Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-7C/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222202171
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1222202171.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: Ing.akad..arch.Z.

B., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. 9, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: ETP Management budov, s.r.o.
sídlo: Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava IČO: 35 970 707, zastúpený: MALICH advokátska kancelária,
so sídlom Dunajská 25, 811 08, Bratislava, IČO: 47 256 991, o zaplatenie 1.945 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11. apríla 2022 domáhal aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 1.945,- Eur s príslušenstvom-úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že je

vlastníkom podkrovného bytu v V. na T. ulici číslo 9. Žalovaný je správcom predmetného domu v, ktorom
sa nachádza byt žalobcu. Dňa 26. júla 2021 žalobca písomne upozornil žalovaného že po posledných
búrkach mu silno zateká do bytu. Žiadal o urýchlenú opravu strechy. Keďže sa nič neudialo, 11.
októbra 2021 opäť písomne žiadal o opravu strechy. Začiatkom novembra žalovaný poslal na obhliadku
dodávateľa opravy strechy. Žalobca sa s ním osobne zúčastnil obhliadky. Pri obhliadke bolo zistené, že
okrem toho že na streche na niekoľkých miestach zateká, sú tam aj ďalšie závažné stavebno-technické
poruchy, dodávateľ opravy strechy všetko nafotil, zdokumentoval a na základe toho poslal žalovanému

cenovú ponuku. Začiatkom decembra sa žalobca rozhodol že už nebude znášať fľaky v byte a byť
dal na poškodených miestach vymaľovať maliarovi. Žalovaného osobne koncom roka 2021 navštívil
kde sa dozvedel, že má počkať do konca januára 2022, kedy by mal byť problém s opravou strechy
vyriešený. Vo februári roku 2022 žalobcovi opätovne zatekalo do bytu z neopravenej strechy. Fľaky na
stenách dal žalobca po vyschnutí opäť vymaľovať. Žalobca je toho názoru že je povinnosťou žalovaného
v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 8 ods. 5 a § 9 ods. 4 zabezpečiť správny
postup opravy strechy, ktorá je spoločnou časťou domu. Žalobou sa domáha o preplatenie nákladov za

doterajšie vymaľovanie bytu v počte 2 krát.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz voči, ktorému podal žalovaný dňa 29.augusta 2022 odpor. V
tomto uviedol že namieta, že žalovaný zodpovedá za údajné zatečenie stien bytu žalobcu. Byt je vo
výlučnom vlastníctve žalobcu ako fyzickej osoby, pričom údajne zatiekli steny v byte v období mesiaca
júl 2021 a február 2022. Žalovaný ako právnická osoba - obchodná spoločnosť s predmetom činnosti
správa a údržba bytového fondu vykonáva v zmysle zmluvy o výkone správy číslo 98/0180 a podľa
zákona NR SR číslo 182/1993 Z. z. správu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva v

bytovom dome v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Výkon správy žalovaný realizoval
samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet v súlade s § 8b ods. 1
zákona o bytoch uviedol, že v žalobe žalobca nešpecifikoval kedy konkrétne a v akom rozsahu došlo k
údajnému zatečeniu stien v byte, keď predložil iba niekoľko ťažko čitateľný fotografií bez datovania čibližšieho kontextu. Žalobca vyššie uvedené skutočnosti bližšie nekonkretizoval ani v listoch/emailoch,
ktoré zasielal žalovanému pred podaním návrhu na súde. Žalovaný teda objektívne nevie posúdiť či a v
akom rozsahu ho mala vzniknúť údajná škodová udalosť, a preto ani nevie uplatniť riadne prostriedky

procesnej obrany voči žalobe. Je otázne či bolo objektívne nutné vykonať maliarske práce v byte žalobcu
kvôli údajnému zatečeniu stien, keďže sám žalobca priznáva že ich vykonal len z dôvodu že už nemieni
znášať fľaky byte. Dôsledky údajného zatečenia stien v roku 2021 totiž nebránilo žalovanému v užívaní
bytu po dobu takmer 6 mesiacov, preto je sporné či vôbec možno hodnotiť túto skutočnosť ako škodu,
ktorá by akokoľvek súvisela s výkonom správy bytového domu zo strany žalovaného. Ďalej uviedol,

