Rozsudok – Zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoCsp/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206300
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1321206300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.

Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: W. I., U..W.., H.: XX XXX XXX, O. XX, O.,
zast. S. J., W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, V. Z. J. Č.. XXXX/X, O., proti žalovanej: Q. Z., K.. XX.XX.XXXX,
I. O. S. K. Č.. XXXX/XX, O., o zaplatenie 242,09 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12.02.2024, č. k. B3-62Csp/89/2021-66, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. mení tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 89,59 eura od 30.01.2021 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť istinu vo výške 152,50 eura spolu s rokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
152,50 eura od 30.01.2021 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 89,59 eura (výrok I.), vo zvyšku
žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (výrok III.).

2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 488, § 491 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, §
545 ods. 3, § 545a zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej
len „OZ“), § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení činnom v čase vzniku posudzovaného záväzkového vzťahu (ďalej len „zák. č.
351/2011 Z. z.) a vykonané dokazovanie odôvodnil porušením zákonnej i zmluvnej povinnosti žalovanej
uhrádzať riadne a včas platby za riadne poskytnuté a vyfakturované telekomunikačné služby. Uviedol, že
medzi sporovými stranami neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, nakoľko žalovaná v priebehu

konania neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany a jeho skutkové tvrdenia nepoprela, v dôsledku
čoho ich súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Dospel preto k záveru, že žalovaná
riadne a včas žalobcovi nezaplatila v lehote splatnosti cenu za ním poskytnuté telekomunikačné
služby vyčíslené vo vystavených faktúrach a v súlade s platným cenníkom a zmluvne dojednanými
podmienkami, a to ani v dodatočnej lehote poskytnutej na splnenie dlhu žalobcom v upomienkach.
Nárok tak považoval za dôvodný, riadne preukázaný a uplatnený v správnej, ba dokonca v nižšej sume
(namiesto istiny 195,29 eura si žalobca uplatnil istinu v sume 152,50 eura), a preto žalobe vyhovel v

celom rozsahu uplatnenej istiny. Vzhľadom na písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute
pre prípad, ak žalovaná poruší záväzok viazanosti, ktorá situácia v posudzovanom prípade nastala,
za konštatácie, že výška zmluvnej pokuty je riadne určiteľná na základe v zmluve uvedeného vzorca
pre výpočet zmluvnej pokuty a jednoznačnú skutočnosť, že porušenie zmluvného záväzku žalovanázavinila porušením svojej platobnej disciplíny, prvoinštančný súd sa stotožnil aj s názorom žalobcu, že
má nárok na zaplatenie ním uvedenej a správne vyčíslenej zmluvnej pokuty v sume 89,59 eura, ktorú aj
riadne fakturačne vyúčtoval. Dodal, že neuplatnil moderačné právo vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty

a primerane ju neznížil, nakoľko neprimerane neprevyšuje zabezpečovanú povinnosť (žalovanú istinu)
a s prihliadnutím na opakujúce zanedbanie platobnej povinnosti žalovanej ju považoval za primeranú a
spravodlivú. Vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu pohľadávky konštatoval, že žalovaná sa dostala
do omeškania s platením jednotlivých úhrad titulom cien za poskytované telekomunikačné služby na
základe splatných faktúr dňa 01.02.2020, 03.03.2020, 01.04.2020, 01.05.2020 a 30.05.2020. Nakoľko

žalobca si uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
zmluvnej pokuty (od 30.01.2021), prvoinštančný súd viazaný žalobným návrhom (§ 216 os. 1, 2 CSP)
zhodne s jeho požiadavkou priznal úroky z omeškania až od 30.01.2021. Nesprávne však podľa súdu
prvej inštancie si žalobca uplatnil úrok z omeškania aj zo zmluvnej pokuty, hoci občianskoprávny inštitút
zmluvnej pokuty rovnako ako právny inštitút úroku z meškania predstavuje sankčný nárok za porušenie
zmluvného záväzku a postihuje dlžníka za riadne a včasné nesplnenie pohľadávky veriteľa, a preto

priznaním úroku z omeškania zo sumy 242,09 eura, zahŕňajúcej i judikovanú zmluvnú pokutu, by došlo
k duplicitnému sankčnému postihu žalovanej za omeškanie s plnením tej istej zmluvnej povinnosti.
Žalobcovi tak priznal úrok z omeškania iba z uplatnenej istiny 152,50 eura a v prevyšujúcej časti
zodpovedajúcej zmluvnej pokute (úrok z omeškania zo sumy 89,59 eura), nárok žalobcu ako právne
nedôvodný zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu sporových strán tak, že s prihliadnutím na skutočnosť, že
žalobca bol čiastočne neúspešný iba v určitej časti príslušenstva pohľadávky, a vo vzťahu k uplatnenej
istine zaznamenal plný procesný úspech, priznal mu plný nárok na náhradu trov konania.

