Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/137/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7506212775
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7506212775.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom D. XX, E., zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Radačovským, so sídlom Žriedlová 3, Košice
proti žalovaným v 1.rade E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, C. G. B., v 2.rade E. H., nar. X.X.XXXX,
bytom F. XX, C. G. B., v 3.rade F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, C. G. B., žalované v 1. až 3.rade
zastúpené advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, v 4.rade C. J.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX a v 5.rade A. L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, E. o
neplatnosť právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 5. rade

proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 15.2.2023 č.k. 16C/264/2006-929

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného v 5. rade proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacim výrokom
o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 4. rade.

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o určení vlastníckeho práva žalobcu, výrok o
neodkladnom opatrení, trovách konania štátu a náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými v
1., 2., 3. a 5. rade.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v 5. rade v plnom rozsahu.

Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania žiadnej strane sporu vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanými v 1., 2. a 3. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v konaní žiadal o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. O. P. E. zapísaných
na LV č. XXXX ako pozemok parcely CKN č. 1841/157 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 256
m2, parcela CKN č. 1841/178 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2 a dom bez súpisného

čísla postavený na parcele 1841/178. Súčasne sa domáhal rozhodnutia o neplatnosti právnych úkonov,
ktorými boli vyššie zmienené nehnuteľnosti prevedené z jeho vlastníctva na právnu predchodkyňu
žalovaných v 1. až 3. rade H. C. kúpnou zmluvou z 19.7.2006, ktorá následne previedla kúpnou
zmluvou z 24.7.2006 nehnuteľnosti na žalovaného v 4. rade, a ten dňa 21.8.2006 uzavrel zmluvu
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam so žalovaným v 5. rade, aktuálne v katastri evidovaným
vlastníkom nehnuteľností.

2. Preskúmavaným rozsudkom súd vyhovel žalobe o určenie vlastníckeho práva a zamietol nárok
v časti určenej neplatnosti kúpnych zmlúv. Mal preukázané tvrdenia žalobcu, že k prevodu vlastníckeho
práva došlo bez jeho vedomia a vôle a jeho podpis na v poradí prvej kúpnej zmluve z 19.7.2006
bol sfalšovaný. V časti o určenie neplatnosti právnych úkonov zamietavý výrok odôvodnil absenciounaliehavého právneho záujmu reflektujúc tak úpravu podľa § 137 písm. c/, d/ Civilného sporového
poriadku (CSP) účinného v čase rozhodnutia súdu, ako aj § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
(OSP) účinného do 30.6.2016, za účinnosti ktorej právnej úpravy bola žaloba podaná.

3. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca bol titulom dedenia výlučným vlastníkom sporných
nehnuteľností, ktoré sa stali predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy z 19.7.2006
na H. C. (nar. XXXX, zomrelú v priebehu konania v r. 2013), právnu predchodkyňu žalovaných v 1. až
3. rade bez toho, aby žalobca prejavil vôľu k prevodu a kúpnu zmluvu podpísal. Zo spisu Okresného

súdu Košice II sp. zn. 3T/58/2009 súd zistil, že voči právnej predchodkyni žalovaných v 1. až 3. rade
H. C. bola 5.6.2009 podaná obžaloba pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona v spojitosti s kúpnou zmluvou, na ktorej mal ako predávajúci figurovať žalobca, ktorým konaním
obvinená na škodu cudzieho majetku, seba alebo iného obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu.
V trestnom konaní bol vyhotovený Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity znalecký posudok
z odboru písmoznalectva č. 365/2007, so záverov ktorého vyplýva, že pisateľom sporného podpisu

na kúpnej zmluve v mene predávajúceho, na ktorom mieste mal vystupovať žalobca, nebol žalobca,
a ani podpis na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra a na doručenke o prevzatí zásielky od
Správy katastra Košice-okolie, nie sú podpisom žalobcu, avšak všetky podpisy patria tej istej osobe.
Pre úmrtie obžalovanej H. C. bolo trestné stíhanie zastavené. Z dôvodu spochybňovania záverov tohto
znaleckého posudku žalovaným v 5. rade, súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva

aj v predmetnom občianskoprávnom spore znalkyňou M. Q. C., ktorá v znaleckom posudku č. 4/2017
potvrdila, že návrh na vklad vlastníckeho práva, podpis príjemcu na poštovej doručenke od Správy
katastra Košice-okolie adresovanej žalobcovi a podpis na kúpnej zmluve nie je vlastnoručným podpisom
žalobcu a je s vyššou mierou pravdepodobnosti vlastnoručným podpisom H. C.. Vychádzajúc z týchto
skutkových zistení súd konštatoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu – kúpnych zmlúv, ktorou došlo

k strate vlastníckeho práva žalobcu a jeho údajnému prevodu na právnu predchodkyňu žalovaných
v 1. a 3. rade a následne na žalovaného v 4. a v 5. rade. Uviedol, že k absolútnej neplatnosti súd
prihliada ex offo, táto nastáva priamo zo zákona. Prevod vlastníckeho práva kúpnou zmluvou považoval
zaneplatnýpodľa§37,§39,§40OZprenedostatokvážnostislobodnejvôleprevodcu,ktorýbolurobený
v rozpore so zákonom v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, pri ktorom právnom úkone

absentovala písomne prejavená vôľa vyžadovaná zákonom. Nakoľko kupujúca H. C. nenadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nemohla toto previesť na ďalšie subjekty v zmysle zásady „nikto
nemôže previesť na iného viac práv ako sám má“, preto žalobe o určenie vlastníckeho práva vyhovel.
K procesnej obrane žalovaného v 5. rade založeného na tvrdení, že bol dobromyseľným nadobúdateľom
nehnuteľnosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS/549/2015, I.ÚS/510/2016, že iba

v prípade mimoriadne výnimočných okolností možno prihliadať k dobromyseľnosti oprávneného držiteľa
nehnuteľnosti, vzal na zreteľ krátke časové obdobie letných mesiacov toho istého roka, v ktorom došlo
k opakovanému prevodu nehnuteľností, konštatoval, že nebol preukázaný názor žalovaného, že išlo o
podvod dohodnutý medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaných H. C., a zohľadnil aktuálnu
súdnu judikatúru reprezentovanú rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR 1VObdo/2/2020

z 27.4.2021, v zmysle záverov ktorého, dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú
vec nadobúda od vlastníka má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva len v zákonom taxatívne
vymedzených prípadoch, za ktorých sa nadobúdanie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru
upravuje.Vinýchprípadochprávnaúpravanadobudnutievlastníckehoprávaodnevlastníkaspoukazom
na dobrú vieru neumožňuje, pričom len samotná evidencia vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

v zmysle § 70 ods. 1 zák.č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv,
nezakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastníkom. Rozhodnutie katastrálneho úradu
o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti nie je možné považovať za rozhodnutie, ktoré by
malo s definitívnou platnosťou určiť vlastnícke právo tej ktorej osoby k nehnuteľnostiam, ale predstavuje
len podmienku nevyhnutnú na nadobudnutie vlastníckeho práva na základe platne uzavretej zmluvy.

