Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201291
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7811201291.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej
a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu METALFIN, s. r. o., Mudroňova 36, Košice, IČO: 36 177
211, zastúpeného advokátkou JUDr. Natašou Kučerovou, Mlynárska 15, Košice, proti žalovanému:
Carmeuse Slovakia, s.r.o., Rozvojová 2/B, Košice, IČO: 36 198 749, zastúpeného AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice,
IČO: 47 237 406, o zaplatenie 500 000 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Rožňava
pod sp. zn. 12Cb/4/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 12. decembra 2022, č. k. 4Cob/123/2020-1985, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj ako „okresný súd“ a „súd prvej inštancie“) v poradí štvrtým rozsudkom
zo dňa 18.9.2017, č. k. 12Cb/4/2011-1541 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500 000 Eur s
13 % úrokom z omeškania ročne od 27.6.2003 až do zaplatenia. Druhým výrokom zamietol nárok
žalobcu ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003. Ďalším výrokom zaviazal

žalovaného nahradiť trovy štátu vo výške 100 % a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy
tohto konania vo výške 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol prvotne rozsudkom zo dňa
17.3.2008 (prvým v poradí), ktorým žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500 000
Eur s 13 % úrokom z omeškania ročne, od 27.6.2003 až do zaplatenia. Ďalším výrokom zamietol žalobu
ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003. O odvolaní žalovaného rozhodol

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 3Cob/146/2008-599 zo dňa 6.8.2009
tak, že napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pričom toto rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením sp. zn. 5Obdo/37/2009 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súdu prvej inštancie tento po doplnení dokazovania rozhodol
rozsudkom zo dňa 26.11.2012 (druhým v poradí), ktorým žalobe vyhovel. Krajský súd v Košiciach sp.
zn. 3Cob/90/2013 zo dňa 15.10.2013 opäť rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a neuvedenia právneho posúdenia

sporu. Súd prvej inštancie v poradí tretím rozhodnutím zo dňa 21.2.2014 znova žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi 500 000 Eur s príslušenstvom, a tento rozsudok súdu prvej inštancie bol na odvolanie
žalovaného opäť uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/70/2014 zo dňa 30.7.2015
zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia.3. V aktuálnom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že kúpna zmluva č. 2001-04-01 (ďalej len
„zmluva“), z ktorej žalobca uplatňoval žalovaný nárok a v zmysle ktorej sa žalobca a právny predchodca

žalovaného dohodli, že tovar bude dodávaný kupujúcemu, t. j. žalobcovi, na ďalší odpredaj na území
Maďarskej republiky, nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu štatutárnymi zástupcami zmluvných
strán dňa 1.4.2001. V zmysle čl. VIII. bola uzavretá na 3 roky s opciou na základe prejavenia záujmu
kupujúcim na ďalších 5 rokov. Zároveň sa v bode 8.3 žalovaný zaviazal nedodávať tovar na územie
Maďarskej republiky inej osobe než žalobcovi počas doby platnosti zmluvy. V bode 8.5 sa žalovaný

zaviazal v prípade nedodania objednaného tovaru žalobcovi do 14 dní odo dňa objednávky uhradiť
zmluvnú pokutu a taktiež sa zaviazal v prípade dodania tovaru na územie Maďarskej republiky inej osobe
nežžalobcovizaplatiťrovnakúzmluvnúpokutuvovýške500000eur.Medzistranamiodplatnostizmluvy
dochádzalo k realizovaniu plnenia do januára 2002, kedy si žalovaný prestal plniť záväzky, čím porušil
jej ustanovenia. Nakoľko žalovaný nedodal tovar koncom januára 2002, vyzval ho žalobca dňa 8.4.2002
k plneniu záväzkov. Dňa 15.5.2002 mu žalovaný oznámil, že plnenie realizovať nebude.

4. Súd prvej inštancie mal platnosť zmluvy preukázanú predložením jej originálu, ako aj svedeckými
výpoveďami. Za preukázané považoval aj to, že dochádzalo k plneniu na základe zmluvy do januára
2002. Keďže žalovaný prestal realizovať plnenie, porušil ustanovenia zmluvy zabezpečené zmluvnou
pokutou. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2004 presne konkretizovala

faktúry a fakturované čiastky, ktoré boli žalobcom uhradené za predchádzajúce dodávky, čím mal súd
preukázané, že na základe zmluvy v predchádzajúcom období bolo plnené a žalovaný od zmluvy
neodstúpil. Hoci žalovaný v konaní uviedol, že nemá vedomosť o záväzkovom vzťahu so žalobcom,
uvedené tvrdenie ničím nepodložil. Žalovaný pôvodne popieral platnosť zmluvy, postupne predložil kópie
dokladov, ktoré nazval "zmluvami" - pracovnými verziami zmlúv, ktoré predchádzali uzatvorenej zmluve.

Súd prvej inštancie z nich vyvodil záver, že porovnaním znenia uvedených verzií zmlúv so zmluvou,
ktorú predložil žalobca ako prílohu žaloby, je zjavné, že sú v nej zohľadnené niektoré poznámky uvedené
na kúpnych zmluvách (verziách) predložených žalovaným a obsahujú rovnakú pokutu.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že o kúpnej zmluve mali vedomosť i konatelia právneho nástupcu

žalovaného, preto záväzky vzniknuté pred ustanovením nových konateľov do spoločnosti zostali
zachované bez ohľadu na to, či došlo v rámci interných zmien v spoločnosti k zmenám konateľov.
Obsah zmluvy je vecou dohody oboch zmluvných strán, preto argument žalovaného, že táto nebola
vyhotovená v čase uzavretia zmluvy, lebo zmluvná pokuta bola dohodnutá v mene euro, bol podľa súdu
prvej inštancie bez opory v zákone. Výpoveď svedka p. K., že o zmluve nemá vedomosť, bola vyvrátená

súdnym znalcom, ktorý pravosť jeho podpisu na zmluve potvrdil.

6. V ďalšom poukázal súd aj na kópiu zmluvy zo dňa 1.4.2001 uzavretej medzi spoločnosťami ÓAM
ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. a KALCIT spol. s r. o. (vymazaná z obchodného registra dňa 21.10.2003 v
dôsledku zlúčenia so spoločnosťou žalovaného), pričom uviedol, že predmetná zmluva je uzavretá

medzi inými účastníkmi ako stranami sporu, predložená len vo fotokópii a za spoločnosť KALCIT spol.
s r. o. podpísaná len jednou osobou, čo je v rozpore s výpisom z obchodného registra, podľa ktorého
sa podpisujú vždy dvaja štatutári. Žalovaný tak podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazne bremeno
ohľadom pravosti tejto listiny.

7. Súd prvej inštancie sa stotožnil so záverom znaleckého posudku Ing. M., ohľadne uplatneného
opčného kontraktu, že tento nebol uplatnený platne. S poukazom na ust. § 301 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej aj „ObZ“) a na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že
zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká, vzhľadom na výšku hodnoty
dohodnutého obchodu, nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, či s dobrými mravmi,

pričom vychádzal z dohodnutého objemu obchodu, a nie zo skutočného realizovania dodávky tovaru
zo strany žalovaného.

8. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania žalovaného rozsudkom zo dňa 12.12.2022, č. k.
4Cob/123/2020-1985, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol (rovnako rozhodol už dňa

25.10.2018, pričom toto rozhodnutie bolo dovolacím súdom zrušené (uznesením najvyššieho súdu sp.
zn. 4Obdo/38/2020 zo dňa 30.7.2020) na základe toho, že odvolací súd bez náležitého zopakovania
dokazovania (§ 383 CSP) pri svojom rozhodnutí vychádzal z iných skutkových zistení ako súd prvej
inštancie).9. Odvolací súd dňa 11.11.2022 uskutočnil pojednávanie, kde bolo zopakované dokazovanie vo veci
samej. Zásadným pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zistenie, že boli dané odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, a teda že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci (otázka
zisteniaporušeniazmluvyžalovaným,primeranosťaplatnosťdojednaniaozmluvnejpokute).Nesprávne
skutkové zistenie podľa odvolacieho súdu predstavuje záver súdu prvej inštancie, že žalovaný ako
predávajúci porušil svoje povinnosti podľa kúpnej zmluvy.

10. Z dôvodu, že nedošlo k preukázaniu porušenia povinností žalovaného podľa kúpnej zmluvy ako
dôvodu vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, odvolací súd ako právne irelevantnú už opätovne
neriešil otázku platnosti tejto zmluvy v súvislosti s jej údajným antidatovaním, nemožnosťou plnenia,
resp. údajnou existenciou kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK.
Predmetná zmluva (medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK) mala byť v platnosti od
1.4.2001 a podľa nej mal byť žalobca iba akýmsi „platobným miestom“ pre úhradu kúpnej ceny za predaj

tovaru, k čomu mala údajne slúžiť práve zmluva medzi žalobcom a žalovaným. S ohľadom na značný
odstup času a cudzí prvok (kupujúci je spoločnosť z Maďarskej republiky), by podľa odvolacieho súdu
nebolo možné dostatočne spoľahlivo zistiť bližšie okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným a
spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK. K námietkam žalobcu ohľadom nezrovnalostí v spornej kúpnej
zmluve s uvedením identifikačného čísla a bankového spojenia ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK odvolací súd

dodal, že tieto údaje v nej boli uvedené správne, pričom toto je zrejmé práve z výpisu z obchodného
registra, na ktorý poukázal žalobca.

11. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že sa nemohol dostať do omeškania s dodávkou tovaru, pretože
žalobca si u neho tovar vôbec neobjednal (takéto stanovisko akceptoval odvolací súd už vo svojich

skorších rozhodnutiach). Vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy, vyplýva z nej povinnosť objednávky
tou formou, že presná dispozícia dodania mala byť predávajúcemu v písomnej forme doručená najmenej
5 dní pred odoslaním tovaru. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že všetky objednávky a dodanie tovaru
boli po vzájomnej dohode vykonávané osobne alebo telefonicky. S takouto argumentáciou žalobcu o
neskoršej ústnej dohode ohľadne objednávok, resp. dispozície dodávok, sa pre tento zmluvný vzťah

nebolo možné podľa odvolacieho súdu stotožniť, pretože strany sporu sa v bode 8.8 článku VIII.
predmetnej zmluvy dohodli na tom, že akákoľvek zmena zmluvy je možná iba v písomnej forme, pričom
žiadna písomná dohoda o zmene zmluvy v tomto smere nebola uzavretá.

