Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Csp/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122206335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3122206335.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu : A. B., nar. XX.XX.XXXX,

občan SR, bytom C. D. E. , F. XXX/ X, práv. zast. LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o. advokátska kancelária,
IČO: 47 253 096 so sídlom v Žiline, Kálov 653/23-2 proti žalovaným : 1/ Web Business House, s.r.o.,
IČO: 52 352 625 so sídlom v Iži, Kapitulská 372 a 2/ G. G. H., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom B.,
I. J. B. XXXX/ XX, obaja žalovaní práv. zast. EMPIRI s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 864 331 so
sídlom v Bratislave, Bárdošova 2/A o zaplatenie 5.000€ s príslušenstvom a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 5.000€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 5.000€ od 04.08.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Vo vzťahu k žalovanému 1/ sa žaloba zamieta.

IV. Žalovaný 1/ m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.9.2022 domáhal, aby súd vo vzťahu k žalovaným vydal nasledovný
rozsudok : I. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 5.000€ a úrok z omeškania vo výške 5% p.a. odo dňa 04.08.2022 do zaplatenia.“ II.
Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%; rozsudok in eventum I.
Súd určuje, že zmluvná pokuta uplatnenú žalovanými vo výške 5.000€ na základe rezervačnej zmluvy
uzavretej dňa 30.03.2022 je neprimeraná. II. Súd znižuje zmluvnú pokutu uplatnenú žalovanými na
základe bodu 12 rezervačnej zmluvy uzavretej dňa 30.03.2022 na sumu vo výške 500€. III. Žalobca má

voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že žalobca so žalovanými
1/ a 2/ uzatvorili Rezervačnú zmluvu zo dňa 30.03.2022, predmetom ktorej bola rezervácia hnuteľnej
veci: Trimaran, Pontón pod hausbót, Kotviace miesto (ďalej len ako „predmet kúpy“), pričom žalovaný
1/ ako sprostredkovateľ poskytoval v rámci svojej obchodnej činnosti realitné služby žalobcovi (ďalej
len ako „rezervačná zmluva“), čiže ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobca bol žalovanými
1/ a 2/ upovedomený o technicky dobrom stave predmetu kúpy. Popis stavu plavidla bol žalobcovi

oznámený telefonicky pred podpisom rezervačnej zmluvy s tým, že je v Komárne približne 3 roky.
Predtým sa údajne nachádzalo v Medveďove. Po rozrezaní na menšie kusy bolo prevezené a zložené
žeriavom na Váhu, kde bolo následne pozvárané dokopy. Žalobca mal za to, že ide o pravdivé
informácie a že plaváky na predmete prevodu boli ošetrené a vydržia na vode dlhú dobu. Žalobca spoukazom na dôveru poctivého konania žalovaných ďalej nemal dôvod detailne pozorovať stav častí
predmetu kúpy, ktoré nie je možné obhliadnuť bežnou obhliadkou, pričom však súčasne požadoval
uviesť do rezervačnej zmluvy bod 23, kde je uvedené, že: „Kupujúci si vyhradzuje právo odstúpiť od

zmluvy v lehote 3 mesiacov od podpísania Kúpnej zmluvy v prípade, ak sa objaví na plavidle taká
technická závada, ktorá neumožňuje užívať plavidlo spôsobom na to určeným.“ Strany sporu sa taktiež
v rámci rokovaní dohodli, že podmienkou zrealizovania kúpy bude doloženie platných povolení na státie
plavidla na Váhu, vydané nasledovne: a) Dopravný úrad: Povolenie pre státie č.: XXXXX/XXXX/XXX/
B., vydané: Dopravným úradom, b) Letisko M.R. Štefánika, 823 05, Bratislava platné do 22.05.2025,

c) Vodohospodársky podnik: Povolenie pre pontón K. L. M. XX/XXXX/XXX, platnosť povolenia do
22.05.2025, d) Životné prostredie: N./XXXXXX-XXX-XX platné do 22.05.2025. Ani po približne dvoch
mesiacoch však žalobcovi neboli potrebné povolenia dodané, a preto sa mu správanie žalovaných
začalo javiť ako nekorektné a neprimerané. Žalobca tak podrobne, nad mieru obvyklú pomerom, začal
opätovne a osobne skúmať technický stav predmetu kúpy. Po odkrytí podlahy a krytov plavákov zistil
nasledujúce nedostatky: a) zaplavené dve komory stredného plaváku. b) naklonenie plavidla, c) plaváky

sú ponorené na 60%. Max. ponor podľa dokumentácie je 71%, d) plaváky sú momentálne zaťažené
len hrubou konštrukciou. e) dokončenie plavidla podľa projektu, bude vyžadovať ďalších 5-8 ton. O
týchto skrytých vadách ho žalovaní nijakým spôsobom neupovedomili, pričom išlo o vady, ktoré museli
byť žalovaným a najmä žalovanému v rade 2/ ako majiteľovi známe pri prevoze a opätovnom skladaní
predmetu kúpy a žalobca mal za to, že mu úmyselne skryté vady predmetu kúpy zatajili. Žalobca tak

uplatnil ustanovenie bodu 23 rezervačnej zmluvy a od rezervačnej zmluvy dňa 30.05.2022 odstúpil pre
zlý technický stav predmetu kúpy, ktoré by neumožňovalo ho riadne užívať. Odstúpenie bolo aj riadne
doručené, nakoľko žalovaný 1/ naň reagoval aj v mene žalovaného 2/. Pre žalobcu by bolo nelogické,
aby po tom, čo sa dozvedel o závažnom technickom stave predmetu kúpy, čakal s odstúpením až po
podpise kúpnej zmluvy, keďže vedomosť o technickom stave predmetu kúpy mal už pred podpisom

samotnej kúpnej zmluvy. V rezervačnej zmluve je explicitne uvedené, že tzv. rezervačný poplatok bude
zložený na účet sprostredkovateľa, čím je podľa jeho názoru nepochybné, že tento rezervačný poplatok
plnil úlohu odplaty, resp. odmeny pre sprostredkovateľa za jeho realitné služby. Za zavádzajúce konanie
žalobca považoval aj to, že táto formulárová zmluva síce uvádza, že rezervačný poplatok sa uhradzuje
predávajúcemu, reálne je však rezervačný poplatok zaslaný sprostredkovateľovi, čo len značí nekalé

konanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Samotné znenie tohto ustanovenia je pre sprostredkovateľa viac
než mätúce. Zo samotného účelu zmluvy a jej koncipovania je zrejmé, že v tomto prípade rezervačný
poplatok slúži ako odmena za poskytnutie realitných služieb žalovaného 1/ a preto sa tento poplatok
uhrádza aj na jeho bankový účet. Ide o spotrebiteľskú tzv. formulárovú zmluvu, o čom svedčí aj samotná
formálna úprava zmluvy a predpripravený text, do ktorého sa vložia napokon len peňažné čiastky

kúpnej ceny a ustanovenie o odstúpení, ktoré si vymienil žalobca bola taktiež napokon pripojené až na
konci zmluvy, čo len podporuje fakt predpripravenej formulárovej zmluvy a spotrebiteľského postavenia
žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný 1/ ponúkal predmet predaja v rámci poskytovania realitných služieb
potvrdzujú aj nasledovné inzeráty (dôkaz č. 4), kde predmet predaja predáva cez rôzne portály dodnes.
Na predmetných inzerátoch je už síce v súčasnosti uvedená iná právnická osoba, avšak osoba konateľa