So zreteľom na uvedené konštatoval, že len samotný fakt, že prevodca - žalovaný v 4. rade bol v čase
uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným v 5. rade evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti, nezakladá
dobrú vieru o skutočnom vlastníckom práve a nepostačuje pre záver o nadobudnutí vlastníckeho práva
žalovaného v 5. rade, preto jeho procesnú obranu nepovažoval za právne relevantnú. Žalovaný v 5.
rade nemohol nadobudnúť kúpnou zmluvou zo dňa 21.8.2006 vlastnícke právo od žalovaného v 4. rade,

ktorý takýmto vlastníckym právom reálne nedisponoval, pretože ho na neho nemohla previesť H. C.,
ktorá sa na základe neplatnej zmluvy nikdy nestala vlastníčkou nehnuteľnosti.4. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu – kúpnych zmlúv súd
uviedol, že túto otázku súd hodnotí ako otázku predbežnú v konaní o určenie vlastníckeho práva, pretože
neplatnosťzmluvyobvyklespornevyriešiaposúvasalendorovinyourčenievlastníckehopráva,ktorýje

základným cieľom sporového konania, čo potvrdzujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/90/2006,
2Cdo/252/2009. Za takýchto okolností vo veci absentoval naliehavý právny záujem, vyžadovaný tak v
zmysle § 80 písm. c/ OSP ako aj § 137 CSP, keď podmienkou rozhodnutia o určení neplatnosti právneho
úkonu, je preukázanie naliehavého právneho záujmu, keďže takýto nárok nevyplýva z osobitného
predpisu. Konštatoval ale existenciu naliehavého právneho záujmu na rozhodnutí, že žalobca, ktorý nie

je evidovaný v katastri nehnuteľností, je vlastníkom sporných nehnuteľnosti, pretože rozhodnutie súdom
je predpokladom pre vykonanie zmeny zápisu, a dochádza k zosúladeniu právneho a faktického stavu
vlastníctva nehnuteľnosti. Pretože na žalobe o neplatnosť právneho úkonu absentuje naliehavý právny
záujem, súčasne posudzoval otázku aktívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1. a 4. rade vo vzťahu
k výroku o určení vlastníckeho práva dôvodiac, že žiaden z týchto subjektov nie je evidovaný ako vlastník
nehnuteľnosti v katastri ani mu inak nesvedčí vlastnícke právo, preto nie je subjektom práv a povinností

vyplývajúcich z hmotného práva, vo vzťahu ku ktorým smeruje žaloba o určenie vlastníckeho práva,
žalovaní preto nie sú pasívne vecne legitimovaní v konaní, z ktorých dôvodov žalobu voči nim zamietol.

5. Vo vzťahu k procesným právam sporových strán poukázal na to, že vo veci sa uskutočnil rad
pojednávaní, na ktoré sa nedostavil žalovaný v 4. a v 5. rade, čomu tak bolo aj na pojednávaní

nariadenom na deň 15.2.2023, ktorého sa nezúčastnili, aj keď boli riadne a včas predvolaní,
o ospravedlnenie nepožiadali. Súd uviedol, že žalovaný v 5. rade naposledy v žiadosti o odročenie
pojednávania nariadeného na deň 13.12.2022 ktoré bolo odročené oznámil, že si hľadá zastúpenie
a do 15.1.2023 oznámi, kto ho bude v konaní zastupovať, avšak žiadne oznámenie súdu nedoručil.
Preto súd konal a rozhodol na pojednávaní 15.2.2023 v neprítomnosti žalovaných v 4. a 5. rade.

Nehospodárnosťou a neúčelnosťou ďalšieho dokazovania odôvodnil nevykonanie dôkazov vypočutím
žalovaným v 5. rade navrhovaných svedkov I. J., J. H. a M. B. k jeho dobromyseľnosti, a konštatoval
pasivitu žalovaného v 5. rade, ktorý účasť predmetných svedkov na pojednávaní nezabezpečil a súdu
sa ich prítomnosť nepodarilo zabezpečiť predvolaním z adresy označenej žalovaným v 5. rade.

6. S poukazom na § 335 CSP súd ponechal v platnosti do právoplatného skončenia konania vo veci
samej neodkladné opatrenie nariadené v konaní uznesením zo dňa 13.2.2007 potvrdené rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.8.2007, ktorým bolo žalovanému v 5. rade uložený zákaz
nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami tak, že tieto nesmie scudziť, prenajať alebo založiť, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.9.2007. Uviedol, že zohľadňujúc stav konania vo veci samej

sa vzhľadom na úspech žalobcu v konaní o určenie vlastníckeho práva naďalej vyžaduje ochrana
poskytnutá mu predmetným neodkladným opatrením, ktoré zanikne v zhode s § 333 CSP právoplatným
skončením konania vo veci samej.

7. Hodnotiac žalovaných v 1. až 4. rade ako procesne úspešné sporové strany rozhodol o nároku na

náhradu trov v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Priznal plnú náhradu trov konania žalovaným v 1. až 3. rade,
ktorí boli v konaní zastúpení právnym zástupcom, nakoľko žalovanému v 4. rade žiadne trovy nevznikli,
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 4. rade náhradu trov konania nepriznal. Súd uviedol, že
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov úspešnej sporovej strane
nepriznal podľa § 257 CSP. V pomere k žalovanému v 5. rade hodnotil žalobcu a žalovaného ako

čiastočne úspešné sporové strany v zhodnom pomere prihliadajúc k tomu, že predmetom konania bol
tak nárok na náhradu určenia neplatnosti právnych úkonov, v ktorej časti bol žalobca neúspešný, ako
aj určenie vlastníckeho práva, v ktorom bol úspešnou sporovou stranou. Zohľadňujúc rovnaký pomer
úspechu sporových strán podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

8. Na náhradu trov štátu vynaložených na znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, zaviazal
žalovaného v 5. rade ako neúspešnú sporovú stranu, na podnet ktorého bolo znalecké dokazovanie
nariadené.

