Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/91/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123239840

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123239840.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/91/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Ivana Zmeková, advokátkou, PhD., so sídlom
Zámocká 30, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: F. G. H. D., I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX,
XXX XX J., právne zastúpený JUDr. Matejom Valjentom, advokátom, so sídlom Jesenského 232, 958 01
Partizánske, o určenie vlastníckeho práva a zaplatenie sumy za užívanie spoločnej veci (za nadužívanie

spoluvlastníckeho podielu), takto

r o z h o d o l :

8C/91/2023

I. Súd určuje, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi, každý vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, nehnuteľnosti zapísanej K. L. J., katastrálny odbor, pre okres J.,
obec J., katastrálne územie I. D., na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom súpisné číslo XXXX,

postavený na pozemku parcely registra "C" parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
179 m2.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 7.500 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v časti o nároku na určenie
vlastníckehoprávavrozsahu100%,ovýškektorejrozhodnesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

V. V konaní o nároku na zaplatenie sumy za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu nemá žiadna zo
strán na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :8C/91/2023

1. Žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa a žalovaný sú
podielovými spoluvlastníkmi, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, nehnuteľnosti
zapísanej K. L. J., katastrálny odbor, pre okres J., obec J., katastrálne územie I. D., na liste vlastníctva

č. XXXX ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcely registra "C" parc.č.
XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179 m2 (ďalej aj ako „rodinný dom“ alebo
„dom“). Ďalej sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.000 eur mesačne za obdobie od júla
2023 do právoplatného skončenia konania o určenie podielového spoluvlastníctva za nadužívanie
spoluvlastníckeho podielu žalovaným.

2. Žalobu vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva odôvodnila tým, že rodinný dom stavali v tom čase
spoločne ako partneri, výstavbu spoločne financovali, a to v úmysle ho vlastniť a užívať spoločne.
Výstavba bola realizovaná od marca XXXX F. októbra XXXX, rodinný dom bol skolaudovaný v júni
XXXX. Strany sporu si zriadili spoločný účet v M., N. na meno žalobkyne s neobmedzenými dispozičnými
právami pre žalovaného. Na uvedený účet boli zasielané finančné prostriedky, z ktorých sa hradili

výlučne náklady na výstavbu rodinného domu. Účet bol zrušený po dokončení domu v novembri
XXXX. K financovaniu výstavby rodinného domu žalobkyňa uviedla, že žalovaný poskytol na výstavbu
základovej dosky sumu 7.400 eur zo svojich prostriedkov. Na účely výstavby si zobrali žalobkyňa
a žalovaný hypotekárny úver v M., N. vo výške 70.000 eur, ktorý bol prevedený na účet žalovaného
v dvoch častiach. V októbri XXXX bola žalobkyni vrátená suma 8.370 eur, ktorú poskytla žalovanému

na výstavbu rodinného domu, zvyšok prostriedkov z úveru po odpočítaní výdavkov bol prevedený na
uvedený účet v M., N. vo výške 54.190,91 eura. Na účet v M., N. previedla žalobkyňa sumu 35.000 eur
získaných predajom svojho bytu a sumu 5.000 eur získaných od rodičov žalobkyne ako pôžičku, ktorú
však nežiadali vrátiť. Zo záloh z predaja bytu žalobkyne v sume 1.500 eur uhradila žalobkyňa zálohu
na dvere 500 eur, sumu 900 eur previedla na účet v M., N.. Žalobkyňa uhradila výdavok na umývadlo

283 eur a výdavok na skrine 850 eur. Žalobkyňa tak investovala zo svojich výlučných prostriedkov na
výstavbu domu 37.533 eura a 5.000 eur ako dar od rodičov. Rodičia žalovaného požičali na výstavbu
domu 10.000 eur, z ktorých bolo 5.000 eur vrátené rodičom a časť pôžičky 5.000 eur žalovaný vracal
v splátkach. Celkovo sa na výstavbu domu použila suma 119.933 eura (celkovo bol dom rozpočtovaný
na 122.680,22 eura), a to 7.400 eur prostriedky žalovaného, 70.000 eur hypotekárny úver, 37.533 eur

prostriedky žalobkyne, 5.000 eur dar od rodičov žalobkyne. Spoločnú realizáciu stavby preukazuje
to, že v projektovej dokumentácii sú vedení ako investor a stavebník žalobkyňa aj žalovaný, písomné
zmluvy o dielo boli podpísané oboma stranami sporu, doklady týkajúce sa stavby boli vystavené na
meno žalobkyne alebo žalovaného, vždy podľa okolností, prípadne na spoločnosť I. E.. Žalobkyňa so
žalovaným reklamovali vykonané práce druhej etapy výstavby. Žalobkyňa tvrdí, že aj žalovaný vnímal

výstavbu ako spoločnú, pričom poukázala na vzájomnú elektronickú komunikáciu. Strany sporu postavili
a užívali dom spoločne, spoločne sa podieľali na úhrade nákladov, a to od júla XXXX do júna XXXX, kedy
žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Rodinný dom bol napísaný na žalovaného z dôvodu, že bol
vlastníkom pozemku a tiež bol uvedený v kolaudačnom rozhodnutí. Na základe dohody so žalobkyňou
po 5 rokoch mal žalovaný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 previesť na žalobkyňu. Na podporu svojich

tvrdení žalobkyňa uviedla rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 4/2013, rozhodnutie Ústavného súdu ČR
sp. zn. III. ÚS 336/1996 a NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1174/2001. Žalovaný odmietol mimosúdne riešenie.
K nároku na zaplatenie sumy uviedla, že nakoľko žalovaný užíva celú spoločnú nehnuteľnosť (nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu) od júla XXXX, požaduje od tohto dátumu sumu za nadužívanie
nehnuteľnosti vo výške 1.000 eur mesačne, do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho

práva. Výšku sumy určila s prihliadnutím na nájomné za obdobné nehnuteľnosti, ktoré sa v danej lokalite
pohybuje okolo 2.500 eur mesačne. Z tejto sumy odpočítala splátku hypotekárneho úveru, ktorý hradí
žalovaný v sme 246,78 eura.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel vznik podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu. Poprel

existenciu akejkoľvek dohody v písomnej alebo ústnej forme, na základe ktorej mala byť žalobkyňa
podielovou spoluvlastníčkou stavby. Žalovaný tvrdí, že predmetná stavba je v jeho výlučnom vlastníctve.
Odmieta, že by mal úmysel (resp. existoval spoločný úmysel) spoluvlastniť so žalovanou rodinný dom,
rovnako odmieta, že by ho stavali spoločne. Nikdy so žalobkyňou neuzavrel dohodu, že stavba budev podielovom spoluvlastníctve strán sporu, ani sa nedohodol na prevedení spoluvlastníckeho podielu
v budúcnosti na žalobkyňu. Žalovaný tvrdí, že strany sporu nemali nikdy záujem na vzniku podielového
spoluvlastníctva k stavbe. Jediným subjektom, ktorý mal v úmysle nadobudnúť stavbu do (výlučného)

vlastníctva, je žalovaný. Žalobkyňa nikdy, až do rozchodu, neprejavila záujem byť podielovým
spoluvlastníkom stavby, pričom jej nič nebránilo, aby do roku XXXX vzniesla akékoľvek vlastnícke
požiadavkynažalovaného.Žalovanýuviedol,žezanespornépovažujetvrdeniažalobkyneofinancovaní
stavby, avšak ani z uvedeného nie je možné vyvodiť vznik podielového spoluvlastníctva. Uviedol, že
nespochybňuje existenciu bankového účtu v M., N., uzatvorenie zmluvy o hypotekárnom úvere, vydanie

územného rozhodnutia, ohlásenie malej stavby, uzatvorenie kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX a potvrdil
pravosť všetkých listinných dôkazov pripojených k žalobe. Žalovaný tvrdil, že vzhľadom k pravidlu,
že na cudzom pozemku nie je možné stavať bez súhlasu vlastníka, resp. bez existujúceho právneho
vzťahu k pozemku, žalobkyňa nemohla nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k stavbe. Za dohodu o vzniku
podielového spoluvlastníctva nie je možné považovať len úmysel jedného subjektu, nakoľko žalovaný
nikdy neprejavil vôľu, aby sa žalobkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou stavby. Okrem toho vôľa

