Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724201649
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5724201649.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudca - spravodajca) a JUDr. Róberta Urbana, v spore
žalobcu: A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. D. E. XX, proti žalovanej: F. G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F., D. XXXX/X, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Bacmaňák, spol. s r.o.,
so sídlom Martin, Zvolenská 4014/31, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v štádiu konania o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Martin č. k. 27C/58/2024-27 zo dňa 28. 6. 2024 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že zakazuje žalovanej nakladať s bytom č. XX nachádzajúcim
sa vo vchode č. X, na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX, na ulici D. X, XXX XX F., postavenom
na CKN parcele č. 494/44 o výmere 1076 m2, zastavaná plocha a nádvorie zapísanom na LV č.
XXXX pre katastrálne územie H., okres F., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku v rozsahu 2928/226065,
a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že mal osvedčenú existenciu notárskej zápisnice N 112/2010

zo dňa 14. 7. 2010, ktorej obsahom bola okrem iného dohoda veriteľa I. B. a dlžníčky F. G. B.
o zriadení predkupného práva v prospech veriteľa I. B. pre prípad nedodržania podmienok pôžičky
peňazí a hnuteľných vecí v bode I. a III. predmetnej notárskej zápisnice. Rovnako mal osvedčené, že
žalovaná je vlastníčkou sporného bytu č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX,
kat. územie H.. Na liste vlastníctva je pri tomto byte vyznačená plomba na základe V – 1871/2024 (Kúpna
zmluva). Žalobca požadoval uloženie zákazu nakladať so sporným bytom, pričom vo veci samej sa

domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou malo dôjsť k prevodu tejto nehnuteľnosti a v súvislosti
s ktorou aktuálne prebieha na katastri vkladové konanie.
3. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, išlo
teda o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Podmienkou takéhoto nároku je, že
možnosť jeho uplatnenia vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca však v žalobe neoznačil, z akého
predpisu vyplýva ním požadované určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (ktorou by eventuálne mohlo byť

porušené jeho predkupné právo). Takýto osobitný predpis ani neexistuje, resp. v súdenom prípade
určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy nevyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ nebol osvedčený
nárok vo veci samej, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť predbežná a dočasná ochrana,
nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
4. Okresný súd zdôraznil, že nie je daná relevantná súvislosť medzi uplatneným nárokom vo veci
samej a neodkladným opatrením v skutkových okolnostiach vecí tvrdených žalobcom. Žalobca sa totiž

žalobou domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, avšak neobjasňuje, akým spôsobom súvisia jeho
nároky vyplývajúce z predkupného práva s určením neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej sa týka vkladovékonanie vedené na Okresnom úrade Martin pod sp. zn. V 1871/2024. Nie je teda zrejmé, ako by
eventuálne určenie neplatnosti kúpnej zmluvy riešilo deklarovaný nárok žalobcu – „záujem o kúpu
nehnuteľnosti“. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že, ako uviedol žalobca, nemá prístup

do vkladového konania a bližšie údaje o predmetnej kúpnej zmluve získa až zabezpečením dôkazu –
kúpnej zmluvy súdom. Predmetný nárok vo veci samej je v rozpore s podstatou predkupného práva,
ktorou je oprávnenie oprávneného z predkupného práva nadobudnúť vec, ktorú povinný z predkupného
práva má zámer scudziť, nie znemožnenie scudzenia veci povinným z predkupného práva.
5. Okrem toho podľa súdu prvej inštanciu žalobca osvedčil nadobudnutie pohľadávky z titulu pôžičky

a zapožičania hnuteľných vecí podľa notárskej zápisnice N 112/2010 zo dňa 14. 7. 2010 po svojom
otcovi dedením, avšak predkupné právo podľa § 604 Občianskeho zákonníka neprechádza na dediča
oprávnenej osoby. Žalobca by sa tak na základe dedenia nemohol stať oprávneným z predkupného
práva zriadeného označenou notárskou zápisnicou. Okresný súd tiež podotkol, že zo skutkových tvrdení
žalobcu nie je zrejmé, či žalobca označil pôvodnú dohodu o predkupnom práve, z ktorej odvodzoval
svoje nároky alebo ide o novú dohodu o zriadení predkupného práva v prospech žalobcu dojednanú

medzi žalobcom a žalovanou. Nie je preto zrejmé, či predkupné právo k predmetnej nehnuteľnosti
žalobcovi vôbec prináleží, resp. existencia predkupného práva v prospech žalobcu ako oprávneného
z predkupného práva nebola osvedčená.

6. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého

rozhodnutia tak, že bude návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené.
7. Namietal, že bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami okrem iného aj
tým, že žalovaná a žalobca sa za prítomnosti svedkov dohodli na predkupnom práve k nehnuteľnosti.
Žalobca a žalovaná svoju ústnu dohodu pred dedičským konaním aj písomne potvrdili za osobnej
prítomnosti jednotlivých dedičov. Prítomná bola aj odborne spôsobilá notárka JUDr. Školníková.

Predmetom dohody bolo, že oprávnenie z predkupného práva k nehnuteľnosti vznikne žalobcovi. Je
logické, že notárka informovala prítomných, že predkupné právo k nehnuteľnosti sa nededí, a teda,
že predkupné právo pre žalobcu bolo dohodnuté ústne pred dedičským pojednávaním a potvrdené
formou, ktorú zvolila notárka na dedičskom pojednávaní v zmysle zásady „súd pozná právo“. Na základe
zvoleného postupu notárky dňa 26. 10. 2015 a prejavenej vôle strán sporu je zrejmé, že išlo o novú

dohodu o predkupnom práve s obsahom uvedeným v notárskej zápisnici N 112/2010 zo dňa 14. 7. 2010.
8. Podľa odvolateľa okresný súd svojím postupom poprel ústavné právo žalobcu preukázať svoj
nárok v priebehu procesu. V prejednávanej veci je podstatné, aby žalovaná bola stále vlastníčkou
bytu. Vzhľadom na záväzkový charakter predkupného práva žalobcu by bol prípadný úspech v spore
žalobcu zbytočný, pokiaľ byt nebude vedený na žalovanú. Zdôraznil, že sporové strany na dedičskom

pojednávaní dňa 26. 10. 2015 dostatočne prejavili svoju vôľu a prejavili aj určité správanie, ktoré viedlo
k skutočnosti vzniku nového oprávnenia z predkupného práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Toto
nové oprávnenie z predkupného práva vzniklo a bolo novo dohodnuté na základe toho, že žalobca
v roku 2010 prispel na pôžičku pre žalovanú sumou 1.300 eur a z tohto dôvodu vznikla dohoda medzi
sporovými stranami z predkupného práva pre žalobcu k nehnuteľnosti a žalobca aj plánoval byt kúpiť,

pokiaľ by sa ho žalovaná rozhodla v budúcnosti predať.
9. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, že nie je daná relevantná súvislosť
medzi uplatneným nárokom vo veci samej a neodkladným opatrením. Predkupné právo má v danej
veci záväzkovo-právny charakter a nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, keďže nezaväzuje
tretie osoby. Ak teda žalovaná reálne byt predá tretej osobe, tak natrvalo zanikne oprávnenie žalobcu

z predkupného práva k nehnuteľnosti. Podľa princípu zmluvnej slobody môže vlastník uzatvoriť dohodu
o predkupnom práve s kýmkoľvek aj samostatne, t. j. tak, ako sa stalo v tomto prípade, keď bolo
predkupné právo k nehnuteľnosti dohodnuté osvedčením o dedičstve plynúcim z predchádzajúcej ústnej
dohody, aby nehnuteľnosť ostala v rodine. Odvolateľ mal za to, že v danej veci je relevantné, aby
súd dočasne obmedzil dispozičné právo žalovanej do doby, kým sa nerozhodne o predkupnom práve

žalobcu. Na základe uvedeného mal za to, že v danej veci je nevyhnutné napadnuté rozhodnutie zrušiť
a nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že
sporný byt nadobudla na základe kúpnej zmluvy a hoci žalobca v rámci dedičského konania nadobudol

pohľadávku poručiteľa proti žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke peňazí, zapožičania hnuteľných vecí,
o uznaní dlhu a dohode o predkupnom práve spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 14. 7. 2010,
predkupné právo tu zriadené zaniklo smrťou poručiteľa I. B. a toto neprešlo na jeho dediča A. B., pretože
to vylučuje znenie § 604 Občianskeho zákonníka. Mala za to, že z návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia ani z predložených listinných dôkazov nie sú osvedčené skutočnosti tvrdené žalobcom, t.
j. žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vydaním neodkladného
opatrenia.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 329 ods. 1 CSP toto rozhodnutie postupom podľa § 388 CSP tak, že návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych

pomerov.
13. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide
o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité

časové obdobie.
14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej
alebonie)postačujeprevyhovenienávrhuaposkytnutiepredbežnejochrany„len“osvedčenietvrdeného
nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku. Všetky
zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany
ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek
tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich
tomu, že skutková situácia formulovaná v podanom návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe
rozhodnutia súdu.