9. Žalobca odvolaním napadol výrok rozsudku ukladajúci mu povinnosť nahradiť trovy konania
žalovaným v 1. až 3. rade z dôvodov nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP s návrhom, aby náhrada trov bola priznaná
žalobcovi, resp. aby súd žiadnej z dotknutých strán sporu v zmysle § 257 CSP nárok na náhradu trovnepriznal. V odvolaní argumentoval tým, že v konaní vystupovali žalovaní ako subjekty, ktorých aktivita
súvisela s neplatnosťou právneho úkonu, ktorý nárok dôvodne uplatnili podaním žaloby v čase platnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Zastával názor, že len v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania,

počas ktorého obdobia bola zmenená procesná úprava a súdna judikatúra, došlo k ujme na strane
žalobcu, pre ktoré objektívne dôvody jeho návrhu nebolo vyhovené, avšak celý súdny spor mal pôvod
v postupe H. C., teda právnej predchodkyne žalovaných v 1. až 3. rade, ktorí boli v konaní o určenie
neplatnosti právneho úkonu vecne pasívne legitimovaní. Považoval sa preto za procesne úspešnú
stranu, resp. ak by konajúci súd bol názoru, že úspešnej strane sporu náhradu trov z určitých dôvodov

nepatrí, mal byť posudzovať nárok na náhradu trov podľa § 257 CSP v nadväznosti na dĺžku konania
i percentuálny pomer úspechu žalobcu v spore.

10. Strana žalovaných vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

11. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný v 5. rade v celom jeho rozsahu, paušálne uplatňujúc všetky

odvolacie dôvody, navrhoval ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Tvrdil, že aj keď súd mal vedomosť o tom, že bol vydaný v trestnom konaní príkaz na
vyšetrenie jeho duševného stavu, pre ktorú okolnosť žiadal konanie vo veci prerušiť, súd to nevzal to do
úvahy, tvrdil, že od 16.11.2020 je v azyle z dôvodov, ktoré si nespôsobil sám, považoval z uvedených
dôvodov vo veci konajúcu sudkyňu za zaujatú, ktorej nemôže sprístupniť ani výsledky prípadného

znaleckého dokazovania z dôvodu obavy, že budú využité na jeho likvidáciu, hodnotil rozhodnutie ako
nespravodlivé, počas dlhotrvajúceho sporu poumierali svedkovia, peniaze a dom zostali v rodine C.,
pričom advokát žalobcu si neuplatňoval nároky voči nim, ale až vo vzťahu k jeho osobe, popieral, aby
sa neospravedlnil z pojednávania, bol dlhodobo PN, posielal to cez podateľňu 8.2.2023. Odvolateľ ďalej
vytýkal súdu, že pokiaľ vychádzal zo záveru, že H. C., právna predchodkyňa žalovaných v 1. až 3. rade

si musela byť vedomá, že zmluvu nepodpisoval žalobca, jej vnuk, tak súd nevzal do úvahy, že išlo o starú
ženu,ktorákveciamnemuselapristupovaťostražito,pričomonakokupujúciurobilvšetkovrámcisvojich
možností, čo do obozretnosti a opatrnosti, dom kupoval narýchlo, lebo jeho dieťa skoro v meste vybehlo
na cestu, kupoval ho od brata svojho známeho, ktorý mu tvrdil, že bratova manželka dom nechce, lebo
tam zomreli ľudia, o čom nemal dôvod pochybovať. Zosnulý syn H. C., R. C. vedel, že jeho matka nemala

peniaze na vyplatenie kúpnej ceny, nepreveril vec s jeho synovcom, núkal dom na predaj Vítezovi, je
evidentné, kto sa chcel nabaliť, kde skončili peniaze, všetky skončili u R. C., preto žalovaní v 1. až 3. rade
ako právni nástupcovia sú morálne legitimovaní, lebo vedia, kde skončili peniaze. Pokiaľ súd poukazoval
nazrýchlenývkladakonanejaképodozrenie,ideojasnúzaujatosť,onvždyzaplatilpozavkladovanícelú
kúpnu cenu, ľudia vedeli, že nemal problém z hotovosťou, vykupoval aj autá pre finančné spoločnosti,

oni dávali cash, disponoval ním, lebo po podvodoch v nebankovkách neveril žiadnej finančnej inštitúcii.
Trestné konanie voči H. C. vo veci Okresného súdu Košice II 3T/58/2009 považoval za komplot,
navrhoval znalecký posudok na trhovú cenu, bolo to naplánované skorumpovaným prokurátorom.
Znalecké dokazovanie vo veci navrhol po tom ako sa dozvedel o zmanipulovanosti a skorumpovanosti
trestného konania, lebo súd nemôže len tak svojvoľne použiť výsledky zo znaleckého dokazovania

v trestnom spore. Súd mal povinnosť prerušiť konanie na základe ním predložených dokumentov,
príkazu na vyšetrenie duševného stavu, čo neurobil, aj keď bol od 8.2.2023 práceneschopný, o čom
pripojil kópiu zdravotného potvrdenia. Zastával názor, že napriek tomu, že konanie trvalo niekoľko
rokov, výsledkom je rýchlo napísaný rozsudok bez vyargumentovania dôležitých vecí, keď rozhodujúce
právne názory boli realizované odkazom na judikatúru súdov, ktorá sa nevzťahuje na daný prípad,

nezohľadňuje podvody v rodine, keďže zločinci by predsa neriskovali „vysoký“ paragraf, ak by to nemali
dohodnuté s nejakým rodinným príslušníkom. Právny zástupca žalobcu vedel o tom, že R. C. vyčíňal
pre majetky, o ktoré ho okradol zosnulý brat Ondrej, otec žalobcu, oni mali dodržať potrebnú mieru
opatrnosti a obozretnosti. Keď si prezeral nehnuteľnosť dom bol uprataný, evidentne nie narýchlo, bol aj
nasadanýprach,bolomuzrejmé,žedomjedlhšíčasneobývaný,susedovoslovil,niktoničanináznakom

