Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoEk/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104118739
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8104118739.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného A., B., B. B. A. XX,
XXX XX C., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXXX/XX, XXX XX A., o vymoženie 609,44 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov, č.k. 26Er/1979/2004-13 zo dňa 10. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta návrhy oprávneného na prerušenie konania.

II. Potvrdzuje uznesenie.

III. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„exekúciu vyhlasuje za neprípustnú,

zastavuje exekúciu,

o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 238 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 41 ods. 2, § 196
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, § 22 ods. 2, § 23, § 31, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 251 ods. 4, § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 18.05.2004 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia v súlade s návrhom oprávneného zo dňa 21.04.2004. Dňa 24.05.2004 bol súdny exekútor
poverený vykonaním exekúcie. Exekučným titulom je notárska zápisnica č. H. XXX/XXXX, H. XXXXX/
XXXX zo dňa 15.02.2004, na základe ktorej sa povinná zastúpená advokátom Mgr. Tomášom
Kušnírom, zastúpeným I. C. J. na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zaviazala zaplatiť

oprávnenému pohľadávku vo výške 22.349,- Sk s prísl.. Neoddeliteľnou súčasťou zápisnice je zmluva
o úvere č. XXXXXXX F. K. XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že povinná splnomocnila advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal dlh
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že I. C. J. na základe
plnej moci od Mgr. Tomáša Kušníra požiadal v mene povinnej o spísanie zápisnice, a to osvedčenia
o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou.

Ďalej za povinnú vyhlásil, že s oprávneným uzavrela zmluvu o úvere, uznal za ňu dlh v plnom rozsahu,čo do základu aj výšky, spolu s príslušenstvom a vyhlásil, že uvedený dlh zaplatí v lehote do 23.02.2004.
Taktiež vyhlásil, že súhlasí s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd je povinný počas celého exekučného konania skúmať
formálne a materiálne predpoklady, za ktorých je potrebné exekúciu vykonávať. Exekučným titulom
môže byť i notárska zápisnica, avšak za predpokladu, že spĺňa všetky zákonom vyžadované
náležitosti. Podstatnou náležitosťou, ktorá robí z notárskej zápisnice exekučný titul je súhlas povinnej
s vykonateľnosťou. V danom prípade mal za preukázané, že skutkovým i právnym základom notárskej

zápisnice je zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi oprávneným a povinnou. Predmetná
zmluva bola spísaná na formulárovom tlačive, ktorého súčasťou je aj splnomocnenie obsahujúce
meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Pre posúdenie otázky, či predmetná notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom je potrebné preskúmať, či uvedené splnomocnenie je platným právnym
úkonom, nakoľko iba platné právne úkony spôsobujú žiadané právne účinky. Právny úkon musí byť
dostatočne určitý, aby nevznikli pochybnosti o obsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto právneho

úkonu. Predmetné splnomocnenie je koncipované veľmi široko a všeobecne, splnomocnencovi dáva
široký priestor pre konanie, zároveň však vzbudzuje pochybnosti o skutočnom obsahu splnomocnenia.
Povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jej mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku
v čase udelenia plnej moci nemohla predpokladať. Týmto postupom sa povinná vopred vzdala práva
uznať alebo neuznať dlh, ktorý možno v budúcnosti vznikne, a teda už v čase udelenia splnomocnenia

jej bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu. Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti je
právom, ktoré v čase uzatvorenia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Právna
úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti.
Uznať možno len dlh, ktorý vznikol a nie ešte len vznikne. Neistý záväzok v budúcnosti nie je
dostatočne určitý a určiteľný. Okrem toho splnomocnenec za povinnú určil lehotu, v ktorej má povinná

uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinnú
tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinná nemohla mať vedomosť. Ďalšou okolnosťou
spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobodnej vôle. V danom prípade bolo
splnomocnenie súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Už v tomto splnomocnení

bolopriamouvedenémenoMgr.TomášaKušníraakosplnomocnencadlžníka.Zmluvnávoľnosťpovinnej
pri výbere zástupcu je v tomto prípade podstatným spôsobom obmedzená, povinná nemala možnosť
zvoliť si iného splnomocnenca, obsah zmluvy aj splnomocnenia bol dopredu daný a povinná ju mohla
buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Možno teda ťažko hovoriť o slobodnej vôli povinnej pri výbere
splnomocnenca. V danom prípade bolo meno splnomocnenca uvedené do formulára zmluvy priamo

