Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123202154
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123202154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr.
Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným: 1/ F. G., H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, I. D. F., právne zastúpená: JUDr. Mária Vajdová, advokátka, so sídlom
J. XXX, I. D. F., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XX, M., K. H., o určenie neplatnosti závetu, na
odvolanie žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/19/2023-71 z 02.
októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného 2/ o d m i e t a.

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh žalobcu na pripustenie pristúpenia M. I., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, J. F. – N. do
konania na strane žalovaných, z a m i e t a.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

Žalovanej 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Žalovaným 1/ a 2/
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2.Okresnýsúdkonštatoval,žedňa08.03.2023bolanasúdepodanážaloba,vktorejžalobcažiadalurčiť,

že závet zo dňa 15.05.2019 napísaný poručiteľkou O. B., H. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom I. D. F., B. N., je neplatný.

3. Okresný súd mal preukázané, že je na tamojšom súde pod sp. zn. 30D/577/2022 vedené dedičské
konanie po poručiteľke menom O. B., H. P., nar. dňa XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy
bytom I. D. F., B. N. XXXX/XX, ktorého účastníkmi sú dedičia F. G., H. B. (žalovaná 1/), F. B. (žalovaný
2/), A. B. (žalobca) a M. I., H. B.. Uznesením č.k. 30D/577/2022-87 zo dňa 14.02.2023 bolo dedičské

konanie prerušené. Zároveň bolo uložené účastníkovi konania A. B., aby v lehote do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu proti závetným dedičom F. G., H. B. a F. B. o určenie spornej
skutočnosti, že je zákonným dedičom po poručiteľke v prvej dedičskej skupine, ktorý by prichádzal
spolu s ostatnými účastníkmi do úvahy podľa § 473 Občianskeho zákonníka dediť, a že spochybňujeholografný závet spísaný dňa 15.05.2019 a žiada vyhlásenie absolútnej neplatnosti tohto závetu. Dodal,
že z odôvodnenia vyplýva, že dedičmi zo závetu sú F. G., H. B. a F. B. a ako dedičia zo zákona v prvej
dedičskej skupine prichádzajú do úvahy F. G., H. B., F. B., A. B. a M. I., H. B..

4. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/264/2007 zo
dňa 25.11.2008, podľa ktorého pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného odkázanými
dedičmi (§ 175k ods. 2 OSP) treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných
spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 OSP, a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane

odporcov (R65/2003).

5. Na základe tohto rozhodnutia, ktoré je podľa okresného súdu možné v celom rozsahu aplikovať aj
za účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konštatoval, že neboli splnené základné
procesné podmienky na prejednanie veci, a to, že stranami sporu neboli všetci, ktorí prichádzajú do
úvahy ako dedičia po poručiteľke. Uviedol, že v danom prípade toto konanie a jeho výsledok zasiahne

do práv a povinností všetkých potenciálnych dedičov, či už zákonných, ako aj závetných a nemožno
konať len s niektorým z dedičov tak, ako to bolo v tomto prípade. Skutočnosť, že notárka uložila podanie
žaloby len proti závetným dedičom -žalovaným 1/ a 2/ nemá vplyv na to, že dedičia, ktorí prichádzajú
do úvahy po poručiteľke O. B., H. P. tvoria nútené spoločenstvo a pre úspech v spore je potrebná účasť
všetkých týchto subjektov právneho vzťahu.

6. Okresný súd citujúc ust. § 78 ods. 2 CSP zamietol žalobu v celom rozsahu, a to bez ďalšieho
dokazovania na preukázanie skutkových tvrdení strán konania o platnosti, prípadne neplatnosti závetu
poručiteľky O. B., H. P. z dôvodu, že jedna z dedičiek M. I., H. B., ktorá prichádza do úvahy ako dedička
zo zákona po poručiteľke, nebola stranou v tomto súdnom konaní.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby podal odvolanie žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, alternatívne ho zmenil tak, že vyhovie žalobe a určí, že závet zo dňa 15.05.2019
napísaný poručiteľkou je neplatný a prizná žalobcovi voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Vyjadril nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozsudku z dôvodu, že z uznesenia
súdnehokomisárasp.zn.30D/577/2022,Dnot357/2022zodňa14.02.2023vyplýva,žemubolauložená

povinnosť podať žalobu o neplatnosť závetu proti závetným dedičom F. G. a F. B.. Uviedol, že zo
strany súdneho komisára ako i zo strany súdu prvého stupňa nebola dostatočne splnená poučovacia
povinnosť. V danom prípade ho mal okresný súd poučiť o jeho procesných právach a povinnostiach,
najmä v tom smere, že je potrebné odstrániť vady podania. Ďalej uviedol, že súd žalobu zamietol len
z dôvodu procesného nedostatku núteného spoločenstva, avšak takéto rozhodnutie sa priamo do práv