a kontaktnej osoby sa nezmenila – p. O. P. B.. Žalobca sa so žiadosťou o vrátenie rezervačného poplatku
obrátilnažalovanýchniekoľkokrát,atoajprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,avšakneúspešne,
nakoľko žalovaní v rámci svojho zosúladeného postupu odmietajú žalobcu rezervačný poplatok vrátiť,
pričom sa zároveň odvolávajú na skutočnosť, že čiastka, ktorá predstavovala rezervačný poplatok sa
údajne mala započítať so zmluvnou pokutou, ktorá je uvedená v bode 12 rezervačnej zmluvy. Žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaných na vrátenie rezervačného poplatku vo výške
5.000€ predžalobnou výzvou, ktorú si žalovaný v rade 1/ prevzal dňa 27.07.2022 a žalovaný v rade 2/
dňa 26.07.2022. Vo výzve je uvedená lehota na splnenie povinnosti v dĺžke 7 dní od doručenia, pričom
s poukazom na neskoršie doručenie (27.07.2022) lehota uplynula dňom 03.08.2022, úrok z omeškania
vo výške 5 % p. a. si preto žalobca uplatňuje počnúc dňom 04.08.2022 do zaplatenia. Nakoľko žalobca k

dnešnému dňu nemá vedomosť o tom, kde, resp. u koho sa predmetný rezervačný poplatok nachádza,
žalobný nárok formuloval ako spoločný a nerozdielny. Žalovaní bezdôvodne zadržiavajú uhradený
rezervačný poplatok bez akéhokoľvek právneho dôvodu a nezákonne lebo: a/ odstúpenie od zmluvy zo
strany žalobcu bolo platné a bolo vykonané včas na základe vymieneného práva žalobcu, ktoré bolo
explicitne uvedené v zmluve (bod 23 rezervačnej zmluvy), b/ ustanovenie o zmluvnej pokute (bod 12

rezervačnej zmluvy) je neplatné z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.
5 OZ. V podobe, v akej mala byť pokuta dojednaná, by znamenala značnú nerovnováhu v zmluvnom
vzťahu medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným 1/ (ako sprostredkovateľom), v neprospech
žalobcu - spotrebiteľa. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu by totiž stíhala výlučne spotrebiteľa -žalobcu, ako slabšej strany v konaní. Táto sankcia by sa navyše uplatnila za porušenie v podstate
akejkoľvek povinnosti žalobcu a za akejkoľvek situácie – viď „bez ohľadu na to, či dôvody na strane
Kupujúcehosúsubjektívnealeboobjektívne“.Podľaobsahurezervačnejzmluvyzmluvnápokutanaopak

nezabezpečovala žiadnu z povinností žalovaného 1/ ako sprostredkovateľa a dodávateľa. Zároveň
dopĺňa, že zmluvná pokuta tak, ako je dojednaná v citovanom ustanovení, je v priamom rozpore so
samotnýmúčelominštitútuzmluvnejpokutyvust.§544Obč.zákonníka.Odstúpenieodzmluvyvzmysle
právnej praxe nie je dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko sa nejedná o porušenie zmluvnej
povinnosti, ale o využitie práva toho-ktorého subjektu. Odstúpenie od zmluvy je výkon práva opierajúci

sa buď o zákon alebo o zmluvu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 27/2002, sp. zn. 5
Cdo 5/2000, z ktorého uvádza: „Dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti,
ale výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona, alebo zo zmluvy. Ak účastníci zmluvy o budúcej zmluve
dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so
zákonom.“ Ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. sp. zn. 33 Cdo/296/2008 zo dňa 12.01.2010:
„Rovnako tak, ako je možné dojednanie o zmluvnej pokute podľa § 39 OZ posúdiť z hľadiska súladu

alebo rozporu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi len ako platné alebo neplatné (t.j.
bez možnosti skonštatovať jeho neplatnosť len vo výške presahujúcej rámec dobrých mravov), môže
byť analogicky aj výkon práva na zmluvnú pokutu (v plnom rozsahu) podľa § 3 ods. 1 OZ v súlade
alebo v rozpore s dobrými mravmi.“ Za daných okolností by bolo zo strany žalovaných v rozpore s
dobrými mravmi ponechať si rezervačnú zálohu a v tomto prípade tak ide z ich strany o bezdôvodné

obohatenie. Navyše z dôvodu uvedenia záujemcu do omylu (skutočný technický stav predmetu kúpy
pri uzatvorení Rezervačnej zmluvy) možno prípadne konštatovať aj neplatnosť Rezervačnej zmluvy.
Zároveň je rezervačná zmluva zmluvou spotrebiteľskou, ktorá obsahovala nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, okrem iného aj s ohľadom nemožnosti záujemcu (žalobcu) odstúpiť od
zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany sprostredkovateľa, či z dôvodu, že sankcia

(zmluvná pokuta) by sa navyše uplatnila za porušenie v podstate akejkoľvek povinnosti žalobcu a za
akejkoľvek situácie bez ohľadu na subjektívne či objektívne dôvodu. V prípade ak by súd posúdil nárok
žalobcu ako neoprávnený, žalobca žiada rozhodnúť o eventuálnom petite pre prípad (in eventum) ak súd
primárny nárok zamietne. Žalobca tak v tomto kontexte navrhuje aj tzv. eventuálny petit, ktorý je známy
z praxe procesného práva, a to ten, že ak súd primárny nárok o zaplatenie zamietne, žalobca si uplatňuje

zníženie zmluvnej pokuty v zmysle § 545a OZ: „Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje
rozsah vzniknutej škody.“ Vyššie uvedené navrhuje s poukazom na samotný význam a účel zmluvnej

pokuty, ako aj postavenie žalobcu v tomto spore ako slabšej strany, pričom apelujeme na správanie
žalovaných, ktoré sa s odstupom času javí ako nekalé, s úmyslom predať žalobcovi ako spotrebiteľovi
predmet kúpy so skrytými vadami. Zmluvná pokuta vo výške 5.000€ by bola v tomto prípade značne
neprimeraná a žalobcu by výrazne majetkovo zasiahla. Znížením zmluvnej pokuty sa zaoberal aj Krajský
súd v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/12/2022 zo dňa 26. 05. 2022, ktorý uviedol, že: „Pri posudzovaní

primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho
rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Zákonodarca teda
určil hranicu, po ktorú je možné zmluvnú pokutu znížiť, t.j. do výšky škody, ktorá vznikla do doby
súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, čo však

neznamená, že dôvodom na využite moderačného práva súdu môže byť len samotná skutočnosť,
že porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti oprávnenej strane žiadna škoda nevznikla, tak ako
to nesprávne konštatoval žalovaný.“ Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo
1371/2007 zo dňa 23.06.2009: „Při zkoumání platnosti ujednání o smluvní pokutě z hlediska dobrých
mravů je nutno uvážit funkce smluvní pokuty (preventivní, uhrazovací a sankční). Přiměřenost sjednané

výše smluvní pokuty je třeba posoudit s přihlédnutím k celkovým okolnostem úkonu, jeho pohnutkám
a účelu, který sledoval. V úvahu je třeba rovněž vzít ohled na vzájemný poměr původní a sankční
povinnosti.“ Žalobca považuje uplatnenú zmluvnú pokutu za nespravodlivo vysokú, pretože žalovaným
v súvislosti s porušením žalobcovej povinnosti nevznikla žiadna škoda, resp. ak vôbec vznikla, tak iba
škoda malá, nakoľko máme za to, že predmet kúpy sa nachádzal v tak zlom technickom stave, že

by šanca predať predmet kúpy za ponúkanú kúpnu cenu bola viac než malá. V tomto ohľade sú z
pohľadu žalobcu dôležité aj dobré mravy, kde uplatňovanie a posúdenie právnych vzťahov je potrebné
vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi
zmluvnými stranami nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre porušenie pravidla správania sapredpokladá, aby rozpor s dobrými mravmi bol dostatočne výrazný, spoločensky jasný a zrozumiteľný,
aby sa v úvahách zachovala potrebná miera tolerancie a rezervovanosti, čo je bezpochyby tento prípad.
S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice

výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť.
Touto zásadou sa určujú limity výkonu subjektívnych práv najmä v prípadoch, keď nie sú jednoznačne
a presne ustanovené zákonom a pri strete (kolízii) záujmov jednotlivcov a hrozí, že by v dôsledku
neobmedzeného uplatnenia subjektívnych práv v konkrétnom prípade mohla byť prekročená miera
právnej únosnosti, a súčasne, že takéto správanie nositeľa subjektívneho práva by mohlo spôsobiť ujmu

iným osobám, čo je bezpochyby prípad žalobcu. S poukazom na konanie žalovaných, ako aj skutočnosť,
že žalobca je slabšou stranou v spore – spotrebiteľ, pričom rezervácia predmetu kúpy mala trvať 90
dní v zmysle podpísanej rezervačnej zmluvy, navrhuje súdu uplatniť moderačné právo a znížiť zmluvnú
pokutu na sumu vo výške 500€. Svoj nárok preukazoval preložením listín a to : rezervačnou zmluvou zo
dňa 30.03.2022, fotografiami vád predmetu kúpy, odstúpením od zmluvy zo dňa 30.05.2022, Inzerátmi,
výzvami právneho zástupcu žalobcu a na preukázanie vád predmetu kúpy predložil Technickú správu

o stave pontónu TIMARAN.

2. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.11.2022 namietal miestnu príslušnosť tunajšieho
súdu na prejednanie veci a nesprávnu kategorizáciu sporu ako spotrebiteľského. Poukázal na ust.
§ 1 ods.1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a definíciu dodávateľa, predávajúceho a pod.

Rezervačná zmluva jasne pomenovala zmluvné strany aj predmet rezervačnej zmluvy s tým, že
žalovaného 2/ nie je možné označiť za predávajúceho, výrobcu, dovozcu alebo dodávateľa tovaru
alebo služby a rovnako ani žalovaného 1/, pretože žalovaný 1/ nikdy svoje služby neponúkol ani
ich pre žalobcu neplnil; zmluvným partnerom pre žalovaného 1/ bol žalovaný 2/. Na základe tejto
rezervačnej zmluvy nevznikli žiadne vzájomné práva a povinnosti spoločnosti a kupujúcemu. Žalovaný

1/ nemal na základe rezervačnej zmluvy žiaden nárok voči kupujúcemu ani zo žiadnej sankcie. Absencia
akéhokoľvek právneho vzťahu medzi podnikateľom pri plnení svojej podnikateľskej činnosti a fyzickej
osoby preto nespĺňa základné požiadavky kategorizácie rezervačnej zmluvy ako spotrebiteľskej. Práva
a povinnosti na základe tejto zmluvy vznikli kupujúcemu iba voči predávajúcemu, ktorý je fyzickou
osobou –nepodnikateľom a preto je vylúčené, aby bol považovaný za dodávateľa v zmysle noriem

spotrebiteľského práva. Keďže spor nie je zo spotrebiteľskej zmluvy, vec by mal prejednať zákonný súd
žalovaného, ktorým je Okresný súd Komárno. Žalovaný 1/ poprel tvrdenia žalobcu, v snahe zdôrazniť
svoje postavenie spotrebiteľa, že ide o formulárovú zmluvu, do ktorej nemal právo zasahovať. Žalobca
bol od počiatku iniciatívny a žiadal návrh rezervačnej zmluvy čo najskôr a sám si vymienil možnosť
odstúpenia od kúpnej ( nie rezervačnej ) zmluvy a ani z fotografií predložených žalobcom nevyplývajú

vady, ktoré sú v žalobe opísané. Otvor, cez ktorý je vidieť do pontónu, je otvor na septik a nie otvor,
ktorým je vidieť do plavákov, tie sú riadne zatvorené, inak by sa pontón zrejme na hladine nevznášal.
Taktiež fotky boli urobené zámerne v historicky najsuchšom období roku 2022, kedy sa časť pontónu
opierala o dno koryta rieky. Toto však nie je vada veci, ale stav hladiny vody, ktorý nemá s technickým
stavomničspoločné. Rezervačnázmluvaspripomienkamižalobcubolapodpísaná pofyzickejohliadke

veci žalobcom. Zmluvný koncept spolupráce žalovaného 2/ a žalobcu bol postavený na rezervačnej
zmluve , ktorá mala vyústiť do uzatvorenia kúpnej zmluvy práva za podmienok , ktoré si stanovil žalobca
a to jednalo sa o vybavenie všetkých povolení, prípadne ich aktualizáciu, ak boli vydané v minulosti.
Žalovaný 2/ mal pre žalobcu najprv zariadiť všetky administratívne úkony, vo svojom čase a na svoje
náklady a až po ich vydaní a právoplatnosti mal byť žalobca ochotný uzavrieť kúpnu zmluvu. Na

podmienkupovolenívčase90dníoduzatvoreniarezervačnejzmluvyboliviazanéajďalšieustanovenia,
napr. bod 22 povinnosť vrátenia rezervačného poplatku žalobcovi, ak sa žalovanému 2/ povolenia
vybaviť nepodarí. Žalobca mal k dispozícii telefónne čísla a kontaktné údaje osôb, zodpovedných za
zmluvu a vybavovanie povolení, takže žalovaný 1/ odmietal , že sa jednalo o nekalé správanie z jeho
strany. Poprel tvrdenia žalobcu o neplatnosti článku 12 rezervačnej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti

dojednanej zmluvnej pokuty ( nerovnováha v právach a povinnostiach) , nakoľko v bode 12 rezervačnej
zmluvy je stanovená podmienka pre žalobcu a v bode 13 zmluvy je identická podmienka pre žalovaného
2/. Žalovaný 1/ nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vlastne uzatvoril zmluvu na diaľku bez obhliadky na
mieste samom s vedomím, že kupuje vec, ktorú nikdy naživo nevidel, v lokalite, ktorú nepozná, tieto
tvrdenia nie sú pravdivé. Hlavným predmetom činnosti žalovaného 1/ je realitná činnosť. Predmetom

sporu je pontón pod hausbót ( plavidlo, hnuteľná vec) s tým, že žalovaný 1/ nezabezpečoval pre
žalovaného 2/ ani ohliadku na mieste samom, robil ju žalobca so žalovaným 2/ , ktorí sa na mieste aj na
podmienkach mali dohodnúť osobne. Žalovaný 1/ žiadal vo vzťahu k nemu žalobu zamietnuť a uplatnil
trovy konania. Nárok na rezervačnú zálohu mal žalovaný 2/ a nie žalovaný 1/, preto žalovaný 1/ nieje pasívne legitimovanou stranou v spore. Žalovaný 1/ ďalej tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu
skrytých a zatajených vád veci, preto nebola splnená žiadna podmienka na odstúpenie od rezervačnej
zmluvy a ani dôvody na zníženie zmluvnej pokuty. Táto bola dojednaná vo výške cca 20% v tom

čase dohodnutej ceny veci, táto bola riadne odsúhlasená zmluvnými stranami a spochybnil žalobcom
deklarované ohrozenie jeho majetkových pomerov, keďže tieto nepozná, ak však už niekto môže
vlastniť pontón s už postaveným hausbótom a hľadá ďalší podobný, zrejme má dostatok finančných
prostriedkov nielen na bežné životné potreby.

3. Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť. Taktiež namietal miestnu nepríslušnosť súdu aj spor ako
spotrebiteľský. Zmluvu uzatvorili 2 fyzické osoby -nepodnikatelia, ktorí na efektívne splnenie niektorých
administratívnych úkonov splnomocnili tretiu osobu, žalovaného 1/, ktorý má skúsenosti pri predaji
nehnuteľností, s ich inzerciou a rovnako ako žalovaný 2/ ani žalovaný 1/ nie je profesionálnym
predajcom pontónov ani iných plavidiel. V časti o tom, že zmluva bola formulárová argumentoval
v zhode so žalovaným 1/ . Žalovaný 2/ poprel tvrdenia žalobcu, že nepoznal predmet kúpy. Žalovaný

2/ sám zabezpečil pre žalobcu ohliadku na mieste samom ( 21.3.2022) a žalobca poznal miesto, kde
sa pontón nachádza, už v čase, keď si našiel inzerát na internete, keďže neďaleko mu mal patriť ďalší
pontón. Podľa svojich vyjadrení žalobca mal poznať aj vizuálny stav ponúkaného pontónu, keďže ho
mal možnosť vidieť z brehu už v minulosti. Pokiaľ ide o vrátenie peňazí, žalovaný 2/ mal za to, že
jedinou osobou, ktorá mala z rezervačnej zmluvy práva, povinnosti a nároky bol predávajúci-žalovaný

2/, ktorý po uplynutí dohodnutej doby obdržal peniaze od žalovaného 1/. Nárok na plnenie z rezervačnej
zmluvy patril pri splnení podmienok žalovanému 2/ alebo žalobcovi. Úvahy žalobcu o tom, že rezervačný
poplatok je totožný s províziou žalovaného 1/ ako realitnej kancelárie zostávajú v rovine úvah. Žalovaní
1/ a 2/ nikdy neuzatvorili zmluvu, ktorá by postupovala na žalovaného 1/ akékoľvek práva a nároky
z rezervačnej zmluvy voči žalobcovi . Nárok na rezervačnú zálohu mal žalovaný 2/ ako časť kúpnej

ceny (alebo sankciu) za neuzatvorenie kúpnej zmluvy v dohodnutom čase a nie žalovaný 1/ a preto
žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný. Odstúpenie od rezervačnej zmluvy nebolo platné, pre
nesplnenie podmienok a to a/ žalobca nepreukázal nevyhovujúci technický stav plavidla, ktorý mal by
pred podpisom kúpnej zmluvy žalovaným 2/ zatajený a b/ podmienka na účinné odstúpenie od kúpnej
zmluvy ( nie rezervačnej )keďže kúpnu zmluvu nikdy neuzatvoril. Žalobca považuje za skrytú vadu to, že

na pontóne je konštrukčne nevyhnutne prítomný otvor na septik, ktorý bol v čase obhliadky ( aj následnej
svojvoľnej doobhliadky bez účasti žalovaného 2/ ) voľne otvorený a treba z neho odčerpať zrážkovú
vodu. Kryt otvoru bol uvoľnený v čase ohliadky za účasti vlastníka, aby si mohol každý záujemca
nahliadnuť do priestorov pripravených na septik. Základnú konštrukčnú vlastnosť veci nemožno
svojvoľne pomenúvať ako skrytú vadu. Pokiaľ ide o zníženie zmluvnej pokuty, resp. jej neprijateľnosť,

uvádzal zhodnú argumentáciu ako žalovaný 1/.

4. Žalobca odmietal tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalovaných 1/ a 2/, mal ich za účelové a ničím
nepreukázané. Žalobca má za to, že miestna príslušnosť súdu je správna a trvá na nej, a to s poukazom
na to, že ide o spotrebiteľský spor. Tvrdenia o tom, že žalovaný 2/ oslovil žalovaného 1/, lebo mal

skúsenosti s predajom sú zavadzajúce. Z činnosti žalovaného 1/ vyplýva, že ide o podnikateľa, ktorý
vykonáva v rámci realitných činnosti svoje podnikanie, poskytuje služby, a to za účelom dosiahnutia
zisku. Tvrdenia, že žalovaný 1/ nemal komplexné zastúpenie neobstojí, nakoľko toto zastúpenie nie je
potrebné k tomu, aby mohol žalovaný v rade 2/ inému poskytovať svoje služby v rámci svojej obchodnej
činnosti. V tomto prípade, ako aj z komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaný 1/ predmet

kúpy propagoval na predaj, poskytoval text zmluvy a podobne. Teda zjavným spôsobom poskytoval
subjektom svoje služby v rámci jeho obchodnej činnosti. Podľa názoru žalobcu tvrdenie, že žalovaný 1/
nie je profesionálnym predajcom pontónov ani iných plavidiel tak nie je relevantné, nakoľko žalovaný 1/
preukázateľne poskytoval služby spojené s predajom predmetu kúpy, a to v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Nie je teda rozhodujúce, na aký druh vecí sa pri predaji špecializuje, alebo či predtým už

pontóny v rámci svojej podnikateľskej činnosti predával alebo nie. Rezervačná zmluva mala uvedené
subjekty záväzku, pričom žalovaný v rade 1/ bol síce zavádzajúco uvedený ešte pred označením
„zmluvné strany“, no z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/, označený v zmluve
ako „sprostredkovateľ“ bol stranou zmluvy. Túto skutočnosť potvrdzujú explicitne ustanovené práva a
povinnosti pre žalovaného 1/. Žalovaný 1/ tak nijakým spôsobom nemôže tvrdiť, že sa ho zmluva netýka.

Žalovaný 1/ bol v zmluve jednoznačne uvedený, poskytoval žalobcovi a žalovanému 2/ realitné služby
spojené s predmetom predaja (toto preukazujú okrem iného aj priložené inzeráty k žalobe), zmluva
obsahovala práva a povinnosti sprostredkovateľa, sprostredkovateľ dokonca spracovával v zmysle
zmluvy osobné údaje ostatných účastníkov, mal zabezpečovať administratívne a právne náležitostispojené s podpísaním riadnej zmluvy, mal poskytovať súčinnosť ostatným stranám, pričom samotný
rezervačný poplatok bol uhradený na účet Sprostredkovateľa (!) a tento sa napokon na záver zmluvy
aj podpísal. Toto všetko sú zmluvné povinnosti takej povahy, že nie je nijaký objektívny priestor na to

vyvodiť záver, že žalovaný 1/ mal len postavenie „pomocníka“ pre žalovaného v rade 2/ pri niektorých
administratívnych úkonoch. Žalovaného 1/ je tak možné označiť ako poskytovateľa služby, ktorý je vo
vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľom. K argumentom žalovaného 2/, ktorý sa procesne bráni tým, že
údajne nemal záujem o komplexné zastúpenie, a s poukazom na žalovaným 2/ citované ustanovenia
zákona: „predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej
účet,“ uvádzame, že v zmysle citovanej dikcie sa ani komplexné zastúpenie nevyžaduje, stačí aby išlo o
osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet – čo je bezpochyby tento
prípad. Zároveň podotýka, že existenciu komplexného zastúpenia podporuje aj bod 5 uzatvorenej
Rezervačnej zmluvy, ktorý hovorí, že Sprostredkovateľ má s Predávajúcim dokonca uzavretú „Zmluvu o

sprostredkovaní, na základe ktorej je oprávnený Predávajúceho/ Predávajúcich zastupovať v súvislosti
s uzatvorením tejto zmluvy, prijatím Rezervačného poplatku a so zabezpečením Účelu tejto zmluvy.“
Nemožno tak tvrdiť, že žalovaný 1/ mal zastupovať žalovaného 2/ „iba“ na administráciu niektorých
častí, keď z vyššie citovaného ustanovenia explicitne vyplýva, že sprostredkovateľ mal zastupovať
žalovaného 2/ pri uzatvorení zmluvy, prijatím poplatku, či so samotným zabezpečením účelu zmluvy.