oprávneným, teda splnomocnenec bol vybraný oprávneným, čo nasvedčuje záveru, že splnomocnenec
budeskôrhájiťzáujmyosoby,ktoráhovybrala,tedaoprávnenéhoakoosoby,ktoráhosplnomocnila,teda
povinnej. Na základe uvedeného považuje splnomocnenie udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi
za absolútne neplatné. Táto neplatnosť spôsobuje to, že splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne
účinky. Z uvedených dôvodov vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O návrhu oprávneného na

zmenu súdneho exekútora nerozhodoval z dôvodu hospodárnosti.

5. K trovám uviedol, že vzhľadom na to, že oprávnený si uplatňuje väčší počet pohľadávok a vo
väčšine týchto konaní bola z jeho strany podaná sťažnosť, ktorú je potrebné vybaviť v 30-dňovej lehote,
rozhodovanie o trovách konania by bolo zložité. O trovách súdneho exekútora preto rozhodne osobitným

uznesením.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil § 205
ods. 2 písm. a), b), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a tiež nedostatočným zistením
skutkového stavu, pretože súd nevykonal náležité dokazovanie.

7. K odvolaciemu dôvodu pod písm. a) uviedol, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou
interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmavanie exekučného titulu. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému

rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenul,
že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Poukázal na to, že to bol predovšetkým notár,ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad výkonu obsahujúceho právny záväzok
a súhlas s vykonateľnosťou a zákonom a dobrými mravmi. Dal do pozornosti § 43 ods. 1 Notárskeho
poriadku a tiež základnú vlastnosť notárskej zápisnice, a to vierohodnosť. Uviedol, že súd svojim

konštruovanýmpostupomumožňujebezčasovéhoobmedzeniazasahovaťdoplatnýchnotárskychlistín,
ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva a povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom
právnom štáte neakceptovateľným, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu.
Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná

v súlade s právnymi predpismi.

8. K odvolaciemu dôvodu pod písm. b) uviedol, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo
rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení
účastníkovnotárskehoúkonuúplneignorovalvšetkyprocesnézásadysúdnehorozhodovaniavprávnom
štáte spojené s exekučnou vecou. Predovšetkým súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia

konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť
súdneho konania. Namietal, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nevytýčil ústne pojednávanie, aj
keď tak bol podľa zákona povinný učiniť.

9. K odvolaciemu dôvodu pod písm. c) uviedol, že súd v napadnutom uznesení viackrát konštatuje

skutočnosti akoby v tom smere vykonal dokazovanie, avšak vo veci dokazovanie nevykonával
a k záverom dospel na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu tak
v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Uvedeným postupom tak bola účastníkom
odňatá možnosť konať pred súdom, resp. konanie má inú vadu, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie
vo veci.

10. K odvolaciemu dôvodu pod písm. d) uviedol, že záver súdu o neprijateľnosti podmienky udelenia
plnomocenstva neobstojí a povinný uvedeným dojednaním neprevzal na seba žiadne nové povinností,
či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný
preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Treťou osobou nie je oprávnený, preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného
nepomernú výhodu oproti stavu, keby toto dojednané vôbec nebolo. Navyše tvrdil, že plnomocenstvo
nie je možné právne považovať za neprijateľnú podmienku a poukázal na to, že plnomocenstvo uvedené
v zmluve o úvere bolo dostatočne určité a zrozumiteľné. Ďalej namietal, že právnym poriadkom nie je
vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy,

na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere s oprávneným. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému
vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574
ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na
absurdnosť záveru, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva. Poukázal na to,

že povinný udelil plnomocenstvo na zastupovanie nie bežnej civilnej osobe, ale advokátovi. Opätovne
poukázal na to, že súd otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom už raz
posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol a vydal poverenie na vykonanie exekúcie, teda zistil
súlad žiadosti o udelenie poverenia. Návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.
Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a podal
Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok.