neuvádzal, evidentne to bol žalobca, kto nebol dobromyseľný a obozretný, vedel o problémoch v rodine,
vyhrážkach, zápočtoch a ďalších špinavostiach. Považoval za nevyriešenú otázku jeho financií, ktoré
potrebuje pre veriteľov, či na plnenie vyživovacej povinnosti. Uvádzal že od roku 2010 nehnuteľnosť nikto
z jeho rodiny neobýva, ani ju neprenajíma, z dôvodu súdneho konania, ktoré ho obmedzilo v užívaní,
tieto straty mu už nikto nevráti. Opakoval, že sudkyňa konala nepriateľsky a neprofesionálne neprerušila

konanie, čo mala urobiť aj bez jeho návrhu. Nezákonnosť a machinácie v justícii odhalil na základe jeho
pátračskej licencie, bol najaktívnejšou osobou v spore, chcel zabezpečiť stretnutie A. C. a právnikov jeho
starej mamy H. C., čo bolo odmietnuté. Opísal svoje úvahy o rodinných pomerov v rodine Seligových
hodnotiac výsledok sporu ako komplot a nespravodlivosť, keď súd len pri vyhodnotení veci využiljudikatúru, ktorá je použiteľná iba všeobecne, nie však na daný prípad. Súd sa nezaoberal jeho tvrdením
o podvode v rodine C., hodnotil dôkazy nesprávne, nie rovnocenne, preniesol zodpovednosť na neho,
tiež súd nevypočul jeho exmanželku, aj keď BSM mali rozdelené až v roku 2008, ona je vydieraná tiež

justičnou mafiou, preto sa neprihlásila skôr do konania.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolania toto považoval za nekonzistentné, chaotické, nič nepreukazujúce,
zdôraznil, že žalovaný v 5. rade mal množstvo príležitostí preukázať svoje tvrdenia a v dôsledku jeho
konania sa len všetko oddiaľovalo, keď bol vydaný príkaz na zatknutie žalovaného v 5. rade v roku

2006, kedy bola aj žaloba podaná. To, že rozhodnutie vyznieva v neprospech žalovaného samo o sebe
nezakladá dôvod podaného odvolania. Navrhoval ho ako neopodstatnené zamietnuť a žalobcovi priznať
nárok na náhradu trov.

13. Žalovaný v 5. rade sa k podaniu žalobcu nevyjadril, doručil podanie, v ktorom uviedol, že žiada
o odňatie prikázania všetkých vecí mimo košický kraj podľa § 23 Trestného poriadku, pričom pripojil

odkaz na rozhodnutie v trestných veciach Okresného súdu Košice I 5T/73/2017 a Krajského súdu
v Košiciach 7To/31/2021. Tvrdil, že trpí kritickým zhoršením zdravotného stavu, podrobuje sa aj liečbe
na onkologickom oddelení, žiada, aby justičná mafia ustúpila od nezákonných aktov.

14. Iné vyjadrenia v konaní podané neboli.

15.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúdpovyhodnotenívčasnostiaprocesnejprípustnostiodvolaní
podaných stranami sporu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 5. rade je potrebné v časti
odmietnuť ako neprípustné. V ostatnom rozsahu odvolanie žalovaného v 5. rade a odvolanie žalobcov
voči výroku o náhrade trov konania prejednal ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru
o nedôvodnosti podaných odvolaní. V rozsahu procesnej neprípustnosti odvolania odmietol odvolanie
žalovaného v 5. rade proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacim výrokom o náhrade trov konania
medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 4.rade v zhode s § 386 písm. b/ CSP ako podané neoprávnenou

osobou. V ostatných napadnutých výrokoch rozsudok ako vecne správny potvrdil v zhode s § 387 ods.
1 CSP.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. júla 2024 v pojednávacej
miestnosti č. 210, II. poschodie, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na

úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP.

17. Jednou z podmienok prípustnosti odvolania je procesná legitimácia odvolateľa vyplývajúca z § 359
CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. Na podanie
odvolania je tak oprávnená osoba, ktorej môže byť rozhodnutím súdu spôsobená ujma na právach.

Žalovaný v 5. rade podal odvolanie aj proti zamietavému výroku rozhodnutia, v spojitosti s ktorým mu
nevzniká, ani nemôže vzniknúť žiadna ujma, keďže súd rozhodol v súlade s jeho procesným záujmom.
Na okolnosti, že išlo o stranou sporu žiadaný výsledok konania, ktorý zodpovedá prejavenej vôli vyhrať
spor, nič nemení to, že procesný úspech bol dosiahnutý len v časti nároku. To obdobne platí vo vzťahu
k výrokom o náhrade trov konania medzi žalobcom a ostatnými žalovanými, ktoré rozhodnutia nemá

vplyv na právne postavenie a ochranu oprávnených záujmov žalovaného v 5. rade. Z uvedených
dôvodov odvolanie proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacim výrokom o náhrade trov konania
v pomere medzi žalobcom a žalovanými v 1. až v 4 rade, ktorý je v záujme žalovaného, je neprípustné
a v tomto rozsahu bolo odmietnuté v zhode s § 386 písm. b/ CSP ako odvolanie podané neoprávnenou
osobou.

18. V ostatnom rozsahu súd preskúmal stranami sporu uplatnené odvolacie dôvody, keď žalobcovia
voči výroku o náhrade trov konania uplatnili odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Žalobca uplatnil paušálne všetky odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP.

19. Skúmanie splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
a/ CSP je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky definované v § 161
ods. 1 CSP, za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku,
súd sa ju pokúsi odstrániť a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Odvolací dôvodpodľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie práva

procesné, ktoré jej zákon priznáva. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď
súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3
CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná mandukčná

povinnosť súdu a pod.). Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod v § 365 od.
1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu vtedy, ak tento dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo

neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli
zprednesovstrán.Nesprávneskutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotení
dôkazov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

20. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1

písm. a/, b/, d/ CSP nie sú dané, pretože pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo, boli splnené podmienky konania a odvolací súd nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku
ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Skúmanie procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide
tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní
žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné
podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné
zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka

rozsúdenej veci). Odvolateľ netvrdil, a ani odvolací nezistil, aby akákoľvek z podmienok konania nebola
naplnená.

22. Vzhľadom na obsah námietok odvolateľa, odvolací súd bral zreteľ aj na to, že súdne rozhodnutie
musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,

zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods.2

CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Súd
rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
závery musia byť dostatočne vysvetlené.

23. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so
všetkýmiskutkovýmiaprávnymiskutočnosťami,ktorésúprerozhodnutiepodstatnéaprávnevýznamné.
Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení

vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný
a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v
rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu
poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné a
rozsudok je preskúmateľný.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva
nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už

preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení strán. Iba samotná okolnosť, že súd
nevykonal dôkazy navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť
len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v 5 rade v
odvolaní vôbec nekonkretizoval, ktoré navrhnuté dôkazy neboli vykonané a čo mali osvedčiť. Zároveň
je nutné konštatovať, že aj keď súd prvej inštancie nevykonal nejaký navrhovaný dôkaz, v odôvodnení
rozhodnutia k tomu poskytol zdôvodnenie rešpektujúce právo súdu rozhodnúť o tom, ktorý z dôkazov

vykoná, podľa stavu dokazovania a rozsahu plnenia dôkaznej povinnosti strán. Odvolací súd má za to,
že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva
boli významné, preto tento odvolací dôvod nebol daný.

25. Nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej inštancie

vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy
hodnotil podľa § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v
hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej

inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

26. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy

a z nich vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán, preto nebol naplnený
ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

27. Osobitne odvolací súd venoval pozornosť žalovaným tvrdeným odvolacím dôvodom, podľa ktorých
malo dôjsť k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces, pre opomenutie jeho procesných práv

na obhajobu, nezohľadnenie záujmov v súdnom konaní pre nepriaznivý zdravotný stav, či objektívnu
nemožnosť zúčastniť sa súdneho konania, i na vyjadrenia o potrebe prerušenia konania a zaujatosti
konajúcej sudkyne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/). Z obsahu spisu vyplýva,
že vo vzťahu k žalovanému v 5.rade dochádzalo k opakovanému ustanovovaniu právnych zástupcov,
či už cestou riadne udelenej plnej moci alebo prostredníctvom centra právnej pomoci, keď právne

zastúpenie bolo ukončené pre zaneprázdnenosť alebo stratu dôvery medzi klientom a zástupcom
(zástupcovia dr. Holováčová, dr. S., T. U., T. S., T. B.). Už počnúc rokom 2019 bol žalovaný osobne
resp. prostredníctvom svojich zástupcov vyzývaný na zdokladovanie svojich osobných, majetkových,
sociálnych a iných pomerov, vyzývaný na zabezpečenie účasti svedkov, ktorých žiadal v konaní vypočuť,
o čom svedčí súdna korešpondencia (č.l. 429, 448, č.l. 557 súdneho spisu). Opakovane bol vyzývaný

na zabezpečenie svedkov v predvolaní z decembra 2022 (čl. 877). V žiadnom z podaní žalovaného v 5.
rade, či v oznámení jeho zástupcov ani v obsahu spisu sa nenachádzajú listinné dôkazy o nepriaznivom
zdravotnom stave žalovaného v 5.rade, či akejkoľvek prekážkach brániacej mu v účasti na pojednávaní.
Naposledy žalovaný v 5.rade žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 14.12.2022 zo
zdravotných dôvodov a pre jeho neprítomnosť na Slovensku s tým, že si hľadá vo veci právne zastúpenie

a v lehote do 15.1.2023 oznámi, kto ho bude zastupovať, aby sa vec mohla riadne a spravodlivo
ukončiť. V podaní zdôraznil, že je osobou kontaktnou pre orgány činnom v trestnom konaní a súdy.
Súd pojednávanie odročil na deň 15.2.2023, na ktoré bol žalovaný v 5. rade opätovne predvolaný
s prípisom na zabezpečenie účasti svedkov M. B., I. J., svedok I. J. bol tiež predvolaný z adresy udanej
žalovaným v 5. rade. Žalovaný v 5. rade zásielku riadne prevzal podľa doručenky dňa 1.1.2023, neúčasť

na pojednávaní neospravedlnil, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Až po rozhodnutí
súdu žalovaný v 5 rade doručil podanie, v ktorom tvrdil, že sudkyňa JUDr. Sinčáková svojim zaujatým
postupom a zneužívaním svojich právomocí mu spôsobuje nezvládnuteľné utrpenie a koná napriek
zákonnej prekážke, keď je na neho vydaný príkaz na vyšetrenie duševného stavu, čo podľa nehoodôvodnenie prerušenie konania. Tvrdil, že je v azyle, do ktorého sa dostal v súvislosti s objednávkou
na fyzickú likvidáciu. Obviňoval súdy a sudcov konajúcich v jeho veciach z organizovaného zločinu.

28. Aj keď vo všeobecnosti súdna prax považuje za porušenie práva na spravodlivý proces aj postup
súdu, ktorý vo veci pojednával a rozhodol, hoci preto neboli splnené procesné podmienky, v prípade
žalovanéhov5.radeotakýtoprípadnešlo,keďžebolisplnenévšetkypredpokladyvyžadovanézákonom
pre rozhodnutie sporu v jeho neprítomnosti a neboli osvedčené žiadne dôvody pre žalovaným tvrdené
prerušenie konania do času rozhodnutia vo veci samej.

29. V zmysle § 183 ods. 1, 3, 4 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana, alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť (1). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky

okolnosti mohla predpokladať (3). Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (4).

30. Dôležitosť dôvodu, ktorým ospravedlňuje neprítomnosť sporová strana na pojednávaní sa vždy
posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu, keď existenciu takéhoto dôvodu môže vyplývať
len zo skutočnosti, ktoré sú známe súdu v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania.
V prejednávanej veci žalovaný neoznámil riadne a včas žiadne dôležité dôvody pre odročenie
pojednávania nariadeného na deň 15.2.2023, neustanovil si včas zástupcu, podanie v ktorom tvrdil,