žalobkyne bola prejavená až takmer osem rokov po kolaudácii stavby. Dal do pozornosti, že pozemok
nadobudol ešte predtým, ako sa so žalobkyňou spoznal. K rozhodnutiu NS SR sp.zn. 3 MCdo 4/2013
uviedol, že z neho nevyplýva záver o tom, že aj konkludentným prejavom vôle môže vzniknúť podielové
spoluvlastníctvo, práve naopak, takéto niečo nie je možné. Pre vznik podielového spoluvlastníctva musí
byť bezvýhradne dodržaná písomná forma, pričom táto dodržaná nebola. K rozhodnutiam uvádzaných

žalobkyňou konštatoval, že rozhodnutie III. ÚS 336/1996 sa neoberá podielovým spoluvlastníctvom
a k rozhodnutie 22 Cdo 1174/2001 sa týka odlišných skutkových okolností a dôkaznej situácie. Tvrdil, že
medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu dohody, na základe ktorej by sa žalobkyňa stala podielovou
spoluvlastníčkou stavby, a to nikdy a žiadnou formou. Krytie niektorých nákladov žalobkyňou spojených
s výstavbou domu možno považovať výlučne len za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktorý je potrebné považovať za premlčaný. Hypotekárny úver, ktorý čerpali strany spoločne, od samého
začiatku splácal výlučne žalovaný. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že skutočnosť, že pozemok je vo vlastníctve žalovaného a tento
nadobudol skôr, ako ju poznal, na vzniku podielového vlastníctva k domu nič nemení. Zopakovala svoje

tvrdenia uvádzané v žalobe. Dodala, že sa tiež vlastnou prácou a zabezpečím pomoci zo strany rodiny
podieľala na výstavbe nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že skutočnosť, že obaja – žalobkyňa a žalovaný
stavali rodinný dom ako spoločný (žalovaný bol ako vlastník zapísaný výlučne z dôvodu, že bol
vlastníkom pozemku – pre uľahčenie územného konania, ohlásenie stavby a kolaudáciu novostavby)
a bola medzi nimi dohoda, že po uplynutí 5 rokov od kolaudácie žalovaný prevedie spoluvlastnícky podiel

vo veľkosti 1 na žalobkyňu, preukazuje aj čestnými vyhláseniami. Okrem predtým uvádzaných súdnych
rozhodnutí žalobkyňa podporila svoju argumentáciu rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Cdo 131/2018.

5. Žalovaný v duplike zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia. K žalobkyňou predloženým čestným
prehláseniam uviedol, že ich obsah nie je pravdivý a je ich potrebné hodnotiť aj so zreteľom na

príbuzenský pomer týchto osôb k žalobkyni. G. A. O. skutočne vypracoval projektovú dokumentáciu
k stavbe, pričom je pravdou, že na stretnutiach sa zúčastnil žalovaný so žalobkyňou, ktorí v tom čase
žili spolu, preto je logické, že sa stretnutia zúčastnila aj žalobkyňa. Avšak žalovaný nikdy tejto osobe
neuviedol, že stavbu stavajú spoločne.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal za účasti strán sporu a ich právnych
zástupcov.

7. Žalobkyňa na pojednávaní v rámci výsluchu uviedla, že žalovaného spoznala v roku XXXX (neskôr
opravila , že v roku XXXX), kedy už vlastnil pozemok. Po roku sa rozhodli, že idú spoločne stavať dom.

Hodnota pozemku bola 30.000 eur, ona mala byt v hodnote cca 40 000 eur, ktorý plánovali predať
a na ostatné plánovali zobrať hypotéku 50.000 eur, avšak vzhľadom na výšku ich príjmov si mohli a aj
zobrali hypotéku vo výške 70.000 eur. Vízia bola, že dom postavia spoločne, s týmto išli za architektom,
ktorého poznala jej sestra. Stavať sa začalo v marci XXXX. Pôvodne chceli, aby jednotlivé segmenty
stavby zhotovili živnostníci, po zhotovení základovej dosky im však pracovník uviedol, že to neurobí

podľa ich predstáv. Preto hrubú stavbu zhotovili svojpomocne, teda jej otec, brat, švagor, ona a žalovaný
a jeho kamarát. Stavebný dozor robil jej bratranec. So žalovaným boli riadne zasnúbení, chceli sa
zobrať, avšak zostala tehotná, dcéra sa narodila v októbri XXXX so zdravotnými problémami. Predala
byt, v ktorom spolu bývali a dňa XX.XX.XXXX sa nasťahovali do domu. F. XX.XX.XXXX bolo potrebnéskolaudovať dom a predložiť banke doklady o kolaudácii k hypotekárnemu úveru. Do kolaudácie, ktorá
bola v polovice júna XXXX, boli v tom, že dom bude v podielovom spoluvlastníctve, avšak pracovníčka,
ktorá prišla na kolaudáciu, uviedla, že vzhľadom k tomu, že išlo o ohlásenie stavby a neprešlo klasické

stavebnépovolenie,kdebyboliuvedeníobajaavlastníkompozemkuježalovanýjepotrebné,abysabuď
zobrali a boli zapísaní obaja na liste vlastníctva alebo bude vlastníkom len žalovaný, ktorý jej následne
prevedie podiel na nehnuteľnosti. Žalovaný prišiel na kolaudáciu až po odchode pracovníčky. Uviedla
mu pracovníčkou predložené možnosti. Zosobášiť sa nestíhali do XX.XX.XXXX, dokedy mali predložiť
doklady banke, a to aj z dôvodu, že žalovaný odchádzal do P. pracovne. Preto sa so žalovaným dohodli,

že bude uvedený ako vlastník on a následne prevedie polovicu domu. Pri tejto komunikácii bola prítomná
sestra, ktorá bola účastná aj na kolaudácii. Dodala, že keby si žalovaný chcel v roku XXXX postaviť
dom pre seba, mal na to finančné možnosti, keďže vlastnil jednoizbový byt a garsónku. Uviedla, že
nevie, koľko bola celková hodnota domu. Pôvodne bol dom projektovaný na 120 000 eur, plot a záhrada
sa už robila z financií žalovaného, nakoľko v tom čase mali malé dieťa. Je pravda, že hypotekárny
úver splácal žalovaný. Platil ho z prenájmu bytu a garsónky. Ona uhrádzala energie a náklady za dom.

Žalovaný zo svojho platu šetril na dom, aby sme ho mohli dokončiť. Zmluvy o dielo, ktoré predložila
do spisu, vyhotovovala ona. Tieto zmluvy sa týkali základovej dosky, hrubej stavby a tretia strechy.
Hrubú stavbu mal robiť p. A., ktorý zhotovoval aj základovú dosku, urobil prvú čiaru tehál a povedal,
že to robiť nebude. Na to sa zmluva zrušila, pán A. im vrátil zálohu a keďže zostali bez pracovníka,
zhotovili si to sami. Uviedla, že dohoda o tom, že nehnuteľnosť bude v podielovom spoluvlastníctve,

bola pri kolaudácii, avšak do tejto doby dom stavali spoločne, úmysel bol, že ona bude zapísaná na
liste vlastníctva, nakoľko však konkrétna pracovníčka nechcela zapísať oboch na list vlastníctva, sa so
žalovaným dohodli na následnom prevode nehnuteľnosti. Hypotekárny úver bol braný v M.. Pri žiadosti
ohypotekárnyúverbypríjemžalovanéhonepostačovalnaposkytnutiehypotékybankou.Vtomčasetam
mal účet len žalovaný. Ona si v M. následne zriadila účet, ktorý bol spoločný a z neho bola financovaná

stavba. Úver sa splácal z pôvodného účtu žalovaného v M. a aby mu nemusela každý mesiac polovicu
splátky prevádzať, dohodli sa, že ona bude platiť všetky náklady na dom t.j. voda, plyn, energia, Q.,
poistka, čím sa vykompenzuje splátka hypotéky.

