodnotenie jeho potenciálneho stavu za predpokladu, že by
predmetné investície neboli vynaložené.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval
právny názor odvolacieho súdu, že pokiaľ nejde o náklady na nevyhnutné opravy a údržbu,

bezdôvodným obohatením ostatných spoluvlastníkov je výška zhodnotenia ich podielu v dôsledku
vynaloženej investície, pričom toto zhodnotenie je dané rozdielom ceny podielu pred investíciou a po nej.
Naopak, súd prvej inštancie postupoval v súlade s týmto právnym názorom, keď vychádzal z rozdielu
medzi znaleckými posudkami č. 26/2017 (dom s investíciami žalobkyne) a č. 19/2022 (dom bez investícií
žalobkyne). To, že ohodnotenie domu nebolo vykonané časovo „pred“ a „po“ investíciách žalobkyne, ale

k rovnakému dátumu, nemožno považovať za odklon od záväzného pokynu odvolacieho súdu, naopak,
slovným spojením „... pričom toto zhodnotenie je dané rozdielom ceny podielu pred investíciou a po
nej“ (bod 21 rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/149/2019 z 15.7.2020) nemal odvolací
súd na mysli nevyhnutne časový aspekt („pred/po“), ale treba to chápať tak, že má ísť o rozdiel ceny
podielu bez investície a s touto investíciou.

11. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal aj voči ďalším znaleckým posudkom (najmä voči posudku
č. 29/2017), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri výpočte zhodnotenia domu investíciami
žalobkyne použil výlučne znalecké posudky znalca Ing. Petra Lehockého č. 26/2017 a č. 19/2022,
preto sú námietky žalovaného voči obsahu ostatných v spise sa nachádzajúcich znaleckých posudkov

bezpredmetné.

12. Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie v súvislosti s ostatnými investíciami (okrem opravy
strechy)neuviedol,oktoréinvestíciemaloísť,neboladôvodná.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkujecelkom zrejmé, že „súd považoval za preukázané investície vynaložené žalobkyňou do rodinného domu
uvedené pod písm. a) až u), x), z) až zb), ze), zf)“ (bod 38 odôvodnenia), pričom z prvej vety citovaného
bodu odôvodnenia vyplýva, že ide o investície uvedené v bode 12 odôvodnenia, kde súd prvej inštancie

prehľadne v jednotlivých písmenách rozpísal jednotlivé žalobkyňou tvrdené investície. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie je teda zrejmé, ktoré investície žalobkyne mal súd za preukázané a aj to,
ako dospel k výpočtu zhodnotenia domu týmito investíciami.

13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že súd značnú časť jeho argumentácie vyňal a v rozhodnutí

vôbec neuviedol, nie je zrejmé, s akou konkrétnou jeho argumentáciou sa súd prvej inštancie
nevysporiadal, preto túto námietku odvolací súd nemohol vecne preskúmať. Z rovnakého dôvodu
nemohol preskúmať námietku, že súd prvej inštancie „opomenul prihliadnuť na znalecké posudky,
ktoré mal vykonať ako dôkaz“, keďže žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne znalecké posudky súd
opomenul (ako bolo uvedené vyššie, z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd vychádzal
z porovnania všeobecnej ceny nehnuteľnosti zistenej dvoma znaleckými posudkami) a žalovaný tiež

neuviedol, z akých dôvodov mal súd prípadne vykonať ako dôkaz ďalšie znalecké posudky.

14. Námietka žalovaného, že sa až „zo súdneho spisu“ dozvedel, že súd zamietol jeho vzájomnú žalobu,
neobstojí. Zo súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vydal uznesenie o odmietnutí podania
žalovaného, ktoré by mohlo byť vzájomnou žalobou (uznesenie č. k. 5C/18/2012-594 z 13.11.2020) až

po tom, čo vyzval žalovaného na opravu a doplnenie podania (s inštrukciou, ako má toto doplnenie
urobiť), pričom uznesenie s touto výzvou (č. k. 5C/18/2012-588 z 26.8.2020) bolo žalovanému doručené
dňa 2.10.2020 a žalovaný na túto výzvu nereagoval. Aj uznesenie z 13.11.2020 o odmietnutí podania
bolo žalovanému riadne doručené, a to dňa 11.12.2020.

