Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119205414
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7119205414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiášovej v právnej veci manžela : U. O., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X. 5, O. - W., právne zastúpený: Mgr. Anna Lengyelová, advokátka so
sídlom Murgašova 3, Košice proti manželke , ktorá návrh nepodal : P.. X. O. X., rod. X., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. 5, O. - X., právne zastúpená: Advokátska kancelária Marián Vojčík, s.r.o.
so sídlom Jazmínová 1, Košice, za účasti maloletého dieťaťa: P. O., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, O. v konaní o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní

manžela a manželky proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 21P/78/2019-526 zo dňa 28. 11. 2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III., IV..

II. Mení rozsudok vo výroku V. vo vzťahu k lehote splatnosti náhrady trov konania štátu a to tak, že
manželka je povinná zaplatiť trovy štátu vo výške 646,45 eur na účet Mestského súdu Košice v lehote
do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania a argumentácia účastníkov

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas
po rozvode manželstva vo vzťahu k maloletému P.. Návrh bol podaný manželom. V priebehu konania
manželka súhlasila s rozvodom manželstva. K uzavretiu rodičovskej dohody nedošlo.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že :
„I.SúdmanželstvoúčastníkovkonaniaU.O.,nar.XX.XX.XXXXaP..X.O.-X.,rod.X.,nar.XX.XX.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. - U. vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XXX rozvádza.

II. Na čas po rozvode manželstva súd zveruje maloletého P. O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok.III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého P. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 220 € mesačne, a
to vždy do 15-teho dňa v mesiaci matke, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

IV. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým nasledovne :

- každú stredu v týždni od 14:30 hod. do 18:00 hod., každý párny piatok v roku od 14:30 hod. do
19:00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 14:30 hod. do soboty do 19:00
hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod., a to počas prvých šiestich mesiacov, počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a následne od siedmeho mesiaca sa bude otec stýkať
s maloletým počas každého nepárneho kalendárneho týždňa v roku v čase od piatka od 14:30 hod. do
nedele do 17:00 hod.

- mimo tohto bežného styku sa otec bude stýkať počas letných prázdnin s maloletým v čase od 11.07. od
10:00 hod. do 18.07. do 18:00 hod. a od 07.08. od 10:00 hod. do 14.08. do 18:00 hod., počas vianočných

prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 10:00 do 16:00 hod. a od 30.12. od 10:00 hod. do
04.01.do18:00hod.,každýpárnykalendárnyrokod24.12.od16:00hod.do29.12.do18:00hod.,počas
veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka od 10:00 hod. do pondelka do 15:00 hod. a každý
nepárny kalendárny rok od pondelka od 15:00 hod. do utorka do 15:00 hod., počas jarných prázdnin
každý kalendárny rok od nedele predchádzajúcej prázdninám od 17:00 hod. do utorka do 19:00 hod.,

s tým, že otec si maloletého prevezme vždy v bydlisku matky a maloletého aj v bydlisku matky odovzdá,
matka je povinná dieťa na styk s otcom vždy riadne a včas pripraviť a dieťa otcovi odovzdať a následne
od otca prevziať.

V. Štát má právo na náhradu trov konania v rozsahu 797,54 € plus 495,36 € za dva znalecké posudky,

ktoré boli v konaní vyhotovené s tým, že každý z manželov, navrhovateľ, ako aj manželka sú povinní
nahradiť trovy štátu každý po 646,45 € na účet tunajšieho súdu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností na čas po rozvode k maloletému P. je opodstatnený. Konflikty a nedorozumenia medzi
manželmi spôsobili citové ochladenie manželov a rozpad manželského spolužitia a od apríla roku 2019

nežijú v spoločnej domácnosti. Spočiatku manželka nesúhlasila s rozvodom manželstva a chcela sa
pokúsiť obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľom, avšak k tomuto nedošlo ani napriek spolupráci
psychológovavpriebehukonaniamanželkazmenilasvojpostoj.Hlavnýmdôvodomrozpadumanželstva
boli vzájomné nezhody medzi manželmi, ktoré vyúsťovali do hádok a konfliktov. Manžel má aj aj vzťah
s inou ženou .