8. Žalovaný na pojednávaní v rámci výsluchu poprel, že by niekedy bola písomná alebo ústna dohoda

o tom, že bude dom v podielovom spoluvlastníctve. Nebola ani pri kolaudácii. Jeho úmysel bol postaviť
dom pre seba, on mal pozemok, on si ho sám postavil, žalobkyňa vložila len sumu 40 000 eur z predaja
bytu s tým, že ak by sa niečo stalo, tak jej tú sumu vráti. Skutočnosť, že je spoludlžníčkou na úvere
vyplýva len z toho, že on sám nespĺňal podmienky na hypotekárny úver, lebo už mal úver na pozemok.
Úver na dom spláca, a ešte ho aj bude splácať. Výdavky na dom prestal počítať pri 140.000 eur. Zmluvy

o dielo pripravila žalovaná, lebo je právnička. Sú len na malé sumy. Zmluvy pripravila žalobkyňa, on jej
povedal, aby ich pripravila tak, aby bolo všetko v poriadku. Tieto mu následne preposlala, on ich vytlačil
a podpísal. Neriešil, prečo je uvedená na zmluve aj žalobkyňa. Jeho to nezaujímalo, v tom čase bol
zaľúbený. Dom staval on, strávil tam všetok čas. Väčšinu stavby realizoval on. To, že prišli na nejaké
väčšie práce príbuzní žalobkyne, je normálna výpomoc. Projektanta poznala žalobkyňa. Žalobca skúšal

aj iného, avšak tento bol lacnejší. On s ním riešil projektovú dokumentáciu, riešil som s ním nejaké
technické zmeny. Pri stretnutiach bola prítomná aj žalobkyňa. Čo sa týka architekta, tento je ovplyvnený,
to že na projektovej dokumentácii je uvedená aj žalobkyňa, ho v tom čase vôbec nezaujímalo. Čo sa týka
kolaudácie nie je pravda, že tam nebol. Stretol sa s pracovníčkou, robil jej kávu. On pracovníčku po dome
previedol. Povedala mu, že je všetko v poriadku. Neprebiehala žiadna komunikácia ohľadom tohto, že by

ho mala aj vlastniť žalobkyňa. Spoločný účet na výstavbu domu bol zriadený preto, aby sa mu nemiešali
peňažné prostriedky z jeho účtu t.j. výplata s jeho úverom. Čo sa týka výdavkov na dom žalobkyňa,
platila náklady na živobytie t.j. voda, energie a pod., avšak to nemožno považovať za príspevok na úver.
Ostatné náklady platil on a tieto boli nepomerne vyššie. Žalobkyňa bola na rodičovskej dovolenke asi 3
roky. Čo sa týka sms-správ predložených do spisu, tieto nepreukazujú, že malo ísť o spoločný dom. Keď

spolu bývajú, je prirodzené, že ho označuje za náš. K náhrade za užívanie uviedol, že požadovaná výška
nájmu nekorešponduje so skutočnosťou. V zásade celý nárok popiera. Ku komunikácii so žalobkyňou
uviedol, že povedal náš, lebo tam žalobkyňa mala bývať, avšak tak to nemyslel. Keď je človek zaľúbený,
nepovie môj dom ale náš spoločný. Napríklad aj vo vzťahu ku garáži sa vyjadril „sa to snažím mať pekné,
nenechaj mi to dogabať“. K e-mailu z XX.XX.XXXX ohľadom reklamácie uviedol, že ten dokument mu

pripravila žalobkyňa na jeho podnet, on len ten dokument preposlal, neriešil, kto je uvedený. V čase
realizácie výstavby vlastnil garsónku, ktorá založená nebola a byt, ktorý zrejme áno, nakoľko bral úver
na pozemok, ktorý bol založený predmetným bytom. Uviedol, že v roku XXXX sa spoznali so žalobkyňou.
Koncom roka XXXX začal u nej prespávať. Následne sme bývali v jej byte, nakoľko chcel byť s ňou.9. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvala na doterajších vyjadreniach. V záverečnej
reči zdôraznila, že judikatúra jednoznačne stanovuje, aké právne aspekty sú podstatné pri originárnom

nadobudnutí vlastníckeho práva. Tieto závery sú ustálené a konštantné, aplikované NS SR. Namietajú,
že by dohoda mala byť písomná. V rámci výsluchu strán sporu nevyšli žiadne nové skutočnosti. Keďže
ide o sporové konanie, kde sa uplatňuje koncentrácia konania, bolo na žalovanom, aby reflektoval
na ich tvrdenia a svoje tvrdenia podložil príslušnou judikatúrou a dôkazmi. Zdôraznila, že žalovaný
nespochybnil financovanie stavby v rámci písomného vyjadrenia, dokonca ho označil za nesporné.

Zároveň dnes uviedol, že pokiaľ bol zaľúbený, vnímal stavbu ako spoločnú, po rozvrate vzťahu ju
vníma ako vlastnú. Žalovaný uviedol viacero okolností k hypotekárnemu úveru, ktoré však vzhľadom na
predmet konania nie sú relevantné. Podstatné je, že obe strany stavali stavbu ako spoločnú a rovnako
ju financovali. Konanie žalovaného je účelovou snahou obrať žalobkyňu o podiel v nehnuteľnosti. Vo
vzťahu k nároku k nadužívaniu nehnuteľnosti tento je vyčíslený už po odrátaní splátky za úver.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvala na doterajších vyjadreniach. V záverečnej reči
uviedol, že ani z konkludentného správania žalovaného nevyplýva, že by stavbu chcel nadobudnúť do
podielového spoluvlastníctva. Nebol preukázaný úmysel stavať ju spoločne, žalovaný v tomto smere
poprel vyjadrenia žalobkyne, teda nestavali dom spoločne. Vznik podielového spoluvlastníctva nemožno
vyvodiť ani z preukázaného financovania, ktoré vôbec nebolo rovnaké, keď žalobkyňa vložila 42 000 eur,

ale celkové náklady boli oveľa vyššie. Úver síce podpísali obaja, ale splácal ho len žalovaný a je jeho
výlučným úverom. Sama žalobkyňa potvrdila, že žalovaný by nespĺňal podmienku na poskytnutie úveru.
Nárok žalobkyne nevyplýva ani zo zmlúv o dielo, pričom jedna z nich nebola žalobkyňou podpísaná,
pretože so zreteľom na rozsah prác, ktoré boli predmetom zmlúv, sa jedná len o nepatrné časti
stavby diela. Nárok nevyplýva ani z sms komunikácie, ku ktorej sa žalovaný vyjadril, ani z celkového

postoja žalovaného tak počas realizácie stavby ako aj teraz. Žalovaný poprel ústnu dohodu zakladajúcu
podielového spoluvlastníctvo pri kolaudácii domu, kde podľa žalobkyne ani nemal byť prítomný. Na
základe uvedené podielové spoluvlastníctvo nevzniklo a preto žiadajú žalobu zamietnuť.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu,

ktoré sú obsahom spisu, najmä výpisom z listu vlastníctva, územných rozhodnutím, oznámením
k ohláseniu jednoduchej stavby, potvrdením o povolení stavby, výpismi z účtu, kúpnou zmluvou zo dňa
XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, záznamom elektronickej komunikácie, čestnými
prehláseniami a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalovaný je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú I. D., obec J., okres J. (okrem iného) ako výlučný
vlastník pozemkov parcely registra „C“ parc.č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 284 m2, parc.č. XXXX/
XXX orná pôda o výmere 157 m2, parc.č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1749 m2,
ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX
(zapísané pod V XXXX/XX – XXX/XX). Žalovaný je (na rovnakom liste vlastníctva) vedený ako výlučný

vlastník stavby – rodinného domu súp. číslo XXXX na parcele XXXX/XXX na základe žiadosti o zápis
domu Z XXXX/XX – XXXXX.

13. Územné rozhodnutie A. J. zo dňa XX.XX.XXXX o umiestnení stavby a využívaní územia „Obytná
skupina H. I.“ J. – R. F. sa týkalo aj umiestnenia stavby rodinného domu na parcelách parc.č. XXXX/

XXX N. XXXX/XXX.

14. Žalobcovi bolo na základe jeho ohlásenia jednoduchej stavby podľa § 55 ods. 2 písm. a) zákona
č. 50/1976 Zb. oznámené listom zo dňa XX.XX.XXXX, že stavebný úrad, Mesto J., nemá námietky
k uskutočneniu jednoduchej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení. V rámci stavebného konania bol

za stavebníka označený žalovaný (potvrdenie o povolení stavby).

15. Žalovaný a žalobkyňa ako dlžníci uzatvorili s veriteľom M. K. P., N. dňa XX.XX.XXXX Zmluvu
o poskytnutí úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 70.000 eur dlžníkom na viazaný
účel – výstavbu nešpecifikovanej nehnuteľnosti. Úver spláca žalovaný.

