Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223200364
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8223200364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., právne zastúpenému advokátom JUDr. Ján Jurč, so sídlom Štefánikova 87, 085 01
Bardejov, proti žalovanému: D. E. D., D. D. F. XXX, XXX XX F., G.: XX XXX XXX, právne zastúpenému
advokátom JUDr. Miloš Hnat, so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 2.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.
k. 6C/8/2023 – 87 zo dňa 07.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

II. Odmieta odvolanie voči výroku I.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 902,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 902,83 eur od 13.2.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 24,76 % , o ktorých výške

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“.

2. Po citácií ust. § 451, § 488, § 489, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 a 2, §
257, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) svoje
rozhodnutie vecne dôvodil tým, žalovaný užíval bez právneho dôvodu v období od 16.02.2021 do
16.02.2023 pozemok parcela registra CKN č. XXX/X, ktorá je v celom rozsahu zastavaná stavbou

vo vlastníctve žalovaného. Uvedené nebolo v konaní sporným. Ako nesporná ostala aj skutočnosť
uznaná žalovaným, že nehnuteľnosť, pozemok parcela CKN č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu bola
žalovaným užívaná v rozhodnom žalovanom období (žalované obdobie od 16.02.2021 do 16.02.2023)
v čase od decembra 2022 do 16.02.2023 v 1/5 pozemku za účelom zateplenia budovy (v častioplášťovania budovy zo strany žalobcu). Sporným bolo užívanie pozemku CKN č. XXX/XX v celom
rozsahu a v celom žalovanom období. V danom spore pri sporných skutkových tvrdeniach nad rozsah
nespornosti potvrdený žalovaným o užívaní nehnuteľnosti CKN č. XXX/XX v čase žalovaného obdobia

od decembra 2022 do 16.02.2023, žalobcom preukázaný nebol. Žalobca žiadne dôkazy, ktoré by sa
týkali obdobia od 16.02.2021 do decembra 2022 v koncentračnej lehote nepredložil a ani neoznačil. Bolo
na žalobcovi, aby preukázal rozsah užívania žalovaným parcely CKN č. XXX/XX a obdobia užívania,
pričom táto skutočnosť je preukázaná len v rozsahu uznania žalovaným. Žalobca iným spôsobom
nárok nepreukázal a predovšetkým bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť dôkazy v koncentračnej

lehote, na ktoré odkazoval ako dôkaznú povinnosť žalovaného (vytyčovací náčrt, dôkaz na preukázanie
obdobia užívania žalovaným, predložiť sám), keďže na jeho strane je dôkazné bremeno o tom, že sa
žalovaný na jeho úkor obohatil a v akom rozsahu, nie na žalovanom. Jediným dôkazom boli fotografie
z obdobia februára roku 2023, čo zodpovedá aj skutkovým tvrdeniam žalovaného a času tvrdenému aj
žalovaným. Iné skutočnosti preukázané dôkazmi zo strany žalobcu neboli. Na základe uvedeného teda
súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi preukázanú sumu bezdôvodného obohatenia

za obdobie od 16.02.2021 do 16.02.2023 vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca G. F. H. XXX/
XXXX na pozemku parcela č. XXX/X vo výške 864,36 eur a za užívanie parcely č. XXX/XX v rozsahu 20
% v období mesiacov december 2022 do žalovaného februára roku 2023 vo výške 38,47 eur, spolu teda
902,83 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z prisúdenej sumy 902,83 eur od uplynutia
troch dní po doručení výzvy zo dňa 08.02.2023, t. j. 13.02.2023 do zaplatenia a vo zvyšku z ostatnej časti

istiny aj úrok z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania pomerne
rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci, teda úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 24,76 %. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého
konania v záujme dosiahnutia dohody dvakrát nevyužil procesné oprávnenie pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie, na čo boli splnené procesné podmienky s tým, že mal záujem o dohodu so žalobcom, súd

prvej inštancie v tejto súvislosti nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP na
nepriznanie nároku na náhradu trov žalovanému.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok považuje za
predčasný s následkom porušenia zásady na spravodlivý proces. Namietal, že žalovanému na svoju

obranu postačilo tvrdenie, bez akéhokoľvek ďalšieho preukázania, pričom má tiež dôkaznú povinnosť,
že túto užíval od decembra 2022 do februára 2023 v rozsahu 20 %. Pre žalobcu je nepochopiteľné,
že súd povinnosť tvrdenia preniesol na žalobcu (mal namiesto žalovaného predložiť vytyčovací návrh
ako aj dobu užívania). Tvrdenia žalovaného považuje za nepravdivé a účelové, na predmetných
parcelách mal uskladnený aj iný materiál ako žalovaný uvádzal, pričom tam boli uskladnené aj po

rekonštrukcii kravína. Navyše, tvrdenia žalovaného o rekonštrukcii kravína považuje za nepravdivé,
inak by súdu predložil stavebné a kolaudačné rozhodnutie príslušného stavebného úradu. Žalobcovi
sa z napadnutého rozsudku javí v dôkaznej povinnosti zámenou strán sporu v prenášaní povinnosti
ako ohýbanie práva v ust. § 150 ods. 1, 2 a 4 CSP. Má za to, že súdy majú povinnosť presvedčivo
zistiť skutkový stav, aj keď len po zákonnej formálnej pravde. Závery súdu prvej inštancie považuje za

