Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. august 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124208832
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124208832.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Lenky Bowker v právnej veci navrhovateľky A. B., nar.
XX.X.XXXX, C., D. XX, proti odporcovi E. B., nar. X.X.XXXX, C., D. XX, F. A. X, právne zastúpený JUDr.
Rastislavom Cestickým, advokátom AK Košice, Palackého 1, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu 61C/16/2024-25 zo 7. mája 2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch I., II. a V.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku III.

III. Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým I. zakázal
odporcovi vstupovať do bytu č. X na 4. poschodí, vchod XX, v bytovom dome súp. č. XXXX na
pozemku parc. č. XXXX, v k. ú. G., obec C.- A. C., okres C. H., stavba evidovaná na LV č. XXXX,
II. zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m s tým, že
pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov

činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na
dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje, III. v prevyšujúcej časti
návrh zamietol, IV. uložil navrhovateľke, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala
žalobu proti odporcovi na obmedzenie užívacieho práva k bytu alebo úplné vylúčenie z užívania bytu
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a V. navrhovateľke priznal nárok na náhradu
trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto uznesenia.

2.1.V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným 7.5.2024 domáhala,
aby súd uložil odporcovi zákaz vstupovať do bytu špecifikovanom vo výrokovej časti tohto uznesenia,
do spoločných priestorov bytového domu a priestoru pred a za týmto bytovým domom a zakázal priblížiť
sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou pre procesné úkony súdu, orgánov činných

v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci.
2.2.Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom boli rozvedení rozsudkom Mestského súdu
Košice sp. zn. 80P/109/2023 z 18.3.2024. Odporca sa k navrhovateľke správa dlhodobo násilne, v
minulosti ju opakovane fyzicky napádal a to tak, že ju chytil za ruku, lomcoval ňou, strkal do nej a
fackoval ju. Po takomto jednom útoku bola asi 30 sekúnd v bezvedomí. Vyhrážal sa jej zabitím, hovoril,
že „keby som mohol, zabijem ťa teraz“. Ostatný rok začal užívať alkohol, vtedy je ešte agresívnejší a

vulgárnejší. Odporca žije so svojou novou priateľkou, s ktorou čaká dieťa na chate v obci A., no naďalej
užíva ich spoločný byt. Naposledy 24.4.2024 chcel odporca vziať z bytu elektroniku, v čom mu chcelazabrániť, preto ju chytil a z celej sily sotil do vchodových dverí, kde si udrela hlavu, ľavú ruku a rameno.
Následne vyhľadala lekárske ošetrenie na urgentnom príjme UNLP v Košiciach a na chirurgii, kde jej
bolo diagnostikované povrchové poranenie vlasatej kože hlavy - pomliaždenie, vyvrtnutie a natiahnutie

krčnej chrbtice a pomliaždenie pleca a ramena, 24.4.2024 podala oznámenie o spáchaní priestupku.
Polícia následne odporcu vykázala z bytu.
2.3.Súd po vykonanom dokazovaní predloženými listinnými dôkazmi vec právne posúdil podľa § 324
ods.1, § 325 ods.1,2 písm. e/, h/ CSP, § 328 ods. 2, § 329 ods.1, § 332 ods.1,2, § 336 ods.1 prvá veta
CSP.

2.4.Súd konštatoval, že z obsahu podania navrhovateľky je zrejmé, že sa domáha nariadenia
neodkladnéhoopatrenianaochranusvojhozdraviaatátobudedosiahnutátým,žesúdzakážeodporcovi
vstupovať do bytu, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia, a ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
navrhovateľkyaodporcu,akoajdospoločnýchpriestorovbytovéhodomudopriestorupredazabytovým
domom a zároveň sa domáhala uloženia zákazu odporcovi približovať sa na vzdialenosť menšiu ako 50
m s výnimkou účasti na procesných úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní a iných orgánov