15. K námietke žalovaného, že súd neskúmal finančné prostriedky na účte žalobkyne, ktoré
boli spoločné, sa odvolací súd vyjadril už v predchádzajúcom rozhodnutí (bod 11 odôvodnenia
rozsudku sp. zn. 19Co/149/2019 z 15.7.2020). Tu je vhodné zopakovať, že predmetom konania
nebolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ku ktorému došlo zo zákona po
troch rokoch od právoplatnosti rozvodu podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka), ale zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (vyporiadanie v širšom zmysle, teda
vrátane investícií spoluvlastníkov). Ak sa súd zaoberal niektorými otázkami súvisiacimi s financiami
(pôžičky, úvery, pohyby na účtoch a pod.), bolo to len na účely zistenia spôsobu financovania
nadobudnutia predmetných nehnuteľností, resp. výšky investícií do spoločných nehnuteľností. Súd
nemohol skúmať pôvod peňazí na účte vedenom na meno žalobkyne, ani výdavky strán sporu pred

rozvodom. Ak boli v čase rozvodu na účte žalobkyne peniaze žalovaného, mohol si uplatniť ich vrátenie
buď v konaní o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva (ktoré však žiadna strana do troch rokov od
právoplatnosti rozvodu neiniciovala), prípadne titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku konkrétnym nehnuteľnostiam nie je možné na
tieto skutočnosti prihliadať.

16. Na druhej strane však odvolací súd považoval za dôvodnú námietku žalovaného, že súd prvej
inštancie sa nedostatočne zaoberal jeho investíciami do rodinného domu súp. č. 356 v Nitrianskom
Rudne. Kým vo vzťahu k žalobkyni súd prvej inštancie (správne) odmietol skúmať, odkiaľ pochádzali
peniaze, ktoré mala žalobkyňa na účte vedenom na jej meno a z ktorých financovala svoje investície

do nehnuteľnosti (napriek námietke žalovaného, že mohlo ísť o peniaze patriace ku dňu rozvodu
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), vo vzťahu k žalovanému uviedol, že išlo o „spoločné
finančné prostriedky“ a ďalej sa investíciami žalovaného nezaoberal. Tento nerovný prístup súdu prvej
inštancie k stranám sporu viedol odvolací súd k tomu, že na prejednanie odvolania žalovaného nariadil
pojednávanie, aby umožnil obom stranám opätovne sa vyjadriť k investíciám žalovaného a prípadne

navrhnúť dôkazy.

17. Na pojednávaní odvolacieho súdu sa zúčastnili obe strany sporu. Žalovaný uviedol, že on spravil
vrch (horné poschodie) domu, ale to nie je vôbec zahrnuté v znaleckom posudku a ani ho nepozvali, že
idú robiť nejaký odhad na vrch, hoci mal byť pri tom. Žiadal, aby sa zohľadnilo to, čo investoval on a k

čomu dal dôkazný materiál. Dom bol ohodnotený predtým, než sa robilo, potom sa dal urobiť znalecký
posudok, keď bol dom hotový. Okrem toho žalovaný žiadal, aby sa dokazovalo aj to, čo odrobil, pretože
tam robil každý deň. Žalobkyňa uviedla, že doklady, ktoré doložil žalovaný k ním tvrdeným investíciám,boli doklady, ktoré použil ich syn G. B. v zmluve s H. E. E. a mnohé z týchto ním tvrdených investícií
a materiálov sa v dome ani nenachádzajú.