3. Proti výroku II. rozsudku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie

žalobca, ktorý pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) žiadal v napadnutej
časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovie a
žalovanú zaviaže aj k úhrade úroku z omeškania aj zo sumy zmluvnej pokuty vo výške 89,59 eura
za súčasného priznania nároku na náhradu trov konania. Uviedol, že názor súdu prvej inštancie
vyslovený vo vzťahu k úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty nemá oporu v platnej právnej úprave.

S odkazom na us.t § 121 ods. 3, § 544 ods. 1, § 517 ods. 2 OZ uviedol, že zmluvná pokuta je
samostatným peňažným nárokom (nie je príslušenstvom pohľadávky), ktorý možno aj samostatne
vymáhať. V dôsledku nesplnenia povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu riadne a včas, ako každého
iného peňažného záväzku, sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania
z nezaplatenej sumy zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že žiadny právny predpis, vrátane zákonných

ustanovení OZ upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, výslovne nevylučuje možnosť uplatnenia nároku na
úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov, ktorá je jednotná v
tom, že žalobcovi priznáva s nárokom na zmluvnú pokutu aj nárok na úrok z omeškania z nej. Podporne
poukázal aj na výňatok z odbornej literatúry s názvom „Zmluvná pokuta“ od R. R..

4. Žalovaná sa v súdom stanovenej lehote k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal úrok z
omeškania zo zmluvnej pokuty, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Žalobcom vymedzeným predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie právnej otázky týkajúcej sa
opodstatnenosti jeho požiadavky na priznanie zákonného úroku z omeškania aj z uplatnenej zmluvnej

pokuty. Súd prvej inštancie neoprávnenosť takejto požiadavky odôvodnil duplicitou sankčného postihu
žalovanej za omeškanie s plnením jej zmluvnej povinnosti, nakoľko zmluvná pokuta rovnako ako aj
zákonný rok z omeškania predstavujú sankčné nároky. S uvedeným právnym názorom odvolací súd
zhodne so žalobcom nesúhlasí, keď prezentovaná právna úvaha súdu prvej inštancie nereflektuje to,
že zmluvná pokuta v prejednávanom prípade predstavovala zmluvne dojednanú sankciu za porušenie

zmluvných povinností riadne a včas platiť úhradu za poskytnuté telekomunikačné služby, zatiaľ čo úrok
z omeškania zo zmluvnej pokuty predstavuje zákonnú sankciu za nesplnenie povinnosti zaplatiť riadne
a včas zmluvnú pokutu, t. j. viaže sa na porušenie iných povinností. Ako správne poukázal v odvolaní
žalobca,zmluvnápokutaniejevzmysle§121ods.3OZpríslušenstvompohľadávky,alejesamostatnýmprávnym nárokom majúcim normatívny základ v ust. § 544 OZ, a to aj napriek tmu, že predstavuje
vedľajší (akcesorický) záväzok zabezpečujúci hlavný záväzok. Nesplnením tohto peňažného záväzku
sa žalovaná v zmysle § 517 ods. 2 OZ dostala do ďalšieho omeškania (t. j. nielen do omeškania

s platením vyúčtovaných a splatných cien za poskytnuté telekomunikačné služby), v dôsledku čoho
žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania aj z neuhradenej zmluvnej pokuty, a to od 30.01.2021,
t. j. od dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou bola žalovanej vyúčtovaná
predmetná zmluvná pokuta. Podporne odvolací súd poukazuje aj na žalobcom priloženú monografiu:
R., O.: Zmluvná pokuta. Bratislava: IURA EDITION 2004, str. 121), ďalej na rozsudok NS ČR zo dňa

27.05.2010, sp. zn. 23Cdo/231/2010, rozsudok NS ČR zo dňa 27.03.2003, sp. zn. 33Odo/105/2003,
ktoré potvrdzujú oprávnenosť požiadavky na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty. Odvolací súd tiež
dodáva, že na uvedený záver nemá žiaden vplyv spotrebiteľský charakter zmluvného záväzku.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že
žalobcovi neprináleží nárok na úroky z omeškania zo sumy zmluvnej pokuty, odvolací súd v napadnutom

zamietajúcom výroku II. prvoinštančný rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi v súlade s
jeho návrhom priznal aj úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti.

8. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konania. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania

na súde prvej inštancie.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. O nároku na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa

procesnej zásady úspechu vyjadrenej v citovanom ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).