že sám žalobca priznáva aktivitu žalovaného ako správcu bytového domu v komunikácii žalovaného s
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov vo veci opravy strechy bytového domu žalovaný zabezpečil
opravu strechy bytového domu v lete 2021 v zmysle upozornenia žalobcu zo dňa 26. júla 2021, ako to
prikladá priložená faktúra číslo 210100061 zo dňa 30. augusta 2021. Z uvedeného vyplýva nepravdivosť
tvrdenia žalobcu v žalobe aj predchádzajúcej komunikácii so žalovaným, podľa, ktorého sa nič nedialo aj
vo vzťahu k poslednej komunikácií žalobcu so žalovaným mesiaci február 2022 predkladal súdu doklad

o vykonanie ďalšej opravy strechy bytového domu, a to faktúru číslo 220100029 zo dňa 25. apríla 2022,
ktorá sa týkala priamo bytu vo vlastníctve žalobcu. Vo vzťahu k viac komplexnej oprave strechy bytového
domu vykonal žalovaný príslušné kroky na zabezpečenie obhliadky priestorov a vystavenie cenovej
ponuky dodávateľ na opravu, čo priznáva aj žalobca.. Na základe podnetu žalovaného ako správcu
sa uskutočnila dňa 24. novembra 2021 aj príslušná schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

ktorej programom bod 6 bolo aj informovanie vlastníkov bytov o zlom stave strechy na bytovom dome
zatekanie zo strechy do bytu vlastníka - žalobcu. Na schôdzi však príslušná väčšina vlastníkov bytov
a nebytových priestorov neschválilo komplexnú opravu strechy, ale rozhodla sa pokračovať v krokoch
smerujúcich k obnove bytového domu. V zmysle § 14 a nasledujúcich zákona o bytoch, pre žalovaného
ako správcu bytového domu je záväzná vôľa vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prijatá v zákonom

predpísanej forme na schôdzi žalovaný preto nemohol vykonať a uhrádzať z fondu údržby a opráv
bytového domu predmetnú opravu strechy, ktorú žiadal žalobca. Žalovaný konal vo vzťahu k žalobcovi
ako vlastníkovi bytu riadne a v súlade s ustanoveniami zmluvy o správe bytova zákona o bytoch neboli
splnené predpoklady pre aplikáciu § 8 ods. 5 zákona o bytoch, tak ako to tvrdí žalobca. Žalovaný taktiež
odmietol odkaz žalobcu na aplikáciu § 9 ods. 4 zákona o bytoch, keďže dané zákonné ustanovenie

sa vzťahuje na opravu technických zariadení v bytovom dome, ktoré bezprostredne ohrozujú život,
zdravie alebo majetok a teda ju nemožno vzťahovať na zatečenie stien v byte. Vo vzťahu k faktúram
respektíve príjmovým pokladničným dokladom predloženým žalobcom uviedol, že tieto spochybňuje
z dôvodu že ich obsah je v rozpore s príslušným registrom účtovných závierok Slovenskej republiky
nakoľko je tam uvedené nesprávne DIČ živnostníka X. V., ktorý údajne vykonal maliarske práce v byte

žalobcu - nie je špecifikovaný termín vykonania týchto prác. Poukázal tiež na to, že za škodu možno
považovať iba preukázateľne uhradené faktúry zo strany žalobcu žalovaný tiež namietal, že z dôkazov
- faktúr predložených v žalobe nevyplýva, či skutočne vykonané maliarske práce, ktoré boli fakturované
žalobcovi,súviselipriamoabezprostrednesúdajnouškodovouudalosťou,uvádzanúžalobcomvžalobe,
nakoľkožalovanýnebolúčastnýprivykonaníprácaaninebolprizvanýnaodovzdaniepredmetnýchprác.

