Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/119/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011211
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123011211.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2024
prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica
nad Váhom, v konaní o návrhu záujmového združenia občanov – občianskeho združenia DUMISK,

so sídlom Sereď, Mlynárska 37/29, IČO: 52111393, o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74PP/17/2023 zo dňa
24.06.2024 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa § 66
ods. 1 písm. a), ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zák. sa návrh záujmového združenia občanov – občianskeho
združenia DUMISK, so sídlom Sereď, Mlynárska 37/29, IČO: 52111393, o podmienečné prepustenie

odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/65/2013 zo dňa 10.04.2018 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 1To/75/2018 zo dňa 20.11.2018 a rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/21/2019 zo dňa 22.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/104/2019 zo
dňa 04.02.2020, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/65/2013 zo dňa 10.04.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/75/2018 zo dňa 20.11.2018 bol A. B. odsúdený pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Ďalším rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/21/2019 zo dňa 22.10.2019 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/104/2019 zo dňa 04.02.2020 bol A. B. odsúdený pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74PP/17/2023 zo dňa 24.06.2024 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák.
mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 roky a súčasne nariadený probačný dohľad nad odsúdeným v
trvaní 3 roky, a zároveň boli odsúdenému uložené na čas probačného dohľadu obmedzenia a povinnosti,

a to podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, podľa § 51
ods. 4 Tr. zák. povinnosť podrobiť sa na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskejrepubliky skúške na alkoholické nápoje a iné návykové látky za účelom kontroly dodržiavania zákazu
ich požívať, podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve so zameraním na predchádzaniu rizika recidívy trestnej činnosti a podľa

§ 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podala v zákonnej lehote prokurátorka
sťažnosť, zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že dôvodom jej podania je predpoklad, že u odsúdeného
A. B. v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia
spočívajúca v zákonnej požiadavke vedenia riadneho života v budúcnosti. V tejto súvislosti uviedla, že
ústav na výkon trestu síce odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného, ale súčasne konštatoval
u neho menej priaznivú prognózu, stredné riziko recidívy a iba čiastočné splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie. Odsúdený bol v minulosti už 6-krát súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia

slobody sa nachádza opakovane. Ani jeho opakované odsúdenia a pobyt vo väzení však na jeho
správanie nemali žiadúci vplyv, neviedli u neho k náprave a polepšeniu v smere vedenia riadneho života.
Páchanie trestnej činnosti nie je u odsúdeného iba ojedinelým jednorazovým vybočením zo spôsobu
jeho života, ale zjavne v jeho prípade je možné vypozorovať jednoznačné sklony k jej páchaniu. Pokiaľ
je odsúdený už opakovane súdne trestaný a opakovane sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody,

je možné dospieť k záveru, že predchádzajúce tresty u neho neviedli k náprave. Z odpisu registra
trestov odsúdeného je zrejmé, že opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, pričom
aktuálne vykonáva trest odňatia slobody pre drogovú trestnú činnosť. Zdôraznila, že počas výkonu trestu
odňatia slobody sa odsúdený dopustil závažného disciplinárneho previnenia, kedy užil drogu, napriek
tomu, že je vo výkone trestu práve pre drogovú trestnú činnosť. Z tohto jeho konania je zrejmé, že v jeho

prípade ešte nedošlo k náprave. Ako absurdná sa javí jeho obrana, ktorú uviedol na verejnom zasadnutí,
a to že skutočnosť, že užil drogu, je aj vina ústavu na výkonu trestu, nakoľko sa do ústavu droga nemala
dostať. Z tohto jeho vyjadrenia je zrejmé, že nemá kritický postoj, ešte si neuvedomuje dostatočne
škodlivosť drog a je potrebné, aby sa v tomto smere ďalej edukoval a napravil. Podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i ďalšie okolnosti