12. Pokiaľ žalobca nepredložil písomnú objednávku (respektíve upresňujúce písomné dispozície) na

dodávku tovaru podľa uzavretej kúpnej zmluvy, tak nemožno konštatovať, že žalovaný sa dostal do
omeškania s dodaním tovaru, čo by podľa bodu 8.5 zmluvy mohlo spôsobiť vznik nároku žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Dodávka mala byť žalovaným zrealizovaná do 5 dní od obdržania písomnej
dispozície, ktorá však nebola žalovanému vôbec doručená.

13. Žalobca v konaní predložil svoj list zo dňa 8.4.2002, ktorým žalovaného žiadal o realizáciu zmluvy,
a tiež predložil aj telefax od spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK (adresovaný žalobcovi), ktorým táto
spoločnosť potvrdzovala záujem o dodávku tovaru od žalobcu. Ani tieto písomnosti však neboli podľa
odvolacieho súdu dôkazom o písomnej objednávke tovaru od žalobcu pre žalovaného. V súvislosti
s listom žalovaného zo dňa 15.5.2002 (odpoveď na list žalobcu zo dňa 8.4.2002) odvolací súd

poznamenal, že list vyhotovil a podpísal Ing. Wesselényi a ten v čase jeho vyhotovenia už nebol
konateľom žalovaného.

14. K samotnému zmluvnému ustanoveniu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500 000 Eur
podľa bodu 8.5 zmluvy zároveň odvolací súd dodal, že toto ustanovenie je absolútne neplatným právnym

úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej
pokuty. Predmet kúpy mal byť žalobcovi dodávaný na základe samostatných objednávok podľa potreby
žalobcu (resp. jeho odberateľov), pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa tohto zmluvného
ustanovenia vznikol „v prípade ak predávajúci (žalovaný) nedodá objednaný tovar do 14 dní odo
dňa objednávky kupujúcim“. Vychádzajúc z obsahu príslušných zmluvných dojednaní by mal vzniknúť

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 000 Eur za omeškanie s akoukoľvek dodávkou
tovaru (nielen celého dohodnutého objemu 50 000 t obchodu na 3 roky), a to bez ohľadu na predmet
konkrétnej objednávky. Z uvedeného je zrejmé, že hodnota pohľadávky žalobcu zabezpečovaná
dohodnutou zmluvnou pokutou (jednotlivé samostatné dodávky tovaru vo vopred neurčenej výške), je vpríkrom rozpore s výškou dohodnutej zmluvnej pokuty. Odvolací súd poznamenal, že najvyššia hodnota
objednávkyžalobcuvpriebehuroka2001predstavovalalensumu4677,57Euraajvprípadeomeškania
s dodávkou tohto tovaru by zmluvná pokuta 500 000 Eur bola jednoznačne neprimerane vysoká.

15. Poukázal na to, že z obsahu žaloby dostatočne nevyplýva, že by si žalobca uplatňoval nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty aj podľa bodu 8.4 zmluvy, t.j. za porušenie povinnosti určenej v bode 8.3 -
nedodávať predmet kúpy na územie Maďarska inej spoločnosti ako žalobcovi. Žalobca prioritne tvrdil, že
žalovaný mu prestal dodávať tovar. Vo svojich neskorších podaniach už tvrdil aj to, že mu vznikol nárok

na zmluvnú pokutu za porušenie tejto povinnosti, čo mal potvrdiť znalecký posudok prof. RNDr. C., CSc.
K uvedenému odvolací súd uviedol, že ani v tomto smere žalobca nepreukázal dostatočne existenciu
tohto svojho nároku. Žalovaný vo svojom poslednom odvolaní poprel porušenie svojej povinnosti s tým,
že na územie Maďarska dodával iný druh vápna ako je predmetom kúpy podľa zmluvy so žalobcom,
čo žalobca nijako konkrétne nerozporoval. Pokiaľ žalobca ako dôkaz označil znalecký posudok prof.
Tkáča, tak ani toto nie je dostatočným dôkazom o porušení povinnosti žalovaného, čo vyplýva priamo

z obsahu tohto posudku, kde znalec priamo konštatuje, že v predloženej dokumentácii sa nenachádza
žiadny doklad o tom, žeby žalovaný počas trvania zmluvy plnil do zahraničia.

16. Odvolací súd na záver uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný porušil
svoju povinnosť dodávať žalobcovi tovar. Naopak z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal

dostatočne, že by u žalovaného dodávku jeho tovaru objednal. Pokiaľ by žalovaný v danom období
dodával tovar aj inému subjektu do Maďarska, tak takéto jeho konanie by bolo pochopiteľné a
napriek obsahu zmluvy ospravedlniteľné, nakoľko účelom každého podnikania je vytváranie zisku, ktorý
výrobcovi prináša práve predaj jeho tovaru. Za tejto situácie sa uplatňovanie nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia bodu 8.3 zmluvy javilo odvolaciemu súdu ako výkon práva, ktorý

je v rozpore s poctivým obchodným stykom, t.j. tento výkon práva podľa § 265 Obchodného zákonníka
nepožíva právnu ochranu. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP odvolací súd
dodal, že s ohľadom na zistenie existencie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP
bolo ich bližšie a podrobné skúmanie právne nepodstatné.

17. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ) dovolanie, prípustnosť
ktorého vyvodzoval z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

18. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd v skorších rozhodnutiach riešil právnu otázku preukázania

platnosti zmluvy tak, že zmluva nebola platne uzavretá, pričom v aktuálne dovolaním napadnutom
rozhodnutí ju odvolací súd ako právne irelevantnú už neriešil. Vzhľadom na uvedené mal dovolateľ
za to, že závery odvolacieho súdu týkajúce sa preukázania existencie zmluvy medzi žalovaným a
spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK, ktorá by mala byť v platnosti od 1.4.2001 a podľa nej mal
byť žalobca iba akýmsi platobným miestom, sú nesprávne, a to vzhľadom na dôvody ním opakovane

uplatňované, preukazujúce neplatnosť uvedenej zmluvy.

19. Namietal, že odvolací súd nevenoval pozornosť a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že žalobca
presne konkretizoval faktúry s fakturovanými čiastkami, ktoré boli žalovanému fakturované a ním aj
hradené, čím je podľa dovolateľa nesporné, že k akceptácii objednávok zo strany žalovaného došlo

a k plneniu dodávok na základe zmluvy. Dovolateľ tiež poukazoval na bod 88. a 89. odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu, majúc za to, že konštatovanie odvolacieho súdu uvedené v týchto
bodoch, týkajúcich sa telefaxu, ktorý odvolací súd nevyhodnotil ako dôkaz o písomnej objednávke
žalobcu, nemožno považovať za preukázané, keďže odvolací súd nezobral na vedomie skutočnosti ako
výpoveď Ing. G., ktorý vo výpovedi potvrdil porušovanie zmluvných vzťahov, pokus strán o dohodu,

stretnutie štatutárnych zástupcov sporových strán, ako aj písomné podania vo veci plnenia, ktoré podľa
dovolateľa jednoznačne preukazujú zmluvný vzťah a plnenie zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.
Dovolateľ mal za to, že odvolací súd nevenoval pozornosť a ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že
žalobca opakovane konkretizoval faktúry i fakturované čiastky.

20.Ďalejdovolateľnesúhlasilsozáveromodvolaciehosúduoneprimeranostivýškydohodnutejzmluvnej
pokuty, pričom dal pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/17-18/2015 zo dňa 29.3.2017,
podľa ktorého „posúdeniu, či je právny úkon v súlade s dobrými mravmi, nebráni skutočnosť, že
právny úkon bol výsledkom zmluvnej voľnosti strán v rámci ich profesionálneho podnikania, prípaderizika spojeného s týmto podnikaním.“ Dovolateľ namietal, že ohľadom zmluvnej pokuty odvolací súd
konštatoval, že jej dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku
a že táto bola neprimerane vysoká, avšak odvolací súd sa nezaoberal závermi znaleckého posudku

Ing. C., ktorý konštatoval odhad ušlého zisku u žalobcu vo výške 941 805,91 Eur, čím nebola splnená
podmienka na znižovanie zmluvnej pokuty ako neprimerane vysokej a v rozpore s dobrými mravmi.

21. Dovolateľ dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP videl najmä v tom, že odvolací
súd neriešil preukázanie platnosti kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 medzi žalobcom a

žalovaným, resp. jej riešenie považoval za irelevantné, neriešil preukázanie platnosti zmluvy uzavretej
medzi právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK, a s tým spojené
naplnenie podmienok pre zmluvnú pokutu. Podporne poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
3Obo/7/1998, podľa ktorého „Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom a preto
jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu
nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.“.. Dovolateľ

mal za to, že uzatvorením zmluvy a jej plnením preukázal existenciu hlavného záväzku a podľa uvedenej
judikatúry (sp. zn. 3Obo/7/1998) má žalobca nárok na zmluvnú pokutu.

22. V závere dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, tvrdiac, že
v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje vysporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami a skutočnosťami

žalobcu uvedenými vo vyjadreniach k odvolaniu žalovaného, čo zakladá porušenie práva na spravodlivý
proces (pozn. najvyššieho súdu - vada podľa ust. § 420 písm. f) CSP). Podľa dovolateľa odvolací
súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, prečo netrval na svojich záveroch vyslovených vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach o potrebe doplnenia ďalšieho dokazovania, ktoré malo prispieť k
náležitému objasneniu veci.

23. Dovolaciemu súdu navrhol, aby vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 12.12.2022, č. k. 4Cob/123/2020 tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi 500 000 Eur s 13
% úrokom z omeškania ročne od 27.6.2003 až do zaplatenia, zamietne nárok žalobcu ohľadom úrokov
z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003 a zaviaže žalovaného nahradiť trovy štátu vo výške

100 %, ako i trovy tohto konania vo výške 100 %.

24. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods.
1 písm. b) CSP nie je daný, nakoľko dovolateľ nekonkretizuje právnu otázku, ktorá dovolacím súdom
zodpovedaná nebola. K vade podľa ust. § 420 písm. f) CSP uviedol, že túto žalobca v dovolaní explicitne

neuvádzal, majúc za to, že tento dovolací dôvod nebol naplnený, resp. nie je prípustný. Dovolaciemu
súdu navrhol, aby dovolanie žalobcu odmietol ako neprístupné, resp. zamietol ako nedôvodné, zároveň
navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas

žalobca, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ust. § 429
ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný
dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je v časti prípustné, avšak nie
je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť (§ 448 CSP).

26. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na
to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky
prípustnosti dovolania, vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania,

t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie
dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.

K námietke porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP

27. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval primárne z ust. § 420 písm. f) CSP, nakoľko mu
ako žalobcovi mal súd nesprávnym procesným postupom znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To, že v dovolaní
nebolo priamo uvedené ustanovenie § 420 písm. f) CSP, podstatné nie je, keďže je potrebné vychádzaťz obsahu dovolania a jeho zmyslu, pričom dovolateľ jednoznačne namietal porušenie jeho práva na
spravodlivý proces.

28. K tvrdenej vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením § 420 písm. f) CSP malo dôjsť v dôsledku
toho, že závery odvolacieho súdu podľa dovolateľa nekorešpondujú s dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu,
súd nevyhodnotil tvrdenia a argumenty žalobcu v spore a neprihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, čím je rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárne a svojvoľné. Z obsahu dovolania možno ďalej
vyvodiť, že dovolateľ v zásade namietal aj to, že odvolací súd mu znemožnil, aby v konaní uskutočňoval

jemu patriace procesné práva, ktoré môže vykonávať len registrový súd, a nie súd prvej inštancie resp.
odvolací súd v tejto veci, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

29. Aby bola daná prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, musí súd svojím
nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré
jej priznáva zákon. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný

postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj
porušenie procesných práv garantovaných Ústavou SR. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu
za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie
zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na

zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného
postupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti. Pre prípustnosť dovolania
v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku
nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.
30. Dovolací súd k tejto časti dovolacích námietok týkajúcich sa dôvodov v zmysle § 420 písm. f)

CSP sumarizuje, že inštitút dovolania je súčasťou subsystému opravných prostriedkov, ktorými možno
za stanovených podmienok prelomiť právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, pričom z hľadiska
jeho prípustnosti, ako aj priebehu konania je primárne zameraný na odstránenie vád zmätočnosti a
nesprávneho právneho posúdenia veci, a nie na odstránenie skutkových deficitov civilného sporového
konania. Vady vyskytujúce sa v priebehu zisťovania skutkového stavu veci môžu zakladať porušenie

práva na súdnu ochranu len celkom výnimočne, najmä v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia
procesných práv strany nadobudla určitú intenzitu, pričom tieto vady sa prelínajú s právom na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia (vrátane aspektu predvídateľnosti a presvedčivosti) a prejavujú
sa primárne ako deficit primeraného odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu. Ide o prípady tzv.
opomenutých dôkazov (nevykonanie dôkazného prostriedku bez vecného zdôvodnenia v odôvodnení

konečného rozhodnutia) a extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi na
jednej strane a vykonanými dôkazmi na strane druhej. Uvedené v tu preskúmavanej veci nenastalo.

31. Dovolací súd preskúmaním veci z hľadiska formulovaných dovolacích dôvodov nezistil arbitrárnosť
v zmysle svojvôle súdov resp. odvolacieho súdu v konaní, či pri formulovaní dôvodov rozhodnutia

odvolacieho súdu napadnutého dovolaním. Dovolací súd dodáva, že v sporovom konaní súd pri
rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu veci, zisteného podľa výsledkov dokazovania a jeho
hodnotenia. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré
konštatoval, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancia, pre ktoré
došlo k zmene rozhodnutia a zamietnutiu žaloby. Z procesného hľadiska preskúmavané rozhodnutie

odvolacieho súdu obsahovalo právnu argumentáciu produkovanú oboma sporovými stranami, odvolací
súd sa námietkami a argumentami oboch sporových strán zaoberal a nie je mu možné vytýkať to, že
sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu.

32. Odvolací súd identifikoval pochybenie súdu prvej inštancie čo do skutkových zistení, týkajúcich

sa záveru, že žalovaný ako predávajúci porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, pričom takéto závery z
obsahu vykonaného dokazovania vôbec nevyplynuli. To, že odvolací súd konštatoval, že „z dôvodu, že
nedošlo k preukázaniu porušenia povinností žalovaného podľa Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa
1.4.2001 (dôvod vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty), odvolací súd ako právne irelevantnú
už opätovne neriešil otázku platnosti tejto kúpnej zmluvy v súvislosti s jej údajným antidatovaním,

nemožnosťou plnenia, resp. údajnou existenciou Kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM
ÓZDI ACÉLMUVEK“, vôbec neznamená, že túto zmluvu prejudiciálne ako platnú nevyhodnotil. Len
konštatoval, že sa nezaoberal dôvodmi neplatnosti v citovanom konštatovaní uvedené, avšak je logické
z vysloveného záveru o neexistencii porušenia zmluvnej povinnosti konštatovanej odvolacím súdom, žetento zmluvu vyhodnotil ako platnú, avšak nevzhliadol jej porušenie žalovaným. Podstatným skutkovým
záverom, a okolnosťou, ktorá mala rozhodujúci charakter pre posúdenie žalovaného nároku, bolo to,
že samotný žalobca nepostupoval podľa zmluvy a nepreukázal písomnú objednávku tak, ako zmluva

predpokladala, teda následne nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti žalovaným.

33. V posudzovanom prípade je teda z rozsudku odvolacieho súdu dostatočne zrejmé, z ktorých
skutočností a dôkazov vychádzal, akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, ako
ich posudzoval, a prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. Odvolací súd odôvodnil napadnutý

rozsudok spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci
rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania, vyjadrenie protistrany, zhrnutie podstatných skutkových
tvrdení a právnych argumentov sporových strán konania, a zároveň sa dostatočne vysporiadal s
podstatnými odvolacími námietkami. Odvolací súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil, konštatujúc vo svojom rozhodnutí, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovými zisteniam týkajúcim sa porušenia

povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, a s tým súvisiacim nesprávnym právnym posúdením veci.

34. Odvolací súd po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia dovolacím súdom nariadil pojednávanie, na
ktorom zopakoval dokazovanie vo veci samej, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil inými skutkovými
zisteniami ako pôvodne ustálil súd prvej inštancie, konštatujúc, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Vyhodnotil, že absentovala objednávka zo strany žalobcu, resp. absentovala písomná dispozícia
na dodávku tovaru (vápna) zaslaná žalobcom žalovanému. Taktiež vyhodnotil, že ani vo vzťahu k
nároku na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného nedodávať predmet kúpy inému
subjektu na území Maďarska žalobca nepreukázal dostatočne existenciu tohto svojho nároku, keďže
žalovaný vo svojom poslednom odvolaní poprel porušenie tejto svojej povinnosti s tým, že na územie

Maďarska dodával iný druh vápna ako je predmet kúpy podľa zmluvy so žalobcom, pričom žalobca toto
tvrdenie žalovaného nijako konkrétne nerozporoval. Zároveň odvolací súd konštatoval aj nepreukázanie
omeškania žalovaného s dodaním tovaru, ako aj neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty (odporujúcej
dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku). Odvolací súd sa riadne vysporiadal so
zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu porušenia povinnosti žalovaného

podľa kúpnej zmluvy, ako aj jeho prípadného omeškania s dodávkou tovaru, tiež sa vysporiadal s
námietkou týkajúcou sa zmluvného ustanovenia o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu
žalobcovi, a rovnako tak sa vysporiadal aj so záverom o ne/primeranosti a ne/platnosti dojednania o
zmluvnej pokute. Tu dovolací súd výslovne upriamuje pozornosť na podrobné a precízne odôvodnenie
rozsudku odvolacieho súdu v odsekoch 84 až 96 rozsudku, z ktorého je zrejmé, z akých dôvodov

napokon žalobu žalobcu zamietol.

35. Dovolací súd má za to, že pokiaľ dovolateľ označil procesný postup odvolacieho súdu a napadnuté
rozhodnutie za arbitrárne, a to preto, že vecne nevyhovelo jeho žalobnému nároku, ide tak len o prejav
nespokojnosti žalobcu s výsledkom sporu, a nie o prípustné a dôvodné výhrady voči procesnému

postupu súdov v konaní. Preto napadnuté rozhodnutie nemožno z hľadiska námietok dovolateľa
považovať za arbitrárne a z tohto dôvodu za vykazujúce vady zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm.
f) CSP.

36. Ak žalobca prípustnosť dovolania podľa tohto dovolacieho dôvodu (§ 420 písm. f) CSP) čiastočne

vyvodzoval aj z právnych záverov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie, dovolací súd v tejto
súvislosti pripomína, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá (a účinky
umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvoláva) to, že by napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj judikát R 54/2012, ale aj
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 62/2010, 2Cdo 97/2010, 3Cdo 53/2011, 4Cdo 68/2011, 5Cdo

44/2011, 6Cdo 41/2011). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej procesnej úpravy dospel k záveru,
že realizácia procesných oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením. Pokiaľ teda
aj zvyšná časť námietok dovolateľa týkajúcich sa procesného postupu súdov v konaní smerovala v
podstate k nesprávne zistenému skutkovému stavu a z neho vyplývajúcemu nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, tak dovolací súd uvádza, že v tejto časti dovolania nešlo o prípustné dovolacie dôvody.

37. V súvislosti s argumentáciou dovolateľa o nedostatočnom, a tým nepreskúmateľnom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd ešte poukazuje aj na recentnú judikatúru
ústavnéhosúdu,zktorejvovzťahukvšeobecnémusúdnictvuvyplýva,žejednouzgaranciíobsiahnutýchv pojme práva na spravodlivý proces je aj celkom nepochybné právo účastníka na riadne odôvodnenie,
nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné
námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom. K naplneniu tohto dovolacieho dôvodu

[§ 420 písm. f) CSP, pozn. dovolacieho súdu] preto nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale
aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou či svojvoľnosťou. Striktné oddeľovanie procesného
postupusúduarozhodnutia,ktorýjejehosumáromavýsledkom,niejeústavneudržateľnýmkonceptom,
pretože celý faktický proces súdu a naň nadväzujúci myšlienkový proces hodnotenia skutkového stavu
a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a

práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS
120/2020 z 21. januára 2021, body 37 až 41).