nelogické a nepreskúmateľné. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
nové konanie a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca proti rozsudku podal odvolanie, no
nešpecifikoval, proti ktorému výroku a v akom rozsahu ho napáda. Poukázal na pôvodný žalobcov návrh

na nájomné v kontexte s výzvou zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.03.2022 za obdobie
od 01.01.2022 do 31.12.2022, a to až vo výške 38.169,90 eur ako aj na opakované účelové pokusy
o zmenu žalobného petitu bez riadneho odôvodnenia. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny
a zákonný, súladný s vykonanými dôkazmi a aj riadne odôvodnený, a preto ho navrhol potvrdiť.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej

úradnej tabuli a na svojej webovej stránke najmenej 5 dní vopred (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že rozsudok napadol v celom rozsahu, teda tak v časti výroku
I., v ktorom bol úspešný ako aj vo výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá ako aj

v III. súvisiacom výroku o trovách konania.

8. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. V súlade s citovaným ustanovením odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti I. výroku rozsudku
postupompodľaust.§386písm.b)CSPakoodvolaniepodanéneoprávnenouosobou,keďžeI.výrokom

bolovyhovenéžalobevčastiovydaniebezdôvodnéhoobohateniavsume902,83eursprísl.Oprávnenie
k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci i málo
významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté
rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom I. napadnutého rozsudku žalobcovi žiadna ujma
spôsobená nebola, týmto výrokom bolo rozhodnuté v jeho prospech, a preto žalobca vo vzťahu k tomuto

výroku právo podať odvolanie nemá.

10.Vovzťahukodvolacímnámietkamžalobcuodvolacísúdvprvomradezdôrazňuje,žesúdnemusídať
odpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranamisporu,aleibanatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo
na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie
tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo
na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový
(skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho

skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho
súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo
aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne
možno zhrnúť, že odlišný názor strany sporu vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok

nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca
z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa
vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde
prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva,
že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by

stranám sporu odnímala možnosť konať na súde. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka
nebola naplnená.

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej

veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací súd na tomto mieste
zdôrazňuje,žedokazovaniejeprocesnýpostup,ktorýjezaloženýnavykonávaníjednotlivýchdôkazných
prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní
dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého
potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právny normy, teda

rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších
činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu.
Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu
a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné

úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená
odvolacia námietka nebola naplnená.

12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má
za to, že ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

13. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom
uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v
zmysle § 220 CSP.

14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.400,- eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 17.02.2023 do zaplatenia. Svoj nárok odvodzuje od toho,
že žalovaný v období od 16.02.2021 do 16.02.2023 užíval pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, a ktoré teda žalovaný užíval bez právneho dôvodu. So žalovovaným sa žalobca snažil
dohodnúť a uzatvoriť nájomnú zmluvu, no neúspešne, nakoľko žalovaný nesúhlasil so s podmienkami
navrhovanými žalobcom.

15. Žalobca na pojednávaní, konajúcom sa na súde prvej inštancie dňa 21.08.2023, navrhol rozšírenie
žaloby a žiadal pripustiť zmenu žaloby a zvýšenie žalovanej sumy na sumu 4.276,- eur, no po
upozornení zo strany súdu, že navrhovaná zmena nevyplývala zo žiadneho vykonaného dokazovania,
ani z predložených dôkazov a následnom vyzvaní na doplnenie skutkových tvrdení a upozornení, že v

znaleckom posudku, na ktorý odkazuje, je na strane 12 posudku uvedená výmera nehnuteľnosti a nie
cena nájmu, žalobca od tohto návrhu upustil.

16. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN XXX/X, o výmere 769
m2, zastavaná plocha a nádvorie a CKN XXX/XX, o výmere 1.369 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území F.. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
so súpis. číslom XX, postavenej na parcele CKN XXX/X, kravín, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne
územie F..

17. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný bez právneho dôvodu v období od 16.02.2021

do 16.02.2023 užíval pozemok žalobcu - parcelu registra CKN č. XXX/X, ktorá je v celom rozsahu
zastavaná stavbou vo vlastníctve žalovaného.

18. Žalovaný uznal, že v období od decembra 2022 do februára 2023 užíval pozemok žalobcu – parcelu
registra CKN č. XXX/XX v rozsahu 1/5 pozemku, teda ani táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

19. V kontexte uvedeného tak možno ustáliť, že žalobný návrh žalobcu v časti nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia za úžívanie parcely registra CKN č. XXX/X žalovaným bez právneho dôvodu
za obdobie od 16.02.2021 do 16.02 2023 ako aj v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za
úžívanie parcely registra CKN č. XXX/XX v rozsahu 1/5 pozemku žalovaným za obdobie od decembra

2022 do februára 2023 bol dôvodný, čo súd prvej inštancie pretavil aj do výrokovej časti svojho
rozhodnutia, konkrétne do výroku I. Nakoľko žalovaný nepodal proti výroku I. odvolanie a odvolanie
žalobcu proti uvedenému výroku odvolací súd odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou,odvolací súd nepovažoval za potrebné sa podrobnejšie k vyššie identifikovaným častiam žalobného
nároku žalobcu vyjadrovať.