4. Vo vzťahu k úprave výkonu práv manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu súd
rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok. Danú formu považoval za najvhodnejší model starostlivosti
nateraz. Otec v priebehu konania súhlasil aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o výšku výživného, súd mal za preukázané pomery oboch účastníkov konania. Súd skúmal
majetkovéazárobkovépomery,schopnostiamožnosti otcaadospelkzáveru,žepríjem,ktorýotecsúdu
preukazoval, aký dosahuje v súčasnosti vo výške 565 € cca mesačne je neadekvátny jeho pracovným
skúsenostiam. Navrhovateľ dlhodobo pracoval v Y., kde vykonával stavebné práce, so sadrokartónom
a ďalšie iné stavebné práce, má s tým bohaté skúsenosti. Navrhovateľ je zamestnancom v spoločnosti,

ktorej spoločníkom a konateľom je tiež jeho otec, a to W. G. s.r.o., ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou
a montážou sadrokartónu. Je všeobecne známe, že po stavebných prácach je veľký dopyt, a je teda
nepravdepodobné, že by otec v rodinnej firme mal iba takýto príjem, s ohľadom na to, že v stavebníctve
pôsobí ich rodinná firma už dlhodobo. Súd tak stanovil príjem otca a vychádzal z viacerých pracovných
ponúk a príjem pracovníka s jeho pracovnou činnosťou sa pohybuje v rozmedzí od 1300-2000 €

brutto, pričom v niektorých firmách závisí tento príjem aj od iných ďalších skutočností, môže byť nižší,
vyšší, ale v priemere ho súd vyhodnotil, že tento príjem môže byť vo výške cca 1600-1700 € brutto.
Navrhovateľ netrpí žiadnymi zdravotnými problémami, ktoré by mu bránili si takúto sumu zarobiť. Po
odrátaní všetkých odvodov a daní z príjmu, čo tvorí cca 30 % z hrubého príjmu, čistý príjem navrhovateľaby sa mohol teda pohybovať mesačne v priemere cca vo výške 1120-1190 € mesačne netto. Navyše je
nemožné,abyotecdokázalfinancovaťvšetkysvojevýdavkyazároveňajvýdavkynamaloletéhozpríjmu
565 € mesačne, ktoré výdavky zjavne prevyšujú tento jeho príjem. Z uvedeného príjmu 1120-1190 €

teda súd vychádzal pri určovaní výšky výživného na maloletého. Súd pritom prihliadal aj na zárobkové
pomery matky, manželky navrhovateľa a zároveň aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré
je toho času v 2. ročníku na základnej škole. Výdavky na maloletého sú bežné, zvýšené výdavky sú
iba na lieky, ale aj to nie enormne. Maloletý je alergik, čiže za týmto účelom berie lieky, čo však nie je
taká položka, ktorá by sa vymykala bežným výdavkom na lieky. Maloletý má bežné výdavky aj pokiaľ

ide o stravu a ošatenie. Záujmové krúžky nenavštevuje. Súdu sa preto výživné aj s prihliadnutím na vek
maloletého javilo vo výške 220 € ako primerané a adekvátne.

5. Vo vzťahu k úprave rozsahu styku súd konštatoval, že je dôvodné styk upraviť, keďže rodičia sa
nevedia zhodnúť na úprave styku. Nesúhlasil s argumentom matky, že maloletý nemá s otcom vytvorený
dobrý vzťah, a teda nie je maloletý schopný spať u otca. poukazujúc na závery oboch znaleckých

posudkov, a to znalkyne F.. X. a taktiež P.. D. vyplýva, že vzťah je dobrý.

6. Pokiaľ ide o trovy konania, v priebehu konania boli vypracované znalecké posudky, a to F.. B. X.,
znalecký posudok číslo XXX/XXXX doručený súdu dňa 27.12.2019, na základe ktorého bola znalkyni
priznaná odmena vo výške 495,36 € ( polovica je 247,68 €) a taktiež znalecký posudok znalkyne

P.. D. D., číslo XX/XXXX predložený súdu 11.11.2021 za ktorý jej bola priznaná odmena vo výške
797,54 € (polovica 398,77 €), pričom za oba posudky bola odmena vyplatená znalkyniam predbežne z
prostriedkov štátu prostredníctvom učtárne tunajšieho súdu. Vzhľadom na to, že znalecké dokazovanie
bolo vykonané za účelom zistenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a rodičia sa nevedeli dohodnúť
na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, znalecké dokazovanie bolo potrebné za účelom

zistenia dôležitých skutočností. Súd mal za to, že obaja rodičia majú povinnosť nahradiť štátu trovy,
preto zaviazal každého z nich na zaplatenie sumy 646,45 € na účet súdu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, čo činí polovicu z celkovej sumy za oba znalecké posudky.