16. V dokumentácii rodinného domu pre stavebné povolenie vypracovanej projektantom G. A. O.
v decembri XXXX boli ako investori uvedení žalovaný a žalobkyňa. V zmluvách o dielo zo dňa
XX.XX.XXXX (uzatvorená s dodávateľom O. A., predmet diela stavba základov, základovej dosky), zodňa XX.XX.XXXX (uzatvorená so zhotoviteľom Q. D. – Q., predmet diela – montáž stropu) a zo dňa
XX.XX.XXXX (uzatvorená so zhotoviteľom Q. D. – Q., predmet diela – preklady prievlaky rodinného
domu) vystupovali ako objednávatelia spoločne žalovaný a žalobkyňa. Za objednávateľov bola zmluva

z XX.XX.XXXX podpísaná žalovaným, zmluva z XX.XX.XXXX žalovaným aj žalobkyňou a zmluva
z XX.XX.XXXX len žalobkyňou. Faktúra od zhotoviteľa Q. D. – Q. v sume 1.200 eur bola vystavená
spoločne na žalovaného aj na žalobkyňu. Žalovaný reklamoval vykonané práce u zhotoviteľa O. A.
mailom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol písaný v mene oboch, žalovaného aj žalobkyne.

17. Žalobkyňa zriadila bankový účet v M. K. P., N., IBAN: E. XXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej
aj ako „spoločný účet“), ku ktorému mal žalovaný dispozičné oprávnenie (platobnú kartu a prístup do
elektronického bankovníctva) a ktorý slúžil na financovanie stavby domu. Na predmetný účet boli od
žalovaného prevádzané finančné prostriedky nasledovne: dňa XX.XX.XXXX v sume 10.000 eur; dňa
XX.XX.XXXX v sume 5.836,53 eura (s poznámkou prevod zostatku na RD účet); dňa XX.XX.XXXX v
sume 1.204,38 eura (s poznámkou presun zostatku I.na domový účet); dňa XX.XX.XXXX v sume 10.000

eur (s poznámkou vrátenie financií z úveru na domový účet); dňa XX.XX.XXXX v sume 10.000 eur (s
poznámkou prevod zostatku fin. z úveru na dom); dňa XX.XX.XXXX v sume 9.000 eur (s poznámkou
prevod časti úveru); dňa XX.XX.XXXX v sume 8.150 eur (s poznámkou prevod úverových komplet).
Žalovaná vypovedala k predmetnému účtu zmluvu dňa XX.XX.XXXX a boli zablokované platobné karty
k účtu.

18. Dňa XX.XX.XXXX bola na účet žalobkyne pripísaná platba 8.370 eur od žalovaného s poznámkou
vrátenie financií z úveru na dom.

19. Žalobkyňa kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX previedla dvojizbový byt v jej výlučnom vlastníctve

(zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. S.) za kúpnu cenu 40.600,82 eura. Kúpna cena bola splatná v dvoch
častiach, a to v sume 1.500 eur ako záloha (prevedená na účet žalobkyne E. XXXX XXX XXXX XXXX
XXXX od kupujúcej dňa XX.XX.XXXX) a v sume 39.100,82 eura (prevedená na účet žalobkyne dňa
XX.XX.XXXX).

20. Žalobkyňa prevažnú časť získanej kúpnej ceny z predaja bytu previedla na spoločný účet. Dňa
XX.XX.XXXX previedla (zo zálohy na byt) zo svojho účtu na spoločný účet sumu 900 eur. V období
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX previedla zo svojho účtu na spoločný účet sumu 40.000 eur (7 platieb
po 5.000 eur s poznámkou peniaze z bytu a jedna platba 5.000 eur s poznámkou požičané E. –
prostriedky poskytnuté rodičmi žalobkyne, ktoré následne neskôr nežiadali vrátiť). Zo zálohy na byt

uhradila dňa XX.XX.XXXX sumu 500 eur ako zálohu na interiérové dvere, ktoré objednala u dodávateľa
dňa XX.XX.XXXX (mail č.l. XXX). Žalobkyňa uhradila zo svojho účtu dňa XX.XX.XXXX sumu 283 eur
ako výdavok na umývadlo dňa XX.XX.XXXX sumu 850 eur ako výdavok na skriňu.

21. V elektronickej komunikácii medzi stranami sporu žalovaný napísal: „Inak ja už prestávam náš dom

volať že “stavba“ ale dom“; „pozri si náklady a v riadku XXX-XXX sú naše náklady XXX eur ... len ja som
zakopal všetko aj s tebou aj s tvojím ocom-pamätáš?“; dňa XX.XX.XXXX – „Joooj B. veď aj tvoja je ta
C.. Šak si im mala povedať ... Sa to snažím mať pekné. Nenechaj im to dogabať.“

22. G. R. C., sestra žalobkyne, v písomnom čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásila, že sa

svojou osobnou fyzickou prácou pričinila (obklad domu, výsadba záhrady a pod.) k výstavbe spoločného
domu žalobkyne a jej partnera (snúbenca) – žalovaného, a to v čase výstavby rodinného domu v roku
XXXX až XXXX na T. H. I. XX, J.. Potvrdila, že žalobkyňa značnou mierou prispela (nie len fyzickou
prácou, ale aj finančne) k výstavbe predmetného rodinného domu. Vyhlásila, že žalobkyňa a žalovaný od
začiatku realizácie stavby rodinného domu tento stavali spoločne, pričom navonok sa obaja prezentovali

a vystupovali tak, že dom stavajú spoločne pre seba, ako snúbenci a neskôr ako budúci rodičia maloletej
S. D., nar. XX.XX.XXXX, pričom následná dohoda oboch partnerov o prevedení polovice rodinného
domu na žalobkyňu bola známa od kolaudácie tohto rodinného domu. Vyhlásila, že v júni XXXXX bola
pri samotnej kolaudácii rodinného domu, nakoľko sestra v čase kolaudácie musela cvičiť s malou S.
do stacionára kvôli jej zdravotným problémom a žalovaný sa pre pracovnú vyťaženosť nezúčastnil

samotnej kolaudácie. Osobne svojím autom doviezla zamestnankyňu stavebného úradu do rodinného
domu za účelom vykonania kolaudácie, kde zamestnankyňa vykonala súlad projektovej dokumentácie
s reálnym stavom. Zamestnankyňa mala výhradu k zápisu oboch stavebníkov za vlastníkov novostavby,
nakoľko obaja neboli vlastníkmi pozemku. Podľa jej vyjadrenia ak chceli byť zapísaní obaja ako vlastnícistavby, mali pred kolaudačným rozhodnutím uzavrieť manželstvo. Ďalšou možnosťou ako nadobudnúť
vlastníctvo oboma stavebníkmi bolo, že v kolaudačnom rozhodnutí sa zapíše ako vlastník novostavby
vlastník pozemku a ten následne po kolaudácii prevedie druhému stavebníkovi spoluvlastnícky podiel.

Na základe tejto skutočnosti vznikla dohoda medzi sestrou a jej partnerom o tom, že jej po kolaudácii
prevedie spoluvlastnícky podiel.

23. A. A. C., brat žalobkyne, v písomnom čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil, že sa svojou
fyzickouprácoupričinil(murovaniehrubejstavby,betónovaniestrechy,uloženiemiakanastrecheapod.)

k výstavbe spoločného domu žalobkyne a jej partnera (snúbenca) – žalovaného, a to v čase výstavby
rodinného domu v roku XXXX až XXXX J. T. H. I. XX, J.. Potvrdil, že žalobkyňa značnou mierou prispela
k výstavbe predmetného rodinného domu, a to fyzickou prácou aj finančne. Vyhlásil, že žalobkyňa
a žalovaný od začiatku realizácie stavby rodinného domu tento stavali spoločne, pričom navonok sa
obaja prezentovali a vystupovali tak, že dom stavajú spoločne. Bola mu známa aj následná dohoda
oboch partnerov o prevedení vlastníckeho práva ( v 1 - ici) rodinného domu na jeho sestru.

24. G. U. C., sestra žalobkyne, v písomnom čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásila, že
sa svojou fyzickou prácou pričinila (projektovanie záhrady, chodníkov, samotná realizácia a výsadba
záhrady a pod.) k výstavbe spoločného domu žalobkyne a jej partnera (snúbenca) – žalovaného, a to
v čase výstavby rodinného domu v roku XXXX až XXXX na T. H. I. XX, J.. Potvrdila, že žalobkyňa

značnou mierou prispela (nielen fyzickou prácou, ale aj finančne) k výstavbe predmetného rodinného
domu. Vyhlásila, že žalobkyňa a žalovaný od začiatku realizácie stavby rodinného domu tento stavali
spoločne, pričom navonok sa obaja prezentovali a vystupovali tak, že dom stavajú spoločne pre seba,
ako snúbenci a neskôr ako budúci rodičia maloletej S. D., nar. XX.XX.XXXX, pričom jej známa aj
následná dohoda oboch partnerov o prevedení vlastníckeho práva rodinného domu na jej sestru.