že dôležitým dôvodom je príkaz na vyšetrenie jeho duševného stavu, či zaujatosť konajúceho sudcu
spočívajúca v jeho procesnom postupe, bolo doručené súdu až 1.3.2023 po rozhodnutí vo veci samej
(na podanie z 15.2.2023 odoslané 00:1 z emailovej adresy lacopetráš bez zaručeného elektronického
podpisu, ktoré nebolo doplnené v lehote 10 dní, nebolo možné prihliadať v súlade s § 125 ods. 2
CSP). Aj v prípade, ak by podanie žalovaného v 5. rade bolo doručené včas, žalovaný v 5. rade nijako

nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov pre odročenie pojednávania. Žalovaný v 5. rade do času
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej so súdom komunikoval prostredníctvom vtedajších zástupcov
alebo osobne písomne, a napriek tomu, že už viac rokov mal byť v azyle, a mal byť vydaný aj príkaz
na vyšetrenie duševného stavu (od roku 2020), netvrdil existenciu prekážok brániacich mu v účelnej
obhajobe práv v súdnom konaní, zástupcu si neustanovil. Žalovaný v 5. rade teda nepožiadal riadne

a včas odročenie pojednávania, dôležitý dôvod pre odročenie nijakým spôsobom nepreukázal a jeho
tvrdenia sa zakladajú na takých všeobecných konštatovaniach, ktoré nezakladajú existenciu prekážky
dôležitej zakladajúcej zákonný dôvod pre odročenie pojednávania. Z konania nevyplynuli ani žiadne
okolnosti, ktoré by zadávali dôvod pre prerušenie konania, ak sám žalovaný v 5.rade sa v priebehu
celého súdneho sporu ešte aj v r. 2022 osobne prezentoval ak osoba spôsobilá sa zúčastňovať súdneho

konania i obhajoby svojich práv, a napriek tomu, že mu bola poskytnutá právna pomoc aj zo strany štátu
prostredníctvom centra právnej pomoci, pre vzájomnú nespoluprácu, či stratu dôvery medzi žalovaným
a určeným zástupcom dochádzalo opakovane k ukončeniu zastupovania. Neboli preto dané žiadne
dôvody pre prerušenie konania, o ktorom by bolo potrebné rozhodnúť, či už v zmysle § 162 CSP, keďže
rozhodnutie vo veci nezáviselo od žiadnej otázky, ktorú by súd nebol oprávnený riešiť v tomto spore, ani

nebol zistený nesúlad právnych predpisov, v ktorej veci by prebiehalo konanie na ústavnom súde, ani sa
neriešila prejudiciálna otázka pred súdnym dvorom EÚ, od ktorej vyriešenia by záviselo posúdenie veci
v predmetnom spore. Nebol tiež podaný ani návrh na prerušenie konania zo strany oboch sporových
strán v zmysle § 163 ani neprebiehalo žiadne súdne a správne konanie riešiace otázku, ktorá by mohla
mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci v zmysle § 164 CSP.

31. K tvrdeniam žalovaného v 5. rade, z ktorých vyplývala nespokojnosť s postupom konajúcej sudkyne
I. C., či konajúcich súdov v obvode košického kraja, odvolací súd uvádza:

32. Podľa § 49 ods. 1, 2 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom

na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten
istý spor na súde inej inštancie.33. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

34. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

35. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to

pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

36. Podľa § 53 ods. 1 až 3 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,
odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku

zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (1). Na opakované
námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený
súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (2). Ak sa námietka zaujatosti týka
len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na
námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (3).

37. Vo veci bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach 14NcC/7/2020 zo dňa 12.5.2020 už rozhodnuté,
že I. F. C. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania uvedeného sporu. Obdobne tak bolo
rozhodnuté uznesením z 21.8.2020 5NcC/18/2020, súčasne najvyšší súd rozhodoval o námietkach
žalovaného v 5. rade voči dovolaciemu súdu, keď bolo ustálené, že jeho sudcovia nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania o námietke zaujatosti vedenej pod sp. zn. 5Cdo/43/2021, ktoré
dovolanie žalovaného v 5. rade voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach o tom, že I. C. nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodnutia veci bolo odmietnuté. Je tak zjavné, že vo veci konala a rozhodovala
sudkyňa, ktorej bola vec v súlade so zákonom pridelená, u ktorej neexistovali žiadne prekážky
zakladajúce dôvody pre jej vylúčenie z konania a rozhodovania veci, pričom výhrady žalovaného v 5.

radespočívajúcelenvprocesnompostupekonajúcehosudcu,čijehorozhodovacejčinnostinezakladajú
námietku zaujatosti ako to vyžaduje § 52 ods. 2 CSP.

38. Odvolateľ vo svojich podaniach neuviedol žiadnu zo zákonom predpokladaných skutočností o
existencii predpojatosti na strane konajúcich súdov (sudcov). Vyjadrenia o „predpojatosti“ súdov celkom

zjavne pramenia len z jeho nespokojnosti s postupom súdov, lebo tieto nekonajú podľa želaní a predstáv
žalovaného v 5. rade o spravodlivosti. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu však nie sú
okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Pretože vyjadrenia
odvolateľa nespĺňajú náležitosti námietky zaujatosti ako to vyžaduje § 52 ods. 2 CSP, v zhode s § 53
CSP súd na ne neprihliada a osobitne o nich nerozhoduje.

39. Vyššie uvedený záver sa vzťahuje aj na vyjadrenia žalobcu týkajúce sa všeobecných tvrdení
o organizovanej justičnej mafii všeobecných súdov bez bližšie špecifikácie dôvodov námietky zaujatosti,
ktoré sa navyše podľa obsahu podania týkali konaní žalovaného v 5.rade v trestných veciach bývalého

Okresného súdu Košice I 5T/73/2017 a Krajského súdu v Košiciach 7To/31/2021 i ďalších trestných
vecí. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že zo súdneho registra bolo zistené, že námietkam žalovaného
v 5. rade v trestnom konaní nebolo vyhovené.

40. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku a na doplnenie uvádza :

42. Súd prvej inštancie založil záver o neplatnosti zmlúv o prevode vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti na absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 19.7.2006, ktorou mal žalobca previesť
vlastnícke právo na nadobúdateľku H. C., právnu predchodkyňu žalovaných v 1. a v 3. rade, keď bolonepochybne ustálené obsahom znaleckých posudkov podaných tak do trestného konania vedeného
voči H. C. (znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva ženskej univerzity z odboru písmoznalectva
č. 345/2007), ako aj v prejednávanom spore (znalecký posudok č. 4/2017 M. Q. C. z odboru

písmoznalectva), že podpis na kúpnopredajnej zmluve, na návrhu na vklad vlastníckeho práva i na
doručenke o prevzatí listín zo Správy katastra Košice-okolie nepatria žalobcovi. Rešpektujúc zásadu
nemo plus iuris ad alium transffere potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv
než sám má), v zhode s judikatúrou ustálenou rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR
1VObdo 2/2020 zo dňa 27.4.2021 súd správne uzavrel, že len dobrá viera neumožňuje nadobudnutie