7. Súd právne svoje rozhodnutie odôvodňuje s poukazom na ustanovenia §23, § 24 ods. 1, 4,5, § 25

ods. 2,§ 62 od. 1-5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania manžela a manželky a vyjadrení k odvolaniu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výroku III. podal odvolanie manžel (ďalej aj ako „otec“),
ktorý nesúhlasí so stanovenou výškou výživného. Navrhuje, aby súd ho zaviazal platením výživného
vo výške 140 eur mesačne. Poukazuje na to, že súd nesprávne vychádzal z vykonaného dokazovania

pokiaľstanovilvýživnézinéhonežreálnehopríjmu a potencionálnehopríjmu.Súdvosvojomrozhodnutí
nevychádzal z predložených ponúk práce, ktoré predložil súdu 11.5.2023, pričom poukazuje, že aj z
týchto ponúk vyplýva, že pri odrátaní povinných odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne je výška
príjmu 750 eur v hrubom a je tak nie je dôvodné vychádzať z príjmu od 1.120 až do 1.190 eur ako z
neho vychádzal súd prvej inštancie. Rozporuje výdavky, ktoré predložila matka a žiadnym spôsobom

nepreukázala iné náklady na obuv boli 100 eur mesačne, lieky a krémy 60 eur mesačne, školské obedy
48 eur. Má za to, že potrebám maloletého syna a schopnostiam a možnostiam jeho ako povinného
rodiča bude zodpovedať suma 140 eur mesačne .

10. Manželka, ktorá návrh nepodala (ďalej aj ako „matka“) podala odvolanie proti výrokom III., IV. a V.

rozsudku. Uviedla, že rozsudok súdu nespĺňa podmienky pre zákonný rozsudok a je nepreskúmateľný.
Z viacerých pracovných ponúk je zrejme, že ponuky práce u otca súd vyhodnotil, avšak nevysvetlil ako
dospel k ustáleniu potencionálneho príjmu o výške 1600 - 1700 eur brutto. Na jednej strane uviedol,
že neakceptoval otcom predložené návrhy, avšak nevysporiadal sa s pracovnými ponukami, ktoré
predložilamatka.Súd sanevyrovnalstým,žemáoteclenjednuvyživovaciupovinnosťsvýdavkamiotca

aj napriek tomu, že ich matka rozporovala. V tomto smere tak má za to, že rozsudok je nepreskúmateľný.
Ďalej jeho konštatovanie, že nie je zrejme aký mesačný výdavok na lieky a liečebnú kozmetiku konajúci
súd ustálil a na základe čoho. Pokiaľ ide o záujmové krúžky, maloletý by navštevoval krúžok, ale priplatení mesačného výživného v sume 60 eur a príjmu matky nie je schopné, aby navštevoval záujmové
krúžky. Súd nemal vychádzať len z veku maloletého, ale aj z oprávnených možností a schopností otca.

11. Matka v podanom odvolaní namieta aj súdom určený styk, má za to, že súd nerešpektoval názor
maloletého dieťaťa, ktorý jednoznačne prejavil pred kolíznym opatrovníkom, že u otca prespať nechce
a jeho vyjadrenie nebolo vzaté na zreteľ. Ak súd vychádzal zo znaleckého posudku P.. D., tak treba
uviesť, že maloletý otca zo svojej prítomnosti nevylučuje, ale neznamená, že sa dožaduje spanie u
otca. Matka nebráni synovi, avšak jeho názor rešpektuje. Pokiaľ súd konštatuje, že od vypracovania

znaleckého posudku uplynul nejaký čas a maloletý je starší, súd jeho toho názoru, že dieťa už zvládne
prespávanie, tak uvádza, že súd zrejmé považoval už znalecký posudok za neaktuálny. Súd sa
dostatočným spôsobom rovnako nevyrovnal podľa názoru odvolateľky s tým, že maloletý je alergik a
napriek tomu je byt u otca zamorený alergénmi, ktoré škodia maloletému. Navrhuje, aby napadnutý
rozsudok bol zmenený, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 350 eur mesačne a
bol upravený styk v zmysle jej odvolacieho návrhu. Zároveň navrhuje, aby náhradu trov konania štátu

bol zaviazaný platiť iba otec. Odôvodňuje to tým, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože je
osobou, ktorá sa sama stará o maloleté dieťa, takmer štyri roky. Otec jej platí výživné v rozsahu 60 eur
a uvádza, že nie je v ekonomických možnostiach uhradiť trovy konania v rozsahu 646,45 eur do 3 dní.
V prípade ak súd neuzná dôvody hodné osobitého zreteľa žiada o poskytnutie lehoty 6 mesiacov.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľia použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.