25. G. A. O. v písomnom čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil, že ho v roku XXXX žalobkyňa
a žalovaný spoločne oslovili a požiadali o vypracovanie projektu na ich rodinný dom, ktorý mal byť
postavený v lokalite H. I., J.. Na základe ich požiadaviek im navrhol a vypracoval kompletnú projektovú
dokumentáciu rodinného domu, kde podľa ich požiadavky objednávateľmi a stavebníkmi boli obaja

žalobkyňa a žalovaný tak, ako je uvedené v samotnej projektovej dokumentácii.

26. A. O., v písomnom čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil, že ho v roku XXXX jeho
sesternica (žalobkyňa) a jej partner (žalovaný) osobne požiadali, aby im dozeral na výstavbu ich
spoločného rodinného domu v lokalite H. I., J., a to hlavne na kontrolu hrubej stavby nehnuteľnosti,

nakoľko si ju plánovali uskutočniť svojpomocne. Pravidelne, po každej ukončenej etape konkrétneho
segmentu stavby (ako napr. obvodové múry, preklady, priečky, strecha) osobne prišiel a skontroloval
stavebné práce. Zároveň vyhlásil, že počas celého obdobia, ktoré s nimi strávil na stavenisku rodinného
domu, obaja vystupovali tak, že dom stavajú spoločne pre seba.

27. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

28. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

29. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa ods. 2 cit.

ustanovenia ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely
všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

30. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

31. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak jena tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.

32. Žalobkyňa si v konaní uplatňuje dva nároky – na určenie vlastníckeho práva a na zaplatenie náhrady
titulom nadužívania spoluvlastníckeho podielu žalovaným (tento nárok je závislým na učení vlastníckeho
práva tak, ako žiada žalobkyňa). Preto sa súd v prvom rade zaoberal sporným vlastníckym právom
k rodinnému domu.

33. Žalobkyňa žiada určiť, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti – rodinného domu v podiele
1. Žalovaný tvrdí, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je on. Tomuto svedčí aj zápis v katastri
nehnuteľností. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v

prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neisté. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd
posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práv žalobcu a či snáď
o takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť

súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný
údaj v katastri nehnuteľností zmenený, preto podaná žaloba na určenie (spolu)vlastníckeho práva je tak
jediným možným postupom, ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, preto má žalobkyňa
naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe.

34.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobavnárokuourčenievlastníckeho
(spoluvlastníckeho) práva je dôvodná. Žalobkyňa nadobudnutie vlastníckeho práva odvodzuje od
spoločného zhotovenia (zriadenia) stavby. Vlastnícke právo možno nadobudnúť spôsobmi, ktoré
Občiansky zákonník upravuje ako právne dôvody nadobudnutia vlastníctva v § 132 až 135. Výpočet
týchto dôvodov však nie je úplný. Vlastnícke právo možno nadobudnúť aj podľa súčasnej právnej úpravy

zhotovením veci, napr. stavby, aj keď tento spôsob nie je výslovne v Občianskom zákonníku uvedený.
Ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k novo zhotovenej stavbe viacerými osobami vyprecizovala rozhodovacia prax.

35. Vlastníctvo k novozhotovenej veci nadobúda ten, kto vec vytvoril; ak ide o stavbu, nadobúda

k nej takto vlastníctvo stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s právne
relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Podľa ustálenej judikatúry, spoluvlastnícky vzťah
k stavbe vybudovanej spoločnou činnosťou viacerých osôb vzniká na základe dohody o založení
spoluvlastníckych vzťahov k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb.
Dohoda nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti

spoluvlastníckych podielov, no z jej obsahu musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové
spoluvlastníctvo k stavbe, napr. s tým, že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa
jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak,
sú rovnaké (por. rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo dňa 23.4.1982, sp. zn. 2 Cz XX/XX - Q. 16/1983,
a rovnako uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18.10.2008 sp. zn. I. ÚS 300/08).

36.Relevantnádohodaozaloženípodielovéhospoluvlastníctvakstavbebymohlabyťplatneuzatvorená
iba do okamžiku, ktorý by vzniku stavby časove predchádzal (rozsudok Nejvyššího soudu sp. zn. 3 Cdo
111/92, publikovaný v Právních rozhledech č. 2/1993, str. 46).

37. Vlastníctvo k novo zhotovenej veci nadobúda originárne ten, kto vec vytvoril (trochu odlišné
pravidlá platia pro spracovanie cudzej veci viď § 135b ObčZ). Ak ide o stavbu, nadobúda k nej takto
vlastníctvostavebníkvobčianskoprávnomzmysle,tedaten,ktorýstavbuuskutočnils(právnerelevantne
prejaveným) úmyslom mať ju pro sebe (viď napríklad nález Ústavního soudu ze dne 25. 9. 1997, sp.
zn. III ÚS 336/96). Nie je rozhodné, komu bolo adresované rozhodnutí o stavebnom povolení (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 5.11.2002, sp. zn. 22 Cdo 1174/2001).

38. Spoločným zriaďovaním stavby sa rozumie, ak sa dve alebo viac osôb významným spôsobom
podieľajú na vybudovaní stavby, najmä vykonávaním prác, dodávaním materiálu, financovaním stavby.V celkom špecifických prípadoch, ktorý vyplýva z povahy a intenzity vzájomného vzťahu účastníkov
(napr. vzťah druha a družky), môže ísť aj o vytvorenie priestoru na to, aby sa iný rodinný príslušník mohol
výstavbe venovať. Ak ohľadne právneho osudu stavby, ani ohľadne právneho dôvodu účasti viacerých

osôb na stavbe tieto neprejavili právne významnú vôľu a súčasne zo všetkých okolností veci jasne
nevyplýva, že stavebníkom je iba niektorá z nich, stavba je v podielovom spoluvlastníctve osôb, ktoré
spoločne zriaďovali stavbu. Ten, kto sa v takomto prípade spoluvlastníctva dovoláva, musí preukázať,
že išlo o spoločne zriaďovanú stavbu (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2021 sp.
zn. 3Co/158/2017).

39. Pre úspech v konaní bolo úlohou žalobkyne preukázať, že aj ona bola popri žalovanom stavebníkom
v občianskoprávnom zmysle, teda že stavbu uskutočňovala s právne relevantným úmyslom mať ju pre
seba a že došlo k uzatvoreniu dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu k domu. Súd konštatuje,
že žalobkyňa dôkazné bremeno v tomto smere uniesla. V konaní nebolo sporné financovanie stavby
tak, ako ho uvádzala žalobkyňa, zriadenie spoločného účtu, uzatvorenie zmluvy o úvere, vydanie

územného rozhodnutia a ohlásenie malej stavby, uzatvorenie kúpnej zmluvy k pozemku, na ktorom
sa nachádza rodinný dom, uzatvorenie kúpnej zmluvy na byt žalobkyne, uzatvorenie zmlúv o dielo.
Žalovaný rozporoval uzatvorenie dohody o vzniku spoluvlastníctva a tvrdil, že z jeho strany neexistovala
nikdy vôľa nadobudnúť stavbu rodinného domu do spoluvlastníctva. Rovnako rozporoval dohodu po
kolaudácii stavby o prevode podielu na žalobkyňu vo výške 1. Namietal aj skutočnosť, že stavbu stavali

spoločne.

40. Súd má z vykonaného dokazovania preukázané spoločné zriaďovanie stavby rodinného domu
žalovaným a žalobkyňou, teda že sa obaja významným spôsobom podieľali na vybudovaní stavby.
Žalobkyňa sa podieľala na zriaďovaní stavby jednak finančne, ako aj zabezpečovaním právnych

a realizačných náležitostí – vypracovanie zmlúv o dielo, vypracovanie reklamácie u zhotoviteľa,
uskutočňovaním prác na stavbe osobne alebo prostredníctvom jej príbuzných (otca a súrodencov),
zabezpečením projektanta a stavebného dozoru.