11. Podaním zo dňa 26.07.2012, doručeným súdu dňa 09.08.2012 podal oprávnený návrh na prerušenie
konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ a podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ v znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky voči spotrebiteľovi?

12. Povinná a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“)),

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným rozhodnutím nad rámec zverenej právomoci, odňatím možnosti konať pred súdom,
nedostatočným zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

18. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

20. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) až c) C.s.p., súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky,

ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú
splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu
Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne

doručí ministerstvu spravodlivosti.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči uzneseniu v jeho napadnutej časti
rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p.,
už v režime C.s.p.. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle § 470 ods. 2

C.s.p teda zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti
C.s.p (t.j. pred 01.07.2016).22. Odvolací súd sa najprv zaoberal návrhmi oprávneného na prerušenie konania a podania: (i)
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru a (ii) návrhu na konanie o súlade právnych predpisov na Ústavný
súd SR.

23.VovzťahukpodaniuprejudiciálnejotázkySúdnemudvoruEÚ(ďalejlen„SDEÚ“)poukazujeodvolací
súdnazneniečl.267ZmluvyofungovaníEurópskejúnie(ďalejlen„ZFEÚ“),ktorýokreminéhostanovuje
prípady, kedy je vnútroštátny súd povinný požiadať SD EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke.
Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek

okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia
Exekučného poriadku alebo Civilného sporového poriadku totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže
prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade
právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto
procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona
platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo

ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom povinnosti začať konanie o
predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu únijného práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
predovšetkýmskutočnosť,čiotázkaúnijnéhoprávatýkajúcasaplatnostialebovýkladuúniovéhoprávaje
preriešeniedanéhoprípadurelevantná.Zmyslomriešeniapredbežnejotázkyniejerozhodnúťkonkrétny
spor,ktorýjevovýlučnejprávomocisúdučlenskejkrajiny,alezabezpečiťjednotnývýkladúnijnéhopráva.

Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti),
teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle,
že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ
nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne
zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú

v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

24. Navyše vo vzťahu k návrhu na začatie prejudiciálneho konania a prerušenia odvolacieho konania z
tohto dôvodu odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-168/05, C-240/98
až C- 244/98, C-76/10, C-243/08, C-237/02, C-40/08), Ústavného súdu SR (IV. ÚS 55/2011, III. ÚS

372/2011-18) a Najvyššieho súdu SR (6 Cdo 143/11, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 228/2011) jednak vo vzťahu k
neprijateľným podmienkam a jednak aj vo vzťahu k možnosti aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať
nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to s poukazom na ustanovenia § 44 ods.
2 a § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

25. Odvolací súd na podklade uvedeného dospel k záveru o neexistencii potreby predkladať citované
otázky SD EÚ, nakoľko uvedené predbežné (prejudiciálne) otázky si na základe konštantnej judikatúry
vie súd vyriešiť sám. Predbežné otázky citované oprávneným preto nemajú právnu relevanciu pre danú
vec, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok.

26. Vo vzťahu k podaniu návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade právnych predpisov zákon
vo vyššie cit. ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. uvádza, že súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom
prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Podľa § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

27. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu
za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého
preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie
exekúcie, a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom

ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení
takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie
prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež §57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný
súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky, z čoho vyplýva že v priebehu celého exekučného konania exekučný súd ex offo skúma,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS
425/2011 z 29.9.2011).

28. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vôbec neaplikoval § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, súlad ktorého s Ústavou Slovenskej republiky namietal oprávnený, preto
aj z uvedeného dôvodu považoval návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm.
b) C.s.p. za nedôvodný.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd aj druhý návrh oprávneného na
prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. zamietol.

30. Odvolací súd sa následne zaoberal odvolaním oprávneného, čo do výrokov o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a o jej zastavení.

31. Na splnenie podmienok exekúcie je potrebné prihliadať v každom okamihu exekúcie (porovnaj

napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“ Z uvedeného dôvodu preto nemožno odvolacie námietky oprávneného o nemožnosti

exekučného súdu preskúmavať exekučný titul považovať za opodstatnené (pozri tiež II. ÚS499/2010 a
II. ÚS 498/2010).