V žalobe teda chýba špecifikácia príčinnej súvislosti medzi zaplatením faktúr a škodovou udalosťou ako
tvrdí žalobca. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť že údajné zatečenie stien žalobcu sa podľa neho
samotného odohralo v čase mimoriadne nepriaznivej poveternostnej situácie - búrky či víchrice, ktorú
možno považovať za vis major a, ktorá vylučuje zodpovednosť žalovaného ako správcu bytového domu
za vznik škody v zmysle vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že žaloba je nedôvodná a nárok žalobcu

nevyplýva zo skutkových okolností prípadu, že sú prítomné okolnosti vylučujúce právnu zodpovednosť
žalovaného ako správcu bytového domu.
3. Žalobca v replike uviedol, že odmieta tvrdenia žalovaného v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť
že k 1. zatečeniu strechy došlo niekoľko dní pred 26. júlom, kedy zaslal žiadosť o opravu strechy ak
žalovaný potrebuje poznať presný dátum, v Slovenskom hydrometeorologickom ústave mu ho poskytnú.

Rozsah a hlavne miesto zatečenia príde vždy zistiť firma ku, ktorej žalovaný objednal opravu. Koncom
augusta pán Kubišta firmy STRECHTOP, NEZATEČIE prišiel na obhliadku a zistil rozsah a miesto za
zatečenia. Na bližšie konkretizovanie a zhotovenie fotografií predsa žalovaný poslal pán a Kubištu,
ten mal skonkretizovať a urobiť fotografie, ak to žalovaný požadoval. Rozsah zatečenia ináč zrejmý
z fotografií ktoré predložil žalobe žalovaný teda vedel prostredníctvom obhliadky objektívne posúdiť

rozsah škody. uviedol že fľaky na stenách sú len menším problémom, ďaleko väčším bolo, že počas
búrky musel zachytávať kvapkajúcu vodu do hrncov, aby nedošlo k poškodeniu podlahy. Ďalším vážnym
problémom je, že dažďová voda ničí tepelnú izoláciu v streche a tá prestáva byť funkčná. Poškodzujú
sa vnútorné steny - sadrokartón, panely. Tiež sa najprv odlupujú a nakoniec sa rozpadnú. To je najednom mieste aj prípad žalobcu kde po viacnásobnom zatečení musel maliar upravovať sadrokartón
firma, ktorá prišlo koncom augusta po vykonaní obhliadky opraviť strechu túto síce zrealizovala, ale
na úplne inom mieste strechy. Miesta, cez ktoré strecha zateká upravené neboli žalovaný pritom nebol

účastný ani pri realizácii opravy a hlavne pri odovzdaní vykonanej práce je zarážajúce, že žalovaný
stále spolupracuje s uvedenou firmou, pričom je zjavné, že ich práca je nekvalitná a neprofesionálna
uvedená firma musí vlastne opravovať svoju predošlú prácu. Pokiaľ ide o komplexnú opravu strechy
ohliadka a cenová ponuka zo dňa 26. októbra 2021 dokazuje v niektorých bodoch a že havarijný stav
strechy a niektorých prvkov na streche. Napriek tomu žalovaný od októbra 2021 nezabezpečil žiadnu

úpravu žalobca taktiež odmietol, že by k 1. zatečeniu došlo za mimoriadne nepriaznivej poveternostnej
situácie. Bola to podľa jeho názoru len silnejšia búrka, ak sa udeje v Bratislave niekoľko krát do roka
zatečeniu bytu dochádza opakovane pri každom väčšom daždi. Žalovaný dodnes neodstránil problém
zatekania dažďovej vody do bytu žalobcu a tým si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia
§ 8 ods. 5 zákona o bytoch
4. V duplike žalovaný uviedol, že vyjadrenia žalobcu v replike považuje za nejasné a nezrozumiteľné,

keďže z nej nie je zrejmé, či vôbec a akým spôsobom žalobca spochybňuje hlavnú argumentáciu
žalovaného v odpore, ktorá sa týkala nesplnenia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu
škody podľa zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o bytoch“) a podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov. Žalovaný naďalej odmieta akúkoľvek právnu zodpovednosť týkajúcu sa