15. Skutkovo je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený nebezpečenstvom
spočívajúcim v zmarení (zániku) práv žalobcu vyplývajúcich z jeho predkupného práva k nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovanej, a to v dôsledku dispozície (prevodu) tejto nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej
aktuálne prebieha vkladové konanie. Spornou právnou otázkou bola existencia predkupného práva

žalobcu ako právneho nástupcu oprávneného z predkupného práva.
16. Na účely posúdenia danej veci odvolací súd podotýka, že subjekty občianskeho práva práva môžu
uzatvárať aj také zmluvy, ktoré nie sú presne definované právnym poriadkom (§ 51 Občianskeho
zákonníka); disponujú tak pomerne širokou slobodou upraviť svoje pomery podľa vlastných potrieb.
Regulácia občianskeho práva nemôže upravovať každú právnu situáciu a každý právny prípad. Naopak

má poskytovať primeraný rozsah oprávnení účastníkom zmluvných vzťahov tak, aby ich hmotné práva
boli dostatočne chránené podľa ich individuálnych požiadaviek. Obsah zmlúv preto treba vykladať podľa
zámeru, ktorý bol sledovaný pri vstupe subjektov do kontraktačného procesu. Konkrétne použitý názov
zmluvy pritom neznamená, že táto musí zodpovedať typu kontraktu podľa presnej definície Občianskeho
zákonníka.

17. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že podstata predkupného práva upraveného v § 602 spočíva
v myšlienke zabrániť tomu, aby predmet predkupného práva vlastnila iná osoba ako kupujúci, a preto
pre prípad prevodu si predávajúci vyhradí možnosť primárne kúpiť vec, pokiaľ by sa kupujúci rozhodol
pristúpiť k predaju. Súvisiaca úprava vyjadrená v § 604 Občianskeho zákonníka vylučujúca prechod
predkupného práva je vyjadrením tohto „osobného“ záujmu predávajúceho. „Účelom zákonnej úpravy je

vylúčiť možnosť, aby vec, ku ktorej bolo dohodnuté predkupné právo, zostala po neurčitú dobu závislá
od dispozície cudzích osôb. Predkupné právo je preto poňaté ako právo osobné a vzťahuje sa len na
osobu oprávneného“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2266 – 2267).
18. Odvolací súd vnímal Zmluvu o pôžičke peňazí, zapožičaní hnuteľných vecí, o uznaní dlhu a dohode

o predkupnom práve vo forme Notárskej zápisnice N 112/2010 spísanej dňa 14. 7. 2010 ako čiastočne
nepomenovanú zmluvu. Jej obsahom bola totiž štandardná zmluva o pôžičke a výpožičke spojená
s uznaním dlhu, avšak následná dohoda o predkupnom práve má podľa obsahu zabezpečovaciu
povahu; nešlo teda o „klasické“ zriadenie predkupného práva so všetkými zákonnými dôsledkami.19. Je totiž zrejmé, že dohodu o pôžičke a výpožičke uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou
spolu so zabezpečovacím záväzkom pre prípad „nedodržania podmienok o pôžičke peňazí a pôžičke
hnuteľných vecí“. Toto zabezpečenie malo formu predkupného práva k spornému bytu. Spôsob

vymedzenia vedľajšieho dojednania v podobe predkupného práva výslovne slúžilo veriteľovi na ochranu
jeho práv. Skutočnosť nepoužitia iného zabezpečovacieho inštitútu, azda efektívnejšieho z hľadiska
úhrady dlhu, nebolo z pohľadu odvolacieho súdu relevantné. Predkupné právo sa malo aktivovať až pri
omeškaní dlžníčky, preto mu treba prisúdiť význam zabezpečovacieho prostriedku a tým spôsobom ho aj
vykladať. Predkupné právo bolo teda zriadené ako akcesorický záväzok s odkladacou podmienkou jeho

