Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522200185
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8522200185.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXX/XX, XXX XX E., zastúpený splnomocnencom: D. F., bytom G. XXX, XXX XX G., proti žalovanému:
F. F., H., F. F. I. XX, XXX XX J., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária
Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, v konaní o určenie

splátkového úveru bez úrokov a bankových poplatkov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6Csp/10/2022-37 z 02.05.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie v napadnutom II. výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie vo veci

samej zastavil a súvisiacim výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal
žalobcu.

2. Pokiaľ ide o I. zastavujúci výrok, opierajúc sa o ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP
ten odôvodnil tým, že v dôsledku späťvzatia žaloby pred začatím predbežného prerokovania, resp.
pojednávania zo strany žalobcu mu nič iné, ako zastaviť konanie neostávalo.

3. Pokiaľ ide o II. výrok o trovách konania, opierajúc sa o ust. 262 ods. 1, § 256 ods. 1, ods. 2 CSP,
ten odôvodnil tým, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, preto nárok na ich náhradu
v celom rozsahu priznal žalovanému.

4. Označené uznesenie včas podaným odvolaním, čo do II. výroku o trovách konania napadol žalobca,

ktorý ho považuje za nedôvodné a neprimerané. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom, že on
zmaril konanie bez uvedenia dôvodu, lebo po konzultáciách s právnikmi dospel k presvedčeniu, že jeho
žalobabudezamietnutáapretonechcelnaťahovaťkonanie.Okremtohopoukázalnafakt,žežalobabola
podaná jeho splnomocnencom, ktorý žalovaným poskytnutý úver spláca od počiatku, len žaloba musela
byť postavená na meno žalobcu, ktorý je v zmluve ako žiadateľ o úveru uvedený. On je momentálne
nezamestnaný a pracuje v sezónnom zamestnaní. Žiadal vyhlásiť, že žalovaný nemá nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu, pretože z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému zmareniu konania.

5. Protistrana sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie vo výroku II. o trovách konania je nutné zrušiť.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie

(pôvodne§146ods.2a§147OSP)bolatransformovanádopodobyvyjadrenejv§256CSPaznamená,
že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia
je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok
sporu.Pojem„procesnézavinenie“,použitývustanovení§256CSP,saposudzujevýlučnezprocesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi

skutočnosťaminaposúdenietejtozodpovednostisútie,ktorévzniklipozačatíkonania. Pojem„procesné
zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Konanie môže byť zastavené z
rôznych procesných dôvodov. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby
(celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zavinenie môže existovať
na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak

podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka
rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal
žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod (C.H. Beck, Civilný sporový
poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1035 a násl.).

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí
zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman
proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01). K porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dochádza nie
len postupom súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných

ustanovení procesného predpisu upravujúceho náhradu trov konania (CSP), v ktorom sú obsiahnuté
črty svojvôle, ale v neposlednom rade aj v takom prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo
vzťahu ku výroku o trovách konania celkom nedostatočné, t.j. nepreskúmateľné.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva

zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

12. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 CSP, ktorého účelom

je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného práva. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o
ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti.

13. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať
stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie
tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu

trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa,ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax,
dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3
MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú

možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania

alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky,
či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo,
ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR,
III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri
nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo

odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). K
aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v
takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť

trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov
dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní
(pozri R24/1964). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá
nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácií, ktorá predstavuje
dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Iba

konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne
nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany
akokoľvek zaoberal, je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný.
Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková
situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na

odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,
pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

14. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci
stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok

ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL.
ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej
aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť
„stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov
konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP

oporu (nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 387/2019, obdobne aj nález Ústavného
súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 153/2018).

15.Existenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľamusísúdvosvojomrozhodnutíriadneapresvedčivo
odôvodniť. Nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníka konania bez toho,

aby z neho bolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný
záver o odôvodnenosti aplikácie § 257 CSP.

16. V predmetnom prípade súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania na základe zásady
procesného zavinenia na zastavení konania, ktoré bolo na strane žalobcu, pretože tento vzal žalobu

v celom rozsahu späť, pričom zo späťvzatia nevyplývalo, že by k späťvzatiu došlo pre správanie
žalovaného. Z uvedeného dôvodu bol nárok na náhradu trov konania priznaný žalovanému voči
žalobcovi, avšak žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a v podanom odvolaní označené rozhodnutie
považuje aj za neprimerané.

17. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že pri rozhodovaní o trovách konania sa súd prvej
inštancie, hoc je to jeho zákonnou povinnosťou nezaoberal aplikáciou ust. § 257 CSP, teda neskúmal či
v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania úspešnej strane.18. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP uznesenie v
napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie v zmysle § 391 CSP.

19. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že
opätovne posúdi zavinenie sporových strán na zastavení konania, s dôrazom na to, či v predmetnom
prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a ak áno, uvedie aké, z akých dôkazov vychádzal a
akotietovyhodnotil.Súdprvejinštanciesvojezáveryodôvodnívsúladesustanovením§220ods.2,ods.

3 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj
o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).