údajného zatečenia stien bytu vo výlučnom vlastníctve žalobcu, teda bytu č. 16 na 6.p. vo vchode T.
9 (ďalej len „Byt“), nachádzajúceho sa v bytovom dome Y. 2, T. 9, so súpis. č. XXXX, postavenom
na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom V., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie F. U. (ďalej len „Bytový dom“). Aby nebolo sporné v súdnom konaní, žalovaný
vykonáva v zmysle zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX (ďalej len „ZOVS“) a podľa Zákona o bytoch

správu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva v Bytovom dome v prospech vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome (ďalej len „Vlastníci bytov a NP“). Výkon správy žalovaný
realizoval a realizuje samostatne a v mene Vlastníkov bytov a NP a na ich účet v súlade s § 6 ods.
1 v spojení s § 8b ods. 1 Zákona o bytoch. Vzhľadom na vyššie uvedené zdôraznil, že žalovaný je
správcom Bytového domu, pričom v zmysle čl. III bod 1. ZOVS a podľa § 8b ods. 1 písm. b) a písm.

j) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 4 Zákona o bytoch je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej
väčšiny Vlastníkov bytov a NP v Bytovom dome, a teda vôľa vlastníkov je postavená nad záujmy či
odporúčania správcu. Žalovaný ako správca vykonáva a realizuje len vôľu Vlastníkov bytov a NP a
nakladá s ich finančnými prostriedkami v intenciách Zákona o bytoch, keďže v prípade, ak by s ich
financiami a majetkom nakladal svojvoľne, spáchal by o.i. trestný čin podľa § 237 alebo § 238 Trestného

zákona. Vo vzťahu k oprave strechy Bytového domu vykonal žalovaný príslušné kroky (t.j. obhliadka
priestorov a zabezpečenie cenovej ponuky), čo nespochybnil ani žalobca v doručenom Vyjadrení. Na
základe podnetu žalovaného sa uskutočnila dňa 24.11.2021 aj príslušná schôdza Vlastníkov bytov a
NP, ktorej programom (bod 6.) bolo aj informovanie vlastníkov bytov a NP o zlom stave strechy na
bytovom dome ... a zatekaniu zo strechy do bytu vlastníka p. Hrapku. Na schôdzi však príslušná väčšina

Vlastníkov bytov a NP neschválila komplexnú opravu strechy, ale rozhodla sa pokračovať v krokoch
smerujúcich k obnove Bytového domu. V zmysle § 14 a nasl. Zákona o bytoch bola jednoznačne
vyjadrenázáväznávôľavlastníkovbytovaNP,prijatávzákonompredpísanejformenaschôdziBytového
domu, a preto nemohol žalovaný ako správca vykonať (t.j. použiť prostriedky z fondu údržby a opráv
Bytového domu) predmetnú opravu strechy, ktorú žiadal žalobca. Z tohto dôvodu je tiež nesprávna

argumentácia žalobcu vo Vyjadrení, ktorá sa odvoláva na údajnú povinnosť žalovaného vykonať opravu
strechy podľa § 8 ods. 5 Zákona o bytoch. V dôsledku neudelenia súhlasu vlastníkov bytov a NP
na uvedenej schôdzi nemohol vykonať žalovaný opravu strechy ako spoločnej časti Bytového domu,
naopak jednal v zmysle ustanovení Zákona o bytoch a neporušil žiadnu právnu povinnosť, a teda nebol
splnený základný predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle ustanovení Občianskeho

zákonníka. Rovnako v dôsledku uvedených skutočností nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
údajnou škodovou udalosťou a údajným porušením povinnosti žalovaného ako správcu Bytového domu,
pričomdôkaznébremenozaťažujevplnomrozsahužalobcu.Poukázaltiežnaviacerérozhodnutiasúdov
vyššejinštancie,týkajúcesazodpovednostisprávcubytovéhodomu,najmänarozsudokKrajskéhosúdu
v Bratislave zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 4Co/12/2015 (ďalej aj len „Rozsudok“), ktorým tento súd rozhodol

za takmer totožných skutkových okolností prípadu tak, že v tomto spore nie je pasívne legitimovaným
subjektom žalobcami označený žalovaný (t.j. správca), ale všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome, ktorým výlučne prislúcha právo zákonom stanovenou väčšinou rozhodovať o vykonaní
resp. nevykonaní opráv spoločných častí bytového domu, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve,a ktorí potom aj zodpovedajú za prípadnú škodu žalobcov, ak im nejaká konkrétna škoda vznikla v
priamej príčinnej súvislosti s ich konaním, nekonaním, resp. rozhodovaním. Vzhľadom na rozhodnutie
vlastníkov bytov a NP na schôdzi teda nie žalovaný ako správca, ale všetci vlastníci v Bytovom dome,