verejnej moci. Navrhovateľka týmto návrhom žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
potreby bezodkladne upraviť pomery sporových strán, nie z obavy z ohrozenia exekúcie, preto súd
dospel k záveru, že z povahy a obsahu nároku navrhovateľky je vydanie zabezpečovacieho opatrenia
vylúčené.
2.5.Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5MCdo/10/2012 a dospel k záveru, že

v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia,
keďže navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, preukázala, že ich
manželstvo bolo rozvedené a maloleté deti zverené do starostlivosti navrhovateľky, s ktorými žije v byte
patriacom do BSM strán sporu. Navrhovateľka osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, keďže predloženými dôkazmi, a to najmä upovedomením o vykázaní zo spoločného

obydlia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, lekárskymi správami a záznamom o podaní oznámenia
za účelom oznámenia priestupku podľa § 49 ods.1 písm. e/ z.č. 372/1990 Zb. osvedčila existenciu
dôvodného podozrenia, že odporca sa k navrhovateľke správa násilne.
2.6.Z lekárskych správ mal súd preukázané, že po napadnutí navrhovateľky odporcom 24.4.2024 jej
spôsobil povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice

apomliaždenieplecaaramena,očomurobilanavrhovateľkaoznámeniaopriestupku.Ztohtodôvodubol
odporca vykázaný zo spoločného obydlia. Navrhovateľka uviedla, že v tomto prípade ide o opakované
a dlhodobé násilie, či už fyzické alebo psychické, čo má negatívny dopad aj na maloleté deti. Uložením
požadovaného obmedzenia odporcovi nevstupovať do predmetného bytu objektívne možno dosiahnuť
ochranu navrhovateľku, spočívajúcu v minimalizácii priestoru na konfliktné situácie.

2.7.Súd považoval za dôvodné aj uloženie zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke, nakoľko
navrhovateľka má strach z odporcu a obáva sa stretnutia s odporcom. Súd takéto opatrenie považoval
za dôvodné, nakoľko konaním odporcu môže byť ohrozená jej telesná integrita alebo duševná
integrita. Konflikty medzi nimi vznikajú aj z dôvodu snahy navrhovateľky vyriešiť vysporiadanie spoločne
nadobudnutého majetku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá

a efektívna ochrana, čo bude naplnené aj uložením zákazu priblíženia sa z dôvodu, aby súd zabránil
prípadným ďalším útokom (psychickým i fyzickým) odporcu voči navrhovateľke.
2.8.Súd nenariadil zákaz vstupu odporcovi do spoločných priestorov bytového domu a do priestoru pred
a za bytovým domom, nakoľko uvedené subsumuje uložený zákaz priblíženia. Preto v prevyšujúcej časti
návrh zamietol.

2.9.Nakoľko ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, súd vo výroku IV. uložil
navrhovateľke povinnosť podať žalobu voči odporcovi na obmedzenie užívacieho práva k bytu alebo
úplné vylúčenie z užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote 60
dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorou je možné dosiahnuť úpravu pomerov vo veci samej. Ak
navrhovateľka v stanovenej lehote nepodá predmetnú žalobu, súd aj bez návrhu neodkladné opatrenie

zruší v zmysle § 336 ods. 3 CSP.
2.10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1, § 255 ods.1 CSP a úspešnej navrhovateľke
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnému odporcovi.

3.1.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním odporca, a to z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f/

a h/ CSP proti výrokom I., II., III. a V.
3.2.Odvolanie odporca odôvodnil tým, že nesúhlasí so skutkovým stavom opísaným navrhovateľkou
v konaní pred súdom prvej inštancie, považuje ho za zavádzajúci a neobsahujúci skutočnosti
spôsobilé ovplyvniť dôvodnosť aplikácie § 325 CSP o neodkladnom opatrení. Návrh považuje zaúčelový a tendenčný v snahe vynútiť si lepšie postavenie v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov.
3.3.Poukázal na skutočnosť, že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom v konaní 80P/109/2023