18. Na otázku odvolacieho súdu, aký znalecký posudok pred vynaložením jeho investícií mal na
mysli, žalovaný odpovedal, že išlo o znalecký posudok z roku 2011, vtedy dala znalecký posudok
urobiť žalobkyňa. Žalovaný ním označený znalecký posudok súdu nepredložil, avšak predložila ho na
nahliadnutie žalobkyňa a súd tento dôkaz oboznámil na pojednávaní – išlo o znalecký posudok Ing.
Miroslava Hamáčka č. 134/2011 na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti – rodinný dom súp.

č. XXX s príslušenstvom v k. ú. C. D.. Dátum, ku ktorému bol vypracovaný posudok, bol 7.9.2011.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že z listinných dôkazov predložených žalovaným (najmä pokladničné
doklady) a z výpovedí svedkov vyplývajú nejaké investície žalovaného do rodinného domu. Na zistenie
rozsahu, v akom týmito investíciami došlo k zhodnoteniu rodinného domu, však žalovaný nepredložil
ani nenavrhol žiadne dôkazy. Znalecký posudok Ing. Miroslava Hamáčka č. 134/2011 sám o sebe a

ani v spojení s inými vykonanými znaleckými posudkami nevypovedá nič o zhodnotení nehnuteľnosti v
dôsledku investícií žalovaného. Ako už odvolací súd uviedol vyššie (v bodoch 9 a 10 tohto odôvodnenia),
pri určovaní zhodnotenia nehnuteľnosti investíciami spoluvlastníka nejde o porovnanie ceny tejto
nehnuteľnosti v dvoch rôznych časoch (napr. v roku 2005 prípadne 2011 a v roku 2017), ale o porovnanie
ceny tejto nehnuteľnosti po vykonaní konkrétnych investícií s cenou, ktorú by táto nehnuteľnosť

potenciálne mala (približne v tom istom čase) bez vykonania týchto investícií.

20. V znaleckom posudku Ing. Miroslava Hamáčka č. 134/2011 išlo o určenie všeobecnej hodnoty domu
k určitému okamihu, avšak nemožno z neho (ani z jeho porovnania s inými znaleckými posudkami) zistiť,
o akú sumu bol dom zhodnotený práve konkrétnymi investíciami žalovaného. V žiadnom znaleckom

posudku ani inom dôkaznom prostriedku totiž neboli investície žalovaného oddelené od investícií
žalobkyne, prípadne investícií iných osôb (ako vyplynulo z výpovedí svedkov, do rodinného domu
vkladali investície a vlastnú prácu aj syn strán sporu G., prípadne aj ďalšie osoby).

21. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal konkrétnu sumu zhodnotenia rodinného domu jeho

investíciami, nemohol odvolací súd rozhodnúť inak, než tak, že na investície žalovaného nebude
prihliadať, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdiť
ako vecne správny. Za týchto skutkových okolností nebolo potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal
námietkami žalobkyne spochybňujúcimi žalovaným tvrdené investície, resp. spochybňujúce žalovaným
predložené listinné dôkazy o jeho investíciách.

22. Vzhľadom na potvrdenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej odvolací
súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie (výrok IV.) a súvisiaci
výrok o trovách štátu (výrok III.) v časti týkajúcej sa nároku štátu na náhradu voči žalovanému (vo
vzťahu k týmto výrokom žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne samostatné odvolacie dôvody). Súd prvej

inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa a žalovaný mali v konaní vo veci samej približne rovnaký
úspech a neúspech. Preto súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1, ods. 2 CSP
a náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán. Vzhľadom na rovnakú mieru úspechu a neúspechu
oboch strán tiež správne rozdelil náhradu trov štátu medzi strany sporu v pomere 1:1 (50 % žalobkyňa,
50 % žalovaný).

23. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, v odvolacom konaní mala plný úspech žalobkyňa, preto jej
odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal proti
neúspešnému odvolateľovi (žalovanému) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania, rovnako ako o výške náhrady trov štátu, rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).