38. Dovolací súd dodáva, že v sporovom konaní súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového (nie
skutočného) stavu veci, zisteného podľa výsledkov dokazovania a jeho hodnotenia. Odvolací súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie

azamietnutiažaloby,tiežuviedolpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán,zhrnulskutkový
stav a tiež ako právne vec posúdil, v potrebnom rámci sa vyjadril aj k námietkam sporových strán,
preto napadnuté rozhodnutie nemožno z hľadiska námietok dovolateľa považovať za arbitrárne, resp.
nedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu za vykazujúce vadu zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm.
f) CSP, ktorá by znamenala porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

39. Dovolací súd preto dospel k záveru, že v danej veci nejde o taký prípad zmätočnosti ako namieta
dovolateľ. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu nebolo odôvodnené
podľa jeho predstáv, nezakladá vadu podľa ust. § 420 písm. f) CSP. Sama polemika s rozhodnutím
odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho

prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, nie je spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa
ust. § 420 CSP ani podľa ust. § 421 ods. 1 CSP.

40.Dovolacísúduzatvára,ženazákladevyššieuvedenýchdôvodovbolivovzťahuktejtočastidovolania
splnené podmienky pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP ako podaného proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 CSP)

41. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval primárne z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého

dovolaniejeprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdiloalebozmenilorozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolací súd ešte poznamenáva, že pokiaľ
dovolateľ v bode IV. svojho dovolania odôvodnil prípustnosť dovolania súčasne z dôvodov v zmysle §
421 ods. 1 písm. a), písm. b) ako aj písm. c) CSP, takéto odôvodnenie prípustnosti dovolania možno

považovať za vnútorne rozporné, keďže nie je možné súčasne tvrdiť (ak ide o rovnakú právnu otázku),
že došlo pri jej riešení odvolacím súdom k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe [písm. a)], že v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená [písm. b)] a tiež, že je dovolacím súdom
riešená rozdielne [písm. c)]. Napriek tomu dovolací súd v snahe porozumieť dovolateľovi a zodpovedať
prípadne doposiaľ dovolacím súdom nezodpovedané relevantné právne otázky, pristúpil aj k posúdeniu

dovolania v tomto rozsahu.

42. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

43. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Pokiaľ
dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie
dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak
nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené

spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.

44. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm. b) CSP, by mal dovolateľ:
a/ konkretizovať právnu otázku, ktorá je pre konanie kľúčová, a ktorá doposiaľ nebola predmetomposúdenia zo strany dovolacieho súdu a b/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.
Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti
jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo

nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP.

45. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí mať
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (nie
skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka, na vyriešení ktorej

nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, teda vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným
v rozhodnutí odvolacieho súdu, aj keby bola v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť
považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Dôvodnosť prípustnosti dovolania podľa ust. §
421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací
súddosiaľneriešilajetudanápotreba,abydovolacísúdakonajvyššiasúdnaautoritatútootázkuvyriešil.
Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti

doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím
súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí).

46. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo
či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy,

ak je dovolanie procesne prípustné (R 54/2012).

47. Dovolateľ namietané nesprávne právne posúdenie podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP vidí
v nesprávnom posúdení otázky, ohľadom skutočnosti, že odvolací súd neriešil preukázanie platnosti
kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 medzi žalobcom a žalovaným, resp. jej riešenie považoval

zairelevantné,neriešilpreukázanieplatnostizmluvyuzavretejmedziprávnympredchodcomžalovaného
a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK, a s tým spojené naplnenie podmienok pre zmluvnú pokutu.
Dovolateľ paradoxne (v kontexte toho, že vyvodzuje nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom pri
doposiaľ neriešenej právnej otázke), poukazuje vo svojom dovolaní na rozhodnutie najvyššieho súdu
z 2. 4. 1998, sp. zn. 3Obo 7/98 (publikované v ZSR 14/1999), podľa ktorého: „Záväzok z dohody o

zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný
záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý
mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.“, a domáha sa jeho aplikácie, tvrdiac tým judikatórny
odklon. Z citovaného rozhodnutia dovolateľ ako správne právne posúdenie dovodzuje, že „žalobca
uzatvorením zmluvy a jej plnením preukázal existenciu hlavného záväzku a v zmysle uvedenej judikatúry

má nárok na zmluvnú pokutu.“

48. V ďalšom texte dovolania svoju konštatáciu odôvodňuje skutkovými okolnosťami, pričom zároveň
poukazuje na zjavný rozpor, majúc za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia vyššie
uvedenej právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd jednak odklonil ustálenej rozhodovacej prace,

zároveň, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená ako aj, že je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne.

49. V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že otázka posúdenia ne/platnosti kúpnej
zmluvy medzi sporovými stranami, resp. že jej riešenie považoval odvolací súd za irelevantné vo väzbe

na naplnenie podmienok na priznanie zmluvnej pokuty žalobcovi, nie je otázkou, na ktorej riešení by
odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie odvolacieho súdu
bolo, že nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaného podľa kúpnej zmluvy, keďže žalobca si písomne
neobjednal dodanie tovaru ani žalovanému od žalobcu nebola v písomnej forme doručená presná
dispozícia dodania tovaru najmenej 5 dní pred odoslaním, preto sa žalovaný nedostal do omeškania s

dodaním tovaru ani do omeškania viac ako 14 dní, čo by podľa bodu 8.5 zmluvy mohlo spôsobiť vznik
nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, čoho dôvodom preto nevznikla ani povinnosť žalovaného
dodať tovar, a teda ani nemohlo vzniknúť omeškanie s dodávkou tohto tovaru spôsobujúce vznik nároku
žalobcu na zmluvnú pokutu. Dovolateľ vlastne tvrdí, že stačí mať platne uzavretú zmluvu a podľa nej
plniť, čím automaticky vzniká nárok na zmluvnú pokutu. Takejto úvahe, prirodzene, nemožno vyhovieť.

50. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

51. Dovolací súd pri interpretácii ust. § 421 ods. 1 CSP zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa
tohto ustanovenia je limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
určitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky. Hoci dovolateľ výslovne nesformuloval žiadnu právnu
otázku, z obsahu jeho dovolania vyplýva, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ktorým konštatoval
potrebu písomných objednávok pre naplnenie predpokladu o porušení zmluvnej povinnosti v prípade, že

zmluvná pokuta zabezpečuje práve plnenie podľa danej zmluvy. Dovolateľ sa snaží o revíziu takéhoto
právneho názoru poukazom na to, že zmluva bola riadne plnená a následne očakával jej plnenie aj
na základe inej formy objednávok (telefax medzi subjektami odlišnými od zmluvných strán), a teda, že
následne tvrdené neplnenie aj takýchto objednávok znamená porušenie zmluvy.

52. Podľa § 272 ods. 1 OBZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených

v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva
uzavrela v písomnej forme. Podľa § 272 ods. 2 OBZ ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie,
že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne.

53. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí výslovne uvádza (body 88 až 90 rozhodnutia odvolacieho
súdu), že „z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva povinnosť objednávky s tým, že presná dispozícia
dodania mala byť predávajúcemu v písomnej forme doručená najmenej 5 dní pred odoslaním tovaru.
Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že všetky objednávky a dodanie tovaru boli po vzájomnej dohode
vykonávané osobne alebo telefonicky. S takouto argumentáciou žalobcu o neskoršej ústnej dohode

ohľadne objednávok, resp. dispozície dodávok, sa však pre tento zmluvný vzťah nie je možné stotožniť,
pretože strany sporu sa v bode 8.8 článku VIII. predmetnej kúpnej zmluvy dohodli na tom, že akákoľvek
zmena zmluvy je možná iba v písomnej forme. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že žiadna písomná
dohoda o zmene zmluvy v tomto smere nebola uzavretá.“ Uvedené skutkové zistenia a z nich vyvodený
záver odvolacieho súdu nijako žalobca počas konania nevyvrátil, z celého vykonaného dokazovania

je zjavné, že mylne vychádza z toho, že k porušeniu povinnosti došlo napriek tomu, že nebol splnený
primárny predpoklad vzniku povinnosti žalovaného plniť, a to písomná objednávka.

54. Pre dosiahnutie záverov predkladaných dovolateľom je potom potrebné aplikovať všeobecnú úpravu
obsiahnutú v § 272 ods. 2 OBZ vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy. Aplikácia uvedeného

zákonného ustanovenia súdu ukladá skúmať obsah zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami a
v závislosti od toho, či si zmluvné strany v zmluve dohodli povinnosť zmeniť alebo zrušiť zmluvu len
písomne, prijať záver, či bolo možné zmluvu zmeniť alebo zrušiť len písomne. Aplikácia § 272 ods. 2
OBZ tak súdom aj v prípade písomne uzatvorenej zmluvy umožňuje prijať záver, že takúto zmluvu je
možné zmeniť alebo zrušiť, aj na základe ústnej dohody zmluvných strán, ak sa zmluvné strany v zmluve

výslovne nedohodli inak (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu zo 16. mája 2006 sp. zn. 1Obdo/26/2004),
pričom z vykonaného dokazovania je zjavné, že práve zmluvná dohoda o možnej zmene zmluvy výlučne
písomnou formou bola predmetom posúdenia odvolacím súdom.

55. Podľa ust. § 448 CSP, dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.

56. Dovolací súd vzhľadom na prípustnosť dovolania v časti dôvodov v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b)
CSP týkajúcich sa položenej právnej otázky, uskutočnil vo veci meritórny prieskum. Z právnych záverov
dovolacieho súdu vyššie formulovaných k zodpovedaniu právnej otázky podstatnej pre rozhodnutie
sporu,vyplýva,žeodvolacísúdnapadnutýmrozsudkomrozhodolvecnesprávne,aknevyhoveniežalobe

(okrem iného) založil na závere, že nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti žalovaným, pokiaľ jej splnenie
predpokladalo písomnú formu úkonu objednávky, ktorá v konaní preukázaná nebola.