ako podieloví spoluvlastníci strechy Bytového domu, sú prípadne zodpovední za vznik škody žalobcu
podľa § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom iba títo sú pasívne vecne legitimovaní v zmysle
hmotného práva. Žalovaný by tu chcel podotknúť, že súd prvého stupňa má skúmať vecnú legitimáciu
strán sporu aj bez návrhu, pričom jej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Žalobca nikdy
nenamietal voči záverom schôdze vlastníkov Bytového domu konanej dňa 24.11.2021, pričom voči

tam prijatému rozhodnutiu vlastníkov bytov a NP nepodal ani príslušnú žalobu o určenie neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov podľa § 14a ods. 8 Zákona o bytoch, v dôsledku čoho je predmetné rozhodnutie
platné a účinné. Je nesporné a zrejmé, že problémy týkajúce sa strechy Bytového domu, na ktoré
upozorňuje žalobca, existovali počas dlhšieho obdobia (niekoľkých rokov), a teda nie sú havarijným
stavom, ktorý by bol žalovaný ako správca povinný urgentne vyriešiť aj bez predchádzajúceho súhlasu
vlastníkov bytov a NP, ale sú dlhodobým problémom Bytového domu, ktorý chcú riešiť vlastníci bytov a

NP komplexným spôsobom v rámci obnovy Bytového domu. V tejto súvislosti odmietame argumentáciu
žalobcu vo Vyjadrení, ktorá sa odvoláva na aplikáciu § 9 ods. 4 Zákona o bytoch, keďže dané zákonné
ustanovenie sa vzťahuje na také chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí Bytového domu,
ktoré bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a teda ho nemožno vzťahovať na postupné
chátranie strechy Bytového domu a s tým údajne súvisiace zatečenie stien v byte. Obdobný právny

názor uviedol Krajský súd v Bratislave aj v rámci citovaného rozsudku.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného,
listinami založenými do spisu účastníkmi konania, pričom zistil, že skutkový stav tak, ako ho uvádzali
účastníci konania nie je sporný, sporným je právne posúdenie veci.
Podľa § 2 ods. 4 Zák. č.182/1993 Z.z. spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú

časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové
múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné
konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Podľa § 8 ods. 5 Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( účinný od 01.02.2020
do 31.03.2024 ) správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody

vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto
zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
Podľa § 9 Zák. č. 182/1993 Z.z
(1) Práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči zhotoviteľovi domu prechádzajú z
pôvodného vlastníka domu na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

(2) Právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva
a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca a spoločenstvo
zodpovedajú za záväzky vzniknuté pri výkone správy domu až do výšky splatených úhrad za plnenia
alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Ak tieto záväzky nie
sú kryté zaplatenými úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a

opráv, vlastník bytu a nebytového priestoru v dome zodpovedá za záväzky nad rámec zaplatených úhrad
za plnenia alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu podľa § 5 ods. 1 písm. b).
Podľa §13 ods.1 Zák. č. 182/1993 Z.z s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je
nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva

a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.
Podľa § 14 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z.z. vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo
a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých
veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.

Podľa § 14a ods. 8 Zák. č. 182/1993 Z.z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku
hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa

môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná
väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome súd.6. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotného práva má zásadný význam
zhľadiskaurčeniapasívnejvecnejlegitimáciežalovaného.Znamenáto,žepasívnalegitimáciaúčastníka
konania, je jednou z prvoradých procesných podmienok. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu

konania a na každom stupni. Nedostatok tejto podmienky je fakticky neodstrániteľnou vadou konania
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Vecná legitimácia je stav
vyplývajúcizhmotnéhopráva,podľaktoréhojestranasubjektomprávačipovinnosti,ktorájepredmetom
konania, a jej nedostatok je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby.
7. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalovaný v tomto spore nie je pasívne