z 18.3.2024. V tomto konaní nebolo tvrdené a už vôbec nie preukázané, že by malo dôjsť k násilnému
správaniu medzi účastníkmi konania, naopak, z vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne
preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva, keďže
manželia sa zhodli na skutočnosti, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní svoj účel. Návrh
na rozvod podala manželka, s týmto manžel súhlasil. Za dôvod rozpadu manželstva súd považoval

citové odcudzenie manželov v dôsledku opakovanej nevery manžela/odporcu. Ani jeden z manželov
nemal záujem na obnovení manželského spolužitia a rozvod obaja vnímali ako nevyhnutný.
3.4.Mimomanželská známosť odporcu pretrváva, s partnerkou očakávajú narodenie dieťaťa. Súd
v rozvodovom konaní nezistil iné dôvody ako vyššie uvedené a neuvádza žiadne údajné násilie medzi
účastníkmi konania a v minulosti nebolo podané zo strany navrhovateľky žiadne trestné oznámenie na
navrhovateľa ani iné podanie pre podozrenie z násilia. Odporca tvrdí, že ide o fabulácie navrhovateľky

a navyše zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v novembri 2023.
3.5.K incidentu, ktorý sa stal 24.4.2024, odporca uviedol, že nielen navrhovateľku nenapadol, ale
naopak, potom, čo si chcel z bytu vziať osobné veci, on bol navrhovateľkou opakovane napadnutý, a to
z dôvodu, že si našiel novú partnerku, s ktorou plánuje spoločný život a rodinu, a preto bol aj následne
nútený navštíviť urgentný príjem UNLP. Následne 26.4.2024 podal odporca na Okresnej prokuratúre

Košice II do zápisnice trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 156 Trestného zákona, ako aj trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
Trestného zákona.
3.6.Odporca odmieta tvrdenie navrhovateľky uvedené v návrhu a síce, že bola jednoznačne osvedčená
potreba neodkladnej úpravy pomerov strán.

3.7.Vydané neodkladné opatrenie je neprimerané tým, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno
z dlhodobého násilia inými listinnými dôkazmi, resp. trestnými oznámeniami alebo čestnými
vyhláseniami. Má za to, že navrhovateľka podozrenie odporcu z násilia voči jej osobe a ohrozenie
jej telesnej integrity konaním neosvedčila. Súd si urobil záver na základe existencie dôvodného
podozrenia z násilia odporcu voči osobe navrhovateľky a ohrozenie jej telesnej integrity, avšak

predložené listinné dôkazy neosvedčujú tvrdené skutočnosti navrhovateľkou. Navrhovaná predbežná
úprava súdnym rozhodnutím voči odporcovi nie je potrebná. Na základe uvedeného odporca považuje
vydané rozhodnutie za vecne nesprávne.
3.8.Odporca žiada, aby odvolací súd zmenil uznesenie mestského súdu tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne a odporcovi prizná proti navrhovateľke právo na náhradu trov konania

v celom rozsahu.

4.Odporca k odvolaniu pripojil potvrdenie okresnej prokuratúry z 26.4.2024, záznam o spísaní trestného
oznámenia z 26.4.2024, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka mala odporcu napadnúť a nezisteným
predmetom ho dvakrát udrela do oblasti temena hlavy, pričom potom, čo chcel odísť z bytu. Fyzický útok

z jej strany pokračoval, a to v priestoroch vonkajšej chodby tak, že podozrivá ho opakovane udierala
plastovou prepravkou po chrbte, pričom po presune k výťahu ho opakovane udierala otvorenou dlaňou
do oblasti tváre. Z uvedeného dôvodu bol nútený navštíviť urgentný príjem.

5.Lekárskou správou z 24.4.2024, odporca preukázal, že o 11.56 navštívil urgentný príjem UNLP, a že

mal povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie a otvorenú ranu prsta bez poškodenia
nechta.

6.1.K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá má za to, že rozhodnutie súdu ktorým vyhovel
jej návrhu vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia.

