Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200339
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724200339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého E. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený
procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, pracovisko Senec, krátka
1, Senec, dieťa rodičov: Y. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XX, R., a J. Z., narodený XX.XX.XXXX,
bytom Nová Dedinka, o zmenu úpravy výkonu styku, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým nasledovne:
- Každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod., za prítomnosti matky

II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/174/2019 - 39 zo dňa
03.03.2020 v časti úpravy styku otca s maloletým.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 02.01.2024 sa matka maloletého domáha nariadenia neodkladného opatrenia tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým za prítomnosti matky. Návrh matka odôvodnila tým, že
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/174/2019 - 39 z 3.3.2020, podľa ktorého sa mal otec s maloletým

stretávaťkaždýdruhývíkendod10:00hod.do15:00hod.,bezprítomnostimatky.Otecmaloletéhoviedol
neusporiadaný život, vo veľkej miere požíval alkohol a toho času je vo výkone trestu odňatia slobody v
Bratislave, a to od roku 2021. Prepustený má byť vo februári 2024. Maloletý navštevuje 1. ročník ZŠ,
pre jeho zdravý duševný, telesný a citový vývoj je prítomnosť matky dôležitá a keďže zo strany otca je
vysoká pravdepodobnosť recidívy, uvedené môže mať negatívny vplyv na maloletého.

2. Mestský súd Bratislava II uznesením pod sp.zn. 5P/18/2024-22 zo dňa 07.02.2024 nariadil

neodkladné opatrenie podľa ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v
stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00
hod., každý nepárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu
od 15:00 hod. do 17:00 hod., za prítomnosti matky, až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Týmto rozhodnutím zároveň pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.
38P/174/2019 - 39 zo dňa 3.3.2020 v časti výroku úpravy styku otca s maloletým a začal konanie vo
veci starostlivosti súdu o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu

a preniesol príslušnosť na Okresný súd Pezinok vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému.3. Otec maloletého sa k zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nevyjadril,
po pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, vo februári 2024 bol prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody. Súd vec prejednal v neprítomnosti otca podľa § 31 Civilného mimosporového

poriadku

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov; oboznámil sa s listinnými dôkazmi: rodným listom
maloletého, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/174/2019 - 39 zo dňa 03.03.2020,
správou opatrovníka, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

5. Maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, výkon rodičovských práv a povinností bol
upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/174/2019 - 39 zo dňa 03.03.2020, ktorým
bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky,
otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 80,- eur mesačne a bol upravený styk tak,
že otec má právo stretávať sa s maloletým každý druhý víkend od 10:00 hod. do 15:00 hod., bez

prítomnosti matky.

6. Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že styk upravený neodkladným opatrením Mestský súd
Bratislava II pod sp.zn. 5P/18/2024-22 zo dňa 07.02.2024, matke a maloletému nevyhovuje, nakoľko si
nemohli urobiť program na celý víkend. Otca maloletého riadne čakali pripravení na styk aj cez týždeň

ale otec neprišiel. Od mája vôbec nerealizoval styk s maloletým. Maloletý nechce k otcovi chodiť, necíti
sa pri ňom dobre, nevie sním komunikovať. Žiada upraviť styk na každý druhý víkend za prítomnosti
matky.

7. Opatrovník maloletého v správe zo dňa 27.06.2024 uviedol, že bol vykonaný pohovor s maloletým.

Maloletý uviedol, že keď je s otcom sa cíti nehnevane, nechce s otcom tráviť viac času, nechce u neho
prespávať, chce sa s ním stretávať za prítomnosti mamy. Keď je u otca nehrá sa s ním, nemá u neho
hračky. Návrh matky k úprave styku otca s maloletým a to párny týždeň sobotu a nedeľu od 15:00 hod.
do 17:00 hod., nepárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky je v najlepšom
záujme maloletého.

8. Na pojednávaní opatrovník uviedol, že vzhľadom k výsledkom šetrenia pomerov, rozhovory s matkou
a maloletým vyplynulo, že otec nedodržiava termíny styku. Matka dieťa riadne pripravuje na styk a podľa
určenia súdu vždy čaká či otec príde alebo nepríde. Otec matku ani len neinformuje či sa na styk dostaví
alebo nie. Podľa nám dostupných informácií dieťa nezvláda styk s otcom ani len čakanie na tento styk

v psychickej pohode, má úzkostné stavy, ktoré sa prejavujú i ďalší deň školského vyučovania, kedy sa
maloletý nevie sústrediť na školu, prípadne je v stave kedy ho matka nemôže dať vôbec do školského
zariadenia. Teraz nastavený styk nie je vyhovujúci pre maloletého. Oceňuje, že matka vo svojom návrhu
nechce otca ukrátiť o styk s dieťaťom a navrhuje súdu aby návrhu matky vyhovel a zlúčil styk maloletého
s otcom do súvislého bloku, čo by mohlo mať priaznivý vplyv na psychiku maloletého a to za prítomnosti

matky. Navrhuje určiť styk po rozhovore s matkou a maloletým na každý párny víkend a to v sobotu
i v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod., týmto pádom by sa otcovi ponechal rozsah, ktorý mal doteraz
ale celý styk by bol zlúčený do týchto dní. Čiže cez týždeň styk neurčovať, preto navrhli predĺžiť styk v
sobotu a v nedeľu, aby zachovali otcovi rozsah hodín ktoré mal. Takto upravený styk by mohol napomôcť
k obnove vzťahu maloletého k otcovi.

9. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy
a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné
prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju
ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone

rodičovských práv a povinností.

10. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť

zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.11. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou
osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami

a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Po vykonaní dokazovania mal súd preukázané, že maloletý dlhodobo nebol s otcom v priamom

kontakte, pričom pri predstave stretnutia s ním vyjadril obavy. Maloletý neodmietal styk s otcom, chcel by
sa sním stretnúť, avšak, žiadal, aby bola pri styku prítomná aj matka. Po stretnutí s otcom maloletý svoj
postoj nezmenil. Vzhľadom na vek maloletého a rodinnú situáciu, súd považuje za vhodné, aby bol styk
s maloletým upravený tak, ako žiada matka a že bude prebiehať za prítomnosti matky. Takto upravený
styk nebude výrazne zasahovať do režimu a trávenia voľného času maloletého a môže napomôcť k

obnove vzťahu maloletého k otcovi, čo si však bude vyžadovať aj aktivitu a snahu aj zo strany otca.

17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného sporového
poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku )

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto

rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť
na súd výkon tohto rozhodnutia.