Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010192
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1624010192.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného C. E. pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 0T/37/2024 zo dňa 11.06.2024,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.08.2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

C. E., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Q., N. XXX/XX,

u k l a d á

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Malacky pod sp.zn. 0T/37/2024 zo dňa 11.06.2024 uznal
obžalovaného C. E. vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 16.04.2024 v čase okolo 13.00 h v obci Q. na adrese N. XXX/XX na dvore rodinného domu sa
vyhrážal s nožom v ruke svojej sestre poškodenej C. Q., nar. XX.XX.XXXX, so slovami „Zabijem ťa
ty kurvo,“ načo zo strachu a z obavy o svoj život utiekla do domu, kde sa zamkla, pričom obžalovaný
pristúpil ku uzamknutým vchodovým dverám domu a začal opäť na poškodenú kričať slová „Zabijem
ťa ty kurvo,“

za čo mu súd prvého stupňa podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona (účinného do 05.08.2024) s použitím

§ 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pre
výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výroku o
vine, proti výroku treste ako aj proti konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Obžalovaný odôvodnil
odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 01.07.2024 i vlastnými

podaniami doručeným odvolaciemu súdu dňa 03.07.2024 a dňa 07.08.2024.

Obhajoba konštatuje, že s ohľadom na povahu trestného činu a získané dôkazy by sa obžalovaný mal
podrobiť vyšetreniu z odboru psychiatrie - vyšetreniu duševného stavu, a to predovšetkým z dôvodov,
že obžalovaný navštevuje ambulantnou formou psychiatrické liečenie u G.. C. T., ktoré mu bolo uložené

trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/4/2023 zo dňa 16.02.2023. Teda z minulosti je
zrejmé, že takéto liečenie bolo indikované. Tiež s ohľadom na výpoveď svedkyne C. Q., ktorá uviedla, že
obžalovaný je miestami až posadnutý tým, že by sa ich mame malo niečo stať, a neustále ju kontroluje,
dochádza za ňou, a graduje to až tým, že spáva na zemi pri dverách ich matky. Prvostupňový súd
odmietol návrh obhajcu na vyšetrenie duševného stavu obvineného s tým, že u obžalovaného neboli
zistené diagnózy, ktoré by mohli mať za následok vymiznutie ovládacej a rozpoznávacej schopnosti

obžalovaného. V tomto prípade sa nedá súhlasiť s názorom Okresného súdu Malacky, nakoľko súd
neskúmalaninezisťovaldiagnózy,ktorébymohlimaťzanásledokvymiznutieovládacejarozpoznávacej
schopnosti obžalovaného. Súd nemal žiadny podklad, o ktorý by mohol toto tvrdenie opierať, a tiež
nedisponuje navrhovaným dôkazným materiálom. Súd nie je odborníkom na skúmanie diagnóz, od
toho sú znalci na vyslovenie medicínskeho záveru. Nemožno sa taktiež stotožniť s dôvodom, pre ktorý

súd odmietol vykonať vyšetrenie duševného stavu obvineného, a to, že takéto vyšetrenie v minulosti
už prebehlo v inom konaní a nepotvrdilo vymiznutie ovládacích a rozpoznávacích schopností. Ak
nasvedčujú konkrétne okolnosti tomu, že obžalovaný môže trpieť duševnou poruchou, ktorá v čase činu
mohla vylučovať alebo znižovať jeho príčetnosť, musí byť táto možnosť v trestnom konaní overená a
otázka duševného zdravia obžalovaného objasnená a to pribratím znalca. Posudzovanie takej možnosti

len úvahou súdu, ktorá nie je založená na odborných vedomostiach, nie je dostatočným prostriedkom
na zistenie objektívnej pravdy. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dna 13.06.2022, sp.
zn. 2Tdo/45/2021 konštatoval, že samosudca sa obmedzil na takmer 2 roky starý znalecký posudok v
otázke, či je pobyt dovolateľky na slobody nebezpečný, a zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach
a ďalšie nadväzujúce rozhodnutia. Vnútroštátne súdy musia pomocou zodpovedajúcej lekárskej pomoci

dostatočne zistiť príslušné skutočnosti (či osoba trpí duševnou poruchou), na ktorých sa zakladá ich
rozhodnutie. Preto musia byť znalecké posudky lekárov, na ktoré sa súdy odvolávajú, dostatočne
aktuálne (rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Gillen c/a Nemecko, Linseher c/a
Nemecko a Kadusic c/a Švajčiarsko. Na základe uvedeného obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že je nevinný, orgány činné v trestnom konaní aj prvostupňový
súd sú proti nemu a jeho obhajcovi zaujatí, zaujatosť súdu voči obžalovanému trvá už 6 rokov, čo
je obžalovaný súdený. Napriek tomu, že podáva rôzne sťažnosti, sudkyňa od jeho mena neupustila.
Zaujatí sú aj svedkovia, rodinní príslušníci obžalovaného. Obžalovaný žiada vypočuť jeho matku, H.