57. Dovolací súd tu však akcentuje, že odvolací súd zároveň vyslovil aj primárny záver o tom, že
samotné dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom k tomto

záveru dovolateľ nesformuloval žiadnu relevantnú právnu otázku a táto úvaha odvolacieho súdu tak
nebola ani predmetom skúmania dovolacím súdom. Dovolací súd tu len pre úplnosť poukazuje na
to, že nevzhliadol arbitrárne závery odvolacieho súdu aj s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súd formulovanú napr. rozsudkom najvyššieho súdu z 24.3.2006, sp. zn. 1 Obdo V 93/2004,podľa ktorého „zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady
škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a
škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie zmluvnej

pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému
majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá
nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.“

58. Dovolanie žalobcu bolo preto v tejto časti posúdené ako nedôvodné. Z tohto záveru, v spojení s

predtým konštatovanou neprípustnosťou dovolania z hľadiska dôvodov v zmysle § 420 písm. f) CSP [§
447písm.c)CSP],dovolacísúdvovýsledkurozhodolmeritórneozamietnutídovolaniapodľa§448CSP.

59. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto mu vznikol
nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd
podľa ust. § 453 ods. 1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

60. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 2 : 1.

61. K tomuto rozhodnutiu sa pripája odlišné stanovisko členky senátu JUDr. Lenky Praženkovej.
Odlišné stanovisko členky senátu JUDr. Lenky Praženkovej vo veci sp. zn. 5Obdo 14/2023 : Metalfin
c/a Carmeuse

1. V súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch pripájam k rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2024 vo veci sp. zn. 5Obdo/14/2023 odlišné stanovisko.
Nestotožňujemsatotižsväčšinousenátuozamietnutídovolaniažalobcuaskonštatácioudostatočného,
zrozumiteľného, presvedčivého, teda riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď podľa môjho
názoru bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu na základe podaného dovolania podľa § 420

písm. f/ CSP zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tento názor
zastávam aj napriek skutočnosti, ktorú si ako vážnu uvedomujem, že celé súdne konanie trvalo od
23.3.2004 (!), teda k dnešnému dňu by to bolo už 20 rokov, čo je mimoriadne nepriaznivá dĺžka súdneho
konania, avšak mám za to, že snaha o uzavretie sporu nemôže ísť na úkor kvality a zrozumiteľnosti
konečnéhorozhodnutiavoveci.Akovyplývazkonštantnejjudikatúrypodporušenieprávanaspravodlivý

proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP možno zahrnúť aj právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich
na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, pričom k naplneniu tohto
dovolacieho dôvodu nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou
alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou - viď napr. II. ÚS 419/2021), ako aj právo na predvídateľnosť

rozhodnutia a na zachovanie rovnosti strán v konaní. Pod pojmom „nesprávny procesný postup“,
ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP v zmysle aktuálnej judikatúry
ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to,
ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení,
mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia,

jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky
atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a
rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň
nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú
právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí

byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, body 37
až 41).

2. Pri tak dlhotrvajúcom spore a obzvlášť v situácii, že odvolací súd zásadne zmení rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak v skutkových záveroch, ako aj v právnych záveroch, ako to bolo i v tomto prípade,

keďže súd prvej inštancie žalobe (až na nepatrnú časť nároku na úrok z omeškania) vyhovel, ale
odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, je úloha odvolacieho súdu na riadne odôvodnenie svojho
zmeňujúceho rozhodnutia mimoriadne dôležitá a náročná. Obzvlášť, ak svoje rozhodnutie zakladá popri
zmene skutkových okolností (po zopakovanom alebo doplnenom dokazovaní) aj na inom právnomposúdení veci, keď vlastne skladá skutkový stav na novo zo svojich vlastných zistení z dokazovania,
čo vyžaduje aj náležité odôvodnenie v odvolacom rozhodnutí, pričom pre zrozumiteľnosť rozhodnutia,
zároveň odvolací súd vysvetlí, v akej časti vychádza zo skutkového stavu zisteného súdom prvej

inštancie, a prípadne či tento skutkový stav inak právne posudzuje. Podľa § 383 CSP odvolací súd
je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Nedá sa podľa mňa považovať za dostatočne odôvodnené rozhodnutie, ak
odvolací súd, napr. v rozhodnutí nevysvetlí aké dôkazy zopakoval, prípadne doplnil a čo z nich zistil, teda
ak jasne nevymedzí, v ktorej časti nie je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V

danom prípade bolo pred súdom prvej inštancie vykonané rozsiahle dokazovanie od výsluchov svedkov,
listinných dôkazov, cez znalecké posudky. Tieto dôkazy súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
riadne uviedol a vyhodnotil. V zmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci som sa
však nedozvedela, ktoré dôkazy odvolací súd opakoval alebo doplnil, prečo niektoré navrhnuté dôkazy
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť, a v ktorej časti vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie, len inak ho právne posúdil, alebo prečo určité súdom prvej inštancie

zistené skutkové okolnosti považoval za pre vec nepodstatné a nevychádzal z nich. Strany sporu by
mali záverečnému rozhodnutiu súdu porozumieť, mali by dostať odpovede na relevantné sporné otázky,
či námietky vznesené počas súdneho konania a (v tomto prípade) žalobca by mal dostať zrozumiteľnú
odpoveď a riadne vysvetlenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré nebolo jeho žalobe odvolacím súdom po
takmer 20 rokoch trvania sporu a vykonaného rozsiahleho dokazovania vyhovené. Na základe dovolania

žalobcu po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a súdneho spisu,
somdospelakzáveru,žedôvodyrozhodnutiaodvolaciehosúduniesúdostatočné,zrozumiteľnéaúplné,
pričom vzhľadom k tomu, že tento nedostatok sa týka vysvetlenia rozhodujúcich dôvodov, na ktorých
odvolací súd postavil svoje žalobu zamietajúce rozhodnutie, mám za to, že toto porušenie dosahuje
v tomto prípade takú intenzitu, že spôsobilo porušenie práva na spravodlivý proces, a preto malo byť

dovolaniu žalobcu pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP vyhovené.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12Cb/4/2011-1541 zo dňa 18. septembra 2019 žalobe v poradí
už štvrtý krát vyhovel (okrem, v porovnaní s vyhovujúcou časťou, nepatrnej časti úrokov z omeškania),
pretože dospel k záveru, že zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká, a že žalovaný porušil zmluvnú

povinnosť touto pokutou zabezpečovanú - dodať a dodávať tovar žalobcovi. Odvolací súd rozsudkom č.
k. 4Cob/123/2020-1985 zo dňa 12. decembra 2022 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietol. Odvolací súd uzavrel oproti súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute
je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože výška zmluvnej
pokuty je neprimerane vysoká, ako aj, uzavrel, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný porušil

svoju povinnosť dodávať žalobcovi tovar, ale naopak z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal,
že by si u žalovaného vôbec písomne dodanie tovaru objednal.

4. Neplatnosť dohody o zmluvnej pokute odôvodnil odvolací súd tým, že je v príkrom rozpore s hodnotou
zabezpečovanej pohľadávky za jednotlivé samostatné dodávky tovaru vo vopred neurčenej výške, keď

najvyššia hodnota objednávky žalobcu v priebehu roku 2001 bola 4 677,57 eura o čom svedčí faktúra
žalobcu č. 215025 z mája 2001, ku ktorej nesplneniu by bola zmluvná pokuta 500 000,- eur neprimerane
vysoká. Treba podotknúť, že v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sp. zn. (3Cob/70/2014) odvolací
súd uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa platnosťou Dohody o zmluvnej pokute, či nie je uzavretá v
rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Súd prvej inštancie sa s uvedenou otázkou

zaoberal aj v širšom zmysle, posudzoval aj prax akú medzi sebou strany zmluvy zaviedli, vykonal
znalecké dokazovanie k posúdeniu hodnoty zabezpečovanej povinnosti, vykonal výsluchy svedkov,
dokazovanie listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá platne.
Uvedené podrobne odôvodnil v rozsudku, vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach a vec právne posúdil.

5. Nebudem posudzovať správnosť právneho posúdenia platnosti predmetnej dohody o zmluvnej
pokute zo strany súdu prvej inštancie, či odvolacieho súdu, pretože to v rámci dovolacieho prieskumu
podľa § 420 CSP dovolaciemu súdu neprináleží, avšak považujem v súvislosti s otázkou riadneho
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu uviesť, že uvedená zmluvná pokuta bola podľa zistenia

súdu prvej inštancie dohodnutá v Kúpnej zmluve č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 pre prípad
zabezpečenia plnenia povinnosti nedodávať tovar mimo teritória v čl. 1.2 zmluvy (Maďarsko) inej
osobe ako žalobcovi, ako aj pre prípad zabezpečenia povinnosti dodať objednaný tovaru do 14 dní od
objednávky. Vzhľadom na tento rozsah dohody o zmluvnej pokute zabezpečujúcej plnenie viacerýchpovinností je úvaha odvolacieho súdu uvedená v dovolaním napadnutom rozsudku o neprimeranosti
zmluvnej pokuty pre jej výšku a o absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z tohto dôvodu
nedostatočná, z môjho pohľadu veľmi zjednodušená a nezodpovedajúca obchodnoprávnej úprave.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia k neprimeranosti zmluvnej pokuty, neuvádza, že by zohľadnil
všetky pokutou zabezpečované povinnosti, resp. rozsah a význam týchto zabezpečovaných povinností.
V odôvodnení teda absentuje úvaha súdu o hodnote a význame zabezpečovanej povinnosti pri vzniku
vzťahu, kedy došlo aj k dohode o výške zmluvnej pokuty. Dôvody súdu tiež opomínajú skutočnosť, že
aj prípadné dojednanie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty v zmysle § 301 Obchodného zákonníka

