Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324010650
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4324010650.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Zity Matyóovej v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 15.08.2024, sp. zn. 2Pp/7/2024 na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 26. septembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného
XX.XX.XXXX
z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh
odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uloženého mu
trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/108/2023 zo dňa 01.10.2023, právoplatným
dňa 01.10.2023.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí podal sťažnosť odsúdený, ktorú
do momentu konania neverejného zasadnutia nadriadeného súdu neodôvodnil.

Prokurátorka sa po vyhlásení uznesenia vzdala práva sťažnosti a k sťažnosti podanej odsúdeným sa
do momentu konania neverejného zasadnutia krajského súdu nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa dodržal zákonom upravený
postup, pretože pri zachovaní práv odsúdeného umožnil mu na verejnom zasadnutí vykonanom

prostredníctvom videokonferencie vyjadriť sa k podanej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu k rozhodnutiu v merite veci.

Nadriadený súd vychádzajúc zo stavu, že odsúdený podanú sťažnosť žiadnym spôsobom neodôvodnil
pripomína, že pre kladné rozhodnutie o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody Trestný zákon vyžaduje, aby odsúdený preukázal vo výkone trestu plnením svojich povinností

a svojim správaním také polepšenie, že sa môže od neho očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život. U osoby odsúdenej za prečin súd splnenie týchto podmienokskúma po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní
o podmienečnom prepustení súd prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva (§ 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona).

Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený v čase jeho rozhodovania splnil formálnu podmienku – vykonal
polovicu z uloženého trestu odňatia slobody, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Z predloženého spisového materiálu súčasne vyplýva, že odsúdený
má predpokladaný koniec výkonu trestu odňatia slobody dňa 30.10.2024.

Na podklade vykonaného dokazovania súd I. stupňa vyvodil správny záver o nesplnení súčasne oboch
materiálnych podmienok odsúdeným, ktoré Trestný zákon vyžaduje k podmienečnému prepusteniu
z výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere nadriadený súd poukazuje na správne právne
úvahy súdu I. stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, pretože aj podľa jeho názoru
predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sú výlučne plnenie

povinností, správanie, preukázanie polepšenia a možnosť očakávať, že odsúdený
v budúcnosti povedie riadny život. Súd I. stupňa správne pri rozhodovaní prihliadal aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. I keď
odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahol dve disciplinárne odmeny za vzorné plnenie
pracovných povinností, kde možno konštatovať, že popri splnení formálnej podmienky splnil aj jednu

z materiálnych podmienok – plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal určité polepšenie,
nesplnil však aj druhú materiálnu podmienku, a síce, že od neho možno očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život v zmysle, že nebude opätovne páchať trestnú činnosť. V tomto
smere si nadriadený súd osvojil právne úvahy a závery súdu I. stupňa na stranách 4 a 5 napadnutého
uznesenia, na ktoré bez potrebných korekcií či doplnení poukazuje.

Záverom je však potrebné vytknúť súdu I. stupňa, že žiadnym spôsobom nereagoval na možnosť
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného s nariadením probačného
dohľadu nad ním (§ 68 ods. 1 Tr. zák.). V danom prípade toto naviac odporúčal riaditeľ príslušného
ústavu na výkon trestu odňatia slobody v rámci hodnotenia odsúdeného.

Preto nariadený súd skúmal danú zákonom predpokladanú alternatívnu možnosť. Na
podklade obsahu predloženého spisového materiálu, najmä skutočností zistených o osobe odsúdeného,
jeho predchádzajúce odsúdenia za násilnú trestnú činnosť (lúpež, nebezpečné vyhrážanie, ale najmä
doposiaľ až 8 odsúdení za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia), vykonané nepodmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré odsúdenému nebránili opätovne opakovať úmyselnú trestnú činnosť,

by podľa názoru nadriadeného súdu neviedlo k naplneniu sledovaného účelu dohľadu probačného
a mediačného úradníka, ktorým je, aby podmienečne odsúdený viedol riadny život a plnil uložené
obmedzenia a povinnosti, pretože ani opakovaný priamy výkon trestu odňatia slobody odsúdeného
doposiaľ nenapravil.

Berúc do úvahy uvedené, nadriadený súd nezistiac žiadne dôvody, ktoré by boli v prospech odsúdeného,
sťažnosť proti napadnutému uzneseniu podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako
nedôvodnú.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Trestného poriadku).