1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a
v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku podľa § 387 C.s.p . vo výroku o výživnom (výrok III.) a odvolaniu matky
čiastočný úspech pričom boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa § 387 C.s.p . vo

výrokoch o výživnom a úprave styku ( III.IV.) a pre zmenu rozsudku podľa § 388 C.s.p. vo výroku V.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná

odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty odvolateľov predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky

a dané skutkové okolnosti, odôvodňujúce stanovenie rozsahu výživného na maloletého P. tak ako
ho určil súd prvej inštancie a rozsah styku maloletého P. s otcom . Následne správnosť stanovenia
povinnosti obom rodičom nahradiť štátu trovy konania .

15. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa stotožnil

s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna. Po oboznámení sa s
obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a styku za vecne
správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, §75 , 78,§ 24 ods.4,5, §25 ods.2 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom
prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver.

17. Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, pokiaľ ide o skutočnosti
rozhodné pre posúdenie podmienok pre stanovenie výživného pre maloletého P. . Zdieľa jeho závery
o možnostiach a schopnostiach otca a pomerov na strane oprávneného dieťaťa. Súd prvej inštancie

pri rozhodovaní o výške výživného dostatočne zohľadnil všetky skutočnosti majúce vplyv na výšku
výživného. Stanovil výživné vo výške 220 eur mesačne.

20. Zhrnúc námietky otca vo vzťahu k stanoveniu rozsahu výživného, namieta nesprávny postup
súdu prvej inštancie pokiaľ súd stanovil výživné vychádzajúc z jeho možného potencionálneho

príjmu ,vyhodnocujúc možnosti a schopnosti na trhu práce v oblasti vykonávanie montáže,
sadrokartónov. Otec tvrdí, že jeho príjem, ktorý dosahuje u súčasného zamestnávateľa je reálny a iba
z tohto príjmu mal súd vychádzať. Poukazuje na to, že ponuky, ktoré boli predložené matkou v priebehu
konaniaazktorýchsúdvychádzal,sadotýkaliprácenaživnosť,priktorejsúodvodovépovinnosti.Pokiaľ
ide o ponuku od spoločnosti X., s.r.o. s ponúkanou mzdou 1.200 - 2.000 eur nie je možné určiť mzdu,

ktorú by mala osoba na živnosť dosahovať, ak by vykonávala výlučne sadrokartónové práce. Keďže sú
tam aj ponuky k betonárskym, murárskym, pokrývačským prácam, pokiaľ ide o ponuku Q. systems, opäť
je tu základná iba práca na živnosť, pri ktorej je potrebné zohľadniť výšku mesačných odvodov.

21. Zhrnúc námietky odvolateľky - matky vo vzťahu k stanoveniu potencionálneho príjmu otca, táto

namieta, že súd nedostatočne ozrejmil ustálenie potencionálneho príjmu vo výške 1.600 - 1.700
eur brutto. Nevyrovnal sa dostatočne s pracovnými ponukami, ktoré obsahujú v sebe aj osobné
ohodnotenie, príspevky a stravu.

22. K daným námietkam oboch rodičov odvolací súd udáva. Potencialita príjmov znamená v reálnom

použití v súlade s právnou normou situáciu ,kedy povinný z platenia výživného nevyvíja dostatočnú
aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné
potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia
s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencialita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje

v rozhodnom období. V podstate to znamená, že povinný by v takejto situácií mal začať hľadať lepšiu
zárobkovú činnosť, než tú, ktorú deklaroval pre to rozhodné obdobie.

23. Súd pri rozhodovaní o výške výživného rozhodoval pri určení rozsahu výživného v súlade so
zákonnýmikritériami,kedypriurčenírozsahuvýživnéhozobralnazreteľodôvodnenépotreby,majetkové

pomery oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda skúmal aké by
mohli byť reálne možnosti otca ako povinnej osoby, vyhodnocoval jeho konanie v rozhodnom období vo
vzťahu práve k možnosti dosahovania iného príjmu, než ktorý má v súčasnosti.

24. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná

tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné
príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov.
Teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností( porovnaj Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 469
- 480).

25. Pokiaľ ide o zisťovanie možností a schopností otca súd zisťoval dosahujúcu čistú mesačnú mzdu
otca za roky 2019 - 2023. Vychádzajúc len z priemernej čistej mzdy za rok 2022 je možné uzavrieť,
že tá predstavovala sumu 294 eur, v roku 2023 sumu 575 eur. Súd postupoval správne pokiaľ pri
posudzovaní schopností a možností otca vychádzal z možností potencionálneho príjmu otca napriek
jeho deklarovaným príjmom z pracovného pomeru. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie

má za to, že súd dostatočne zdôvodnil svoj postup pre zisťovanie potencionálneho príjmu ,vzhľadom
k pracovným skúsenostiam otca a ako aj k tomu , že je zamestnancom v obchodnej spoločnosti svojho
otca. Mesačná mzda je v podstate blízko pri hranici minimálnej mzdy, v roku 2023 , ktorú dosahuje
zamestnanec v pracovnom pomere. Pre rok 2023 bola určená mesačná minimálna mzda vo výške 700 €
prezamestnancaodmeňovanéhomesačnoumzdou.Tietosumysúminimálnoumzdoulen pre1.stupeň
náročnosti práce. Ani odvolací súd nepripúšťa schopnosti a možnosti otca dosahovať len deklarovanú

mzduzamestnancavobchodnejspoločnostisvojhootca,čovkonečnomdôsledkujuvyvraciavpriebehu
konania aj sám otec. Vychádzajúc z jeho prednesov v priebehu konania, či už písomných alebo ústnych,
je možné uzavrieť, že sám konštatuje a uvádza, že jeho výdaje sú minimálne mesačne 562 eur (čl. 257
súdneho spisu ), pričom zo svojho príjmu platí výživné maloletému synovi vo výške 60 eur, poistenie
maloletému a poplatky v byte, v ktorom maloletý s matkou býva a platí svojim rodičom sumu 130

eur mesačne. Otec v priebehu konania sa snaží poukazovať na to, že je to jeho reálny príjem, avšak
neozrejmil súdu a ani v podanom odvolaní dôvody , pre ktoré si nehľadá vzhľadom na svoje schopnosti,
a to sú schopnosti ako správne súd uzatvára schopnosti skúseného pracovníka v pozícii, ktorú vykonáva
u svojho zamestnávateľa, a to sú stavebné práce - montáž sadrokartónov iné pracovné miesto s inou
vyššou mzdou . Súd nemal preukázanú žiadnu snahu otca o navýšenie si svojich príjmov vzhľadom

na jeho schopnosti a preukázateľne možnosti na trhu práce.

26. Námietky odvolateľov smerujú aj k určeniu výšky potencionálneho príjmu otca. Súd vychádzal
z možností uplatnenia otca na trhu práce. Otec namieta, že vo všetkých troch ponukách, ktoré boli
predložené matkou a z ktorých teda súd vychádzal sa neprihliada na povinné odvody a zároveň

neprihliadol na možnosti výkonu miesta práce, tak je potrebné uviesť nasledovné. Pokiaľ by sa reálne
vychádzalo len z ponuky spoločnosti X. s.r.o. (čl. 419), ktorá má miesto výkonu práce v O., ktorá uviedla,
že hľadá druh pracovného pomeru, a to je plný úväzok, živnosť, takže sú tú dané alternatívy s tým, že
mzdové podmienky v brutto vyčíslení sú od 1.200 - 2.000 eur mesačne a medzi náplň práce patria aj
omietkarskéasadrokartonárskepráce.Ďalšiaponuka (čl.420)odspoločnostiQ.systems,s.r.o.rovnako

má miesto práce blízko bydliska otca, ide o F. - X., tu je uvedená podmienka len živnosti s tým, že brutto
je uvádzaná suma príjmu od 1.3230 -2.100 eur mesačne a druhom práce montér sadrokartonových
systémov. Súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení možného potencionálneho príjmu odpočítavajúc
30% odvodov a daní z príjmov z hrubého príjmu a dospel k záveru, že mesačný čistý príjem otca by sa
mohol pohybovať od 1.120 - 1.190 eur. Odvolací súd konštatuje , že pre určenie rozsahu zvýšeného

výživného na dieťa súd ustálil potencionálny príjem otca vyjadrený ako reálny mesačný príjem, z čoho
možno usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý môže dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75
ods. 1 Zákona o rodine (po odpočítaní zálohy na daň z príjmov a odvody na poistné do Sociálnej
poisťovne a zdravotnej poisťovne). Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75
Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou

zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem
(aj potencionálny) povinnej osoby. Zároveň možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo splnené,
že na základe uvedeného vymedzenia príjmu otca, súd bol schopný urobiť dostatočnú predstavu o jeho
majetkových pomeroch. Z vyššie opísaných dôvodov tak nemožno ani námietky matky považovať za
dôvodné vo vzťahu k stanoveniu potencionálneho príjmu . Námietky matky, že sa súd nevyrovnal s

možnosťami otca dosahovať aj vyššiu mzdu a benefity je potrebné uviesť, že nie je nateraz možné
aby súd ustálil príjem s presným vymedzením aj benefitov tvrdených zamestnávateľom v ponukách , z
ktorých súd vychádzal . Postačuje vymedzenie príjmu ako ho určil súd , nie je možne stanoviť aj možné
benefity .