je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a svojim správaním sa
viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom k predchádzajúcej kriminálnej minulosti
odsúdeného, nekritický postoj, sklon k užívaniu drog (a to dokonca aj vo väzení), nedostatok edukácie
a ústavom prezumované stredné rizikové faktory jeho sociálneho zlyhania nie je možné očakávať.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností konštatovala, že u odsúdeného vykonávaný trest neplní

iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale
predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu zabezpečuje ochrana spoločnosti.
Napadnuté uznesenie, teda rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného preto nie je možné
vyhodnotiť ako vecne správne. Z vyššie uvedených dôvodov by v prípade odsúdeného naopak mala do
popredia vystúpiť represívna zložka trestu, ktorá by zabezpečila u neho ďalší výkon uloženého trestu,

ktorý by mal byť v tomto prípade uplatnený (vykonaný) v celom jeho rozsahu. Navrhla, aby krajský súd
podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a aby sám podľa § 66 ods. 1, ods. 2 a
§ 67 ods. 1 Tr. zák. návrh o podmienečné prepustenie odsúdeného ako nedôvodný zamietol.

K sťažnosti prokurátorky sa písomne vyjadril odsúdený. Uviedol, že táto neobsahuje žiadne nové

skutočnosti, ktoré by súdu prvého stupňa neboli doposiaľ známe a s ktorými by sa tento pri svojom
rozhodovaní nevysporiadal. Súd prvého stupňa jednoznačne dospel k záveru, že v jeho prípade sú
splnené všetky podmienky na podmienečné prepustenie. Plnením povinností a správaním vo výkone
trestu preukázal polepšenie, pričom súd prvého stupňa tiež dospel k záveru, že je dôvodné očakávať, že
na slobode povedie riadny život. Poukázal na to, že vo výkone trestu je po prvýkrát a nie opakovane, ako

to uvádzala prokurátorka. Taktiež ako nepravdivé sa javí aj jej tvrdenie týkajúce sa vyhlásenia o zavinení
užitiadrogypočasvýkonutrestu,keďžetaktosavyjadrilzástupcanavrhovateľa.Dodal,žejehosprávanie
a vystupovanie je dlhodobo na požadovanej úrovni, bol viackrát disciplinárne odmenený, je pracovne
zaradený a vždy kladne hodnotený a zapája sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti, ako aj do
aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Súd prvého stupňa inak skutočnosť ohľadom jeho užitia drogy

počasvýkonutrestudostatočnevyhodnotiladospelkzáveru,žedisciplinárnytrestmuzatouloženýjeuž
v súčasnosti zahladený, pričom sa nejedná o takú skutočnosť, ktorá by mala odsúdeného jednoznačne
diskvalifikovať. Ďalej uviedol, že riziko recidívy a resocializačná prognóza súd prvého stupňa zohľadnil ajv dĺžke skúšobnej doby a najmä v dĺžke času a rozsahu probačného dohľadu (obmedzení a povinností).
Navrhol, aby krajský súd sťažnosti prokurátorky nevyhovel a túto zamietol.

K sťažnosti prokurátorky sa písomne vyjadril aj zástupca záujmového združenia občanov – občianskeho
združenia DUMISK. Uviedol aj to, že prokurátorka opomenula, že občianske združenie ponúklo záruku,
akoajžeposkytujetzv.postpenitenciárnustarostlivosť.Mázato,žeslužby,ktoréposkytnúodsúdenému,
sú jednoznačne postpenitenciárnou starostlivosťou. Občianske združenie totiž disponuje personálnymi,
odbornými, materiálnymi i finančnými kapacitami, ktoré sú potrebné k tomu, aby bol naplnený cieľ

a poslanie občianskeho združenia i vo vzťahu k zárukám, ktoré občianske združenie v jednotlivých
konaniach ponúklo. Dodal, že s napadnutým uznesením sa občianske združenie stotožňuje. Navrhol
preto, aby krajský súd sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej

lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť, ako aj konanie, ktoré im
predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná, pretože súd prvého stupňa
sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre svoje rozhodnutie.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď
onávrhuzáujmovéhozdruženiaobčanov–občianskehozdruženiaDUMISKopodmienečnéprepustenie
odsúdeného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na vykonanie
ktorého mal splnené (už) všetky zákonné podmienky. Odsúdený i zástupca občianskeho združenia
mali tak možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k doterajšiemu priebehu výkonu trestu

odňatia slobody odsúdeného, ako aj k dôvodom, pre ktoré občianske združenie navrhlo podmienečné
prepustenie odsúdeného.

Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa zaoberal
zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., ktoré

musia byť pre pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení každého odsúdeného splnené vždy
súčasne.

Možno však prisvedčiť len záveru súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený spĺňal formálnu podmienku
z pohľadu dĺžky obidvoch doteraz vykonaných trestov odňatia slobody (ktoré sa pre účely rozhodovania

o podmienečnom prepustení považujú za jeden trest), keď v súčte so započítaním vykonal zákonom
požadované časti z výmery uložených trestov odňatia slobody, teda viac ako 3/4 v prípade trestnej veci
vedenej pod sp. zn. 4T/65/2013 a viac ako 1/2 v prípade trestnej veci vedenej pod sp. zn. 6T/21/2019
(ďalej len „trest odňatia slobody“).

Krajskýsúdsatotižnestotožnilužsďalšímizávermisúduprvéhostupňa,žebyodsúdenýspĺňalajobidve
materiálne podmienky spočívajúce v polepšení sa a očakávaní vedenia riadneho života na slobode.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke
pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal

právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom

plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj
pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného(Podľa§66ods.1Tr.zák.súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiť...),aleponecháva
na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho

trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že
polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,

kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.

Z hodnotenia ústavu na výkon trestu v podstate vyplýva, že v prvopočiatkoch výkonu trestu odňatia
slobody by bolo možné dovtedajší výkon trestu odňatia slobody odsúdeného (na výkon trestu nastúpil
dňa 28.11.2018) hodnotiť v zásade ako „príkladný,“ svedčiaci o jeho „polepšovaní sa“ (z pohľadu jeho
správania a plnenia povinností počas výkonu trestu odňatia slobody). Avšak v ďalšom priebehu výkonu

trestu odňatia slobody odsúdený už fatálne zlyhal, pretože po tom, ako mu bola zmenená diferenciačná
skupina z „B“ na „A“ a bol premiestnený do Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v Trenčíne, počas pobytu na otvorenom oddelení dňa 21.06.2022 (po viac ako 3,5
roku od nástupu na výkon trestu) porušil zákaz vyrábať, prechovávať a požívať návykové látky, nakoľko
mal pozitívny test na zakázanú látku THC (!!!!!). Aj napriek tomu, že odsúdený bol za tento „prehrešok“ aj

disciplinárne potrestaný (zahladenie disciplinárneho trestu však neznamená, že sa odsúdený nedopustil
takéhoto skutku), bola mu zmenená diferenciačná skupina z „A“ na „B“ a bol premiestnený do ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, kde sa nachádza až doposiaľ, práve takéto závažné porušenie ústavného poriadku
vo vzťahu k inak bezproblémovému výkonu trestu odňatia slobody vo vzájomných súvislostiach vytvára
pre krajský súd dostatočný podklad k vysloveniu záveru, že odsúdený sa nepolepšil.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody
po prvýkrát (prokurátorka vo svojej sťažnosti nesprávne poukazovala na to, že odsúdený je vo výkone
trestu odňatia slobody opakovane), pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody sa už viackrát
dopustil práve trestnej činnosti súvisiacej s rôznymi návykovými látkami (aj v súvislosti s ich držbou