E., ktorá potvrdí, že je nevinný. Tiež sa domáha zabezpečenia kamerových záznamov zo susediaceho
šenku, z ktorých bude zrejmé, že jeho sestra a jej manžel sa chvália, že obžalovaného dostanú do basy.
Poškodená C. Q. si protirečí, že obžalovaný ich matku prenasleduje, keď samotná matka tvrdí, že ju
obžalovaný neudrel. Preto sa naskytla otázka, čo má obžalovaný s matkou a na akej báze je tento trestný
čin. C. tvrdí, že obžalovaný chce s vlastnou matkou sex a je úchylák, z čoho obžalovaný vyvodzuje

zaujatosť jeho sestry. Treba u H. E. preveriť, či obžalovaný spáva pred jej dverami, ako tvrdí jeho sestra.

Ďalej obžalovaný žiadal, aby odvolací súd vypočul svedkov K. Q., či držal nôž v ruke proti poškodeným,
Y. Q. v podobnej veci, a aj K. R., ktorá potvrdí pravdu. Jeho matka H. E. vyvráti tvrdenia poškodených.
Žiada psychiatrické vyšetrenie poškodenej, nakoľko trpí bludmi a účelovo súdrží so svojím manželom,

s ktorým má dlhodobé nezhody v spolužití. Chce, aby boli zobraté odtlačky jeho prstov a porovnané s
odtlačkami na noži, ktorým údajne ohrozoval poškodenú.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného
poriadku doručované.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania
podaného oprávnenou osobou, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť aodôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného

poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré
mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, preto nariadil vo
veci verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca pridržiaval písomného odvolania a navrhol, aby
odvolací súd na ním uvedenú argumentáciu prihliadol.

Zástupca krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za zákonný a dôvodný, a preto navrhol,
aby odvolací súd odvolanie zamietol.

Obžalovaný pred odvolacím súdom prisahal, že je nevinný, čo vie dosvedčiť jeho matka. Nemal ani
žiadneho vyšetrovateľa, sudkyňa mu hneď dala 10 mesiacov, a keď to odmietol, dala mu 18. Žiada, aby
sa to celé prešetrilo a vrátilo aspoň po vyšetrovateľa.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky
podal dňa 18.04.2024 na C. E. obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c) Trestného

zákona na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného, podľa § 263 ods. 1
Trestného poriadku prečítal svedecké výpovede C. Q. a C. Q. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal

listinnédôkazy.SúdprvéhostupňaodmietolvykonaťdôkazvýsluchomsvedkovK.Q.,K.R.aH.E.,atiež
odmietol zabezpečiť videozáznam o komunikácii svedkov mimo skutku, ktorých sa domáhal obžalovaný.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že sa nikomu zabitím nevyhrážal. Po príchode domov z
obchodu boli sestra C., jej manžel C. a jeho matka znásilňovaní a bití A., ktorí vošli do jeho izby. Začal

zatĺkať jeho vylomené dvere, aby vlastne páchateľov uväznil na povale. Prišli policajti, ktorí vysypali
nože, nafotili ich, že je to dôkaz pre jeho väzobné stíhanie. C. Q. je voči nemu zaujatý, nakoľko ho zbil,
keďže on bil jeho sestru.

Rozsah dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa aj odvolací súd vyhodnotil ako dostatočný

a umožňujúci spravodlivé rozhodnutie. Hoci súd prvého stupňa nosné usvedčujúce dôkazy len
prečítal podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, vykonal tak v súlade so zákonom a na základe
procesného postoja strán. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď odmietol návrhy obžalovaného
na vypočutie svedkov, ktorí podľa neho boli v čase skutku doma, pretože títo svedkovia v zmysle
ostatných vykonaných dôkazov neboli očitými svedkami skutku, ktorý je obžalovanému kladený za

vinu. Ani videozáznam z údajného rozprávania sestry a švagra obžalovaného o tom, že ho dostanú
do basy, nie je dôkazom spôsobilým poskytnúť akékoľvek relevantné informácie o skutku. Obhajoba
sa domáhala vyšetrenia duševného stavu obžalovaného, ktorý súd prvého stupňa správne vyhodnotil
ako neopodstatnený. Obžalovaný bol v predchádzajúcom trestnom konaní psychiatricky vyšetrený a
právoplatne odsúdený, pričom mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie, avšak zo znaleckého

posudku vypracovaného v roku 2023, prečítaného na hlavnom pojednávaní, vyplynula absencia
závažných duševných chorôb, ktoré by mohli mať za následok záver o nepríčetnosti. Naopak, explicitne
sa konštatovalo plné zachovanie ovládacej a rozpoznávacej schopnosti. Bolo zistené, že obžalovaný má
zmiešanú poruchu osobnosti, je emočne nestabilný a dráždivý. Jedná sa o celoživotnú charakteristiku
jeho osobnosti.