41. Vo vzťahu k financovaniu stavby zo strany žalobkyne žalovaný potvrdil poskytnutie sumy cca 40.000

eur žalobkyňou, ale namietal, že túto sumu žalobkyňa len vložila z predaja bytu s tým, že ak by sa niečo
stalo, túto sumu jej vráti. Svoje tvrdenie však ničím nepodložil. Žalovaný tak naznačuje, že žalobkyňa
nevložila svoje vlastné finančné prostriedky do stavby domu z dôvodu, že ide o ich spoločnú stavbu, ale
ide akúsi formu „pomoci“, či „pôžičky“ žalovanému, ktorá mohla byť eventuálne vrátená. Takéto závery
z dokazovania nevyplývajú, skôr naopak. Suma, ktorú žalovaná investovala do stavby rodinného domu

z predaja bytu vo výške 37.533 eur, nepredstavovala voľné finančné prostriedky žalobkyne, naopak,
na ich zabezpečenie predala svoj byt, v ktorom predtým spolu so žalovaným bývali. V tomto kontexte
je logickejšie a pravdepodobnejšie tvrdenie žalovanej, že si financiami z predaja bytu zabezpečovala
svoje „vlastné“ bývanie v spoločnom dome, ako tvrdenie žalovaného, že mu žalobkyňa poskytla akúsi
finančnú výpomoc na výstavbu výlučne jeho domu. Zároveň tvrdenia žalobkyne sú podporené aj inými

dôkazmi uvádzanými nižšie, ktoré spolu vytvárajú súvislý celok (čestné prehlásenia, úverová zmluva,
zmluvy o dielo). V tejto súvislosti nie je významné, že ide len o časť sumy z celkových výdavkov na
zriadenie domu, ktoré žalovaný vyčíslil na viac ako 140.000 eur, nakoľko suma 40.000 eur nie je
zanedbateľná ani k pôvodne rozpočtovanej sume 122.680,22 eur bez DPH (nesporné tvrdenie v žalobe),
ani k žalovaným uvádzanej reálnej sume. Na okraj k tvrdeniu žalovaného, že by tieto vložené finančné

prostriedky žalobkyni vrátil, „ak by sa niečo stalo“, súd poukazuje na procesnú obranu žalovaného,
v ktorej automaticky uplatnil námietku premlčania k prípadnému nároku žalobkyne na vrátenie týchto
prostriedkov.

42. Na posúdenie otázky vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe činnosťou viacerých osôb je

rozhodujúca dohoda medzi nimi, obsahom ktorej je založenie spoluvlastníckych vzťahov. Na uzatváranie
takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená
buď výslovne (za použitia slov) tak, že sa slová prednesú ústne (ústa forma), alebo zaznamenajú
písomne ( písomná forma), ale tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje

pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že
účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než
sa začalo so stavbou), na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe.43. Žalovaný tvrdí, že mal úmysel nadobudnúť stavbu do svojho výlučného vlastníctva, popieral úmysel
spoluvlastniť so žalobkyňou stavbu a akúkoľvek dohodu o podielovom spoluvlastníctve (ani pred
zriaďovaním stavby, ani pri kolaudácii). Nakoľko vôľa žalovaného predstavuje jeho vnútorné prežívanie,

ktoré sa dokazovať nedá, je ju potrebné preskúmať na základe objektívnych skutočností a zistiť, či z
týchto skutočností možno vôľu žalovaného vyvodiť alebo nie. V danom prípade žalobkyňa netvrdila,
že došlo k výslovnej dohode o spoluvlastníctve, ale poukazovala na možnosť takúto dohodu uzatvoriť
konkludentne.

44. Súd má spoločné zriaďovanie stavby a konkludentú dohodu o spoluvlastníctve preukázanú na
základe toho, že žalobkyňa spolu so žalovaným spoločne voči tretím osobám vystupovali ako investori,
resp. objednávatelia stavby, a to ešte v čase pred realizáciou stavby v roku XXXX (s výstavbou sa začalo
v roku XXXX). Obaja sú uvádzaní v projektovej dokumentácii ako investori (december XXXX), pričom
sám projektant potvrdil, že ho žalobkyňa a žalovaný spoločne oslovili a požiadali o vypracovanie projektu
na ich rodinný dom (žalovaný potvrdil, že na stretnutiach s projektantom sa zúčastnila aj žalobkyňa).

V projektovej dokumentácii boli podľa ich požiadavky objednávateľmi a stavebníkmi obaja. Žalobkyňa a
žalovaný boli dlžníkmi zo zmluvy o úvere poskytnutom na výstavbu domu. Na jednej strane môže byť
pravdivé tvrdenie žalovaného, že jemu samotnému by banka úver neposkytla (vzhľadom na príjem a už
čerpaný úver), to však nič nemení na situácii, že dlžníkmi boli obaja a žalobkyňa znášala riziko postihu
v prípade, ak by sa úver nesplácal riadne a včas. Rovnako nie je podstatné, že splátky úveru splácal

žalovaný, stále ide o spoločný úver. Zároveň žalobkyňa uviedla, že ona platila náklady na domácnosť, čo
žalovaný potvrdil, ale namietal, že ostatné náklady platil on a boli nepomerne vyššie. K tejto argumentácii
žalobcu súd uvádza, že pri podieľaní sa na spoločných výdavkoch v partnerskom vzťahu, resp. v
rodine spravidla nedochádza k presnému rozdeleniu výdavkov medzi partnerov na polovicu, nakoľko tu
vstupujú rôzne faktory ako príjem, osobná starostlivosť o maloleté deti, možnosti a schopnosti partnerov.

45. Na to, aby bola stavba financovaná prehľadne, bol zriadený bankový účet na meno žalobkyne,
kde boli prevádzané finančné prostriedky tak z úveru, ako aj od žalobkyne a žalovaného a ktorý slúžil
výlučne na financovanie stavby. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil, prečo bol tento
účet zriadený na žalobkyňu (a nie na jeho meno, ak mala byť stavba výlučne jeho). Žalobkyňa aj

žalovaný boli spoločne objednávateľmi na zmluvách o dielo. Jednu zmluvu o dielo podpísali obaja ako
zhotovitelia, jednu len žalobkyňa a jednu len žalobca. Uvedené nasvedčuje tvrdeniam žalobkyne, že
záležitosti súvisiace s výstavnou domu obstarávali jednak spoločne a niekedy raz jeden alebo druhý,
podľa možností. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalovaného, že zmluvy vypracovala žalobkyňa na
jeho pokyn tak, aby bolo všetko v poriadku a on neriešil, prečo je uvedená na zmluve aj žalobkyňa,

pretožebolzaľúbený.Ztaktokoncipovanýchzmlúvmuselobyťajlaikovizrejmé,žesistavbu„objednáva“
pre seba aj žalobkyňa, ktorá z tejto zmluvy bola zároveň zaviazaná na zaplatenie odplaty za dielo.
Žalobkyni (spolu so žalovaným) bola cena diela na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX aj v skutočnosti
fakturovaná. Ak žalovaný namieta, že v súvislosti s uvádzanými zmluvami o dielo išlo o malé sumy,
táto skutočnosť je bez významu, pretože uvádzané zmluvy nemajú preukazovať pomer podieľania sa

žalobkyne na realizovaní stavby, ale to, že žalobkyňa vystupovala ako objednávateľ diela. Žalobkyňa
a žalovaný spoločne reklamovali vady diela u zhotoviteľa e-mailom, ktorý vyhotovila na požiadavku
žalovaného žalobkyňa. Obrana žalovaného, že len dokument preposlal a neriešil, kto je tam uvedený,
je opäť otázna, keď si musel uvedomovať, že reklamáciu posiela aj v mene žalobkyne.

46. V neposlednom rade z elektronickej komunikácie vyplýva, že žalobca považoval dom za spoločný
(„ja už prestávam náš dom volať že stavba ...“, „B. veď aj tvoja je tá C. ...“). Ide o autentické vyjadrenia
priamo od žalovaného v čase výstavby domu. Ak žalovaný poukazuje na to, že sa vyjadril o C. aj ako
o výlučne jeho - „nenechaj mi to (C. – pozn) dogabať“, z kontexte celej správy (č.l. 233) vyplýva, že
považuje (v tom čase) C. za spoločnú. Vyjadrenie o „našom dome“ žalovaný vysvetľuje tým, že to tak

nemyslel, povedal to iba pre to, že tam mala žalobkyňa bývať. V kontexte so všetkými ostatnými dôkazmi
takáto argumentácia neobstojí.