nemožno kvalifikovať ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ale odpoveďou
na námietku neprimeranosti zmluvnej pokuty v obchodnoprávnom vzťahu je aplikácia moderačného
práva súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka, a to až na primeranú výšku pokuty, teda na výšku
pokuty zodpovedajúcu hodnote a významu zabezpečovaného a porušeného záväzku. Zmluvná pokuta
môže byť aj vysoká, ak z pohľadu veriteľa išlo o zabezpečenie kľúčového záväzku alebo záväzku, ktorý
nestrpel omeškanie, alebo od ktorého bol veriteľ existenčne závislý. Vysoká zmluvná pokuta by mohla

byť ponechaná aj vtedy, ak sa pre dlžníka tzv. „oplatilo“ na úkor veriteľa nesplniť uvedený záväzok.
Limit moderácie je stanovený len pre obchodnozáväzkové vzťahy, a to do výšky škody vzniknutej do
rozhodnutia súdu porušením zabezpečovanej povinnosti. V rozpore s dobrými mravmi preto nemôže
byť výška pokuty ako takej. Musela by k tomu pribudnúť ďalšia okolnosť (posúdenie prípadu v danom
čase, mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov vzťahu), ktorá by dohodu o pokute kvalifikovala ako

tzv. dohodu v rozpore s dobrými mravmi. Posudzovanie absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty len na
základe jej výšky, je aj v zmysle doktríny neprijateľný. Napr. ak je riziko nesplnenia povinnosti dlžníkom
vyššie alebo neodhadnuteľné pri uzavieraní vzťahu, je na mieste aj prísnejšia, dôraznejšia sankcia
na zabezpečenie plnenia tohto dlžníka. Posúdením platnosti dohody o zmluvnej pokute nielen podľa
výšky zmluvnej pokuty sa odvolací súd vôbec nezaoberal, resp. v odôvodnení takáto úvaha nie je

uvedená a v dôvodoch je absolútna neplatnosť dohody o zmluvnej pokute tak vysvetlená len veľmi
zjednodušene. Takéto zdôvodnenie vyslovenej absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute je z
môjho i doktrinálneho pohľadu nedostatočné, pretože neobsahuje vysvetlenie všetkých atribútov, ktoré
by sa mali pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty a platnosti dohody o nej zvažovať.

6. Odvolací súd tiež podľa môjho názoru v odôvodnení nevychádzal zo skutkového stavu zisteného
dokazovaním pred súdom prvej inštancie v tej časti, kde dokazovanie neopakoval (hoci toto ťažko pre
absenciu dôvodovo vzťahu k vykonanému dokazovaniu pred odvolacím súdom určiť). Opomenul pri
posudzovaní otázky dodržania zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a posudzovaní zadávania
objednávky zo strany žalobcu zohľadniť prax akú medzi sebou v obchodnom vzťahu tieto sporové strany

zaviedli pri zadávaní objednávok zo strany žalobcu, ktorú skutkovo zistil súd prvej inštancie, ako i fakt,
že písomná forma objednávok vyplynula len z dohody sporových strán (resp. právneho predchodcu
žalovaného so žalobcom), a preto aj prípadné nedodržanie tejto dohodnutej formy objednávok by
spôsobilo len relatívnu neplatnosť objednávacieho úkonu (teda tejto neplatnosti je potrebné sa dovolať v
4 - ročnej premlčacej lehote). Bez dostatočného vyhodnotenia a posúdenia vyššie uvedeného, odvolací

súd v bode 94. odôvodnenia uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by si u žalovaného dodávku jeho
tovaru objednal. Následne vlastne odobril konanie žalovaného, že aj keby v tom období dodával tovar
inému subjektu do Maďarska ako bol žalobca (hoci sa to podľa odvolacieho súdu ani nepreukázalo),
tak takéto konanie by bolo pochopiteľné a napriek obsahu zmluvy ospravedlniteľné, nakoľko účelom
každého podnikania je vytváranie zisku (pozn. povinnosť nedodávať tovar do Maďarska cez iné osoby

ako žalobca bola krytá zmluvnou pokutou). Záver odvolacieho súdu v bode 93. a 94. odôvodnenia je
nelogický, zjednodušený a nevychádza z vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu. Opomína
aj obsah predmetnej zmluvy, kde bolo obmedzenie dodávať tovar priamo do Maďarska zo strany
žalovaného bez žalobcu, preto ak žalovaný dodával priamo spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft.
so sídlom v Maďarsku, čo v dôvodoch uvádza odvolací súd, vychádza nezrozumiteľne jeho záver

o neporušení predmetnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v
čl. VIII., ako aj záver o irelevantnosti zaoberať sa platnosťou zmluvy (predloženej len v kópii) medzi
Kalcit s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. Touto
zmluvou totiž žalovaný zdôvodňoval dodávanie tovaru do Maďarska a jej platnosť žalobca namietal
(ako aj skutočnosť, že nebola predložená v origináli), pričom jeho námietky zostali bez vysporiadania

sa zo strany odvolacieho súdu a bez odpovede na ne v odôvodnení rozsudku, hoci paradoxne v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (sp. zn. 3Cob/1/2011) odvolací súd uložil súdu prvej inštancie
platnosťou tejto zmluvy sa zaoberať, rovnako aj zistiť v akom rozsahu boli uskutočnené dodávky podľa
faktúr a dodacích listov, predložených žalobcom a následne aj posúdiť platnosť kúpnej zmluvy, z ktorejsi žalobca uplatňuje svoj nárok. Z môjho pohľadu aj pri týchto úvahách odvolací súd opätovne opomenul
vysvetliťaposúdiťdôkazyvprospechžalobcu,ktorýmipreukazoval,alebozktorýchvyplynulasúduprvej
inštancie prax akú medzi sebou zmluvné strany pri objednávaní tovaru zaviedli (objednávanie tovaru

osobne a telefonicky) a akceptoval bez riadneho preukázania tvrdenia žalovaného, ktorý sa dokonca v
konaní bránil aj tým, že o žiadnej dohode so žalobcom nevie a žiaden tovar mu nedodával. Odvolací súd
nevenovalpozornosťanevysporiadalsasoskutočnosťou,žežalobcapresnekonkretizovalfaktúry,ktoré
boližalovanémunazákladezmluvyč.2001-04-01auskutočnenejdodávkytovaruvystavené,aktoréboli
žalovaným aj uhradené. Vysvetlenie týchto sporných skutočností bolo z môjho pohľadu pre posúdenie,

ale aj pre zrozumiteľné vysvetlenie záveru odvolacieho súdu o neporušení povinnosti žalovaného za
kľúčové.

7. Odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie vo veci samej, pričom svoje
rozhodnutie odôvodnil inými skutkovými zisteniami ako pôvodne ustálil súd prvej inštancie, konštatujúc,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu však nie je zrejmé

aké dokazovanie opakoval a čo z konkrétne zopakovaných dôkazov vyvodil. Faktom je, že odvolací súd
nezopakoval, napr. výsluchy svedkov, či znalecké dokazovanie, či dokazovanie uhradenými faktúrami
žalobcu, a pritom v odôvodnení absentuje ako výsledky skutkových zistení súdu prvej inštancie z
týchto pred súdom prvej inštancie vykonaných a odvolacím súdom nezopakovaných dôkazov posúdil,
prípadne, prečo ich nebral do úvahy ako dôkazy relevantné pre rozhodnutie veci, hoci tieto dôkazy

boli vykonávané jednak k posúdeniu obsahu predmetnej zmluvy, obchodnej praxe, ktorú si zmluvné
strany medzi sebou zaviedli - čo bolo podstatné k posúdeniu vzniku povinnosti plniť zmluvnú pokutu,
ako aj k posúdeniu, či bola zadaná objednávka, ktorú žalovaný nesplnil a ako prebiehalo obchodovanie
do januára 2002, ako aj dôkazy (napr. znalecké posudky) vykonané pre účel posúdenia primeranosti
zmluvnej pokuty. Z obsahu rozsudku odvolacieho súdu vôbec nevyplýva aké dôkazy odvolací súd

zopakoval, pri ktorých záveroch vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie a pri ktorých
zo svojich zistení v opakovanom dokazovaní a absentuje aj vyhodnotenie dôkazov vo vzájomných
súvislostiach. Pritom v prípade rozhodnutia odvolacieho súdu nešlo len o iné právne posúdenie, ale aj
o iné zistené skutkové závery.

8. V posudzovanom prípade teda podľa môjho názoru nie je z rozsudku odvolacieho súdu dostatočne
zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými podstatnými úvahami sa pri svojom
rozhodovaní riadil, ako ich posudzoval. Nevyhodnotil dôkazy vykonané na preukázanie kľúčových
otázok, na ktorých postavil svoje rozhodnutie - a to v prvom rade o neprimeranosti zmluvnej pokuty
a z nej záver o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, a v druhom rade o neporušení povinnosti

žalovaného, keďže žalobca nedal žiadnu písomnú objednávku. Odvolací súd tak neodôvodnil napadnutý
rozsudok spôsobom zodpovedajúcim zákonu, pretože v kľúčových sporných otázkach nevysvetlil jasne
a zrozumiteľne, prečo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Odôvodnenie odvolacieho rozsudku síce
obsahuje viaceré dôvody (zo 43 strán rozsudku venuje vlastnému odôvodneniu a posúdeniu veci po
zosumarizovaní priebehu konania, rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného a vyjadrenia

žalobcu k odvolaniu, cca 3 a pol strany), avšak vzhľadom na dĺžku konania, rozsah dokazovania a
vznesené sporné otázky, absentuje pre vyššie uvedené závery odvolacieho súdu o neprimeranosti
zmluvnej pokuty a neporušení zmluvy zo strany žalovaného logické a jasné vysvetlenie jednotlivých
zákonných predpokladov, ktorých naplnenie je pre jeho závery podstatné. Absentuje vysporiadanie sa s
relevantnými tvrdeniami žalobcu a dôkazmi, ktorými preukazoval jeho tvrdenia (napríklad k primeranosti

zmluvnej pokuty - nevyhodnotenie znaleckého dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie,
hoci nové znalecké dokazovanie nariadené odvolacím súdom s iným záverom nebolo, k neporušeniu
zmluvnej povinnosti žalovaného - nevyhodnotenie zavedenej obchodnej praxe, nevyhodnotenie výziev
Ing. Kseňáka adresovaným Ing. Wesslénymu, nevyhodnotenie svedeckých výpovedí, keďže pred
odvolacím súdom svedecké výpovede opakované neboli, posúdenie platnosti zmluvy uzavretej medzi

predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft., pričom mám za to, že bolo
významné, keďže sa ňou preukazovali dodávky tovaru zo strany žalovaného uvedenej spoločnosti
do Maďarska a v tej súvislosti teda logické vysvetlenie na základe čoho bolo dodávané žalovaným
spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft., keď malo byť tejto spoločnosti v zmysle predmetnej Kúpnej
zmluvy č. 2001-04-01 dodávané prostredníctvom žalobcu). Preto považujem napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnený v otázkach kľúčových tak pre jeho čiastkové závery,
ako aj pre záverečné zamietajúce rozhodnutie, pričom na tieto vady rozhodnutia dovolateľ- žalobca vo
svojom dovolaní poukázal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Odlišné stanovisko členky senátu JUDr. Lenky Praženkovej vo veci sp. zn. 5Obdo 14/2023 : Metalfin
c/a Carmeuse