Toto ustanovenie tvrdenie žalovaného 2/ výlučne popiera. Tvrdenia žalovaných, že žalobcovi nikdy svoje
služby žalovaný 1/ neponúkol a nikdy ich pre žalobcu neplnil, a to ani odplatne, ani bezodplatne, kde
zmluvnýmpartnerom,prektoréhoboliakékoľvekslužbyposkytnuté,malbyťibažalovaný2/,niežalobca,
popiera v celom rozsahu, a to opätovne s poukazom na vyššie uvedené práva a povinnosti žalovaného
1/. V zmysle podpísanej rezervačnej zmluvy to bol práve žalovaný v rade 1/, ktorý mal povinnosti ako vo

vzťahu k žalobcovi, tak aj k žalovanému 2/. Napríklad sprostredkovateľ, t.j. žalovaný 1/: a) spracovával
údaje žalobcu aj žalovaného 2/ - bod. 15 Rezervačnej zmluvy (ďalej len ako „RZ“) b) zaväzoval
sa spracovávať náležitosti potrebné k uzatvoreniu zmluvy – bod 18 RZ c) mal dokonca povinnosť
kupujúceho, t.j. žalobcu oboznámiť so stavom predmetu kúpy – bod 16 RZ (čo však v zmysle podanej
žaloby nebolo splnené) d) žalobca mal zaslať rezervačný poplatok práve sprostredkovateľovi – časť

A RZ e) sprostredkovateľ mal poskytovať súčinnosť obom subjektom – bod 9 RZ f) sprostredkovateľ mal
predložiť výzvu na uzatvorenie zmluvy – bod 6 RZ g) a mnohé iné. Z vyššie vymenovaných skutočností
tak vyplýva, že sprostredkovateľ poskytoval služby obom dotknutým subjektom – teda žalobcovi, ako
aj žalovanému 2/. K vhodnosti predložených rozhodnutí Súdneho dvora uvádza, že tieto sa týkajú
iných skutkových prípadov – Rozsudok zo dňa 03.09.2015 predovšetkým zmluvy o úvere osobou,

ktorá vykonáva povolanie advokáta, vrátenia úveru zabezpečené budovou, ktorá patrí advokátskej
kancelárii dlžníka, dlžníka, ktorý má vedomosti potrebné na to, aby dokázal posúdiť nekalú povahu
zmluvnej podmienky pred podpisom zmluvy – čo nie je tento prípad. Naopak žalobca je spotrebiteľom,
ktorý nemá právne vzdelanie. Rozsudok zo dňa 21. marca 2019 sa týka Financovania na účely kúpy
hlavného obydlia a úveru na nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorý je dohodnutý medzi zamestnávateľom

a zamestnancom a jeho manželským partnerom ako solidárnym spolupríjemcom úveru – čo opätovne
nie je prípad žalobcu. K otázke hybridnej zmluvy, kde žalovaný 2/ uvádza, že hlavný vzťah je medzi
žalobcom a žalovaným v rade 2/, si dovoľujeme uviesť, že povaha hybridnej zmluvy nevylučuje čo,
aby šlo o spotrebiteľskú zmluvu. Poukazujeme na uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla
2010, sp. zn. 5Co 140/10 – 67, ktoré hovorí, že: „Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom

zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy,
pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky
a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné
podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva.

Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o
obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a
ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka
ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane
jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude
vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba,
ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsahzmluvy.“ Nie je správne, aby sa žalovaný 1/ bránil tým, že zmluvy síce kontrasignoval, no nebol zmluvou
stranou,pričomakovyplývaajzcitovanýchprávapovinnostížalovaného1/-tietomalpreukázateľneako
voči žalovanému 2/, tak voči žalobcovi, a zároveň nešlo iba o tvrdené administratívne úkony. Otáznym sa

javí aj to, že ak by v hypotetickej úvahe žalovaný 1/ vykonával iba tvrdené administratívne úkony, a tým
vypomáhal žalovanému 2/, prečo by vôbec tieto subjekty dokonca uzatvárali Zmluvu o sprostredkovaní
zmluvy, ktorej existencia je explicitne potvrdená v bode 5 zmluvy, a zároveň prečo by mal žalovaný v
rade 1/ napríklad tendenciu spracúvať osobné údaje, či dokonca kontrasignovať rezervačnú zmluvu.
K otázke formulárovej zmluvy uvádzame, že trváme na tom, že ide o spotrebiteľskú tzv. formulárovú

zmluvu. O tomto svedčí aj samotná formálna úprava zmluvy a predpripravený text, do ktorého sa vložia
napokon len peňažné čiastky kúpnej ceny a ustanovenie o odstúpení, ktoré si vymienil žalobca, bolo
taktiež napokon pripojené až na konci zmluvy, čo len podporuje fakt predpripravenej formulárovej zmluvy
a spotrebiteľského postavenia žalobcu. Toto tvrdenie preukazuje aj to, že formulárová zmluva si na
viacerých miestach protirečí – v bode 16 RZ je explicitne uvedené, že „a boli mu (pozn. žalobcovi)
predložené dokumenty súvisiace s právnym stavom veci, ktorým porozumel“. Nakoľko tieto dokumenty

predložené neboli, žalobca trval na ustanovení (bod 22 RZ), že „Predávajúci sa zaväzuje dodať
Kupujúcemu všetky potrebné dokumenty potvrdzujúce oprávnenie kotvenia od príslušných inštitúcií
vydávajúcich takéto rozhodnutia. V prípade, ak by sa nepodarilo Predávajúcemu predložiť pri podpise
Kúpnej zmluvy povolenia ku kotveniu, Predávajúci sa zaväzuje vrátiť Kupujúcemu zálohu v plnej výške,
čo je 5000 eur.“ Tieto dokumenty však neboli žalovanému v rozpore s bodom 22 RZ predložené. Teda

v zmysle bodu 22 RZ má tiež žalobca právo na to, aby mu bola vrátená záloha v plnej výške – čo
je 5.000€. Konkrétne dokumenty žalobca citoval už vo svojom návrhu žaloby. V tejto časti tak ide o
ďalší podporný argument týkajúci sa dôvodnosti návrhu žalobcu a jeho práva, aby mu bol vrátený
rezervačný poplatok v plnej výške. Nakoľko šlo o formulárovú zmluvu – žalovaní nedali ustanovenia
zmluvy ani do zosúladenia, kde žalobcov návrh iba umiestnili na záver vopred predpripravenej zmluvy,

čim sa zmluva dokonca dostala vo vyššie uvedených ustanoveniach do priameho rozporu. To, že ide
o formulárovú zmluvu, ktorú poskytol stranám sprostredkovateľ ďalej podporuje aj to, že RZ sa na
viacerých miestach odvoláva na „rezerváciu nehnuteľnosti“. A ako uvádza aj samotný žalovaný 2/ -
bod 16 vyjadrenia - hlavným predmetom činnosti Žalovaného I je realitná činnosť (t.j. sprostredkovanie
kúpy, predaja alebo prenájmu, ale iba nehnuteľností) – čím sa len opätovne potvrdzuje to, že žalovaný