6.2.Žalovaný (odporca) v odvolaní popiera, že sa ku nej správa násilne a tvrdí, že ho fyzicky napadla.
Tvrdí, že dôvodom, že podala tento návrh je, že žiarli na jeho novú partnerku.
6.3.Uvedené sa nezakladá na pravde. Trvá na tom, čo uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Počas ich manželstva sa odporca ku nej dlhodobo správal násilne, opakovane jej fyzicky
nadával, škrtil ju, vyhrážal sa jej zabitím a ponižoval ju. Ona odporcu nikdy nenapadla, ak ho aj fyzicky

strčila tak bolo to vždy len v sebaobrane, keď sa snažila chrániť pred jeho útokmi. Nikdy nebola tá, ktorá
naňho ako prvá zaútočila. Odporca ju opakovane fyzicky napadol 24.4.2024, avšak ona žiadne zranenie
mu nespôsobila. Lekársku správu, ktorú doložil a v ňom zdokumentované zranenie si zrejme spôsobilsám, navyše je zrejmé, že lekárske ošetrenie vyhľadal až 2 dni po tom ako on ju fyzicky napadol. Má za
to,žezjehostranyideoúčelovékonanievsnahevyhnúťsazodpovednostizanásilnésprávanievočinej.
6.4.Odporca v odvolaní namieta, že nikdy na neho nepodala trestné oznámenie. Uvedené je pravdou,

vždy si myslela že sa zmení, a že prestane. Chcela zachovať pre ich deti rodinu. Násilie tajila pred
okolím, pretože sa za to hanbila. Odstupom času si uvedomuje, že tajiť, že žalovaný sa ku nej násilne
správal pred okolím, rodinou a známymi bola chyba.
6.5.Nie je pravdou, aby na odporcu žiarlila, resp. na jeho súčasnú partnerku. Je s ním rozvedená a je
jej úplne jedno s kým odporca žije.

6.6.V žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením, že týmto návrhom si vynucuje lepšie postavenie pri
vysporiadaní majetku v BSM. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dala návrh na mimosúdne
vyporiadanie BSM, s ktorým odporca nesúhlasil. Odporca má záujem robiť na ňu psychický nátlak, ako
aj na jej deti. Karolínka správanie otca nesie ťažko, a preto boli nútené začať navštevovať detského
psychológa.

7.K vyjadreniu navrhovateľka pripojila čestné vyhlásenie I. B., z ktorého je zrejmé, že bola svedkom
násilia otca E. B. voči jej mamke A. B., a to fyzického násilia, hrubých urážok, každodenných nadávok,
vyhrážok, zastrašovania jej ale aj jej sestier a manipulovanie.

8.Z listinného dôkazu Detskej fakultnej nemocnice je zrejmé, že 11.3.2024, 6.5.2024 bola ošetrená C.

B. u klinického psychológa J. C. K..

9.1.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu ako podané včas,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods.1 CSP v rozsahu § 379 a § 380 CSP, podľa obsahu odvolania uplatnených odvolacích dôvodov

v zmysle § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné vo
výrokoch I., II. a V. Uznesenie v tomto rozsahu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP,
lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje.
9.2.Odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku III., ktorým súd zvyšný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol podľa § 386 písm. b/ CSP, lebo bolo podané neoprávnenou osobou,

keďže týmto výrokom nebolo nijako zasiahnuté do práv a povinností odporcu. Odvolanie voči tomuto
výroku bola oprávnená podať len navrhovateľka.

10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

11.Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP. Právnym posúdením je činnosť
súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne
závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

12.1.Z obsahu odvolania je zrejmé, že odporca nim napadol výroky
I., ktorým súd zakázal odporcovi vstupovať do bytu č. X na 4. poschodí, vchod XX, v bytovom dome
súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX, v k. ú. G., obec C.- A. C., okres C. H., stavba evidovaná na
LV č. XXXX,
II., ktorým zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m s tým,

že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov
činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje aV., ktorým navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
12.2.Výrok IV., ktorým súd uložil navrhovateľke, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

podala žalobu proti odporcovi na obmedzenie užívacieho práva k bytu alebo úplné vylúčenie z užívania
bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebol odvolaním napadnutý.