či požívaním, pričom ide o posledné 3 záznamy o odsúdeniach v registri trestov), pričom „kontakt“
odsúdeného s inou zakázanou návykovou látkou počas výkonu trestu odňatia slobody uloženému mu
práve pre takúto trestnú činnosť považuje krajský súd za vrcholný prejav nevedenia riadneho života
počas výkonu trestu odňatia slobody, jednoznačne svedčiaci o zjavnej neúčinnosti dovtedy vykonaného
trestu odňatia slobody (jeho účelom malo byť totiž aj vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život), hoc

odsúdený prejavil nad takýmto svojím konaním aj ľútosť. Odsúdený bol na otvorenom oddelení, mal
umožnený voľnejší pohyb a bol pod miernejším režimom výkonu trestu odňatia slobody, ale túto „dôveru“
ústavu na výkon trestu do neho vloženú nevyužil, ba práve naopak priam zneužil, keď (opäť) „siahol“
po zakázanej návykovej látke.

Krajský súd ďalej uvádza, že v rámci výkonu trestu odňatia slobody sa zaobchádzaním rozumie súhrn
takých aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa
Zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť,
dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a
pozitívny vzťah k rodine. Na splnenie tohto účelu sa na odsúdeného vypracúva program zaobchádzania,

ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho
osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.

Prijatie a pozitívny vzťah odsúdeného k programu zaobchádzania je základným predpokladom účinnosti
trestu. Avšak v prípade odsúdeného je potrebné konštatovať, že podľa hodnotenia ústavu na výkon

trestu ciele programu zaobchádzania odsúdený plní len čiastočne práve v bode edukácia, z dôvodu
vyššie uvedeného „prehrešku“ zo dňa 21.06.2022.

Podľa názoru krajského súdu je preto možné uzavrieť, že odsúdený v podmienkach doterajšieho výkonu
trestu odňatia slobody nepreukázal schopnosť viesť riadny život, ba práve naopak svojím správaním
preukázal, že ani pôsobenie najprísnejšieho druhu trestu nemalo na neho zjavne požadovaný výchovný
účinok.Na úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky spočívajúcej v polepšení sa krajský súd
uvádza, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže dospieť k záveru, že by

po podmienečnom prepustení na slobode už viedol riadny život (druhá materiálna podmienka). Inak
povedané – ak odsúdený nevie rešpektovať právne normy vzťahujúce sa na jeho pobyt „za múrmi
väznice“ (viesť riadny život „vo väznici“), nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej
podmienky, teda že by existovalo dôvodné očakávanie, že odsúdený už bude rešpektovať právne normy
vzťahujúce sa na jeho pobyt na slobode.

Krajský súd ďalej v prípade druhej materiálnej podmienky tiež pripomína, že zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie alebo za dobrú prácu
vo výkone trestu odňatia slobody bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na
slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je na
mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam,

je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie
otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou
mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné

považovať i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti.

Krajský súd považuje nápravu odsúdeného A. B., vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti, za
podstatne sťaženú. Krajský súd v tomto smere uvádza, že odsúdený má v registri trestov 6 záznamov,
teda nejde o prvopáchateľa trestnej činnosti a ide naopak o osobu s určitými sklonmi k páchaniu trestnej

činnosti. Takýto záver vyplynul pre krajský súd aj z povahy spáchaných trestných činov, pre ktoré sa
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody (najmä pokiaľ ide o pokračovací obzvlášť závažný zločin).

Aj preto sa krajský súd stotožnil so záverom uvedeným v hodnotení ústavu na výkon trestu, že
u odsúdeného je resocializačná prognóza menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy.

Predchádzajúci spôsob života odsúdeného a priebeh doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody preto
podľa názoru krajského súdu nedávajú dostatočnú záruku, že jeho protiprávne konanie sa už nebude
opakovať.

Účelomtrestujeokreminéhoiochranaspoločnostipredpáchateľomtrestnejčinnostiatrestmáodrádzať

ajostatnýchčlenovspoločnostiodpáchaniatrestnýchčinov.Jevzáujmedovŕšenianápravyodsúdeného
a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený aj naďalej vykonával.

Z vyššie uvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, keď odsúdený nespĺňal dve z troch zákonných podmienok na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.