1/ pri poskytovaní svojich služieb poskytol žalovanému 2/ a žalobcovi text predpripravenej rezervačnej
zmluvy. Túto skutočnosť (predmet činnosti) napokon potvrdzuje aj žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k
žalobe. Na záver žalobca uvádza, že bod 13 síce udáva možnosť zmluvnej pokuty, avšak výlučne len
pre žalovaného 2/, nie pre žalovaného 1/, ktorý je oproti žalobcovi v pozícii poskytovateľa realitných
služieb. Citované ustanovenie zo strany žalovaného v rade 2/ tak poukazuje na to, že pokuta síce bola

zakomponovaná pre majiteľa predmetu kúpy, ale nijakým spôsobom nebola daná pre poskytovateľa
realitných služieb – teda žalovaného 1/, čím sa opätovne len potvrdzuje jeho nadradené postavenie
voči žalobcovi ako spotrebiteľovi. Na základe vyššie uvedeného žalobca svoj nárok riadne preukázal.
V prípade, že žalovaný 1/, resp. žalovaní tvrdia opak, sú povinní vo svojom vlastnom záujme svoje
tvrdenia v rámci dôkazného bremena aj dokázať, pričom do dnešného dňa tak, podľa názoru žalobcu,

neurobili, nakoľko žalovaný 1/ ani vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne relevantné tvrdenia týkajúce
sa nedôvodnosti návrhu žalobcu a nepodložil ich dôkazmi. K obhliadke, ktorá sa mala údajne konať dňa
21.03.2022 uvádza, že žalovaný 2/ iba uvádza, že obhliadku zabezpečil, ale nijako sa nevyjadruje k
tomu, či sa táto aj naozaj uskutočnila a stále sa odvoláva na to, že žalobca mal údajne okolie, kde sa
nachádza pontón aj poznať. Na to isté poukazuje aj žalovaný 1/. Ak teda žalovaní tvrdia, že sa prehliadka

uskutočnila, mali by túto skutočnosť aj vhodným spôsobom preukázať. Napríklad komunikáciou, kde a
kedy sa stretnú účastníci zmluvy, či minimálne spôsob dohadovania tohto údajného stretnutia. Žalobca
zároveň vo svojom návrhu ani netvrdil, že by mali žalovaní uzatvoriť zmluvu, ktorá by postupovala na
žalovaného 1/ akékoľvek práva alebo nároky z rezervačnej zmluvy voči žalobcovi. Žalobca od začiatku
sporu tvrdí, že zaplatený rezervačný poplatok má byť odmenou pre sprostredkovateľa – žalovaného

1/ za jeho poskytnuté realitné služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti. A práve táto skutočnosť
je dôvodom, prečo bol samotný rezervačný poplatok uhradený priamo na účet sprostredkovateľa,
vychádzajúc zároveň aj z potreby žalovaného v rade 1/ a v rade 2/ uzatvoriť Zmluvu o sprostredkovaní
(bod 5 RZ), ako aj zo samotného koncipovania a znenia Rezervačnej zmluvy, kde má žalovaný v rade
1/ uložené viaceré povinnosti voči žalobcovi a žalovanému v rade 1/. Žalovaný 2/ zároveň uvádza, že

jedinou osobou, ktorá mala práva, povinnosti a nároky zo zmluvy, bol predávajúci – teda on sám, pričom
po uplynutí zmluvne dohodnutej doby obdržal peniaze od žalovaného 1/. S týmto tvrdením v celom
rozsahu nesúhlasí, nakoľko ako poukázal už vyššie v texte, povinnosti mal aj žalovaný 1/. Nakoľko
túto skutočnosť žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali a žalobca k dnešnému dňu nemôže maťobjektívne vedomosť o tom, kde, resp. u koho sa predmetný rezervačný poplatok skutočne nachádza,
navrhovali súdu, aby vyžiadal od banky žalovaného 1/ stanovisko, či naozaj došlo k prevodu tejto sumy
od žalovaného 1/ pre žalovaného 2/ tak, ako tvrdí žalovaný 2/, keďže uvádza, že tieto peniaze mal

následne obdržať. Žalobca nemá objektívne legitimáciu na to, aby mu banka poskytla takúto informáciu.
Tým je zároveň spochybnená aj samotná účelnosť spôsobu výplaty rezervačnej zálohy, kde nie je jasné,
prečo sa mali tieto finančné prostriedky platiť vôbec na účet žalovaného 1/. Opätovne to len potvrdzuje
tvrdenia žalobcu o tom, že malo ísť o odmenu pre žalovaného 1/ za poskytnutie jeho služieb. Žalobca
trval aj na svojom alternatívnom petite, nakoľko s poukazom na samotný význam a účel zmluvnej pokuty,

ako aj postavenie žalobcu v tomto spore ako slabšej strany, apeluje na správanie žalovaných, ktoré
sa s odstupom času javí ako nekalé, s úmyslom predať žalobcovi ako spotrebiteľovi predmet kúpy s
vadami. Vyjadrenia žalovaných týkajúce sa zasiahnutia do majetkovej sféry žalobcu, kde poukazujú
na jeho bonitu z dôvodu vlastníctva aj iných vecí, považuje za účelové a nesúhlasí s nimi. Majetkové
pomery žalobcu nie sú výlučným kritériom pre zníženie zmluvnej pokuty. V zmysle dikcie ustanovenia
súd znižuje pokutu najmä s poukazom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti na výšku škody,

ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody,
pričom v tomto prípade má za to, že žalovaným nevznikla škoda.

5. Žalovaní 1/ a 2/ s týmto vyjadrením nesúhlasili. Opakovane namietali miestnu nepríslušnosť
tunajšieho súdu, kategorizáciu sporu ako spotrebiteľského a vykonali výpočet zmluvných povinností

žalovaného 1/ vo vzťahu k žalovanému 2/, vyplývajúci z rezervačnej zmluvy; opakovane označili
za nepravdivé tvrdenia žalobcu o označení rezervačnej zmluvy ako formulárovej. Popreli tvrdenia
žalobcu o absencii osobnej ohliadky predmetu kúpy a tvrdili, že táto sa uskutočnila za účasti žalobcu
a žalovaného 2/ , kedy ich videli vzájomní susedia. Žalovaný 1/ poprel , že rezervačný poplatok mala byť
odmena žalovaného 1/. Žalobca sa snažil navodiť dojem, že číslo účtu, na ktorom sa majú nachádzať

finančné prostriedky by malo reprezentovať vlastnícke právo k peniazom zo zálohy. Ani jeden zo
žalovaných nebol vlastníkmi finančných prostriedkov zo zálohy a polemiky o tom, kto má vo vlastníctve
peniaze zo zálohy alebo aký má stav účtu je irelevantné. Žalovaný 1/ uviedol, že nárok na rezervačný
poplatok nikdy nemal a vysporiadal sa podľa zmluvy so žalovaným 2/ a návrh žalobcu o žiadosť
o potvrdenie z banky nemá žiadne opodstatnenie. Žalobca tvrdil, že mu v rozpore so zmluvou neboli

predložené povolenia, ktorých vydanie malo byť podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/
preposlal dňa 5.5.2022 na znak progresu úradného postupu obrázok s vydaným novým povolením,
rozhodnutie Okresného úradu Komárno odbor starostlivosti o životné prostredie ( schválenie povolenia
státia č. N./XXXXXX-XXX-XX) , dňa 13.5.2022 informoval žalobcu o číslach dvoch požadovaných
povolení ( popri vyššie uvedenom aj povolenie státia od Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p.

pre pontón K., L. M. XX/XXXX/XXX , toto sa vydáva na 5 rokov a bolo predložené žalobcovi na prvom
osobnom stretnutí k nahliadnutiu). Následne bolo dňa 3.6.2022 vydané povolenie od Dopravného úradu
XXXXX/XXXX/XXX/B.. Žalobca povolenia nikdy nešpecifikoval ani neprezentoval konkrétne nároky na
povolenia ani svoje predstavy o užívaní pontónu. Povolenia mali byť podľa rezervačnej zmluvy ( č.22)
predložené najneskôr pri podpise kúpnej zmluvy, na čo bol žalovaný 2/ ako predávajúci pripravený.

Žalobca však k podpisu kúpnej zmluvy neprišiel a deklaroval svoj zámer od zmluvy odstúpiť z dôvodu
zlého technického stavu pontónu. Tento dôvod nebol zmluvnými stranami uvedený ako dôvod na
odstúpenie od rezervačnej zmluvy a dôvody podobného charakteru umožňovali ukončenie kúpnej
zmluvy. Predložili ako dôkaz chronológiu udalostí, čestné vyhlásenie žalovaného 1/ o neexistencii
záväzkov medzi ním a žalovaným 2/, prvé strany citovaných rozhodnutí.