13.1.Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13.2.Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13.3.Podľa § 325 ods.2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia ohrozená.
13.4.Podľa § 325 ods.2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13.5.Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14.1.Súd prvej inštancie sa riadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a keďže dospel k záveru
o naplnení zákonných predpokladov podľa § 325 ods.1 CSP návrhu navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia a nariadil neodkladné opatrenie, a to s odkazom na § 325 ods.2 písm. e/ a h/
CSP, keďže z predložených dôkazov zo strany navrhovateľky, mal za preukázanú existenciu dôvodného
podozrenia spáchania násilia odporcu voči navrhovateľke, čo viedlo správne súd prvej inštancie k

bezodkladnej potrebe zásahu zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia, spočívajúceho v
zákaze vstupu odporcu do predmetného bytu, keďže situácia domáceho násilia neznesie odklad,
nakoľko môže vyvolať ťažko napraviteľné následky.
14.2.Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom, že uložením požadovaného obmedzenia odporcu
- nevstupovať do predmetného bytu, objektívne možno dosiahnuť ochranu strán sporu spočívajúcu v

minimalizácii priestoru na konfliktné situácie.

15.1.Dôkazy predložené odporcom v odvolacom konaní nie sú spôsobilé ovplyvniť správnosť
rozhodnutia.
15.2.Zosamotnéhoobsahuodvolaniajezrejmé,žeodporcanepopierakonfliktnésituácievrodine,ajkeď

ichviažeažnačasporozvodemanželstva.Prípad,ktorýsaodohral24.4.2024odporcavnímainakainak
vníma aj dôvody, ktoré mali viesť k vyostreniu situácie, ako navrhovateľka. V tomto štádiu konania je
podstatné rýchlo a efektívne zastaviť útoky (fyzické, psychické) a predísť ďalšiemu vyostrovaniu napätia.
15.3.Odvolací súd zastáva názor, že odporcom predložené dôkazy svedčia o tom, že medzi nim
a navrhovateľkou došlo k fyzickému útoku, preto je vhodné, aby sa situácia upokojila, čomu nariadené

neodkladné opatrenie bezpochyby prispeje a eliminuje takéto konanie.
15.4.Odvolací súd konštatuje, že odporca predloženými dôkazmi, skutočnosti tvrdené navrhovateľkou
nespochybnil.

16.1.Odvolací súd konštatuje, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pred nariadením neodkladného

opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda pred
nariadením neodkladného opatrenia nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ale pre nariadenie stačí
osvedčenie aspoň základných skutočností, umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava,

že exekúcia bude ohrozená.
16.2.Účelom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je predísť násiliu, ktorým
je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu,
a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie
neodkladného opatrenia.

16.3.Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. e/ CSP súd môže nariadiť strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva
osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, pričom postačuje, ak je osvedčené dôvodné
podozrenie z násilia. Preto tu nejde o nevyhnutnosť preukázania existencie takéhoto násilia. Osvedčeniedôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325

ods.2 písm. e/ CSP zásadne preukazuje listinnými dôkazmi.

17.1.Pri neodkladnom opatrení vydanom v zmysle § 325 ods.1 písm. e/ CSP nie je rozhodujúce, aký
vzťah má strana podozrivá z násilia k inej osobe, keďže je len dôležité, že násilník býva s osobou,
ktorá je obeťou, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je v tomto smere potrebné bezodkladne

upraviť aj pomery strán sporu. Preto je rozhodujúcou skutočnosťou skúmať dôvodnosť podozrenia
z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického, či
emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a ponižovania, nakoľko násilím je akýkoľvek akt
alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo
ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (Rada Európy 1986). V dôsledku osvedčenia dôvodnosti
podozrenia z násilia v zmysle § 325 ods. 1 písm. e/ CSP sa ohrozenej osobe, ktorá býva osoba,

vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie z násilia strany sporu, poskytuje pomerne rýchla ochrana
nariadením neodkladného opatrenia, vďaka ktorej nemusí ďalej takáto osoba zotrvávať v spoločnom
obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi
násilnejosoby;nemusížiťvstrachuaobaváchosvojživotazdravieaanisanemusízaťažovaťhľadaním
náhradného ubytovania.