1. V súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch pripájam k rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2024 vo veci sp. zn. 5Obdo/14/2023 odlišné stanovisko.
Nestotožňujemsatotižsväčšinousenátuozamietnutídovolaniažalobcuaskonštatácioudostatočného,
zrozumiteľného, presvedčivého, teda riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď podľa môjho
názoru bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu na základe podaného dovolania podľa § 420

písm. f/ CSP zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tento názor
zastávam aj napriek skutočnosti, ktorú si ako vážnu uvedomujem, že celé súdne konanie trvalo od
23.3.2004 (!), teda k dnešnému dňu by to bolo už 20 rokov, čo je mimoriadne nepriaznivá dĺžka súdneho
konania, avšak mám za to, že snaha o uzavretie sporu nemôže ísť na úkor kvality a zrozumiteľnosti
konečnéhorozhodnutiavoveci.Akovyplývazkonštantnejjudikatúrypodporušenieprávanaspravodlivý

proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP možno zahrnúť aj právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich
na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, pričom k naplneniu tohto
dovolacieho dôvodu nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou
alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou - viď napr. II. ÚS 419/2021), ako aj právo na predvídateľnosť

rozhodnutia a na zachovanie rovnosti strán v konaní. Pod pojmom „nesprávny procesný postup“,
ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP v zmysle aktuálnej judikatúry
ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to,
ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení,
mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia,

jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky
atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a
rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň
nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú
právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí

byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, body 37
až 41).

2. Pri tak dlhotrvajúcom spore a obzvlášť v situácii, že odvolací súd zásadne zmení rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak v skutkových záveroch, ako aj v právnych záveroch, ako to bolo i v tomto prípade,

keďže súd prvej inštancie žalobe (až na nepatrnú časť nároku na úrok z omeškania) vyhovel, ale
odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, je úloha odvolacieho súdu na riadne odôvodnenie svojho
zmeňujúceho rozhodnutia mimoriadne dôležitá a náročná. Obzvlášť, ak svoje rozhodnutie zakladá popri
zmene skutkových okolností (po zopakovanom alebo doplnenom dokazovaní) aj na inom právnom
posúdení veci, keď vlastne skladá skutkový stav na novo zo svojich vlastných zistení z dokazovania,

čo vyžaduje aj náležité odôvodnenie v odvolacom rozhodnutí, pričom pre zrozumiteľnosť rozhodnutia,
zároveň odvolací súd vysvetlí, v akej časti vychádza zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie, a prípadne či tento skutkový stav inak právne posudzuje. Podľa § 383 CSP odvolací súd
je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Nedá sa podľa mňa považovať za dostatočne odôvodnené rozhodnutie, ak

odvolací súd, napr. v rozhodnutí nevysvetlí aké dôkazy zopakoval, prípadne doplnil a čo z nich zistil, teda
ak jasne nevymedzí, v ktorej časti nie je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V
danom prípade bolo pred súdom prvej inštancie vykonané rozsiahle dokazovanie od výsluchov svedkov,
listinných dôkazov, cez znalecké posudky. Tieto dôkazy súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
riadne uviedol a vyhodnotil. V zmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci som sa

však nedozvedela, ktoré dôkazy odvolací súd opakoval alebo doplnil, prečo niektoré navrhnuté dôkazynepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť, a v ktorej časti vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie, len inak ho právne posúdil, alebo prečo určité súdom prvej inštancie
zistené skutkové okolnosti považoval za pre vec nepodstatné a nevychádzal z nich. Strany sporu by

mali záverečnému rozhodnutiu súdu porozumieť, mali by dostať odpovede na relevantné sporné otázky,
či námietky vznesené počas súdneho konania a (v tomto prípade) žalobca by mal dostať zrozumiteľnú
odpoveď a riadne vysvetlenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré nebolo jeho žalobe odvolacím súdom po
takmer 20 rokoch trvania sporu a vykonaného rozsiahleho dokazovania vyhovené. Na základe dovolania
žalobcu po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a súdneho spisu,

somdospelakzáveru,žedôvodyrozhodnutiaodvolaciehosúduniesúdostatočné,zrozumiteľnéaúplné,
pričom vzhľadom k tomu, že tento nedostatok sa týka vysvetlenia rozhodujúcich dôvodov, na ktorých
odvolací súd postavil svoje žalobu zamietajúce rozhodnutie, mám za to, že toto porušenie dosahuje
v tomto prípade takú intenzitu, že spôsobilo porušenie práva na spravodlivý proces, a preto malo byť
dovolaniu žalobcu pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP vyhovené.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12Cb/4/2011-1541 zo dňa 18. septembra 2019 žalobe v poradí
už štvrtý krát vyhovel (okrem, v porovnaní s vyhovujúcou časťou, nepatrnej časti úrokov z omeškania),
pretože dospel k záveru, že zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká, a že žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť touto pokutou zabezpečovanú - dodať a dodávať tovar žalobcovi. Odvolací súd rozsudkom č.
k. 4Cob/123/2020-1985 zo dňa 12. decembra 2022 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v

celom rozsahu zamietol. Odvolací súd uzavrel oproti súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute
je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože výška zmluvnej
pokuty je neprimerane vysoká, ako aj, uzavrel, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný porušil
svoju povinnosť dodávať žalobcovi tovar, ale naopak z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal,
že by si u žalovaného vôbec písomne dodanie tovaru objednal.

4. Neplatnosť dohody o zmluvnej pokute odôvodnil odvolací súd tým, že je v príkrom rozpore s hodnotou
zabezpečovanej pohľadávky za jednotlivé samostatné dodávky tovaru vo vopred neurčenej výške, keď
najvyššia hodnota objednávky žalobcu v priebehu roku 2001 bola 4 677,57 eura o čom svedčí faktúra
žalobcu č. 215025 z mája 2001, ku ktorej nesplneniu by bola zmluvná pokuta 500 000,- eur neprimerane

vysoká. Treba podotknúť, že v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sp. zn. (3Cob/70/2014) odvolací
súd uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa platnosťou Dohody o zmluvnej pokute, či nie je uzavretá v
rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Súd prvej inštancie sa s uvedenou otázkou
zaoberal aj v širšom zmysle, posudzoval aj prax akú medzi sebou strany zmluvy zaviedli, vykonal
znalecké dokazovanie k posúdeniu hodnoty zabezpečovanej povinnosti, vykonal výsluchy svedkov,

dokazovanie listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá platne.
Uvedené podrobne odôvodnil v rozsudku, vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach a vec právne posúdil.

5. Nebudem posudzovať správnosť právneho posúdenia platnosti predmetnej dohody o zmluvnej

pokute zo strany súdu prvej inštancie, či odvolacieho súdu, pretože to v rámci dovolacieho prieskumu
podľa § 420 CSP dovolaciemu súdu neprináleží, avšak považujem v súvislosti s otázkou riadneho
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu uviesť, že uvedená zmluvná pokuta bola podľa zistenia
súdu prvej inštancie dohodnutá v Kúpnej zmluve č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 pre prípad
zabezpečenia plnenia povinnosti nedodávať tovar mimo teritória v čl. 1.2 zmluvy (Maďarsko) inej

osobe ako žalobcovi, ako aj pre prípad zabezpečenia povinnosti dodať objednaný tovaru do 14 dní od
objednávky. Vzhľadom na tento rozsah dohody o zmluvnej pokute zabezpečujúcej plnenie viacerých
povinností je úvaha odvolacieho súdu uvedená v dovolaním napadnutom rozsudku o neprimeranosti
zmluvnej pokuty pre jej výšku a o absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z tohto dôvodu
nedostatočná, z môjho pohľadu veľmi zjednodušená a nezodpovedajúca obchodnoprávnej úprave.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia k neprimeranosti zmluvnej pokuty, neuvádza, že by zohľadnil
všetky pokutou zabezpečované povinnosti, resp. rozsah a význam týchto zabezpečovaných povinností.
V odôvodnení teda absentuje úvaha súdu o hodnote a význame zabezpečovanej povinnosti pri vzniku
vzťahu, kedy došlo aj k dohode o výške zmluvnej pokuty. Dôvody súdu tiež opomínajú skutočnosť, že
aj prípadné dojednanie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty v zmysle § 301 Obchodného zákonníka

nemožno kvalifikovať ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ale odpoveďou
na námietku neprimeranosti zmluvnej pokuty v obchodnoprávnom vzťahu je aplikácia moderačného
práva súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka, a to až na primeranú výšku pokuty, teda na výšku
pokuty zodpovedajúcu hodnote a významu zabezpečovaného a porušeného záväzku. Zmluvná pokutamôže byť aj vysoká, ak z pohľadu veriteľa išlo o zabezpečenie kľúčového záväzku alebo záväzku, ktorý
nestrpel omeškanie, alebo od ktorého bol veriteľ existenčne závislý. Vysoká zmluvná pokuta by mohla
byť ponechaná aj vtedy, ak sa pre dlžníka tzv. „oplatilo“ na úkor veriteľa nesplniť uvedený záväzok.