20. Sporným ostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za úžívanie pozemku žalobcu
- parcely registra CKN č. XXX/XX v rozsahu 1/5 pozemku mimo obdobie uznané žalovaným, teda
za obdobie od 16.02.2021 do decembra 2022 ako aj užívanie identifikovanej parcely mimo rozsah,
ktorý uznal žalovaný, t. j. vo zvyšnom rozsahu 4/5 pozemku za obdobie od 16.02.2021 do 16.02.2023.
Žalovaný uvedené nároky neuznal.

21. Za účelom preukázania dôvodnosti žalobných nárokov identifikovaných v bode 21 tohto rozhodnutia
žalobca predložil fotografie zo dňa 09.02.2023. Tieto však preukazujú užívanie nehnuteľnosti žalovaným
len za obdobie, ktoré uznáva aj samotný žalovaný, teda obdobie od decembra 2022 do februára 2023.
Vykonanie obhliadky na mieste samom ponechal žalobca na úvahe súdu. Vo vzťahu k tomuto dôkazu
a jeho prípadnému vykonaniu odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj súd pristúpil k vykonaniu takéhoto

dôkazu, vykonaná obhliadka by neprispela k objasneniu spornosti nároku, nakoľko stav v akom sa
pozemok v súčasnej dobe nachádza už nezodpovedá stavu v akom sa mal údajne nachádzať v období
od 16.02.2021 do 16.02.2023. Vykonanie tohto dôkazu by tak bolo nadbytočné a nehospodárne, keďže
by neprispelo k objasneniu dôvodnosti časti žalobného nároku žalobcu. Žalobca žiadne ďalšie dôkazy
súdu nepredložil a ani žiadne nenavrhoval vykonať.

22. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľností, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, žalovaným bez právneho dôvodu, bolo výhradne
na ňom ako na dominus litis, aby súdu hodnoverne preukázal, že žalovaný identifikované nehnuteľnosti
v rozhodnom čase v rozsahu v akom deklaroval aj užíval a uniesol tak dôkazné bremeno. Len samotné,

ničím nepodložené, tvrdenia žalobcu nie sú postačujúce na to, aby súd mohol žalobe vyhovieť.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že ho súd považuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani

na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

24. Odvolací súd pripomína, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak
povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ

svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdí, že žalovaný pozemok v jeho výlučnom vlastníctve užíval
v celom rozsahu počas obdobia od 16.02.2021 do 16.02.2023, musí túto skutočnosti súdu preukázať,
a to tak, aby o pravdivosti jeho tvrdení nevznikli žiadne pochybnosti. Môžeme tiež povedať, že žalobca
musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí, resp. od ktorých svoje právo
odvodzuje.

25. Ústavný súd SR v rozhodnutí II. ÚS 38/2015 ustálil, že: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností
leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“.

26. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, v ktorom ako v civilnom sporovom konaní platí princíp kontradiktórnosti
konania, a teda nie je úlohou súdu, ale procesných strán a ich procesnej diligencie, aby zabezpečili
dôkazy na podporu svojich tvrdení.

27. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť
posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také
skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k
nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (napr. vec K. S. proti
Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. mája 2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001).

Inak povedané požiadavka „kontradiktórnosti konania" sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej
hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo
argumentov predložených súdu (mutatis mutandis I. ÚS 230/03, II. ÚS 249/2012). (Nález Ústavného
súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. II. ÚS 168/2012-44).28.Sohľadomnavšetkyuvedenéskutočnostiakoajskutočnosti,ktorévyplynulizdokazovania,odvolací
súd dospel k rovnakému záveru ako aj súd prvej inštancie, a to že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za úžívanie pozemku v jeho výlučnom vlastníctve
žalovaným - parcely registra CKN č. XXX/XX v rozsahu 1/5 pozemku mimo obdobie uznané žalovaným,
teda za obdobie od 16.02.2021 do decembra 2022 ako aj v časti nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie identifikovanej parcely mimo rozsah, ktorý uznal žalovaný, t. j. vo zvyšnom
rozsahu 4/5 pozemku za obdobie od 16.02.2021 do 16.02.2023

29. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
pokiaľ ide o napadnutý výrok rozsudku, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci
aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu
a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových
zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať

pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

30. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie

uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé
privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľovi.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, a preto rozsudok v jeho
napadnutej časti, t.j. v II. zamietavom výroku spolu s III. súvisiacim výrok o trovách konania (odvolacími

dôvodmi osobitne nespochybneným), postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nevidel dôvod pre aplikáciu výnimočného
ustanovenia § 257 CSP.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).