17.2.Odporca v podanom odvolaní tvrdil, že v predmetnom byte nebýva a uviedol, že zo spoločnej
domácnosti sa odsťahoval v novembri 2023. Toto tvrdenie nijako preukázal, pričom incident, ktorý
sa odohral 24.4.2024 svedčí o tom, že na uvedenom mieste a byte nachádzal. Navyše, ak sa
odporca odsťahoval z predmetného bytu, tak jeho práva nariadeným neodkladným opatrením nebudú
neprimeraným spôsobom obmedzené.

18.Násilie je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne alebo skutočne smeruje, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť spôsobenia poranenia, smrť, psychickú
škodu a pod. Násilím sa najčastejšie označuje jednorazový fyzický akt, resp. postup, pri ktorom človek

spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátenie
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa
násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobením bolesti je prejavom prežívania moci

páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.

19.Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a ide o telesnú, aj duševnú ujmu a spôsobuje telesnú aj duševnú ujmu.

Deklarácia odstránení násilia páchaného na ženách, schválená valným zhromaždením OSN v r. 1993
ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo
psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného
obmedzovania slobody, a to vo verejnom, či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilným je
mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v

domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle §
325 ods. 2 písm. e/ CSP, ktorého účelom je poskytnúť osobe vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie
z násilia bezodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, aj za cenu, že
skutkový stav veci nie je náležite zistený.

20.Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o nariadení
neodkladného opatrenia, ktorým súd zakázal odporcovi vstupovať do bytu č. X na 4. poschodí, vchod
XX, v bytovom dome súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX, v k. ú. G., obec C. - A. C., okres C. H.,
stavba evidovaná na LV č. XXXX.

21.1.Vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je podmienené jednak
osvedčením, že strany sporu sú v určitom vzťahu, ktorý právny vzťah medzi nimi existujúci vyžaduje
bezodkladnú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a súčasne osvedčením ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľa správaním odporcu, ktoré sa zakazuje.21.2.V danom prípade navrhovateľka navrhnutým neodkladným opatrením sledujúc bezodkladnú
dočasnú úpravu pomerov medzi ním a odporcom navrhol nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu
svojej telesnej a duševnej integrity, osobnej slobody a bezpečnosti. Primárnym účelom nariadenia

takéhoto neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Konkrétne sa
navrhovateľ domáhal uloženia zákazu odporcovi priblížiť sa k nemu a akýmkoľvek spôsobom ho
kontaktovať s výnimkou priblíženia sa odporcu k nemu len počas úkonov súdnych alebo správnych
konaní.

22.1.Odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď nariadil neodkladné opatrenie z dôvodov, aby zabránil ohrozovaniu telesnej a duševnej integrity a
bezpečnosti navrhovateľky prípadným ďalším neprípustným konaním odporcu tak, že zakázal odporcovi
približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m. Je potrebné zdôrazniť, že právo na
ochranu života a zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej osoby, ktoré je násilníkom ohrozované,

má absolútnu povahu. V danej veci boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
navrhnutým spôsobom.
22.2.Navrhovateľka dostatočne osvedčila predloženými listinnými dôkazmi, že popísané problémy
vplývajú aj na maloleté deti, pričom cieľom je nájsť spôsob spoločného fungovania a tým zabezpečiť
stabilnú atmosféru pre zdravý psychický vývin detí.

23.1.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP.
23.2.Navhovateľka bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto má nárok na 100 % náhradu trov
odvolaciehokonaniaprotineúspešnémuodporcovi.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).