Limit moderácie je stanovený len pre obchodnozáväzkové vzťahy, a to do výšky škody vzniknutej do
rozhodnutia súdu porušením zabezpečovanej povinnosti. V rozpore s dobrými mravmi preto nemôže
byť výška pokuty ako takej. Musela by k tomu pribudnúť ďalšia okolnosť (posúdenie prípadu v danom
čase, mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov vzťahu), ktorá by dohodu o pokute kvalifikovala ako
tzv. dohodu v rozpore s dobrými mravmi. Posudzovanie absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty len na

základe jej výšky, je aj v zmysle doktríny neprijateľný. Napr. ak je riziko nesplnenia povinnosti dlžníkom
vyššie alebo neodhadnuteľné pri uzavieraní vzťahu, je na mieste aj prísnejšia, dôraznejšia sankcia
na zabezpečenie plnenia tohto dlžníka. Posúdením platnosti dohody o zmluvnej pokute nielen podľa
výšky zmluvnej pokuty sa odvolací súd vôbec nezaoberal, resp. v odôvodnení takáto úvaha nie je
uvedená a v dôvodoch je absolútna neplatnosť dohody o zmluvnej pokute tak vysvetlená len veľmi
zjednodušene. Takéto zdôvodnenie vyslovenej absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute je z

môjho i doktrinálneho pohľadu nedostatočné, pretože neobsahuje vysvetlenie všetkých atribútov, ktoré
by sa mali pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty a platnosti dohody o nej zvažovať.

6. Odvolací súd tiež podľa môjho názoru v odôvodnení nevychádzal zo skutkového stavu zisteného
dokazovaním pred súdom prvej inštancie v tej časti, kde dokazovanie neopakoval (hoci toto ťažko pre

absenciu dôvodovo vzťahu k vykonanému dokazovaniu pred odvolacím súdom určiť). Opomenul pri
posudzovaní otázky dodržania zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a posudzovaní zadávania
objednávky zo strany žalobcu zohľadniť prax akú medzi sebou v obchodnom vzťahu tieto sporové strany
zaviedli pri zadávaní objednávok zo strany žalobcu, ktorú skutkovo zistil súd prvej inštancie, ako i fakt,
že písomná forma objednávok vyplynula len z dohody sporových strán (resp. právneho predchodcu

žalovaného so žalobcom), a preto aj prípadné nedodržanie tejto dohodnutej formy objednávok by
spôsobilo len relatívnu neplatnosť objednávacieho úkonu (teda tejto neplatnosti je potrebné sa dovolať v
4 - ročnej premlčacej lehote). Bez dostatočného vyhodnotenia a posúdenia vyššie uvedeného, odvolací
súd v bode 94. odôvodnenia uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by si u žalovaného dodávku jeho
tovaru objednal. Následne vlastne odobril konanie žalovaného, že aj keby v tom období dodával tovar

inému subjektu do Maďarska ako bol žalobca (hoci sa to podľa odvolacieho súdu ani nepreukázalo),
tak takéto konanie by bolo pochopiteľné a napriek obsahu zmluvy ospravedlniteľné, nakoľko účelom
každého podnikania je vytváranie zisku (pozn. povinnosť nedodávať tovar do Maďarska cez iné osoby
ako žalobca bola krytá zmluvnou pokutou). Záver odvolacieho súdu v bode 93. a 94. odôvodnenia je
nelogický, zjednodušený a nevychádza z vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu. Opomína

aj obsah predmetnej zmluvy, kde bolo obmedzenie dodávať tovar priamo do Maďarska zo strany
žalovaného bez žalobcu, preto ak žalovaný dodával priamo spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft.
so sídlom v Maďarsku, čo v dôvodoch uvádza odvolací súd, vychádza nezrozumiteľne jeho záver
o neporušení predmetnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v
čl. VIII., ako aj záver o irelevantnosti zaoberať sa platnosťou zmluvy (predloženej len v kópii) medzi

Kalcit s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. Touto
zmluvou totiž žalovaný zdôvodňoval dodávanie tovaru do Maďarska a jej platnosť žalobca namietal
(ako aj skutočnosť, že nebola predložená v origináli), pričom jeho námietky zostali bez vysporiadania
sa zo strany odvolacieho súdu a bez odpovede na ne v odôvodnení rozsudku, hoci paradoxne v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (sp. zn. 3Cob/1/2011) odvolací súd uložil súdu prvej inštancie

platnosťou tejto zmluvy sa zaoberať, rovnako aj zistiť v akom rozsahu boli uskutočnené dodávky podľa
faktúr a dodacích listov, predložených žalobcom a následne aj posúdiť platnosť kúpnej zmluvy, z ktorej
si žalobca uplatňuje svoj nárok. Z môjho pohľadu aj pri týchto úvahách odvolací súd opätovne opomenul
vysvetliťaposúdiťdôkazyvprospechžalobcu,ktorýmipreukazoval,alebozktorýchvyplynulasúduprvej
inštancie prax akú medzi sebou zmluvné strany pri objednávaní tovaru zaviedli (objednávanie tovaru

osobne a telefonicky) a akceptoval bez riadneho preukázania tvrdenia žalovaného, ktorý sa dokonca v
konaní bránil aj tým, že o žiadnej dohode so žalobcom nevie a žiaden tovar mu nedodával. Odvolací súd
nevenovalpozornosťanevysporiadalsasoskutočnosťou,žežalobcapresnekonkretizovalfaktúry,ktoré
boližalovanémunazákladezmluvyč.2001-04-01auskutočnenejdodávkytovaruvystavené,aktoréboli
žalovaným aj uhradené. Vysvetlenie týchto sporných skutočností bolo z môjho pohľadu pre posúdenie,

ale aj pre zrozumiteľné vysvetlenie záveru odvolacieho súdu o neporušení povinnosti žalovaného za
kľúčové.7. Odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie vo veci samej, pričom svoje
rozhodnutie odôvodnil inými skutkovými zisteniami ako pôvodne ustálil súd prvej inštancie, konštatujúc,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu však nie je zrejmé

aké dokazovanie opakoval a čo z konkrétne zopakovaných dôkazov vyvodil. Faktom je, že odvolací súd
nezopakoval, napr. výsluchy svedkov, či znalecké dokazovanie, či dokazovanie uhradenými faktúrami
žalobcu, a pritom v odôvodnení absentuje ako výsledky skutkových zistení súdu prvej inštancie z
týchto pred súdom prvej inštancie vykonaných a odvolacím súdom nezopakovaných dôkazov posúdil,
prípadne, prečo ich nebral do úvahy ako dôkazy relevantné pre rozhodnutie veci, hoci tieto dôkazy

boli vykonávané jednak k posúdeniu obsahu predmetnej zmluvy, obchodnej praxe, ktorú si zmluvné
strany medzi sebou zaviedli - čo bolo podstatné k posúdeniu vzniku povinnosti plniť zmluvnú pokutu,
ako aj k posúdeniu, či bola zadaná objednávka, ktorú žalovaný nesplnil a ako prebiehalo obchodovanie
do januára 2002, ako aj dôkazy (napr. znalecké posudky) vykonané pre účel posúdenia primeranosti
zmluvnej pokuty. Z obsahu rozsudku odvolacieho súdu vôbec nevyplýva aké dôkazy odvolací súd
zopakoval, pri ktorých záveroch vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie a pri ktorých

zo svojich zistení v opakovanom dokazovaní a absentuje aj vyhodnotenie dôkazov vo vzájomných
súvislostiach. Pritom v prípade rozhodnutia odvolacieho súdu nešlo len o iné právne posúdenie, ale aj
o iné zistené skutkové závery.

8. V posudzovanom prípade teda podľa môjho názoru nie je z rozsudku odvolacieho súdu dostatočne

zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými podstatnými úvahami sa pri svojom
rozhodovaní riadil, ako ich posudzoval. Nevyhodnotil dôkazy vykonané na preukázanie kľúčových
otázok, na ktorých postavil svoje rozhodnutie - a to v prvom rade o neprimeranosti zmluvnej pokuty
a z nej záver o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, a v druhom rade o neporušení povinnosti
žalovaného, keďže žalobca nedal žiadnu písomnú objednávku. Odvolací súd tak neodôvodnil napadnutý

rozsudok spôsobom zodpovedajúcim zákonu, pretože v kľúčových sporných otázkach nevysvetlil jasne
a zrozumiteľne, prečo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Odôvodnenie odvolacieho rozsudku síce
obsahuje viaceré dôvody (zo 43 strán rozsudku venuje vlastnému odôvodneniu a posúdeniu veci po
zosumarizovaní priebehu konania, rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného a vyjadrenia
žalobcu k odvolaniu, cca 3 a pol strany), avšak vzhľadom na dĺžku konania, rozsah dokazovania a

vznesené sporné otázky, absentuje pre vyššie uvedené závery odvolacieho súdu o neprimeranosti
zmluvnej pokuty a neporušení zmluvy zo strany žalovaného logické a jasné vysvetlenie jednotlivých
zákonných predpokladov, ktorých naplnenie je pre jeho závery podstatné. Absentuje vysporiadanie sa s
relevantnými tvrdeniami žalobcu a dôkazmi, ktorými preukazoval jeho tvrdenia (napríklad k primeranosti
zmluvnej pokuty - nevyhodnotenie znaleckého dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie,

hoci nové znalecké dokazovanie nariadené odvolacím súdom s iným záverom nebolo, k neporušeniu
zmluvnej povinnosti žalovaného - nevyhodnotenie zavedenej obchodnej praxe, nevyhodnotenie výziev
Ing. Kseňáka adresovaným Ing. Wesslénymu, nevyhodnotenie svedeckých výpovedí, keďže pred
odvolacím súdom svedecké výpovede opakované neboli, posúdenie platnosti zmluvy uzavretej medzi
predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft., pričom mám za to, že bolo

významné, keďže sa ňou preukazovali dodávky tovaru zo strany žalovaného uvedenej spoločnosti
do Maďarska a v tej súvislosti teda logické vysvetlenie na základe čoho bolo dodávané žalovaným
spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft., keď malo byť tejto spoločnosti v zmysle predmetnej Kúpnej
zmluvy č. 2001-04-01 dodávané prostredníctvom žalobcu). Preto považujem napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnený v otázkach kľúčových tak pre jeho čiastkové závery,

ako aj pre záverečné zamietajúce rozhodnutie, pričom na tieto vady rozhodnutia dovolateľ- žalobca vo
svojom dovolaní poukázal.