27. K námietke odvolateľa o tom, že výdaje maloletého boli matkou navýšené a nejde o odôvodneného
potreby maloletého, odvolací súd udáva . Na výdaje nemožno prihliadať úplne matematicky na to, aké
sú výdaje a na presné vyčíslenie výdavkov maloletého, je potrebné prihliadať na výdavky na stravu,
ošatenie, hygienické potreby obuv a nie je možné požadovať od matky, aby si za tým účelom odkladalaúčtovné doklady pre potreby ich preukázania v konaní o určení vyživovacej povinnosti. Každopádne súd
reflektoval na oprávnené potreby dieťaťa, jeho zdravotný stav a nezistil výrazne žiadne špecifické
výdavky, ktoré by odôvodňovali maloletého P. posudzovať odlišne od detí v porovnateľnom veku.

28. Pokiaľ matka namieta nesprávnosť stanoveného výživného aj s poukazom, že súd neprihliadol na
navýšené potreby maloletého vo vzťahu k jeho zdravotného stavu, súd prvej inštancie poukázal na to, že
výdavky maloletého sú bežné, maloletý má zvýšené výdavky na lieky, je alergik, avšak súd poukazuje
na to, že nejde o neštandardné zvýšené výdaje na nákup liekov v súvislosti s jeho zdravotným stavom.

Na tieto výdaje však prihliadol, preto táto námietka odvolateľky nie je dôvodná. Matka namieta, že k
dôvodným výdajom by patrili aj výdaje na záujmovu činnosť maloletého ale nemôže ich navštevovať
maloletýpretožematkanemádostatokfinančnýchprostriedkov.Matkavšakneuviedlakonkrétnemožne
výdaje maloletého na záujmovu činnosť.

29. Mal. P. je zverený do osobnej starostlivosti matky a miera osobnej starostlivosti matky sa prejavuje

v rovine ako materiálnej, pretože počas osobnej starostlivosti matky zabezpečuje výdavky maloletého
dieťaťa na stravu, dopravu do školy, tak aj v rovine nemateriálnej, keď matka svojim osobným prínosom
dbá o všestranný rozvoj maloletého vo sfére duševného života.

30. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že

výška výživného v stanovenom rozsahu je postačujúca oprávneným potrebám maloletého dieťaťa
a zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a je stanovená s prihliadnutím na zákonné kritériá a
okolností danej veci. Z vyššie uvedených dôvodov námietky odvolateľov tak nepovažoval odvolací súd
za dôvodné a potvrdil rozsudok vo výroku III.

31. Matka podala odvolanie aj proti výroku IV. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Námietky
odvolateľky smerujú k tomu, že súd stanovil styk otca s tým, že maloleté dieťa u otca prespí, a
to počnúc mesiacom nasledujúcim po uplynutí 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Matka ďalej
namieta stanovenie časov v kalendárnych týždňoch, kedy je styk stanovený poukazujúc na to, že
tento čas nevyhovuje prípravám maloletého školským povinnostiam. Namieta, že súd nezohľadnil názor

maloletého dieťaťa.

32. Z vykonaných dôkazov a zo zisteného skutočného stavu prijal súd prvej inštancie správny názor
vo vzťahu k stanovenému rozsahu styku. Od záverov, ktoré vyplynuli zo zisteného skutočného stavu
odvolací súd nenašiel dôvody pre odchýlenie sa a pre stanovenie iného rozsahu než učinil súd prvej

inštancie. Stanovenie rozsahu styku považuje odvolací súd za rozhodnutie, ktoré je plne v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa.

33. Z obsahu skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti, manželstvo rodičov je už v súčasnosti právoplatne rozvedené, súd prvej inštancie pri

rozhodovaní o rozsahu úpravy styku vychádzal správne zo záverov oboch znaleckých posudkov, ktoré
boli vo veci vykonané a teda zo záverov znaleckého posudku znalkyne P.. D. D. a F.. B. X.. Súd
vyhodnotil tieto závery a správne poukázal na to, že maloletý je už začlenený do prostredia v škôlke a
v súčasnosti už v škole, a teda má určitú samostatnosť. Neboli zistené žiadne relevantné dôvody, pre
ktoré by nezvládlo dieťa odlúčenosť od matky, pričom znalkyňa F.. B. X. konštatovala, že dieťa nemá

prejavy stresu ani úzkosti, ak opustí jedného z nich, odlúčenosť o jedného z rodičov dieťa zvláda. Z
hľadiska psychologického by nemala byť hranica dvoch týždňov, odporúčala úpravu styku medzi otcom
a synom. Rovnako tak P.. D. D. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX konštatovala, že v zásade
nie sú dôvody na to, aby to nočné prespávanie u otca bolo zrealizované a neexistuje neprekonateľná
prekážka prečo by to dieťa nezvládlo. Dieťa je psychicky spôsobilé zvládnuť to bez ujmy, je však vhodná

postupnosť krokov, čo znamená, že neskôr by sa na pravidelnej báze mali realizovať víkendové denné
styky a maloletý by sa uistil, že sa môže na otca spoľahnúť.

34. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.

35. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.36. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

37. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

38. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

39. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana

dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

40. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

41. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na závery znaleckého dokazovania
z ktorého nevyplývajú žiadne závery , ktoré by mali obmedziť maloletého a otca v stretávaní s a

v zmysle návrhu matky. . Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi,
ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné
poukázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého
vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu
rodinnoprávnychväzieb.Vyhliadkynavytvorenietakýchtoväziebsapostupneznížiaanapokonzaniknú,

ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že
žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť.

42. Odvolacie námietky dotýkajúce sa toho, že súd nezohľadňuje názor maloletého dieťaťa a neprihliada
na tento názor je potrebné uviesť nasledovné. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa

významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú
vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu
dieťaťa prináleží súdu. Pranie dieťaťa je dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má
jeho názor väčšiu váhu, u mladších detí najmä v predškolskom veku súdy hodnotia názor s prihliadnutím
ich veku a rozumovej vyspelosti.

43. Súd prvej inštancie názor maloletého zistil, a to nepriamo prostredníctvom názoru vyjadreného pred
kolíznym opatrovníkom. Maloletý uviedol, že má záujem sa s otcom stretávať, avšak nechce sa s ním
stretávať tak, aby u neho prespával. Názor bol zisťovaný dňa 6.3.2023. Maloletý uviedol, že chodí k
otcovi, nechce u neho spať, lebo ak spí u mamky tak si ona k nemu ľahne. Maloletý pôsobil nervózne

ba až zúrivým dojmom. Vyslovene uviedol, že u otca nechce spať, nespal a nechce spať a nikto mu
nevravel, čo tu má hovoriť. Uviedol, že by sa s ním chcel stretávať s otcom od stredy a v piatok bez
prespatia, a to prvú a tretiu sobotu. Z dokazovania nevyplývajú žiadne závažné okolnosti, pre ktoré
maloletý odmieta u otca prespávať.44. Súd vyhodnotil aj pranie maloletého a tento názor aj odvolací súd koriguje. Vzhľadom na zistené
závery je zrejmé, že súd stanovil pomerne dlhu dobu na akceptáciu nového režimu stretávania sa

s otcom aj prespaním v domácnosti otca. Práve súd prvej inštancie citlivým spôsobom pristúpil
napriek pomerne obmedzenému rozsahu stretávania sa otca so synom k tomu, že akceptoval aj tento
záver znaleckého dokazovania a stanovil styk víkendový postupne bez prestávania, a to po dobu až 6
mesiacov od právoplatnosti rozsudku o úprave styku. Maloletý P. má právo na oboch rodičov a odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie je presvedčený, že je potrebné, aby nedošlo k pretrhnutiu väzby

medzi otcom a synom.

45. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal.
dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo,
ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa
jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako

vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma
rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods.
1).“ ( porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14. 03. 2017).

46. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že

by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Aj pri rozhodovaní o úprave styku platí, že právo oboch
rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje
i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ak je zverené súdom do starostlivosti len
jednému z rodičov. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky
od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho

záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré tento záujem sa opiera musia byť preukázané.

47. Je veľmi dôležité, aby otec, ktorý nemá syna vo svojej osobnej starostlivosti zvereného, mohol počas
styku na maloletého výchovne pôsobiť, mohol sa o neho starať, rozhodovať aj o bežných záležitostiach
P. v rámci doby, kedy je na styk s dieťaťom oprávnený. Rodičia si musia uvedomiť a predovšetkým

matka, že ak sa jeden z rodičov vylúči z možnosti byť s dieťaťom, nie je to v záujme maloletého dieťaťa.
Otec sa musí zapojiť vo veku maloletého do starostlivosti výraznou mierou, do plnenia si rôznych úloh,
ktoré s tým súvisia. Je na oboch rodičov, aby už prekonali prekážky a riešili problémy hľadiac tak na
budúcnosť maloletého.

48. Námietky matky o nemožnosti maloletého prespávať u otca sa týkali aj rodičovskej zodpovedností
otca keďže má domácnosti mačky, ktoré sú alergénmi pre maloletého. S danými námietkami sa súd
vyrovnal vo svojom rozhodnutí.

49. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok aj vo výroku IV. potvrdil

postupom podľa § 387 C.s.p. ako vecne správny.

50. Odvolateľka podala odvolanie proti výroku V.. Súd prvej inštancie rozhodol , že štát má právo na
náhradu trov konania v rozsahu 797,54 € plus 495,36 € za dva znalecké posudky, ktoré boli v konaní
vyhotovené s tým, že každý z manželov, navrhovateľ, ako aj manželka sú povinní nahradiť trovy štátu

každý po 646,45 € na účet o súdu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

51. Podľa § 2 ods.1 Civilného mimosporového poriadku (CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

53. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

54. Súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie za účelom objasnenia
skutočného stavu veci z dôvodu zistenia predpokladov rodičov a najvhodnejšiu formu osobnej
starostlivosti. Znalecké dokazovanie bolo nesporne vykonané v záujme oboch rodičov čo aniodvolateľka nenamieta. V odvolaní uvádza dôvody pre výnimočnosť neuloženia jej povinnosti nahradiť
trovy štátu.

55. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formuláciou sa okrem iného
zdôrazňujevýnimočnosťuplatňovanianárokunanáhradutrovkonaniavprípadoch,aktozákonvýslovne
pripúšťa. Uvedené predstavuje presné opozitum zásady, ktorá platí v sporovom konaní v intenciách §
255 CSP.

56. Civilný sporový poriadok zakotvuje ustanovenie § 257, ktoré výnimočne umožňuje súdu nepriznať
nárok na náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitého zreteľa. V sporovom konaní
aplikácia daného ustanovenia musí reflektovať na osobité okolnosti prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter. V tomto kontexte predstavuje prelomenie generálnej klauzuly vymedzenej v ustanovení § 255
CSP, ktorá sa uplatní v sporovom konaní.

57. Obdobou § 257 CSP z hľadiska využitia jeho výnimočnosti predstavuje § 55 CMP. Aj predmetné
ustanovenie (§ 55 CMP) predstavuje prelomenie generálnej klauzuly, avšak v konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku, kde vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

58. Aplikácia konkrétneho ustanovenia prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé. Ak súd vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
môže priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní podľa Civilného mimosporového
poriadku, t. j. nielen v konaniach vymedzených v § 53 CMP. Predmetné ustanovenie obdobne ako § 55

CMP predstavuje tzv. materiálny korektív.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené atribúty môžeme konštatovať, že aplikácia ustanovenia § 55 CMP
predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť takáto výnimka náležite odôvodnená.

60. V porovnaní s ustanovením § 53 CMP rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu
trov konania nie je úspech v konaní. Rovnako možnosť priznania nároku na náhradu trov konania je tu
rozšírená nielen na účastníkov konania, ale aj na iné subjekty.

61.Predpoklad,žejetosohľadomnaokolnostiprípaduspravodlivé,musísúdvyhodnotiťzúradnejmoci,

za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde
o konania vymenované v § 53 CMP, t. j. o konanie vo veciach určenie rodičovstva a o konanie vo veciach
notárskych úschov. Domnievame sa, že pokiaľ prišlo k uplatneniu nároku na náhradu trov konania a súd
rozumie, že sú tu okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé náhradu trov konania priznať, umožniť
účastníkovi, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania, na túto skutočnosť vopred upozorniť a dať

mu priestor na predstavenie prípadných opačných argumentov (k tomu porovnaj rozhodnutie Ústavného
súdu ČR, II. ÚS 828/2006).

62. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné
kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti

prejednávanej veci. Tu je potrebné odlíšiť prípadné jednorazové obštrukcie, ktoré vznikli zavinením
konaním niektorého z účastníkov, kde je potrebné aplikovať ustanovenie § 54 CMP (k tomu porovnaj
komentár k predmetnému ustanoveniu).

63. Vo svetle vyššie uvedených okolností, odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je daný

postupoval súd správne a o nároku na náhradu trov štátu rozhodol a v správnej výške. Odvolací súd
nevzhliadol dôvody na strane matky, ktoré by boli natoľko mimoriadne na to, aby bolo dôvodné a
spravodlivé nepožadovať od nej náhradu trov konania. S prihliadnutím na jej majetkové pomery a
vyživovaciu povinnosť stanovil ale lehotu na zaplatenie odlišnú od lehoty stanovenej súdom. Vyhovel
jej návrhu na zaplatenie trov v lehote najneskôr 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd

napadnutý rozsudok vo výroku V. postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil .

64. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, žežiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevzhliadol dôvod, pre ktorý by
bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).