6. K námietke miestnej nepríslušnosti súdu

6.1. Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6.2. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

6.3. Podľa § 19 písm. d/ CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.6.4. Podľa § 50a Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach ( ods.1). Ak
do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby

vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté
(ods.2).

6.5. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

6.6.Podľa§52ods.1-4Občianskehozákonníkaspotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľaduna
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6.7. V prejednávanej veci predložená rezervačná zmluva je trojstranný právny úkon; upravujúci zmluvné
vzťahy sprostredkovateľa –žalovaného 1/, budúceho predávajúceho –žalovaného 2/ , budúceho
kupujúceho –žalobcu s tým, že táto obsahuje 2 právne úkony a to: a) zmluvu rezervačnú, ktorá
má charakter nepomenovanej zmluvy podľa § 51 OZ a b) zmluvu o zmluve budúcej podľa § 50 OZ,

pričom zmluvne boli dohodnuté jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán. Pokiaľ sprostredkovateľ-
žalovaný 1/ namieta, že jeho hlavná činnosť je realitná a je nepochybné, že pontón nie je nehnuteľnosť
ale vec hnuteľná, súd poukazuje na výpis z obchodného registra žalovaného 1/ (č. l. 30-31 spisu),
ktorého obsahom je predmet podnikateľskej činnosti okrem realitnej činnosti aj sprostredkovateľská
činnosť v oblasti obchodu, administratívne služby a poskytovanie služieb osobného charakteru,

pričom takáto činnosť kategóriu definície dodávateľa napĺňa s poukazom na množstvo rozhodnutí
odvolacích súdov napr. Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/258/2018, Krajského súdu Bratislava sp.zn.
3Co/25/2019 a iné, takže sporná rezervačná zmluva spotrebiteľský charakter má a na konanie je
miestne príslušný tunajší súd.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany. Na pojednávanie sa dostavili účastníci
a ich advokáti. Strany doplnili svoje skutkové tvrdenia o okolnostiach uzavretia rezervačnej zmluvy.
Advokát žalovaných predložil povolenia: rozhodnutie Okresného úradu Komárno, odbor starostlivosti
o životné prostredie č. OU-KN-OSZP-2022/004911-004-ZI zo dňa 3.5.2022 ( právoplatné 20.5.2022)
pre žalovaného 2/ o povolenie na státie plávajúceho zariadenia K. v k.ú. B.; Rozhodnutie Dopravného

úradu Bratislava č. XXXXX/XXXX-XXX/XX-XXXX z 3.6.2022 ( právoplatného 23.6.2022) o povolení
státia plávajúceho zariadenia K. na Váhu a rozhodnutie Okresného úradu Komárno, odbor starostlivosti
o životné prostredie č. N./XXXXXX-X-XX zo dňa 9.3.2022 ( právoplatné 5.4.2022) pre žalovaného 2/ pre
plávajúcezariadenie pontónpodhausboataTimaranK.X-XXXXXaadvokátžalobcupredložilTechnickú
správu z obhliadky hausboata TIMARAN 1020 od Q. G. B. z 10.11.2023.

8. Z technickej správy z obhliadky hausboata Timaran z 10.11.2023 predloženého žalobcom vyplýva,
že Hausboat Timaran 1020 je oceľová konštrukcia vytvorená zváraním oceľových profilov, pričom
spodnú časť tvoria 3ks plávajúcich zváraných oceľových pontónov a vrchnú časť tvorí zváraná oceľová
konštrukcia z joklov. Vrchná časť je obytná s pultovou strechou a rozmermi 13,67m x 7,67m.

Prístup na hausboat je zabezpečený z brehu prostredníctvom nástupného mostíka. Predpokladaná
váha nadstavby v momentálnom stave je cca 2900kg ocele. Zo zhodnotenia stavu vyplýva, že pontóny
podľa protokolov č. VT 09/2023 a UT 01/2023 majú vyhovujúci stav a vhodný na ďalšie používanie
a stav oceľovej konštrukcie je nevyhovujúci, treba vykonať opravu ( nevyhovujúce sú zvary); oceľová
konštrukcia nevyhovuje norme EN ISO 5817, čo môže mať v budúcnosti vplyv na bezpečnosť stavby

hausboata. Pri pontónoch bolo doporučené zlepšenie protikoróznej ochrany –väčšia hrúbka náteru a pri
oceľovej konštrukcii treba všetky problémové miesta zvarov vybrúsiť na základný kov a tieto opätovne
zvariť.9. Podľa § 50a Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach ( ods.1). Ak
do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby

vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté
(ods.2).

10. Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

11. Podľa § 46 ods.1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

12. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

13. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný
kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

14. Podľa § 597 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť
(ods.1). Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité
vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa

ukáže nepravdivým (ods.2).

15. Podľa § 599 ods.1 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez
zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady
vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

16. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (ods.1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (ods.2).

17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo

v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (ods.1). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (ods.2).

19. Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

20. Podľa § 151 ods.1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

neplní, je v omeškaní. Ak dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd vykonal dokazovanie žalobou, vyjadrením žalovaných 1/ a 2/, doplnením skutkových tvrdení
strán o okolnostiach uzavretia rezervačnej zmluvy, oboznámil sa s predloženými listinami od žalobcu,ktoré zaslal na vyjadrenie protistrane, oboznámil sa s fotodokumentáciou, povoleniami na státie plavidla
a oboznámil sa s Technickou správou o stave Hausboatu Timaran. Dokazovanie za účelom zisťovania
stanoviska banky o prevode finančných prostriedkov z banky žalovaného 1/ na žalovaného 2/ nevykonal,

z dôvodu jeho nehospodárnosti. Taktiež považoval za zbytočné vypočúvať Q. G. B., na ním zistené
vady hausboatu Timaran.

24. Takto mal súd za nesporné a preukázané, že dňa 30.3.2022 medzi žalobcom a žalovanými
1/ a 2/ bola uzavretá rezervačná zmluva, kde predávajúci –žalovaný 2/ mal záujem o uzatvorenie

zmluvy s kupujúcim –žalobcom na hnuteľnú vec Timaran, pontón pod hausbót, kotviace miesto a s ním
súvisiace povolenia na kotvenie za kúpnu cenu 37.800€. Žalobca sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu
–žalovanému 2/ rezervačný poplatok 5.000€, na účet sprostredkovateľa - žalovaného 1/ v lehote
do 3 dní od uzatvorenia rezervačnej zmluvy. Kupujúci a predávajúci ( žalobca a žalovaný 2/) sa
zaviazali, že budúcu zmluvu uzavrú v lehote najneskôr do 90 dní od podpisu tejto zmluvy, teda do
30.6.2022 za podmienky, že všetky právne náležitosti k riadnemu užívaniu veci sú zabezpečené.

V bode 12 rezervačnej zmluvy sa strany dohodli, že v prípade, ak kupujúci po obdržaní písomného
návrhu sprostredkovávanej zmluvy neuzavrie zmluvu v stanovenom termíne po splnení všetkých
dohodnutých podmienok v zmysle tejto zmluvy, predstavuje táto skutočnosť porušenie zmluvnej
povinnosti kupujúceho a predávajúcemu vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
uhradeného rezervačného poplatku, ktorý sa kupujúcemu nevracia, s čím kupujúci výslovne súhlasí.