a povinností tretích osôb nepremietne, keďže nevyhnutne musí po ňom nasledovať osobitné dedičské
konanie, ktorého sa už musia zúčastniť všetky dotknuté osoby, pričom ich účasť zabezpečuje notár
disponujúczákonomdanýmiprávomocami.Pochybenieaarbitrárnosťvidel vtom,žepokiaľokresnýsúd
mal za nepreukázaný úplný okruh na strane žalovaných, mal postupovať podľa § 194 CSP, prípadne ho
vyzvaťnaodstránenievádpodania.Tým,žeanipripojednávanínevyslovilpredbežnéprávneposúdenie,

došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Citujúc § 181 ods. 2 CSP a rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/273/2017 uviedol, že je zrejmé, že ho súdny komisár nepoučil v uznesení
o formálnych náležitostiach žaloby a okruhu účastníkov a bolo teda potrebné, aby konajúci súd tento
nedostatok napravil a riadne ho poučil. Na záver žalobca navrhol súdu, aby povolil pristúpenie účastníka
na stranu žalovaných, a to M. I., H. B., nar. XX.XX.XXXX.

9. Proti rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby podal odvolanie i žalovaný 2/. Uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu, že sa súd v konaní nezaoberal sfalšovaným
testamentom. Formálne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku nemôžu byť na jeho ujmu ako dediča.
Okresný súd vôbec neprihliadal na výzvu súdneho komisára, podľa ktorej mali byť žalovaní len dedičia

zo závetu. Uviedol, že napadnutý rozsudok je nelogický, protiprávny a v rozpore so spravodlivosťou,
a preto ho žiada zrušiť.10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 1/ prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedla, že
argumenty uvedené žalobcom v jeho odvolaní sú irelevantné a napadnutý rozsudok je vecne správny,
preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil toto rozhodnutie a odvolanie zamietol v celom rozsahu

ako nedôvodné. Vo vyjadrení v podrobnostiach poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu.

11. Predtým ako odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu odvolaním napadnutého rozsudku
posudzoval prípustnosť podaných odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je

prípustné.

12. Podľa § 359 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje
osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie
(hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom
je skutočnosť, že rozhodnutím okresného súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý

a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.

15. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu voči žalovanému
2/. V danom prípade žalovaný 2/ nemá subjektívne právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu,
pretože okresný súd napadnutým rozsudkom nerozhodol v jeho neprospech. Na tomto závere nič

nemení skutočnosť, že žalovaný 2/ s podanou žalobou súhlasil. Keďže žalovaný 2/ podal odvolanie
voči rozhodnutiu, ktoré nebolo vydané v jeho neprospech, podal odvolanie ako neoprávnené osoba a je
povinnosťou odvolacieho súdu ho odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP.

16. Následne krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov

odvolania podaného žalobcom (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho dospel k

záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil,
napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa
skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje

na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

18. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu
založenú predovšetkým na namietaní zamietnutia žaloby len z dôvodu procesného nedostatku núteného
spoločenstva a nedostatočnom splnení poučovacej povinnosti zo strany okresného súdu.

19. V zásade platí, že pasívne legitimovaní (žalovaní) sú všetci účastníci konania o dedičstve (okrem
tých, ktorých dedičský súd odkázal na podanie žaloby). Tvoria nútené spoločenstvo (§ 78 CSP).
Pokiaľ ich žalobca za žalovaných neoznačí, musí byť žaloba zamietnutá. Tento výklad si osvojila aj
judikatúra k skoršej, avšak obsahovo zhodnej právnej úprave zakotvenej v ustanovení § 175k O.s.p. (R

65/2003). Okresný súd správne zamietol žalobu z dôvodu nedostatku označenia všetkých do úvahy
prichádzajúcich dedičov po poručiteľke, ktorí tvoria nútené spoločenstvo, keďže rozsudok sa podľa
povahy veci musí vzťahovať na nich všetkých. V súdenej veci sa rieši predbežná otázka - neplatnosť
závetu, pretože určenie, či závet je alebo nie je platný, je súčasne určením existencie či neexistencie
tohto závetu, a teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či žalobca je alebo nie je dedičom

poručiteľky. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však vždy dotýka spoločných práv a povinností
všetkých účastníkov konania o dedičstve. Odvolací súd považuje za správny názor okresného súdu, že
toto konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak takáto otázka je vyriešená rozsudkom, ktorého výrok jezáväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve (porovnaj aj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 6Cdo/54/2017 z 28.03.2018).

20. K námietke nedostatočného splnenia poučovacej povinnosti zo strany okresného súdu odvolací súd
uvádza, že prvoinštančný súd nebol povinný žalobcu poučiť o nesprávnom určení okruhu účastníkov.