47. Zámer stavať dom ako spoločný potvrdili aj príbuzní žalobkyne v čestných prehláseniach (E.,
P., P., ktorý vykonával na stavbe stavebný dozor), ako aj osoba vykonávajúca stavebný dozor (tiež

príbuzný žalobkyne). Žalovaný tvrdil, že obsah čestných prehlásené je nepravdivý, ale neuviedol v
čom konkrétne. Rovnako poukazoval, že ich obsah je potrebné hodnotiť aj so zreteľom na príbuzenský
pomer týchto osôb k žalobkyni. V zásade nemožno automaticky vylúčiť takýto dôkaz len z dôvodu
príbuzenského vzťahu osôb, ktoré podali čestné prehlásenie, ku strane sporu. Tieto osoby nepodalisvoje vyhlásenia ako svedkovia (ktorí vypovedajú riadne poučení o povahe svedeckej výpovede a
jej následkoch), súd preto hodnotil ich prehlásenia ako listinné dôkazy, na ktoré však nie je možné
bez relevantného dôvodu neprihliadať. Súd nevyhodnotil tvrdenia v prehláseniach za nedôveryhodné,

keď časť z nich je podporená inými dôkaznými prostriedkami (financovanie stavby žalobkyňou,
podieľanie sa na stavebných prácach). Je pravdou, že niektoré vyhlásenia obdobné a schematické, čo
evokuje skutočnosť, že boli predpripravené, avšak to neznamená, že nepredstavujú skutočné vnímanie
situácie týmito osobami. Žalovaný označil ako ovplyvneného aj G. O., vykonávajúceho stavebný
dozor, avšak nijako túto námietku nekonkretizoval. G. O. nie je v príbuzenskom vzťahu k žalobkyni,

jeho prehlásenie sa formou a štylizáciou odlišuje od ostatných, preto súd nezistil žiadne dôvody
spochybňujúce jeho tvrdenia. Napokon súd k čestným vyhláseniam dodáva, že žalovaný na vyvrátenie
tvrdení v čestných prehláseniach neprodukoval žiadne dôkazy (nenavrhol vypočuť uvedené osoby,
prípadne iných svedkov). Ďalej žalobkyňa a jej príbuzní sa osobne prácami podieľali na výstavbe
rodinného domu, čo nebolo sporné, avšak žalovaný to označil za normálnu výpomoc. O takúto výpomoc
by sa práve jednalo v prípade, ak by tieto osoby boli presvedčené, že pomáhajú na stavbe svojej

príbuznej (žalobkyni). Napokon nemožno opomenúť, že čase výstavby domu boli žalobkyňa a žalovaný
partnermi, resp. snúbencami, plánovali svadbu, žalobkyňa bola tehotná a narodilo sa im spoločné dieťa.

48. Námietka žalobcu, že dom bol postavený na jeho pozemku a bez súhlasu vlastníka, resp. bez
relevantnéhoprávnehovzťahukpozemkunemohlažalobkyňanadobudnúťspoluvlastníckypodiel,nemá

oporu v žiadnej právnej norme. V prvom rade súhlas nebol potrebný, keďže stavbu realizovali spoločne.
Na druhej strane platné právo pozná inštitút neoprávnenej stavby (§ 135C Občianskeho zákonníka),
kedy stavba na cudzom pozemku bez oprávnenia neznamená, že ju stavebník nenadobudne do
svojho vlastníctva (uvedené však nemá relevanciu k prejednávanej veci). Nie je ani podstatné, kto
bol stavebníkom v stavebnom konaní, nakoľko skutočnosť, že stavebné povolenie (resp. oznámenie

k ohláseniu stavby) a kolaudačné rozhodnutie boli vydané len meno žalovaného, vzhľadom na závery
ustálenej judikatúry, nie je rozhodujúce.

49. Tvrdená dohoda pri kolaudačnom konaní o prevode podielu vo výške 1 na žalobkyňu nemá právne
relevantný význam k posúdeniu podmienok na vznik spoluvlastníctva, keďže dohoda v tomto zmysle

musí byť uzatvorená do okamihu, ktorý predchádza vzniku stavby (rozsudok Nejvyššího soudu sp. zn.
3 Cdo 111/92). Uvádzaná dohoda, resp. okolnosti jej uzatvorenia môžu mať význam pri dokazovaní
úmyslustránzriadiťspoločnústavbu.Žalobkyňatvrdila,žecelýčasbolavtom,žebudeakospoluvlastník
uvedená na liste vlastníctva, k čomu nedošlo, keďže pracovníčka stavebného úradu mala výhrady
k zápisu oboch ako vlastníkov z dôvodu, že vlastníkom pozemku je žalovaný a išlo o ohlásenie malej

stavy. Uvedené potvrdila aj sestra žalovanej. Žalovaný túto dohodu síce rozporoval, ale nepredložil
žiadne dôkazy na preukázanie opaku. Avšak a aj bez ohľadu na (ne)preukázanie takejto dohody pri
kolaudácii mal súd za preukázané splnenie podmienok na vznik spoluvlastníctva.

50. Požiadavka žalovaného, že dohoda o vzniku podielového spoluvlastníctva musí mať pri nadobudnutí

vlastníckeho práva zhotovením veci písomnú formu, nemá oporu ani v právnom predpise, ani v ustálenej
rozhodovacej praxi súdov vrátane najvyšších súdnych autorít (toto platí pri derivatívnom nadobudnutí
zmluvou). Všetky rozhodnutia vychádzajú z toto, že takáto dohoda nemusí byť písomná a jej obsahom
nemusí byť dohoda o veľkosti spoluvlastníckych podielov – v takom prípade platí, že sú rovnaké (napr.
najvyšší súd SSR sp. zn. 2Cz 13/82 – R 16/1983, Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 300/085, NS SR sp.

zn. 6Cdo/227/2013, NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1174/2001, Krajský súd v Bratislave sp. zn. 3Co/158/2017,
Krajský súd v Trenčíne sp. zn.4Cdo/370/2017).

51. Námietka žalovaného, že žalobkyňa prejavila relevantnú vôľu mať dom v podielovom
spoluvlastníctve až teraz, osem rokov od kolaudácie, neobstojí, keďže z vyššie uvedeného dokazovania

vyplýva jej vôľa od počiatku byť podielovým spoluvlastníkom domu (je to evidentné napríklad zo zmlúv
o dielo, kde je žalobkyňa uvádzaná ako objednávateľ a ktoré sama vypracovala). Tvrdenie, že si tento
nárok voči nemu nikdy predtým neuplatnila, resp. neprejavila záujem, je v rozpore s tvrdením žalobkyne
o dohode o prevode spoluvlastníckeho o podielu pri kolaudácii, pričom žalovaný svoje tvrdenie nijako
nepreukázal.

52. Na základe uvedeného súd konštatuje, že má preukázanú konkludentnú dohodu žalobkyne
a žalobcu nadobudnúť rodinný dom do podielového spoluvlastníctva. Táto dohoda vyplynula z okolností
prípadu, keď medzi stranami bol partnerský vzťah, počas ktorého bola realizovaná stavba rodinnéhodomu. Strany prejavili pred sebou vôľu mať spoločné bývanie a každá zo strán sa hodlala na jeho
vybudovaní podieľať v rámci vlastných možností. Strany prejavili vôľu stavať spoločne aj navonok,
voči tretím osobám, keď spoločne obstarali úver, projektovú dokumentáciu, vystupovali spoločne ako

objednávatelia diela. Strany sporu spoločne ako rodina s maloletou dcérou užívali rodinný dom v rokoch
XXXX až XXXX a podieľali sa spoločne na výdavkoch.

53. Súd má preto preukázané, že vzniklo podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalobcu, pričom ich
podiely sú rovnaké, keďže dohoda o výške podielov preukázaná nebola.