vzniku v prípade porušenia podmienok zmluvy zo strany dlžníčky (žalovanej). V konaní bolo nesporné,
že žalovaná svoje záväzky podľa zmluvy porušila, a preto v zmysle uvedenej dohody predkupné právo
vzniklo v prospech veriteľa – právneho predchodcu žalobcu.
20.Keďžekrajskýsúdneidentifikovalvdanejvecinaplneniepodmienokpreaplikáciu§604Občianskeho
zákonníka, pretože predkupné právo malo „len“ zabezpečovať záväzok, dospel k záveru, že predkupné
právo vzniknuté v dôsledku porušenia záväzkov žalovanej prešlo ako dedičstvo spolu s hlavnou

pohľadávkou na právneho nástupcu pôvodného veriteľa – žalobcu. Zabezpečovací záväzok totiž
sledoval osud záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke a výpožičke (§ 151c ods. 3 Občianskeho
zákonníka per analogiam), z ktorého dôvodu je aktuálny veriteľ (žalobca) oprávnený uplatňovať svoje
nároky v celom rozsahu tak, ako vyplývajú z Notárskej zápisnice N 112/2010. Uvedeným mal odvolací
súd osvedčený nárok, ktorému sa má v spore poskytnúť ochrana.

21. Žalobca odvodzoval potrebu bezodkladnej úpravy od právneho úkonu žalovanej, ktorá vykonala
prevod sporného bytu, ako to vyplýva z údajov katastra nehnuteľností. Bližšími informáciami žalobca
nedisponoval, keďže nebol účastníkom prevodu, v súvislosti s ktorým požaduje predbežnú súdnu
ochranu. Tento aspekt bol z pohľadu odvolacieho súdu postačujúcim pre konštatovanie dôvodnosti

postupu podľa § 324 a nasl. CSP, teda pre nariadenie neodkladného opatrenia. Treba totiž prisvedčiť
odvolateľovi, že predkupné právo k nehnuteľnosti má v posudzovanej veci obligačnú povahu a
sporný prevod by tak zmaril, resp. sťažil možnosť žalobcu dosiahnuť ochranu svojich práv – realizovať
jeho oprávnenia v zmysle záväzku z predkupného práva v zmysle zmluvy uzavretej v zmienenej
notárskej zápisnici.

22. Pokiaľ okresný súd poukazoval na absenciu označenia právneho predpisu, podľa ktorého žalobca
vo veci samej uplatnil nárok na určenie neplatnosti zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva,
k uvedenému treba uviesť, že právna kvalifikácia veci vždy zaťažuje súd a aj aj pri riadnom definovaní
právnej podstaty sporu, nie je týmto súd viazaný.

23. Žalobcom zvolený prostriedok ochrany jeho práv podaním žaloby o určenie neplatnosti zmluvy,
ktorou sa prevádzal byt a vo vzťahu ku ktorej aktuálne prebieha vkladové konanie na príslušnom katastri,
bol zrejme jediným, ktorým mohol žalobca účinne dosiahnuť naplnenie záväzku zo zmluvy. Nemožno
súhlasiť so závermi o absencii súvislosti medzi uplatneným nárokom vo veci samej a neodkladným
opatrením. Aktuálne totiž byt vlastní stále žalovaná, kataster ešte nerozhodol o vklade vlastníckeho

práva v prospech inej osoby. Predkupné právo má obligačnú povahu, preto niet iného prostriedku
nápravy, ako je žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu práv žalobcu.
Regulácia vyjadrená v § 137 CSP je formulovaná demonštratívne, preto formálne obmedzovanie
prostriedkov ochrany práv subjektov civilného práva môže vykazovať znaky obmedzovania prístupu
k súdu.

24. Odvolací súd mal za to, že tu boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
– žalobca osvedčil svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy a zároveň je tu prítomné riziko ujmy, ktorej náprava
by mohla byť v dôsledku krokov žalovanej významne sťažená. Na základe toho pristúpil k zmene
napadnutého uznesenia v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré súčasne časovo ohraničil

právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, tak ako to požadoval žalobca.

25. Pre úplnosť treba uviesť, že návrh obsahuje chybu v písaní v časti označenia výmery pozemku,
na ktorom je postavený bytový dom. Uvedený nedostatok posúdil krajský súd za marginálny, nemajúci
za následok nemožnosť rozhodnutia o neodkladnom opatrení, keďže je podľa obsahu podania zrejmé,

čoho sa žalobca domáha.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.