21. Poučovacia povinnosť súdu sa vzťahuje na odstraňovanie vád podania vo veci samej, ktorým je aj
žaloba. V zmysle ustanovenia § 129 CSP za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej

obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie. Ide o tzv. neúplné podanie napríklad, ak
podanie neobsahuje podpis toho, kto podanie robí, je možné ho následne na výzvu súdu doplniť. Vadou
je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie,
ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Neurčité
je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán
alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť. Neurčitým podaním vo veci samej je

napríklad žaloba obsahujúca natoľko nedostatočné označenie žalovanej strany, ktoré neumožňuje jej
presnú identifikáciu v tom zmysle, či ide o osobu fyzickú alebo osobu právnickú. Vadou podania sú
v neposlednom rade aj zrejmé chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Vadou
podania však z hľadiska jeho správnosti či úplnosti zásadne nie je nedostatok vecnej legitimácie.

22. Pokiaľ by okresný súd v prejednávanej veci poučoval žalobcu o tom, koho má vzhľadom na žalobou
uplatnený nárok označiť za strany sporu, dával by poučenie o tzv. vecnej legitimácii, t. j. o tom, kto má
byť podľa hmotného práva stranou sporu. Poučenie žalobcu v tomto zmysle by presahovalo poučovaciu
povinnosť súdu podľa § 160 CSP, čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozhodnutie
NS SR z 27. októbra 2010 sp. zn. 4Cdo/120/2009, sp. zn. 4Cdo/144/2022 z 23.08.2023). V tomto

prípadeneobstojíaninámietka,žežalobcabolnotáromvdedičskomkonaníodkázanýnapodaniežaloby
o neplatnosť závetu len proti žalovaným 1/ a 2/ ako závetným dedičom . Dedičský súd (notár ako súdny
komisár)podľa§194CMPodkážeúčastníkadedičskéhokonania,ktoréhotvrdeniavyhodnotilakomenej
pravdepodobné na podanie žaloby. Jeho rozhodnutie tak fakticky určuje toho, kto má žalobu podať a čo
má byť jej predmetom. Označenie subjektu, voči ktorému ma žaloba smerovať je vecou toho, kto bol

na jej podanie odkázaný, nie je povinnosťou dedičského súdu uviesť voči komu má byť žaloba podaná.
V predmetnej dedičskej veci súdny komisár žalobcu ako dediča odkázal na podanie žaloby o neplatnosť
závetu poručiteľky proti žalovaným 1/ a 2/ ako závetným dedičom, no uvedený odkaz bol vykonaný
nad rámec jeho povinnosti vyplývajúcej z § 194 CMP, naviac nemožno z neho vyvodiť, že žaloba mala
smerovať výlučne voči žalovaným 1/ a 2/. Okrem toho, žalobca je v súdnom konaní právne zastúpený,

v ktorom prípade súd nemá poučovaciu povinnosť (§ 160 ods. 2 písm. b/ CSP). Nemožno považovať za
pochybenie súdu prvej inštancie, keď sa žalobca uspokojil s neúplným označením strán sporu. Keďže
žalobca zodpovedá za vecnú správnosť žaloby, nesie zodpovednosť za to, voči komu si žalobou nárok
uplatní. V prípade, že označí nesprávnu osobu alebo neoznačí všetky osoby, voči ktorým má žaloba
smerovať, znáša následok v podobe zamietnutia žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

23. Na základe vyššie uvedených argumentov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za
odôvodnené a v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

24. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd povolil pristúpenie do konania na strane žalovaných

ďalšiemu subjektu M. I., H. B., nar. XX.XX.XXXX. Podľa § 378 ods. 2 CSP na odvolacie konanie sa
nepoužije ustanovenie o pripustení subjektov. Z dikcie predmetného zákonného ustanovenia vyplýva
vylúčenie použitia ustanovenia § 79 CSP, ktoré umožňuje žalobcovi podať návrh na pristúpenie ďalšieho
subjektu do konania v odvolacom konaní. Odvolací súd preto nemohol návrhu žalobcu na povolenie
pristúpenia ďalšieho subjektu do konania, ktorý urobil v rámci odvolacieho konania, vyhovieť a jeho

návrh zamietol.

25. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol odvolací súd
podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 per analogiam CSP. Odvolanie žalovaného 2/ bolo
odmietnuté, keďže CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že

odvolanie je odmietnuté, odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania analogicky
aplikoval ust. § 256 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania
(ukončenie konania bez rozhodovania vo veci samej). V danom prípade ukončenie odvolacieho konania
odmietnutím procesne zavinil žalovaný 2/ (lebo podal odvolanie napriek tomu, že nie je osobouoprávnenou na jeho podanie), preto by bol povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
Nakoľko však odvolaniu žalobcu vyhovené nebolo, je tento povinný nahradiť trovy odvolacieho konania
žalovanému 2/. Potom možno uzavrieť, že úspech a neúspech žalobcu a žalovaného 2/ v odvolacom

konaní bol rovnaký, preto im navzájom nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a odvolací
súd žiadnemu z nich tento nárok nepriznal.

26. Žalovanej 1/ podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko odvolaniu žalobcu vyhovené nebolo, rozsudok okresného súdu bol

potvrdený, teda v odvolacom konaní bola žalovaná 1/ v celom rozsahu úspešná.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).