54. Súdna prax tiež pripúšťa, že spoluvlastníctvo k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých
osôb môže vzniknúť aj v prípade, ak takéto osoby neuzavreli o vlastníctve k novovybudovanej veci
žiadnu dohodu. Je tomu tak preto, že vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu
uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba (stavebník), pričom nie je
rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Ak stavbu vykonáva viac

osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, resp. sa jej uzavretie nepodarilo
stavebníkmi v konaní preukázať, podielovými spoluvlastníkmi stavby sa tieto osoby stávajú len vtedy,
ak z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej z týchto osôb (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 5.11.2002, sp. zn. 22 Cdo 1174/2001 alebo z 25.6.2007, sp. zn. 22 Cdo
2258/2007). Ak ohľadne právneho osudu stavby, ani ohľadne právneho dôvodu účasti viacerých osôb

na stavbe tieto neprejavili právne významnú vôľu a súčasne zo všetkých okolností veci jasne nevyplýva,
že stavebníkom je iba niektorá z nich, stavba je v podielovom spoluvlastníctve osôb, ktoré spoločne
zriaďovali stavbu (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/158/2017).

55. Vzhľadom k citovaným rozhodnutiam súd konštatuje, že ak by aj nebola preukázaná dohoda o vzniku

podielového spoluvlastníctva, bola by stavba v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, nakoľko má
súd preukázané, že stavba vznikla spoločnou činnosťou žalovaného a žalobkyne a zo všetkých
okolností jednoznačne nevyplýva (financovanie, úver, bankový účet, projektová dokumentácia, zmluvy,
zhotovovanie stavby), že malo ísť výlučne o stavbu vo vlastníctve žalovaného. K takémuto spôsobu
vzniku podielového spoluvlastníctva Najvyšší súd ČR v rozhodnutí 22 Cdo 1174/2001 uviedol, že tak

to bude hlavne vtedy, ak viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe zriadi stavbu za účelom ich
spoločného užívania a podieľajú sa na jej vzniku vlastnou prácou i dodaním materiálu, ak nevyplýva
z okolnosti veci ohľadom vlastníckych vzťahov k stavbe niečo iné. Samotná skutočnosť, že sa stavebníci
dohodli iba na spoločnom užívaní, bez toho, aby čokoľvek dojednali o vlastníctve k stavbe, ešte
nevylučuje vznik ich spoluvlastníctva.

56. Zhrnúc všetky vyššie uvádzané závery súd určil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi rodinného domu, každý v podiele 1.

57. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na priznanie náhrady za užívane spoločnej veci, resp. za nadužívanie

spoluvlastníckeho podielu 1.000 eur mesačne od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy opustila
rodinný dom, t.j. od júla XXXX (nebolo sporné, že spoločnú domácnosť opustila v júni XXXX).

58. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému
spoluvlastníkovizato,ženeužívaspoločnúvecvrozsahusvojhospoluvlastníckehopodielu,ideoprávny

vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku. V prípade, že sa
spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý
vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka.
(NS SR sp. zn. 4Cdo/298/2008).

59. Žalovaný uplatnený nárok vo vyjadrení ani v replike nijakým spôsobom nerozporoval. K tomu
pristúpil až na pojednávaní a to len všeobecne tak, že požadovaná výška nájmu nekorešponduje so
skutočnosťou a v zásade celý nárok popiera. V takomto prípade však nejde o účinné popretie skutkových
tvrdení protistranou (žalovaný neuviedol žiadne svoje tvrdenia ohľadom vzniku nároku žalobkyne, výšky
obvyklého nájmu a podobne) a súd z nich vychádza ako z nesporných (Skutkové tvrdenia strany, ktoré

protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné. - § 151 ods. 1 a 2 CSP).60. Keďže určenie spoluvlastníckeho práva žalobkyne má deklaratórny charakter (teda spoluvlastníctvo
jej vzniklo zhotovením veci), po opustení spoločnej nehnuteľnosti žalovaný užíval aj jej podiel (opak
tvrdený nebol). Žalovaná ho vyzvala listom zo dňa XX.XX.XXXX na usporiadanie ich spoluvlastníckych

vzťahov (č.l. 170), žalovaný k tomu nepristúpil, nakoľko nárok žalobkyne popieral. Avšak už v tomto čase
mu muselo byť zrejmé (ak mu to doposiaľ nevyplynulo z iných skutočností), že žalobkyňa si nárokuje
svoj spoluvlastnícky podiel. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci
v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo
forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva,

takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Nárok žalobkyne je
preto dôvodný, avšak len za obdobie, ktoré už nastalo (nie je možné priznať takýto nárok do budúcnosti
– analogicky s bezdôvodným obohatením), preto vychádzajúce z nespornej sumy 1.000 eur mesačne
(nespornávýškanájmuobdobnejnehnuteľnosti2.5000eurpoodrátanísplátkyúverucca500eur,delene
dva) a priznal žalobkyni sumu 7.500 eur (za 7 a pol mesiaca od júla XXXX do vyhlásenia rozsudku).
Sumu uložil žalovanému uhradiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom túto lehotu súd

považuje vzhľadom na výšku sumy a návrh samotnej žalovanej na určenie takejto patričnej lehoty za
primeranú (§ 232 ods. 3 CSP).

61. K procesnému postupu v konaní súd uvádza, že nevyhovel žiadosti žalovaného prednesenej na
pojednávaní na poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k predbežnému právnemu posúdeniu súdu ako aj

k výsluchu strán sporu na pojednávaní a zároveň na prednesenie záverečného návrhu a zhodnotenie
dokazovania. Súd sa na pojednávaní vyjadril, že žiadosti nevyhovie, vzhľadom k tomu, že by išlo
o neodôvodnené odročenie pojednávania, keďže neboli produkované iné resp. odlišné skutkové
tvrdenia, predbežné právne posúdenie súdu korešponduje s obsahom žaloby, nedošlo k prekvapivému
právnemu posúdeniu skutkového stavu vzhľadom na aplikovaný právny predpis ako aj súdnu prax.

Súd ďalej dodáva, že priebeh pojednávania nie je kogentne stanovený zákonom a určuje ho sudca.
V súlade s čl. 17 CSP je povinný postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádzať pri tom zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb. Pojednávanie vedie sudca tak, aby bolo možné rozhodnúť vo
veci spravidla na jedinom pojednávaní (§ 179 ods. 1 CSP). Procesný predpis upravuje fakultatívnu

možnosť určiť strane sporu alebo jej zástupcovi lehotu na dodatočné splnenie povinnosti predniesť
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie (§
181 ods. 4 CSP). Avšak v predmetnej veci strana žalovačného predložila skutkové tvrdenia, súd
vykonalvšetkynavrhovanédôkazyažalovanýinénávrhynadoplneniedokazovanianemal.Ustanovenie
§ 181 ods. 4 CSP preto nemožno aplikovať. Strana žalovaného žiadala lehotu na vyjadrenie sa

k predbežnému právnemu názoru súdu, k zhodnoteniu dokazovania a na predloženie záverečného
návrhu. Nie je vylúčené, aby súd po rozsiahlom dokazovaní na pojednávaní (výsluch viacerých
svedkov, znalca,) vyhovel návrhu strany sporu na odročenie pojednávania za účelom zhodnotenia
dokazovania, resp. prípravy záverečnej reči, a to najmä ak sa objavia nové skutočnosti z dôkazov
vykonaných na pojednávaní, resp. súd chce posudzovať skutkový stav iným spôsobom ako doposiaľ

alebo právne posúdenie súdu (aplikácia noriem, zohľadnenie judikatúry) je prekvapivé vzhľadom na
obsah žaloby a vyjadrení strán sporu. K žiadnej takejto skutočnosti nedošlo. Súd strane žalovaného dal
priestor na prednes záverečnej reči ( obsahom záverečnej reči by malo vyť stručné a vecné zhrnutie
substancovaných skutkových tvrdení, vyjadrenie k priebehu a výsledkom dokazovania a k právnej
stránkeveci).Neposkytnutiedodatočnejlehotynaprípravuzáverečnejrečivzhľadomnapriebehkonania

a skutočnosti uvedené vyššie súd nepovažuje za porušenie procesného práva žalovaného. Súd pre
úplnosť dodáva, že záverečná reč sporovej strany alebo jej zástupcu nenahrádzala úkony, na ktoré bola
strana povinná v predchádzajúcich štádiách konania.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Žalobkyňa mala v časti nároku o určenie vlastníckeho práva plný úspech, preto jej súd priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100%. V konaní o náhradu za užívanie spoločnej veci (nadužívanie
spoluvlastníckeho podielu) mala úspech len čiastočný, pričom jej úspech nie je možné matematicky
vyjadriť, keď požadovala plnenie do budúcnosti s neurčitým, resp. od inej skutočnosti závislým
ukončením plnenia. Preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.65. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

8C/91/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.