32. Súd prvej inštancie sa preto vzhľadom na vyššie uvedené správne zaoberal otázkou prípadnej
platnosti či neplatnosti splnomocnenia udeleného advokátovi, ktoré bolo obsiahnuté priamo v zmluve

o úvere. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že u povinnej nemožno hovoriť o slobodnom prejave
vôle v prípadoch, ak je vo formulárovej zmluve už vopred uvedený zástupca dlžníka bez toho, aby dlžník
tohto zástupcu aj reálne poznal. Naviac z textu samotného splnomocnenia vyplýva, že splnomocnenie
má smerovať k urýchlenému vyhotoveniu exekučného titulu, a to bez toho, aby v prípade vzniku
sporu muselo prebehnúť aj súdne konanie. Z uvedeného dôvodu nie je možné takéto plnomocenstvo

považovať za také, ktoré smerovalo k obhájeniu záujmov povinného ako dlžníka. Naopak, toto je
potrebné považovať za neplatné pre rozpor so zákonom, preto splnomocnený advokát nemohol za
povinnú ako dlžníka urobiť vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice, ktorá mala byť exekučným titulom.
Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul, na
podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti povinnému.

33. K námietke oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená notárom už pri
spísaní notárskej zápisnice, odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní
notárskej zápisnice.

34. K námietke oprávneného o porušení zásady kontradiktórnosti, rovnosti účastníkov konania
a dvojinštančnosti konania odvolací súd uvádza, že aj v súvislosti s novelou Exekučného poriadku, že
v čase, kedy súd prvého stupňa rozhodoval, rozhodol v súlade s ustanovením § 57 a § 58 Exekučného
poriadku. Procesný predpis nemôže mať retroaktívnu povahu. Nemožno od súdu vyžadovať, aby plnil
procesné podmienky, ktoré budú známe až v budúcnosti. Novelu Exekučného poriadku vykonanú

zákonom č. 230/2012 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a jeho
ustanovenie § 243 ods. 1 je treba vykladať tak, že sa ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku
aplikuje na exekučné konania začaté predo dňom účinnosti novely, a to len tak, a na tie konania, v
ktorých sa o tejto otázke ešte nerozhodlo. Nemožno hovoriť o odňatí možnosti konať pred súdom,

ak umožnil účastníkovi uplatniť všetky procesné práva len preto, že novela sa retroaktívne vzťahuje
aj na ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, a teda aj na konanie začaté pred účinnosťou
novely. To znamená, že ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku je možné aplikovať na exekučné
konania začaté pred novelou Exekučného poriadku len vtedy, ak sa o návrhu na rozhodnutie podľa§ 57 ods. 1 písm. g), k) Exekučného poriadku rozhoduje po 08.08.2012. Exekučný poriadok v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie nevyžadoval, aby o tejto otázke bolo nariadené pojednávanie a aby
rozhodovanie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku bolo rozdelené do dvoch štádií. Ak súd

vyhlási exekúciu za neprípustnú, iný výsledok ako zastavenie exekúcie tu nie je možný. Nie je možný
postup, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a pritom zamietol návrh na zastavenie exekúcie. Súd
prvej inštancie nerozhodol nad rámec zverenej právomoci a svojím postupom neodňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom. Exekučný súd dostatočne zistil skutkový stav a vychádzal aj zo správneho
právneho posúdenia.

35. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo
k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v
rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva
už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej
zmluve, teda povinná mohla Zmluvu o úvere buď ako celok prijať alebo odmietnuť, čo znamená, že zo

strany povinnej nešlo o slobodný výber zástupcu. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v takýchto
prípadoch došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009).
Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú. Z uvedeného
dôvodu nemôže byť takto spísaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom.

36. Na podporu uvedeného záveru, odvolací súd poukazuje aj na početné rozhodnutia rôznych
súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul
(pozri napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010,
14CoE307/2010).

37. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok L. a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a vo výroku, ktorým
bola exekúcia zastavená ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdnemu
exekútorovi a povinnej preukázateľne nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, preto im neboli
priznané.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).