legitimovaným subjektom. Týmito sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
ktorým výlučne prislúcha právo zákonom stanovenou väčšinou rozhodovať o vykonaní resp. nevykonaní
opráv spoločných častí bytového domu, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve, a ktorí potom aj
zodpovedajú za prípadnú škodu žalobcovi, ak mu nejaká konkrétna škoda vznikla v priamej príčinnej
súvislostisichkonaním,nekonaním,resp.rozhodovanímostatnýchspoluvlastníkov.Záveronedostatku
aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie v spore vedie vždy k zamietnutiu žaloby bez potreby

vykonávania ďalšieho dokazovania. Súd preto ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých
žalovaným zamietol. Ak žalobca v poukazoval na to, že žalovaný si plnil svoje povinnosti zo zmluvy
o výkone správy neodborným, ním popísaným spôsobom, a že svoje povinnosti porušil, čím mu
vznikla škoda, pričom svoje povinnosti zo zákona a zo zmluvy by si riadne splnil vtedy, ak by sa
s vadami oboznámil osobnou obhliadkou alebo predloženými posudkami, keby oznámil ostatným

vlastníkom bytov, že spoločné časti a zariadenia domu majú vady, ktoré treba odstrániť, súd uvádza,
že ak by aj žalovaný konal tak, ako by mal správne podľa žalobcu postupovať, nemalo by to žiadny
vplyv na vznik škody žalobcu (ktorá nemohla vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s konaním resp.
tvrdeným nekonaním správcu), pretože ako už bolo uvedené vyššie, o vykonaní resp. nevykonaní opráv
spoločných častí bytového domu, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve, rozhodujú bez ohľadu na

odporúčanie, postup alebo návrhy správcu výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome, a správca len následne postupuje podľa ich pokynov. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov
opravy spoločných častí bytového domu neodsúhlasili a neodhlasovali, nemal správca povinnosť a
najmä oprávnenie ich vykonať. Vady strechy, ktoré žalobca namietal, sú vadami bytového domu a
nie vadami jeho bytu. Strecha je spoločnou časťou domu v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z., pričom

podľa § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. sú spoločné časti a spoločné zariadenia domu v podielovom
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uplatňovanie nároku na náhradu škody voči
správcovi bytového domu nemá oporu v zákone. Ak škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s
danými vadami bytového domu, nesú zodpovednosť za škodu všetci spoluvlastníci, pretože ak by bol
pripustený výklad, že zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla z vád bytového domu sa prenáša na správcu

bytovéhodomu,došlobykzbaveniuzodpovednostizaškoduspoluvlastníkovspoločnýchčastíbytového
domu. Spôsob, akým možno odstraňovať vady, je stanovený v zákone č.182/1993 Z.z., podľa ktorého
sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome oprávnení a zároveň povinní rozhodovať o
opraváchspoločnýchčastíazariadeníbytovéhodomunaspoločnýchschôdzachvlastníkov.Jevzáujme
všetkých vlastníkov, aby príslušnou väčšinou hlasov rozhodli o oprave spoločných častí bytového domu

(zatekajúcej strechy a komína), keďže práve pre takéto účely pravidelne mesačne uhrádzajú povinné
príspevky do fondu údržby a opráv. V prípade, že by jednotliví vlastníci bytov v dome odmietli opravy
vykonať napriek požiadavkám v rámci schôdze, zodpovedali by za prípadnú škodu v zmysle ust. § 415
Obč. zák.. Ak by spoluvlastníci odmietli udeliť súhlas na opravu strechy, k čomu aj v tomto prípade došlo,
má prehlasovaný vlastník bytu (ak by sa schôdze osobne zúčastnil), v tomto prípade žalobca, právo

obrátiť sa v zákonom stanovenej lehote so žalobou na súd, čím nie je vylúčená zodpovednosť za škodu
tým spôsobenú jednému z vlastníkov bytov podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. S
poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný nie je v spore vo vzťahu k uplatňovanému
nároku na náhradu škody za zatečené steny žalobcu a následné náklady na vymaľovanie bytu pasívne
vecne legitimovaný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Ďalšími podmienkami nároku na náhradu

škody sa už nezaoberal, a návrhy na doplnenie dokazovania uznesením zamietol.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú
náhradu trov v rozsahu 100%.
9. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.