vlastníckeho práva od nevlastníka ani za predpokladu, že sa vychádzalo zo zápisu vlastníckeho práva
k katastri nehnuteľností. V súlade s § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností zdôraznil, že
zápis v katastri je platný, len pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom v konaní bolo nepochybne preukázané,
že došlo k podvodnému konaniu na strane prvotnej nadobúdateľky nehnuteľnosti, ktorá musela mať
vedomosť o tom, že zmluvu nepodpísal žalobca. Úvahy žalovaného v 5. rade o pokročilom veku
nadobúdateľky sú v tomto kontexte irelevantné, keďže podmienkou platnosti právneho úkonu o prevode

nehnuteľností je existencia slobodnej vôle predávajúceho previesť predmet svojho vlastníctva na iného
a v zmysle § 40, § 46 OZ, tento prejav vôle musí mať písomnú formu, ktorá je dodržaná len v prípade, ak
je prejav vôle potvrdený podpisom prevodcu. Takáto prejavená vôľa v danom prípade absentovala, teda
nešlo k zmene vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a táto ostala stále vo vlastníctve žalobcu
bez ohľadu na evidenčný záznam v katastri nehnuteľností. Predpokladom zápisu vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností ktoré má byť nadobudnuté zmluvou o prevode nehnuteľnosti, je predovšetkým
existencia platnej kúpnej zmluvy, a pokiaľ táto absentuje, absentujú tiež zákonné dôvody na zápis
vlastníckeho práva do katastra. Ak žalovaný odvodzoval svoje vlastnícke právo od dobromyseľnosti
založenej na dôvere v zápis vlastníckeho práva predchodcu – žalovaného v 4. rade, nebol to postačujúci
titul na nadobudnutie nehnuteľnosti. Žalobca v 5. rade nepreukázal, aby išlo o podvod dohodnutý medzi

žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaných v 1. a 3. rade (ani iné zistenie, by v konečnom dôsledku
nemalo vplyv na „neexistenciu“ vlastníckeho práva žalovaného 5), jeho dobromyseľnosť spochybňoval
fakt, že k opakovanému prevodu nehnuteľností so žalobcu na ďalších nadobúdateľov došlo vo veľmi
krátkom časovom slede v mesiacoch júl-august 2006, keď pri urýchlených vkladoch nehnuteľnosti (deň,
dva po uzavretí kúpnej zmluvy) už dochádzalo k evidenčným zmenám vlastníkov v katastri nehnuteľností

a žalovaný v 5. rade založil svoju dobromyseľnosť na tvrdení, že uveril dôvodom uvádzaným žalovaným
v 4. rade, ktorý mu povedal, že dom predáva po takom krátkom čase (kúpna zmluva uzavretá 24.7.2006
právnou predchodkyňou žalovaných v 1. až 3. rade, vklad povolený 26.7.2006 a kúpna zmluva so
žalovaným v 5. rade uzavretá 21.8.2006) len z dôvodu, že v dome údajne zomreli dvaja ľudia, čo vadí
jeho manželke. Žalovaný v 5. rade za iných okolností mohol mať nanajvýš postavenie oprávneného

držiteľapodľa§129anasl.OZ,ktorémubyanivprípadepreukázaniadobrejviery,beznaplneniaďalších
zákonných podmienok (dlhodobá nerušená držba podľa § 134 OZ) nemohla byť poskytnutá ochrana
vlastníckeho práva, lebo by došlo k obchádzaniu inštitútu vydržania, ktorý podmieňuje nadobudnutie
veci zákonom určenou dobou trvania držby u nehnuteľnosti 10 rokov, a to držby oprávnenej a ničím
nerušenej. V prejednávanej veci k prvotnému neplatnému prevodu nehnuteľnosti došlo zmluvou

z 19.7.2006 a poslednou z 21.8.2006, žaloba bola podaná na súd už dňa 27.11.2006. V prípade
žalobcu teda nemožno uvažovať ani o nedbalom vlastníkovi, ktorý by sa nezaujímal o svoje vlastníctvo,
keďže v krátkom časovom slede ihneď po zistení nezákonného nakladania s nehnuteľnosťou uplatnil
svoj nárok v konaní na súde a podal tiež podnet na začatie trestného stíhania voči osobám, ktoré
sa podieľali na uzavretí neplatných kúpnych zmlúv. Vychládzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

1VObdo 2/2020 zo dňa 27.4.2021, podľa slovenského právneho poriadku okrem zákonom stanovených
spôsobov nemôže dôjsť k takému právnemu dôsledku, aby len oprávnený držiteľ, t.j. subjekt disponujúci
dobrou vierou mohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez splnenia ďalších podmienok.
V prejednávanej veci nedošlo k uplynutiu zákonom predpokladanej držby a s ohľadom na časovú
následnosť krokov nemožno uvažovať ani o existencii dobrej viery na strane kupujúcich. Ochrana

vlastníckych práv nemôže teda ustúpiť ochrane práv tvrdeného dobromyseľného držiteľa. Na poradí
prvú kupujúcu H. C., právnu predchodkyňu žalovaných v 1. až 3. rade bola podaná aj riadna obžaloba
pre zločin podvodu, keď trestné stíhanie bolo zastavené len v dôsledku jej úmrtia. Žalovaný v 4.
rade mal kúpiť nehnuteľnosť od H. C. na základe náhodného stretnutia s jej synom R. C., ktorý mu
spomenul, že matka má vo vlastníctve dom, ktorý nepotrebuje, no napriek kúpe si tento svoj zámer

rozmyslel o dva tri týždne a nehnuteľnosť previedol na žalovaného v 5. rade. Tvrdenia žalovaného
v 5. rade, aby rodina C. konala v súčinnosti v jeho neprospech sa v konaní nepreukázali. Pokiaľ by sa
tak aj stalo, nebolo by možné priznať mu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže nijakým spôsobom
to nezasahovalo do právneho postavenia žalobcu ako vlastníka, ktorý nehnuteľnosť nemienil predaťa v súvislosti s konaním tretích osôb – žalovaných tiež viedol aj trestné konanie. Pokiaľ aj žalovaný v 5.
rade navrhoval vypočutie ďalších svedkov, ktorých účasť na pojednávaní nezabezpečil, a súdu sa ich
nepodarilo predvolať z adresy ich pobytu, dôvodne súd ich dokazovanie nevykonal. Podľa § 198 CSP, ak

sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd taký návrh na výsluch svedka zamietne. Súd s odkazom
na uvedené a zohľadňujúc tiež výsledky vykonaného dokazovania, keď vypočutím žalobcu i žalovaných
súd nemal preukázanú akúkoľvek skutočnosť zakladajúcu pochybnosť o tom, aby žalobca nebol účastný
podvodného konania pri uzatváraní kúpnych zmlúv, výpovede uvedených svedkov by boli bez právneho
významu, nemajúce vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Výsluch iných svedkov

žalovaný v 5.rade nenavrhoval, a vzhľadom na zistený skutkový stav veci a právnu úpravu vzťahujúcu
sa k predmetu sporu, nebolo vykonanie iného dokazovanie pre rozhodnutie vo veci relevantné.

43. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bola jednoznačne preukázaná absolútna
neplatnosť prvej zmluvy, falšovaním podpisu prevodcu, na základe čoho sa žalobca ani nemohol
zúčastniť katastrálneho konania, o ktorom nemal vedomosť a nemal nikdy vôľu zbaviť sa svojho

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ak došlo k absolútne neplatnému právnemu úkonu v dôsledku
podvodného konania, je v súlade s princípmi právneho štátu i zásadou dobrých mravov, povinnosť
obnoviť vlastnícky vzťah pôvodného vlastníka. Žalovanému v 5. rade nič nebráni, aby si nároky
z neplatného právneho úkonu vysporiadal so svojim právnym predchodcom.

44. Rozsudok súdu prvej inštancie bol z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správne potvrdený
reflektujúci na zmysel a účel právnej úpravy, zohľadňujúci kolíziu práv vlastníka i ochrany dobrej
viery u prípadného dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti, a odrážajúci súdnu prax najvyšších
súdnych autorít.

45. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolania žalobcu vo vzťahu k výroku o náhrade trov medzi ním a
žalovanými v 1. až 3. rade a žalovaným v 5. rade, kedy sa žalobca dovolával svojej procesnej úspešnosti
vsporeatedapriznanianárokunanáhradutrovdôvodiacopodstatnenosťoužalobyourčenieneplatnosti
kúpnych zmlúv, odvolací súd považuje za náležité argumentačne podložené zdôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie v bodoch 19. až 25., ktoré neopakuje. Na účely ochrany práv žalobcu, ktorý sa

domáhalsvojhovlastníckehoprávaknehnuteľnostiambolonevyhnutnéposúdiťplatnosťkúpnychzmlúv,
napodkladektorýchmalodôjsťkzmenevsubjektevlastníctva,čobolovšakotázkoumajúcoupredbežnú
povahu vo vzťahu k žalobe o určenie vlastníckeho práva. Na rozhodnutí o neplatnosti zmluvy, tak
ako konštatoval súd prvej inštancie, žalobca nemal právny záujem. Právny záujem žalobcu musí byť
podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, teda naliehavý, čo je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich

skutočností, ktorá naliehavosť sa posudzuje podľa existencie žalovaným popieraného práva. Naliehavý
právny záujem je spojený s konkrétnym určovacím petitom a pri posudzovaní dôvodnosti takej žaloby
sa rieši otázka, či žalobou možno dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva. V prejednávanej
veci, len samotné rozhodnutie o neplatnosti kúpnych zmlúv by neznamenalo obnovu vlastníckeho práva
žalobcu. Nie sú na mieste tvrdenia žalobcu, že žaloba bola opodstatnená, lebo k zmene vyhodnotenia

existencie jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu došlo len v
dôsledku zmeny judikatúry či právnej úpravy, pretože už v čase začatia súdneho konania v roku
2006 platilo (§34 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007), že vecné právo
k nehnuteľnosti, ktoré vyplývalo z rozhodnutia súdu o neplatnosti právneho úkonu nebolo spôsobilé na
zápis do katastra, ak bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou (čomu tak bolo v uvedenom spore). Žaloba

o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv zo strany žalovaných v 1. až 4. rade bola neopodstatnená, nakoľko
došlo k ďalšej právnej zmene, a to prevodu nehnuteľnosti na aktuálne evidovaného vlastníka žalovaného
v 5. rade, len vo vzťahu ku ktorému bolo opodstatnené domáhať sa priamo určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je však vždy
podkladom na vykonanie zmeny v zápisoch v katastri nehnuteľností, k čomu aj nárok žalobcu smeroval.

Rozhodnutie súdu vychádzajúce teda z nedôvodnosti a preto procesnej neúspešnosti žalobcu v časti
o určenie neplatnosti právnych úkonov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, a nedostatku
vecnej pasívnej legitimácie žalovaných v 1. a 4. rade v časti určenia vlastníckeho práva, je preto
správny a správne bolo posudzovanie nároku na náhradu trov skrz zásadu zodpovednosti sporových
strán za výsledok konania vyjadrenú v § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v priebehu sporu ani v odvolacom

konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody pre uplatnenie § 257 CSP, také dôvody
neboli zistené ani súdom, a tieto nemôžu byť založené len na odlišnom právnom názore žalobcu na
prejednávanú vec.46. Vzhľadom na procesnú úspešnosť žalobcu v konaní vo vzťahu k žalobcovi v 5. rade patrí mu plnú
náhrada trov prvoinštančného konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP, a žalovaný v 5. rade ako neúspešná
strana sporu, na základe procesného stanoviska ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie, je

povinný nahradiť štátu vzniknuté trovy, preto aj v tomto rozsahu bol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdený. Opodstatnený je tiež záver súdu o ponechaní v platnosti v konaní nariadeného
neodkladného opatrenia o obmedzení práv žalovaného v 5. rade nakladať s dotknutou nehnuteľnosťou,
keď súd zohľadňujúc stav konania vo veci samej, keď je stále záujem na obmedzení ďalších prevodov
nehnuteľnosti, či jej zaťažení právom tretích osôb vyhodnotil potrebu existencie obmedzujúcich opatrení

aj pre budúcnosť do právoplatného skončenia vo veci samej.

47. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Pretože žiaden z odvolateľov nebol v odvolacom konaní procesne úspešný, nevznikol im nárok na
náhradu trov konania. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 3. rade protistrane – žalovaným
nevznikli žiadne trovy konania, preto odvolací súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov vo vzťahu medzi

sporovými stranami. Žalobcovi ako procesne úspešnej strane priznal náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanému v 5. rade v plnom rozsahu, ktorý nebol úspešný ani v časti odvolania.

48. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).