V bode 18. rezervačnej zmluvy sa sprostredkovateľ- žalovaný 1/ zaviazal, že zabezpečí všetky
administratívne aprávnenáležitosti,potrebnékspísaniuriadnejkúpnejzmluvy,najmäpripravíapredloží
zmluvným stranám návrh kúpnej zmluvy. V bode 22. rezervačnej zmluvy sa predávajúci zaviazal
dodať kupujúcemu všetky potrebné dokumenty, potvrdzujúce oprávnenie kotvenia od príslušných
inštitúcií vydávajúcich takéto rozhodnutia. V prípade, ak by sa predávajúcemu nepodarilo predložiť

pri podpise kúpnej zmluvy povolenia ku kotveniu, predávajúci sa zaväzuje vrátiť kupujúcemu zálohu
v plnej výške, čo je 5.000€. Nebolo sporné, že žalobca vec pred podpisom rezervačnej zmluvy
vizuálne obhliadol, dňa 7.5.2022 zaslal žalovaný 1/ žalobcovi návrh kúpnej zmluvy bez príslušných
povolení a dňa 30.5.2022 žalobca stratil o kúpu záujem a formou SMS požiadal o vrátenie zálohy a e-
mailom z tohto istého dňa odstúpil od rezervačnej zmluvy pre nevyhovujúci stav plavidla (bez bližšej

špecifikácie) . Do uplynutia rezervačnej zmluvy už žalovaný 1/ žalobcovi nový návrh kúpnej zmluvy
s príslušnými povoleniami nezaslal a sumu 5.000€ z rezervačnej zálohy zaslal žalovanému 2/, ktorý
ju prevzal. Z predloženého inzerátu je zrejmé, že predmetom kúpy bola hotová konštrukcia tvorená
plavákmi a železnou nadstavbou. Z chronológie udalostí vypracovanej samotným žalovaným 1/ ( na
č.l. 93 spisu ) vyplýva, že žalobca mal záujem kúpiť houseboat od žalovaného 1/ len za predpokladu,

ak tento bude mať všetky povolenia platné a aktuálne a nerád by kúpil iba kopec šrotu ( zaujímal ho
technický stav plavidla).

25. V prejednávanej veci bola sporná iba tá skutočnosť, či odstúpenie od rezervačnej zmluvy zo strany
žalobcu bolo dôvodné a či mal žalovaný 2/ nárok ponechať si rezervačnú zálohu 5.000€ z titulu

zmluvnej pokuty. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval rezervačnú zmluvu za platne
uzavretú s tým, že platne bola uzavretá aj zmluva o budúcej zmluve, pretože v nej boli dohodnuté
podstatné náležitosti ako predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna zmluva sa mala uzavrieť v lehote 90 dní
od 30.03.2022 avšak len za podmienky, že všetky právne náležitosti k riadnemu užívaniu veci budú
zabezpečené. Žalobca od rezervačnej zmluvy odstúpil pre bližšie nešpecifikované vady veci, ktoré

uviedol až v žalobe, avšak tieto ním popisované vady pontónu pod houseboat sa v konaní ako dôvod na
odstúpenieodzmluvynepreukázali. Zobsahulistinnýchdokladovjenepochybné,že07.05.2022konateľ
žalovaného 1/ poslal pripravenú kúpnu zmluvu žalobcovi, avšak bez toho, aby si splnil svoju povinnosť
( čl.18 rezervačnej zmluvy) dodať povolenia ku kotveniu, od príslušných inštitúcií, vydávajúcich takéto
rozhodnutia, ktoré mal zabezpečiť žalovaný 2/ s tým, že tieto rozhodnutia mali podľa vyjadrení oboch

žalovaných 1/ a 2/ ( bod 13 vyjadrenia žalovaného 1/ na čl. 44 spisu + bod 13/ vyjadrenia žalovaného
2/ na čl. 57 spisu) mať formu právoplatných rozhodnutí . Túto skutočnosť si žalobca výslovne ( okrem
vyhovujúceho technického stavu plavidla ) vymienil, čo nebolo sporné. Žalobca bol povinný uzatvoriť
kúpnu zmluvu v lehote za dojednaných podmienok len vtedy, ak všetky právne náležitosti k riadnemu
užívaniu veci budú zabezpečené. Žalobcovi však bola predložená na podpis dňa 7.5.2022 kúpna

zmluva bez akýchkoľvek predložených právoplatných povolení na kotvenie, čo predstavuje porušenie
zmluvnej povinnosti žalovaného 1/, vyplývajúce z článku 18 rezervačnej zmluvy a porušenie zmluvnej
povinnosti vyplývajúcej z článku 22 rezervačnej zmluvy so strany žalovaného 2/, pretože povolenie
z dopravného úradu č. XXXXX/XXXX/XXX/B. z 3.6.2022 nadobudlo právoplatnosť až 23.6.2022.Žalobcatedanebolkudňu7.5.2022povinnýuzatvoriťkúpnuzmluvu, pretožekupovanávecmalaprávne
vady, spolu s kúpnou zmluvou neboli predložené potrebné právoplatné povolenia ku kotveniu stanovené
v čl. 22 rezervačnej zmluvy, čo bol dôvod na odstúpenie od rezervačnej zmluvy, ktorá nutne nemusela

mať písomnú formu, nakoľko išlo o hnuteľnú vec; pretože vec nemala vlastnosti, ktoré si žalobca ku
dňu podpisu kúpnej zmluvy jasne vymienil – vykazovala právne vady, ktoré ju neumožňovali v čase
predloženia kúpnej zmluvy na podpis riadne vec užívať a do uplynutia doby rezervácie už žalobcovi nová
kúpna zmluva, s platnými povoleniami už žalovaným 1/ zaslaná nebola. Preto zo strany žalobcu nedošlo
k porušeniu článku 12 rezervačnej zmluvy. Došlo však k porušeniu právnej povinnosti v článku 22

rezervačnej zmluvy zo strany žalovaného 2/ predložiť pri podpise kúpnej zmluvy povolenia ku kotveniu,
čo žalovaný 2/ neurobil a preto bol žalovaný 2/ povinný vrátiť žalobcovi rezervačnú zálohu v plnej
výške 5.000€, titulom bezdôvodného obohatenia, jednak zo zrušenej rezervačnej zmluvy v dôsledku
odstúpenia od zmluvy žalobcom ako aj v dôsledku porušenia povinnosti vrátiť zálohu podľa článku 22
rezervačnej zmluvy.

26. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného 2/ na vrátenie rezervačného
poplatku vo výške 5.000€ - predžalobnou výzvou, ktorú si žalovaný 2/ prevzal dňa 26.07.2022. Vo výzve
je uvedená lehota na splnenie povinnosti v dĺžke 7 dní od doručenia, pričom s poukazom na neskoršie
doručenie (27.07.2022) lehota uplynula dňom 03.08.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. si
preto žalobca uplatňuje počnúc dňom 04.08.2022 do zaplatenia. Nakoľko v spore bolo preukázané, že

sumu 5.000€ z rezervačnej zálohy má u seba žalovaný 2/, len on je pasívne legitimovaný na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Keďže dlh žalobcovi v lehote uvedenej vo výzve nevrátil, žalobcovi vzniklo
právo požadovať popri nevrátenej zálohe 5.000€ aj úrok z omeškania v zákonne výške 5% ročne zo
sumy 5.000€ od uplynutia lehoty na plnenie, uvedenej vo výzve, t.j. od 4.8.2022 do zaplatenia. Pretože
tak žalovaný 2/ neurobil dobrovoľne, súd ho k tomu zaviazal.

27. Vo vzťahu k žalovanému 1/ súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ( peniaze
z rezervačnej zálohy odovzdal žalovanému 2/ ako plnenie zo zmluvnej pokuty). Vzhľadom k tomu, že
súd vyriešil otázku vrátenia rezervačnej zálohy ( primárny petit), o alternatívnom ( sekundárnom) petite
už osobitne nerozhodoval v zmysle judikátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/68/2014 publikovaného

pod ZSP 3/2018 .

28. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. v zmysle ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech vo vzťahu
k žalovanému 2/, preto mu súd priznal 100% náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanému 1/ bol
neúspešný a preto ho súd zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne
dôvody, uvedené v ust. § 257 CSP, ktoré by ho oprávňovali právo na náhradu trov konania procesne
úspešnej strane nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.