Odvolací súd po revízii napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa na podklade
dokazovania vykonaného v rozsahu umožňujúcom spravodlivé rozhodnutie správne a presvedčivo
vysporiadal s obhajobou, jeho hodnotiace úvahy sú logické a nemožno im nič vytnúť. Obžalovaného zvyhrážania sa sestre s nožom v ruke usvedčujú 2 priame dôkazy, výpovede svedkov C. Q. a C. Q., a tieto
aj odvolací súd považuje za dostatočné na vyvrátenie verzie obžalovaného, ktorá sa ani len čiastočne
nepotvrdila. Jeho verzia nemá žiadny racionálny základ, spočíva v obviňovaní poškodenej, svedka,

policajtov privolaných na miesto činu i vykonávajúcich skrátené vyšetrovanie, súdu prvého stupňa, a
súčasne viaceré jej časti sú ľahko overiteľné a vyvrátiteľné nahliadnutím do spisového materiálu. Zo
spisu je zistiteľné, že sa vykonávalo riadne skrátené vyšetrovanie povereným príslušníkom PZ, po
podaní obžaloby postupom podľa § 204 a nasl. Trestného poriadku súd vydal trestný rozkaz, ktorým
neuložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ako on tvrdí, ale 18 mesiacov.

Odvolací súd teda konštatuje, že neexistujú žiadne indície pre komplot všetkých uvedených subjektov
proti obžalovanému. Súd prvého stupňa podrobne a detailne analyzoval svedecké výpovede C. Q. a
C. Q. z obsahového hľadiska i z hľadiska vierohodnosti, pričom odvolací súd sa s jeho hodnotiacimi
úvahami v celosti stotožnil a odkazuje na ne.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa
po dostatočnom zákonne vykonanom dokazovaní riadne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre

páchateľa priaznivejší.

Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na
povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá

uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri

inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku, správne zisťoval a určil

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, druh a výmeru trestu určil primerane a v súlade so zákonnými
kritériami uvedenými v citovaných ustanoveniach zákona. Medzi vyhlásením napadnutého rozsudku
a rozhodnutím o odvolaní obžalovaného však došlo nadobudnutiu účinnosti novely Trestného zákona
č. 40/2024 Z.z., ktorá zaviedla do Trestného zákona iný mechanizmus prihliadania na poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, vrátane zániku povinnosti súdu zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu

tretinu pri prevahe počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich. V zmysle § 2 ods. 1
Trestného zákona bol potom odvolací súd povinný pri ukladaní trestu postupovať podľa novšieho znenia
zákona, ktoré bolo pre obžalovaného priaznivejšie ako znenie účinne v čase skutku. Uvedené bolo
dôvodom, prečo odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a ukladal trest podľa aktuálneho znenia Trestného zákona.

Ani odvolací súd nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce a zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 36
písm. m) Trestného zákona spočívajúcu početných predchádzajúcich odsúdeniach za rôznorodú trestnú
činnosť. Obžalovaný má 10 záznamov v registri trestov, prvé 3 sú zahladené. Následne bol odsúdenýza lúpež k trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov, ktorý vykonal. V jeho registri trestov figuruje
odsúdenie za vydieranie a sexuálne zneužívanie, marenie výkonu úradného rozhodnutia a 4 odsúdenia
pre prečin nebezpečného vyhrážania. Opakovane vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody, v

prípade ojedinelého potrestania podmienečným trestom došlo k nariadeniu výkonu trestu. Naposledy
dňa 29.07.2023 vykonal trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov uložený Okresným súdom
Malacky pod sp.zn. 3T/4/2023 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona. Uvedené pomery obžalovaného poukazujú na možnosti jeho nápravy, ktoré sú nielen
vzhľadom na použité výchovné prostriedky, ale aj na štruktúru jeho osobnosti nepriaznivé. Vzhľadom na

to,ževedenieriadnehoživotanebolomožnéuobžalovanéhodosiahnuťuloženímpodmienečnéhotrestu
odňatia slobody, ale ani opakovaným výkonom hoc aj dlhodobých trestov odňatia slobody, je potrebné
klásť dôraz na ochrannú funkciu trestu vo vzťahu k členom spoločnosti. Účelu trestu podľa citovaného
ustanovenia zákona v prípade obžalovaného zodpovedá výlučne nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pri úvahách o výmere trestu odvolací súd v rámci trestnej sadzby, ktorá je 6 mesiacov až 3 roky odvolací

súd bral do úvahy, že obžalovaný opakovane terorizuje svojich rodinných príslušníkov agresívnym
správaním, a preto nepristúpil k zníženiu výmery v porovnaní s napadnutým rozsudkom, pretože ani
trest odňatia slobody za totožný trestný čin vo výmere 18 mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený
Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 0T/73/2020, neviedol k náprave a nebol dostatočný, keďže sa
obžalovaný následne po výkone trestu dopustil špeciálnej recidívy, za ktorú bol odsúdený Okresným

súdom Malacky pod sp.zn. 3T/4/2023.

Odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného pre výkon trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.